Neurologické vyšetrenie pomáha objasniť príčinu ťažkostí svisiacich s mozgom, miechou, periférnymi nervami, svalmi a pohybovým aparátom. Začína sa podrobným rozhovorom a pokračuje klinickým vyšetrením, pri ktorom neurológ hodnotí reflexy, svalovú silu, citlivosť, koordináciu, rovnováhu, chôdzu, reč, pamäť a ďalšie funkcie nervového systému.
Špecifická príprava na vyšetrenie u neurológa nie je potrebná. Najviac však pomôže, ak si vopred pripravíte presný opis svojich ťažkostí, zoznam užívaných liekov a dostupné výsledky predchádzajúcich vyšetrení.
Čím sa zaoberá neurológ
Neurológ je lekár-špecialista, ktorého úlohou je štúdium, prevencia, diagnostikovanie a liečba všetkých problémov týkajúcich sa nervovej sústavy s výnimkou tých, ktoré v dôsledku prevažujúcich porúch psychických funkcií patria do odboru psychiatrie (duševné choroby). Neurológ sa zaoberá ochoreniami mozgu, miechy, nervov a svalov.
Pri určovaní príčin problémov pacientov výrazne pomáhajú lekárom rôzne zobrazovacie metódy. Súčasťou práce neurológa sú nielen diagnostické, ale aj terapeutické výkony ako napr. podávanie injekcií a infúzií, odber krvi, lumbálna punkcia a interpretácia pomocných a laboratórnych vyšetrení.
Cieľom práce neurológa je zabezpečenie čím dlhšieho pohodového a nezávislého života pacientov, t. j. v závislosti od neurologickej diagnózy sa snaží o odstránenie či zníženie bolestí a doterajších problémov alebo o umožnenie života jedincov bez opatrovateľov.
Kedy je vhodné absolvovať neurologické vyšetrenie
Neurológa odporúčame navštíviť pri problémoch ako:
- bolesti chrbtice a krku,
- bolesti hlavy a migrény,
- závraty a poruchy rovnováhy,
- tŕpnutie rúk alebo nôh,
- slabosť končatín,
- bolesti svalov a nervov,
- vyžarovanie bolesti do končatín,
- poruchy citlivosti,
- neurologické komplikácie po úrazoch,
- chronická únava alebo svalová slabosť.
Bežnými ťažkosťami pre vyšetrenia u neurológa sú pravidelné bolesti hlavy alebo migrény, bolesti chrbta alebo krku, závraty a poruchy koordinácie, zvýšený svalový tonus a kŕče. Neurológa pacienti navštevujú aj pri problémoch so spánkom a zaspávaním, nespavosťou alebo patologickou ospalosťou.
Medzi ďalšie príznaky, pri ktorých je potrebné navštíviť neurológa patria:
- kognitívne poruchy, zhoršenie pamäti, problémy s udržaním koncentrácie a zníženie duševnej výkonnosti,
- pichavé alebo vystreľujúce neuropatické bolesti,
- poruchy sluchu, šum alebo zvonenie v ušiach, zhoršenie sluchu alebo hluchota,
- poruchy zraku, čiastočná alebo úplná strata zraku, zatemnenie alebo rozmazané videnie,
- motorické poruchy, tremor, tiky, dystónia alebo mimovoľné svalové kontrakcie,
- zvýšená alebo znížená citlivosť kože na chlad, teplo alebo bolesť,
- ťažkosti s prehĺtaním,
- znecitlivenie alebo mravčenie rúk a nôh,
- poruchy vnímania vôní a chutí.
Neurologické vyšetrenie je potrebné aj na vyšetrenie nervovej sústavy alebo rehabilitáciu po prekonanej mŕtvici. Konzultácia s neurológom je potrebná aj pri prekonaných poraneniach hlavy, poškodeniach chrbtice alebo chirurgických zákrokoch, pri dedičnej predispozícii k neurologickým ochoreniam a pri zhoršení pamäti alebo duševnej výkonnosti.
Najčastejšie neurologické ťažkosti
Vyšetrujeme a liečime široké spektrum ťažkostí, medzi ktoré patria najmä:
- bolesti hlavy a migrény,
- bolesti chrbtice,
- závraty,
- poruchy citlivosti,
- slabosť končatín,
- poruchy pamäti,
- epilepsia,
- Parkinsonova choroba a iné poruchy pohybu,
- tras a mimovoľné pohyby,
- neuropatie,
- ďalšie neurologické ochorenia.
Ako sa pripraviť na neurologické vyšetrenie
Najdôležitejšou súčasťou neurologického vyšetrenia je rozhovor. Práve z informácií, ktoré nám pacient poskytne, často získame najviac dôležitých údajov pre správne stanovenie diagnózy.
Základom je vedieť čo najpresnejšie opísať svoje ťažkosti. Lekár bude chcieť vedieť:
- aký typ bolesti alebo problémov pociťujete, napríklad tŕpnutie, pálenie alebo slabosť,
- kde sa vyskytujú a ako často,
- čo ich zhoršuje alebo zmierňuje,
- či sa príznaky menia alebo zhoršujú,
- či sa pridružili iné príznaky, napríklad závraty, strata rovnováhy alebo bolesti hlavy,
- či ste mali v minulosti úrazy, operácie alebo neurologické ochorenia.
Je vhodné si tieto informácie vopred spísať - uľahčí to lekárovi diagnostiku a vám to pomôže na nič nezabudnúť. Preto je veľmi užitočné, ak si pacient vopred pripraví stručný zoznam otázok alebo bodov, ktoré chce počas návštevy prebrať.
Počas prípravy na vyšetrenie u neurológa je potrebné sa uvoľniť a upokojiť, najmenej deň pred vyšetrením sa zdržať konzumácie alkoholu. Pred vyšetrením je potrebné informovať lekára o užívaných liekoch, vitamínoch a doplnkoch stravy.
Aké informácie si pripraviť
Pripravte si informácie o:
- svojich ťažkostiach a ich priebehu,
- ochoreniach, na ktoré sa liečite,
- všetkých liekoch, ktoré užívate,
- alergických reakciách na lieky alebo iné látky,
- neurologických ochoreniach v rodine,
- predchádzajúcich vyšetreniach alebo hospitalizáciách.
Pre určenie správnej diagnózy je dôležité, aby lekár výsledky vlastného vyšetrenia spojil so zisteniami z anamnestického rozhovoru, počas ktorého sa oboznámi nielen so súčasným stavom pacienta, ale aj s jeho osobným, epidemiologickým, sociálnym a rodinným zázemím.
Osobná anamnéza zahŕňa lieky, alergie, iné ochorenia, operácie a úrazy. Epidemiologická anamnéza môže zahŕňať kontakt s chorou osobou, kontakt so zvieratami vrátane možného napadnutia zvieraťom, poštípanie hmyzom alebo návštevu zahraničia, predovšetkým v oblastiach s vyšším výskytom infekčných chorôb. Rodinná anamnéza sa týka dedičných alebo vrodených ochorení vyskytujúcich sa u blízkych pokrvných príbuzných.
Čo si vziať so sebou
Užitočné je mať prehľad o užívaných liekoch vrátane dávkovania a vedieť poskytnúť informácie o predchádzajúcich vyšetreniach alebo liečbe.
- výmenný lístok, ak idete cez verejné zdravotníctvo,
- výsledky zobrazovacích vyšetrení, RTG, MRI alebo CT, ideálne na CD aj v správe,
- výpis od všeobecného lekára,
- zoznam užívaných liekov,
- výsledky krvných testov, ak sú dostupné,
- záznamy z EMG vyšetrenia alebo návštevy u ortopéda či fyzioterapeuta.
Ak používate okuliare, načúvací prístroj alebo pomôcky na chôdzu, vezmite si ich so sebou. Ak máte mimovoľné pohyby, tras, zášklby, epizódy závratov alebo iné príznaky, ktoré sa nevyskytujú neustále, môže byť užitočné priniesť krátke video alebo fotografiu zachytávajúce daný problém.
Ak si to želáte, môžete prísť v sprievode blízkej osoby. Pri niektorých ochoreniach, napríklad poruchách pamäti alebo Parkinsonovej chorobe, môžu byť informácie od rodinných príslušníkov prínosné.
Ako prebieha neurologické vyšetrenie
Neurologické vyšetrenie sa vykonáva na základe odporúčania praktického lekára alebo iného špecialistu a pozostáva z komplexu metód slúžiacich na zistenie neurologickej choroby. Súbor lekárskych úkonov overuje stav centrálneho nervového systému, teda mozgu a miechy, a periférnych nervov.
Vstupné neurologické vyšetrenie trvá približne 60 - 90 minút, počas ktorých sa lekár môže pacientovi dôkladne venovať. Pozostáva z odobratia anamnézy, fyzikálneho vyšetrenia a záveru s podrobným vysvetlením výsledku.
Neurologické vyšetrenie sa začína už pri Vašom príchode do ambulancie. Lekár si môže všímať spôsob chôdze, držanie tela, pohyby, mimiku a celkové správanie.
Rozhovor a anamnéza
Neurológ sa pacienta dôkladne pýta na priebeh ochorenia - kedy a ako začalo, ako dlho trvá, či sa príznaky menia alebo zhoršujú. Dôležitý je prehľad o liekoch a výskyte podobných príznakov v rodine.
Neurologické vyšetrenie chrbtice začína podrobným rozhovorom - konzultáciou. Neurológ sa pýta na charakter ťažkostí, ich trvanie, vývoj a možné spúšťače.
Fyzikálne a klinické vyšetrenie
Neurológ vykonáva neurologické vyšetrenie, počas ktorého sa testujú reflexy klepaním neurologického kladivka, svalová sila a citlivosť na teplo, chlad a dotyk. Odskúša sa reč, pamäť, celková orientácia, ako aj koordinácia pohybov a rovnováha.
Základné fyzické a vizuálne vyšetrenie hodnotí činnosť nervového systému a podľa zistených odchýliek od normálneho stavu lokalizuje miesto pravdepodobného poškodenia a zameriava sa naň pri ďalšom vyšetrení.
Využíva len jednoduché nástroje - najmä neurologické kladivko, vatové štetčeky a kovový hrot, ktorými lekár poklepkaním alebo dotykom testuje šľachové reflexy, motorické a senzitívne nervy. Pri poruchách čuchu sa môžu využiť predmety s vôňou ako sú napr. zrnká kávy alebo mydlo.
Lekár sleduje aj držanie tela, chôdzu, napätie svalov a schopnosť pacienta regulovať svalové napätie. Súčasťou vyšetrenia sú aj činnosti ako je kladenie ukazováku na nos, predpaženie a natáčanie rúk, zdvíhanie nôh, poskok na jednej nohe, pričom niektoré z nich treba vykonať so zavretými očami.
Čo sa počas vyšetrenia hodnotí
- svalová sila,
- reflexy,
- citlivosť,
- koordinácia a presnosť pohybov,
- rovnováha a chôdza,
- pohyby očí,
- reč,
- funkcia hlavových nervov,
- pamäť, pozornosť a ďalšie kognitívne funkcie.
Neurológ následne vykoná odborné klinické vyšetrenie, počas ktorého hodnotí reflexy, svalovú silu, citlivosť, koordináciu pohybov, stabilitu a chôdzu a funkciu nervového systému. Vyšetrenie je neinvazívne a prispôsobené individuálnemu zdravotnému stavu pacienta.
Oblečenie počas vyšetrenia
Keďže neurológ vyšetruje nervový systém a jeho funkcie, vyšetrenie sa často zameriava na viaceré časti tela. Vo väčšine prípadov je potrebné vyšetrenie v spodnom prádle, aby bolo možné dôkladne posúdiť držanie tela, svalový trofizmus, prípadné asymetrie, deformity chrbtice, kožné zmeny, postavenie končatín a pohybové prejavy bez obmedzenia oblečením.
Pacientov preto prosíme, aby s touto súčasťou vyšetrenia počítali a mali na sebe vhodné spodné prádlo, v ktorom sa budú cítiť komfortne.
Vyšetrenie podľa typu ťažkostí
Vyšetrenie vždy prispôsobujeme konkrétnemu problému. Každý pacient je iný, a preto sa snažíme pozerať na ťažkosti v širších súvislostiach.
Pri bolestiach chrbtice
Zameriavame sa najmä na chrbticu, nervové korene a pohybový aparát. Neurologické vyšetrenie chrbtice pomáha odlíšiť, či ide o svalový, kĺbový alebo nervový problém.
Odborné neurologické vyšetrenie chrbtice patrí k najpresnejším spôsobom, ako odhaliť príčinu bolesti chrbtice, brnenia končatín či obmedzeného pohybu.
Pri bolestiach hlavy
Snažíme sa určiť typ bolesti a odhaliť prípadné varovné príznaky, ktoré si môžu vyžadovať ďalšie vyšetrenia. Medzi časté dôvody vyšetrenia patria bolesti hlavy a migrény, ale aj chronické bolesti.
Pri poruchách pamäti
Môžeme využiť testy, dotazníky a hodnotiace škály. Neurológ kontroluje správnosť a zreteľnosť reči pacienta a v prípade potreby vykoná testy pamäti, pozornosti a orientácie.
Pri Parkinsonovej chorobe a poruchách pohybu
Podrobnejšie hodnotíme chôdzu, rovnováhu, tras, stuhnutosť svalov a jemnú motoriku. Medzi motorické poruchy patria tremor, tiky, dystónia, akatízia a myoklónia.
Neurologické vyšetrenie chrbtice
Neurologické vyšetrenie chrbtice sa odporúča vždy, keď:
- pretrváva bolesť v krčnej, hrudnej alebo driekovej oblasti,
- objavuje sa brnenie, mravčenie alebo slabosť v končatinách,
- dochádza k zníženej citlivosti alebo hybnosti,
- sa objavia závraty, poruchy rovnováhy alebo chronické bolesti hlavy,
- máte podozrenie na výhrez medzistavcovej platničky,
- došlo k pádu, nehode alebo športovému zraneniu.
Aj bežné sťažnosti ako stuhnutosť krku, bolesti pri dlhom sedení či ranné bolesti chrbta môžu byť signálom, že niečo nie je v poriadku.
Najčastejšie problémy chrbtice
Výhrez medzistavcovej platničky je jednou z najčastejších príčin bolesti chrbtice. Najčastejšie postihuje krčnú a driekovú oblasť a môže spôsobiť tlak na miechu či nervové korene.
Príznaky zahŕňajú bolesť vystreľujúcu do rúk alebo nôh, tŕpnutie či slabosť. Dnešná doba plná sedenia a mobilov praje chronickému preťaženiu krčnej oblasti.
Výsledkom sú bolesti hlavy, závraty, stuhnutosť či poruchy spánku. Bolesť driekovej chrbtice je typická pre ľudí so sedavým zamestnaním, po úrazoch alebo pri zlom držaní tela.
Doplnkové vyšetrenia
Neurológ hodnotí zobrazovacie metódy, ako sú röntgenové snímky, MR - magnetická rezonancia a CT - počítačová tomografia, a zmeny na mozgu, mieche a nervoch, ak sú prítomné.
Podľa potreby môžeme odporučiť ďalšie vyšetrenia, napríklad odbery krvi, röntgenové vyšetrenie, počítačovú tomografiu, magnetickú rezonanciu, elektromyografiu, elektroencefalografiu alebo ďalšie špecializované vyšetrenia.
Zobrazovacie metódy
- röntgen, napríklad pri zmenách chrbtice a lebky,
- počítačová tomografia, napríklad na zobrazenie tkaniva mozgu alebo krvácania,
- magnetická rezonancia, napríklad na vyšetrovanie rozsahu postihnutia pri roztrúsenej skleróze,
- ultrasonografia a angiografia na vyšetrenie tepien zásobujúcich mozog krvou,
- pozitrónová emisná tomografia na monitorovanie funkčnej aktivity jednotlivých regiónov mozgovej kôry.
Výsledky zobrazovacích vyšetrení je vhodné priniesť ideálne na CD aj v správe. Neurológ môže na magnetickú rezonanciu, RTG alebo CT odporučiť v prípade potreby, no mnoho diagnóz sa dá určiť už počas prvotného vyšetrenia.
Elektrofyziologické vyšetrenia
Elektroencefalografia, teda EEG, meria elektrickú aktivitu mozgu a má význam hlavne v diagnostike epilepsie, ale aj pri iných poruchách mozgu.
Elektromyografia, teda EMG, sa využíva napríklad pri hodnotení funkcie periférneho nervu, nervovosvalovej platničky a svalu. Ak sú podozrenia na poškodenie nervov, doplní sa neurologické vyšetrenie chrbtice aj o EMG vyšetrenie.
Detailne zhodnotí, ako nervy komunikujú so svalmi - dôležitá informácia pri herniách alebo tunelových syndrómoch. Pri niektorých vyšetreniach je potrebná spolupráca pacienta, napríklad pri EMG je potrebné 4 dni pred vyšetrením vylúčiť užívanie magnézia.
Polysomnografia slúži na vyšetrenie spánku pacienta, počas spánku sa pri nej meria 7 rôznych parametrov: očné pohyby, pohyby končatín, činnosť srdca, nasýtenie krvi kyslíkom, dýchanie, svalové pohyby brady a EEG.
Evokované potenciály sú vyšetrením rýchlosti vedenia informácií v mozgu. Využívajú sa pri zisťovaní funkcie príslušného zmyslu a ako metóda posudzujúca závažnosť postihnutia pri roztrúsenej skleróze.
Lumbálna punkcia
Lumbálna punkcia je odber a rozbor mozgomiešneho moku, pri ktorom sa hodnotí jeho tlak, farba a zloženie.
Výsledky týchto postupov a techník spolu s anamnézou a so základným vyšetrením poskytnú lekárovi dôležité informácie pre určenie správnej diagnózy.
Čo nasleduje po vyšetrení
Lekár pacienta oboznámi s výsledkami svojho vyšetrenia ihneď po jeho ukončení. Po vyšetrení Vám lekár vysvetlí svoje závery a odporučí ďalší postup.
V niektorých prípadoch je možné stanoviť diagnózu a začať liečbu okamžite, inokedy je potrebné doplniť ďalšie vyšetrenia. Ak nie je možné stanoviť diagnózu na základe informácií získaných od pacienta, neurológ môže nariadiť laboratórne a zobrazovacie vyšetrenia.
Môžete dostať odporúčania týkajúce sa liekov, rehabilitácie, úpravy životného štýlu alebo kontrolného vyšetrenia. Ak Vám niečo nie je jasné, neváhajte sa opýtať na ďalšie kroky, očakávaný priebeh liečby alebo možné alternatívy.
Liečba po neurologickom vyšetrení
Na základe výsledkov navrhneme individuálny liečebný plán. Ten môže zahŕňať medikamentóznu liečbu, infúznu alebo injekčnú terapiu, rehabilitáciu, doplňujúce vyšetrenia, odporúčania pre zmenu životného štýlu a prevenciu.
Cieľom je nielen zmierniť príznaky, ale riešiť aj samotnú príčinu ťažkostí. Môžeme upraviť alebo nasadiť liečbu, odporučiť rehabilitáciu, fyzioterapiu alebo ďalšie terapeutické postupy.
Na liečbu ochorení nervovej sústavy môže neurológ predpísať lieky zamerané na odstránenie príčiny ochorenia a zmiernenie symptómov. Medikamentózna liečba neurologických ochorení zahŕňa miorelaxanty, lieky na liečbu porúch spánku, lieky na liečbu demencie, Parkinsonovej a Alzheimerovej choroby, lieky na liečbu bolesti hlavy a migrény, lieky proti bolesti alebo analgetiká na liečbu neuropatických bolestí a protikŕčové a protiepileptické lieky.
Na základe výsledkov neurologického vyšetrenia chrbtice vám neurológ navrhne liečbu - od režimových opatrení, cez rehabilitácie až po odborné zásahy. V prípade závažnej diagnózy môže byť potrebná aj neurochirurgia, no väčšina pacientov sa zlepší konzervatívne - bez operácie.
Kontrolné vyšetrenie a druhý názor
Opakovaná konzultácia u neurológa je potrebná po získaní výsledkov diagnostických vyšetrení alebo po ukončení predtým predpísanej liečby, aby bolo možné sledovať priebeh liečby alebo ju v prípade potreby korigovať.
Opakovaná neurologická konzultácia je potrebná aj z nasledujúcich dôvodov:
- rozšifrovanie výsledkov analýz a vyšetrení,
- zaznamenávanie nových symptómov a zmien stavu pacienta,
- stanovenie diagnózy a predpísanie liečby,
- posúdenie nežiaducich reakcií na lieky,
- riešenie zhoršenia stavu po predpísanej liečbe.
Vstupné neurologické vyšetrenie je určené pacientom, ktorí potrebujú prvotné zhodnotenie zdravotných ťažkostí, neurologické vyšetrenie a návrh ďalšieho diagnostického či liečebného postupu.
Second Opinion je odborné posúdenie už stanovenej diagnózy, výsledkov vyšetrení alebo navrhnutej liečby s cieľom získať nezávislý názor ďalšieho neurológa.
Spolupráca s ďalšími odborníkmi
Úzko spolupracujeme aj s ďalšími odborníkmi:
- fyzioterapeutmi pri bolestiach chrbtice, poruchách stability a nácviku pohybu,
- ORL lekármi pri závratoch,
- psychiatrami a psychológmi pri poruchách pamäti, nálady alebo správania,
- ďalšími odborníkmi podľa potreby.
Po zhodnotení výsledkov neurologického vyšetrenia môže neurológ odporučiť vyšetrenia aj u iných špecialistov, napríklad u psychiatra, otorinolaryngológa, ortopéda, kardiológa, traumatológa alebo v špecializovanom centre.
V komplikovanejších prípadoch môžeme odporučiť konzultáciu alebo vyšetrenie v špecializovaných centrách a na univerzitných pracoviskách.
Neurologické vyšetrenie je nebolestivé a nie je dôvod sa ho obávať. Dobrá príprava, presný opis príznakov a prinesenie dostupnej zdravotnej dokumentácie môžu lekárovi uľahčiť stanovenie diagnózy a určenie ďalšieho postupu.
tags: #absolvovat #neurologicke #vysetrenie