Po cievnej mozgovej príhode môže mať človek problém nájsť správne slová, vytvoriť vetu alebo porozumieť tomu, čo mu hovoríte. Afázia však mení spôsob komunikácie, nie osobnosť človeka, a komunikačné problémy nemajú vplyv na jeho inteligenciu.
Najviac pomáha pokojný, trpezlivý a rešpektujúci prístup: hovorte pomaly a v krátkych vetách, dávajte človeku dostatok času na odpoveď, neprerušujte ho, používajte gestá, fotografie, písanie alebo kreslenie a zapájajte ho do bežných rozhovorov. Správna komunikácia môže výrazne pomôcť pri rehabilitácii, zatiaľ čo nevhodný prístup môže viesť k frustrácii, uzatváraniu sa do seba a strate motivácie.
Prečo vznikajú problémy s komunikáciou po mozgovej príhode
Cievna mozgová príhoda môže poškodiť oblasti mozgu, ktoré sú zodpovedné za reč, porozumenie a komunikáciu. Keď komunikujeme, náš mozog musí dokončiť radu úloh. Keď sa vás niekto opýta otázku, váš mozog musí 1. pochopiť, na čo sa vlastne pýtate, 2. rozhodnúť o odpovedi a 3. dať si slová dohromady, kým im odpovie.
Rôzne časti nášho mozgu sú zodpovedné za každú z týchto úloh. Ak je jedna z týchto častí poškodená cievnou mozgovou príhodou, môže to spôsobiť problémy s rozprávaním alebo pochopením toho, čo vám niekto povedal.
Komunikácia nie je len o hovorení. Cievna príhoda môže tak isto spôsobiť problémy s čítaním a písaním. Rozsah problémov závisí od miesta a rozsahu poškodenia mozgu.
Mnohí ľudia si po jej prekonaní kladú otázku: „Ako sa naučiť rozprávať po mozgovej príhode a vrátiť sa späť k bežnej komunikácii?“ Hoci ide o náročný proces, správny prístup, trpezlivosť a pravidelný tréning môžu výrazne pomôcť zlepšiť rečové schopnosti a každodenné fungovanie.
Afázia, apraxia reči a dysartria
Afázia je, keď máte problémy hovoriť a pochopiť, čo hovoria ostatní ľudia. Približne tretina pacientov s mozgovou príhodou ich má. Niekedy sa to nazýva dysfázia.
Väčšina ľudí, ktorí majú afáziu, majú tiež problémy s čítaním a písaním. Človeku akoby “vypadli” slová - nerozumie významu písmen a textu alebo nedokáže sformulovať myšlienku do slov.
Apraxia reči nastáva, keď nemôžete pohybovať svalmi na tvári, ústach a hrdla v správnom poradí, keď hovoríte. To môže sťažiť iným ľuďom, aby pochopili, čo im ľudia po cievnej príhode hovoria.
Dysartria nastane, keď nemôžete ovládať svaly na tvári, ústach a hrdlo tak, ako to potrebujete, keď hovoríte. To môže znamenať, že spôsob, akým hovoríte, nie je veľmi jasný a vaša reč sa môže zdať nezmyselná alebo pomalá.
Podľa Bianky Rausovej sú dva základné typy poruchy reči. Buď ide o afáziu, kedy pacient „zabudne rozprávať“, alebo o dizartiu, narušenie artikulácie, kedy pacient vyslovuje slová značne nezrozumiteľne.
Logopéd je rečový a jazykový terapeut. Spolupracuje s ľuďmi, aby zlepšili svoju schopnosť komunikovať. Tiež pracuje s ľuďmi, ktorí majú problémy s prehĺtaním.
15 praktických rád pre rozhovor
1. Hovorte pomaly a pokojne
Používajte pokojné tempo reči. Nie je potrebné kričať ani hovoriť neprirodzene nahlas. Afázia nie je porucha sluchu.
Stíšte zvuk napríklad hudby a odstráňte rozptýlenie, aby ste si navzájom mohli plne venovať pozornosť.
2. Používajte krátke vety
Udržujte rozhovor jednoduchý a používajte krátke vety. Namiesto: „Mohol by si sa, prosím, obliecť, aby sme stihli odísť k lekárovi?“ Skúste: „Ideme k lekárovi. Prosím, obleč sa.“
Držte sa jednej témy a uistite sa, že obaja viete, kedy ste začali druhú tému.
3. Dajte človeku dostatok času
Po položení otázky počkajte. Neodpovedajte za neho po troch sekundách. Mozog potrebuje viac času na spracovanie informácií.
Neponáhľajte sa - dajte si navzájom čas na pochopenie a odpoveď. Rozhovory sú o zdieľaní a porozumení, takže nezáleží na tom, ako to robíte, alebo ako dlho trvá.
4. Neprerušujte ho a nedokončujte vety
Aj keď presne viete, čo chce povedať, nechajte ho dokončiť myšlienku. Každý pokus o komunikáciu je súčasťou rehabilitácie.
Dokončite vety alebo hádajte, čo sa druhá osoba snaží povedať - je to veľmi frustrujúce. Stačí im dať čas potrebný na to, aby sa tam dostali.
Vetou za pacienta dokončujte len vtedy, ak vás o to požiada alebo je zjavne veľmi frustrovaný.
5. Nepredstierajte, že rozumiete
Ak ste neporozumeli, povedzte to pokojne. Napríklad: „Prepáč, nerozumel som. Skús to povedať ešte raz.“
Povedzte, keď nerozumiete - to nie je problém, jednoducho to druhá strana skúsi znova. Predstieranie porozumenia môže viesť k nedorozumeniu a frustrácii.
Nikdy nepredpokladajte bez spätnej kontroly. Vždy skontrolujte, či ste pochopili, čo vám človek chcel povedať.
6. Pýtajte sa jednoduché otázky
Lepšie fungujú otázky, na ktoré možno odpovedať áno alebo nie. Napríklad: Bolí ťa ruka? Chceš vodu? Si unavený?
Klásť otázky, na ktoré viete odpoveď - je to konverzácia nie test.
Niekedy ľudia s komunikačnými problémami hovoria áno alebo nie, keď nevedia presne povedať, čo chcú. Takže skontrolujte jednoduchým palcom nahor alebo nadol, alebo nakreslite háčik a krížik na kus papiera a požiadajte, aby ukazovali.
7. Využívajte gestá, mimiku a predmety
Ukážte predmet. Ukážte smer. Používajte mimiku. Mozog často lepšie spracuje informáciu, keď ju vidí aj počuje.
Používajte čokoľvek - poukazujte na veci, robte gestá, píšte, kreslite, bzučte alebo spievajte.
V počiatočných fázach môže pomôcť kombinácia reči s gestami, kreslením alebo písaním. Tieto nástroje umožňujú vyjadriť myšlienky aj vtedy, keď je verbálna komunikácia obmedzená.
8. Píšte kľúčové slová
Niektorí pacienti lepšie rozumejú napísanému slovu ako hovorenému. Skúste napísať jedno slovo alebo krátku vetu na papier.
Dokonca aj vtedy, keď nedokážu veľmi dobre čítať, mnohí ľudia môžu stále rozpoznať jednotlivé slová. Takže písanie kľúčových slov vám môže pomôcť.
Ak bojujú s nejakým slovom, poproste ich, aby slovo vyhláskovali. Zapíšte si slovo. Alebo požiadajte, aby ukázali na začiatočné písmeno v tabuľke s abecedou.
9. Používajte fotografie a obrázky
Rodinné fotografie, obrázky predmetov alebo jednoduché piktogramy môžu výrazne uľahčiť komunikáciu.
Máte fotografie z dovolenky, o ktorej hovoríte, na ktorú sa môžete pozrieť počas rozhovoru? Alebo prečo nie si sadnúť s fotoalbumom alebo novinami či knihou o téme, ktorá vás zaujíma a hovoriť o tom spoločne?
10. Zapájajte človeka do rozhovorov
Najväčšou chybou je rozprávať sa o pacientovi, akoby tam nebol. Aj keď odpovedá pomaly, stále je súčasťou rozhovoru.
Mnoho ľudí s problémami s komunikáciou hovorí, že sa cítia neviditeľní. Uistite sa, že váš priateľ alebo člen rodiny je stále zahrnutý do rozhovorov - či už je to argument, dôležité rozhodnutie alebo jednoducho rozhovor o počasí.
Vyhnite sa tomu, že ho nezapojíte do rozhovoru, pretože si myslíte, že ho rozhovor unaví, alebo z neho bude mať rozpaky či frustráciu.
11. Opravujte čo najmenej
Ak pacient povie nesprávne slovo, nemusíte opravovať každú chybu. Dôležitejšie je, že sa snaží komunikovať.
Nezabúdajte, že hovoríte s dospelým, ktorý má problémy s komunikáciou, nie s inteligenciou.
12. Chváľte každý pokrok
Jedno správne vyslovené slovo môže znamenať obrovský krok vpred. Pochvala zvyšuje motiváciu pokračovať.
Buďte pozitívni a povzbudzujte človeka, aby sa zapájal do komunikácie aj vtedy, keď pokroky prichádzajú pomaly.
13. Nevzdávajte rozhovor
Aj keď komunikácia trvá dlhšie, nevzdávajte rozhovor. Najlepším tréningom reči je každodenná komunikácia.
Čím viac váš priateľ alebo člen rodiny praktizuje svoju komunikáciu, tým väčší pokrok dosiahne. Cvičenia z ich terapeutických sedení budú vždy robiť doma, tak si robte spoločne a využite každú príležitosť k rozhovoru.
14. Buďte trpezliví
Frustráciu prežíva nielen rodina, ale najmä samotný pacient. Predstavte si, že viete presne, čo chcete povedať, ale slová jednoducho neprídu.
Môže byť strašidelné, keď niekto, koho milujete, nerozumie tomu, čo mu poviete, alebo ak im nerozumiete. Všetky vzťahy sa spoliehajú na komunikáciu, takže môže byť veľmi ťažké, keď sa náhle zhorší.
Musíte však mať na pamäti, že sa veci časom zlepšia. Aj keď váš priateľ alebo člen rodiny nikdy úplne neobnoví schopnosť hovoriť, nájdete ďalšie spôsoby, ako si niečo povedať.
15. Nezabúdajte na úsmev a očný kontakt
Afázia neznamená koniec komunikácie. Láskavý tón hlasu, úsmev a očný kontakt často povedia viac ako slová.
Ak ste pripravený hovoriť, sadnite si blízko alebo proti sebe navzájom a držte očný kontakt. Nebojte sa a buďte pripravení urobiť chyby - stačí sa snažiť.
Čomu sa pri rozhovore vyhnúť
- dokончovanie viet za pacienta,
- rozprávanie príliš rýchlo,
- kladenie viacerých otázok naraz,
- zvyšovanie hlasu,
- predstieranie porozumenia,
- vynechávanie pacienta z rozhovorov,
- netrpezlivosť.
Nepredstierajte, že rozumiete tomu, čo vám povedali, alebo „zahrajte pochopenie“, ale vždy skontrolujte. Neponáhľajte sa a nedávajte človeku najavo, že jeho pomalá odpoveď je problém.
Ako pomôcť v každodennom živote
Aj keď je komunikácia po cievnej mozgovej príhode náročná, je dôležité ju nevylučovať z každodenného života. Jednoduché rozhovory s rodinou alebo blízkymi pomáhajú postupne obnovovať sebavedomie pri rozprávaní a znižujú pocit frustrácie.
Podľa logopedičky ho treba najmä zapájať do bežného života, brať ho so sebou napríklad na nákupy, komunikovať s ním o bežných veciach ako čo variť a podobne.
Stále hovoriť. Čím viac cvičia, tým viac sa zlepšia. Takže rozprávajte.
Váš priateľ alebo rodinný príslušník bude pravdepodobne teraz viac závisieť od vás ako predtým. Nepomôže mu však, ak urobíte pre nich všetko.
Keď sa ich komunikácia začne zlepšovať, povzbudzujte ich, aby robili veci sami. Možno budete musieť vyvinúť jemný tlak, aby niečo vyskúšali sami, ale pripomeňte im, že ste tam, aby ste im pomohli.
Nájdite niečo, čo môžete robiť spoločne, čo nevyžaduje veľa rozprávania, ako je varenie jedla, prechádzka alebo hranie hry.
Čítanie, písanie a ďalšie spôsoby komunikácie
Komunikačné problémy nemajú vplyv na vašu inteligenciu. Inteligencia pacienta pritom zostáva zachovaná, len mozgové centrá potrebujú znovu natrénovať svoje funkcie.
Dobrou správou je, že aj poruchy reči sa dajú rehabilitovať. Mozog si dokáže znovu vytvoriť spojenia potrebné na spracovanie písmen a slov - chce to len čas a trpezlivosť.
Čítanie, pomenovávanie predmetov, sledovanie jednoduchých textov alebo počúvanie hovoreného slova môžu pomôcť stimulovať jazykové centrá mozgu. Pravidelná mentálna aktivita podporuje celkové kognitívne fungovanie.
Začnite od základov
Rovnako ako školák v prvom ročníku. Precvičujte abecedu, písmeno po písmene - najprv veľké tlačené písmená, potom malé.
Skladajte z nich jednoduché slabiky (MA, LE, KO…) a z nich krátke slová (mama, Leo, kolo…). Ukazujte si pritom obrázky alebo reálne predmety - napríklad vezmite do ruky jabĺčko, pomenujte ho a potom ukážte napísané slovo „JABLKO“.
Mozog si potrebuje znovu spojiť vizuálny symbol (slovo) s jeho významom. Dôležité je opakované spojenie zraku, sluchu a významu (vidím slovo - vyslovím ho - chápem, čo znamená).
Pomaly pridávajte ďalšie a ďalšie slová. Môžete použiť detské knižky, leporelá alebo obrázkové kartičky.
Čítajte nahlas
Okrem stretnutí s logopédom je kľúčové trénovať denne aspoň pár minút. Vyhraďte si čas, keď sa cítite najlepšie (napr. ráno po raňajkách), sadnite si na tiché miesto a skúšajte čítať nahlas.
Začnite niečím jednoduchým a krátkym - trebárs jeden odsek z detskej knižky, článok z novín o počasí, či pár viet, ktoré vám logopéd pripravil.
Čítanie nahlas pomáha, lebo zapája viacero zmyslov naraz: zrak (vidíte slová), sluch (počujete samých seba hovoriť) aj hovorové svaly (jazyk, pery artikulujú).
Spočiatku to pôjde pomaly - možno vyslovíte len jedno-dve slová za minútu. To vôbec nevadí. Dôležité je, že precvičujete mozog a nútite ho opäť spracovať písmená do významu a zvuku.
Keď pokročíte, skúste si čítať nahlas spolu s niekým blízkym (striedajte sa vo vetách) alebo čítajte deťom rozprávku.
Využite technológie ako doplnok
Okrem aplikácií na tréning reči môžete využiť aj audio knihy a texty s hlasovým výstupom. Napríklad skúste čítať text zároveň s jeho audio nahrávkou - sledujte očami písmená v knihe, kým záznam predčítava príbeh.
V telefónoch a počítačoch existujú funkcie ako prevod textu na reč - označíte text a počítač vám ho prečíta. Môžete tak „čítať ušami“ a kontrolovať, či rozumiete obsahu.
Naopak, ak viete hovoriť, ale horšie chápete text, skúste diktovať texty (telefón ich zapíše) a potom si ich čítať.
Tieto technologické pomôcky nenahradia klasický tréning, ale môžu ho vhodne doplniť a spríjemniť. Logopéd vám určite poradí konkrétne pomôcky podľa typu vašich ťažkostí.
Logopedická rehabilitácia
Ak má pacient po cievnej mozgovej príhode problém rozprávať, rozumieť reči, čítať, písať alebo pomenovať predmety, je vhodné čo najskôr začať logopedickú rehabilitáciu.
S fyzickou rehabilitáciou aj s nácvikom reči treba začať čím skôr po mozgovej príhode. Poruchu reči, ktorá môže byť po mŕtvici, čiže cievnej mozgovej príhode (CMP) diagnostikovaná, je najlepšie začať liečiť okamžite, ako to zdravotný stav pacienta dovoľuje.
„Snažíme sa začať hneď po hospitalizácii a po prepustení z nemocnice treba, aby to bolo do pár týždňov. V lehote do troch až šiestich, najviac dvanástich mesiacov sa mozog dokáže najviac učiť, dokáže sa funkčne prestavať,“ vraví logopedička Mgr. Bianka Rausová, prečo je potrebné konať čím skôr.
„Nazýva sa to neuroplasticita a ide o to, že vplyvom terapie dokážu centrá v mozgu, ktoré neboli cievnou mozgovou príhodou narušené, prebrať funkciu tých poškodených.“
Logopéd neučí pacienta jednotlivé slová, ale snaží sa ho naučiť, aby dokázal vykomunikovať všetko, čo potrebuje.
Terapia je veľmi individuálna a doslova šitá na mieru, a závisí od rozsahu poškodenia mozgu, ako aj od potrieb pacienta.
Logopéd urobí diagnostiku afázie - zistí, aké typy slov a viet robia pacientovi problémy - a pripraví tréning na mieru.
Terapia často zahŕňa čítanie nahlas (napríklad krátke články alebo zoznamy slov), cvičenia na porozumenie textu (odpovede na otázky k prečítanému) a tiež písanie (aby sa posilnilo spojenie medzi čítaním a písaním).
Logopéd vie zaviesť aj moderné metódy, napríklad počítačové programy pre pacientov s afáziou, ktoré formou hier precvičujú rozlišovanie písmen, skladanie slov či porozumenie jednoduchých viet.
Kľúčovú rolu pri liečbe zohrávajú príbuzní, ľudia, s ktorými pacient po cievnej mozgovej príhode trávi čas. „Niekedy sú doslova dôležitejší ako my, pretože sú s pacientom celý deň, celý týždeň. Preto sme radi, ak máme možnosť sa s nimi porozprávať a naučiť ich, ako doma s pacientom trénovať,“ vraví logopedička.
Choďte s nimi na logopedickú terapiu a požiadajte ich rečového terapeuta o zaslanie informácií.
Ako často a ako dlho trvá zlepšovanie
Pravidelný tréning reči je jedným z najdôležitejších krokov. Opakovanie slov, viet alebo jednoduchých fráz pomáha mozgu znovu si „osvojiť“ jazykové vzorce.
Krátke, ale pravidelné cvičenia bývajú efektívnejšie než dlhé a nepravidelné tréningy.
Väčšina problémov s komunikáciou sa zlepší. Je však veľmi ťažké predpovedať, ako sa zlepší, alebo ako dlho to bude trvať, pretože je to pre každého individuálne.
Komunikačné ťažkosti sa zlepšujú v priebehu prvých troch až šiestich mesiacov, ale ľudia sa naďalej zotavujú celé mesiace a dokonca roky.
Niekomu to trvá roky, niekto sa uchýli viac ku gestám alebo k písomnej komunikácii, a niekto je zrazu po polroku späť a nemá žiadne deficity v reči.
Proces, ako sa naučiť rozprávať po mozgovej príhode, je individuálny a môže trvať mesiace až roky. Dôležité je nastaviť si realistické očakávania a vnímať aj malé pokroky ako úspech.
Možno sa vám niekedy bude zdať, že stagnujete - vtedy pomôže porovnať si staré poznámky či nahrávky a zistíte, že pred mesiacom ste nedokázali to, čo dnes už áno.
Čo nepomáha
Nenechajte si nahovoriť babské recepty, ktoré údajne pomáhajú. Napríklad precvičovanie tvárových svalov podľa odborníčky nemá pre obnovenie či zrozumiteľnosť reči žiadny význam.
Podobne posadiť pacienta pred televízor a dúfať, že jej sledovaním sa mu obnoví slovná zásoba, je naivné.
„Hovorené slovo príbuzného je najprirodzenejšia forma komunikácie. Navyše, pri afázii je do istej miery narušené aj porozumenie, takže ak pacienta posadíte k filmu či seriálu, kde používajú komplexné dlhé vety, nemusí to ani stíhať vnímať,“ upozorňuje odborníčka.
Väčší zmysel má podľa nej púšťať pacientovi obľúbenú hudbu.
Bez odporúčania odborníka by pacient nemal náhodne vykonávať cvičenia len preto, že sa zdajú jednoduché. Čítanie alebo písanie má pre pacienta isto prínos, no mal by ho odporučiť logopéd na základe vyšetrenia.
Podpora psychiky a vzťahov
Zlepšovanie reči úzko súvisí aj s celkovou psychickou pohodou a mentálnou kondíciou. Stres, únava alebo frustrácia môžu proces učenia spomaľovať, preto je dôležité venovať pozornosť aj duševnej rovnováhe.
Pacient po prekonaní cievnej mozgovej príhody nie zriedka upadne do depresie, strachu, úzkosti. Obáva sa, že cievna mozgová príhoda príde opäť, objaví sa nečakane a možno s tragickejšími následkami.
Táto cesta má svoje kratšie a dlhšie trvajúce úseky a každý z nás to prežíva podobne. Ak sa chceme z tohto procesu smútenia dostať v rozumnom čase a čo najmenej zranení, nemali by sme sa brániť negatívnym emóciám, ale ich prežiť také, aké sú a prijať ich.
Potláčanie našich emócií totiž spôsobí presne opačný efekt. Dôležité je uvedomiť si, že nič nie je konečné a týmto procesom sa dá prejsť, existuje z neho cesta von.
Urobiť si čas. Ľudia sa môžu cítiť veľmi osamelí, keď nie sú schopní hovoriť alebo chodiť rovnakým spôsobom ako predtým. Takže jednoducho strávte nejaký čas so svojím priateľom alebo členom rodiny, pomôže to obom stranám.
Snažte sa s nimi hovoriť o tom, ako sa vyrovnávajú s porážkou. Hoci to môže byť ťažké, nájdite spôsob, ako to urobiť.
Môže tiež pomôcť tráviť čas tým, že nebudete nehovoriť, dajte im prestávku.
Päť pravidiel dobrého rozhovoru
- Ukážte rešpekt.
- Dajte si navzájom čas.
- Počúvajte.
- Buďte pozitívni.
- Nikdy nepredpokladajte bez spätnej kontroly.
Keď hovoríte s niekým, je na oboch stranách, aby ste sa uistili, že konverzácia je dobrá. Toto sa nemení, ak osoba, s ktorou hovoríte, má problémy s komunikáciou.
Počúvajte - dobrá komunikácia je o počúvaní. Ak chcete byť dobrým poslucháčom, musíte poskytnúť čas a pozornosť, neprerušovať, klásť otázky a kontrolovať, či ste pochopili.
Najčastejšie otázky
Mám dokončovať vetu za pacienta?
Len vtedy, ak vás o to požiada alebo je zjavne veľmi frustrovaný. Inak mu dajte čas potrebný na to, aby myšlienku dokončil sám.
Je vhodné hovoriť hlasnejšie?
Nie. Afázia nie je porucha sluchu. Hovorte pokojne, zrozumiteľne a prirodzeným hlasom.
Je dobré používať gestá?
Áno. Gestá, obrázky a mimika môžu komunikáciu výrazne uľahčiť.
Môže sa pacient naučiť znovu rozprávať?
Mnohí pacienti dosiahnu výrazné zlepšenie. Dôležitá je pravidelná logopedická rehabilitácia, každodenná komunikácia a podpora rodiny.
Čo ak človek neodpovedá slovami?
Využite gestá, prikývnutie, pohyb ruky, fotografie, kreslenie alebo písanie. Aj keď sa reč úplne neobnoví, existuje veľa spôsobov komunikácie, ktoré sa nespoliehajú na rozprávanie.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Ak má pacient po cievnej mozgovej príhode problém rozprávať, rozumieť reči, čítať, písať alebo pomenovať predmety, je vhodné čo najskôr začať logopedickú rehabilitáciu.
Logopéd vášho priateľa alebo člena rodiny vám bude môcť poradiť s tým, ako ho najlepšie podporiť.
Reč po porážke s vami môže precvičovať logopéd, ergoterapeut (tréning kognitívnych funkcií) aj neuropsychológ.
Čím skôr začnete s rehabilitáciou reči, tým lepšie výsledky dosiahnete. Výsledky síce neprídu zo dňa na deň, ale mozog má veľkú schopnosť regenerácie, ak mu dáme šancu.
Čítanie, písanie aj hovorenie sú zručnosti, ktoré pri správnej terapii môžete získať späť - možno nie na 100%, ale v takej miere, aby ste zvládli bežný život a komunikáciu.
Ak sa komunikačné ťažkosti objavili náhle alebo sa náhle zhoršili, treba bezodkladne vyhľadať zdravotnícku pomoc.
