Kliešťová encefalitída: závažnosť, priebeh, následky a možnosti ochrany

Kliešťová encefalitída je závažné vírusové ochorenie centrálneho nervového systému, ktoré môže spôsobiť zápal mozgu, miechy a mozgových obalov. Hoci sa väčšina pacientov vylieči, ochorenie môže zanechať dlhodobé neurologické a kognitívne následky a v niektorých prípadoch sa končí smrťou.

Takmer 45 percent pacientov hospitalizovaných s kliešťovou encefalitídou sa aj po šiestich mesiacoch od nákazy stretáva s dlhodobými následkami, vyplýva z novej českej štúdie. Najčastejšie sa objavuje chronická únava, pretrvávajúce bolesti hlavy, poruchy pamäti, koncentrácie a ďalšie.

Prečo je kliešťová encefalitída závažná

Kliešťová encefalitída spôsobuje zápal mozgu, miechy a mozgových obalov. Keď sa vírus dostane do organizmu človeka, pomnoží sa v podkoží a lymfatických uzlinách a lymfatickými a krvnými cievami sa dostáva do cieľových orgánov, predovšetkým do centrálneho nervového systému.

Problém nie je len akútny priebeh ochorenia, ale aj následky, ktoré podľa odborníkov môžu pacientov sprevádzať mesiace po prekonaní choroby. Ochorenie môže zanechať aj dlhodobé následky rôzneho charakteru (bolesti hlavy, únava, porucha pamäti, koncentrácie, ochrnutie) a výnimočne končí smrťou.

V závažných prípadoch dochádza k vážnym poruchám vedomia alebo kóme, druhá fáza môže mať trvalé následky, ktoré postihujú približne 10 až 20% pacientov (patria sem poruchy sústredenosti, tras, poruchy rovnováhy, obrny končatín a svalov tváre, chronické bolesti hlavy a pod.). Ochorenie môže viesť až k trvalej invalidite.

Postencefalitický syndróm a dlhodobé následky

Tento stav, známy ako postencefalitický syndróm, môže negatívne ovplyvniť kvalitu života a zdravotne aj ekonomicky výrazne zaťažiť pacientov a ich rodiny. Podľa novej štúdie sa postencefalitický syndróm rozvinul u 44,9 % sledovaných pacientov.

Najčastejšie mali ľudia dlhodobé ťažkosti s únavou (21,9 %), objavili sa aj bolesti hlavy (18,7 %), znížená pohyblivosť (12,3 %), poruchy pamäti a koncentrácie (11,2 %) a poruchy spánku (10,2 %). U niektorých pacientov tiež problémy s koordináciou a rovnováhou, poruchy sluchu alebo zraku.

U dospelých sa môžu objaviť problémy s koncentráciou, slabá pamäť, únava, bolesť hlavy alebo ťažkosti s koordináciou, rovnováhou a rečou (ataxia). V niektorých prípadoch môže ochorenie spôsobiť paralýzu, teda neschopnosť pohybovať rukami alebo nohami.

U detí sa pri neliečenej infekcii môžu objaviť kognitívne problémy, ako zhoršená krátkodobá pamäť, únava, bolesť hlavy a zvýšená podráždenosť. Dlhodobé následky sa pritom netýkajú iba seniorov alebo pacientov s najťažším priebehom ochorenia.

Vek a riziko ťažkého priebehu

Riziko rastie s vekom, ale vo vážnom stave bývajú aj mladí a zdraví. Štúdia potvrdila, že vek nad 50 rokov významne zvyšuje pravdepodobnosť ťažkého priebehu ochorenia.

Každých ďalších desať rokov života zvyšovalo riziko závažného priebehu približne o 43 %. Vo všeobecnosti platí, že u ľudí nad 50 rokov je riziko úmrtia 15-krát vyššie ako u mladších vekových skupín.

Odborníci však zdôrazňujú, že komplikácie sa môžu vyskytnúť v každej vekovej skupine. Medzi hlavné faktory vzniku tohto syndrómu patrí závažnosť akútnej fázy ochorenia.

Ako sa kliešťová encefalitída prenáša

Kliešťová encefalitída je infekčné vírusové ochorenie, ktoré postihuje centrálnu nervovú sústavu. Pôvodcom nákazy je vírus kliešťovej encefalitídy, rezervoárom sú drobné myšovité cicavce a vtáky.

Hlavným prenášačom encefalitídy na človeka je infikovaný kliešť. V našej geografickej oblasti sa vyskytuje stredoeurópska kliešťová encefalitída, často označovaná ako „česko-slovenská“.

Človek sa môže nakaziť ihneď po prisatí infikovaného kliešťa, ale aj po konzumácii nepasterizovaného mlieka či mliečnych výrobkov z infikovaného zvieraťa, najmä kozieho a ovčieho pôvodu. K nákaze u človeka dochádza 1 až 3 týždne po zaklieštení infikovaného kliešťa alebo po konzumácii nepasterizovaného mlieka alebo mliečnych výrobkov z infikovaného zvieraťa.

Kliešte môžu preniesť encefalitídu aj na domáce zvieratá (kozy, ovce, kravy. ), aj na domácich miláčikov (mačky a psy). Pri kontakte s nimi môže infikovaný kliešť preliezť na človeka aj v domácom prostredí a nakaziť ho.

Encefalitída sa ďalej z človeka na človeka neprenáša. V prípade nepasterizovaných mliečnych výrobkov, najmä ovčieho a kozieho pôvodu, odporúčame prevarenie surového mlieka pred konzumáciou.

Výskyt na Slovensku a sezónnosť

V európskom regióne sa každý rok zaznamená približne 4000 prípadov kliešťovej encefalitídy. Väčšina z nich sa vyskytuje od apríla do novembra.

Podľa údajov Úradu verejného zdravotníctva SR bolo vlani na našom území hlásených 193 prípadov kliešťovej encefalitídy, čo predstavuje nárast oproti 169 prípadom v roku 2024. Chorobnosť tak dosiahla 3,56 prípadov na 100 000 obyvateľov.

Najviac prípadov zaznamenali Banskobystrický a Žilinský kraj. V minulých rokoch sa ochorenie objavilo v každom kraji Slovenska.

Kliešťová encefalitída je ochorenie s prírodnými ohniskami a má sezónny charakter. Ohniská nákazy sa stále rozširujú a môžu sa objaviť prakticky na celom území SR a ČR.

Kliešte sú najaktívnejšie od jari do jesene, môžeme sa však s nimi stretnúť aj počas teplej a vlhkej zimy. Kliešte sa vyskytujú vo vyššej tráve, v lesných porastoch, v nízkych kríkoch, v záhradách, na cintorínoch, na prírodných kúpaliskách, na ihriskách, v rekreačných areáloch a na sídliskách.

Typický dvojfázový priebeh ochorenia

Typický je dvojfázový klinický priebeh ochorenia. Ochorenie sa zvyčajne prejaví po 7 až 14 dňoch inkubačnej doby, a to teplotou, bolesťou kĺbov, svalov, hlavy, prípadne črevnými problémami.

Experti potvrdzujú, že inkubačná doba ochorenia je najčastejšie 7 až 14 dní, v niektorých prípadoch 4 až 28 dní. Výskumníci z Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb vysvetľujú, že príznaky kliešťovej encefalitídy sa zvyčajne objavujú do siedmich dní po infekcii a ochorenie prebieha v dvoch fázach.

Prvá fáza

Prvá fáza sa prejavuje chrípkovými príznakmi - horúčka, bolesť hlavy, nevoľnosť, nechutenstvo, bolesti hlavy a svalov. Medzi prvé príznaky encefalitídy patria zvýšená teplota alebo horúčka, bolesti svalov, únava, zvracanie a bolesti brucha.

Prvá fáza ochorenia obvykle trvá 3 až 5 dní, objavujú sa príznaky podobné chrípke (bolesť kĺbov a svalov, zvýšená teplota, bolesti hlavy, celková únava, nechutenstvo, prípadne črevné problémy. ). Tieto príznaky sú často podobné chrípkovému ochoreniu, preto ich ľahko môžeme podceniť a nepripisujeme ich možnej nákaze kliešťovou encefalitídou.

Obdobie bez príznakov

Nasleduje bezpríznaková fáza ochorenia, ktorá trvá 1 - 20 dní. Po prvej fáze môže ochorenie u niektorých pacientov skončiť a neprejde do druhej fázy.

U mnohých však prichádza len k obdobiu upokojenia príznakov, ktoré môže trvať 1 až 20 dní. Druhá fáza ochorenia sa však nemusí rozvinúť u každého nakazeného.

Druhá fáza

Pre druhú fázu ochorenia s odstupom niekoľkých dní sú charakteristické príznaky postihnutia centrálneho nervového systému - stupňujúce sa silné bolesti hlavy, vracanie, stuhnutie šije, poruchy vedomia, pamäti až dezorientácia, závraty, nervové obrny.

Po tejto „prestávke“ nastupuje akútna druhá fáza. Druhá fáza ochorenia trvá 2 až 3 týždne a prináša príznaky postihnutia centrálneho nervového systému, zápalu mozgu a mozgových blán (vysoká horúčka, svetloplachosť, vracanie, závraty, veľké bolesti hlavy, nervová obrna, dezorientácia, obrny svalov, poruchy spánku, stuhnutosť šije. ).

V závažných prípadoch dochádza k vážnym poruchám vedomia alebo kóme. Ochorenie sa môže prejaviť aj trasom, zmätenosťou, poruchami pamäti, poruchami spánku, stuhnutosťou šije, poruchami hybnosti v dôsledku svalových obŕn alebo opuchom mozgu.

Úmrtnosť a pravdepodobnosť trvalého poškodenia

Ochorenie asi v 1 % prípadov končí smrťou. Väčšina pacientov sa vylieči, určitému percentu z nich zostávajú trvalé následky v podobe bolesti hlavy, poruchy pozornosti, či obrny svalov.

V dostupných údajoch sa uvádza, že 1 až 2 % prípadov končia úmrtím pacienta. Odborníci tiež upozorňujú, že u 1 - 35 % prípadov existuje riziko úmrtia, v závislosti od typu vírusu.

Rôzne údaje o úmrtnosti súvisia s odlišnými typmi vírusu a podmienkami sledovania. Pri ťažkom priebehu však môže dôjsť k trvalému poškodeniu nervového systému, invalidite alebo úmrtiu.

Kliešťová encefalitída u detí

Kliešťovú encefalitídu zvyčajne ľahšie znášajú deti do 7 rokov, u ktorých sa ochorenie podobá na bežné vírusové ochorenie. Deti majú vo všeobecnosti miernejší priebeh ochorenia a podobá sa na bežné vírusové ochorenie.

U detí pozorujeme zvýšenú teplotu, bolesti hlavy, únavu a poruchy koncentrácie. Môžu sa objaviť aj bolesti brucha a hnačky, nevoľnosť a zvracanie, stuhnutosť tela, nechuť do jedla, podráždenosť a častejší plač.

U dojčiat môže byť príznakom aj neprebudenie sa na kŕmenie. Ak u dieťaťa nebolo zistené prisatie kliešťa, je možné, že len pri riešení iných zdravotných ťažkostí, ako napríklad spánkové problémy, chronické bolesti hlavy a pod., lekár zistí, že dieťa bolo encefalitídou nakazené a prekonalo ju bezpríznakovo, alebo len s miernymi príznakmi.

Minulý rok sa na ochorenie liečilo 39 detí a 411 dospelých, pričom častejšie s ním bojovali muži. Podľa štúdie (2020) býva priebeh ochorenia u detí a mladistvých miernejší, zatiaľ čo dospelí majú závažnejšie príznaky a vyššiu mieru neurologických následkov.

Diagnostika

Diagnostika ochorenia patrí do rúk lekára, ktorý určí predbežnú diagnózu na základe informácie o prisatí kliešťa alebo na základe klinických príznakov. Ochorenie je potrebné potvrdiť niektorým z ďalších vyšetrení.

• krvné testy na protilátky,
• testovanie kliešťa odstráneného z kože,
• vyšetrenie mozgovomiešneho moku,
• CT vyšetrenie.

Krvné testy na protilátky testujú dve vzorky s odstupom dvoch týždňov, ak sa protilátky nezistia pri prvom teste. Najčastejšie sa infekcia potvrdzuje krvnými testami.

Pri podozrení na kliešťovú encefalitídu je dôležité lekárovi oznámiť prisatie kliešťa alebo konzumáciu nepasterizovaného mlieka či mliečnych výrobkov. Chrípkové príznaky po pobyte v prírode nemožno automaticky považovať za kliešťovú encefalitídu, ale pri následnom výskyte neurologických ťažkostí je potrebné vyhľadať lekársku pomoc.

Liečba: prečo antibiotiká nepomáhajú

Kliešťová encefalitída je infekčné ochorenie vyvolané vírusom a antibiotiká v jej liečbe nie sú účinné. Proti kliešťovej encefalitíde neexistuje špecifická liečba.

Liečba sa sústreďuje najmä na tlmenie príznakov ochorenia. Lekári môžu pacientom poskytovať len podpornú terapiu a zmierňovať príznaky ochorenia.

Veľmi dôležitý je pokoj na lôžku a dostatok tekutín. V závažných prípadoch je nevyhnutná hospitalizácia pacienta na infekčnom oddelení.

Pri závažných komplikáciách je potrebná ďalšia odborná liečba, rehabilitácie, fyzioterapia, logopedické cvičenia, často je potrebná pomoc psychoterapeuta. Liečba by sa však mala vykonávať výhradne pod odborným dohľadom lekára, nie formou samoliečby, aby sa predišlo komplikáciám a zabezpečila správna starostlivosť.

Rozdiel medzi kliešťovou encefalitídou a lymskou boreliózou

Aj keď obidve prenáša kliešť a počiatočné príznaky môžu byť podobné, ide o dve úplne odlišné ochorenia. Kliešťová encefalitída je vo všeobecnosti vážnejšia ako lymská borelióza, pretože ide o vírusové ochorenie, ktoré sa nedá priamo liečiť a môže spôsobiť zápal mozgu.

Lymskú boreliózu je možné liečiť antibiotikami, ale pri kliešťovej encefalitíde cielená liečba neexistuje. Jedinou účinnou ochranou je očkovanie.

Očkovanie ako najúčinnejšia ochrana

Dá sa chorobe vyhnúť? Jedine očkovaním. Najúčinnejšou formou ochrany zostáva očkovanie, ktoré možno absolvovať počas celého roka.

Úrad verejného zdravotníctva upozorňuje, že hoci výskumy opakovane preukazujú 95- až 99-percentnú účinnosť očkovania proti kliešťovej encefalitíde, Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou zaočkovanosťou v Európe (približne 18 %).

Očkovanie je vysoko účinné - podľa vedeckých zistení (2023) sa účinnosť vakcín proti kliešťovej encefalitíde pohybuje od 90,1 % a 98,9 % a je možné už od jedného roka života. Po 3. dávke sa účinnosť zvyšuje na 96-99 %.

Základné očkovanie pozostáva z troch dávok. Po prvých dvoch dávkach sa môže očakávať dostatočne vysoká ochrana pred nákazou, ale po 3. dávke sa účinnosť zvyšuje na 96-99 %. Je preto nevyhnutné dokončiť základné očkovanie podaním 3. dávky.

Na dosiahnutie rýchlej imunitnej odpovede, napríklad v letných mesiacoch, je možné využiť aj zrýchlenú očkovaciu schému. Existuje aj skrátená forma očkovania, kedy sa druhá dávka podáva už po dvoch týždňoch.

Po podaní tretej dvky potom ochrana trvá minimálne tri roky. Ochrana po očkovaní trvá 3 roky, preto po ich uplynutí treba vykonať preočkovanie 1. dávkou.

U ľudí nad 60 rokov však ochrana po očkovaní môže klesnúť už po roku, čo súvisí s prirodzenými zmenami imunitného systému počas starnutia. Preto sa odporúča podanie posilňovacej dávky tri roky po ukončení základného očkovacieho cyklu.

Komu sa očkovanie odporúča

Účinným prostriedkom ochrany pred ochorením je očkovanie. Odporúča sa všetkým vo veku od 1 roka, ktorí žijú v oblastiach s výskytom ochorenia, ďalej osobám pracujúcim v týchto oblastiach alebo cestujúcim do rizikových oblastí.

Najlepšou prevenciou ochorenia je očkovanie, ktoré sa odporúča ľuďom navštevujúcim prírodu, či už pracovne alebo rekreačne. Zvýšenému riziku sú vystavení turisti, hubári, chatári, rybári, cyklisti, záhradkári, pracovníci v poľnohospodárstve, sezónni lesní a vodohospodárski pracovníci, majitelia psov a ľudia starajúci sa o zvieratá.

Ochrana pred kliešťami a potravinovou nákazou

Súčasťou prevencie je aj ochrana pred prisatím kliešťa v prírode, a to najmä vhodným oblečením, používaním účinných repelentov. Odporúča sa nosenie vhodného oblečenia, ktoré pokrýva čo najväčšie časti tela, pričom dôležitá je aj pokrývka hlavy.

• dlhé nohavice, najlepšie zakasané do ponožiek,
• používanie účinných repelentov,
• dôkladná kontrola celého tela po návrate domov,
• včasné a správne odstránenie kliešťa,
• kontrola oblečenia a domácich zvierat po pobyte v prírode.

Po návrate z prírody si treba dôkladne prezrieť celé telo a v prípade nálezu kliešťa ho čo najskôr odstrániť. Prisatý kliešť je potrebné čo najskôr odstrániť.

Na vytiahnutie kliešťa sa používajú špeciálne klieštiky, ktorými sa zachytí kliešť v blízkosti kože a jemným kývavým pohybom smerom nahor sa vytiahne. Rana sa následne dezinfikuje.

Po odstránení kliešťa je vhodné niekoľko týždňov venovať väčšiu pozornosť svojmu zdravotnému stavu a v prípade objavenia sa príznakov vyhľadať lekára. Dôležitá je aj ochrana psov a mačiek špeciálnymi prípravkami proti kliešťom.

Vírus kliešťovej encefalitídy sa ničí pri teplote 70 °C. Syr vyrobený zo surového mlieka je potrebné aspoň opiecť z oboch strán.

Kedy vyhľadať lekára

Pri podozrení na ktorúkoľvek z týchto chorôb je potrebné ihneď vyhľadať lekára. Osobitnú pozornosť si vyžaduje výskyt horúčky, silnej bolesti hlavy, vracania, stuhnutosti šije, závratov, porúch vedomia, dezorientácie, porúch pamäti alebo svalových obrien.

Po prisatí kliešťa treba sledovať svoj zdravotný stav aj vtedy, keď sú prvé príznaky mierne alebo pripomínajú bežnú chrípku. Mnohí majú len veľmi mierne príznaky, u niektorých prebieha nákaza bezpríznakovo.

tags: #kliestova #encefalitida #zavada