Vzťah medzi Tourettovým syndrómom a alkoholom je zložitý. Hoci niektorí ľudia opisujú po alkohole dočasné zmiernenie tikov, ide najmä o subjektívne a anekdotické skúsenosti, nie o dôkaz účinnej alebo bezpečnej liečby.
Alkohol môže krátkodobo meniť napätie, úzkosť a sebakontrolu, preto môže človek svoje tiky určitý čas vnímať ako slabšie. Dlhodobé alebo pravidelné užívanie alkoholu však môže poškodzovať zdravie, zhoršovať psychické ťažkosti a nepredstavuje riešenie Tourettovho syndrómu.
Čo je Tourettov syndróm
Tourettov syndróm je vrodené neurologicko-psychiatrické ochorenie, ktoré postihuje mozog a ovplyvňuje hybnosť človeka a jeho správanie. Prejavuje sa opakovanými, nekontrolovanými pohybmi a zvukmi, nazývanými tiky.
Tourettov syndróm je neurologická porucha charakterizovaná početnými motorickými a verbálnymi tikmi. Jeho názov pochádza od francúzskeho neurológa Georgesa Gillesa de la Touretta, ktorý opísal jeho príznaky v roku 1885.
Tourettov syndróm je porucha nervového systému. TS nemá vplyv na inteligenciu a nespôsobuje mentálne postihnutie.
Prečo vznikajú tiky
Tourettov syndróm je spôsobený vrodeným postihnutím hlbokých častí mozgu, odborne nazývaných bazálne gangliá. Nervové bunky v bazálnych gangliách si vymieňajú informácie aj pomocou chemickej látky - dopamínu.
Jedna z hlavných príčin Tourettovho syndrómu spočíva v nadmernej činnosti dopamínového systému v tejto časti mozgu. Tiky vznikajú na podklade narušenej činnosti neurotransmiterov, predovšetkým dopamínu, ktoré majú kľúčovú úlohu pri prenose informácií v nervovom systéme.
Presná príčina tejto choroby nie je známa. Predpokladá sa istý druh dedičnosti, hoci etiológia tikových porúch nie je úplne objasnená.
Okrem genetiky môžu k vzniku syndrómu prispieť aj stres, alkohol a v tehotenstve podávanie niektorých liekov ženám. Z hľadiska vplyvov prostredia sa ako rizikové faktory uvádzajú vyšší vek rodičov, predčasný pôrod, stres, alkohol či fajčenie.
Tiky pri Tourettovom syndróme
Tiky sú náhle, bezúčelové a opakujúce sa pohyby alebo zvuky. Nie sú zlozvykmi, ktoré by postihnutý robil zámerne.
Tiky sa zmierňujú v kľude a pri psychickej pohode, naopak, pri strese a duševnom vypätí sa ich intenzita a frekvencia zvyšuje. Každý tik je často predchádzaný nutkaním, ktorého vykonaním sa uvoľní vnútorné napätie.
Tiky môžu byť dočasne potláčané vôľou, avšak dlhšie zadržiavanie vedie k zosilneniu napätia a následnému intenzívnemu vybíjaniu nahromadených tikových prejavov, známemu ako „rebound fenomén“.
Motorické tiky
Motorické tiky sú telesné pohyby, ktoré sa vyskytujú spontánne. Najčastejšie ide o žmurkanie, trhanie hlavou a končatinami, rôzne grimasy, krčenie plecami, šklbanie nosom alebo mrštenie očí.
Jednoduché motorické tiky sú náhle, krátke, opakujúce sa pohyby, ktoré zahŕňajú obmedzený počet svalových skupín. Komplexné motorické tiky môžu zahŕňať tvárové grimasy kombinované s otočením hlavy a pokrčením ramien.
Iné komplexné motorické tiky sa môžu javiť ako účelné, vrátane ovoniavania alebo dotýkania sa predmetov, skákania, ohýbania alebo krútenia. Objaviť sa môžu aj zvieranie očných viečok, valivé pohyby očných gúľ, otváranie a krútenie úst, cenenie a škrípanie zubov, krútenie šije a ramien alebo izolované sťahy brušných svalov.
Vokálne tiky
Vokálne tiky zahŕňajú posmrkávanie, chrochtanie, pískanie, pokašliavanie, odkašliavanie, bzučanie, štekanie, chrčanie alebo vykrikovanie slov a viet.
Jednoduché vokálne tiky sú opakujúce sa zvuky hrdla, ovoniavanie, štekanie alebo chrčanie. Komplexné vokálne tiky môžu zahŕňať opakovanie vlastných slov alebo fráz, opakovanie slov alebo fráz iných, nazývané echolalia, alebo zriedkavejšie používanie vulgárnych, obscénnych alebo nadávok, nazývané koprolália.
Koprolália, echolália a palilália
Výkriky, ktoré ochorenie sprevádzajú, môžu mať nevhodný alebo neslušný obsah. Nie je to zlou výchovou, je to niečo, čo človek nevie ovládnuť alebo ovláda len veľmi ťažko.
Koprolálie sú obscénne alebo spoločensky neakceptovateľné slová či vety. Objavujú sa asi u 10 - 30 % Tourettikov. Podľa odborníkov sa však vyskytujú u menej ako 15 % pacientov.
Echolálie znamenajú opakovanie slov, viet alebo fráz, ktoré človek počul. Palilálie predstavujú mnohonásobné opakovanie toho istého slova alebo vety.
Bežným znakom syndrómu, ktorý ľudia rozpoznávajú, je vykrikovanie vulgárnych slov. Tento prejav sa však vyskytuje u veľmi malej skupiny ľudí s Tourettovým syndrómom.
Alkohol a Tourettov syndróm
Vzťah medzi alkoholom a Tourettovým syndrómom je komplexný a často diskutovaný. Hoci niektoré štúdie naznačujú, že alkohol môže u niektorých pacientov zmierniť prejavy tikov, ide prevažne o anekdotické správy a subjektívne skúsenosti.
Jedna zo štúdií, ktorá sa zamerala na vplyv nikotínu, alkoholu a marihuany na symptomatológiu Tourettovho syndrómu, zaznamenala, že z 35 pacientov, ktorí pili alkohol, až 24 (69 %) uviedlo zlepšenie.
| Sledovaná skupina | Počet | Výsledok |
|---|---|---|
| Pacienti s Tourettovým syndrómom, ktorí pili alkohol | 35 | 24 (69 %) uviedlo zlepšenie |
Tieto výsledky naznačujú, že alkohol môže u významnej časti sledovanej skupiny priniesť subjektívnu úľavu od tikov. Neznamená to však, že alkohol lieči Tourettov syndróm alebo že jeho účinok je spoľahlivý, trvalý a bezpečný.
Prečo môže alkohol pôsobiť ako dočasná úľava
Tiky sa zvyšujú pri strese, úzkosti a duševnom vypätí. Alkohol môže krátkodobo meniť prežívanie napätia a obáv, a preto môže človek dočasné oslabenie tikov pripisovať priamo alkoholu.
Takéto zníženie vnímaného napätia však neodstraňuje príčinu ochorenia. Alkohol neobnovuje normálnu činnosť bazálnych ganglií ani neupravuje dopamínový systém.
Človek môže mať po alkohole pocit, že svoje prejavy menej sleduje alebo sa za ne menej hanbí. To sa môže javiť ako zlepšenie, hoci samotná neurologická porucha tým nemusí byť ovplyvnená.
Môže alkohol tiky aj zhoršiť?
Priebeh Tourettovho syndrómu sa medzi jednotlivými ľuďmi výrazne líši. Tiky sa môžu v priebehu času meniť typom, frekvenciou, lokalizáciou aj závažnosťou.
Alkohol môže narušiť spánok a zhoršiť úzkosť alebo depresívne ťažkosti. Keďže stres, psychické napätie a nedostatok psychickej pohody môžu tiky zosilňovať, po odznení účinku alkoholu sa môžu prejavy znovu zvýrazniť.
Pri vyššej konzumácii môže alkohol zhoršiť koordináciu pohybov a kontrolu impulzov. Takéto zmeny môžu pôsobiť podobne ako zhoršenie tikov a môžu zvýšiť riziko úrazov či sociálnych problémov.
Prečo alkohol nie je liečbou Tourettovho syndrómu
Je dôležité zdôrazniť, že alkohol nie je liekom a jeho užívanie by malo byť vždy konzultované s lekárom. Dlhodobé užívanie alkoholu môže mať negatívne zdravotné dôsledky a nepredstavuje riešenie pre zvládanie Tourettovho syndrómu.
Pravidelné používanie alkoholu na potláčanie tikov môže viesť k tomu, že človek začne alkohol vnímať ako nevyhnutnú podmienku spoločenského kontaktu, práce alebo odpočinku. Takýto spôsob zvládania môže podporiť vznik závislosti a oddialiť vhodnú odbornú liečbu.
Alkohol môže byť obzvlášť problematický pri súčasnom užívaní liekov. Pri Tourettovom syndróme sa môžu používať lieky ovplyvňujúce dopamín, centrálne adrenergné lieky, antidepresíva alebo iné lieky na pridružené ťažkosti.
O vhodnosti konzumácie alkoholu pri konkrétnej liečbe rozhoduje lekár alebo lekárnik podľa užívaného lieku, dávky, zdravotného stavu a ďalších okolností.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Ak človek pozoruje nové alebo zhoršujúce sa tiky, mal by sa obrátiť na všeobecného lekára, neurológa alebo psychiatra. Pri deťoch si príznaky často ako prví všimnú rodičia alebo učitelia.
Neurológ môže od rodičov žiadať záznam tikov dieťaťa, dĺžku ich trvania, čas ich začiatku a frekvenciu výskytu. Diagnostika sa zameriava na frekvenciu, intenzitu a typ tikov v priebehu dlhšieho časového obdobia, ako aj na rodinnú anamnézu.
Na stanovenie diagnózy je potrebné, aby sa u človeka vyskytli mnohopočetné motorické a jeden alebo viac vokálnych tikov, a to kedykoľvek v priebehu ochorenia, nie nevyhnutne súčasne.
Tiky sa vyskytujú mnohokrát za deň, väčšinou v salvách, buď takmer denne alebo prechodne po dobu minimálne jedného roka. Počas tohto času nenastalo obdobie bez tikov na dobu dlhšiu ako tri mesiace.
Prejavy sa objavia pred dosiahnutím 18 rokov života a nie sú dôsledkom pôsobenia liekov či iných chemických látok. Príznaky zároveň musia vyvolávať značné ťažkosti či obmedzenia sociálnej, pracovnej alebo inej dôležitej životnej sféry.
Ako doplňujúce vyšetrenia sa často používa magnetická rezonancia, počítačová tomografia, elektroencefalografia a krvné testy, aby sa vylúčili iné ochorenia, ktoré by sa mohli prejavovať podobnými príznakmi.
Priebeh Tourettovho syndrómu
Syndróm sa zvyčajne prejavuje v detstve, často okolo šiesteho alebo siedmeho roku života. Prvé príznaky sa zvyčajne vyskytujú vo veku od 5 do 10 rokov, pričom môžu začať aj vo veku 2 - 15 rokov.
Motorické tiky sa vo všeobecnosti vyskytujú pred rozvojom vokálnych tikov a jednoduché tiky často prechádzajú do komplexných tikov. V puberte sa väčšinou stav zhoršuje a potom sa prejavy buď zmiernia, alebo výnimočne takmer úplne vymiznú.
Väčšina ľudí pociťuje najhoršie symptómy v ranom tínedžerskom veku, ale zvyčajne sa zmenšujú a stávajú sa kontrolovateľnejšími okolo 20. roku života. Pre niektorých ľudí môže byť Tourettov syndróm chronickým stavom s príznakmi, ktoré pretrvávajú až do dospelosti.
Tourettov syndróm nie je degeneratívny stav a jednotlivci tak majú normálnu dĺžku života. Mnohí ľudia nepotrebujú liečbu, ak symptómy nezasahujú do bežného života.
Pridružené psychické a behaviorálne ťažkosti
Tourettov syndróm sa často spája s ďalšími poruchami, ako sú ADD a ADHD. Môže sa vyskytovať aj s obsedantno-kompulzívnou poruchou, úzkosťou, depresiou, poruchami spánku a problémami so zvládaním hnevu.
Zmeny v správaní môžu ovplyvňovať sebaúctu pacienta a spôsobovať stres a depresiu. Tiky môžu byť spojené aj s bolesťami svalov a bolesťami hlavy.
Za najvýznamnejšie faktory znižujúce kvalitu života možno považovať závažnosť tikov a výskyt a závažnosť pridružených porúch, najmä obsedantno-kompulzívnej poruchy a porúch pozornosti s hyperaktivitou.
Oblasťou kvality života najviac negatívne ovplyvnenou ochorením býva sociálne fungovanie. Významný je najmä dopad na sociálny a emocionálny vývin, v dôsledku čoho trpia prevažne dospievajúci pacienti úbytkom sebavedomia a nedostatkom skúseností v interakcii s ostatnými.
Liečba Tourettovho syndrómu
Na Tourettov syndróm neexistuje žiadny liek, ale sú k dispozícii liečby na zníženie symptómov. Liečba by mala byť individuálne nastavená.
Základom liečby je, aby chorý aj jeho okolie boli o chorobe riadne informovaní. Samotné pochopenie príčiny vlastných ťažkostí má pre chorého nezastupiteľný liečebný efekt.
Základnou stratégiou liečby nie je potlačiť všetky tiky alebo prejavy porúch správania, ale obmedziť ich na znesiteľnú mieru. Liečba miernych tikov často nie je potrebná.
Režimové opatrenia a psychoterapia
V liečbe Tourettovho syndrómu hrajú významnú úlohu režimové opatrenia, najmä uplatnenie špeciálnych postupov pri výchove a výučbe v škole. Chorí by sa tiež mali chrániť pred nadmerným stresom.
Podpora záujmových aktivít a činností, ktoré pacienta bavia a pri ktorých sa dokáže sústrediť, môže výrazne pomôcť pri ústupe prejavov. Pokojné, sústredené aktivity môžu tiky zlepšiť.
Nezastupiteľnú pozíciu má psychologické poradenstvo a psychoterapia. Ich efekt môže byť obzvlášť prínosný pri ovplyvňovaní pridružených porúch správania.
Behaviorálna terapia, ako je zvrátenie návykov, tréning rodičov a komplexná behaviorálna intervencia pre tiky, pomáha znižovať závažnosť tikov, ich počet a dopad na každodenný život.
Farmakologická liečba
K farmakologickej liečbe sa pristupuje až vtedy, ak iné prostriedky a metódy zlyhali. Farmakoterapia sa používa najmä pri chronických tikoch závažnej intenzity.
Lieky, ktoré blokujú alebo znižujú dopamín, môžu pomôcť kontrolovať tiky. Patria medzi ne flufenazín, haloperidol, risperidón a pimozid.
Centrálne adrenergné inhibítory, ako klonidín a guanfacín, môžu pomôcť pri kontrole behaviorálnych príznakov, napríklad záchvatov hnevu a problémov s kontrolou impulzov.
Antidepresíva môžu pomôcť pri zvládaní pridruženej úzkosti, smútku a obsedantno-kompulzívnych príznakov. Pri niektorých ľuďoch sa skúšajú aj lieky, ktoré sa používajú na liečbu epilepsie.
Pri nasadení liekov je potrebné počítať s možným oneskorením účinku, obyčajne 2 - 3 týždne, a tiež s možnými vedľajšími účinkami. Lieky ako haloperidol môžu síce tlmiť tiky, ale zároveň môžu ovplyvniť myslenie a spôsobovať ďalšie nežiaduce účinky.
Ojedinele môže byť pri vybranom jednoduchom alebo vokálnom tiku použitá botulínová injekcia do postihnutého svalu. Pri ťažkých formách ochorenia sa testuje aj metóda zahŕňajúca hlbokú stimuláciu mozgu.
Čo robiť, ak človek s Tourettovým syndrómom pije alkohol
- Alkohol nepoužívať ako spôsob potláčania tikov alebo úzkosti.
- Pri zhoršení tikov po alkohole sledovať množstvo alkoholu, spánok, stres a ďalšie okolnosti.
- Užívanie alkoholu prekonzultovať s lekárom, najmä pri súčasnej farmakologickej liečbe.
- Neprerušovať predpísanú liečbu a nemeníť dávky bez dohody s lekárom.
- Pri opakovanom pití s cieľom zvládať tiky vyhľadať odbornú pomoc.
- Pri deťoch a dospievajúcich alkohol nepoužívať na ovplyvnenie tikov vôbec.
Život s Tourettovým syndrómom a postoj okolia
Jedinci s Tourettovým syndrómom dokážu žiť plnohodnotný život, avšak problémy často nastávajú zo strany spoločnosti a jej nedostatočného pochopenia prejavov syndrómu.
Mnoho ľudí si pri stretnutí s jedincami s tikmi myslí, že ide o bláznov alebo ľudí pod vplyvom alkoholu, ktorí nemajú kontrolu nad svojou motorikou či rečovým prejavom. Takéto nesprávne vysvetlenie môže zvyšovať stigmatizáciu a sociálny tlak.
Je dôležité pochopiť, že tiky nie sú ovládateľné a sú podobné nutkaniu kýchnuť si alebo sa poškrabať. Hoci ich je možné dočasne potlačiť, je to vyčerpávajúce a môže to prejavy ešte zhoršiť.
Vzdelávanie a osveta o Tourettovom syndróme sú kľúčové pre zníženie stigmatizácie a podporu empatie v spoločnosti. Pochopenie, že ide o neurologické ochorenie, ktoré ovplyvňuje mozog, a nie o zámerné správanie, môže výrazne prispieť k lepšej integrácii postihnutých do bežného života.
