Po mozgovej porážke nefunguje ľavá časť mozgu: následky, liečba a rehabilitácia

Ak je po cievnej mozgovej príhode poškodená ľavá hemisféra, následky sa často prejavia na pravej polovici tela a môžu zasiahnuť reč, porozumenie, písanie, čítanie, koordináciu, citlivosť aj samostatnosť. Rozsah poškodenia však závisí od konkrétnej oblasti mozgu, veľkosti príhody a rýchlosti liečby.

Poškodenie ľavej časti mozgu nemusí znamenať, že všetky funkcie zostanú trvalo narušené. Včasná liečba, následná multidisciplinárna rehabilitácia a pravidelné cvičenie môžu podporiť návrat pohybu, komunikácie a bežných denných činností.

Čo znamená poškodenie ľavej časti mozgu

Cievna mozgová príhoda je akútny stav spôsobený upchatím cievy v mozgu alebo jej prasknutím.

Mŕtvica nastáva, keď je prietok krvi do časti mozgu zablokovaný alebo keď krvná cieva v mozgu praskne.

Pri cievnej mozgovej príhode časť mozgu stráca prívod krvi, táto strata mozog poškodí.

To môže spôsobiť odumieranie mozgových buniek, čo vedie k rôznym fyzickým a kognitívnym problémom.

Účinky mŕtvice sa môžu značne líšiť v závislosti od toho, ktorá časť mozgu je ovplyvnená a ako rýchlo sa liečba dostáva.

Ak je poškodená pravá hemisféra mozgu, oslabenie sa prejaví na ľavej strane tela.

Ak je poškodená ľavá hemisféra, postihnutá býva pravá strana.

Ľavá hemisféra je u väčšiny ľudí dominantnou polovicou mozgu, preto jej poškodenie často vedie k poruchám reči a jazyka, ktoré sa označujú ako afázia.

Čo je cievna mozgová príhoda

Cievna mozgová príhoda je stav, keď dôjde k prerušeniu prívodu kyslíka a živín do časti mozgu, čo spôsobuje poškodenie mozgových buniek.

Cievna mozgová príhoda je akútny, potenciálne život ohrozujúci stav.

Ide o dôsledok prerušenia alebo zníženia prívodu krvi, kyslíka a živín do nervových tkanív mozgu.

Tie pri nedokrvení odumierajú.

Ešte horšie je, že k tomu dochádza veľmi rýchlo.

V civilizovaných krajinách postihuje ročne najmenej troch ľudí z tisícky!

Na Slovensku každý rok približne 13 000 pacientov dostane cievnu mozgovú príhodu, pri ktorej je dôležitým faktorom - čas.

Cievna mozgová príhoda patrí medzi najzávažnejšie ochorenia mozgu, ktoré postihujú predovšetkým ľudí v strednom a vyššom veku.

Cievna mozgová príhoda je treťou najčastejšou príčinou smrti.

Aj keď úmrtnosť na mozgový infarkt celosvetovo klesá, výskyt ochorenia stúpa nielen u seniorov, ale aj u ľudí v produktívnom veku.

Typy cievnej mozgovej príhody

Základné delenie cievnych mozgových príhod závisí od toho, či je príčinou nedostatočný prívod krvi k mozgovému tkanivu, alebo dôjde k prasknutiu cievy.

Podľa toho rozlišujeme ischemickú a hemoragickú mozgovú príhodu.

Ischemická cievna mozgová príhoda

Ischemické cievne mozgové príhody tvoria asi 80 % všetkých náhlych mozgových príhod.

V dôsledku poruchy prietoku krvi mozgovou cievou dochádza k prechodnému alebo trvalému poškodeniu mozgových buniek zásobovaných príslušnou cievou.

V oblasti mozgu tak vzniká ischémia - nedostatočný prívod krvi, cez ktorú sa k mozgovým neurónom dostáva kyslík a živiny.

Takto sa postupne rozvíja infarkt mozgu, ktorý vedie k poškodeniu nervových funkcií, a to podľa konkrétnej oblasti mozgu, ktorú postihol.

Hemoragická cievna mozgová príhoda

Hemoragická príhoda tvorí asi 15 až 20 % cievnych mozgových príhod.

Hemoragická príhoda je typická vyššou úmrtnosťou a horšími následkami.

Vzniká ako následok prasknutia patologicky zmenenej tepny, čo spôsobí rozsiahle krvácanie vnútri mozgu alebo krvácanie medzi mozgové obaly.

Keďže mozog je uzavretý v lebečnej dutine a nedokáže zväčšovať svoj objem, krv sa začne hromadiť a tlačiť na mozgové tkanivo, čo vedie k jeho poškodeniu.

Najčastejšou príčinou subarachnoidálneho krvácania je ruptúra, čiže prasknutie aneuryzmy.

Prečo sa po poškodení ľavej hemisféry objavuje slabosť pravej strany tela

Pohyb riadi mozgová kôra prostredníctvom nervových dráh vedúcich do miechy a svalov.

Ak dôjde počas cievnej mozgovej príhody k prerušeniu prívodu krvi alebo ku krvácaniu do mozgu, časť nervových buniek sa poškodí a prenos signálov sa naruší.

Výsledkom je oslabenie svalov na opačnej strane tela.

Hemiparéza je čiastočné oslabenie svalovej sily na jednej strane tela.

Na rozdiel od hemiplégie nejde o úplnú stratu pohybu, ale o jeho obmedzenie.

Hemiparéza môže postihovať ruku, nohu alebo obe končatiny na jednej strane tela a ovplyvniť chôdzu, rovnováhu aj bežné denné činnosti.

Pri hemiplegii je postihnutá strana tela úplne ochrnutá.

Najčastejšie príznaky poškodenia ľavej hemisféry

Prejavy mŕtvice sú často náhle a bežne sa vyskytnú aj za plného zdravia.

Príznaky cievnej mozgovej príhody vznikajú náhle, z minúty na minútu.

• jednostranná slabosť tela, najmä pravej ruky a pravej nohy,
• jednostranný pokles ústneho kútika,
• poruchy reči,
• zlé porozumenie hovorenému slovu,
• neschopnosť tvoriť slová alebo vety,
• ťažkosti s čítaním a písaním,
• závraty a poruchy rovnováhy,
• porucha koordinácie pohybov,
• porucha citlivosti na pravej strane tela,
• poruchy vedomia od dezorientácie až po kómu,
• nutkanie na vracanie a vracanie,
• zmena ostrosti videnia alebo dvojité videnie,
• ťažkosti s chôdzou, ťahanie do strany alebo neschopnosť stáť.

Niektorým pacientom sa môže ťažko rozprávať, ale ich schopnosť myslieť zostáva zachovaná.

Porucha reči neznamená poruchu myslenia alebo zhoršenie inteligencie.

Porucha reči a afázia

Veľmi častou poruchou po mozgovej príhode v dominantnej polovici mozgu je výpadok či narušenie reči, porozumenia a tvorby slov a viet.

Pri poruchách porozumenia reči je narušená schopnosť pacienta identifikovať v počutom zvuku slová a vety a rozoznať ich obsah.

Pri poruche tvorby reči je naopak postihnutá schopnosť slová a vety vytvoriť a zosúladiť ich do správneho gramatického tvaru.

S poruchou reči sa často spája porucha písania.

Ak je porucha reči závažná, rehabilitácia často neumožní obnoviť úplne rečové funkcie.

Napriek tomu sa pacient môže naučiť efektívne komunikovať napríklad s pomocou gestikulácie a predtlačených vzorov s predmetmi dennej obsluhy alebo činnosti.

Poruchy prehĺtania

K menej častým, no veľmi závažným komplikáciám po mozgovej príhode patrí porucha prehĺtania.

Okrem zhoršeného príjmu stravy vzniká vysoké riziko vdýchnutia stravy a tekutín do dýchacích ciest.

K narušeniu prehĺtacieho aktu vedie najmä porucha koordinácie alebo ochabnutie prehĺtacích svalov.

Diagnostika porúch prehĺtania je často komplikovaná, no závisí od nej úspešnosť liečby.

• jedzte vo vzpriamenej polohe alebo aspoň v strmšom polosede,
• hlava má byť v miernom predklone, nikdy nie v záklone,
• jedzte malé sústa,
• pri oslabení jednej strany tváre sa snažte rozžuť potravu silnejšou stranou,
• pri jedle nerozprávajte,
• po ukončení jedla odstráňte zvyšky potravy z úst a vyčistite si zuby.

Test FAST: ako rozpoznať mozgovú príhodu

Ak si nie ste istí, môžete využiť anglickú skratku FAST, čo v preklade znamená rýchlo.

• F - Face, tvár: všimnite si, či padá kútik, a požiadajte osobu, aby sa usmiala.
• A - Arms, ruky: požiadajte osobu, aby upažila ruky pred seba; pri porážke bude jedna padať do strany.
• S - Speech, reč: sledujte ťažkosti s rozprávaním, bľabotanie alebo nezrozumiteľnú reč.
• T - Time, čas: pri týchto príznakoch ihneď volajte 112 alebo 155.

Pri mozgovej príhode ide o čas a dôležitá je doslova každá minúta.

Ak je to možné, zaznamenajte čas, keď sa ťažkosti objavili, pomôže to lekárom rozhodovať o liečbe.

Pri týchto príznakoch nevezte pacienta po vlastnej osi do nemocnice ani ho nenechajte šoférovať.

Prevoz sanitkou mu zabezpečí najrýchlejšiu starostlivosť na správnom mieste.

Diagnostika cievnej mozgovej príhody

Správna diagnostika mozgovej mŕtvice závisí od kvalitnej anamnézy, klinického nálezu a zobrazovacích metód.

Dôležité je spomenúť všetky ochorenia, na ktoré sa pacient lieči - hypertenziu, cukrovku, ischemickú chorobu či poruchy zrážania krvi.

Pri klinickom vyšetrení lekár hodnotí príznaky, čas ich začiatku, ich trvanie a objektívny neurologický nález.

Na prvom mieste je CT mozgu, keďže vizualizuje stupeň a rozsah zmien v ňom.

CT pomáha odlíšiť ischemickú príhodu od hemoragickej.

Ak máte príznaky, no na CT sa nič neukáže, lekári vám s odstupom času urobia ďalšie CT alebo vás pošlú na magnetickú rezonanciu mozgu.

USG vyšetrenie ciev je veľkou pomocou pri určení, či došlo k zúženiu tepny.

Angiografické vyšetrenie mozgu môže pomôcť nájsť zdroj krvácania pri hemoragických cievnych mozgových príhodách.

Biochemické vyšetrenie krvi môže potvrdiť poruchu zrážanlivosti krvi.

Súčasťou vyšetrení môže byť aj echokardiografické vyšetrenie srdca.

Ultrazvukové vyšetrenie krčných ciev môže odhaliť aterosklerózu, čiže vytvorenie povlakov vo vnútri cievy.

Akútna liečba mozgovej príhody

Na to, aby bola liečba porážky účinná, je dôležité správne a rýchlo rozpoznať príznaky.

Pre správnu liečbu je podstatné odlíšiť, či symptómy vznikli ako dôsledok krvácania alebo upchatia cievy.

Mŕtvica sa lieči podľa jej typu a rozsahu.

Liečba ischemickej mozgovej príhody

Liečba ischemickej mozgovej príhody spočíva v čo najskoršom spriechodnení upchatej cievy.

Intravenózna trombolýza je liečba liekmi, ktoré rozpustia zrazeninu; je indikovaná maximálne do 4,5 hodiny od vzniku neurologických ťažkostí.

Endovaskulárny výkon, trombektómia, umožňuje mechanicky odstrániť krvnú zrazeninu.

Úspešná liečba by mala zabezpečiť spriechodnenie cievy a zabrániť nezvratnému poškodeniu mozgu.

Inou možnosťou je odstránenie krvnej zrazeniny cez katéter.

Niekedy lekári zvolia trombolýzu spolu s trombektómiou.

Súčasťou terapie je tiež úprava krvného tlaku, zabránenie rozvoju masívneho opuchu mozgu, tlmenie bolesti a rehabilitácia.

Liečba hemoragickej mozgovej príhody

Liečba hemoragickej cievnej mozgovej príhody môže byť farmakologická alebo chirurgická.

Farmakologická liečba pozostáva z úpravy vysokého krvného tlaku, podania liekov zabraňujúcich krvácaniu a liekov proti bolesti, v prípade potreby aj proti vracaniu.

Chirurgická liečba pozostáva z ošetrenia poškodenej cievy a zastavenia krvácania.

Cieľom urgentnej liečby intracerebrálneho krvácania je zabránenie progresii a rastu krvácania, a tým rozvoju komplikácií.

Následky poškodenia ľavej časti mozgu

To, či po prekonaní porážky budete alebo nebudete mať následky, je veľmi individuálne a závisí od rozsahu mozgovej príhody a včasnosti liečby.

Niektorí sa po prekonaní mŕtvice vrátia k bežnému životu skoro bez akýchkoľvek ťažkostí, iní môžu trpieť mnohými zdravotnými problémami.

Motorické následky

• oslabenie alebo ochrnutie pravej ruky,
• oslabenie alebo ochrnutie pravej nohy,
• ťažkosti s chôdzou a padanie na jednu stranu,
• poruchy koordinácie končatín,
• ťažkosti s držaním predmetov v rukách,
• znížená jemná motorika,
• poruchy rovnováhy,
• svalová stuhnutosť alebo spasticita,
• porucha stability sedu a stoja,
• strata schopnosti vykonávať bežné denné činnosti.

Komunikačné a kognitívne následky

• poruchy reči a porozumenia,
• afázia,
• ťažkosti s čítaním a písaním,
• porucha výslovnosti,
• poruchy pamäti,
• zhoršená pozornosť,
• ťažkosti s plánovaním a organizovaním činností,
• problémy s riešením úloh,
• poruchy prehĺtania,
• ťažkosti s orientáciou v priestore.

Psychické následky

• úzkosť,
• depresia,
• podráždenosť,
• frustrácia,
• zmeny nálady,
• znížené sebavedomie,
• strach zo zlyhania,
• sociálne stiahnutie.

Depresia a úzkosť po mozgovej príhode sú veľmi časté a je dôležité, aby sa na ne kládol dôraz počas rekonvalescencie.

Spasticita po mozgovej príhode

U časti pacientov sa po mozgovej príhode rozvíja spasticita - zvýšené svalové napätie, ktoré môže pohyb ešte viac obmedziť.

Zvýšený svalový tonus, teda spasticita, sa objavuje po odoznení akútneho štádia pri nesprávnych pohyboch.

Svaly sú najprv akoby ochabnuté, no časom môže spasticita prejsť do hypertonickej formy, pri ktorej sú svaly stuhnuté a dochádza k ich skracovaniu.

Príkladom môžu byť stiahnuté prsty alebo vykrútená ruka.

Včasné rozpoznanie spasticity umožňuje začať vhodnú liečbu vrátane rehabilitácie a podľa potreby aj ďalších terapeutických postupov odporučených neurológom alebo rehabilitačným lekárom.

Vhodnou kombináciou liekov, napríklad aplikáciou botulotoxínu do postihnutých svalov, a rehabilitácie je možné tuhosť svalov prekonať a normálny rozsah pohybov zvýšiť alebo obnoviť.

Rehabilitácia po poškodení ľavej hemisféry

Po mozgovej príhode dôjde obvykle k závažnej poruche pohybu, koordinácie a tiež k narušeniu vzpriameného stoja a chôdze.

Pohybové funkcie, ale aj ďalšie funkcie, napríklad prehĺtanie a artikuláciu, treba obnovovať a trénovať dlhodobým a cieleným cvičením.

Závažné postihnutie po mozgovej príhode je potrebné začať rehabilitovať čo najskôr - už počas hospitalizácie na neurologickom oddelení v akútnej fáze ochorenia.

Prvé týždne po prekonaní cievnej mozgovej príhody akútneho štádia dochádza k regeneračným alebo reorganizačným procesom organizmu.

Prvé týždne a prvé mesiace sú kľúčové.

Najväčší potenciál na zlepšenie býva počas prvých mesiacov po mozgovej príhode, rehabilitácia však môže prinášať pokroky aj neskôr.

Áno, stav sa môže zlepšovať aj po roku, hoci najväčšie zlepšenie býva počas prvých mesiacov.

Fázy rehabilitácie

1. Akútna starostlivosť: dôraz sa kladie na stabilizáciu stavu, predchádzanie komplikáciám a začiatok skorej rehabilitácie.
2. Včasná rehabilitácia: pacient môže byť po stabilizácii preložený z neurologického lôžka na rehabilitačné lôžko.
3. Následná rehabilitácia: pacient sa učí vykonávať základné funkcie pre život a aktivity denného života.
4. Ambulantná a domáca rehabilitácia: terapia pokračuje po prepustení z nemocnice až do úpravy stavu alebo zaradenia sa do bežného života.

O optimálnom načasovaní zahájenia rehabilitácie rozhoduje fyzioterapeut.

Rehabilitácia sa dá vykonávať aj na akútnom lôžku, pričom ide o pasívnu alebo poloaktívnu rehabilitáciu, kde sa snažíme zachovávať hybnosti, ktoré ostali zachované.

Ak je pacient zastabilizovaný a nemá zhoršené ďalšie parametre alebo prítomné infekcie, nasleduje fáza rehabilitácie.

Čo zahŕňa rehabilitačný tím

Rehabilitačná starostlivosť je vždy šitá na mieru konkrétneho pacienta a multidisciplinárna starostlivosť zahŕňa tie zložky, ktoré sú vhodné a ktoré pacient je schopný fyzicky a psychicky absolvovať.

• neurológa,
• rehabilitačného lekára,
• fyzioterapeuta,
• ergoterapeuta,
• logopéda,
• psychológa,
• neuropsychológa,
• ošetrovateľský personál,
• sociálneho pracovníka,
• podľa potreby aj protetického technika a ďalších odborníkov.

Rehabilitačná starostlivosť obsahuje okrem pohybového tréningu aj logopedickú starostlivosť, ergoterapiu, neuropsychologickú starostlivosť a sociálnu podporu.

Spolupráca s neurológmi je kľúčová, aby bolo možné správne zachytiť moment, kedy je pacient pripravený na intenzívnu rehabilitáciu.

Najväčšia miera práce je na pleciach fyzioterapeutov, ktorí s pacientmi cvičia.

Fyzioterapia a nácvik pohybu

Fyzioterapia je zameraná na obnovu pohybu, rovnováhy, koordinácie, sily a flexibility postihnutých svalov.

Efektívna je predovšetkým taká rehabilitácia, pri ktorej má maximálnu možnosť v iniciatíve i pri realizácii pohybu samotný pacient.

Preto je pri ľahšom pohybovom postihnutí alebo pri dosiahnutí určitej miery zlepšenia nutné, aby pacient pokračoval v rehabilitácii samostatne pod odborným vedením alebo s možnosťou odborných konzultácií.

Pacienti s poruchou vedomého cieleného pohybu precvičujú jednoduché, nenáročné cvičenia s opakovaním.

Súčasne s precvičovaním končatín sa precvičuje posadzovanie a postavovanie s nácvikom stability a prevenciou pádov.

Nacvičuje sa koordinácia pohybu a kontrola polohy tela v sede a stoji až po vôľou ovládanú chôdzu.

Všeobecným princípom liečby je znížiť až odstrániť spasticitu, zabrániť nesprávnym vzorom pohybu, navodiť fyziologický a funkčný pohyb a zabrániť kontraktúram a deformitám.

Rehabilitácia ruky

Každý pacient má individuálne potreby, preto je dôležité prispôsobiť rehabilitáciu jeho konkrétnemu stavu.

Fyzioterapia po mozgovej príhode by sa mala v prvom rade vykonávať pod dohľadom odborníkov v rehabilitačnom centre a potom v nej treba pokračovať aj v domácom prostredí.

• Otváranie a zatváranie dlane: pacient sa snaží postupne otvárať a zatvárať ruku, čím zlepšuje pohyblivosť prstov a jemnú motoriku.
• Prenášanie predmetov: uchopovanie a prenášanie malých predmetov podporuje precíznosť úchopu a koordináciu.
• Cvičenia na predlaktie a zápästie: pohyby zápästím nahor a nadol alebo krúživé pohyby pomáhajú obnoviť flexibilitu a silu svalov.
• Cvičenie s odporovými gumami: pomáha spevniť svaly ruky podľa odporúčaní odborníkov.

Pri cvičení doma je dôležité pravidelne opakovať jednoduché pohyby a zapájať ruku do bežných aktivít, napríklad česania vlasov, zapínania gombíkov alebo miešania lyžičkou.

Kratšie každodenné cvičenie býva účinnejšie ako dlhé tréningy iba raz za týždeň.

Ergoterapia a samostatnosť

Ergoterapia je zameraná na bežné denné činnosti, ako je obliekanie, jedenie, pitie, umývanie a používanie predmetov.

Primárnou úlohou rehabilitácie je oživenie stratených motorických zručností, pretože ich opätovné ovládnutie má priamu súvislosť so samostatnosťou.

Pri narušení jemnej motoriky je možné na držadlá, kľučky či skrinky inštalovať rozmernejšie násady, ktoré uľahčia úchop a manipuláciu.

Na obliekanie alebo zapínanie gombíkov či zipsov existujú kompenzačné pomôcky.

Pri poruche hybnosti rúk môže pomôcť písanie na počítačovej klávesnici.

Pri problémoch s ovládaním telefónu je možné použiť telefóny s rozmernou klávesnicou alebo ovládateľné hlasom.

Pomôcky a úprava domácnosti

Na podporu samostatnosti a uľahčenie sebaobsluhy pacient často potrebuje kompenzačné pomôcky.

Najčastejšie sa prechodne alebo dlhodobo využívajú barle, chodítka a podporné rámy, ktoré uľahčujú vzpriamený stoj a pomáhajú znovuobnoviť narušený stereotyp chôdze.

Pri úplnej poruche hybnosti je niekedy nutné využiť invalidný vozík.

V domácnosti je možné upraviť výšku sedu na stoličke, výšku záchodovej misy a inštalovať držadlá alebo oporné zábradlia.

V kúpeľni je možné použiť protišmykové podložky a vaňové či sprchové stoličky.

Riziko pádu a zranenia je pri obmedzenej pohyblivosti veľmi vysoké.

Logopedická rehabilitácia

Logopéd precvičuje poruchy reči, výslovnosti i porozumenia vyslovenej a napísanej reči.

Orofaciálna rehabilitácia pomáha pacientovi s obnovením funkcie postihnutých svalov.

Nácvik je potrebné začať čo najskôr.

• používajte krátke a jednoduché vety,
• hovorte pomaly a zreteľne,
• hovorte tak, aby pacient mohol sledovať vašu tvár,
• na pacienta by nemalo hovoriť súčasne viacero osôb,
• využívajte gestá a obrázky,
• obmedzte hluk z okolia,
• ak pacient nerozumie, použite iné slová a zjednodušte komunikáciu,
• poraďte sa s logopédom o vhodných cvičeniach.

Rečová prekážka nie je dôvod obmedziť sociálne kontakty - naopak, k nim treba pacienta viesť a motivovať.

Pacientovi treba dopriať aj odpočinok, pretože komunikácia môže byť po mozgovej príhode namáhavá.

Kognitívna rehabilitácia

V rehabilitácii je základom obnova každodenných aktivít vrátane kognitívnych.

Pozornosť a mentálny výkon je možné trénovať alebo prekonať ich obmedzenia.

K jednoduchším cvičeniam patrí hlasné čítanie jednoduchých rytmických textov, spev jednoduchých rytmických nápevov a jednoduché matematické úlohy.

Cieľom je kompenzácia porúch učením sa nových stratégií cez jednoduché úkony pozornosti a porozumenia až po aplikáciu do dennej praxe.

Pri bližšej diagnostike je niekedy nutné podrobné neuropsychologické vyšetrenie.

Psychologická podpora

Psychologická podpora a psychoterapia sú neoddeliteľnou súčasťou liečby, pretože pomáhajú pacientom vyrovnať sa s emocionálnymi dôsledkami ich stavu.

Cievna mozgová príhoda predstavuje veľký zásah do života a pacienti majú často depresívne stavy.

Emocionálne zmeny možno riešiť vhodnou podporou, rozhovorom s odborníkom na duševné zdravie a podľa potreby aj ďalšou liečbou.

Neuroplasticita a možnosti zotavenia

Áno, mozog má schopnosť vytvárať nové nervové spojenia, čo sa označuje ako neuroplasticita.

Práve tá umožňuje, aby zdravé oblasti mozgu postupne preberali časť funkcií poškodených oblastí.

Nervové tkanivo sa nedokáže regenerovať, ale má určitú mieru plasticity, ktorú označujeme ako neuroplasticita.

Niektoré spojenia, ktoré boli porušené alebo zničené, je možné znova inými mechanizmami a štruktúrami zapojiť.

Neuroplasticita je proces, pri ktorom sa zapájajú ďalšie štruktúry a vytvárajú sa nové spojenia.

Proces neuroplasticity je najintenzívnejší v prvých týždňoch a mesiacoch po cievnej mozgovej príhode.

Rehabilitácia je dôležitá, pretože cvičením, pohybmi a stimuláciou dokážeme vysielať signály do mozgu a podporovať tento proces.

Moderné metódy rehabilitácie

Pri rehabilitácii pacientov po náhlej cievnej mozgovej príhode účinne pomáhajú aj robotické prístroje.

Robotická rehabilitácia je účinná najmä pri nácviku opakovaných pohybov, ktoré poškodeným končatinám vracajú silu a pohybovú pamäť.

Roboty majú množstvo senzorov a receptorov, ktoré dokážu vyhodnocovať svalovú silu, hybnosť a antigravitačné odľahčenie.

Spätnou väzbou môžu pacientovi dopomáhať a dopĺňať veci, ktoré mu pri pohybe chýbajú.

Robotická rehabilitácia môže prinášať aj senzomotorickú stimuláciu, pri ktorej pacient vidí predmety alebo hru a jeho pohybové akcie ovplyvňujú spätnú väzbu.

Robotická rehabilitácia však nenahrádza konvenčnú fyzioterapiu a má svoje kontraindikácie.

Dôležité je, aby pacient mal kapacitu a schopnosť s robotom spolupracovať, vykonávať požadované úlohy a vydržať celý proces.

Konvenčná fyzioterapia veľmi dobre dopĺňa robotickú rehabilitáciu hlavne v skorých fázach, kedy roboty ešte nie sú indikované.

Terapia je často súbežná, takže pacient absolvuje cvičenie s fyzioterapeutom aj s robotom.

Ako dlho trvá zotavenie

Zotavenie z mŕtvice je cesta, ktorá sa u každého človeka líši.

Liečebno-fyzioterapeutický plán je pre každého pacienta individuálny, takže ani dĺžka liečby nie je rovnaká.

U niektorých ľudí dochádza k zotaveniu v pomerne krátkom čase, u iných treba rátať s dlhodobou odbornou fyzioterapeutickou pomocou.

Rehabilitácia môže trvať niekoľko mesiacov, výnimočne aj rokov.

V prvých troch mesiacoch často dochádza k najrýchlejšiemu zotaveniu.

V období od troch do šiestich mesiacov zotavovanie zvyčajne pokračuje, aj keď sa môže v porovnaní s prvými tromi mesiacmi spomaliť.

Od šiestich mesiacov do jedného roka môže mnoho ľudí naďalej zaznamenávať zlepšenia, najmä pri pokračujúcej rehabilitácii.

Aj po viac ako jednom roku môžu ľudia dosahovať zlepšenia, najmä pri dôslednej terapii a úsilí.

Výsledky neprídu ihneď a predpokladom úspechu je trpezlivosť a pravidelná rehabilitácia pod vedením odborníkov.

Úloha rodiny

Rodina zohráva pri rehabilitácii významnú úlohu.

• motivujte pacienta k pravidelnému cvičeniu,
• vytvorte bezpečné domáce prostredie,
• podporujte samostatnosť pacienta,
• komunikujte trpezlivo,
• pomáhajte iba v rozsahu, ktorý je potrebný,
• nechajte pacienta vykonávať činnosti samostatne v rámci jeho možností.

Je dôležité nepomáhať viac, ako je potrebné.

Podpora blízkej osoby by mala smerovať k nezávislosti, nie k úplnému preberaniu všetkých činností.

Starostlivosť môže byť náročná, preto je dôležité, aby sa rodina starala aj o vlastné zdravie a oddych.

Kedy po rehabilitácii vyhľadať lekára

Kontaktujte lekára, ak sa slabosť náhle zhorší, objavia sa nové neurologické príznaky, vznikne výrazná bolesť alebo opuch končatiny, prípadne sa objaví výrazná spasticita alebo kontraktúry.

Náhle vzniknuté oslabenie jednej polovice tela môže byť príznakom novej cievnej mozgovej príhody a vyžaduje okamžité privolanie záchrannej zdravotnej služby.

Prevencia ďalšej cievnej mozgovej príhody

Niektoré rizikové faktory nie je možné ovplyvniť, nazývame ich preto neovplyvniteľné.

• vek,
• pohlavie,
• rasa,
• genetické faktory a dedičná predispozícia.

Hlavné činitele a ochorenia zodpovedné za cievnu mozgovú príhodu sú ischemická choroba srdca, fibrilácia predsiení, vysoký krvný tlak, diabetes mellitus, porucha metabolizmu tukov a zúženie krčnej tepny.

Významným rizikovým faktorom, najmä u mladých, je nezdravý životný štýl.

Preto sa vyhýbajte fajčeniu, nadmernému pitiu alkoholu, stresu a nedostatku pohybu.

• udržiavajte zdravú telesnú hmotnosť,
• kontrolujte krvný tlak,
• sledujte hladinu cholesterolu a cukru v krvi,
• pravidelne sa hýbte podľa zdravotného stavu,
• nefajčite,
• dodržiavajte odporúčanú liečbu,
• absolvujte preventívne lekárske prehliadky,
• pravidelne navštevujte neurológa,
• pri fibrilácii predsiení užívajte lieky na riedenie krvi podľa predpisu lekára.

Do jedálnička zaraďte veľa vlákniny najmä v podobe zeleniny a ovocia, stravu majte pestrú a vyváženú.

Pri opakovane zvýšenej hodnote krvného tlaku nad 140/90 mmHg oslovte svojho všeobecného lekára.

Ak ste prekonali cievnu mozgovú príhodu, pri prepustení z nemocnice dostanete poučenie, aké lieky máte užívať.

Pravidelné kontroly pomáhajú sledovať váš stav a upraviť plán liečby.

tags: #po #mozgovej #porazke #nefunguje #lava #cast