Centrálny kanál miechy: stavba, obsah a funkcie

Centrálny kanál miechy je úzky kanálik, ktorý prechádza stredom sivej hmoty chrbticovej miechy a obsahuje mozgovomiechový mok, teda likvor. Miecha má na priečnom priereze sivú hmotu vo vnútri v tvare písmena H alebo motýlích krídel a jej stredom prechádza centrálny kanálik miechy s mozgovomiechovým mokom.

Centrálny kanál je súčasťou dutinového systému centrálnej nervovej sústavy. Nadväzuje na dutiny mozgu, najmä na IV. mozgovú komoru v oblasti predĺženej miechy. Jeho význam súvisí s prostredím nervového tkaniva, ochranou neurónov a neustálou výmenou látok medzi mozgovomiechovým mokom a krvou.

Postavenie miechy v nervovej sústave

Nervová sústava je zložitý systém, ktorý hrá nenahraditeľnú rolu pri riadení a koordinácii telesných funkcií. Je zodpovedná za prijímanie a spracovanie informácií z okolitého prostredia a reakciu na ne a taktiež za reguláciu v podstate všetkých vnútorných procesov, napr. tepovej frekvencie, dýchania a trávenia.

Na čele riadiacich systémov organizmu je nervová sústava. Má schopnosť prijímať informácie o zmenách vonkajšieho a vnútorného prostredia, tieto informácie triediť, spracúvať a vytvárať výstupné signály, ktoré privádza k výkonným orgánom (efektorom), čím primerane usmerňuje ich činnosť.

Základnou štruktúrnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka - neurón. Nervová sústava, skladajúca sa z mozgu, miechy a siete nervov, ktoré zasahujú do všetkých častí tela, je zložitým a fascinujúcim aspektom biológie ľudského tela.

Nervová sústava je na rozdiel od endokrinnej (hormonálnej) sústavy presnejšia, pretože nervový vzruch aktivuje oveľa špecifickejšie miesta v organizme, pričom odozva sa objaví v zlomku sekundy a rovnako rýchlo aj odznie.

Časti nervovej sústavy

Nervovú sústavu človeka možno rozdeliť na:

• ústrednú (centrálnu) nervovú sústavu (CNS): chrbticová miecha, mozog,
• obvodovú (periférnu) nervovú sústavu: mozgové a miechové nervy; vegetatívne nervy.

Z hľadiska funkčného a anatomického rozdeľujeme nervovú sústavu na centrálnu nervovú sústavu (CNS) - tvoria ju mozog a miecha a periférnu nervovú sústavu (obvodovú, PNS) - tvoria ju nervy umiestnené mimo mozgu a miechy (hlavové a miechové nervy).

Z hľadiska riadenia ju delíme na mozgomiechový systém (somatický) - ovládame ho vôľou a autonómny nervový systém (vegetatívny) - pracuje nezávisle od našej vôle a riadi činnosť vnútorných orgánov.

Výkonné funkcie nervovej sústavy sa rozdeľujú na:

• somatické - riadenie činnosti kostrových svalov,
• autonómne - vegetatívne - riadenie činnosti vnútorných orgánov.

Nervová sústava má vlastne tri hlavné funkcie: zmyslovú, motorickú a integračnú alebo funkciu myslenia a spracovania. Tieto zložky spolu vzájomne komunikujú, regulujú a ovplyvňujú mnohé oblasti ľudského tela vrátane svalov, orgánov a žliaz, a tak podporujú naše celkové zdravie a pohodu.

Chrbticová miecha

Hlavnou funkciou miechy u ľudí a ostatných vyšších stavovcov je najmä nervové prepojenie mozgu so zvyškom tela a prevod informácií. Miecha (medulla spinalis) je valcovitý povrazec dlhý asi 40-45 cm a s priemerom približne 1 cm, ktorý je bezpečne uložený v chrbticovom kanáli.

Chrbticová miecha (medulla spinalis) je dlhá asi 45 cm a je uložená v chrbticovom kanáli. Vypĺňa kanál od prvého krčného stavca až po druhý driekový stavec.

Miecha nevyplňuje celú dĺžku chrbticového kanála. Kužeľovito sa zužuje a končí sa už vo výške 1. až 2. driekového (bedrového) stavca (L1-L2), ďalej pokračuje len ako tenký väzivový povrazec.

Kaudálne sa kužeľovito zužuje do conus medullaris, jehož hrot sahá do L1-L2 následne pokračuje jako svazek nervů, který nazýváme cauda equina.

Pred mechanickými nárazmi ju chránia telá stavcov a mäkké mozgové obaly (pleny), medzi ktorými sa nachádza voľný epidurálny priestor a mozgovomiechový mok.

Z miechy odstupuje celkovo 31 párov miechových nervov. Miecha je rozdelená na miechové segmenty, pričom miechový segment je úsek miechy, z ktorého vychádza jeden pár miechových nervov.

Stavba sivej a bielej hmoty miechy

Na priečnom priereze sa miecha skladá z bielej hmoty na povrchu a zo sivej hmoty vo vnútri. Bielu hmotu miechy tvoria myelinizované nervové dráhy, ktoré majú prevodovú funkciu.

Sivá hmota je na priereze usporiadaná do tvaru H alebo motýlích krídel a je tvorená nakopením neurónov. Stredom vedie miechový kanál - canalis centralis.

Povrchom miechy prechádzajú dve hlboké brázdy (fissura mediana anterior, sulcus medianus posterior) a v každej polovici miechy ešte dve ďalšie, plytšie brázdy.

Centrálny kanálik miechy

Sivá hmota má na priereze tvar písmena H (alebo motýlích krídel) a jej stredom prechádza centrálny kanálik miechy vyplnený mokom. Centrálny kanálik je uložený medzi prednými a zadnými rohmi sivej hmoty.

V centrálnej časti miechy sa nachádza canalis centralis. Tento kanálik obsahuje mozgovomiechový mok a predstavuje pokračovanie dutín centrálnej nervovej sústavy.

Centrálny kanál miechy smerom nahor nadväzuje na dutiny mozgu. Centrálny kanál miechy sa v predĺženej mieche rozširuje a vytvára IV. mozgovú komoru.

Mozgovomiechový mok

Vnútorné prostredie tkaniva CNS tvorí tekutina (mozgovomiechový mok): vypĺňa dutiny CNS a tvorí prostredie. Medzi mozgovomiechovým mokom a krvou prebieha neustála výmena látok.

Dutiny CNS tvoria mozgové komory (I, II - pravá a ľavá hemisféra, III. - medzimozog, IV. - oblasť predĺženej miechy - nadväzuje na miechový kanál) a miechový kanál.

Mozog aj miecha majú na svojom povrchu tri obaly, ktoré sa nazývajú pleny (meningy): tvrdá mozgová plena (dura mater) - vonkajšia, najpevnejšia väzivová vrstva priliehajúca ku kostiam lebky, pavúčnica (arachnoidea) - stredný jemný obal a cievnatka (pia mater) - vnútorná vrstva, ktorá je bohato prekrvená krvnými cievami a tesne prilieha na mozog.

Priestor medzi cievnatkou a pavúčnicou (subarachnoidálny priestor) je vyplnený mozgovomiechovým mokom - likvorom (liquor cerebrospinalis). Je to číra mimobunková tekutina, ktorá je podobná krvnej plazme.

Jeho hlavnou úlohou je mozog nadľahčovať, tlmiť nárazy a brániť tak mechanickému poškodeniu citlivých nervových buniek. Zvýšený obsah bielkovín a buniek v mozgovomiechovom moku je dôležitým klinickým znakom zápalu mozgových blán (meningitídy).

Prevodová funkcia miechy

Bielu hmotu miechy tvoria nervové dráhy, ktoré majú prevodovú funkciu. V každej polovici miechy sú zoskupené do troch povrazcov.

• Predné povrazce obsahujú zostupné dráhy vychádzajúce z mozgovej kôry a končiace vo svaloch končatín a trupu.
• Zadné povrazce obsahujú vzostupné dráhy, ktoré začínajú v receptoroch a vedú do vyšších oddielov mozgu.
• Bočné povrazce obsahujú vzostupné aj zostupné dráhy.

Predné povrazce vedú príkazy z mozgovej kôry do svalov končatín a trupu pre vedomé pohyby. Najdôležitejšia je tu tzv. pyramídová dráha (hlavná motorická dráha), ktorá sa na hranici s predĺženou miechou kríži, preto ľavá polovica mozgu ovláda pravú polovicu tela.

Zadnými povrazcami prechádzajú vzostupné dráhy. Začínajú sa v receptoroch a vedú informácie o dotyku, tlaku, hmatu a bolesti do vyšších oddielov mozgu.

Reflexná funkcia miechy

Miecha okrem prevodovej funkcie predstavuje aj dôležité reflexné ústredie. Reflex je automatická, fyziologická odpoveď organizmu na podráždenie a prebieha po dráhe nazývanej reflexný oblúk.

Anatomickým základom reflexu je reflexný oblúk. Skladá sa z piatich častí:

1. receptor, ktorý zaznamená podnet,
2. dostredivá dráha (aferentná),
3. CNS alebo reflexné centrum v sivej hmote miechy,
4. odstredivá dráha (eferentná),
5. efektor, teda výkonný orgán, napríklad sval alebo žľaza.

Podľa zložitosti rozdeľujeme reflexy na monosynaptické reflexy a polysynaptické reflexy. Monosynaptické reflexy sú najjednoduchšie, dostredivý neurón sa priamo (len cez jednu synapsiu) spája s motorickým neurónom, napríklad pri patelárnom reflexe.

Polysynaptické reflexy majú medzi senzitívnym a motorickým neurónom jeden alebo viacero interneurónov. Slúžia na zložitejšie, často obranné reakcie, napríklad na odtiahnutie ruky od horúceho predmetu.

Funkcia miechy je prevodová a reflexná: obsahuje centrá pre pohyby končatín a trupu, bránicové, zrenicové a potové centrá, reflexne reguluje aj vyprázdňovanie močového mechúra a konečníka.

V mieche sú uložené centrá pre dôležité nepodmienené (vrodené) reflexy, ktoré ovplyvňujú činnosť a napätie svalov bez nutnosti vedomej regulácie z mozgu. Miecha okrem kostrového svalstva reflexne reguluje aj vyprázdňovanie močového mechúra, konečníka, sekréciu potu a napätie cievnych stien.

Miechové korene a miechové nervy

Z postranných rýh vystupujú z miechy zväzky nervových vláken - predné a zadné miechové korene. Zadný koreň je dostredivý (aferentný, senzitívny) a nachádza sa na ňom zhrubnutina - spinálne ganglium.

Predný koreň je odstredivý (eferentný, motorický). Ich spojením vzniká zmiešaný miechový nerv (nervus spinalis).

Kořenová vlákna, fila radicularia ventralia, vycházejí ze sulcus ventrolateralis a spojují se do předních míšních kořenů - radices anteriores. Z dorzální části míchy vystupují fila radicularia dorsalia a spojují se do zadních míšních kořenů - radices dorsales.

Predné korene miechy vedú odstredivé vlákna a zadné korene miechy dostredivé vlákna. Z hľadiska funkcie sú predné miechové korene motorické a zadné miechové korene senzitívne.

Periférna nervová sústava je tvorená nervami, ktoré prepájajú centrálny nervový systém so zvyškom tela. Nervy sú tvorené z nervových vláken, ktoré sú navzájom oddelené väzivom, pričom väzivovým obalom je pokrytý aj povrch nervu.

Mozgové nervy sú nervy, ktoré vystupujú z mozgu, a tvoria 12 párov. Miechové nervy vystupujú z miechy a tvoria 31 párov.

Motorické a autonómne riadenie

Dostredivé vlákna privádzajú vzruchy z receptorov do ÚNS a odstredivé vlákna vedú vzruchy z ÚNS k výkonným orgánom, teda k svalom a žľazám.

Motorické vlákna sú ovládané vôľou a zabezpečujú pohyb kostrových svalov. Autonómne vlákna vychádzajú z rôznych oblastí mozgu a miechy a nezávisle od vôle inervujú funkcie vnútorných orgánov a ciev.

Autonómna (vegetatívna) nervová sústava motoricky inervuje hladké svaly, činnosť vnútorných orgánov, ciev a vývodov žliaz. Jej činnosť je reflexná a neovládateľná vôľou.

Autonómna nervová sústava tvorí dva funkčné celky: sympatikus a parasympatikus. Pôsobia antagonisticky, teda protichodne.

Predĺžená miecha

Predĺžená miecha (medulla oblongata, myelencephalon) je plynulým pokračovaním chrbticovej miechy do lebečnej dutiny. Je dlhá asi 20-25 mm a prechádza veľkým týlnym otvorom.

Predĺžená miecha je časť zadného mozgu a mozgového kmeňa, ktorá naväzuje na chrbticovú miechu. Biela hmota je uložená na povrchu a prechádzajú ňou dôležité vzostupné aj zostupné nervové dráhy.

Sivá hmota je uložená vo vnútri. Sú v nej jadrá, v ktorých začínajú alebo končia vlákna viacerých hlavových nervov.

Na hranici predĺženej a chrbtovej miechy dochádza ku kríženiu pyramídovej dráhy. Vďaka tomuto prekríženiu vlákna z pravej polovice mozgu ovládajú ľavú polovicu tela a naopak.

V jadrách predĺženej miechy sú centrá pre životne dôležité nepodmienené reflexy:

• obživné - cicanie, hltanie, slinenie, sekrécia žalúdočných štiav,
• obranné - kýchanie, kašľanie, zvracanie, slzenie, žmurkanie,
• riadiace - dýchanie, srdcová činnosť a krvný tlak.

Nervové bunky medzi jadrami vytvárajú sieťovitú retikulárnu formáciu (formatio reticularis), v ktorej ležia najvyššie centrá pre riadenie životne dôležitých vegetatívnych funkcií, ako sú dýchanie, srdcová činnosť a krvný tlak.

Retikulárna formácia má aktivačnú a inhibičnú funkciu, koordinačnú a spojovaciu funkciu a je centrom dôležitých reflexov, ako sú sanie, prehĺtanie, kašeľ a zvracanie.

Z retikulárnej formácie vystupujú dráhy až do mozgovej kôry, kde svojimi vzruchmi udržiavajú CNS v základnej aktivite, ktorá je nevyhnutná pri bdení. Pri ťažkom poškodení retikulárnej formácie preto nastáva dlhotrvajúci spánok až hlboké bezvedomie (kóma).

Z predĺženej miechy vystupujú niektoré hlavové nervy, najmä IX., X., XI. a XII. hlavový nerv, pričom z mozgového kmeňa vystupujú aj ďalšie hlavové nervy.

Mozoček

Mozoček (cerebellum) je uložený v zadnej lebečnej jame nad predĺženou miechou a je tvorený z dvoch pologúľ - hemisfér. Hemisféry sú spojené takzvaným červom (vermis).

Na povrchu mozočku je sivá kôra, zatiaľ čo biela hmota sa nachádza vo vnútri a na sagitálnom reze vytvára charakteristický rozkonárený útvar nazývaný „strom života“ (arbor vitae).

Vnútri mozočku sa nachádzajú mozočkové jadrá. Mozoček je spojený s predĺženou miechou, Varolovým mostom a stredným mozgom.

Do mozočku prichádzajú informácie z rovnovážneho, sluchového a zrakového ústrojenstva, zo svalov, šliach a kĺbov a z mozgovej kôry. Mozoček monitoruje proprioceptívne, vizuálne, hmatové, rovnovážne a sluchové vnemy.

Funkciou mozočku je koordinácia presných pohybov, koordinácia napätia kostrových svalov, udržiavanie rovnováhy tela, orientácia v priestore, udržiavanie vzpriamenej polohy tela a koordinácia pohybov tela.

Mozoček je dôležitý pre stoj a chôdzu a podieľa sa na ukladaní spomienok na naučené pohybové vzorce. Vermis sa účastní koordinácie svalstva trupu a hemisféry svalstva rovnakej strany končatín.

Abnormálna funkcia alebo poškodenie mozočku vedie k strate svalovej koordinácie v rukách alebo nohách, čo sa odborne nazýva ataxia.

Stredný mozog

Stredný mozog (mesencephalon) je najmenšia časť ľudského mozgu a krátky oddiel mozgového kmeňa. Nachádza sa medzi Varolovým mostom a predným mozgom.

Cez stredný mozog prechádza Sylviov kanálik, ktorý spája III. a IV. mozgovú komoru. Stredný mozog tvorí štvorhrbolie a sú z neho spojené III. a IV. hlavový nerv.

V hornej časti stredného mozgu sú dva páry hrbolčekov, ktoré nazývame štvorhrbolie (corpora quadrigemina). V prednom páre končí časť vlákien zrakového nervu a zabezpečujú reflexný pohyb očí a hlavy za zdrojom svetla.

V zadnom páre sú uložené nižšie sluchové centrá pre reflexné natočenie hlavy za zvukom. Stredný mozog je preto centrom nepodmienených zrakových a sluchových reflexov.

Stredný mozog obsahuje aj červené jadro, ktoré riadi svalový tonus, a čiernu hmotu, ktorá reguluje motorické funkcie v spolupráci s bazálnymi gangliami.

Zo stredného mozgu tiež vystupujú nervy, ktoré inervujú okohybné svaly.

Medzimozog

Medzimozog (diencephalon) je obklopený hemisférami koncového mozgu, takže je ním takmer úplne prekrytý a vidno len jeho spodnú časť. V medzimozgu je uložená III. mozgová komora, ktorá je otvormi spojená s postrannými mozgovými komorami predného mozgu.

Medzimozog tvoria najmä lôžko (thalamus), podlôžko (hypothalamus) a epithalamus. Epithalamus tvorí strechu III. mozgovej komory a obsahuje šuškovité teliesko (epifýzu), ktorá produkuje hormón melatonín zodpovedný za reguláciu cirkadiánneho rytmu.

Lôžko

Lôžko (thalamus) je dôležitou „prepájacou stanicou“ a zoskupením množstva mozgových jadier. Križujú sa v ňom takmer všetky senzitívne vzostupné dráhy, ktoré vedú do mozgovej kôry, okrem čuchových.

Podnety prichádzajúce do medzimozgu lôžko buď prepustí do mozgovej kôry, alebo ich utlmí. Lôžko preto nazývame „bránou vedomia“.

Thalamus sprostredkúva reakcie na rozličné podnety, napríklad čuchové, chuťové, dotykové a bolestivé, a citovo ich prifarbuje, teda rozhoduje, či je vnem príjemný alebo nepríjemný.

Podlôžko

Podlôžko (hypothalamus) má endokrinnú aj riadiacu funkciu. Vznikajú v ňom hormóny oxytocín a antidiuretický hormón.

Podlôžko riadi činnosť autonómnych nervov, termoreguláciu, funkciu srdca, ciev a iné vnútorné procesy. Nachádzajú sa v ňom centrá nasýtenia, hladu a spánku.

Hypotalamus je dôležitým spojovacím miestom medzi nervovou a hormonálnou reguláciou organizmu. U väčšiny organizmov tvorí hormonálna a nervová sústava dokopy úzko súvisiaci neurohumorálny regulačný systém.

Chrbticový kanál a centrálny kanál miechy pri zúžení

Stenóza je všeobecne definovaná ako zúženie spinálneho kanála a otvorov pre odstupujúce nervy z miechy. Zúženie môže byť generalizované alebo segmentálne.

Spinálna stenóza nastáva, keď sa kostné otvory pre vaše miechové nervy (foramen) a/alebo miecha (centrálny kanál) zúžia. Toto zúženie môže stlačiť miechu a/alebo miechové nervy a môže sa vyvinúť na rôznych miestach pozdĺž chrbtice.

V krčnej chrbtici je normálny priesvit kanála od úrovne C3 po C7 16-18 mm. O zúžení alebo spinálnej stenóze krčnej chrbtice hovoríme, ak je priemer kanála menší ako 11 mm.

V driekovej chrbtici je centrálna stenóza röntgenologicky definovaná ako zúženie predozadného (AP) priemeru kanála pod fyziologický rozmer 14 mm a zúženie vzdialenosti medzi pediklami pod 12 mm v úrovni L2.

Verbiest označuje zúženie AP priemeru na 12-10 mm ako relatívnu stenózu a pod 10 mm ako absolútnu stenózu.

Príčiny zúženia

Zúženie je spôsobené rôznymi mechanizmami spojenými s degeneratívnymi zmenami spojivového tkaniva v blízkosti miechového kanála. Ide najmä o kĺbové puzdrá facetových kĺbov a väzivá medzi stavcami.

Stenóza vzniká ako dôsledok preťaženia tej-ktorej časti chrbtice, v dôsledku čoho sa postihnuté tkanivá zmnožia a zväčšia svoj objem. Ďalšou častou príčinou sú kostné výrastky (osteofyty).

• úrazy,
• artritída,
• degeneratívne poruchy,
• akromegália,
• Pagetova choroba,
• ankylozujúca spondylitída,
• vrodené anomálie,
• komplikácia po chirurgickom zásahu.

Typy stenózy podľa lokalizácie

Podľa lokalizácie ide o centrálnu stenózu pri zúžení spinálneho kanála, foraminálnu stenózu v oblasti neuroforamen a stenózu recesov pri zúžení okrajov kanála chrbtice v oblasti recessus lateralis.

Pri centrálnej stenóze prispievajú k zúženiu miechového kanála napríklad hypertrofia facetových kĺbov na zadnej časti kanála a vydutie medzistavcovej platničky na prednej časti.

Pri starnutí môže vydutý disk tlačiť do kanála spredu dozadu a väzivo ligamentum flavum sa môže tlačiť do kanála zozadu. Kanál je pri predklone širší a pri záklone dochádza k výraznejšej kompresii.

Státie a chôdza vyžadujú záklon, teda lordózu drieku, takže symptómy centrálnej stenózy sa prejavujú práve pri týchto polohách.

Pri foraminálnej stenóze sa medzistavcový otvor, cez ktorý vychádza koreňový nerv, môže pri kolapse pohybového segmentu alebo pôsobením osteofytu výrazne zúžiť. Pri extenzii sa otvory zmenšia, zatiaľ čo sedenie a predklon ich zväčšia.

Príznaky zúženia kanála a útlaku nervov

Spinálna stenóza je stav, ktorý sa s väčšou pravdepodobnosťou vyskytuje u ľudí starších ako 60 rokov a má tendenciu sa s pribúdajúcimi rokmi zhoršovať. V závislosti od typu a miesta stenózy sa môže vyskytnúť jeden alebo viac príznakov.

Neurogénne klaudikácie

Keď sa nervy v dolnej časti chrbta stlačia, môže sa objaviť neurogénna klaudikácia v nohách. Typická je neustála bolesť alebo znecitlivenie nôh počas státia, zvýšená bolesť alebo znecitlivenie pri chôdzi na rôzne vzdialenosti a pri ohýbaní chrbtice dozadu.

Ťažkosti sa môžu objaviť pri vykonávaní vzpriamených cvičení alebo činností. Bolesť alebo znecitlivenie sa zlepšuje alebo vymizne pri odpočinku.

Neurogénna klaudikačná bolesť sa zvyčajne zmierni pri predklone chrbtice, napríklad pri opretí o nákupný vozík alebo chodítko, pri čupnutí alebo pri sedení s predklonom.

Ischias

Kompresia nervových koreňov v dolnej časti chrbta môže viesť k lumbálnej radikulopatii alebo ischiasu. Ischias sa prejavuje ako bolesť nervov a slabosť, ktorá sa zvyčajne objavuje len v jednej nohe.

V závislosti od postihnutých nervových koreňov sa môže objaviť bolesť v dolnej časti chrbta, zadku, stehna, lýtka, nohy alebo chodidla. V postihnutých oblastiach sa môže objaviť aj mravčenie, brnenie, slabosť alebo znecitlivenie.

Pokles chodidla

Stlačenie nervových koreňov L4 a L5 v dolnej časti chrbtice môže spôsobiť motorickú slabosť chodidla, čo má za následok pokles chodidla. Tento stav zvyčajne spôsobuje slabosť pri pokuse zdvihnúť chodidlo alebo prsty nahor.

Jednotlivec môže v dôsledku toho nedobrovoľne ťahať nohu alebo mať tendenciu zakopnúť pri chôdzi. Kompresia nervového koreňa S1 môže spôsobiť slabosť pri chôdzi na špičkách.

Poruchy chôdze

Spinálna stenóza môže ovplyvniť chôdzu rôznymi spôsobmi v závislosti od jej umiestnenia v chrbtici. Lumbálna spinálna stenóza môže spôsobiť problémy s chôdzou v dôsledku poklesu chodidla a môže vyvolať slabosť svalov stehna a nôh, ako sú kvadricepsy a lýtka.

Cervikálna spinálna stenóza s kompresiou miechy môže spôsobiť ťažkosti pri udržiavaní rovnováhy pri chôdzi, najmä v tme. Zmeny v chôdzi môžu byť na začiatku príliš jemné na to, aby si ich človek všimol, no v priebehu času sa môžu prejaviť postupne sa zvyšujúcim počtom pádov.

Vyžarujúca bolesť a poruchy jemnej motoriky

Cervikálna spinálna stenóza môže spôsobiť mierne až stredne silné pálenie alebo šokové bolesti v krku, ramene alebo rukách. V oboch rukách sa môže objaviť brnenie alebo znecitlivenie a paže a ruky sa môžu cítiť slabé.

Spinálna stenóza v krčnej chrbtici môže spôsobiť ťažkosti pri úlohách, ktoré zahŕňajú jemnú motoriku ruky, ako je zapínanie košele. V pokročilých štádiách môžu nastať ťažkosti s písaním, ktoré nakoniec znemožňujú držať pero.

Varovné príznaky

Zriedkavo môže závažná spinálna stenóza spôsobiť inkontinenciu čriev alebo močového mechúra, znecitlivenie vnútornej strany stehien a genitálií alebo závažnú slabosť oboch nôh.

Tieto príznaky poukazujú na vážny zdravotný stav, ako je syndróm cauda equina, ktorý sa musí urgentne liečiť, aby sa predišlo trvalej strate funkcie nôh.

Na určenie základnej príčiny spinálnej stenózy je potrebná presná diagnóza lekárom. V závislosti od príčiny a závažnosti môže lekár navrhnúť fyzikálnu terapiu, lieky na zmiernenie bolesti alebo úpravu aktivity.

tags: #centralny #kanal #miechy