Neurologické zobrazovanie mozgu: metódy, využitie a interpretácia výsledkov

Neurologické zobrazovanie mozgu zahŕňa metódy, ktoré zobrazujú štruktúru mozgu, jeho cievy, mozgové komory, okolité tkanivá alebo funkčnú aktivitu jednotlivých oblastí. Medzi najvýznamnejšie patria magnetická rezonancia, výpočtová tomografia, ultrasonografia, angiografické vyšetrenia a rádioizotopové metódy.

Najvhodnejšie vyšetrenie závisí od príznakov, naliehavosti stavu, predpokladanej diagnózy a zdravotného stavu pacienta. MRI mozgu poskytuje podrobné snímky mäkkých tkanív bez ionizujúceho žiarenia, zatiaľ čo CT vyšetrenie je rýchlejšie a často sa používa pri akútnych poraneniach alebo podozrení na krvácanie.

Úloha zobrazovacích vyšetrení v neurológii

Neurológ je lekár-špecialista, ktorého úlohou je štúdium, prevencia, diagnostikovanie a liečba všetkých problémov týkajúcich sa nervovej sústavy s výnimkou tých, ktoré v dôsledku prevažujúcich porúch psychických funkcií patria do odboru psychiatrie (duševné choroby). K potiažam, s ktorými sa pacienti obracajú na neurológa, patria veľmi často bolesti chrbta a hlavy vrátane migrén, ale aj epileptické a iné záchvatové stavy, ochorenia chrbtice a poruchy hybnosti, svalové kŕče a tiky, problémy so spánkom, degeneratívne ochorenia mozgu, poruchy pamäti, závrate, hluk v ušiach, ochrnutie tvárového nervu, zhoršenie zmyslov, nádor na mozgu alebo mieche, trasenie rúk alebo nôh, chronické bolesti a úrazy hlavy a chrbtice.

Pri určovaní príčin problémov pacientov výrazne pomáhajú lekárom rôzne zobrazovacie metódy. Neurológ hodnotí zobrazovanie metódy, ako sú röntgenové snímky, MR - magnetická rezonancia a CT - počítačová tomografia, a zmeny na mozgu, mieche a nervoch, ak sú prítomné.

Neurologické vyšetrenie sa vykonáva na základe odporúčania praktického lekára alebo iného špecialistu a pozostáva z komplexu metód slúžiacich na zistenie neurologickej choroby. Súbor lekárskych úkonov overuje stav centrálneho nervového systému, teda mozgu a miechy, a periférnych nervov.

Magnetická rezonancia mozgu

MRI mozgu alebo magnetická rezonancia mozgu je vysoko pokročilá zobrazovacia technika, ktorá poskytuje detailné zobrazenie mozgových štruktúr a funkcií. Pomocou silných magnetických polí, rádiových vĺn a počítačovej technológie poskytuje test presné, neinvazívne diagnostické poznatky bez použitia ionizujúceho žiarenia.

MRI mozgu je špecializovaný zobrazovací test určený na vyšetrenie mozgu a jeho okolitých tkanív. Tento postup využíva magnetické polia a rádiové vlny na vytvorenie prierezových obrazov mozgu.

Na rozdiel od CT skenov alebo röntgenových lúčov MRI mozgu nepoužíva škodlivé žiarenie, čo z neho robí preferovanú voľbu pre pacientov, ktorí vyžadujú časté zobrazovanie. Magnetická rezonancia patrí spolu s CT medzi najvýznamnejšie zobrazovacie metódy.

Princíp magnetickej rezonancie je založený na správaní vodíkových dipólov v silnom magnetickom poli. Vylúčenie radiačnej záťaže umožňuje využitie u tehotných, pričom potrebu vyšetrenia je potrebné prediskutovať s lekárom.

Čo môže MRI mozgu odhaliť

Test je obzvlášť užitočný na identifikáciu abnormalít, ako sú:

• Nádory alebo cysty
• Infekcia
• Mŕtvica alebo ischémia
• Mozgové krvácania
• Degeneratívne choroby ako Alzheimerova alebo Parkinsonova choroba
• Vývinové abnormality

MRI mozgu sa používa pri diagnostike neurologických stavov, ako sú epilepsia, roztrúsená skleróza a migrény. Umožňuje detekciu nádorov mozgu, ich umiestnenia a veľkosti, lokalizáciu postihnutej oblasti pri mŕtvici a hodnotenie rozsahu poškodenia.

Vyšetrenie sa využíva aj pri hodnotení poranení hlavy, pri detekcii vnútorného krvácania, zlomenín alebo iných komplikácií. Ďalším využitím je monitorovanie priebehu liečby a hodnotenie účinnosti liečby nádorov alebo chronických stavov.

U detí môže MRI pomôcť pri detekcii vývojových problémov a identifikácii štrukturálnych abnormalít.

MRI s kontrastnou látkou

K lepšiemu zobrazeniu vaskularizovaných lézií sa používa kontrastná látka s gadolíniom. V prípadoch, keď sa používa kontrastná látka, oblasti zvýšeného vychytávania môžu poukazovať na nádory alebo aktívne infekcie.

Ak sa použije kontrast, injekcia sa uskutoční uprostred postupu. Zriedkavé alergické reakcie na kontrastné látky na báze gadolínia môžu ovplyvniť výsledky.

Existujúce ochorenie obličiek môže ovplyvniť používanie kontrastných látok. Pacienti so závažnými problémami s obličkami by sa mali vopred poradiť so svojím lekárom, najmä ak sú potrebné kontrastné látky.

MR angiografia

MRI angiografia umožňuje neinvazívne vyšetriť cévne riečisko. Pomáha zobrazovať cievy bez potreby klasického chirurgického zásahu a môže dopĺňať vyšetrenie mozgového tkaniva pri podozrení na cievne ochorenie.

Výpočtová tomografia mozgu

Výpočtová tomografia je neinvazívna metóda, ktorá spolu s MRI patrí medzi najvýznamnejšie zobrazovacie vyšetrenia. Umožňuje topografickú lokalizáciu patologického procesu a porovnaním opakovaných vyšetrení možno hodnotiť jeho dynamiku.

Dostupnosť a rýchlosť predurčuje CT k použitiu pri urgentných stavoch. CT vyšetrenie je rýchlejšie a často sa používa pri akútnych poraneniach, ako sú zlomeniny lebky alebo krvácanie do mozgu.

Pre lepšie zobrazenie možno využiť kontrastnú látku. CT umožňuje aj trojrozmerné rekonštrukcie a neinvazívne zobrazenie cievneho riečiska prostredníctvom CT angiografie.

Rozdiel medzi MRI a CT

MRI mozgu poskytuje podrobnejšie snímky mäkkých tkanív a je lepšia na detekciu stavov, ako je roztrúsená skleróza alebo nádory. CT vyšetrenie je rýchlejšie a často sa používa pri akútnych poraneniach, ako sú zlomeniny lebky alebo krvácanie do mozgu.

Ultrasonografické vyšetrenie mozgu a ciev

Ultrasonografia je neinvazívna, nebolestivá zobrazovacia diagnostická metóda využívajúca ultrazvukové vlnenie o frekvencii, ktorá nie je našim sluchom počuteľná. Ultrazvuk vysielaný zo sondy sa odráža na rozhraní dvoch tkanív, spätne sa registruje a spracuje do obrázku zobrazujúceho mozgové štruktúry.

Ultrazvukové vyšetrenie umožňuje posúdiť karotické, intrakraniálne a vertebrálne artérie, ktorých úlohou je zabezpečiť správne prekrvenie mozgu. Tento test umožňuje určiť riziko ischemickej cievnej mozgovej poruchy a sledovať priebeh liečby.

Ultrasonografia mozgu u detí

U detí s nezaniknutou veľkou fontanelou možno ultrasonografiou zobraziť mozgový parenchým a mozgové komory. Vyšetrenie sa realizuje pomocou sondy priloženej k veľkej fontanele s využitím priesvitného sonografického gélu.

Veľká fontanela je väzivová blana na vrchu hlavičky a je to miesto, kde sa spájajú lebečné kosti. Rastom hlavičky sa fontanela postupne uzatvára tým, že sa premieňa na kosť.

Ultrasonografia môže odhaliť vrodené vývinové chyby mozgu, hydrocefalus, krvácanie, cysty, nádory alebo iné patologické zmeny. Ak sa fontanela uzavrie, sonografické vyšetrenie už nie je možné realizovať.

Pri vyšetrení deti často plačú, hoci je sonografia nebolestivá. Dobrým pomocníkom pri USG vyšetrení je obľúbená hračka a obmedzenie pohybov hlavičky dieťaťa. Dĺžka vyšetrenia sa odvíja od závažnosti nálezu, zväčša trvá niekoľko minút.

Vyšetrenie mozgových tepien

USG sonografia mozgových tepien je neinvazívne a nebolestivé vyšetrenie krčných tepien, ktoré preukáže zúženie alebo uzáver tepny a stanoví rýchlosť prietoku krvi. Umožňuje posúdiť stav kôrnatenia tepien.

Vyšetrenie sa odporúča pacientom s cukrovkou, vysokým tlakom či cholesterolom, fajčiarom, ľuďom so závratmi, po strate vedomia, s dlhodobými bolesťami hlavy, po infarkte a preventívne všetkým nad 40 rokov.

Transkraniálny doppler, označovaný ako TCD, slúži na posúdenie mozgovej perfúzie založenej na meraní prietokových rýchlostí krvi v magistrálnych tepnách mozgu. Využíva sa tiež pri sledovaní vazospazmov pri subarachnoidálnom krvácaní a pri detekcii smrti mozgu.

Digitálna subtrakčná angiografia

Digitálna subtrakčná angiografia je kontrastné zobrazenie cievneho riečiska. Má význam pri diagnostike cievnych lézií centrálneho nervového systému, ako sú aneuryzmy, arteriovenózne malformácie, stenózy a uzávery.

Umožňuje zobraziť aj prívodné mozgové artérie, teda karotidy a vertebrálne artérie, a patologickú vaskularizáciu nádorov. Možné je trojrozmerné zobrazenie cievneho riečiska.

DSA môže mať aj terapeutické využitie v intervenčnej rádiológii, napríklad pri embolizácii arteriovenóznych malformácií, dilatácii a zavádzaní stentov do zúžených tepien alebo pri koilingu aneuryziem.

Rádioizotopové vyšetrenia mozgu

Rádioizotopové vyšetrenia zahŕňajú scintigrafiu, SPECT a PET. Pri týchto metódach sa aplikuje rádiofarmakum a následne sa zisťuje jeho rozloženie alebo aktivita v organizme.

Využívajú sa v neuroonkologii, cievnej neurochirurgii, epileptológii, psychiatrii a vo výskume. Pozitrónová emisná tomografia umožňuje monitorovať funkčnú aktivitu jednotlivých regiónov mozgovej kôry.

Röntgenové vyšetrenie lebky a chrbtice

Natívne röntgenové snímky sa používajú najmä v traumatológii pri vyšetrení chrbtice a fraktúr kalvy. Môžu poskytnúť informácie o vývojových anomáliách a osteofytoch chrbtice.

Dynamické snímky chrbtice v predklone a záklone informujú o jej nestabilite. Röntgen môže odhaliť aj osteolytické nádory, ktoré deštruujú kosti lebky alebo chrbtice.

Perimyelografia a radikulosakografia

Perimyelografia a radikulosakografia zobrazujú spinálny vak dura mater v oblasti miechy alebo syndróm kaudy pomocou pozitívnej kontrastnej látky. Vyšetrenia sa vykonávajú pri degeneratívnych ochoreniach chrbtice a pri nádoroch.

Patológia vo forme útlaku sa prejaví výpadkom, teda chýbaním kontrastnej látky. Tieto metódy sú v súčasnosti nahrádzané magnetickou rezonanciou.

Elektrofyziologické vyšetrenia mozgu

Zobrazovacie metódy poskytujú informácie najmä o štruktúre mozgu a ciev. Elektrofyziologické vyšetrenia dopĺňajú diagnostiku tým, že zachytávajú elektrickú aktivitu mozgu, nervov alebo svalov.

EEG vyšetrenie

Elektroencefalografia je elektrofyziologická metóda, ktorá umožňuje vyšetriť funkčné vlastnosti mozgu a napomáha odhaliť zmeny v normálnej činnosti mozgových buniek. Ide o záznam časových zmien elektrických potenciálov vytvorených populáciami nervových buniek v určitých oblastiach mozgovej kôry.

EEG sa uplatňuje najmä pri diagnostike epilepsie, pri rôznych záchvatových stavoch, poruchách spánku, zápalových a iných patologických procesoch centrálnej nervovej sústavy.

Počas EEG sa prostredníctvom snímacích elektród umiestnených na povrchu kože hlavy zaznamenávajú, zosilňujú a graficky znázorňujú elektrické signály vo forme kriviek vytvárajúcich elektroencefalogram.

Elektródy sú zakomponované v čiapke, ktorá sa nasadí pacientovi s použitím kontaktného gélu pod každou elektródou. Vyšetrenie trvá približne 20 minút.

Počas vyšetrenia má pacient zatvorené oči a opakovane bude vyzvaný na krátke otvorenie očí. V ďalšej fáze sa využíva provokačný moment prostredníctvom hlbokého dýchania - hyperventilácie, prípadne fotostimulácie blikajúcim svetlom.

V niektorých prípadoch, pri diagnostike epilepsie, je potrebné doplniť záťažový test spánkovou depriváciou a snímať spánkové EEG.

Príprava na EEG

Deň pred EEG vyšetrením sa odporúča umytie vlasov a okrem šampónu nepoužívať žiadne vlasové produkty, ako sú gély, tužidlá alebo lak. Takto pripravené vlasy uľahčia prisatie elektród na pokožku hlavy.

Gél sa po ukončení vyšetrenia vytiera papierovými utierkami, preto je vhodné priniesť si malý uterák, keďže utieranie niekedy zaberie viac času. Gél vlasy nepoškodzuje.

Pred vyšetrením nie je nutné vynechať pravidelne užívané lieky. Nie je vhodné pitie kávy ani užitie alkoholu.

U malých detí je postup zložitejší, pretože je potrebné minimalizovať ich pohyby a udržať ich v pokoji. Dojča môže byť v náručí mamy dojčené, väčšie dieťa môže sedieť mame na kolenách s obľúbenou knižkou alebo hračkou, prípadne pozerať videozáznam.

EMG, polysomnografia a evokované potenciály

Elektromyografia sa využíva pri hodnotení funkcie periférneho nervu, nervovosvalovej platničky a svalu. EMG neurológ indikuje pri príznakoch svalovej, nervovej alebo neuromuskulárnej poruchy, ako sú brnenie, necitlivosť, stuhnutosť svalov, zášklby, svalová bolestivosť či slabosť končatín.

Najčastejšie sa používa pri podozrení na tetanický syndróm, polyneuropatiu, poškodenie periférnych nervov alebo poruchy nervovo-svalového prenosu. Vyšetrenie EMG trvá do 30 minút.

Polysomnografia slúži na vyšetrenie spánku pacienta. Počas spánku sa pri nej meria sedem rôznych parametrov: očné pohyby, pohyby končatín, činnosť srdca, nasýtenie krvi kyslíkom, dýchanie, svalové pohyby brady a EEG.

Evokované potenciály vyšetrujú rýchlosť vedenia informácií v mozgu. Využívajú sa pri zisťovaní funkcie príslušného zmyslu a ako metóda posudzujúca závažnosť postihnutia pri roztrúsenej skleróze.

Čo ukazuje MRI mozgu

Interpretácia výsledkov MRI mozgu je nevyhnutná pre pochopenie neurologického zdravia pacienta. Výsledky analyzuje rádiológ, ktorý identifikuje abnormality hodnotením štruktúry mozgu, vzorov signálu a príjmu kontrastnej látky.

Hodnotenie štruktúry mozgu

Pri hodnotení štruktúry mozgu sa analyzuje veľkosť, tvar a integrita rôznych oblastí mozgu. Rádiológ posudzuje aj symetriu mozgových štruktúr a prípadné odchýlky v tvare alebo objeme.

Hodnotenie signálu

Vzory signálu umožňujú identifikovať nezrovnalosti v zachytených signáloch, ktoré by mohli naznačovať problémy, ako je mŕtvica alebo zápal. Hodnotí sa prítomnosť oblastí neobvyklého jasu alebo tmy.

Hodnotenie kontrastu

V prípadoch, keď sa používa kontrastná látka, oblasti zvýšeného vychytávania môžu poukazovať na nádory alebo aktívne infekcie. Výsledok je potrebné posudzovať spolu s klinickými príznakmi a ďalšími vyšetreniami.

Charakteristika normálneho nálezu

Normálne MRI mozgu ukazuje symetrické mozgové štruktúry bez abnormalít vo veľkosti alebo tvare. Nevykazuje abnormálne rasty, ako sú nádory alebo cysty.

Pri normálnom náleze sú priestory cerebrospinálnej tekutiny čisté, bez upchatia alebo opuchu. Normálne sú aj vzory mozgových signálov bez oblastí neobvyklého jasu alebo tmy.

Rádiológ porovnáva snímky s normálnymi referenčnými hodnotami, aby identifikoval prípadné odchýlky. Niektoré menšie odchýlky nemusia naznačovať zdravotný problém.

Včasná a presná interpretácia výsledkov umožňuje včasnú diagnostiku a zlepšenie výsledkov neurologických stavov.

Príprava na MRI mozgu

Správna príprava zaisťuje presné a efektívne výsledky MRI mozgu. Pred vyšetrením je dôležité informovať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o všetkých implantátoch, kardiostimulátoroch alebo iných lekárskych zariadeniach, pretože môžu rušiť magnetické polia.

Kardiostimulátory, kochleárne implantáty alebo kovové úlomky môžu skresliť obraz alebo predstavovať bezpečnostné riziko. Kontraindikáciou sú najmä implantáty z feromagnetických zliatin.

Pacient má oznámiť aj históriu alergií, najmä na kontrastné látky, a poskytnúť zoznam súčasných liekov. Ochorenie obličiek môže ovplyvniť používanie kontrastných látok.

Odporúča sa pohodlné, voľné oblečenie a odstránenie všetkých kovových predmetov vrátane šperkov, opaskov a sponiek do vlasov.

Ak sa nepoužije kontrastná látka, pacient môže pred procedúrou jesť a piť ako obvykle, ak nie je uvedené inak. Ak je potrebná kontrastná látka, môže byť potrebné niekoľkohodinové hladovanie.

Ak má pacient klaustrofóbiu, mal by prediskutovať možnosti sedácie so svojím lekárom. Pri deťoch môže byť potrebná sedácia, aby sa počas skenovania zabezpečila ich nehybnosť.

Priebeh MRI mozgu

Po prihlásení sa pacient v prípade potreby prezlečie do nemocničného plášťa a odstráni všetky kovové predmety. Následne si ľahne na posuvný stôl, ktorý sa presunie do prístroja MRI.

Hlava bude stabilizovaná pomocou polstrovanej kolísky alebo popruhu, aby sa minimalizoval pohyb. Pohyb počas skenovania môže spôsobiť rozmazané obrázky aj pri nepatrných pohyboch.

Zariadenie bude počas skenovania vydávať hlasné zvuky, ako napríklad búchanie alebo klopkanie. Na zníženie nepohodlia sú k dispozícii štuple do uší alebo slúchadlá.

Typická MRI mozgu trvá 30-60 minút. Presné trvanie závisí od skenovanej oblasti a od toho, či sa používa kontrast.

Po teste možno okamžite pokračovať v bežných činnostiach, ak sa nepoužila sedácia alebo kontrast. Ak bol podaný kontrast, odporúča sa vypiť veľa vody, aby sa pomohol vypláchnuť zo systému.

Bezpečnosť MRI mozgu

MRI mozgu sa považuje za veľmi bezpečné. Na rozdiel od röntgenu alebo CT vyšetrenia nepoužíva žiarenie.

Pacienti s kovovými implantátmi alebo závažnými problémami s obličkami by sa však mali vopred poradiť so svojím lekárom, najmä ak sú potrebné kontrastné látky.

Tehotenstvo si vyžaduje individuálne posúdenie potreby vyšetrenia. Aj keď je MRI vo všeobecnosti bezpečná, potrebu testu treba prediskutovať s lekárom.

MRI mozgu je bezbolestná. Jediným možným nepríjemným pocitom môže byť dlhodobé ležanie alebo hluk zo stroja. Zvyčajne sa poskytujú štuple do uší alebo slúchadlá, aby bol zážitok pohodlnejší.

Faktory ovplyvňujúce výsledok vyšetrenia

• Pohyb počas skenovania: Rozmazané obrázky môžu byť výsledkom aj nepatrných pohybov.
• Kovové implantáty: Môžu skresliť obraz alebo predstavovať bezpečnostné riziko.
• Tehotenstvo: Potrebu vyšetrenia treba prediskutovať s lekárom.
• Kontrastné alergie: Zriedkavé alergické reakcie na kontrastné látky na báze gadolínia môžu ovplyvniť výsledky.
• Ochorenie obličiek: Môže ovplyvniť používanie kontrastných látok.

Čo nasleduje po abnormálnom náleze

Abnormálne nálezy na MRI mozgu si vyžadujú ďalšie vyšetrenie a potenciálnu liečbu. Samotný nález je potrebné korelovať s príznakmi pacienta a s výsledkami neurologického vyšetrenia.

• Ďalšie zobrazovanie: Následné MRI alebo iné vyšetrenia, ako napríklad CT, môžu poskytnúť viac podrobností.
• Krvné testy: Môžu pomôcť vylúčiť základné stavy, ako sú infekcie alebo metabolické problémy.
• Neurologické hodnotenie: Komplexné hodnotenie slúži na koreláciu nálezov MRI so symptómami.
• Plánovanie liečby: Osobný prístup môže zahŕňať lieky, operácie alebo rehabilitáciu.
• Pravidelné monitorovanie: Pri chronických stavoch alebo progresívnych ochoreniach môže byť potrebné pravidelné zobrazovanie.

Výhody a obmedzenia MRI mozgu

• Neinvazívnosť: MRI nevyžaduje chirurgický zákrok ani vystavenie ionizujúcemu žiareniu.
• Vysoké rozlíšenie: Poskytuje vynikajúcu prehľadnosť pre presnú diagnózu.
• Včasné zistenie: Umožňuje identifikovať problémy skôr, ako sa príznaky zhoršia.
• Bezpečnosť: Je vhodná pre široké spektrum pacientov vrátane detí, ak sú splnené bezpečnostné podmienky.
• Univerzálnosť: Je účinná pri diagnostike širokého spektra stavov.

Obmedzením môže byť dlhšie trvanie vyšetrenia, hluk prístroja, potreba nehybnosti alebo klaustrofóbia. Kovové implantáty, kovové úlomky a niektoré zdravotné stavy si vyžadujú osobitné posúdenie pred vyšetrením.

Lumbálna punkcia a laboratórne vyšetrenia

Lumbálna punkcia spočíva v odbere a rozbore mozgomiešneho moku, pri ktorom sa hodnotí jeho tlak, farba a zloženie. Laboratórne testy môžu pomôcť pri zisťovaní infekcií, zápalov a metabolických alebo imunitných porúch.

Základné laboratórne testy sú primárnym prostriedkom na získanie charakteristického klinického obrazu o výskyte neurologického ochorenia. Hodnotiť možno rýchlosť sedimentácie červených krviniek, morfologické parametre periférnej krvi, moč a mozgovomiechový mok.

Vyšetrenie mozgomiešneho moku môže zahŕňať hodnotenie fyzikálno-chemických vlastností tekutiny, identifikáciu mikroorganizmov a stanovenie koncentrácie imunoglobulínov triedy G.

Význam neurologického vyšetrenia pred zobrazovaním

Neurológ sa pacienta dôkladne pýta na priebeh ochorenia - kedy a ako začalo, ako dlho trvá a či sa príznaky menia alebo zhoršujú. Dôležitý je prehľad o liekoch a výskyte podobných príznakov v rodine, pretože sa odoberá anamnéza.

Anamnestický rozhovor zahŕňa osobné údaje o liekoch, alergiách, iných ochoreniach, operáciách a úrazoch. Zohľadňuje aj epidemiologické okolnosti, kontakt s chorou osobou alebo zvieratami, poštípanie hmyzom, návštevu zahraničia a rodinný výskyt dedičných alebo vrodených ochorení.

Neurológ testuje reflexy klepaním neurologického kladivka, svalovú silu a citlivosť na teplo, chlad a dotyk. Odskúša sa reč, pamäť, celková orientácia, koordinácia pohybov a rovnováha.

Komplexné fyzikálne vyšetrenie môže zahŕňať hodnotenie hlavových nervov, funkcií autonómneho nervového systému, reflexov, svalového napätia a sily, pohybového systému, chôdze, povrchového a vnútorného cítenia, koreňových a meningeálnych príznakov.

Výsledky anamnézy, neurologického vyšetrenia, laboratórnych testov a zobrazovacích metód poskytnú lekárovi dôležité informácie pre určenie správnej diagnózy. Jej súčasťou je zostavenie terapeutického plánu.

Po zhodnotení výsledkov neurologického vyšetrenia môže neurológ odporučiť vyšetrenia aj u iných špecialistov, napríklad psychiatra, otorinolaryngológa alebo ortopéda.

tags: #neurologicke #zobrazenie #mozgu