Ako prebieha vyšetrenie EMG

EMG, teda elektromyografia, je špecializované neurologické vyšetrenie, ktoré hodnotí elektrickú aktivitu svalov, vedenie nervových impulzov a funkciu nervovo-svalového prenosu. Pomáha určiť, či sú ťažkosti spôsobené poškodením periférnych nervov, svalov alebo spojenia medzi nimi.

Vyšetrenie vykonáva neurológ ambulantne, spravidla v sede alebo v ľahu, a zvyčajne trvá približne 30 až 60 minút. Pozostáva zo stimulačného vyšetrenia nervového vedenia pomocou elektród priložených na kožu a podľa potreby aj z ihlového EMG, pri ktorom sa tenká elektróda zavedie priamo do vybraného svalu.

Čo je EMG vyšetrenie

Elektromyografia (EMG) je vyšetrenie zachytávajúce elektrickú aktivitu svalov. Overuje sa ich stav a správne nervové zásobovanie = inervácia. Vyšetrenie indikuje a vykonáva neurológ.

Elektromyografia (EMG) je diagnostická procedúra, ktorou sa skúma zdravie svalov, ale tiež nervových buniek, súvisiacich s činnosťou svalov. Vďaka signálom, ktoré EMG prístroj prekladá do reči grafov a čísel, lekár veľmi presne a pomerne rýchlo stanoví diagnózu.

EMG vyšetrenie odhalí prítomnosť, umiestnenie, stupeň i rozsah poškodenia. Zhodnocuje sa stav periférnych nervov, teda takmer všetkých nervov v tele, okrem mozgu a miechy. Práve takto lekári odhalia mnoho nervových a svalových porúch, alebo ich kombinácie.

EMG (elektromyografia) patrí medzi bežné neurofyziologické metódy. Základom vyšetrenia je stimulácia nervu a registrácia potenciálu. Spolu s klinickým neurologickým vyšetrením a zobrazovacími metódami tvorí súčasť diagnostiky ochorenia nervového systému.

EMG vyšetrenie realizujeme jedine v rámci diagnostického bloku. Výsledky informujú o funkčnosti a stave centrálneho nervového systému, periférneho nervového systému, nervovo-svalového prenosu a svalov.

Ako EMG funguje

Každý zdravý človek ovláda prácu svojich svalov pomocou nervov, sval a jeho nervy spolu vytvárajú neoddeliteľný tím. Ich správna funkcia môže byť poškodená úrazom, nadmerným tlakom, zápalom, toxickými látkami alebo niektorou z vrodených vývojových chýb.

Elektromyografia = EMG odhalí prítomnosť, umiestnenie a rozsah takéhoto poškodenia. Meranie elektrickej aktivity svalov vyšetrovaného pomáha poodhaliť príčinu ich oslabenia, ochrnutia alebo príčinu mimovoľných zášklbov svalstva.

Svaly ľudského tela fungujú na základe príkazov z centrálnej nervovej sústavy (mozgu a miechy), ktorá pomocou nervov im odovzdáva informácie. Nervy vedú signály, ktoré sa podobajú elektrickým impulzom.

Keď sa signál - vzruch dostane až na miesto kontaktu so svalstvom (toto miesto sa nazýva nervovosvalová platnička), zmení sa elektrická rovnováha vo svalových bunkách a vznikne sťah svalstva, teda tým aj určitý pohyb časti tela.

EMG vyšetrenie pomáha odlíšiť, či sú vaše ťažkosti spôsobené poruchou nervového vedenia alebo poškodením svalov. Pomáha určiť, či došlo k poškodeniu nervov, svalov alebo spojenia medzi nimi, a tým umožňuje lekárom zvoliť vhodnú liečbu.

Akým prístrojom sa EMG vykonáva

Vyšetrenie sa vykonáva pomocou špeciálneho prístroja = elektromyografu, ktorý sa skladá z elektród, zdroja elektrických pulzov zosilovača, vyhodnocovača a monitora.

Bežne sa používajú dva druhy elektród, ktoré sa prikladajú na kožu alebo sa vpichujú pod kožu (majú tvar ihly). Na vyšetrenie sa vždy používajú dve elektródy (stimulačná alebo vstupná elektróda, prijímacia elektróda), pomocou ktorých je možné sledovať zmeny elektrickej aktivity svalu pri činnosti.

Do svalu je pomocou stimulačnej elektródy privádzajú slabé elektrické impulzy a prijímacia elektróda zachycuje odpoveď na toto elektrické podráždenie a rýchlosť vedenia vyvolaného vzruchu nervom. Výsledok sa zobrazuje na monitore ako krivka EMG.

Z čoho sa vyšetrenie EMG skladá

Stimulačné EMG a vyšetrenie nervového vedenia

Stimulačné EMG - vyšetrenie vodivosti motorických alebo senzitívnych vlákien periférnych nervov pomocou elektród prikladaných na kožu.

Vyšetrenie nervového vedenia (neurografia) - na kožu sa priložia povrchové elektródy a pomocou jemných elektrických impulzov sa meria reakcia nervov.

Na kožu sa pripevnia elektródy a nerv sa krátko stimuluje elektrickým impulzom. Ide o nebolestivé vyšetrenie, ktoré trvá 10 - 30 minút.

Najčastejšie robíme vodivostné štúdie - to znamená, že zisťujeme ako sa vzruch, ktorý vyprovokujeme stimuláciou nervu, šíri, či je zachovaná rýchlosť vedenia vzruchu a iné charakteristiky, ktoré získame snímaním odpovede na stimuláciu zo svalu, ktorý je vyšetrovaným nervom zásobený.

Ihlové EMG

Ihlové EMG - pomocou ihlových elektród. Pri podrobnejšej analýze lekár použije tenkú ihlu s elektródou, ktorú zavedie priamo do svalu.

Táto elektróda meria aktivitu svalových vlákien v pokoji aj pri ich kontrakcii. Ihla je sterilná a veľmi tenká, čo minimalizuje bolesť.

Pri ihlovej EMG, kedy sa v podstate pichá tenká ihla do viacerých svalov za účelom posúdenia stavu svalovej hmoty, už ide o bolestivejší proces.

Ako prebieha vyšetrenie EMG krok za krokom

1. Uloženie pacienta a príprava kože

Ľahnete si na lôžko, alebo sadnete do sklopeného kresla. EMG vyšetrenie sa vykonáva v sede alebo ľahu.

Lekár vám vydezinfikuje kožu a následne na dané miesto umiestni malé senzory, tzv. povrchové elektródy, ktoré budú posudzovať, či vaše motorické neuróny dokážu vysielať elektrické signály.

Na kožu sa umiestnia malé elektródy, prípadne sa do svalu zavedie tenká ihla. Zariadenie zaznamenáva elektrickú aktivitu, ktorú vyhodnocuje neurológ.

2. Vyšetrenie povrchovými elektródami

Povrchové elektródy zachytávajú elektrickú aktivitu svalov pri ich činnosti a prenášajú ju do prístroja. Táto časť vyšetrenia je neinvazívna a zvyčajne nespôsobuje žiadne nepohodlie.

Pri oboch vyšetreniach vysielajú elektródy do vašich nervov slabé elektrické signály. Nepríjemne môžu na pacienta pôsobiť vyvolané zášklby svalov pri ich stimulácii počas vyšetrovania.

Pri EMG vyšetrení tremoru však snímame len aktivitu svalov povrchovými elektródami, nenesie to teda žiadny diskomfort pre pacienta.

3. Stimulácia nervu

Do svalu je pomocou stimulačnej elektródy privádzajú slabé elektrické impulzy a prijímacia elektróda zachycuje odpoveď na toto elektrické podráždenie a rýchlosť vedenia vyvolaného vzruchu nervom.

Pri vodivostných štúdiách prebieha stimulácia nervu elektrickým stimulom, čo, samozrejme, nie je veľmi prijemné, ale je pacientmi dosť dobre tolerované.

4. Ihlové vyšetrenie svalu

Na druhú časť vyšetrenia sa používa tzv. elektromyografická ihla. Je to ihlová elektróda, ktorú vám lekár vsunie priamo do svalového tkaniva (nebojte sa, predtým ju dezinfikuje).

Počas vpichovania ihly môžete cítiť mierne nepohodlie, alebo miernu bolesť. Počas vpichovania môžete pocítiť mierne nepohodlie alebo tlak, ktoré sú však krátkodobé.

Ihly sú veľmi tenké a elektrický prúd je slabý, takže nič špeciálne necítite. Môžete si všimnúť na len reakcie svalu na impulz.

5. Meranie svalu v pokoji a pri kontrakcii

Cieľom vyšetrenia je vyhodnotenie aktivity svalu, keď je v pokoji, a potom aj pri kontrakcii. Táto elektróda meria aktivitu svalových vlákien v pokoji aj pri ich kontrakcii.

Výsledky meraní sa okamžite zobrazujú na monitore vo forme grafov, ktoré lekár analyzuje. Výsledok sa zobrazuje na monitore ako krivka EMG.

6. Ukončenie vyšetrenia

Po skončení vyšetrenia lekár elektródy z kože odoberie. Po vyšetrení lekár ihlu vyberie.

Celé EMG vyšetrenie trvá 30 až 60 minút, v niektorých prípadoch aj kratšie - podľa konkrétneho problému a testovanej oblasti).

Vyšetrenie trvá zvyčajne 30 až 60 minút, je minimálne invazívne a vykonáva sa ambulantne. Celé vyšetrenie trvá približne do 30 minút, v závislosti od počtu testovaných svalov a nervov.

Čo môžete počas vyšetrenia cítiť

Samotné vyšetrenie je bezbolestné, použitý elektrický prúd vyšetrovaný necíti a vyšetrovacie elektródy - ihly sú veľmi tenké. Niektoré časti však môžu byť mierne nepríjemné.

Pri stimulačnom vyšetrení môžete cítiť krátky elektrický impulz alebo vyvolané trhnutie svalu. Pri ihlovom EMG môžete pocítiť drobný vpich, mierny tlak alebo krátkodobú bolesť.

Pri ihlovej EMG, kedy sa v podstate pichá tenká ihla do viacerých svalov za účelom posúdenia stavu svalovej hmoty, už ide o bolestivejší proces.

Skúsený neurológ vás však celým procesom prevedie citlivo a odborne.

Ako sa pripraviť na EMG vyšetrenie

EMG vyšetrenie si nevyžaduje žiadnu špeciálnu prípravu. Vyšetrenie sa realizuje väčšinou na lôžku a nevyžaduje od pacienta zvláštnu prípravu.

Môžete normálne jesť, piť a užívať bežné lieky. Jedlo ani bežne užívané lieky neovplyvňujú výsledok vyšetrenia (pokračujte v ich užívaní, pokiaľ vám lekár neurčí inak).

Príprava na samotné vyšetrenie nie je zložitá, ale oplatí sa ju dodržať:

• minimálne 3 hodiny pred zákrokom nefajčite,
• nepite kofeínové a energetické nápoje,
• doma sa dôkladne umyte, ale nepoužívajte žiadne krémy,
• zvoľte pohodlné oblečenie - lekár tak získa ľahší prístup k vyšetrovanému miestu,
• odporúča sa pred vyšetrením nefajčiť a neaplikovať na pokožku oleje či krémy,
• pri vodivostných štúdiách udržiavajte končatiny v teple.

V deň vyšetrenia si nenanášajte krémy ani masti na ruky a nohy. Odporúča sa neaplikovať na ruky a nohy ani iné kozmetické prípravky.

Magnézium, vápnik a lieky na upokojenie

Ak ráno užívate lieky na upokojenie, alebo magnézium, v deň vyšetrenia ich vynechajte.

Pacienti, ktorí sa objednávajú na EMG vyšetrenie zamerané na tetániu, by mali minimálne 4 dni pred vyšetrením vysadiť magnézium, aby výsledky neboli skreslené.

Pri tetanickom teste neužívajte aspoň 5 dní pred vyšetrením doplnky s obsahom horčíka alebo vápnika. Pri podozrení na tetániu sa odporúča neužívať magnézium aspoň 5 dní pred vyšetrením.

Konkrétny postup pri vysadení liekov alebo doplnkov si vždy overte u lekára, ktorý vyšetrenie indikoval.

Čo treba oznámiť lekárovi pred vyšetrením

Vopred informujte lekára o všetkých liekoch, ktoré užívate na predpis, najmä ide o lieky na zrážanlivosť krvi. Takisto mu povedzte o všetkých voľnopredajných liekoch.

Ihlová EMG je relatívne kontraindikovaná pacientom s antikoalugačnou terapiou. V takýchto prípadoch je postup individuálny podľa stavu pacienta, vzniku modriny, krvnej podliatiny a pod.

Pri užívaní antikoagulačnej liečby (napr. Warfarin, Eliquis, Pradaxa) je ihlové EMG obmedzené.

V prípade, že máte kardiostimulátor alebo implantovaný defibrilátor, opäť to nezamlčte. Dôležité je tiež oboznámiť lekára s aj tým, že máte v tele defibrilátor či iné cudzie teleso.

Relatívnou kontraindikáciou stimulačnej EMG je kardiostimulátor. Pacient preto musí ešte pred tým konzultovať vyšetrenie s kardiológom. Na EMG vyšetrenie preto príde už so správou od kardiológa s povolením EMG vyšetrenia.

Predovšetkým defibrilátor je absolútnou kontraindikáciou k vyšetreniu. Vtedy vám lekár EMG vyšetrenie pravdepodobne neodporučí.

Kedy nie je možné EMG vykonať alebo je obmedzené

Vyšetrenie nie je možné uskutočniť pri infekciách alebo kožných ochoreniach v mieste elektród. Pri výrazných opuchoch končatín je povrchové EMG obmedzené.

Pri užívaní antikoagulačnej liečby je ihlové EMG obmedzené. O vhodnosti vyšetrenia rozhoduje neurológ podľa zdravotného stavu a podľa typu plánovaného vyšetrenia.

Kedy lekár odporučí EMG

Najmä vtedy, ak máte príznaky nejakej svalovej, nervovej alebo neuromuskulárnej poruchy, resp. choroby. Najčastejšie je to brnenie, necitlivosť, stuhnutosť svalov, nedobrovoľné zášklby (tiky), svalová bolesť alebo slabosť, až paralýza končatín.

Elektromyografia je indikovaná v prípadoch, keď máte dlhodobé alebo nevysvetliteľné ťažkosti so svalmi alebo nervami.

Vyšetrenie EMG musí byť odporučené od špecializovaného lekára na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta. Spektrum ochorení periférneho nervového systému a kostrového svalstva vyšetrovaných pomocou EMG je veľmi široké.

Rozhodnutie o jeho absolvovaní má preto v kompetencii špecialista - neurológ.

Príznaky, pri ktorých sa EMG často indikuje

• brnenie v prstoch,
• pálenie v prstoch,
• mravenčenie alebo tŕpnutie končatín,
• necitlivosť končatín,
• bolesť zápästia, lakťov alebo rúk,
• bolesti rúk, nôh alebo zápästia,
• stuhnutosť svalov,
• svalová bolesť,
• svalová slabosť,
• kŕče alebo zášklby svalov,
• nedobrovoľné zášklby alebo tiky,
• nevysvetliteľný tras,
• paralýza končatín,
• podozrenie na poškodenie nervov.

Svalová slabosť, neschopnosť vykonávať bežné činnosti, napríklad udržať predmety alebo chodiť, môže poukazovať na poruchy nervovo-svalového prenosu.

Nepríjemné pocity v rukách, nohách alebo iných častiach tela môžu signalizovať poškodenie periférnych nervov. Strata citlivosti často naznačuje poškodenie nervov.

Aké ochorenia môže EMG odhaliť

EMG vyšetrenie sa využíva na diagnostiku viacerých ochorení nervov a svalov. Pomáha odhaliť poruchy nervovo-svalového prenosu, poškodenia periférnych nervov či svalové ochorenia.

• syndróm karpálneho tunela a iné úžinové syndrómy,
• poškodenie periférnych nervov,
• polyneuropatiu,
• diabetickú alebo alkoholovú neuropatiu,
• poškodenie nervu po úraze alebo útlaku,
• zápalové alebo degeneratívne ochorenia svalov,
• myopatie,
• svalovú dystrofiu,
• radikulopatiu,
• útlak nervového koreňa pri hernii disku,
• myasténiu gravis,
• poruchy nervovo-svalového prenosu,
• amyotrofickú laterálnu sklerózu,
• iné poruchy motorických neurónov,
• tetániu alebo zvýšenú nervovo-svalovú dráždivosť,
• nervové poranenia po úrazoch,
• poruchy charakteru trasu.

Vo všeobecnosti neurológ odporučí vyšetrenie EMG, ak má podozrenie na tetániu, polyneuropatiu, poškodenie periférnych nervov (či nervových koreňov pri hernii disku), alebo poruchy nervovo-svalového prenosu.

EMG pri syndróme karpálneho tunela

Vyšetrenie je určené primárne pre pacientov, u ktorých má neurológ podozrenie na úžinové syndrómy alebo kompresiu nervu. Najčastejšie sa takáto kompresia vyskytuje v oblasti zápästia a pacienti ju poznajú ako syndróm karpálneho tunela.

Úžinové syndrómy však postihujú horné aj dolné končatiny. Typickými prejavmi môžu byť brnenie v prstoch, pálenie v prstoch, bolesť zápästia, lakťov alebo rúk a slabosť ruky.

EMG vyšetrenie pomáha určiť, či ťažkosti súvisia s poruchou vedenia nervu v oblasti zápästia, alebo s iným poškodením nervu, nervového koreňa či svalov.

EMG pri tetánii, trasoch a poruchách nervovo-svalového prenosu

EMG vyšetrenie dokáže potvrdiť alebo vyvrátiť aj novodobý fenomén zvaný tetánia. Pacienti na vyšetrenie často prichádzajú aj s ochoreniami nervovo-svalového prenosu, najčastejšie s ochorením myastenia gravis, ale aj s myopatiami a tiež pri potrebe určenia typu trasu.

Pri EMG vyšetrení tremoru sa snažíme zachytiť frekvenciu trasu a posúdiť druh trasu za použitia viacerých skúšok.

Pri EMG vyšetrení tremoru však snímame len aktivitu svalov povrchovými elektródami, nenesie to teda žiadny diskomfort pre pacienta.

Aké riziká má EMG

Elektromyografia je vyšetrenie s minimálnym rizikom. Vyšetrenie je bezpečné a žiadnym spôsobom neobmedzuje bežné denné činnosti a nevyžaduje žiadnu špeciálnu rekonvalescenciu.

Potom však môžete pociťovať bolesť v testovanej oblasti, ktorá môže trvať aj niekoľko dní. V zriedkavých prípadoch sa vyskytuje mravčenie, podliatiny, opuchy na miestach vpichu ihly.

V prípade, že cítite intenzívnejšiu bolesť, alebo sa opuch zväčší, konzultujte stav s lekárom.

Čo robiť po vyšetrení

Po EMG nie je potrebný špeciálny režim - môžete sa vrátiť k bežnej aktivite. Vyšetrenie nijako nebráni pacientovi v ďalších aktivitách ani výkonoch - môžete pokračovať vo svojom bežnom programe.

Závisí to však aj od výsledku a záverov ošetrujúceho lekára. Vyšetrenie si nevyžaduje hospitalizáciu ani následnú rekonvalescenciu.

Kedy sa dozviete výsledky EMG

Väčšina lekárov má výsledky hneď po zákroku - spravidla vidia krivku už na monitore, tak ju môžu priamo vyhodnotiť.

Výsledok je dostupný ihneď po skončení vyšetrenia. Po vyšetrení obdržíte výsledky a odporúčania, ktoré môžu zahŕňať rehabilitáciu, liečbu alebo ďalšie vyšetrenia.

Ak vám EMG odporučil iný lekár, ako vyšetrujúci, výsledky sa dozviete od neho. Ďalší postup závisí od toho, či sú výsledky dobré, alebo nie.

Čo znamenajú výsledky EMG

Pokiaľ EMG vyšetrenie odhalilo akúkoľvek elektrickú aktivitu vo svalov v stave pokoja, môžete mať svalovú poruchu, resp. poruchu, ktorá ovplyvňuje nervy vo svaloch. Vylúčiť sa nedá ani zápal (spôsobený poranením).

Ak EMG prístroj zaznamenal abnormálnu elektrickú aktivitu počas svalových kontrakcií, často ide o nervové poruchy - amyotrofická laterálna skleróza, herniovaný disk alebo syndróm karpálneho tunela.

Je možné, že na potvrdenie diagnózy budete musieť absolvovať ďalšie vyšetrenia alebo liečebné postupy.

EMG vyšetrenie prináša lekárom cenné informácie, ktoré pomáhajú pri stanovovaní diagnózy a určovaní ďalšieho postupu. Vďaka nemu môže neurológ presne určiť, čo spôsobuje brnenie, slabosť alebo bolesť.

Čo si priniesť a na čo myslieť pred vyšetrením

Na EMG vyšetrenie je potrebné odporúčanie od lekára. Na jeho základe neurológ určí vhodný rozsah a typ vyšetrenia podľa vašich zdravotných ťažkostí.

Na EMG vyšetrenie je potrebné priniesť žiadanku od odborného lekára, ktorá jasne definuje dôvod a cieľ vyšetrenia. Na základe nej neurológ zvolí najvhodnejší typ vyšetrenia pre vaše ťažkosti.

• informujte lekára o všetkých liekoch a doplnkoch, ktoré užívate,
• oznámte užívanie liekov na zrážanlivosť krvi,
• povedzte lekárovi o kardiostimulátore, defibrilátore alebo inom cudzom telese,
• nepoužívajte pred vyšetrením krémy, masti ani oleje na vyšetrovanú oblasť,
• oblečte si voľnejšie a pohodlné oblečenie,
• pri vyšetrení nervového vedenia udržiavajte končatiny v teple,
• pri tetanickom teste dodržte pokyny týkajúce sa horčíka a vápnika.

Prosím, spolupracujte s odborníkmi, nehnevajte sa na nich, že sú dôslední.

tags: #ako #prebieha #vysetrenie #emg