Mozečná smrť a dýchanie: prečo môže telo fungovať, hoci človek už zomrel

Mozečná smrť je úplná a nezvratná strata všetkých funkcií mozgu vrátane mozgového kmeňa. Človek s mozgovou smrťou sa nemôže prebrať ani zotaviť a z klinického aj právneho hľadiska je mŕtvy, hoci jeho srdce môže za podpory prístrojov ešte určitý čas biť a ventilátor môže zabezpečovať dýchanie.

Pri mozgovej smrti mozog nedokáže samostatne riadiť dýchanie, pretože zlyhali aj centrá v mozgovom kmeni, ktoré regulujú základné životné funkcie. Umelá pľúcna ventilácia môže do tela privádzať kyslík a odvádzať oxid uhličitý, nenahrádza však vedomie, mozgovú činnosť ani prirodzenú schopnosť človeka dýchať.

Čo presne znamená mozgová smrť

Smrť mozgu (mozgová smrť) je vážny stav, pri ktorom nenávratne zlyhá všetka mozgová činnosť, všetky časti mozgu prestanú pracovať.

Mozgová smrť je definovaná ako úplné a nezvratné zastavenie všetkej mozgovej aktivity vrátane mozgového kmeňa.

Je to právna a klinická definícia smrti, ktorá má hlboké dôsledky pre pacientov, rodiny a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Pri mozgovej smrti neexistuje možnosť zotavenia a jedinec je právne a klinicky považovaný za mŕtveho.

Prečo môže srdce biť a telo dýchať s pomocou ventilátora

Možnosti modernej medicíny umožnili pomocou prístrojov a intenzívnych liečebných postupov nahradiť alebo umelo udržiavať niektoré dôležité funkcie organizmu, a to aj keď daný človek už zomrel.

Na pomerne dlhý, nepresne ohraničený čas (dni, týždne, mesiace) bolo umožnené dýchanie (dýchací prístroj), krvný obeh (kardiostimulátory, umelý krvný obeh), vylučovanie odpadových látok (dialýza), metabolizmus (postupy intenzívnej medicíny, novšie „umelá pečeň“).

Takýto už mŕtvy človek, napojený na prístroje, sa mohol neinformovanému javiť ako „živý“.

Ventilátor teda vytvára mechanické podmienky na výmenu plynov v pľúcach, ale nedokáže obnoviť mozog. Srdce môže určitý čas pokračovať v činnosti vďaka vlastnému elektrickému systému, kyslíku dodávanému ventilátorom a intenzívnej medicínskej podpore.

Čo sa deje s dýchaním pri mozgovej smrti

Dýchanie nie je iba pohyb hrudníka. Prirodzené dýchanie vzniká koordináciou mozgového kmeňa, nervov, dýchacích svalov a pľúc.

Pri mozgovej smrti sú poškodené alebo zničené všetky mozgové funkcie vrátane funkcie mozgového kmeňa. Človek preto nedokáže sám vytvoriť a udržať dychový rytmus.

Medzi príznaky mozgovej smrti patria:

• nereagovanie na podnety vrátane bolesti;
• absencia reflexných pohybov, ako je žmurkanie alebo ústup od bolesti;
• neschopnosť samostatne dýchať;
• potreba umelej ventilácie;
• zreničky nereagujúce na svetlo;
• chýbajúci prehĺtací a kašľový reflex.

Človek je schopný dýchať len s podporou umelej pľúcnej ventilácie. Po odpojení od nej sa srdce zastaví.

To však neznamená, že ventilátor udržiava človeka pri živote v zmysle zachovaného vedomia alebo možnosti zotavenia. Udržiava niektoré telesné procesy a môže dočasne zachovať funkciu orgánov.

Mozgová smrť nie je kóma

Mozgová smrť nie je to isté ako kóma. Kóma znamená, že mozog človeka je ešte schopný funkcie, existuje nádej na uzdravenie.

Pri mozgovej smrti je stav nezvratný a mozog už nikdy nebude plniť svoju funkciu.

Kóma je stav vedomia, v ktorom pacient neodpovedá na vonkajšie podnety - javí sa ako v bezvedomí. Môže robiť grimasy, napríklad pri bolesti, alebo mimovoľné pohyby, napríklad zášklby.

Pri kóme niektoré mozgové funkcie ostávajú zachované, a niektoré - alebo aj všetky - sa môžu časom plne obnoviť.

Názov „bdelá kóma“ je populárny pojem, obľúbený v laickej verejnosti.

Kómou častokrát označujeme stav, v ktorom sa strieda spánok a bdenie, no človek neodpovedá na vonkajšie podnety. Kóma to ale nie je.

V skutočnosti ide o dva nezlučiteľné významy. Ak ste v kóme, nemôžete byť bdelý, a naopak.

Prečo vzniká mozgová smrť

K mozgovej smrti dochádza v situáciách, keď je zásobovanie mozgu krvou a kyslíkom znížené alebo úplne zablokované.

Úrazy mozgu

Poškodenia mozgu v dôsledku poranení, ako sú strelné poranenia, úder tupým predmetom, pád na hlavu a podobne, sú jednou z najčastejších príčin mozgovej smrti.

Pri ťažkom úraze môže vzniknúť opuch mozgu, vnútrolebečné krvácanie alebo porucha odtoku vnútrolebečného moku. Takto vzniká tlak, ktorý môže mechanicky poškodiť mozgové tkanivo a mozgový kmeň.

Mozgovocievne príhody a krvné zrazeniny

Mozgová smrť býva zapríčinená aj mozgovocievnymi príhodami. Ide o stav, keď je mozog poškodený vinou poruchy jeho prekrvenia.

Zrazenina, ktorá zablokuje cievu, a tak vážne zníži alebo znemožní prekrvenie mozgu, býva jednou z príčin mozgovej smrti.

V tomto prípade je nutné okamžité lekárske ošetrenie.

Zastavenie srdca a nedostatok kyslíka

Ak srdce prestane vykonávať svoju činnosť, mozog nie je okysličovaný a postupne nastáva mozgová smrť.

Predpokladalo sa, že mozog po piatich až desiatich minútach bez kyslíka odumiera. Výskumy resuscitácie však ukazujú, že mozgová aktivita a vedomé zážitky môžu mať zložitejší priebeh, než sa predtým predpokladalo.

To však nemožno zamieňať s mozgovou smrťou. Prechodná elektrická aktivita počas resuscitácie alebo zachované funkcie mozgu pri kóme neznamenajú úplnú a nezvratnú stratu všetkých mozgových funkcií.

Nádory a infekcie

I rôzne druhy nádorov na mozgu zvyšujú riziko mozgovej smrti.

Aj niektoré infekcie môžu mať za následok mozgovú smrť. Ide napríklad o encefalitídu, teda zápal a opuch mozgu.

Závažné prípady meningitídy alebo encefalitídy môžu spôsobiť rozsiahly zápal a poškodenie mozgového tkaniva.

Ďalšie faktory

Niektoré genetické poruchy a autoimunitné ochorenia môžu predisponovať jednotlivcov k stavom, ktoré môžu viesť k mozgovej smrti.

Hoci životný štýl a stravovacie faktory sú menej priamo spojené s mozgovou smrťou, môžu ovplyvniť celkové zdravie mozgu.

Zlá strava, nedostatok pohybu a zneužívanie návykových látok môžu viesť k stavom, ako je mozgová príhoda alebo traumatické poranenie mozgu, ktoré môžu v konečnom dôsledku viesť k mozgovej smrti.

Ako sa diagnostikuje mozgová smrť

Diagnóza mozgovej smrti sa stanovuje prostredníctvom série klinických vyšetrení a testov, ktoré potvrdzujú absenciu mozgovej aktivity.

Postup je presne stanovený - a musí byť v súlade s platnými právnymi predpismi -, aby nemohli byť o ňom žiadne pochybnosti.

Diagnózu neurčuje jeden lekár, ale vopred stanovené lekárske konzílium. Jej ustanovenie je dané zákonom.

Klinické vyšetrenie

Podstatou „klinickej diagnózy mozgovej smrti“ je dôkladné vyšetrenie funkcií celého mozgu - mozgových reflexov.

Mozgová smrť sa vyznačuje tým, že človek nereaguje na bolesť, jeho zreničky nereagujú na svetlo, nežmurká ani pri dotyku oka.

Vatovým tampónom sa pretrie otvorené oko a sleduje sa, či pacient žmurkne, čo je prirodzený reflex, ktorý sa pri mŕtvom mozgu stráca.

Ďalej sa skúša reakcia pri vstreknutí studenej vody do oboch uší, pričom oči sa držia v otvorenej pozícii kvôli sledovaniu reakcie.

Ak je mozog mŕtvy, pacient bude bez akejkoľvek reakcie.

Chýba aj prehĺtací alebo kašľový reflex a človek je schopný dýchať len s podporou umelej pľúcnej ventilácie.

Vylúčenie stavov, ktoré môžu diagnózu napodobniť

Ešte predtým sa musia zodpovedne vylúčiť všetky okolnosti, ktoré by mohli diagnózu mozgovej smrti spochybniť, napríklad otrava jedmi alebo liekmi, významná hypotermia, metabolický alebo endokrinný rozvrat a iné.

Je nevyhnutné odlíšiť mozgovú smrť od iných stavov, ktoré ju môžu napodobňovať, ako je kóma alebo syndróm uzamknutia.

To si vyžaduje starostlivé vyšetrenie a často viacnásobné posúdenia v priebehu času.

Potvrdzujúce vyšetrenia

Ak je to potrebné, vykoná sa potvrdzujúce vyšetrenie.

Môže ním byť panangiografia - zobrazenie všetkých mozgových ciev, ktoré preukáže ich úplnú nepriechodnosť, prípadne mozgová perfúzna scintigrafia, ktorá dokáže chýbanie akéhokoľvek prietoku krvi mozgom.

Elektroencefalografia (EEG) ukáže „elektrické ticho“ nad celým mozgom.

Možno použiť aj vyšetrenie sluchových kmeňových evokovaných potenciálov, ktoré dokáže úplné chýbanie týchto potenciálov.

Navyše diagnóza mozgovej smrti sa musí potvrdiť opakovaným vyšetrením.

U dospelého človeka sa vykoná s odstupom najmenej 2 hodín, u dieťaťa do jedného roku života s odstupom 24 hodín a staršieho ako rok a mladistvého do 18. roku života s odstupom 12 hodín.

Čo sa deje s telom po potvrdení mozgovej smrti

Liečba mozgovej smrti nie je možná, keďže ide o nezvratný stav. Ak dôjde k mozgovej smrti, človek je mŕtvy.

V súčasnosti neexistujú žiadne liečebné postupy, ktoré by dokázali zvrátiť mozgovú smrť.

Na udržanie funkcie orgánov pre potenciálne darovanie však môžu byť potrebné lekárske zákroky.

Hoci samotná mozgová smrť sa nedá liečiť, môže sa poskytnúť podporná starostlivosť na udržanie telesných funkcií pacienta, kým nebude možné darovať orgány.

Bez mozgovej aktivity jedinec nemôže dýchať ani samostatne udržiavať telesné funkcie.

Telo môže s lekárskou podporou krátkodobo fungovať, ale bez mozgovej aktivity jedinec nemôže dýchať ani samostatne udržiavať telesné funkcie.

Rozdiel medzi zástavou srdca, klinickou smrťou a mozgovou smrťou

Pri zástave srdca sa zastaví účinné pumpovanie krvi a mozog prestane byť dostatočne zásobovaný kyslíkom. Ak sa krvný obeh včas obnoví, človek môže prežiť a niektoré mozgové funkcie sa môžu zachovať.

Klinická smrť preto nemusí byť definitívna, ak sa podarí obnoviť dýchanie a krvný obeh.

V štúdii publikovanej v roku 2023 v časopise Resuscitation v spolupráci s 25 nemocnicami v USA a Veľkej Británii sa pacientom pri záchrane po zástave srdca aplikovali prenosné zariadenia na meranie hladiny kyslíka a elektrickej aktivity v mozgu.

Ukázalo sa, že mozog niektorých pacientov sa počas resuscitácie zaktivoval, hoci ich srdce prestalo až na hodinu biť.

Z celkového počtu 567 pacientov v skúmanom súbore prežilo len 53.

Výskumníci uskutočnili rozhovory s 28 z nich a rozprávali sa aj so 126 ľuďmi z komunity, ktorí prežili zástavu srdca, pretože vzorka preživších z novej štúdie bola veľmi malá.

Takmer 40 % uviedlo určité vnímanie udalosti bez konkrétnych spomienok.

Malá časť účastníkov štúdie, asi dvadsať percent, si dokonca dokázala spomenúť na to, čo prežívali, a jedna osoba vedela identifikovať zvukový podnet, ktorý jej prehrávali, keď sa ju lekári snažili oživiť.

Tieto pozorovania sa týkajú resuscitácie a prechodných stavov po zástave srdca, nie potvrdenej mozgovej smrti. Pri mozgovej smrti je strata všetkých mozgových funkcií úplná a nezvratná.

Vedomie a mozog počas umierania

Čo sa stane s vedomím, ak umrieme? Kam pôjdeme? Je to definitívny koniec?

Vedcov už desaťročia zaujíma, na akom podklade vznikajú zážitky ľudí, u ktorých lekári konštatovali klinickú smrť, no potom sa „vrátili“.

Mnohí z nich prinášali fascinujúce spomienky na obdobie „medzi životom a smrťou“.

Dlho sa uvažovalo, že mozog sa navodzovaním príjemných pocitov snaží zmierniť stres z umierania, jasné závery však stále chýbajú.

Výskumník Sam Parnia spolu so svojimi kolegami vypracoval pracovnú hypotézu, podľa ktorej mozog za normálnych okolností využíva „systém bŕzd“, ktorý tlmí niektoré prvky mozgovej činnosti ako ochranu pred preťažením.

To umožňuje ľuďom efektívne fungovať vo svete, s aktivitou všetkých funkcií mozgu by to nebolo možné.

Počas smrti, ako sa vedci domnievajú, sa však tento systém deaktivuje a mozog nadobúda prístup k všetkým svojim myšlienkam i spomienkam naraz, teda akési kompletné, celostné vnímanie.

To by mohlo vysvetľovať zmieňovaný pocit umierajúcich morálneho hodnotenia celého života či pocitu, kedy sa im v sekunde „odohrá celý život pred očami“.

Výskumníci podľa slov vedúceho autora Sama Parniy v záznamoch snímok mozgu identifikovali znaky „jasných, spomienkových zážitkov zo smrti“, pričom sa im podarilo dôjsť k „ucelenému, mechanistickému vysvetleniu, prečo k tomu dochádza.“

Doteraz sa o takýchto skúsenostiach umierajúcich uvažovalo ako o snoch či halucináciách, doktor Parnia si však myslí niečo iné.

Čo presne znamenajú sporadické „výboje“ aktivity v mozgu počas resuscitácie, zatiaľ nevieme.

Dýchanie v prirodzenom procese umierania

Proces umierania je postupný, tichý a vo väčšine prípadov pokojný.

Telo si samo nastaví vlastný rytmus a krok za krokom tlmí funkcie, ktoré už nepotrebuje.

Umieranie nie je dramatický okamih, ale skôr súbor signálov, ktoré sa objavujú hodiny či dni pred samotným koncom.

Zmeny dychového rytmu

Keď sa človek približuje k záveru, mení sa rytmus jeho dychu.

Objavujú sa dlhé pauzy, dýchanie sa stáva nepravidelným a pre okolie často znepokojivo tichým.

Na konci sa môže objaviť Cheyne-Stokesovo dýchanie - séria rýchlych nádychov striedaná pauzami, počas ktorých to vyzerá, akoby už prišiel posledný dych.

Hoci tento rytmus pôsobí dramaticky, lekári upozorňujú, že pacient ho väčšinou nevníma.

Nie je to okamih bolesti. Skôr posledná, prirodzená fáza procesu, ktorý prebieha pokojne a bez boja.

Únava, spánok a útlm organizmu

Prvým jasným znakom je únava.

Nie únava po náročnom dni, ale hlboké, pretrvávajúce vyčerpanie, pri ktorom človek prespí veľkú časť dňa.

Zároveň už nedokáže držať pozornosť tak ako predtým.

Telo akoby samo rozhodlo, že energiu musí šetriť na podstatné funkcie.

Strata záujmu o jedlo a tekutiny

Trávenie sa postupne zastavuje.

Pacient jesť nechce a piť nepotrebuje.

Nejde o hlad ani smäd, ale o prirodzený proces. Telo len dáva najavo, že už nie je čas prijímať živiny.

V tejto fáze prichádza aj úbytok hmotnosti.

Organizmus siahne po tukových zásobách, prechádza do ketózy a spaľuje ich, aby získal energiu.

Krátky návrat jasnosti

Jedným z najzvláštnejších javov je tzv. záchvat jasnosti.

Približne tretina umierajúcich zažije krátke obdobie, keď sa im akoby vráti energia.

Zrazu chcú hovoriť, reagujú, rozprávajú spomienky, niekedy dokonca žartujú.

Rodiny majú často pocit, že sa pacientovi polepšilo.

Odborníci však upozorňujú: nejde o zlepšenie, ale o krátku aktiváciu mozgu, ktorej mechanizmus stále nie je úplne objasnený.

Môže trvať pár minút, niekedy celé hodiny, občas aj dlhšie. Potom sa proces opäť obráti a telo pokračuje v spomaľovaní.

Prečo sa pri mozgovej smrti hovorí o „dýchaní“

Keď rodina vidí, že sa hrudník človeka pravidelne dvíha, môže nadobudnúť dojem, že človek dýcha a žije.

Pri ventilácii však pohyb vzduchu zabezpečuje prístroj. Mozog nevytvára dýchací rytmus, nereaguje na zvýšenie oxidu uhličitého a neriadi ochranné reflexy dýchacích ciest.

To je zásadný rozdiel medzi spontánnym dýchaním a mechanickou ventiláciou.

Pri spontánnom dýchaní mozog koordinuje nádych a výdych a organizmus sám prispôsobuje dýchanie potrebám tela. Pri mozgovej smrti tento regulačný systém nefunguje.

Kóma a dýchanie

V kóme môže človek dýchať samostatne, ale tiež nemusí.

Úloha číslo jeden zdravotníckeho personálu preto spočíva v zabezpečení dýchania.

Po vyšetrení a vykonaní CT, magnetickej rezonancie alebo röntgenu je pacient presunutý na jednotku intenzívnej starostlivosti.

Pacient je tam nepretržite monitorovaný.

Okolo človeka v kóme môže rodina vidieť monitor, ktorý zaznamenáva činnosť srdca, dýchanie a vnútrolebečný tlak, infúzie, rúrky, obväzy, ventilátor a ďalšie zdravotnícke pomôcky.

Ventilátor je veľký box, ktorý pomáha postihnutému dýchať.

Ak je to potrebné, zdravotnícky personál odstraňuje nadmerné množstvo hlienu z dýchacích ciest poklepávaním po hrudi a následným odsávaním.

Čo môže rodina robiť pri človeku v bezvedomí

Nevieme povedať, či vás pacient v kóme registruje alebo počuje, no existujú svedectvá od ľudí, ktorí v kóme boli, a túto skutočnosť potvrdili.

Rozprávajte v prítomnosti človeka v kóme, akoby všetko počul.

Oznámte, že ste prišli, a kto ste.

Keď rozprávate priamo na pacienta, vypnite rušivé vplyvy - rádio a televíziu.

Rodina pacienta je neoddeliteľnou súčasťou liečebného procesu, musí však vždy rešpektovať pokyny lekára alebo zdravotnej sestry.

Bez komunikácie s lekárom alebo so zdravotnou sestrou sami nič okolo pacienta nemeňte.

Prečo je správne určenie mozgovej smrti také dôležité

Na prvom mieste ide o úctu k mŕtvemu človeku a o rešpektovanie jeho dôstojnosti.

Mŕtvemu telu patrí náležitá úcta a pokoj. Ten sa nesmie rušiť ani zbytočnými medicínskymi zásahmi, napríklad činnosťou dýchacieho prístroja, umelým krvným obehom a podobne.

Preto treba s istotou vedieť, či tento človek, ktorého základné životné funkcie teraz nahrádzajú prístroje, už naozaj zomrel.

Moderná medicína vie zistiť, či smrť konkrétneho človeka nezvratne nastala, s veľkou, prakticky stopercentnou spoľahlivosťou.

V prípade mozgovej smrti je veľmi dôležité stanoviť presnú diagnózu, pretože ide o tenkú hranicu medzi životom a smrťou.

Darovanie orgánov

Pacienti s mozgovou smrťou sú vo väčšine prípadov vhodnými kandidátmi na darovanie orgánov.

Mozgová smrť je často kritickým faktorom pri darovaní orgánov, pretože umožňuje zachrániť ďalšie životy prostredníctvom transplantácie.

Na udržanie funkcie orgánov pre potenciálne darovanie môžu byť potrebné lekárske zákroky.

Postoj k darovaniu orgánov však nesmie ovplyvniť samotné stanovenie diagnózy.

Nijaký záujem, ani záujem záchrany života a zdravia iného človeka neoprávňuje k „rýchlosti“ alebo dokonca nedbanlivosti pri určení diagnózy mozgovej smrti.

Život každého človeka, kým nebol zavŕšený nepochybnou smrťou, si zasluhuje rešpekt a absolútnu ochranu.

Kedy je potrebná okamžitá pomoc

Okamžitá lekárska pomoc je potrebná, ak niekto vykazuje príznaky závažného poranenia mozgu, ako je strata vedomia, zmätenosť alebo záchvaty.

• náhla strata vedomia;
• silná a pretrvávajúca bolesť hlavy;
• zmätenosť alebo dezorientácia;
• záchvaty;
• opakované vracanie;
• poruchy rovnováhy;
• poruchy videnia;
• výtok priezračnej tekutiny z nosa alebo uší;
• výrazná ospalosť alebo nereagovanie;
• akékoľvek príznaky vážneho poranenia hlavy.

Človek nemusí upadnúť do kómy hneď po úraze. Istú dobu môže trvať, kým sa rozvinie opuch a kým dôjde k poškodeniu mozgu.

Ak sa však vyskytujú uvedené príznaky, návštevu u lekára v žiadnom prípade neodkladajte.

tags: #mozgova #smrt #dychanie