Mozgová príhoda: príznaky, prvá pomoc, liečba a následná rehabilitácia

Cievna mozgová príhoda (CMP), známa aj ako mŕtvica, porážka, iktus alebo mozgový infarkt, je akútna porucha krvného obehu v mozgu, ktorú sprevádza odumieranie tkaniva a porucha funkcie nervového systému. Ide o život ohrozujúci stav, pri ktorom je najdôležitejšie čo najrýchlejšie rozpoznať príznaky, zavolať záchrannú zdravotnú službu na čísle 155 alebo 112 a zabezpečiť transport do nemocnice.

Mozgové tkanivo je mimoriadne citlivé na nedostatok kyslíka. Ak sa prísun krvi obmedzí alebo zastaví, mozgové bunky začínajú odumierať už po niekoľkých minútach. Čím skôr sa obnoví prietok krvi v postihnutej cieve, tým väčšia je šanca na zachovanie mozgových funkcií a návrat k samostatnému životu.

Čo je cievna mozgová príhoda

Podobne ako ostatné orgány nášho tela, aj mozog potrebuje na správne fungovanie dostatok kyslíka a živín. Krv zabezpečuje ich nepretržitý prísun, preto môže zastavenie prietoku krvi aj na niekoľko sekúnd viesť k poškodeniu mozgu.

Cievna mozgová príhoda je akútne narušenie krvného obehu v mozgu. V závislosti od oblasti, v ktorej sa prietok krvi prerušil, môže dôjsť k miernemu zhoršeniu funkcie mozgu alebo k rozsiahlemu zničeniu tkaniva s následným ťažkým postihnutím.

Neurológovia rozlišujú dva hlavné mechanizmy vzniku cievnej mozgovej príhody: upchatie tepny vyživujúcej mozgové tkanivo alebo prasknutie cievy s následným krvácaním. Podľa toho sa CMP delí na ischemickú a hemoragickú.

Ischemická cievna mozgová príhoda

Ischemická mozgová príhoda nastáva, keď krvná zrazenina zablokuje alebo výrazne zúži tepnu zásobujúcu mozog krvou a kyslíkom. V dôsledku toho mozog dostáva príliš málo alebo žiadny kyslík a postihnuté tkanivo môže byť trvalo poškodené.

Ischemická cievna mozgová príhoda tvorí približne 80 % prípadov. Najčastejšími príčinami sú ateroskleróza a krvné zrazeniny v mozgových tepnách.

Pri trombotickej príhode vzniká krvná zrazenina priamo v cieve zásobujúcej mozog. Embolická príhoda vzniká vtedy, keď sa zrazenina vytvorí na inom mieste v tele a krvným obehom sa dostane do ciev zásobujúcich mozog.

Príčinou môžu byť aterotrombotické pláty, poruchy zrážania krvi, srdcové ochorenia alebo poruchy srdcového rytmu. Niekedy sa tepny upchajú vzduchovými bublinami alebo sa stlačia v dôsledku nádoru či poranenia.

Hemoragická cievna mozgová príhoda

Hemoragická cievna mozgová príhoda vzniká prasknutím cievy v mozgu a krvácaním do mozgového tkaniva alebo do priestoru medzi mozgovými obalmi. Nahromadená krv poškodzuje mozgové bunky a môže zvyšovať tlak v lebke.

Hemoragická príhoda sa vyskytuje menej často ako ischemická, ale býva pre človeka nebezpečnejšia a môže spôsobiť závažné neurologické poškodenie.

Intracerebrálne krvácanie vzniká prasknutím steny tepny priamo v mozgovom tkanive. Môže súvisieť s aneuryzmou, aterosklerózou, vysokým krvným tlakom alebo ochoreniami krvi.

Subarachnoidálne krvácanie je krvácanie do priestoru medzi mäkkými a pavučinovými obalmi mozgu a miechy, ktorý je vyplnený mozgovomiechovým mokom. Častou príčinou býva prasknutie cievnej aneuryzmy.

Tranzitórny ischemický atak

Tranzitórny ischemický atak (TIA), ľudovo nazývaný aj malá mozgová príhoda, je dočasná porucha krvného obehu v mozgu, pri ktorej príznaky trvajú niekoľko minút až 24 hodín.

Pri TIA sa zablokovanie cievy často vyrieši samo bez zásahu lekárov. Aj dočasná blokáda prísunu kyslíka však môže mať pre mozgové tkanivo vážne následky, najmä ak sa opakuje.

Prechodné príznaky nemožno ignorovať. TIA sa považuje za varovný signál a predzvesť ischemickej cievnej mozgovej príhody, ktorá sa môže objaviť aj v priebehu niekoľkých dní.

Príznaky mozgovej príhody

Príznaky mozgovej príhody sa zvyčajne objavujú náhle a závisia od oblasti mozgu, ktorá bola poškodená. Môžu sa objaviť samostatne alebo vo vzájomnej kombinácii.

• náhle oslabenie alebo úplné znecitlivenie tváre, ruky alebo nohy, zvyčajne na jednej strane tela,
• pokles ústneho kútika alebo ovisnutie jednej strany tváre,
• ochrnutie alebo výrazná slabosť končatiny,
• porucha reči, nezrozumiteľná reč alebo neschopnosť hovoriť,
• neschopnosť rozumieť slovám alebo porozumieť tomu, čo hovorí okolie,
• náhle zhoršenie zraku, rozmazané alebo dvojité videnie,
• prechodná alebo úplná strata zraku na jednom oku,
• závraty, strata rovnováhy a nekoordinovaná chôdza,
• problémy so státím alebo chôdzou,
• porucha prehĺtania,
• brnenie alebo necitlivosť časti tela,
• náhla a veľmi silná bolesť hlavy bez známej príčiny,
• stuhnutie krku, nevoľnosť alebo pocit na vracanie.

Pri hemoragickej príhode môže pacient pociťovať prudkú bolesť hlavy, poruchu reči a videnia alebo ochrnutie tváre či končatín, najčastejšie na jednej strane tela. Príznaky ischemickej a hemoragickej príhody sa však môžu podobať, preto ich nie je možné spoľahlivo rozlíšiť bez odborného vyšetrenia.

Test FAST: ako rozpoznať mŕtvicu

Pri podozrení na náhlu cievnu mozgovú príhodu možno vykonať krátky test FAST. Jeho cieľom nie je stanoviť diagnózu, ale rýchlo upozorniť na príznaky, pri ktorých treba okamžite volať záchrannú službu.

• F - Face, tvár: požiadajte osobu, aby sa usmiala alebo vycerila zuby; sledujte, či je tvár symetrická a či jeden ústny kútik neklesá.
• A - Arms, ruky: požiadajte osobu, aby zatvorila oči a predpažila obe ruky; sledujte, či jedna ruka neklesá alebo ju osoba nedokáže udržať.
• S - Speech, reč: požiadajte osobu, aby zopakovala jednoduchú vetu; všímajte si nezrozumiteľnú reč, skomoleniny, nesprávnu artikuláciu alebo neschopnosť hovoriť.
• T - Time, čas: pri akomkoľvek pozitívnom príznaku okamžite volajte záchrannú zdravotnú službu na čísle 155 alebo 112.

Možno požiadať osobu aj o vyplazenie jazyka a sledovať, či sa jazyk neodchyľuje na jednu stranu. Pozitívny výsledok testu je dôvodom na okamžité volanie pomoci, aj keď sa príznaky neskôr zmiernia alebo úplne ustúpia.

Prvá pomoc pri podozrení na mozgovú príhodu

Ak si všimnete príznaky mozgovej príhody, okamžite volajte číslo 155 alebo 112. Každá minúta, počas ktorej mozog nedostáva kyslík, zvyšuje riziko nezvratného poškodenia.

1. Zapamätajte si alebo zaznamenajte čas, keď sa príznaky objavili, prípadne čas, keď bol človek naposledy bez príznakov.
2. Upokojujte postihnutú osobu a nenechávajte ju bez dozoru.
3. Uložte ju do pohodlnej polohy, pri vedomí najlepšie poležiačky s mierne podloženou hlavou.
4. Nedovoľte jej chodiť, pobehovať po byte ani pripravovať si veci do nemocnice.
5. Nedávajte jej jesť, piť ani lieky ústami, pretože môže mať poruchu prehĺtania.
6. Uvoľnite tesný odev okolo krku a pása.
7. Ak osoba upadne do bezvedomia, ale dýcha, uložte ju do stabilizovanej polohy na boku a sledujte dýchanie.
8. Ak nedýcha normálne, postupujte podľa pokynov operátora tiesňovej linky.

Aj v prípade, že príznaky trvajú iba krátko a následne ustúpia, treba vyhľadať urgentnú zdravotnú pomoc. Prechodné ťažkosti môžu znamenať TIA a upozorňovať na vysoké riziko následnej mozgovej príhody.

Prečo rozhoduje čas

Pri cievnej mozgovej príhode zohráva kľúčovú úlohu čas. Včasná hospitalizácia a vhodne zvolená liečba môžu zachrániť život a výrazne zlepšiť zdravotný stav pacienta.

Pri ischemickej forme existuje terapeutické okno, počas ktorého možno podať liečbu na rozpustenie krvnej zrazeniny. Limit pre podanie akútnej liečby je 4,5 hodiny od prvých príznakov.

Mechanické odstránenie krvnej zrazeniny možno v určitých prípadoch vykonať do 8 hodín od prvých prejavov cievnej príhody. O vhodnosti liečby rozhodujú výsledky vyšetrení, čas vzniku príznakov a celkový stav pacienta.

Pri hemoragickej príhode krvácanie zvyšuje tlak v lebke a môže ohrozovať životne dôležité funkcie. Včasná odborná pomoc je preto nevyhnutná aj vtedy, keď nie je možné na prvý pohľad určiť, o aký typ príhody ide.

Diagnostika v nemocnici

Po príchode do nemocnice lekári najskôr zisťujú, či ide o ischemickú alebo hemoragickú príhodu. Táto informácia je rozhodujúca pre výber správnej liečby.

Pomocou CT alebo magnetickej rezonancie sa zobrazí mozog a posúdi sa prítomnosť krvácania, rozsah poškodenia a postihnutá oblasť. Súčasťou vyšetrenia býva aj meranie krvného tlaku, hladiny cukru v krvi, krvného obrazu a zrážanlivosti krvi.

Pacienti po náhlej cievnej mozgovej príhode sa komplexne vyšetria s cieľom identifikovať druh a rozsah príhody, rizikové faktory a mechanizmus jej vzniku. Určenie príčiny je dôležité nielen pre akútnu liečbu, ale aj pre prevenciu opakovanej príhody.

Liečba cievnej mozgovej príhody

Pri cievnej mozgovej príhode je potrebná urgentná hospitalizácia a liečba v akútnom období. Výber individuálnej liečby závisí od rozsahu poškodenia, typu príhody, zistených príčin, mechanizmu vzniku a rizikových faktorov.

Liečba ischemickej príhody

Pri ischemickej príhode môže byť podaná trombolytická liečba, ktorá sa podáva vnútrožilovo a môže rozpustiť krvnú zrazeninu. Jej cieľom je obnoviť prietok krvi v postihnutej cieve.

Ak vnútrožilová liečba nie je možná alebo nie je účinná, v určitých prípadoch sa vykonáva mechanické odstránenie trombu. Pri tomto zákroku sa zrazenina odstráni priamo z upchatej cievy.

Liečba hemoragickej príhody

Pri hemoragickej príhode je cieľom zastavenie krvácania a zníženie tlaku v lebke. V závislosti od príčiny a rozsahu krvácania môže byť potrebná neurochirurgická liečba.

Na liečbe a prevencii komplikácií sa podieľajú odborníci z viacerých oblastí vrátane neurológie, resuscitácie, kardiológie, neurochirurgie a funkčnej diagnostiky.

Rizikové faktory a príčiny

Výskyt cievnej mozgovej príhody súvisí predovšetkým s činnosťou kardiovaskulárneho systému. Riziko zvyšuje dlhodobo vysoký krvný tlak, ateroskleróza a ďalšie ochorenia ciev a srdca.

• arteriálna hypertenzia,
• fibrilácia srdcových predsiení a iné poruchy srdcového rytmu,
• cukrovka,
• vysoká hladina cholesterolu,
• ateroskleróza,
• trombóza a poruchy zrážania krvi,
• srdcovo-cievne ochorenia,
• fajčenie a pasívne fajčenie,
• nadváha a obezita,
• nízka fyzická aktivita,
• nezdravá strava,
• nadmerná konzumácia alkoholu,
• dlhodobý a intenzívny stres,
• spánkové apnoe.

Fibrilácia predsiení

Fibrilácia srdcových predsiení je jedna z najčastejších srdcových arytmií a zvyšuje riziko cievnej mozgovej príhody až päťkrát. Pacient pritom nemusí pociťovať žiadne príznaky.

Keď srdce pri fibrilácii predsiení nepumpuje krv dostatočne účinne, môžu sa v ňom vytvárať krvné zrazeniny. Tie sa následne môžu uvoľniť a krvnou cestou sa dostať do mozgových ciev.

Preto je dôležité arytmiu včas odhaliť a liečiť podľa odporúčania lekára. Kontrola srdcového rytmu patrí medzi významné súčasti prevencie ischemickej mozgovej príhody.

Výskyt a závažnosť ochorenia

Cievna mozgová príhoda patrí medzi najčastejšie príčiny úmrtia a zároveň medzi najviac invalidizujúce ochorenia. Celosvetovo postihne mozgová príhoda približne 17 miliónov ľudí ročne.

Na Slovensku ročne pribudne viac ako 17-tisíc pacientov s cievnou mozgovou príhodou. Napriek dostupnej liečbe je v akútnom štádiu zachytených len približne 11 % z nich, pretože pacienti často privolajú pomoc neskoro.

Výskyt je vyšší u ľudí nad 60 rokov, no veková hranica sa v posledných rokoch znižuje. Cievna mozgová príhoda môže postihnúť aj ľudí vo veku 45 až 50 rokov a výnimkou nie sú ani mladší pacienti.

Už dávno neplatí, že ide výhradne o ochorenie vyššieho veku. Aj na Slovensku postihuje mladšie ročníky vo veku 20 až 44 rokov.

Približne tretina pacientov zostáva po príhode pripútaná na lôžko a potrebuje dlhodobú opatrovateľskú starostlivosť. Mnohí pacienti sa musia znovu učiť rozprávať, chodiť alebo vykonávať bežné každodenné činnosti.

Následky cievnej mozgovej príhody

Následky závisia od rozsahu a lokalizácie poškodenej oblasti, rýchlosti a kvality prvej pomoci, typu príhody a individuálnych vlastností pacienta.

• Poruchy pohybu: paralýza znamená úplné znehybnenie, paréza čiastočné obmedzenie pohybu alebo slabosť.
• Poruchy citlivosti: môže sa objaviť necitlivosť, zmenené vnímanie dotyku, chladu, tepla alebo bolesti.
• Rečové poruchy: pacient môže mať problém hovoriť, rozumieť, čítať alebo písať.
• Poruchy stability a koordinácie: môžu spôsobovať neistotu, pády a nekoordinovanú chôdzu.
• Poruchy zraku a sluchu: patria sem rozmazané alebo dvojité videnie a strata časti zorného poľa.
• Poruchy prehĺtania: zvyšujú riziko vdýchnutia potravy alebo tekutín.
• Kontraktúry: pretrvávajúce napätie a skrátenie svalov a šliach obmedzuje pohyb v kĺboch.
• Poruchy vylučovania: môžu postihnúť kontrolu močového mechúra alebo čriev.
• Zmeny nálady a psychiky: môžu ovplyvniť pamäť, vnímanie, emócie a správanie.

Postihnutie mozgu môže zásadne ovplyvniť pohyblivosť, silu, stabilitu, koordináciu, reč, pamäť, vnímanie, náladu a samostatnosť pacienta.

Rehabilitácia po mozgovej príhode

Rehabilitácia je dôležitou súčasťou liečby a nie je možné ju vynechať. Začať by mala ihneď, ako to stav pacienta umožní, zvyčajne už počas hospitalizácie na jednotke intenzívnej starostlivosti alebo na neurologickom oddelení.

Po stabilizácii stavu sa pacientovi predpisuje rehabilitácia a odporúča sa úprava režimu a životného štýlu. Pri dobre koordinovanej starostlivosti môže rehabilitácia viesť k dosiahnutiu maximálnej možnej nezávislosti a samostatnosti.

Rehabilitačný proces môže zahŕňať fyzioterapiu, ergoterapiu, logopédiu a neuropsychologickú starostlivosť. Na zlepšovaní zdravotného stavu sa podieľa tím odborníkov pod vedením lekára fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie.

Obnovenie motorických a pohybových funkcií patrí k najdôležitejším oblastiam rehabilitácie, pretože významne ovplyvňuje schopnosť pacienta znovu samostatne fungovať a vrátiť sa k obvyklému spôsobu života.

Po prepustení z nemocnice môže pacient pokračovať v rehabilitácii ambulantnou formou. Ošetrujúceho lekára môže opakovane požiadať o indikáciu na rehabilitačnú alebo kúpeľnú liečbu.

Čím je neurorehabilitácia intenzívnejšia a lepšie prispôsobená pacientovi, tým väčšia môže byť pravdepodobnosť zlepšenia jeho stavu. Zotavovanie je dlhodobý proces a významne ho ovplyvňuje typ a rozsah príhody, lokalizácia poškodenia, vek, celkový stav a motivácia pacienta.

Stav pacienta sa pri dobre nastavenej rehabilitácii môže dlhodobo zlepšovať, pričom najvýznamnejšie zotavovanie sa často dosahuje v prvých rokoch po CMP. Pacienti s úplnou stratou hybnosti sa zvyčajne zotavujú dlhšie ako pacienti s menej rozsiahlym postihnutím.

Prevencia mozgovej príhody

Základom prevencie cievnej mozgovej príhody je kontrola a korekcia rizikových faktorov. Takmer každý človek môže byť ohrozený, najmä ak má vysoký krvný tlak, arytmiu, srdcové ochorenie, spánkové apnoe, vysoký cholesterol alebo cukrovku.

Prevencia spočíva predovšetkým v úprave životného štýlu a v liečbe ochorení, ktoré zvyšujú riziko porúch mozgového krvného obehu.

Kontrola krvného tlaku

Ak trpíte arteriálnou hypertenziou alebo sa váš krvný tlak často mení, je potrebné ho pravidelne kontrolovať podľa odporúčaní ošetrujúceho lekára. Dôležité je aj systematické užívanie predpísaných liekov.

Je veľmi dôležité udržiavať krvný tlak v rozmedzí, ktoré odporučí lekár. Neliečený vysoký tlak patrí medzi významné rizikové faktory ischemickej aj hemoragickej mozgovej príhody.

Cholesterol a cukrovka

Cholesterolové plaky môžu zužovať alebo upchať mozgové tepny a spôsobiť ischemickú cievnu mozgovú príhodu. Preto je dôležité sledovať hladinu cholesterolu a pri zvýšených hodnotách upraviť stravu a liečbu podľa odporúčania lekára.

Zvýšenie alebo dlhodobé pretrvávanie vysokej hladiny cukru v krvi zvyšuje riziko mozgovej príhody 2- až 3-násobne. Pri cukrovke je potrebné pravidelne kontrolovať glykémiu a dodržiavať liečebný režim.

Hmotnosť, pohyb a strava

Nadváha zvyšuje riziko mŕtvice, preto je vhodné sledovať svoju hmotnosť. Ak hmotnosť patrí do jednej z kategórií obezity, odporúča sa jej zníženie pod dohľadom odborníka.

Fyzická aktivita pomáha znižovať nadbytočnú hmotnosť, posilňuje organizmus a zlepšuje jeho odolnosť. Záťaž však musí byť primeraná zdravotnému stavu, najmä u ľudí vo vyššom veku.

Je potrebné dodržiavať rovnováhu medzi aktívnou záťažou a odpočinkom a vyhýbať sa preťažovaniu. Vyvážená strava, pravidelný pohyb a dostatok spánku prispievajú k zníženiu rizika cievnej mozgovej príhody.

Fajčenie, alkohol a stres

Aktívne aj pasívne fajčenie zvyšuje riziko poškodenia ciev. Prevencia zahŕňa aj obmedzenie alebo vylúčenie alkoholu a vyhýbanie sa návykovým látkam.

Pravidelné lekárske kontroly sú dôležité najmä vtedy, ak patríte do rizikovej skupiny alebo sa vo vašej rodine vyskytli srdcovo-cievne a neurologické ochorenia.

tags: #cast #mozgu #mosk