Nervová sústava človeka: stavba, časti, funkcie a význam

Nervová sústava človeka je zložitý riadiaci a regulačný systém, ktorý spája všetky tkanivá a orgány, zabezpečuje ich funkčnú súčinnosť a umožňuje organizmu reagovať na zmeny vonkajšieho aj vnútorného prostredia. Nervová sústava prijíma informácie, triedi ich, spracúva a vytvára výstupné signály, ktoré privádza k výkonným orgánom, teda svalom a žľazám.

Tvorí ju centrálny nervový systém, ktorý pozostáva z mozgu a miechy, a periférny nervový systém, ktorý zahŕňa nervy prepájajúce centrálny nervový systém so zvyškom tela. Nervová sústava riadi vedomé činnosti, ako sú myslenie, reč, pamäť a pohyb, ale aj automatické procesy, medzi ktoré patria dýchanie, tepová frekvencia, trávenie, krvný tlak a regulácia telesnej teploty.

Čo je nervová sústava

Na čele riadiacich systémov organizmu je nervová sústava. Má schopnosť prijímať informácie o zmenách vonkajšieho a vnútorného prostredia, tieto informácie triediť, spracúvať a vytvárať výstupné signály, ktoré privádza k výkonným orgánom (efektorom), čím primerane usmerňuje ich činnosť.

Nervová sústava je komplexná sieť buniek, ktorá zabezpečuje komunikáciu medzi mozgom, telom a vonkajším prostredím. Jej úlohou je prijímať informácie, spracovávať ich a vysielať odpovede, ktoré sa prejavujú pohybom, myslením, emóciami či reguláciou vnútorných procesov.

Nervová sústava človeka je najdokonalejšou regulačnou sústavou, ktorá spája všetky tkanivá a orgány, zabezpečuje ich funkčnú súčinnosť, ukladá zmyslové a slovné informácie do pamäti, umožňuje zdokonaľovanie a spresňovanie reakcií organizmu na základe schopnosti hromadiť získané skúsenosti a umožňuje učiť sa, teda využívať aj skúsenosti predchádzajúcich generácií a iných ľudí.

U človeka dosiahol vývin nervovej sústavy najvyšší stupeň. Človek má schopnosť abstraktného myslenia a emócií, ktoré sú spojené s rečou a s pracovnými výkonmi. To mu umožňuje vedecké poznanie prírody a jej aktívne ovplyvňovanie.

Hlavné funkcie nervovej sústavy

Nervová sústava má tri hlavné funkcie: zmyslovú, motorickú a integračnú alebo funkciu myslenia a spracovania. Tieto zložky spolu vzájomne komunikujú, regulujú a ovplyvňujú mnohé oblasti ľudského tela vrátane svalov, orgánov a žliaz.

• Zmyslová funkcia zabezpečuje získavanie a vnímanie rôznych vnemov vrátane chuti, vône, zraku, zvukov, dotyku, tlaku, teploty, bolesti a vibrácií.
• Motorická funkcia vytvára reakcie na zmyslové informácie a riadi kontrakciu a uvoľnenie svalov.
• Integračná funkcia umožňuje kombinovanie zmyslových informácií z rôznych častí tela, ich spracovanie, rozhodovanie, myslenie, učenie, pamäť a tvorbu primeranej odpovede.

Komplexné nervové systémy zhromažďujú informácie z prostredia, interpretujú informácie a uľahčujú reakciu. Ovplyvňuje teda každý aspekt ľudského života, ako napríklad kognitívne schopnosti, kontrolu pohybu, zmyslové vnímanie, starnutie, spánok, liečenie, tlkot srdca, dýchacie vzorce, reakcie na stresové situácie, trávenie, hlad, smäd a telesné procesy vrátane puberty.

Vzruchy prechádzajú do centrálneho nervového systému zo zmyslových orgánov senzitívnymi vláknami, centrálny nervový systém tieto vzruchy riadi a analyzuje a potom vysiela motorickými vláknami iné vzruchy, ktoré majú v žľazách a svaloch vyvolať primeranú reakciu.

Delenie nervovej sústavy

Z hľadiska funkčného a anatomického rozdeľujeme nervovú sústavu na centrálnu nervovú sústavu (CNS), ktorú tvoria mozog a miecha, a periférnu nervovú sústavu (PNS), ktorú tvoria nervy umiestnené mimo mozgu a miechy, teda hlavové a miechové nervy.

Z hľadiska riadenia ju delíme na mozgomiechový systém, nazývaný aj somatický, ktorý ovládame vôľou, a autonómny nervový systém, nazývaný aj vegetatívny, ktorý pracuje nezávisle od našej vôle a riadi činnosť vnútorných orgánov.

Neurón a gliové bunky

Základnou štruktúrnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka - neurón. Neurón je schopný prijímať signály, zmeniť ich na vzruch a odovzdať do ďalšej nervovej bunky.

Nervová sústava využíva špecializované bunky známe ako neuróny na odosielanie signálov alebo správ do celého tela. Rôzne typy neurónov vysielajú rôzne signály.

• Senzitívne neuróny prijímajú informácie zo zmyslových orgánov a posielajú signály do mozgu a miechy.
• Motorické neuróny vysielajú signály do svalov, aby sa hýbali.
• Interneuróny prepájajú nervové bunky v centrálnom nervovom systéme a triedia, analyzujú a sprostredkúvajú informácie.

Spojenie neurónu s ďalším neurónom sa nazýva synapsia. Synapsia je miesto styku neurónov s ďalším neurónom, kde sa prenos vzruchu realizuje prostredníctvom chemických látok - mediátorov, teda neurotransmiterov.

Pri prenose vzruchu dochádza k vyliatiu mediátorov z vačkov, k difúzii mediátorov synaptickou štrbinou a ich väzbe na postsynaptickú bunku, k šíreniu vzruchu a napokon k spätnému vstrebávaniu mediátorov do mechúrikov.

Medzi neurotransmitery patria napríklad adrenalín, dopamín, histamín a acetylcholín. Neurotransmitery sa vylučujú z nervových zakončení neuritov.

Každý z týchto neurónov je chránený a izolovaný vrstvou známou ako myelín. Myelín pomáha nervom prenášať správy.

Neuroglia

V mozgu a mieche sa okrem neurónov nachádza niekoľkonásobne väčšie množstvo podporných buniek - neuroglie alebo gliových buniek. Ich úlohou je neuróny izolovať, odstraňovať patogény a pomáhať ich vyživovať.

Najpočetnejšie z nich sú astrocyty, ktoré sprostredkúvajú transport látok z krvi do neurónov, vytvárajú dôležitú hematoencefalickú bariéru a po mechanickom poškodení tkaniva vytvárajú zátku, teda jazvu, ktorá miesto zacelí.

K ďalším dôležitým gliovým bunkám centrálnej nervovej sústavy patria oligodendrocyty vytvárajúce myelínovú pošvu axónov, mikrogliové bunky so schopnosťou fagocytózy a ependýmové bunky vystielajúce mozgové komory.

Vysoko špecializované neuróny neobsahujú centrozóm, a tak až na vzácne výnimky strácajú schopnosť mitotického delenia a nedokážu sa po odumretí obnoviť. Na rozdiel od nich si gliové bunky schopnosť delenia zachovávajú po celý život.

Centrálny nervový systém

Centrálna nervová sústava sa skladá z mozgu a miechy. S organizmom je spojená prostredníctvom periférnych nervov a funguje ako hlavné riadiace stanovište nervovej sústavy.

Mozog a miecha spoločne tvoria centrum pre spracovanie a vyhodnocovanie vzruchov prechádzajúcich nervovou sústavou. Analýza a spracovanie vzruchov v mieche môžu byť pri určitých funkciách organizmu pomerne jednoduché, ale analýza, ktorá sa vykonáva v mozgu, je obvykle vysoko komplexná a zúčastňujú sa jej tisíce rôznych neurónov.

Miecha

Miecha (medulla spinalis) je valcovitý povrazec nervového tkaniva uložený v chrbticovom kanáli. Je dlhá približne 40-45 cm a má priemer približne 1 cm.

Miecha vypĺňa chrbticový kanál od prvého krčného stavca a kužeľovito sa zužuje, pričom končí približne vo výške prvého až druhého driekového stavca (L1-L2). Ďalej pokračuje len ako tenký väzivový povrazec.

Pred mechanickými nárazmi ju chránia telá stavcov a mäkké mozgové obaly, medzi ktorými sa nachádza voľný epidurálny priestor a mozgovomiechový mok.

Stavba miechy

Na priečnom priereze sa miecha skladá z bielej hmoty na povrchu a zo sivej hmoty vo vnútri. Sivá hmota má na priereze tvar písmena H alebo motýlích krídel a jej stredom prechádza centrálny kanálik miechy vyplnený mokom.

Bielu hmotu miechy tvoria myelinizované nervové dráhy, ktoré majú prevodovú funkciu. V každej polovici miechy sú zoskupené do troch povrazcov.

• Predné povrazce obsahujú zostupné motorické dráhy, ktoré vedú príkazy z mozgovej kôry do svalov končatín a trupu pri vedomých pohyboch.
• Zadné povrazce obsahujú vzostupné senzitívne dráhy, ktoré začínajú v receptoroch a vedú informácie o dotyku, tlaku, hmatu a bolesti do vyšších oddielov mozgu.
• Bočné povrazce obsahujú vzostupné aj zostupné dráhy.

V predných miechových rohoch sú motorické nervové bunky, ktorých axóny vedú príkazy priamo ku kostrovým svalom. V zadných miechových rohoch sa nachádzajú senzitívne neuróny prijímajúce signály z periférie. Bočné miechové rohy sú viditeľné najmä v hrudnej časti a nachádzajú sa v nich bunky autonómneho nervového systému.

Funkcie miechy

Miecha plní dve dôležité funkcie. Slúži ako dvojsmerný systém vedenia medzi mozgom a periférnym nervovým systémom a zároveň riadi jednoduché reflexy.

Miechové dráhy vedú senzitívne a motorické vzruchy v zväzkoch až do mozgu. Predné povrazce vedú príkazy k vedomým pohybom, zadné povrazce vedú informácie z receptorov do vyšších oddielov mozgu a bočné povrazce obsahujú vzostupné aj zostupné dráhy.

Miecha okrem prevodovej funkcie predstavuje aj dôležité reflexné ústredie. Reflex je automatická, fyziologická odpoveď organizmu na podráždenie a prebieha po dráhe nazývanej reflexný oblúk.

Reflexný oblúk

Reflexný oblúk sa skladá z piatich častí: receptor zaznamená podnet, dostredivá dráha ho vedie do centrálneho nervového systému, reflexné centrum ho spracuje, odstredivá dráha prenesie odpoveď a efektor, napríklad sval alebo žľaza, vykoná reakciu.

1. Receptor zaznamená podnet.
2. Dostredivá, aferentná dráha vedie vzruch do CNS.
3. Reflexné centrum sa nachádza v sivej hmote miechy.
4. Odstredivá, eferentná dráha vedie príkaz k efektoru.
5. Efektor vykoná odpoveď.

Podľa zložitosti rozdeľujeme reflexy na monosynaptické a polysynaptické. Monosynaptické reflexy sú najjednoduchšie, pretože dostredivý neurón sa priamo cez jednu synapsiu spája s motorickým neurónom, napríklad pri patelárnom reflexe.

Polysynaptické reflexy obsahujú medzi senzitívnym a motorickým neurónom jeden alebo viac interneurónov. Slúžia na zložitejšie, často obranné reakcie, napríklad na odtiahnutie ruky od horúceho predmetu.

V mieche sú uložené centrá pre nepodmienené, teda vrodené reflexy, ktoré ovplyvňujú činnosť a napätie svalov bez nutnosti vedomej regulácie z mozgu. Miecha reflexne reguluje aj vyprázdňovanie močového mechúra a konečníka, sekréciu potu, napätie cievnych stien a niektoré pohlavné reflexy, napríklad erekciu a ejakuláciu.

Mozog

Mozog (encephalon) sa nachádza v lebečnej dutine, ktorá ho mechanicky ochraňuje. Je najzložitejším orgánom tela a mnohé jeho štruktúry a funkcie sú dodnes neprebádané.

Mozog sa skladá asi z 86 miliárd neurónov a u dospelého človeka váži približne 1400 až 1500 g. Mozog človeka obsahuje milióny nervových buniek a nervových dráh, ktoré umožňujú veľké množstvo vzájomných prepojení, od ktorých závisí individuálna inteligencia a tvorivosť človeka.

Mozog spolu s nervovou sústavou zabezpečuje riadenie vedomých činností, ako sú myslenie a pohyb, aj neuvedomovaných telesných funkcií, medzi ktoré patria dýchanie a trávenie. Jednou z najdôležitejších funkcií mozgu je pamätanie si informácií pochádzajúcich zo zmyslových orgánov, ktoré môže byť neskôr znovu vyvolané a využité na rozhodovanie.

Obaly mozgu a miechy

Mozog aj miecha majú na svojom povrchu tri obaly, ktoré sa nazývajú pleny alebo meningy.

• Tvrdá mozgová plena (dura mater) je vonkajšia a najpevnejšia väzivová vrstva priliehajúca ku kostiam lebky.
• Pavúčnica (arachnoidea) je stredný jemný obal, ktorý je bezcievny a nevniká do záhybov mozgu.
• Cievnatka (pia mater) je vnútorná, bohato prekrvená vrstva, ktorá tesne prilieha na mozog a vniká do jeho brázd a záhybov.

Priestor medzi cievnatkou a pavúčnicou, teda subarachnoidálny priestor, je vyplnený mozgovomiechovým mokom - likvorom. Je to číra mimobunková tekutina podobná krvnej plazme, ktorá za fyziologických podmienok obsahuje takmer žiadne bunky a len nepatrné množstvo bielkovín.

Hlavnou úlohou mozgovomiechového moku je mozog nadľahčovať, tlmiť nárazy a brániť mechanickému poškodeniu citlivých nervových buniek. Zvýšený obsah bielkovín a buniek v mozgovomiechovom moku je dôležitým klinickým znakom zápalu mozgových blán, teda meningitídy.

Časti mozgu

Mozog sa z fylogenetického hľadiska rozdeľuje na kosohranový mozog, stredný mozog a predný mozog. Kosohranový mozog zahŕňa predĺženú miechu, Varolov most a mozoček, predný mozog zahŕňa medzimozog a koncový mozog.

Predĺžená miecha, Varolov most a stredný mozog tvoria mozgový kmeň, v ktorom sú centrá životne dôležitých funkcií a reflexov. Najväčšia časť mozgu u ľudí sa nazýva koncový mozog alebo veľký mozog a súvisí s vyššími nervovými činnosťami, ako sú myslenie, pamäť, vedomie, duševné schopnosti a reč.

Predĺžená miecha

Predĺžená miecha (medulla oblongata, myelencephalon) je plynulým pokračovaním chrbtovej miechy do lebečnej dutiny. Je dlhá približne 20-25 mm a centrálny kanál miechy sa v nej rozširuje a vytvára štvrtú mozgovú komoru.

Bielou hmotou predĺženej miechy prechádzajú dôležité vzostupné aj zostupné nervové dráhy. Na hranici predĺženej a chrbtovej miechy dochádza ku kríženiu pyramídovej dráhy, preto pravá polovica mozgu ovláda ľavú polovicu tela a naopak.

V sivej hmote sú jadrá, v ktorých začínajú alebo končia vlákna viacerých hlavových nervov. Nervové bunky medzi jadrami vytvárajú sieťovitú retikulárnu formáciu.

• Obživné reflexy: cicanie, hltanie, slinenie a sekrécia žalúdočných štiav.
• Obranné reflexy: kýchanie, kašľanie, zvracanie, slzenie a žmurkanie.
• Životne dôležité funkcie: dýchanie, srdcová činnosť a krvný tlak.

Retikulárna formácia udržiava centrálny nervový systém v základnej aktivite, ktorá je nevyhnutná pri bdení. Pri ťažkom poškodení retikulárnej formácie môže nastať dlhotrvajúci spánok až hlboké bezvedomie, teda kóma.

Varolov most a mozoček

Varolov most

Varolov most (pons Varoli) je súčasťou mozgového kmeňa. Leží nad predĺženou miechou a pod stredným mozgom a fyziologicky spája mozgový kmeň s mozočkom.

Prednou časťou mosta prechádzajú nervové dráhy vrátane zostupnej pyramídovej dráhy pre vôľou ovládané pohyby. Nachádzajú sa tu aj jadrá niektorých hlavových nervov, ktoré riadia somatické a viscerálne motorické funkcie.

V oblasti mosta sa nachádzajú respiračné centrá, ktoré usmerňujú dýchací rytmus. Tieto centrá sú súčasťou retikulárnej formácie.

Mozoček

Mozoček (cerebellum) je uložený v zadnej lebečnej jame nad predĺženou miechou. Je tvorený dvoma pologuľami, teda hemisférami.

Jeho povrch pokrýva sivá hmota, ktorá tvorí kôru s výraznými závitmi. Biela hmota je uložená vo vnútri a rozvetvuje sa do sivej hmoty, kde vytvára charakteristický útvar v tvare rozkonáreného stromu - „strom života“ (arbor vitae).

V kôre mozočka sa nachádzajú typické veľké, silne rozkonárené neuróny, tzv. Purkyňove bunky. Mozoček prijíma informácie zo statokinetických receptorov, zo svalových a šľachových receptorov a z kožných mechanoreceptorov.

Mozoček monitoruje proprioceptívne, vizuálne, hmatové, rovnovážne a sluchové vnemy. Zohráva kľúčovú úlohu v koordinácii napätia kostrových svalov, v udržiavaní vzpriamenej polohy tela, v rovnováhe a v ukladaní spomienok na naučené pohybové vzorce.

Abnormálna funkcia alebo poškodenie mozočka vedie k strate svalovej koordinácie v rukách alebo nohách, čo sa odborne nazýva ataxia.

Stredný mozog

Stredný mozog (mesencephalon) je najmenšia časť ľudského mozgu a krátky oddiel mozgového kmeňa. Nachádza sa medzi Varolovým mostom a predným mozgom.

Cez stredný mozog prechádza Sylviov kanálik, ktorý spája tretiu a štvrtú mozgovú komoru. V jeho hornej časti sú dva páry hrbolčekov, ktoré nazývame štvorhrbolie.

V prednom páre končí časť vlákien zrakového nervu a zabezpečuje reflexný pohyb očí a hlavy za zdrojom svetla. V zadnom páre sú uložené nižšie sluchové centrá pre reflexné natočenie hlavy za zvukom.

Stredný mozog obsahuje červené jadro, ktoré riadi svalový tonus, a čiernu hmotu, ktorá reguluje motorické funkcie v spolupráci s bazálnymi gangliami. Zo stredného mozgu vystupujú nervy, ktoré inervujú okohybné svaly.

Medzimozog

Medzimozog (diencephalon) je obklopený hemisférami koncového mozgu, takže je ním takmer úplne prekrytý a vidno len jeho spodnú časť. Nachádza sa v ňom tretia mozgová komora, ktorá je otvormi spojená s postrannými mozgovými komorami.

• Epithalamus tvorí strechu tretej mozgovej komory a obsahuje šuškovité teliesko, teda epifýzu, ktorá produkuje melatonín zodpovedný za reguláciu cirkadiánneho rytmu.
• Thalamus, teda lôžko, je dôležitou prepájacou stanicou a zoskupením množstva mozgových jadier.
• Hypotalamus, teda podlôžko, riadi autonómne nervy, endokrinné funkcie a viaceré životne dôležité procesy.

V thalame sa križujú takmer všetky senzitívne vzostupné dráhy, ktoré vedú do mozgovej kôry, okrem čuchových. Podnety prichádzajúce do medzimozgu thalamus buď prepustí do mozgovej kôry, alebo ich utlmí, preto ho nazývame „bránou vedomia“.

Thalamus sprostredkúva reakcie na rozličné podnety, napríklad čuchové, chuťové, dotykové a bolestivé, a citovo ich prifarbuje. Rozhoduje sa tu, či je vnem príjemný alebo nepríjemný.

Hypotalamus sa nachádza na dne tretej mozgovej komory. Na jeho spodnej časti je stopkou pripojená podmozgová žľaza - hypofýza, s ktorou sa hypotalamus spája pomocou ciev a nervových vlákien.

Hypotalamus má endokrinnú aj riadiacu funkciu. Vznikajú v ňom hormóny oxytocín a antidiuretický hormón a riadi činnosť autonómnych nervov, viacerých vnútorných orgánov, termoreguláciu, funkciu srdca a ciev. V podlôžku sú centrá nasýtenia, hladu a spánku.

Koncový mozog a mozgové hemisféry

Koncový mozog (telencephalon) je najväčšou časťou mozgu. Tvoria ho dve mozgové pologule, teda hemisféry, oddelené hlbokým zárezom.

V pravej aj ľavej hemisfére sú bočné mozgové komory, ktoré sú spojené s treťou mozgovou komorou v medzimozgu. Obe hemisféry mozgu sú navzájom spojené svorovým telesom.

Mozgová kôra pokrýva obe pologule v hrúbke 2-5 mm a tvorí ju 13-15 mld nervových buniek, ktoré vytvárajú obrovské množstvo nervových spojení. Jedna nervová bunka z mozgovej kôry môže vytvoriť synapsie s 5000 ďalšími nervovými bunkami.

Mozgová kôra

Mozgová kôra je najvyšším riadiacim centrom ľudského tela. Je poprehýbaná do mnohých závitov, pričom jej zvrásnenie sa nazýva gyrifikácia.

Každá hemisféra je rozdelená na čelový, temenný, záhlavový a spánkový lalok. V mozgovej kôre sa formuje vedomá činnosť, vytvárajú sa pamäťové stopy, vzniká vedomie a riadia sa zámerné pohyby.

Neuróny mozgovej kôry vytvárajú určité funkčné oblasti, teda kôrové analyzátory. Motorický analyzátor je uložený v čelovom laloku a vychádzajú z neho pyramídové dráhy, ktorými prechádzajú podnety na vedomé pohyby kostrových svalov.

Analyzátor citlivosti kože sa nachádza v temennom laloku. Zrakový analyzátor leží v záhlavovom laloku a sluchový a polohový analyzátor sa nachádza v spánkovom laloku.

Biela hmota a bazálne gangliá

Biela hmota je uložená pod mozgovou kôrou a tvoria ju vlákna, ktoré vstupujú do kôry alebo z nej vystupujú, a dráhy, ktoré prepájajú jednotlivé časti mozgu.

V bielej hmote sú vnorené útvary sivej hmoty, ktoré sa označujú ako bazálne gangliá. Najväčšie z nich sú chvostnaté jadro a šoškovité jadro. Pravdepodobne sa zúčastňujú na riadení pohybov.

Periférna nervová sústava

Periférna nervová sústava je súbor dostredivých a odstredivých nervových vlákien uložených mimo mozgu a miechy. Patria k nej mozgové, miechové a vegetatívne nervy.

Dostredivé vlákna vedú podnety bolesti, tlaku a tepla, ako aj podnety zo zmyslových orgánov. Odstredivé vlákna vedú podnety z mozgu a miechy k priečne pruhovaným svalom, hladkým svalom, žľazám a srdcovej svalovine.

Periférne nervy sú tvorené nervovými vláknami. V jednom nerve môže byť až tisíc nervových vlákien, ktoré sú navzájom oddelené väzivom, pričom väzivovým obalom je pokrytý aj povrch nervu.

Hlavové nervy

Z mozgu vystupuje 12 párov hlavových nervov. Spájajú mozog so zmyslovými orgánmi, svalmi a vnútornými orgánmi hlavy, krku, hrudníka a brušnej dutiny.

1. čuchový nerv - jeho vlákna začínajú v čuchovej sliznici nosa a končia v čuchovom analyzátore kôry mozgu;
2. zrakový nerv - jeho vlákna začínajú v sietnici oka a končia v zrakovom analyzátore mozgovej kôry;
3. okohybný nerv - vychádza zo stredného mozgu a inervuje okohybné svaly;
4. kladkový nerv - vychádza zo stredného mozgu a inervuje horný šikmý očný sval;
5. trojklanný nerv - rozdeľuje sa na očnicový, čeľustný a sánkový nerv;
6. odťahujúci nerv - inervuje okohybné svaly;
7. tvárový nerv - inervuje mimické svaly;
8. polohovosluchový nerv - vedie podnety zo sluchového a polohového ústroja do mozgovej kôry;
9. jazykovohltanový nerv - inervuje sliznicu hltana a slinné žľazy;
10. blúdivý nerv - nadväzuje na receptory v hrtane, pľúcach, srdci, žalúdku, cievach a močových cestách.

Miechové nervy

Z miechy prednými a zadnými koreňmi vystupuje 31 párov miechových nervov. Zadný koreň je dostredivý, aferentný a senzitívny, pričom nachádza sa na ňom zhrubnutina - spinálne ganglium.

Predný koreň je odstredivý, eferentný a motorický. Spojením predného a zadného koreňa vzniká zmiešaný miechový nerv.

Miechové nervy vystupujú z chrbticového kanála cez medzistavcové otvory a potom sa delia na zadnú a prednú vetvu. Niekoľko predných vetiev sa často spája a vytvára pleteň, teda plexus, z ktorého vystupujú nervy rozvetvujúce sa v koži alebo vo svaloch trupu.

Somatický a autonómny nervový systém

Somatický nervový systém ovládame vôľou. Zabezpečuje vedomé pohyby kostrových svalov a prenáša informácie zo zmyslových receptorov.

Autonómny, teda vegetatívny nervový systém, zabezpečuje spojenie medzi centrálnym nervovým systémom a vnútornými orgánmi a žľazami. Koordinuje ich činnosť bez nášho vedomia.

Sympatikus

Sympatikus je časť autonómneho nervového systému, ktorá pripravuje organizmus na aktiváciu a reakciu na záťaž. Jeho vlákna vychádzajú z krčnej, hrudníkovej a driekovej časti miechy.

• zrýchľuje činnosť srdca;
• zvyšuje krvný tlak;
• spomaľuje činnosť tráviacej sústavy.

Parasympatikus

Parasympatikus podporuje regeneráciu, trávenie a obnovu energie. Jeho vlákna vychádzajú z mozgu a krížovej časti miechy.

• spomaľuje činnosť srdca;
• znižuje krvný tlak;
• zvyšuje činnosť tráviacej sústavy.

V synapsiách sympatika sa ako mediátor uplatňuje noradrenalín, zatiaľ čo v parasympatiku sa uplatňuje acetylcholín. Sympatikus a parasympatikus pôsobia proti sebe a spolu udržiavajú rovnováhu vnútorných funkcií organizmu.

Vyššia nervová činnosť

Vyššia nervová činnosť zahŕňa podmienené reflexy, myslenie, učenie, pamäť, reč, emócie a vedomé rozhodovanie. Podmienené reflexy nie sú vrodené, vytvárajú sa v priebehu života a umožňujú adaptáciu na vonkajšie prostredie.

Centrá podmienených reflexov sú v mozgovej kôre. Ak podmienený reflex nie je neustále posilňovaný, stráca svoj význam, zaniká a vyhasína.

Myšlienka alebo slovo je signál, ktorý pôsobí svojím obsahom. Učenie predstavuje zbieranie, triedenie a uchovávanie informácií.

Pamäť je uchovávanie informácií, ktoré sú v podvedomí, ale v prípade potreby ich dokážeme vyvolať. Krátkodobá pamäť je schopná zaregistrovať veľké množstvo informácií, ale tie sa udržiavajú len 0,5-1 hodinu. Dlhodobá pamäť vzniká vtedy, keď nastanú biochemické zmeny, ktorými sa informácia natrvalo ukladá.

Zmyslové orgány a receptory

Zmyslové orgány podávajú organizmu informácie o vnútornom a vonkajšom prostredí. Ich hlavnou súčasťou sú receptory, ktor zachytávajú primerané podnety a premieňajú ich na nervový vzruch.

• Exteroreceptory prijímajú podnety z vonkajšieho prostredia, napríklad teplo, chlad a bolesť.
• Proprioreceptory informujú o polohe tela v priestore a nachádzajú sa vo svaloch a šľachách.
• Interoreceptory reagujú na podnety vznikajúce vo vnútri tela a nachádzajú sa vo vnútorných orgánoch.

Čuch a chuť

Čuchovým orgánom človeka je čuchové pole v hornej časti nosovej dutiny. Nachádzajú sa v ňom tyčinkovité bunky, ktorých podnetom sú pachové látky vo vzduchu.

Pachové látky sa rozpustia v sekréte čuchovej sliznice a až potom dráždia čuchové bunky. Človek dokáže rozpoznať niekoľko tisíc čuchových kvalít.

Chuťovými receptormi sú chuťové poháriky na jazyku. Primeraným podnetom sú chemické látky rozpustené v slinách. Chuť má význam pri reflexnom vylučovaní tráviacich štiav.

• sladká chuť sa vníma najmä na hrote jazyka;
• slaná chuť sa vníma po bokoch jazyka;
• kyslá chuť sa vníma po stranách jazyka;
• horká chuť sa vníma pri koreni jazyka.

Sluch a rovnováha

Signálom pre sluch sú zvukové vlny s frekvenciou 16-20000Hz. Maximálnu citlivosť má človek pre vlny s frekvenciou 1000-3000Hz.

Sluchový orgán má tri časti: vonkajšie ucho, stredné ucho a vnútorné ucho. Ušnica zachytáva zvukové vlny a nasmeruje ich do zvukovodu, ktorý ich vedie do stredného ucha.

Stredné ucho obsahuje bubienok a sluchové kostičky: kladivko, nákovku a strmienok. Eustachova trubica spája stredné ucho s nosohltanom a slúži na vyrovnávanie tlaku.

Vnútorné ucho je uložené v skalnej časti spánkovej kosti. Slimák obsahuje Cortiho orgán so sluchovými bunkami, ktorých podráždenie vedie polohovosluchový nerv do spánkového laloku mozgovej kôry.

Tri polkruhové kanáliky sú kinetickým orgánom a slúžia na vnímanie pohybu hlavy. Dva blanité mechúriky tvoria statický orgán, ktorý vníma polohu hlavy.

Hmat

Hmatové receptory prijímajú podnety dotyku, tlaku, teploty a bolesti. Najviac hmatových receptorov je na bruškách prstov a na hrote jazyka.

Zrak

Zrak je najdôležitejší zmyslový orgán človeka. Podnetom sú svetelné vlny s dĺžkou 400-700nm.

Stenu očnej gule tvoria tri vrstvy: bielko, cievovka a sietnica. Bielko je vonkajší väzivový obal a vpredu prechádza do priehľadnej rohovky.

Cievovka obsahuje veľké množstvo ciev a hnedé farbivo, ktoré zabraňuje rozptyľovaniu svetla. Vpredu z nej vystupuje dúhovka s otvorom, ktorý sa nazýva zrenica.

Za dúhovkou sa nachádza vráskovcové teleso, na ktorom je zavesená šošovka. Šošovka je pružná, rôsolovitá a bezcievna štruktúra, ktorá láme svetelné lúče tak, aby sa zbiehali na sietnici.

Sietnica je vnútorná vrstva očnej gule. Obsahuje čapíky zodpovedné za farebné videnie a tyčinky citlivé na intenzitu svetla, ktoré umožňujú obrysové videnie.

V mieste, kde do oka vstupuje zrakový nerv, nie sú ani tyčinky, ani čapíky, preto sa toto miesto nazýva slepá škvrna. Žltá škvrna je miestom najostrejšieho videnia a nachádzajú sa v nej iba čapíky.

Nervová sústava a fyzická výkonnosť

Výkonnosť, energia aj psychická pohoda majú spoločného menovateľa, ktorý často zostáva v úzadí: nervovú sústavu. Nervová sústava ovplyvňuje energiu, náladu, schopnosť učiť sa aj kvalitu spánku.

Sval sa nedokáže stiahnuť sám od seba. Na to, aby sa pohol, potrebuje impulz z nervovej sústavy. Mozog vyšle elektrický signál, ten putuje cez nervy a až potom sa sval aktivuje.

Čím silnejší a presnejší je nervový signál, tým efektívnejšie sval pracuje. Dvaja ľudia s rovnakou svalovou hmotou môžu podať úplne odlišný výkon, pretože rozdiel môže byť v kvalite nervovej aktivácie.

Neuromuskulárna aktivácia, teda prepojenie medzi mozgom a svalmi, rozhoduje o tom, koľko svalových vlákien sa zapojí a s akou intenzitou. Čím kvalitnejšie je toto prepojenie, tým vyšší je potenciálny výkon.

Motorické jednotky

Motorická jednotka je nerv a skupina svalových vlákien, ktoré ovláda. Keď nerv vyšle signál, aktivujú sa všetky vlákna patriace k tejto jednotke.

Čím viac motorických jednotiek dokáže nervová sústava zapojiť naraz, tým väčšiu silu dokážeme vyvinúť. Pri jemných pohyboch aktivuje malé jednotky, pri silových alebo explozívnych pohyboch zapája aj tie najväčšie a najsilnejšie.

Dobre fungujúca nervová sústava zabezpečuje nielen silu, ale aj plynulosť a kontrolu pohybu. Explozívna sila a rýchlosť sú ešte viac závislé od nervovej sústavy než od samotných svalov.

Únava a regenerácia

Pri dlhodobej záťaži musí nervová sústava neustále regulovať rytmus pohybu, zapájanie svalov a hospodárenie s energiou. Keď sa nervový systém unaví, pohyb sa stáva menej efektívnym.

Pretrénovanie často nevzniká preto, že by svaly nezvládali záťaž, ale preto, že nervový systém je dlhodobo preťažený. Výsledkom je pokles výkonu, zhoršená koordinácia, častejšie chyby v technike a pocit, že telo nereaguje tak, ako by malo.

Kvalitný spánok, dni voľna a správna výživa sú preto kľúčové nielen pre svaly, ale najmä pre nervový systém. Typickými signálmi preťaženia nervovej sústavy sú pokles motivácie, podráždenosť, horší spánok a znížený výkon aj pri bežnej záťaži.

Vplyv spánku, stresu a stimulácie

Spánok je pre nervovú sústavu tým, čím je servis pre motor auta. Počas spánku dochádza k obnove nervových buniek, vyrovnávaniu neurotransmiterov a čisteniu mozgu od metabolických zvyškov.

Krátky alebo nekvalitný spánok znamená, že nervová sústava nemá šancu sa plnohodnotne zregenerovať. Prejavuje sa to podráždenosťou, zhoršenou koncentráciou a nižšou odolnosťou voči stresu.

Stres bol kedysi krátkodobou reakciou na ohrozenie, dnes sa však stal každodenným spoločníkom. Sympatikus, ktorý má slúžiť na krátkodobý výkon, je asto zapnutý takmer nepretržite, zatiaľ čo parasympatikus zodpovedný za regeneráciu, trávenie a obnovu energie zostáva potlačený.

Moderný svet je plný stimulov. Kofeín, energetické nápoje, obrazovky, sociálne siete, hluk a umelé osvetlenie neustále dráždia nervovú sústavu.

Dlhodobá nadmerná stimulácia vedie k nervovej únave, zníženej schopnosti sústredenia a pocitu vnútorného nepokoja. Problémom nie je jeden zdroj stimulácie, ale ich kombinácia a nepretržitosť.

Výživa nervovej sústavy

Nervová sústava má vysoké nároky na živiny. Fast food, spracované potraviny a nepravidelné stravovanie síce dodajú kalórie, ale môžu obsahovať málo minerálov, vitamínov a kvalitných tukov potrebných na správne fungovanie nervov.

Omega-3 mastné kyseliny

Omega-3 mastné kyseliny patria medzi dôležité stavebné prvky mozgu. Podieľajú sa na tvorbe bunkových membrán nervových buniek a ovplyvňujú ich pružnosť.

Keď sú membrány zdravé, nervové signály sa prenášajú rýchlo a presne. Konkrétne pre mozog bolo zistené, že DHA je jednou z najviac zastúpených mastných kyselín vo fóliách nervových buniek, a jej dostatok je spojený s lepšou pamäťou a učením.

Omega-3 tiež pomáhajú regulovať zápal v tele, čo je pre nervovú sústavu dôležité najmä pri dlhodobom strese. Výsledky klinických štúdií však nie sú jednotné, pretože niektoré preukázali pozitívny účinok na kognitívne funkcie a náladu, zatiaľ čo iné významné zlepšenie nepreukázali.

Horčík

Horčík je často označovaný ako minerál pokoja. Pomáha tlmiť nadmernú nervovú aktivitu, podieľa sa na stovkách enzymatických reakcií a je nevyhnutný pre správny prenos nervových impulzov.

Nedostatok horčíka sa môže prejaviť podráždenosťou, napätím, problémami so spánkom a svalovými kŕčmi. Nízka hladina horčíka môže viesť k zvýšenej aktivácii stresovej osi v mozgu, väčšej nervovej citlivosti a úzkosti.

Zinok

Zinok zohráva dôležitú úlohu v komunikácii medzi nervovými bunkami. Ovplyvňuje tvorbu a uvoľňovanie neurotransmiterov a podieľa sa na procesoch učenia a pamäti.

Pri jeho nedostatku môže klesať schopnosť zvládať stres, objavovať sa mentálna únava a zhoršená regenerácia. Zinok zároveň podporuje imunitný systém, ktorý je s nervovou sústavou úzko prepojený.

Aminokyseliny a vitamíny skupiny B

Neurotransmitery, ktoré ovplyvňujú náladu, motiváciu a sústredenie, vznikajú z aminokyselín. Esenciálne aminokyseliny si telo nedokáže vytvoriť samo, a preto ich musí prijímať zo stravy.

Vitamíny skupiny B sú nevyhnutné pre správne fungovanie nervovej sústavy. Podieľajú sa na tvorbe energie v nervových bunkách, ochrane nervových vlákien a syntéze neurotransmiterov.

Ich nedostatok sa môže prejaviť únavou, mravčením končatín, zhoršenou pamäťou či zmenami nálady.

Ochorenia a poškodenia nervovej sústavy

Nervová sústava sa môže poškodiť úrazmi, infekciou, degeneráciou, nádormi alebo rozličnými ochoreniami neznámeho pôvodu. Niektoré poruchy mozgu môžu vzniknúť abnormálnou elektrickou aktivitou buniek alebo ich chemickou nerovnováhou.

• infekcie, nádory a autoimunitné ochorenia;
• cukrovka a neuropatia súvisiaca s cukrovkou;
• roztrúsená skleróza, ktorá napáda myelín v centrálnom nervovom systéme;
• mozgová príhoda;
• úrazy mozgu, miechy a periférnych nervov;
• stlačenie alebo zovretie nervu;
• toxické poškodenie spôsobené niektorými liekmi, drogami, alkoholom alebo jedovatými látkami;
• ochorenia obličiek;
• epilepsia a poškodenie tvárového nervu;
• hypertonická choroba a artérioskleróza.

Mŕtvica vzniká vtedy, keď sú krvné cievy zablokované alebo neočakávane prasknú. Mozog vtedy nedostáva dostatok krvi, čo môže viesť k odumretiu časti mozgu a k poškodeniu nervov.

Trauma v dôsledku nehody môže nervy rozdrviť, natiahnuť alebo prerezať, prípadne môže zraniť mozog. Tlak alebo zovretie nervu môže prerušiť jeho funkciu a môže súvisieť s nadmerným zaťažením, nádorom alebo štrukturálnymi problémami, ako je ischias.

Určité látky, ako chemoterapeutické lieky, nelegálne drogy, nadmerný alkohol a jedovaté látky, môžu spôsobiť poškodenie nervov. Proces starnutia môže spomaliť nervový signál, znížiť reflexy a viesť k strate citlivosti na rukách, nohách a iných častiach tela.

Detská mozgová obrna

Detská mozgová obrna je závažné postihnutie hybného vývoja podmienené prenatálnym, perinatálnym alebo včasným postnatálnym poškodením mozgu. Je to nepokračujúce funkčné poškodenie mozgu dieťaťa.

Je charakteristická poruchami nervového a svalového systému v oblasti svalového napätia, sily, koordinácie a priebehu pohybu. Vzniká poškodením mozgu pred jeho dozretím.

Príznaky porúch nervovej sústavy

Každý človek môže pociťovať príznaky inak. Medzi bežné príznaky porúch a stavov nervového systému patria:

• náhle alebo pretrvávajúce bolesti hlavy;
• bolesť hlavy, ktorá sa cíti inak než zvyčajne;
• pocit mravčenia a strata citu;
• strata alebo slabosť svalovej sily;
• strata zraku alebo dvojité videnie;
• strata pamäti a znížená duševná schopnosť;
• nedostatok koordinácie;
• otrasy a záchvaty;
• bolesti chrbta vyžarujúce do chodidiel, prstov alebo iných častí tela;
• ubúdanie svalov a nezrozumiteľná reč;
• zhoršenie vyjadrovania a porozumenia;
• zmeny v správaní.

Uvedené príznaky môžu byť podobné aj príznakom iných zdravotných stavov alebo problémov. Pri náhlych zmenách, strate koordinácie alebo silnej svalovej slabosti je potrebné okamžite vyhľadať lekársku pomoc.

Okamžitú pozornosť si vyžadujú aj problémy so zrakom, ťažké bolesti hlavy, nezrozumiteľná reč, necitlivosť alebo brnenie končatín, časté chvenie či tiky, zmeny správania a strata koordinácie alebo svalového pohybu.

tags: #nervova #sustava #ludia #tiez #hladaju