Látky a hormóny v centrálnom nervovom systéme a mozgu

Centrálny nervový systém tvorí mozog a miecha a spolu s periférnymi nervami zabezpečuje riadenie pohybu, vnímania, myslenia, pamäti, emócií, spánku, dýchania, trávenia a ďalších telesných procesov. Hormóny a neurotransmitery pritom fungujú ako chemickí poslovia, ktorí prenášajú informácie medzi nervovými bunkami, mozgom, žľazami, orgánmi a tkanivami.

Najdôležitejšie látky v tejto komunikácii zahŕňajú dopamín, serotonín, acetylcholín, oxytocín, endorfíny, kortizol, melatonín, inzulín, leptín, ghrelín a hormóny štítnej žľazy, nadobličiek a pohlavných žliaz. Ich účinky sa navzájom prepájajú a ovplyvňujú náladu, motiváciu, pozornosť, pamäť, stresovú reakciu, energetický metabolizmus, chuť do jedla, spánok, reprodukciu aj fungovanie imunitného systému.

Centrálny nervový systém ako riadiace centrum organizmu

Nervový systém je riadiacim centrom tela, ktoré pomáha človeku v kognitívnych schopnostiach, reči a emóciách. Tiež riadi hlavné komplikované procesy, ako sú pohyby, myšlienky a pamäť. Ľudský nervový systém zahŕňa mozog, miechu, ako aj nervy, ktoré sa rozvetvujú do iných častí tela, ako sú žľazy, orgány a svaly.

Komplexné nervové systémy zhromažďujú informácie z prostredia, interpretujú informácie a uľahčujú reakciu. Ovplyvňuje teda každý aspekt ľudského života, ako napríklad:

• Kognitívne schopnosti, ako sú myšlienky, pamäť, učenie a pocity
• Kontrola pohybu vrátane rovnováhy a koordinácie
• Zmysly, ako napríklad spôsob, akým mozog reaguje na zrak, chuť, dotyk, pocit a zvuk
• Starnutie, spánok a liečenie
• Tlkot srdca, dýchacie vzorce a reakcie na stresové situácie
• Trávenie, hlad a smäd
• Telesné procesy vrátane puberty

Rozdelenie nervového systému

Nervová sústava sa rozdeľuje na periférnu a centrálnu. Periférny nervový systém tvoria hlavové a periférne nervy. Tieto nervy rozvádzajú signály z mozgu k rôznym orgánom, napríklad ku svalom a tiež privádzajú signály z tela do mozgu.

Mozog tak môže prijímať informácie z prostredia (zrak, sluch, dotyk a podobne). Periférne nervy kontroluje centrálny nervový systém. Ten tvorí mozog a miecha.

Mozog používa nervy na vysielanie signálov do zostávajúcich častí tela. Periférny nervový systém pozostáva z niekoľkých nervov, ktoré sa rozvetvujú z centrálneho nervového systému do zvyšku tela. Tento komplexný systém posiela informácie z mozgu a miechy do rôznych častí tela vrátane orgánov, rúk, nôh, prstov na rukách a nohách.

Somatický nervový systém a autonómny nervový systém sú podkategóriou periférneho nervového systému. Somatický nervový systém pomáha pri dobrovoľných pohyboch, zatiaľ čo autonómny nervový systém riadi činnosti človeka vrátane dýchania, ktoré sa deje automaticky.

Neuróny, synapsy a neurotransmitery

Nervový systém využíva špecializované bunky známe ako neuróny na odosielanie signálov alebo správ do celého tela. Rôzne typy neurónov vysielajú rôzne signály. Napríklad motorické neuróny vysielajú signály do svalov, aby sa hýbali, zatiaľ čo senzorické neuróny prijímajú informácie zo zmyslov a posielajú signály do mozgu.

Iné druhy neurónov kontrolujú veci, ktoré telo robí automaticky, ako je triaška, pravidelný tlkot srdca, dýchanie a trávenie potravy. Každý z týchto neurónov je chránený a izolovaný vrstvou známou ako myelín. Pomáha tak nervom prenášať správy.

Nervová bunka, takzvaný neurón, pozostáva z tela bunky a nervových vlákien - z rozsiahleho výbežku, takzvaného axónu, ktorý vysiela impulzy, a zvyčajne mnohých vetiev, takzvaných dendritov, ktoré impulzy prijímajú. Nervové bunky sú navzájom prepojené.

Medzi synapsami sa nachádza takzvaná synaptická štrbina. Informácie sa medzi bunkami prenášajú prostredníctvom neurotransmiterov, napríklad serotonínu, dopamínu a acetylcholínu. Neurotransmitery sa uvoľnia z jednej nervovej bunky, prejdú synaptickou štrbinou a naviažu sa na receptory druhej bunky.

Spôsob, akým dopamín funguje, je zložitý a zahŕňa jeho väzbu na špecifické receptory na cieľových bunkách. Keď sa dopamín naviaže na tieto receptory, spustí sériu bunkových reakcií, ktoré môžu ovplyvniť správanie a náladu človeka.

Myelín a rýchlosť vedenia nervových vzruchov

Každý dlhý axón v mozgu a mieche je obklopený oligodendrocytmi a v periférnom nervovom systéme lemocytmi. Membrány týchto buniek pozostávajú z tukovo-bielkovinovej zlúčeniny, takzvaných lipoproteínov, nazývanej myelín.

Membrány sú pevne ovinuté okolo axónu a vytvárajú viacvrstvový obal. Myelínová pošva funguje podobne ako izolácia elektrického kábla. Nervové impulzy sa v nervoch obalených myelínovou pošvou šíria oveľa rýchlejšie ako v nervoch bez nej.

Nervové vlákno, takzvaný axón, spolu s nervovou bunkou sú nositeľmi funkcie v nervovom systéme. Nervový vzruch v nervovej bunke vzniká a šíri sa po nervovom vlákne k ďalšej bunke alebo k výkonnému orgánu, napríklad ku svalu.

Vzruch sa nešíri po povrchu týchto vlákien postupne, ale preskakuje po zárezoch v myelíne, ktoré sú od seba vzdialené asi 2 mm. Rýchlosť vedenia vzruchu je preto oveľa vyššia ako keď ho vedie nemyelizované vlákno.

Mnohé nervové vlákna myelínový obal nemajú. Sú to tie vlákna, ktoré vedú vzruch pomaly a ich funkcii to neprekáža, pretože dávajú informácie napríklad vnútorným orgánom či žľazám.

Sivá a biela hmota mozgu a miechy

Sivá hmota CNS je tvorená telami nervových buniek. V mozgu je to mozgová kôra a podkôrová šeď, teda veľké podkôrové jadrá a veľké zhluky nervových buniek. V mieche je šedá hmota v okolí centrálneho kanálika, ktorý je uprostred miechy, biela hmota je naopak v mieche na povrchu.

Biela hmota je tvorená nervovými dráhami, výbežkami nervových buniek, po ktorých sú prenášané nervové vzruchy, a ich obalom, myelínom, ktorý slúži ako izolačná hmota a umožňuje rýchle vedenie vzruchu po nervových vláknach.

Hormóny a neurotransmitery: podobné, ale nie totožné látky

Hormóny si môžete predstaviť ako chemických poslov, ktorí prenášajú informácie medzi rôznymi časťami tela. Produkujú ich žľazy vnútorného vylučovania a cez krv sa dostávajú k cieľovým orgánom.

Neurotransmitery sú chemické látky, ktoré prenášajú signály medzi nervovými bunkami v mozgu. Hormóny sa najčastejšie uvoľňujú do krvného obehu a pôsobia na vzdialenejšie tkanivá, zatiaľ čo neurotransmitery sa uvoľňujú najmä v synapsách medzi nervovými bunkami.

Niektoré látky však môžu plniť obe úlohy. Serotonín, dopamín a oxytocín sa uplatňujú ako neurotransmitery a zároveň majú hormonálne účinky. Endorfíny sú chemické látky produkované ľudským telom, ktoré pôsobia aj ako neurotransmitery a hormóny.

Hormóny fungujú na princípe „kľúč-zámok“. Každý hormón pasuje len do svojho špecifického receptora na bunkách, kde spúšťa konkrétne reakcie. Dôležité je, že hormóny pôsobia v extrémne malých množstvách. Už minimálne odchýlky od normálnych hodnôt môžu spôsobiť výrazné príznaky.

Endokrinný systém a jeho spojenie s mozgom

Endokrinný systém tvorí sieť žliaz - hypofýza v mozgu, štítna žľaza na krku, nadobličky nad obličkami, pankreas v bruchu a pohlavné žľazy v semenníkoch a vaječníkoch. Každá produkuje špecifické hormóny s presne definovanými úlohami.

Hormóny ovplyvňujú takmer každý proces v tele. Regulujú metabolizmus, rast tkanív, reprodukciu, náladu, spánok, krvný tlak a rovnováhu tekutín.

Funkcia hormónov v tele je komplexná a vzájomne prepojená - jeden hormón ovplyvňuje produkciu ďalších, čo vysvetľuje, prečo malá nerovnováha môže mať rozsiahle následky. Jeden rozhádzaný hormón často ovplyvní aj ďalšie, vzniká takzvaný dominový efekt.

Hypotalamus a hypofýza: prepojenie nervového a hormonálneho riadenia

Hypotalamus a hypofýza vytvárajú významné spojenie medzi mozgom a endokrinným systémom. Nervový systém prijíma informácie o vnútornom stave organizmu a vonkajšom prostredí a hormonálny systém na ne reaguje uvoľnením vhodných látok.

Okrem toho niekoľko žliaz vypúšťa enzýmy a hormóny v dôsledku správy prijatej z nervového systému. Autonómny nervový systém riadi mimovoľné pohyby a podieľa sa na regulácii srdcového tepu, potenia, trávenia, dýchania a reakcie na stres.

Napríklad, ak človek vidí psa z diaľky, signál generovaný zrakom odošle správu do mozgu. Akonáhle sú informácie spracované, mozog signalizuje svalom a telu, aby sa hýbali, a signalizuje telu, aby sa potilo a zvýšilo srdcový tep.

Dopamín v mozgu

Dopamín je neurotransmiter motivácie a odmeny. Zabezpečuje pocit radosti z aktivít, motiváciu začať niečo robiť a schopnosť koncentrácie. Pri optimálnych hladinách sa cítite motivovaní, máte energiu a veci vás tešia. Pri nízkych hladinách prichádza apatia, únava a strata záujmu.

Dopamín sa produkuje vo viacerých oblastiach mozgu. Neuróny produkujúce dopamín sú zapojené do rôznych nervových obvodov a ovplyvňujú rôzne činnosti v mozgu.

Dopamín funguje najmä v centrálnom nervovom systéme a je spojený s potešením, odmenou, motiváciou, pozornosťou a dobrovoľnými pohybmi. Podieľa sa na rôznych kognitívnych, behaviorálnych a emocionálnych funkciách.

V systéme odmeňovania sa v mozgu uvoľňuje dopamín, keď zažívame potešenie, napríklad úspech v nejakej činnosti. To môže posilniť správanie a činnosti, ktoré vedú k uvoľňovaniu dopamínu, a tak motivovať správanie, ktoré je prospešné pre prežitie.

Moderný problém je nadmerná stimulácia dopamínového systému cez sociálne siete, cukrové jedlá alebo hazard. Telo si zvykne na vysoké dopamínové „hity“ a prirodzené zdroje potom nepôsobia.

Hladinu dopamínu môžu ovplyvňovať aj rôzne stavy a látky, napríklad niektoré duševné ochorenia, ako schizofrénia alebo porucha pozornosti s hyperaktivitou, závislosť od drog alebo alkoholu a dokonca aj niektoré lieky.

Serotonín v mozgu, čreve a nervovej sústave

Serotonín je neurotransmiter, ktorý sa podieľa na regulácii širokého spektra funkcií v tele. Produkuje sa najmä v tráviacom trakte a v mozgu.

Serotonín sa často nazýva „hormón šťastia“, hoci technicky je to neurotransmiter. Serotonín reguluje náladu, spánkový cyklus, chuť do jedla a schopnosť zvládať stres.

Serotonín sa podieľa aj na regulácii chuti do jedla a spánku. Nízke hladiny serotonínu môžu prispievať k poruchám príjmu potravy, ako je bulímia alebo anorexia, a môžu tiež ovplyvňovať kvalitu spánku.

Okrem týchto funkcií zohráva serotonín dôležitú úlohu pri prenose signálov medzi periférnymi nervami a centrálnym nervovým systémom, čím ovplyvňuje rôzne aspekty zdravia vrátane črevnej motility a kardiovaskulárnej funkcie.

Nízke hladiny serotonínu sa spájajú s depresiou, úzkosťou a nespavosťou, zatiaľ čo vyššie hladiny môžu prispievať k pozitívnej nálade a celkovej pohode.

Podobne ako dopamín, aj serotonín funguje tak, že sa viaže na špecifické receptory na cieľových bunkách a spúšťa bunkové reakcie. Tieto reakcie sa môžu líšiť v závislosti od typu receptora a jeho umiestnenia v tele.

Acetylcholín, učenie a pamäť

Acetylcholín patrí medzi neurotransmitery, ktoré prenášajú informácie medzi nervovými bunkami a podieľajú sa na komunikácii medzi nervami a svalmi. V centrálnom nervovom systéme súvisí s pozornosťou, učením a pamäťou.

Poruchy cholinergného prenosu môžu ovplyvniť kognitívne funkcie. Acetylcholín je preto významný pri skúmaní procesov, ktoré súvisia s pozornosťou, učením, pamäťou a neurodegeneratívnymi ochoreniami.

Oxytocín a sociálne správanie

Oxytocín je hormón šťastia a neurotransmiter, ktorý zohráva dôležitú úlohu pri regulácii sociálnych vzťahov, materskej väzby a pripútania. Preto sa oxytocín nazýva aj hormón lásky.

Jedným z najznámejších účinkov oxytocínu je jeho úloha počas pôrodu a pri stimulácii uvoľňovania materského mlieka počas dojčenia. Prostredníctvom týchto účinkov oxytocín uľahčuje materskú väzbu a posilňuje puto medzi matkou a dieťaťom.

Okrem týchto reprodukčných účinkov je oxytocín spojený aj s ďalšími aspektmi sociálneho správania. Účinky oxytocínu sa však môžu líšiť v závislosti od kontextu a jednotlivca a výskum pokračuje v skúmaní jeho komplexnej úlohy v mozgových funkciách a ľudskom správaní.

Endorfíny, bolesť a stres

Endorfíny sa uvoľňujú v centrálnom nervovom systéme a v iných častiach tela, najmä v čase stresu, bolesti alebo intenzívneho fyzického cvičenia.

Endorfíny sú známe svojou schopnosťou zmierňovať bolesť a vyvolávať pocit eufórie alebo pohody, podobne ako opiáty. Pôsobia tak, že sa viažu na špecifické receptory v mozgu a iných tkanivách.

Keď sme v strese alebo nás niečo bolí, naše telo môže uvoľňovať endorfíny, ktoré nám pomáhajú zmierniť nepríjemné pocity a vyrovnať sa s nimi. Môžu sa uvoľňovať napríklad počas intenzívneho cvičenia, čo môže viesť k pocitu známemu ako „flow“.

Okrem zníženia bolesti a stresu môžu endorfíny ovplyvňovať aj náladu a hladinu energie. Môžu tiež pomáhať regulovať niektoré telesné funkcie, napríklad krvný tlak a telesnú teplotu.

Kortizol a stresová reakcia

Kortizol je hlavný stresový hormón produkovaný nadobličkami. V správnych množstvách je životne dôležitý - ráno vás zobudí a v stresových situáciách dodá energiu.

Kortizol má prirodzený denný rytmus - najvyššie hladiny ráno, keď pomáha vstať z postele, a najnižšie večer, keď pripravuje telo na spánok.

• Mobilizácia energie pri strese
• Regulácia krvného tlaku a glukózy
• Protizápalové účinky v krátkodobom horizonte
• Ovplyvňovanie imunitného systému

Problém nastáva pri chronicky zvýšených hladinách. Chronicky vysoký kortizol vedie k prírastku hmotnosti najmä v oblasti brucha, poruchám spánku, oslabenej imunite a náladovým problémom.

Chronický stres zvyšuje kortizol, ktorý potom ovplyvňuje inzulín, hormóny štítnej žľazy aj pohlavné hormóny. Chronický stres znižuje dopamínové receptory až o 25 %, čo vysvetľuje stratu motivácie pri vyhorení.

Melatonín a biologické hodiny mozgu

Melatonín je hormón epifýzy v mozgu regulujúci 24-hodinový biologický rytmus. Jeho produkcia začína večer pri znižovaní intenzity svetla a dosahuje vrchol okolo 2-4 hodiny ráno.

Melatonín nie je len „spánkový hormón“. Má aj antioxidačné účinky, podporuje imunitu a reguluje telesnú teplotu. Jeho hladiny klesajú s vekom, čo čiastočne vysvetľuje problémy so spánkom u starších ľudí.

Faktory narušujúce produkciu melatonínu zahŕňajú modré svetlo z obrazoviek, nepravidelný spánkový režim a nedostatok denného svetla. Modré svetlo z obrazoviek môže produkciu melatonínu potláčať.

Hormóny hladu, sýtosti a telesnej hmotnosti

Váha a chuť do jedla sú riadené systémom hormónov komunikujúcich medzi tráviacim systémom, tukovým tkanivom a mozgom. Tri hlavné hormóny sú inzulín, leptín a ghrelín.

Inzulín je hormón pankreasu umožňujúci bunkám využívať glukózu. Pri inzulínovej rezistencii bunky nereagujú správne, čo vedie k vysokým hladinám inzulínu. Ten potom podporuje ukladanie tuku a bráni jeho spaľovaniu.

Leptín produkujú tukové bunky a signalizuje mozgu sýtosť. Pri obezite často vzniká leptínová rezistencia - mozog nedostáva signál o dostatku energie napriek prebytku tuku.

Ghrelin je hormón hladu zo žalúdka. Jeho hladiny stúpajú pred jedlom a klesajú po jedle. Nedostatok spánku zvyšuje ghrelin, čo vysvetľuje zvýšenú chuť do jedla pri nespavosti.

Hormóny štítnej žľazy, inzulín a energetický metabolizmus

Hormóny štítnej žľazy regulujú metabolizmus, teda rýchlosť, akou telo využíva energiu. Ich nerovnováha môže ovplyvniť únavu, telesnú hmotnosť, teplotnú toleranciu, srdcovú frekvenciu, náladu a koncentráciu.

Inzulín umožňuje bunkám využívať glukózu a pomáha udržiavať hladinu cukru v krvi. Hormonálne poruchy v tejto oblasti môžu súvisieť s diabetes mellitus, inzulínovou rezistenciou a zmenami telesnej hmotnosti.

Pohlavné hormóny a funkcie mozgu

U mužov semenníky produkujú testosterón. Ich činnosť je regulovaná folikuly stimulujúcim hormónom, ktorý riadi vyzrievanie spermií, a luteinizačným hormónom, ktorý riadi syntézu hormónov - androgénov - testosterónu.

Hladina testosterónu sa zvyšuje krátko pred pubertou, čo zabezpečí rast pohlavných orgánov a následne mužský typ postavy - svalstvo, zarastanie, ochlpenie, rast hrtanu a mutáciu. Okrem toho má vplyv aj na poznávacie schopnosti, priestorovú orientáciu a pamäťové funkcie.

U žien vaječníky po nástupe menštruácie účinkom hladín folikuly stimulujúceho a luteinizačného hormónu produkujú estrogény a progesterón.

Estrogén a progesterón neovplyvňujú iba reprodukčné zdravie, ale aj náladu, energiu, spánok, pamäť a metabolizmus. V mozgových štruktúrach sú rozmiestnené receptory pre tieto hormóny.

Menštruačný cyklus, perimenopauza a menopauza

Menštruačný cyklus prináša pravidelné kolísanie hormónov. V prvej polovici dominuje estrogén, ktorý môže zlepšovať náladu a energiu, v druhej progesterón, ktorý môže spôsobiť únavu a zadržiavanie vody.

• Puberta - začiatok produkcie pohlavných hormónov
• Reprodukčný vek - cyklické zmeny počas menštruácie
• Tehotenstvo - extrémne vysoké hladiny hormónov
• Perimenopauza - nepravidelné kolísanie hormónov
• Menopauza - pokles estrogénu a progesterónu

Predmenštruačný syndróm postihuje až 75 % žien. Príznaky zahŕňajú podráždenosť, úzkosť, nadúvanie a únavu týždeň pred menštruáciou.

Menopauza nastáva priemerne okolo 51. roku. Pokles estrogénu spôsobuje návaly horúčavy, nočné potenie, poruchy spánku, zmeny nálady a pomalší metabolizmus.

Menopauza nie je len o ukončení menštruácie. Ide o výraznú neurologickú zmenu, ktorou prechádza celý mozog.

Ak v poslednom čase zažívate zábudlivosť, nesústredenosť alebo máte pocit nejasného myslenia, môže za to byť práve kolísanie týchto hormónov. Odborníci tomuto stavu hovoria „mozgová hmla“.

• Úzkosti a mierne depresívne stavy
• Problémy so spánkom a nespavosť
• Zmeny telesnej teploty a návaly tepla
• Všeobecná únava a nedostatok energie
• Zábudlivosť, nesústredenosť a nejasné myslenie

Doktorka Mosconi zistila, že počas perimenopauzy môžeme strácať až 30 percent metabolickej energie v mozgu. Váš mozog si prechádza veľkou zmenou, ale to neznamená, že ste menej schopné alebo inteligentné.

Hormóny a mozog pri starnutí

Hladiny niektorých hormónov sa počas života prirodzene menia. Ich účinky sa môžu prejaviť na spánku, nálade, kognitívnych schopnostiach, svalovej hmote, metabolizme a schopnosti zvládať stres.

Nervový signál sa môže spomaliť, keď človek starne. Preto sa človek môže cítiť slabší, reflexy sa môžu znížiť a niekedy sa môže stratiť citlivosť na rukách, nohách a iných častiach tela.

Energetická náročnosť mozgu a mitochondrie

Vďaka svojej výkonnej činnosti mozog vyžaduje veľké množstvo energie. Samotný mozog predstavuje približne 20 % celkových energetických potrieb organizmu.

Bunková energia, ATP, sa vytvára v mitochondriách, takzvaných elektrárňach buniek. Ak mitochondrie prestanú správne fungovať, hovorí sa o mitochondriálnej dysfunkcii a mozog v dôsledku toho stráca výkonnosť.

Keďže v mitochondriách prebieha určitá riadená oxyhydrogénová reakcia, pri ktorej sa spaľuje kyslík, je potrebné zabezpečiť dostatočné prekrvenie a tým aj prísun kyslíka do mozgu.

Chronický zápal, stres, environmentálne toxíny a tvorba energie v mitochondriách neustále vytvárajú voľné radikály, ktoré môžu poškodzovať tkanivá, ako je náš mozog. Úlohou antioxidantov je neutralizovať tieto voľné radikály.

Vitamín B12 a centrálny nervový systém

Vitamín B12, známy aj ako kobalamín, má v metabolizme rôzne funkcie. Podieľa sa na delení buniek a krvotvorbe a je nevyhnutný pre normálnu funkciu nervov.

Vitamín B12 sa podieľa na tvorbe dôležitých posolových látok, ako sú neurotransmitery a hormóny, ktoré riadia činnosť nášho mozgu, a tým aj naše vnímanie, náladu a psychiku.

Vďaka svojej funkcii pri tvorbe buniek a metabolizme lipidov zohráva vitamín B12 zásadnú úlohu v nervovom systéme. Zohráva rozhodujúcu úlohu pri regenerácii a tvorbe nových obalov nervových vlákien.

Tieto obaly, známe aj ako myelínové pošvy, chránia nervy pred stratou náboja a zabezpečujú správny a rýchly prenos nervových prúdov, teda informácií, ktoré sa majú odovzdávať ďalej.

Táto izolácia našich nervov je dôležitá nielen v nervoch zodpovedných za hmat a motoriku, ale je nevyhnutná aj v našom centrálnom nervovom systéme, teda v mozgu a mieche.

Nedostatok vitamínu B12 a mozgové príznaky

Prvými príznakmi nedostatku vitamínu B12 sú zvyčajne nešpecifická únava a slabá výkonnosť, ako aj nestabilita nôh. Zle fungujúce nervy v mieche často spočiatku spôsobujú nepríjemné pocity v dolných končatinách, ako je pálenie a necitlivosť nôh.

Keďže je ovplyvnený aj mozog, neurotransmitery a hormóny, nedostatok vitamínu B12 môže viesť aj k problémom so sústredením, zlej pamäti a depresii.

Ak nedostatok vitamínu B12 zostane dlho nerozpoznaný, môže viesť k závažným neurologickým a neuropsychiatrickým poruchám vrátane demencie a schizofrénie.

Nedostatok vitamínu B12 môže vyvolať aj závažné fyzické obmedzenia vrátane paraplégie. Zodpovedá tu funikulárna myelóza, pri ktorej je miecha poškodená v dôsledku nedostatku nervových obalov.

Ak sa nedostatok rozpozná dostatočne skoro, niektoré poškodenia sa dajú zvrátiť. Ak sú však následky nedostatku vitamínu B12 už príliš pokročilé, poškodenie nervov je nenapraviteľné.

Skleróza multiplex, myelín a centrálna nervová sústava

Skleróza multiplex postihuje mnohopočetnými ložiskami bielu hmotu centrálneho nervového systému, teda mozgu a miechy.

Demylinizácia sa môže vyskytovať v každej časti CNS, v bielej aj šedej hmote, ako aj v krčnej chrbtici. Ohraničené lézie v bielej hmote sa považujú za klasický znak sklerózy multiplex.

Zobrazovacie vyšetrenia a histologické štúdie však ukázali, že takéto lézie sú aj v šedej hmote a majú dôležitú úlohu v rozvoji tohto ochorenia. Zároveň sa môže objaviť difúzne poškodenie - ubúdanie šedej hmoty nezávisle od výskytu plakov.

V prvej fáze sa do mozgu či miechy dostanú agresívne biele krvinky a začínajú produkovať zápalové látky. Tie poškodzujú myelínové obaly nervových vlákien a začína proces demyelinizácie.

Organizmus dokáže stratu myelínu čiastočne nahradiť z vlastných zdrojov, takzvanou remyelinizáciou. Tento proces je však obmedzený.

Na miestach, kde sú myelínové obaly nervových vlákien poškodené, je narušené vedenie vzruchov. Elektrické impulzy sa teda už nemôžu správne šíriť medzi rôznymi nervovými a telovými bunkami, napríklad bunkami svalov.

Následkom sú rôzne poruchy pohybu tela, teda motoriky, a zmyslového vnímania, teda senzoriky. V druhej fáze postihnuté nervové bunky a ich vlákna odumierajú. Hovoríme o procese neurodegenerácie.

Neurodegenerácia sa spája s postupným úbytkom nervových buniek a stratou ich funkcie, ktorá je už nezvratná. Oba procesy sa od začiatku ochorenia prelínajú, preto je dôležitá včasná diagnostika ochorenia a skorá protizápalová liečba.

Neurodegeneratívne ochorenia a poškodenie neurónov

Neurodegeneratívne ochorenia sú súhrnným označením pre skupinu chorôb, ktoré primárne postihujú neuróny v ľudskom mozgu. Neuróny sú základnými stavebnými prvkami nervového systému.

Keďže sa neuróny nedokážu rozmnožovať, telo ich pri poškodení nedokáže jednoducho nahradiť. Neurodegeneratívne ochorenia preto vo všeobecnosti vedú k postupnej degenerácii alebo odumieraniu nervových buniek.

Výsledkom sú problémy s pohybom, ako pri Parkinsonovej chorobe, alebo s kognitívnymi funkciami, ako pri demencii. Alzheimerova choroba predstavuje približne tri štvrtiny všetkých prípadov demencie.

Neurologické a neurodegeneratívne ochorenia majú viacero prekrývajúcich sa príčin, napríklad genetiku, pohlavie, vek, nezdravý životný štýl, nedostatok pohybu, oxidačný a nitrozačný stres, zápal, imunologické problémy, mitochondriálne poruchy a environmentálne toxíny.

Medzi ďalšie faktory patria poruchy osi psycho-neuro-endokrino-imunologického systému, poruchy črevnej funkcie a hematoencefalickej bariéry, acidobázické poruchy a nesprávne poskladanie bielkovinových štruktúr.

Oxidačný stres, zápal a mozgové bunky

Voľné radikály môžu poškodzovať mozgové tkanivo. Antioxidanty pomáhajú tieto voľné radikály neutralizovať.

Chronický zápal, pri ktorom môžu zohrávať úlohu autoimunitné reakcie, stres, environmentálne toxíny a poruchy mitochondriálnej tvorby energie, patria medzi procesy, ktoré môžu dlhodobo ovplyvniť nervové bunky.

Pri neurodegeneratívnych ochoreniach sa môžu hromadiť nesprávne poskladané bielkoviny, takzvané amyloidné fibrily. Nesprávne poskladanie bielkovín vzniká vtedy, keď sa polypeptidy nedokážu poskladať do správnej trojrozmernej štruktúry.

Telo má vlastné ochranné mechanizmy proti nesprávne poskladaným bielkovinám. Enzýmy nazývané peptidázy rozkladajú bielkoviny alebo ich štiepia na znovu využiteľné časti.

Druhým mechanizmom je bunková recyklácia, takzvaná autofágia. Lyzozómy sa pripoja k odpadovým produktom a ich enzýmy rozložia tento odpad na jednotlivé zložky, ktoré možno znovu využiť.

Proces autofágie však s vekom nefunguje tak účinne, takže sa v bunkách hromadí molekulárny odpad a postupne narúša ich normálne funkcie.

Alzheimerova choroba, pamäť a mozgové látky

Medzi faktory spájané s Alzheimerovou chorobou patria genetika, traumatické poranenie mozgu, hyperhomocysteinémia, vysoký krvný tlak, obezita, diabetes mellitus, poruchy lipidov, oxidačný stres, poruchy imunity, zápal, mitochondriálna dysfunkcia, nedostatok mikroživín a znečistenie toxickými látkami.

Glutamát môže aktivovať NMDA receptor. Zvýšený prílev vápnika do bunky môže viesť k tvorbe radikálov, nadmernému podráždeniu nervovej bunky, narušeniu prenosu signálov a odumretiu bunky.

V raných štádiách Alzheimerovej choroby môže byť progresia ochorenia ovplyvnená mikroživinami. Skorší zásah prináša väčší možný úžitok pre pacienta.

Zmes mikroživín, ktoré sú potrebné na tvorbu bunkových membrán a podporujú tvorbu nových synapsí, dokázala v niektorých štúdiách spomaliť progresiu demencie a úbytok mozgového tkaniva.

Životný štýl, výživa a látky dôležité pre mozog

Výživa má priamy vplyv na produkciu a funkciu hormónov. Vyvážená strava s celozrnnými potravinami, zeleninou, ovocím, kvalitnými bielkovinami a zdravými tukmi je základom.

Zdravé tuky sú nevyhnutné, pretože cholesterol je základom všetkých steroidných hormónov, ako sú kortizol, estrogén a testosterón. Avokádo, orechy, olivový olej a mastné ryby sú zdrojmi zdravých tukov.

Vláknina podporuje elimináciu prebytočného estrogénu a stabilizuje hladiny inzulínu. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča 25-30 gramov denne.

Fyzická aktivita, zdravá strava, meditačné cvičenia, hlboké dýchanie a relaxačné techniky môžu prispieť k celkovému zdraviu mozgu a správnemu fungovaniu neurotransmiterov.

Trávenie času s priateľmi a rodinou, ako aj pozitívna sociálna interakcia môžu zvýšiť uvoľňovanie oxytocínu a zlepšiť náladu. Dokonca aj stanovenie a dosiahnutie osobných cieľov môže stimulovať uvoľňovanie dopamínu a poskytnúť pocit uspokojenia a úspechu.

Príznaky hormonálnej alebo neurochemickej nerovnováhy

Hormonálna nerovnováha sa môže prejavovať rôznorodo. Kľúčové je všímať si kombináciu viacerých príznakov pretrvávajúcich dlhšie ako niekoľko týždňov. Jeden izolovaný príznak nemusí znamenať hormonálny problém.

• Nežiaduce zmeny hmotnosti bez zmeny stravy
• Chronická únava napriek dostatočnému odpočinku
• Poruchy spánku - nespavosť alebo nadmerná ospalosť
• Zmeny nálady, úzkosť a depresia
• Problémy s koncentráciou a pamäťou
• Nepravidelná menštruácia u žien
• Znížené libido
• Vypadávanie vlasov a suchá pokožka
• Návaly horúčavy alebo nadmerné potenie
• Mravenčenie, pálenie alebo strata citlivosti
• Svalová slabosť alebo poruchy koordinácie

U žien sú časté príznaky ako nepravidelná menštruácia, silné menštruačné kŕče, výrazný predmenštruačný syndróm a neplodnosť. U mužov sa nerovnováha prejavuje poklesom libida, erektilnou dysfunkciou a stratou svalovej hmoty.

Kedy vyhľadať lekársku pomoc

Endokrinológ je lekár špecializujúci sa na diagnostiku a liečbu hormonálnych porúch. Diagnostika zahŕňa podrobnú anamnézu, fyzikálne vyšetrenie a laboratórne testy hormónov v krvi.

Často je potrebné opakovať merania kvôli prirodzeným výkyvom hormónov. Pri podozrení na nedostatok vitamínu B12 môže byť potrebné dvojstupňové vyšetrenie krvi vrátane holotranskobalamínu, kyseliny metylmalónovej a homocysteínu.

• Neplánovaná zmena hmotnosti nad 5-10 kg
• Pretrvávajúca únava a slabosť
• Neplodnosť alebo vážne problémy s menštruáciou
• Výrazné zmeny libida
• Príznaky diabetes mellitus, ako smäd a časté močenie
• Príznaky porúch štítnej žľazy
• Nadmerné ochlpenie u žien
• Výrazné poruchy pamäti alebo koncentrácie

Ak si človek všimne náhle zmeny vrátane straty koordinácie alebo silnej svalovej slabosti, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc.

• Problémy vo vízii
• Ťažké bolesti hlavy
• Nesprávna reč
• Pocit necitlivosti, brnenia alebo straty citlivosti v rukách či nohách
• Časté chvenie alebo tiky
• Zmeny v správaní
• Strata koordinácie alebo svalového pohybu
• Záchvaty

Časté hormonálne poruchy zahŕňajú hypotyreózu, hypertyreózu, syndróm polycystických vaječníkov a diabetes mellitus. Liečba závisí od diagnózy a môže zahŕňať hormonálnu substitúciu, lieky na reguláciu hormónov, zmeny životného štýlu alebo v zriedkavých prípadoch chirurgický zákrok.

tags: #latky #a #hormony #pre #cns #v