Aseptická meningitída alebo encefalitída: príznaky, príčiny, diagnostika a liečba

Aseptické neuroinfekcie sú zánětlivá onemocnění centrálního nervového systému (CNS) způsobená různými infekčními agens, podobný obraz můžou však vyvolat i jiné neinfekční příčiny. Zánět může postihnout různé struktury a úrovně nervové soustavy - mozek (encefalitida), mozkové pleny (meningitida), míchu (myelitida), míšní kořeny (radikulitida) nebo periferní nervovou tkáň (neuritida).

Aseptická meningitída označuje zápal mozgových blán, pri ktorom sa v mozgovomiechovom moku nepodarí kultiváciou alebo iným základným vyšetrením preukázať pôvodcu. Najčastejšie ide o vírusovú meningitídu, ale príčinou môže byť aj ťažko kultivovateľná baktéria, liek, autoimunitné ochorenie, nádorové postihnutie alebo otrava. Encefalitída je zápal mozgového tkaniva; ak sú súčasne postihnuté mozog aj mozgové obaly, vzniká meningoencefalitída.

Včasná diagnostika může být klíčová pro další průběh onemocnění včetně možných následků. Základní vyšetření mozkomíšního moku (hematologie, biochemie) s následným specifickým vyšetřením PCR, specifických protilátek a dalších markerů je jedinou možnou cestou ke stanovení diagnózy i v rámci diferenciálně diagnostického postupu.

Čo znamená meningitída, encefalitída a aseptická neuroinfekcia

Obaly mozgu odborne nazývané meningy alebo cerebrospinálne plienky či jednoducho prezývané ako „mozgové blany“ majú za úlohu mozog chrániť. Čo sa však stane, ak sa tieto ochranné obaly mozgu zapália? Rovnako ako iné zapálené tkanivá opúchajú. Avšak bežný prejav zápalu, ktorým je opuch, je v prípade mozgu veľmi nebezpečný.

Encefalitida znamená zánět mozku, zapříčiněný především virovou infekcí. Může být však způsobena také bakteriemi, parazity, atd. V mnoha případech dochází k poškození nejen mozku, ale také mozkových plen, kdy vzniká tzv. meningoencefalitida.

Aseptické (serozní, nehnisavé) neuroinfekce představují i v současnosti riziko pro pacienty. Infekce CNS je možné rozdělit podle rozsahu zánětu na rozptýlené (difuzní) nebo ložiskové. Dále podle průběhu na akutní a chronické.

Čo vyvoláva aseptickú meningitídu alebo encefalitídu

Meningitídy vznikajú z infekčných aj neinfekčných príčin. Aseptické meningitídy sú tie, kde nebolo možné z mozgovomiechového moku zistiť pôvodcu. Môže ísť o meningitídu spôsobenú nádorovým ochorením, generalizovaným autoimunitným ochorením alebo otravou.

Řadit sem jde ale i všechny virové meningitidy nebo meningitidy vyvolané obtížně kultivovatelnými bakteriemi jako jsou mykobakterie (Mycobacterium tuberculosis) způsobující tuberkulózu (TBC).

Najčastejšie vírusové príčiny

Mezi nejčastější původce patří enteroviry - v současnosti ve více než 85 % případů[1]), virus příušnic, HSV 2, EBV, vzácně lymfocytární choriomeningitis, AIDS.

Medzi vírusové pôvodce patria enterovírusy, herpetické vírusy, vírus mumpsu, vírus ovčích kiahní, Epsteinovej-Barrovej vírus (EBV, vírus infekčnej mononukleózy) a vírus kliešťovej encefalitídy.

Virový patogen se může do CNS dostat 2 způsoby: hematogenně (nejčastěji) a neurogenně (typické pro herpesviry)[1].

Bakteriálne, plesňové a parazitárne príčiny

Hnisavá meningitída, tiež bakteriálna meningitída, môže byť vyvolaná meningokokom (Neisseria meningitidis), pneumokokom (Streptococcus pneumoniae), Haemophilus influenzae, Listeria monocytogenes alebo zlatým stafylokokom (Staphylococcus aureus).

Iné infekčné meningitídy zahŕňajú plesňové a parazitárne infekcie. Plesňové meningitídy alebo meningitídy vyvolané parazitmi sú vzácne infekcie, ku ktorým môže dôjsť u silne imunokompromitovaných pacientov, napríklad pri HIV/AIDS.

Mykotické encefalitidy se vyskytují výhradně u pacientů s imunodeficiencí. Hlavní mykózou je Candida albicans, Cryptococcus neoformans, Aspergillus fumigatus. Vznikající trombózy vedou k infarktům, tvoří se granulomy a abscesy.

Neinfekčné príčiny

Z neinfekčních příčin musíme myslet na léky indukované aseptické meningitidy (Drug-induced aseptic meningitis DIAM).

Aseptickou meningitidu může vyvolat mnoho antimikrobiální látek, například trimethoprim-sulfamethoxazol, ciprofloxacin, cefalexin, metronidazol, amoxicilin, penicilin a isoniazid, které nemocný užíval v předchorobí na jiný infekt.

Další léky, u kterých byla popsána souvislost s DIAM jsou například NSAID, ranitidin, karbamazepin, imunoglobulíny. Dále diferenciálně diagnosticky zohledňujeme i možnost autoimunitního systémového onemocnění či onkologického postižení CNS.

Rizikové skupiny

Najčastejšie prepuká zápal mozgových blán u detí a mladistvých. Detská nezrelá imunita nie je schopná na niektorých pôvodcov meningitíd rýchlo reagovať. Kvôli tomu môže mať zápal mozgových blán u detí ťažší priebeh.

Vyššie riziko majú ľudia s výrazne oslabenou imunitou v dôsledku ochorenia alebo nutnosti imunosupresívnej liečby. Ohrozenou skupinou sú tiež ľudia starší ako 65 rokov, pretože vyšší vek je spojený okrem iného aj s oslabením imunity.

Riziko môže zvyšovať aj cukrovka, alkoholizmus, poranenie hlavy, otvorené rany, zlomenina čeľuste, zlomenina spodiny lebky alebo zle liečený zápal ucha. Vyššiu pozornosť si vyžadujú aj pacienti, ktorí v minulosti prekonali zápal mozgových blán.

Prekonanie meningitídy totiž môže narušiť „celistvosť“ hematoencefalitickej bariéry (HEB), ktorá zabraňuje prenikať do mozgu veciam z krvi, ktoré tam nepatria.

Príznaky aseptickej meningitídy

Typickými prejavmi sú prudká bolesť hlavy, vysoké horúčky, extrémne kolísanie teploty, porucha vedomia, zmätenosť, stuhnutosť šije, nevoľnosť, zvracanie, svetloplachosť, neznášanlivosť hlasných zvukov, bolesť svalov a kĺbov a kŕče.

Najtypickejšie prejavy meningitídy - bolesť hlavy, stuhnutosť šije, nevoľnosť a svetloplachosť - sa dohromady označujú ako meningeálny syndróm.

Meningitída u detí sa niekedy môže prejavovať aj ako podráždenosť, plač zdanlivo bez príčiny aj nadmerná spavosť. Zápal mozgových blán u novorodencov má často len nešpecifické príznaky, u dieťaťa môže byť ale vyklenutá fontanela.

Príznaky encefalitídy a meningoencefalitídy

Encefalitída môže začínať nešpecifickými chrípkovými ťažkosťami, horúčkou a bolesťou hlavy. Následne sa môžu rozvinúť zmeny správania, poruchy reči, porucha vedomia, parézy a kŕče.

Najzávažnejšia herpetická encefalitída vyvolaná vírusom Herpes simplex 1 začína nešpecifickými chrípkovými ťažkosťami, horúčkou a cefaleou. Během několika dnů dochází ke změnám chování, může být fatická porucha. Později dochází s progresí ložiskového postižení k poruše vědomí, rozvoji paréz a křečí.

Pri súčasnom postihnutí mozgu a mozgových blán sa príznaky meningitídy kombinujú s príznakmi poškodenia mozgového tkaniva. Takýto stav môže rýchlo viesť k poruche vedomia, kŕčom, ložiskovým neurologickým príznakom a ďalším komplikáciám.

Petechie a meningokoková infekcia

Petechie, čiže špecifická vyrážka v podobe červených a fialových pupienkov, môžu byť prvým zreteľne pozorovateľným prejavom bakteriálnej meningitídy vyvolanej meningokokmi alebo haemophilmi.

Petechia na koži je vlastne pupienok, ktorý vznikne vykrvácaním kvapôčky krvi do podkožia. Odtiaľ pochádza farba petechií, ale aj ich špecifická vlastnosť - po zatlačení na petechiu totiž pupienok nezbledne.

Ak objavíte petechie u detí alebo aj u dospelých, okamžite privolajte lekársku pomoc. Pri bakteriálnej meningitíde ide o súboj s časom.

Postihnutými miestami sú najčastejšie trup a končatiny, môžu byť zasiahnuté aj sliznice. Petechie na tvári môžu u detí vzniknúť aj v dôsledku tlaku na sliznice pri úpornom kašli alebo zvracaní.

Na rozlíšenie petechií od bežnej vyrážky skúste sklíčkovú metódu. Priehľadným pohárom zatlačte na kožu a sledujte, čo sa s vyrážkou deje. Petechie sú vlastne malé modrinky a pri vystavení tlaku preto z kože nemiznú.

Vírusová meningitída

Vírusová meningitída je najbežnejšou vírusovou infekciou CNS spolu so zápalom mäkkých mozgových obalov, teda leptomeningov. Výskyt vírusovej meningitídy je ťažké sledovať, udáva sa však, že postihuje asi jedného z 3000 pacientov s virózou.

Meningitídy spôsobené vírusmi majú často dvojfázový priebeh. Po nakazení vírusom pacient prekoná prvú fázu ochorenia, ktorá pripomína chrípku alebo bežné prechladnutie.

Vírus sa však v tele stále množí a následne prepukne v plnej sile v druhej fáze už s klasickými príznakmi meningeálneho syndrómu. Medzi oboma fázami môže byť niekoľkodňová latentná fáza choroby, keď človek nepociťuje vôbec žiadne problémy.

Vírusovým meningitídam chýba typický príznak spočívajúci vo vzniku kožných petechií. Tiež oneskorenie medzi nákazou a plným prejavom príznakov sťažuje odhalenie vírusových zápalov mozgových blán.

Vírusové meningitídy sú častejšie ako bakteriálne. Oproti bakteriálnym prebiehajú vírusové zápaly mozgových blán miernejšie. To však neznamená, že nejde o veľmi závažné infekcie.

Aj v prípade vírusového pôvodu môže zanechať zápal mozgových blán trvalé následky a pri ťažkom priebehu skončiť smrťou.

Enterovírusové neuroinfekcie

Pôvodcami sú RNA vírusy, ktoré sa delia na poliovírusy, Coxsackie, ECHO vírusy, EV 68-71 a ďalšie, pričom všetky majú určité neurotropné vlastnosti.

Enterovirové infekcie spôsobené ECHO vírusmi bývajú u mladistvých sezónne v lete a na jeseň. Šíria sa fekálno-orálnou cestou a promořujú najmä detskú populáciu do jedného roka.

Inkubačná doba je pri enterovírusových infekciách priemerne 3-7 dní. Typickým klinickým prejavom neuroinfekcie je aseptická meningitída alebo meningoencefalitída s cefaleou, horúčkou, niekedy nevoľnosťou a vracaním.

Liečba enterovírusovej neuroinfekcie je symptomatická. Najzávažnejšie neurologické postihnutie spôsobené poliovírusom bolo vďaka plošnej vakcinácii eliminované; v ČR je možný len import zo zemí, kde divoká forma vírusu stále cirkuluje.

Vírus príušníc, EBV a ďalšie vírusy

V období jara postihuje mladé pacienty virus příušnic, parotitidu může komplikovat meningitida, možnost reziduální poruchy sluchu.

Mononukleózu vyvolává EBV, postihuje mladistvé, může ji komplikovat serózní meningitis, v krevním obraze monocytóza, zvýšená únava trvá několik měsíců.

Lymfocytární choriomeningitis se šíří vzdušnou cestou z výkalů hlodavců. Na infekci HIV myslíme u vysoce rizikových skupin, HIV protilátky se objeví za 1-3 měsíce od začátku nemoci.

Herpetická encefalitída a meningoencefalitída

Herpetická encefalitida je vyvolaná vírusmi herpes simplex typu 1 a 2. HSV-1 zvyčajne spôsobuje ochorenie v dospelosti ako akútnu hemoragicko-nekrotizujúcu encefalitídu, zatiaľ čo HSV-2 je typický najmä pre novorodencov, u ktorých môže vyvolať seróznu meningitídu.

Herpetické DNA vírusy majú špecifickú vlastnosť pretrvávať v organizme po primoinfekcii, najmä v nervových gangliách a leukocytoch, s následnou možnou reaktiváciou.

Najzávažnejšou a život ohrozujúcou neuroinfekciou je encefalitída vyvolaná vírusom Herpes simplex 1. Postihnutie mozgu býva ložiskové s tvorbou hemoragicko-nekrotických ložísk.

Pri podozrení na infekciu HSV 1. alebo 2. typu sa používa acyklovir intravenózne. Herpetická encefalitída vyžaduje rýchle rozpoznanie a neodkladnú liečbu.

Kliešťová meningoencefalitída

Stredoeurópsku kliešťovú meningoencefalitídu spôsobuje arbovírus, ktorého prenášačom je kliešť obecný (Ixodes ricinus). Rezervoár predstavujú rôzne zvieratá, napríklad hlodavce, líšky, srnce, kozy a psy.

K prenosu dochádza infikovaným kliešťom. Výnimočne sa môže infekcia preniesť požitím infikovaného mäsa alebo mlieka. Typický je ohniskový výskyt, v ČR najmä v povodí riek, predovšetkým v stredných a južných Čechách.

Inkubačná doba je 7-14 dní. Klinický obraz môže byť rôzny a ľahší priebeh býva u detí a mladých ľudí.

Typický je dvojfázový priebeh. Prvá fáza s príznakmi pripomínajúcimi chrípku, ako sú zvýšená teplota, cefalea, únava a myalgie, trvá približne 2-6 dní.

Nasleduje prechodná úľava s následným rozvojom obrazu akútnej neuroinfekcie - meningitídy, meningoencefalitídy alebo myelitídy.

Rozlišujeme meningeálnu, meningoencefalitickú a encefalomyelitickú formu. Prognóza je väčšinou dobrá, parézy periférnych nervov väčšinou rýchlo odznievajú, zatiaľ čo parézy končatín si častejšie vyžadujú dlhodobú rehabilitáciu.

Mikroskopicky nachádzame perivaskulárne mononukleárne infiltráty v oblasti venúl a kapilár a tiež infiltrácie v mäkkej plene. Dochádza k apoptóze a niekedy aj k nekróze neurónov v sivej aj bielej hmote.

Neuroborelióza

Pôvodcom je Gram-negatívna pohyblivá baktéria Borrelia burgdorferi, ktorá môže postihovať aj nervový systém. Prenášačom je kliešť Ixodes ricinus.

Neuroborelióza môže typicky prebiehať ako aseptická meningitída s príslušným likvorovým nálezom alebo ako neuritída či radikuloneuritída.

Meningitída sa klinicky prejavuje ako akútna lymfocytárna neuroinfekcia, ale môže mať aj miernejší, zato predĺžený alebo relabujúci priebeh. Typická je cefalea, zhoršenie sústredenia, poruchy pamäti a únava.

Bakteriálna meningitída ako dôležitá diferenciálna diagnóza

Bakteriálne meningitídy sú veľmi závažné infekcie. Priebeh je veľmi rýchly a vyžaduje okamžitú lekársku pomoc. Aj napriek včasnému začatiu liečby meningitídy však môžu niektoré prípady skončiť smrteľne.

U vyliečených pacientov po prekonaní hnisavého zápalu mozgových blán môžu nevratne pretrvávať poruchy spánku, nervové obrny, poškodenie sluchu alebo zraku. Časté sú tiež silné bolesti hlavy, ktoré pacient pociťuje ešte dlho po dokončení liečby.

Najčastejšími pôvodcami sú pneumokoky a meningokoky. U novorodencov, ktorí nemajú takú odolnú hematoencefalickú bariéru chrániacu mozog, môže ísť o baktérie Escherichia coli, Klebsiella alebo Haemophilus influenzae.

Meningokoková meningitída

Meningokoky sú baktérie Neisseria meningitidis. Táto baktéria sa prenáša kvapôčkami vzduchom alebo bozkávaním, pretože na prenos je potrebný blízky kontakt.

Zákernosť meningokokov spočíva v tom, že niekoľko percent ľudí v populácii sú bezpríznakoví nosiči. Meningokoky sú u nich na slizniciach, ale nevyvolávajú žiadne ochorenie.

Na prepuknutie choroby sú náchylné deti a mladí ľudia do 30 rokov, aktívni aj pasívni fajčiari alebo ľudia oslabení stresom a vyčerpaním.

Najvyšší počet meningokokových zápalov mozgových blán postihuje oblasti strednej Afriky. Zatiaľ čo v európskych štátoch sa počty chorých na 100 000 obyvateľov pohybujú v jednotkách ročne, v týchto oblastiach Afriky ide až o jednotky tisíc na 100 000 obyvateľov, preto sa hovorí o „meningitickom páse“.

Pneumokoková meningitída

Pneumokoky alebo Streptococcus pneumoniae sú pomerne bežné baktérie. U mnohých ľudí sa bežne nachádzajú na sliznici dýchacích ciest a nevyvolávajú žiadne príznaky chorôb.

U detí sa premorenosť pneumokokmi odhaduje medzi 20-40 %. Ak dôjde k rozvoju invazívnej pneumokokovej infekcie a baktérie preniknú do krvi, mozgovomiechového moku, stredného ucha alebo pľúc, dochádza k rozvoju závažných ochorení.

Ďalšie infekčné encefalitídy

Vzteklina

Vzteklina je celosvetovo rozšírené ochorenie spôsobené lyssavírusom, ktorý je obsiahnutý v slinách infikovaných zvierat. Najčastejšie sa prenáša pohryznutím.

Vírus po vstupe do organizmu putuje po axónoch periférnych nervov až do mozgového tkaniva. V cytoplazme niektorých neurónov sa nachádzajú Negriho telieska.

Ochorenie je liečiteľné iba v latentnej fáze pred rozvojom klinických príznakov infekcie CNS. Po prejave ochorenia je letalita takmer 100 %.

HIV, CMV a akútna diseminovaná encefalomyelitída

Encefalitída býva prítomná približne u polovice pacientov s AIDS a jej pôvodcom je HIV. Vyskytuje sa v rôznych formách, napríklad ako aseptická meningitída, subakútna encefalitída alebo vákuolárna myelopatia.

S prejavmi encefalitídy sa stretávame aj pri cytomegalovírusovej infekcii. Najčastejšie sa objavuje u novorodencov a imunosuprimovaných pacientov, pričom môže postihnúť ktorúkoľvek časť miechy a mozgu.

Akútna diseminovaná encefalomyelitída, nazývaná aj akútna diseminovaná leukoencefalitída, je hypersenzitívna reakcia sprostredkovaná T-lymfocytmi. Postihuje bielu hmotu.

Rickettsiové encefalitídy

Pôvodcom je Rickettsia prowazeki, ktorá je prenášaná vošou. Encefalitída je v tomto prípade súčasťou celkovej infekcie.

Rickettsia napadne endotelie a pomnoží sa v cytoplazme. Endotelie začnú nekrotizovať, lúmen kapiláry je uzavretý trombom a tvoria sa typické perikapilárne uzlíky.

Pomalé vírusové encefalitídy a priónové ochorenia

Pomalé vírusové encefalitídy sú spôsobené vírusmi s veľmi dlhým obdobím latencie. Patrí sem subakútna sklerotizujúca panencefalitída, ktorá sa vyskytuje u detí a mladistvých niekoľko rokov po prekonaní osýpok.

Vedie k smrti počas niekoľkých mesiacov až dvoch rokov pri progresívne sa zhoršujúcom obraze chronickej meningoencefalitídy. Najprv nastáva porucha psychiky, potom strata vôľových pohybov, demencia a decerebračná rigidita.

Encefalopatie spôsobené priónmi sú charakteristické spongiformnou vakuolizáciou neurónov. Zmeny vedú k zániku neurónov a k zmnoženiu mikroglie a astrocytov.

Pri Jakobovej-Creutzfeldtovej chorobe dominuje organický psychosyndróm s parézami a demenciou. Produkujú sa patologické prióny v neurónoch, ktoré bunka nevie metabolizovať, hromadia sa v nej a následne dôjde k jej poškodeniu.

Diagnostika

Lekár začína fyzikálnym vyšetrením a anamnézou. Toto vyšetrenie môže prebiehať na pohotovosti, pretože symptómy sa môžu objaviť náhle a rýchlo sa zhoršovať počas niekoľkých hodín až dní.

Lekára zaujímajú nedávne choroby, kontakt so zvieratami, komármi alebo kliešťami, kontakt s ďalšími ľuďmi, ktorí ochoreli, nedávne cesty a nedávne aktivity.

Nasleduje neurologické vyšetrenie senzorických a motorických funkcií, koordinácie, videnia, sluchu, koncentrácie a mentálneho stavu.

Vyšetrenie mozgovomiechového moku

Analýza mozgovomiechového moku je pri meningitíde a encefalitíde primárnym diagnostickým nástrojom. Mozgovomiechový mok sa odoberá procedúrou nazývanou lumbálna punkcia.

Normálny mozgovomiechový mok je číry a bezfarebný. Počas infekcie môže byť tlak mozgovomiechového moku pri odbere zvýšený a vzorka môže byť zakalená v dôsledku prítomnosti bielych krviniek alebo mikroorganizmov.

Pri infekcii CNS môže byť zvýšený počet bielych krviniek. Zvýšenie neutrofilov býva typické pri bakteriálnej infekcii, zvýšenie lymfocytov pri vírusovej infekcii a niekedy zvýšenie eozinofilov pri parazitárnej infekcii.

Pri vírusovej meningitíde sa v likvore nachádza proteinocytologická asociácia, prevaha lymfocytov nad monocytmi a ľahká proteinorachia.

Ak je ktorýkoľvek z iniciálnych testov abnormálny, môžu byť indikované ďalšie vyšetrenia. Patria sem PCR na detekciu DNA alebo RNA baktérií a vírusov, vyšetrenie ďalších antigénov a detekcia špecifických protilátok v mozgovomiechovom moku.

Kyselina mliečna v mozgovomiechovom moku sa často používa na odlíšenie vírusovej a bakteriálnej meningitídy. Hladina býva zvýšená pri bakteriálnej a mykotickej meningitíde, zatiaľ čo pri vírusovej meningitíde zostáva normálna alebo je len ľahko zvýšená.

Identifikácia vírusu sa nezdaří približne v 20-40 % prípadov. Preto sa pri hodnotení výsledkov zohľadňujú aj klinické príznaky, priebeh ochorenia, epidemiologické okolnosti a výsledky ďalších vyšetrení.

Krvné testy a zobrazovacie metódy

Laboratórne vyšetrenia krvi môžu zahŕňať krvný obraz, glukózu, bielkoviny, CRP, metabolický panel a testy protilátok proti vírusom, napríklad vírusu kliešťovej encefalitídy a enterovírusom, alebo proti baktériám, napríklad boréliám.

Na identifikáciu baktérií v krvi môže byť indikovaná hemokultúra. Kultivácia z iných miest v tele sa môže vykonať na identifikáciu možného zdroja infekcie.

Zobrazovacie metódy sa používajú na hľadanie abnormalít alebo známok zápalu mozgu, ale pri encefalitíde môže byť výsledok negatívny. Môže sa detegovať poškodenie mozgu, opuch, krvácanie alebo abscesy.

Možno využiť CT, magnetickú rezonanciu, ultrazvuk a EEG. Elektroencefalografia slúži na detekciu abnormálnych mozgových vĺn.

Diferenciálna diagnostika

Subakútny nástup odlišuje skupinu klinicky závažných meningitíd. Do diferenciálnej diagnostiky patria tuberkulózna a mykotická meningitída, leptospiróza, sarkoidóza, karcinomatóza mening a čiastočne liečená bakteriálna meningitída.

Miernym, ľahkým priebehom a spontánnym uzdravením sa akútne meningitídy líšia od závažného priebehu a prognózy subakútnych a chronických meningitíd.

Pri encefalitíde je potrebné odlíšiť infekčné príčiny od metabolických, toxických, autoimunitných a nádorových stavov. Osobitnú pozornosť si vyžadujú poruchy vedomia, kŕče, zmeny správania, ložiskové neurologické príznaky a rýchle zhoršovanie.

Liečba a prognóza

Liečba vírusovej meningitídy býva symptomatická a podporná, zahŕňa pokoj a dostatočný prísun tekutín a vitamínov. Pri infekcii HSV 1. alebo 2. typu sa používa acyklovir intravenózne.

Vírusová meningitída má často mierny priebeh a ide o samoobmedzujúce ochorenie s kompletným uzdravením za 7-10 dní. To však neplatí pre všetky vírusové encefalitídy ani pre ťažké formy meningoencefalitídy.

Liečba bakteriálnej meningitídy musí začať čo najskôr, pretože ochorenie môže rýchlo postupovať a viesť k trvalému neurologickému poškodeniu alebo smrti.

Pri herpetickej encefalitíde je rozhodujúce včasné podanie antivírusovej liečby. Pri liekmi vyvolanej aseptickej meningitíde je dôležité identifikovať podozrivý liek a posúdiť jeho ďalšie užívanie lekárom.

Po prekonaní ťažkej meningitídy alebo encefalitídy môžu pretrvávať poruchy sluchu, zraku, spánku, pamäti, sústredenia, pohybu alebo opakované bolesti hlavy.

Kedy okamžite vyhľadať pomoc

Meningitída sa môže veľmi rýchlo zhoršiť. Okamžitú lekársku starostlivosť vyžaduje náhla vysoká horúčka, silná bolesť hlavy, stuhnutý krk, nevoľnosť alebo vracanie.

Neodkladné vyšetrenie je potrebné aj pri poruche vedomia, zmätenosti, výraznej ospalosti, kŕčoch, nových neurologických príznakoch alebo pri petechiách, ktoré po zatlačení nezblednú.

Pri podozrení na bakteriálnu meningitídu alebo encefalitídu nie je vhodné čakať na spontánne zlepšenie, pretože rozhodujúca môže byť rýchlosť diagnostiky a začatia liečby.

Prevencia

Ochranu proti niektorým pôvodcom meningitídy poskytuje očkovanie. Patrí sem očkovanie proti pneumokokom, meningokokom a kliešťovej encefalitíde.

Vakcína proti meningokokom môže byť zameraná proti najčastejšiemu sérotypu B alebo môže ísť o tetravalentnú vakcínu proti Neisseriám A, C, W a Y. Tieto dva typy vakcín je možné kombinovať.

Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde je nepovinné. Pri pobyte v prírode je potrebné chrániť sa pred kliešťami.

Popri očkovaní netreba zabúdať ani na bežné hygienické zásady prevencie infekčných chorôb, správne umývanie rúk a vyhýbanie sa kontaktu s chorými osobami.

Dôležitou ochrannou líniou je aj vlastná imunita, o ktorú sa treba starať počas celého roka. Pri cestovaní do exotických destinácií je potrebné zistiť informácie o odporúčanom cestovateľskom očkovaní pre danú lokalitu.

tags: #asepticka #meningitida #alebo #encefalitida