Človek má 12 párov hlavových nervov, ktoré sa označujú rímskymi číslicami I až XII. Hlavové nervy vystupujú priamo z mozgu alebo z predĺženej miechy a zabezpečujú motorické, senzitívne, špeciálne senzorické a vegetatívne funkcie.
Hlavové nervy inervujú najmä zmyslové orgány, svaly a ďalšie štruktúry hlavy a krku. Výnimkou je blúdivý nerv, ktorý svojou parasympatickou zložkou zasahuje aj do hrudníka a brušnej dutiny, kde ovplyvňuje činnosť srdca, dýchacích ciest a tráviacich orgánov.
Čo sú hlavové nervy
Hlavové nervy (nervi craniales) predstavujú dvanásť párov nervov vystupujúcich z mozgového kmeňa a vyšších častí CNS, ktoré zabezpečujú motorické, senzitívne, špeciálne senzorické a vegetatívne funkcie v oblasti hlavy, krku a čiastočne aj hrudníka a brucha.
Hlavové nervy sú skupina nervov, vychádzajúca priamo z mozgu alebo predĺženej miechy. Existuje 12 hlavových nervov. Hlavové nervy majú zväčša zmiešanú (senzitívno - motorickú) funkciu.
Hlavové nervy neboli kraniálne nervy sú nervy, ktoré párovo vystupujú priamo z mozgu (na rozdiel od miešnych nervov, ktoré vystupujú z rôznych úsekov miechy). Hlavových nervov je 12 párov, prechádzajú rôznymi otvormi v lebke a sú číslované od I do XII.
Zoznam 12 párov hlavových nervov
| Číslo | Slovenský názov | Latinský názov | Hlavná funkcia |
|---|---|---|---|
| I. | čuchový nerv | nervus olfactorius | čuch |
| II. | zrakový nerv | nervus opticus | zrak |
| III. | okohybný nerv | nervus oculomotorius | pohyby väčšiny okohybných svalov |
| IV. | kladkový nerv | nervus trochlearis | inervácia horného šikmého očného svalu |
| V. | trojklanný nerv | nervus trigeminus | citlivosť tváre a motorika žuvacích svalov |
| VI. | odťahujúci nerv | nervus abducens | inervácia vonkajšieho priameho očného svalu |
| VII. | tvárový nerv | nervus facialis | mimika, chuť a parasympatická sekrécia |
| VIII. | polohovosluchový nerv | nervus vestibulocochlearis | sluch a rovnováha |
| IX. | jazykovohltanový nerv | nervus glossopharyngeus | citlivosť hltana, zadnej tretiny jazyka a funkcie pri prehĺtaní |
| X. | blúdivý nerv | nervus vagus | motorická, senzitívna a parasympatická inervácia hltana, hrtana a orgánov hrudníka a brucha |
| XI. | vedľajší nerv | nervus accessorius | inervácia trapézového svalu a kývača hlavy |
| XII. | podjazykový nerv | nervus hypoglossus | pohyby jazyka |
Jednotlivé hlavové nervy
I. čuchový nerv - nervus olfactorius
Vlákna čuchového nervu začínajú v čuchovej sliznici nosa a končia v čuchovom centre mozgovej kôry. Čuchový nerv je aferentný, teda vedie senzorické informácie z čuchových receptorov do centrálneho nervového systému.
II. zrakový nerv - nervus opticus
Vlákna zrakového nervu začínajú v sietnici oka a končia v zrakovom centre mozgovej kôry. Zrakový nerv je aferentný a prenáša informácie potrebné na vnímanie obrazu.
III. okohybný nerv - nervus oculomotorius
Okohybný nerv vychádza zo stredného mozgu a inervuje 4 zo 6 okohybných svalov. Zabezpečuje pohyby oka, zdvíhanie horného viečka a prostredníctvom vegetatívnych vlákien sa podieľa na zúžení zrenice.
IV. kladkový nerv - nervus trochlearis
Kladkový nerv vystupuje zo stredného mozgu a inervuje horný šikmý očný sval. Ide o somatomotorický nerv, ktorý sa podieľa na presnom nastavení pohľadu.
V. trojklanný nerv - nervus trigeminus
Trojklanný nerv začína v predĺženej mieche a delí sa na tri vetvy: očnicový nerv (n. ophthalmicus), čeľustný nerv (n. maxillaris) a sánkový nerv (n. mandibularis).
Trojklanný nerv zabezpečuje senzitívnu inerváciu obličaja a motorickú inerváciu žuvacieho svalstva. Inervuje aj m. mylohyoideus a predné bruško m. digastricus.
VI. odťahujúci nerv - nervus abducens
Odťahujúci nerv vychádza z oblasti mozgového kmeňa a inervuje okohybné svaly. Jeho hlavnou funkciou je inervácia vonkajšieho priameho očného svalu, ktorý odťahuje oko laterálne.
VII. tvárový nerv - nervus facialis
Tvárový nerv začína v predĺženej mieche a inervuje mimické svaly. Motoricky inervuje mimické svaly tváre, platysmu a časť svalov krku.
Parasympaticky inervuje podjazykovú, podčeľustnú žľazu a žľazy jazyka, žliazky podnebia, časť nosovej dutiny, slznú žľazu a žľazy nosohltana. Senzitívne inervuje časť ušného laloka a vonkajšieho zvukovodu a predné dve tretiny jazyka, kde prenáša chuťové vnemy.
VIII. polohovosluchový nerv - nervus vestibulocochlearis
Vlákna polohovosluchového nervu vystupujú zo sluchového a polohového orgánu a končia v sluchovom a polohovom centre mozgovej kôry. Vestibulárna časť súvisí s rovnováhou a kochleárna časť so sluchom.
IX. jazykovohltanový nerv - nervus glossopharyngeus
Jazykovohltanový nerv inervuje sliznicu hltana, jazyk a slinné žľazy. Zabezpečuje citlivosť hltana, Eustachovej trubice a zadnej tretiny jazyka a podieľa sa na motorike pri prehĺtaní.
X. blúdivý nerv - nervus vagus
Blúdivý nerv vystupuje z mozgu, prechádza pozdĺž karotídy do hrudníka, popri pažeráku cez bránicu do brušnej dutiny a nadväzuje na receptory v hrtane, pľúcach, srdci, žalúdku, cievach a močových cestách.
Blúdivý nerv zabezpečuje motorickú inerváciu svalov hltana a hrtana. Jeho pregangliové vlákna vedú ku gangliám pri orgánoch v dutine hrudnej a břišnej a podieľajú sa na priamej parasympatickej inervácii týchto orgánov.
Senzitívne inervuje koreň jazyka, kožu oblasti zadnej a spodnej steny vonkajšieho zvukovodu, hornú časť ušnice, hltan, hrtan, orgány v hrudníku a tráviacu trubicu, epiglottis a glosoepiglotickú oblasť.
XI. vedľajší nerv - nervus accessorius
Vedľajší nerv vystupuje z predĺženej miechy a inervuje hltan, hrtan, mäkké podnebie, trapézový sval a ohýbač krku. Jeho hlavná motorická úloha súvisí s činnosťou m. sternocleidomastoideus a m. trapezius.
XII. podjazykový nerv - nervus hypoglossus
Podjazykový nerv inervuje svaly jazyka. Zabezpečuje motoriku všetkých vnútorných a vonkajších svalov jazyka okrem m. palatoglossus, ktorý patrí k svalom mäkkého podnebia.
Funkčné rozdelenie hlavových nervov
Hlavové nervy môžu mať čisto senzitívnu alebo motorickú funkciu, niektoré z nich však vedú obidve funkčné zložky. Z funkčného hľadiska sa preto rozdeľujú na aferentné, eferentné a zmiešané nervy.
- Senzitívne nervy: I. čuchový, II. zrakový a VIII. polohovosluchový nerv.
- Motorické nervy: III. okohybný, IV. kladkový, VI. odťahujúci, XI. vedľajší a XII. podjazykový nerv.
- Zmiešané nervy: V. trojklanný, VII. tvárový, IX. jazykovohltanový a X. blúdivý nerv.
Niektoré hlavové nervy, ako napríklad očný nerv, sa skladajú len zo senzorických vlákien. Iné hlavové nervy obsahujú motorické, senzitívne aj vegetatívne vlákna.
Kde hlavové nervy vystupujú
Predĺžená miecha, Varolov most a stredný mozog tvoria takzvaný mozgový kmeň (truncus cerebri), v ktorom sú centrá životne dôležitých funkcií a reflexov. V jadrách týchto oblastí začínajú alebo končia vlákna viacerých hlavových nervov.
Zo stredného mozgu vystupujú nervy, ktoré inervujú okohybné svaly. Varolov most je miestom, z ktorého vystupujú V., VI., VII. a VIII. hlavový nerv. Z predĺženej miechy vystupujú IX., X., XI. a XII. hlavový nerv.
| Časť nervového systému | Hlavové nervy |
|---|---|
| Predný mozog a jeho výbežky | I. čuchový a II. zrakový nerv |
| Stredný mozog | III. okohybný a IV. kladkový nerv |
| Varolov most a jeho okolie | V. trojklanný, VI. odťahujúci, VII. tvárový a VIII. polohovosluchový nerv |
| Predĺžená miecha | IX. jazykovohltanový, X. blúdivý, XI. vedľajší a XII. podjazykový nerv |
Hlavové nervy vychádzajú priamo z mozgu, na rozdiel od miechových nervov. Výnimku tvorí I. a II. hlavový nerv, ktoré sú výbežkami telencefala a diencefala.
Hlavové nervy a periférny nervový systém
Centrálnu nervovú sústavu tvoria mozog a miecha. Periférnu nervovú sústavu tvoria nervy umiestnené mimo mozgu a miechy, teda hlavové a miechové nervy.
Periférny nervový systém obstaráva spojenie medzi ústrednou nervovou sústavou a obvodom, perifériou, ktorú tvoria svaly, žľazy a zmyslové orgány. Nezúčastňuje sa spracovávania a vyhodnocovania senzitívnych signálov ani nevytvára nové motorické signály.
Spolu vybieha z centrálneho nervového systému 43 párov nervov. Z mozgu vychádza 12 párov hlavových nervov a zostávajúcich 31 párov miechových nervov vystupuje z miechy, na každú stranu miechy vždy jeden nerv z páru.
| Typ nervov | Počet párov | Miesto odstupu |
|---|---|---|
| Hlavové nervy | 12 párov | mozog alebo predĺžená miecha |
| Miechové nervy | 31 párov | miecha |
| Všetky nervy vystupujúce z CNS | 43 párov | mozog a miecha |
Hlavové nervy inervujú zmyslové orgány a svaly hlavy, aj keď jeden z nich - vagus - inervuje tráviace orgány, srdce a dýchacie cesty. Miešové nervy vystupujú z miechy v určitých vzdialenostiach od seba a vždy sa skladajú z motorických aj senzitívnych vlákien.
Vzťah hlavových nervov k mozgovému kmeňu
Mozgový kmeň radíme k nemu stredný mozog (mesencephalon), Varolov most a predĺženú miechu (medulla oblongata). Mozgový kmeň je časť mozgu, ktorá sa nachádza pod mozočkom a predným mozgom a nie je rozdelená na dve hemisféry.
Predĺžená miecha, Varolov most a stredný mozog tvoria spojenie medzi miechou a vyššími časťami mozgu. Prechádzajú nimi vzostupné aj zostupné nervové dráhy a nachádzajú sa v nich jadrá viacerých hlavových nervov.
V predĺženej mieche sú uložené centrá pre životne dôležité nepodmienené reflexy, napríklad prehĺtanie, kašľanie, kýchanie, zvracanie, slzenie a žmurkanie. Retikulárna formácia v mozgovom kmeni obsahuje centrá pre riadenie dýchania, srdcovej činnosti a krvného tlaku.
Varolov most leží nad predĺženou miechou, pod stredným mozgom a pred mozočkom. Fyziologicky spája mozgový kmeň s mozočkom a prechádzajú ním nervové dráhy vrátane zostupnej pyramídovej dráhy pre vôľou ovládané pohyby.
Význam hlavových nervov v nervovej sústave
Nervová sústava má schopnosť prijímať informácie o zmenách vonkajšieho a vnútorného prostredia, tieto informácie triediť, spracúvať a vytvárať výstupné signály, ktoré privádza k výkonným orgánom, čím primerane usmerňuje ich činnosť.
Základnou štruktúrnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka - neurón. Neuróny zachytávajú nervové signály v určitej časti ľudského tela a vedú ich do inej časti tela, kde sú spracovávané a prenášané do ďalších neurónov.
Somatické nervstvo má dvojakú funkciu: zbiera informácie v zmyslových orgánoch a prenáša ich do centrálneho nervového systému, pričom zároveň prenáša spracované odpovede z celého nervového systému do kostrového svalstva.
Vegetatívny nervový systém riadi činnosť vnútorných orgánov a žliaz, napríklad činnosť srdca, žalúdka, obličiek a slinivky brušnej. Vegetatívne zložky niektorých hlavových nervov preto ovplyvňujú aj funkcie, ktoré nepodliehajú vedomej vôli.
Klinický význam počtu a označenia nervov
Výučba hlavových nervov je zameraná na ich anatómiu, topografiu, funkciu, klinické vyšetrenie a najčastejšie lézie. Dôraz sa kladie na schopnosť študenta identifikovať príznaky poškodenia jednotlivých nervov a zaradiť ich do lokalizačnej diagnostiky v neurológii.
Označenie nervov rímskymi číslicami od I do XII umožňuje rýchlo určiť, o ktorý pár ide, aká je jeho hlavná funkcia a v ktorej oblasti môže byť lokalizované poškodenie. Pri klinickom vyšetrení sa preto postupne hodnotí čuch, zrak, pohyblivosť očí, citlivosť tváre, mimika, sluch, rovnováha, prehĺtanie, hlas, pohyby krku a pohyblivosť jazyka.
Ošetrovateľstvo pri vyšetrení hlavových nervov | Posúdenie hlavových nervov I-XII (1-12)
Rozdiel medzi hlavovými a miechovými nervami
Hlavové nervy vystupujú priamo z mozgu alebo predĺženej miechy a väčšinou inervujú hlavu a krk. Miechové nervy vystupujú z miechy a inervujú telo od krku nadol.
Miechové nervy sa vždy skladajú z motorických aj senzitívnych vlákien. Každý miechový nerv je pripojený k mieche dvoma koreňmi: jeden koreň tvorí senzitívne vlákna a druhý koreň motorické vlákna.
Hlavové nervy sa od miechových nervov odlišujú aj tým, že niektoré z nich sú čisto senzorické, iné čisto motorické a ďalšie zmiešané. Ich spoločným znakom je párovosť, preto sa neuvádza iba dvanásť jednotlivých nervov, ale dvanásť párov hlavových nervov.
Správna krátka odpoveď teda znie: človek má 12 párov hlavových nervov, spolu 24 jednotlivých nervov - po jednom nervovom kmeni na ľavej a pravej strane.