Porucha reči u dospelých: afázia, dyzartria, apraxia a diagnostika

Porucha reči u dospelých môže vzniknúť náhle pri cievnej mozgovej príhode, úraze alebo inom ložiskovom poškodení mozgu, ale aj postupne pri neurodegeneratívnom ochorení. Môže zasiahnuť tvorbu a porozumenie jazyka, motorickú realizáciu reči, plánovanie rečových pohybov, hlas, artikuláciu alebo komunikáciu pri demencii.

Pri náhle vzniknutej nezrozumiteľnej reči, ťažkostiach s rozprávaním, slabosti alebo necitlivosti tváre, rúk či nôh, ťažkostiach s prehĺtaním alebo dýchaním a pri zmätenosti je potrebné okamžite vyhľadať lekársku pomoc. Pre klinickú prax je zásadné odlíšiť afáziu, dyzartriu, apraxiu reči, orálnu apraxiu a jazykovo-kognitívnu poruchu pri demencii.

Čo znamená porucha reči u dospelého

Reč je nástrojom dorozumievania sa. Slúži nám vo forme slova, ktoré môže byť vyslovené ako zvuk, ale aj vo forme písma. Obe formy treba vedieť spracovať, porozumieť im a v konečnej fáze vytvoriť odozvu.

Reč je tvorená na základe viacerých činiteľov, ktoré musia spolupracovať. Zložky potrebné na tvorbu reči sú napríklad sluch, zrak pri písanom slove, nervová sústava, svaly prítomné pri tvorbe reči, mozog a mozoček.

Neurogénne poruchy komunikácie tvoria heterogénnu skupinu rečových a jazykových deficitov sprevádzajúcich rôzne ochorenia nervového systému. Pri poruche reči môže byť narušené porozumenie, výber slov, tvorenie viet, artikulácia, hlas, tempo, rytmus alebo koordinácia pohybov potrebných na hovorenie.

Najčastejšie príčiny porúch reči u dospelých

Cievna mozgová príhoda

Cievna mozgová príhoda je veľmi častou príčinou poruchy reči u dospelých. Pri cievnej mozgovej príhode je ohrozený mozog a rečové centrum v dôsledku nedostatku kyslíka. Nastáva buď upchatie cievy krvnou zrazeninou, alebo krvácanie do mozgu.

Najčastejšími príčinami vzniku afázií sú príčiny vaskulárne, teda ischémia či hemorágia v povodí arteria carotis interna, ďalej tumory a traumy hlavy. Pri ischémii vzniká ložiskové nedokrvenie, znížený prítok krvi, čo má za následok znížený prísun kyslíka a glukózy. Krvácanie vzniká tak, že sa stena tepny naruší a krv sa roztečie do okolia poškodenej cievy.

Dôležité je včasné rozoznanie vzniku ťažkostí. Včasnou liečbou sa môže dosiahnuť dobrý liečebný výsledok bez neurologického poškodenia.

Úrazy a nádory mozgu

Afázia je získaná porucha reči, ktorá vzniká na základe ložiskového poškodenia mozgu, najčastejšie kortikálnych oblastí dominantnej hemisféry. K poškodeniu môže dôjsť pri kraniocerebrálnom traumate alebo pri nádorovom ochorení.

Z hľadiska lokalizácie sú najčastejšou príčinou afázie kortikálne lézie perisylvickej oblasti, najmä Brocova a Wernickeova oblasť, lézie v oblasti fasciculus arcuatus, gyrus angularis, inferior gyrus frontalis a gyrus supramarginalis. Zo subkortikálnych oblastí sa uplatňujú lézie talamu a bazálnych ganglií.

Neurodegeneratívne ochorenia

Osobitnou kapitolou neurogénnych porúch komunikácie sú poruchy reči vznikajúce pri neurodegeneratívnych ochoreniach. Problémy s rečou majú aj ľudia trpiaci Alzheimerovou chorobou. Pri nej dochádza k úbytku mozgovej hmoty, človek je zmätený, má poruchy pamäti a je dezorientovaný.

Pri Huntingtonovej chorobe ide o neurodegeneratívne genetické ochorenie. Spôsobuje mimovoľné pohyby, napríklad aj jazyka, a preto je reč človeka nezrozumiteľná.

Dyzartria a poruchy prehĺtania sú častou súčasťou klinického obrazu pacientov s neurodegeneratívnymi ochoreniami, extrapyramidovými poruchami a Parkinsonovou chorobou.

Ochorenia nervov a svalov

Bulbárny syndróm vzniká na základe poškodenia IX. až XII. hlavového nervu. Medzi prítomné príznaky sa radí napríklad dyzartria a dysfágia.

Niektoré genetické ochorenia, ako je svalová dystrofia alebo amyotrofická laterálna skleróza, môžu viesť k dyzartrii v dôsledku postupného oslabovania svalov zapojených do reči. Autoimunitné poruchy, ako je myasténia gravis, môžu tiež ovplyvniť kontrolu svalov a viesť k ťažkostiam s rečou.

Infekčné a zápalové ochorenia

Aj niektoré infekčné ochorenia spôsobujú poruchy reči. Vírusové infekcie, ako je meningitída alebo encefalitída, môžu viesť k zápalu mozgu, čo ovplyvňuje tvorbu reči.

Problém môže spôsobiť aj kliešťová encefalitída. Tá napáda mozog a môže niekedy zasiahnuť aj rečové centrum. Typické je huhňanie pri infekčnej mononukleóze, pri ktorej sú zväčšené aj mandle a v krku sú bolesti.

Ochorenia hrtanu, hlasiviek a ústnej dutiny

Niekedy môžu byť problémy spôsobené únavou hlasiviek a ich presilením. Pri chrapote existuje podozrenie na zápal hrtanu alebo dokonca nádor hrtanu. Vtedy má človek problémy nielen s rozprávaním, ale aj s prehĺtaním, ktoré je bolestivé a sťažené.

Šepot, chrapot, bolesť, ale aj problém s prehĺtaním môžu značiť ochorenia hlasiviek, hrtanu alebo problém v ústnej dutine. Pri rakovine ústnej dutiny sa tvorí prekážka v ústnej dutine. V rannom štádiu sa príznaky nemusia vôbec prejaviť, neskôr nastávajú bolesti, problémy s prehĺtaním a aj poruchy reči.

Ďalšie faktory

Environmentálne toxíny, ako sú ťažké kovy alebo určité chemikálie, môžu prispievať k neurologickému poškodeniu, ktoré vedie k dyzartrii. Zlá výživa, nedostatok fyzickej aktivity a zneužívanie návykových látok, ako je alkohol alebo drogy, môžu prispieť k stavom, ktoré môžu viesť k dyzartrii.

Dehydratácia môže ovplyvniť funkciu svalov vrátane tých, ktoré slúžia na reč. Psychiatrické poruchy môžu byť spojené so zníženou schopnosťou používať reč.

Afázia

Afázia je získaná porucha produkcie a porozumenia reči, ktorá vzniká pri ložiskovom poškodení mozgu. Klinický obraz afázie je veľmi variabilný a stupeň poruchy a obtiaže v komunikácii môžu byť rôzne, od ľahších až po veľmi ťažké.

Afázia je porucha jazyka, pretože nie sú primárne poškodené motorické modality reči, teda respirácia, fonácia, rezonancia a artikulácia, ale napriek tomu dochádza k ťažkostiam v používaní jazykového vyjadrenia. Intelekt je pri afázii zachovaný.

Príznaky afázie

Afázia sa prejavuje narušením schopnosti používať jazyk vo všetkých jeho rovinách. Medzi hlavné príznaky patria poruchy rečovej fluencie, poruchy porozumenia reči, parafázie, anómia a agramatizmy.

Môžu sa vyskytovať echolálie, rečové automatizmy, perseverácie, cirkumlokúcie, satiácia, poruchy čítania a písania. Afázia môže zahŕňať aj poruchy počítania, poznávania a ďalšie kognitívne deficity.

Poruchy rečovej fluencie

Neproduktivný alebo nonfluentný prejav je neplynulý prejav s ťažkopádnou rečou, pomalým tempom a monotónnym charakterom. Sdelenia môžu pozostávať z jednotlivých slov alebo krátkych viet, často s chybami vo vetnej stavbe, absenciou slovies a predložkových väzieb.

Sdelenia sú často obsahovo chudobné. Pri Brocovej afázii môže pacient na otázku „Čo sa vám stalo?“ odpovedať: „No jo… to je… tak… neumím.“

Fluentný prejav je plynulý, primerane alebo nadmerne dlhý a produkovaný bez zjavnej námahy, obsahovo však môže byť veľmi vágný až úplne vyprázdnený. Pri anomickej afázii môže pacient na otázku „Kde ste pracovali?“ odpovedať: „No ja som pracovala v … no ako úradníčka, vidíte, nemôžem povedať to miesto.“

Pri Wernickeho afázii môže byť reč plynulá, ale obsahovo nezrozumiteľná, napríklad: „Ja tó tekutilo pá teleť.“

Porucha porozumenia

Pacient nemusí ukázať pomenované predmety, nechápe výzvy a v ľahších prípadoch zlyháva až pri porozumení komplexnejším a dlhším výpovediam. Porozumenie môže byť narušené nielen pri vetách, ale aj pri izolovaných slovách.

Správne zhodnotenie schopnosti porozumenia je dôležité nielen pre približnú lokalizáciu mozgového poškodenia do prednej alebo zadnej kortikálnej oblasti, ale aj pre ďalšiu komunikáciu a zaobchádzanie s pacientom.

Anómia a cirkumlokúcia

Anómia znamená ťažkosti pri vybavovaní pojmov a pomenovaní predmetov. Pri pohľade na pero môže pacient povedať: „No, to je, no…, to…“

Pri cirkumlokúcii sa pacient snaží ťažkosti s vybavením pojmu preklenúť opisom. Pri pomenovaní pera môže povedať: „No jasné, ja viem, to je také to, no však viete čo, ja to tiež mám, tu, … na písanie to je… pero!“

Parafázie a neologizmy

Parafázie sú zámenné alebo chybné slovné produkcie. Sémantické parafázie predstavujú zámenu významovo blízkych alebo aj vzdialených slov, napríklad namiesto slova chlieb pacient povie „rožok“ alebo „klobúk“.

Fonemické parafázie sú zámenné, vynechané, preusporiadané alebo pridané fonémy v slovách. Namiesto slova autobus môže pacient povedať „aukebus“ alebo namiesto slova nemocnica „memosnica“.

Neologizmy sú neexistujúce slová. Pri Wernickeho afázii môže pacient na otázku „Aké máte ťažkosti?“ odpovedať: „Pítak semá zostouženo.“ Reč obsahujúca takmer výlučne neologizmy sa nazýva žargón.

Echolálie a rečové automatizmy

Echolália je ozvenové opakovanie počutého a je typická najmä pre transkortikálne formy afázie. Na otázku „Ako sa dnes máte?“ môže pacient odpovedať rovnakou otázkou: „Ako sa dnes máte?“

Rečové automatizmy sú mimovoľné stereotypné opakovania slabík, slov alebo fráz, ktoré sa vyskytujú pri ťažkých formách afázie. Pri globálnej afázii môže pacient na rôzne otázky opakovane odpovedať: „No, no, no, no!“

Agramatizmy a perseverácie

Agramatizmus je porucha tvorenia gramatických tvarov, ktorá je zjavná najmä pri snahe odpovedať celou vetou. Pacient môže na otázku „Čo ste dnes robili?“ odpovedať: „Dnes jedlo, som pošta… dôchodok, no, manželka tiež dôchodok, potom má obed…“

Perseverácia znamená ulpievavú reakciu. Pacient reaguje na nové, rýchlo po sebe idúce otázky, úlohy alebo podnety tým istým pohybom, gestom či slovom, ktoré použil pri predchádzajúcej otázke.

Ak pacient na otázku „Máte oblečené pyžamo?“ prikývne, môže pri ďalšej otázke „Sme teraz v hoteli?“ opäť prikývnuť, hoci odpoveď nie je správna. Pri pomenovaní môže po slove „ceruzka“ nazvať rovnakým slovom aj ďalší predmet.

Satiácia

Satiácia je odcudzenie významu slova a ide o patognomický príznak Wernickeho afázie, ktorý sa prejavuje pri vyšetrení porozumenia hovorenému slovu.

Pacienta napríklad požiadame: „Ukážte okno!“, „Ukážte dvere!“, „Ukážte posteľ!“, „Ukážte okno!“ Pri poslednej výzve začne pacient váhať a ukáže na iný predmet.

Klasifikácia afázie

V neurologickej praxi je stále časté delenie afázií na expresívnu, motorickú alebo nonfluentnú, percepčnú, receptívnu alebo fluentnú, a zmiešanú, teda totálnu alebo globálnu.

Expresívne afázie predstavujú prevažne predné postihnutie mozgu, percepčné afázie zadné postihnutie; hranicou je sulcus centralis. Pacienti s expresívnou fatickou poruchou majú častejšie hemiparézu alebo hemiplégiu, zatiaľ čo pri percepčnom type býva motorické postihnutie menej výrazné.

Delenie afázií na motorickú alebo expresívnu a senzorickú alebo percepčnú je svojím zjednodušeným poňatím zavádzajúce a vo svetovej afaziológii sa od neho upustilo. Všetci pacienti s expresívnou poruchou reči majú totiž do určitej miery aj ťažkosti s porozumením hovorenému, najmenej na úrovni zložitejších gramatických štruktúr.

V súčasnosti sa vo svetovej afaziológii najčastejšie používa dichotomické delenie afázií na fluentný a nonfluentný typ a v jeho rámci členenie na podtypy podľa Bostonskej klasifikácie. Pre bežnú klinickú prax lekára je však dostačujúca znalosť dichotomického delenia.

Dyzartria

Dyzartria je motorická porucha reči, ktorá je dôsledkom neurologického poškodenia postihujúceho svaly zapojené do produkcie reči. Tento stav sa môže prejavovať zmenami rýchlosti, hlasitosti, výšky, rytmu a zrozumiteľnosti reči.

Dyzartria je porucha motorickej realizácie reči na základe organického poškodenia nervovej sústavy a dráh inervujúcich svalstvo zodpovedné za produkciu reči. Môže ísť o narušenie ktoréhokoľvek subsystému, ktorý sa podieľa na hovorení, teda dýchania, tvorby hlasu, úpravy hlasu v dutinách, artikulácie a prozódie.

Príznaky dyzartrie

• nezrozumiteľná alebo „zamrmlaná“ reč,
• pomalá alebo naopak neprimerane rýchla reč,
• tichý alebo slabý hlas,
• zmeny výšky tónu,
• monotónny hlas,
• ťažkosti s ovládaním tempa a rytmu reči,
• poruchy dýchania, fonácie, rezonancie a artikulácie,
• časté poruchy prehĺtania.

Dyzartria sa môže vyskytovať izolovane alebo ako súčasť širšieho neurologického ochorenia. Pri Parkinsonovej chorobe môže byť reč monotónna a tichá, pri ochoreniach mozočka môže vzniknúť ataktická alebo skandovaná reč.

Pri dyzartrii zostáva jazykový obsah spravidla zachovaný, ale pacient má ťažkosti s motorickým vykonaním reči. To znamená, že môže vedieť, čo chce povedať, rozumie hovorenému slovu a dokáže správne pomenovať predmet, ale jeho výslovnosť je nezrozumiteľná alebo výrazne zmenená.

Apraxia reči a orálna apraxia

Apraxia reči je porucha plánovania a programovania pohybov potrebných na hovorenie. Pacient môže mať zachovanú svalovú silu, ale nedokáže správne naplánovať alebo zoradiť pohyby pier, jazyka a čeľuste potrebné na vytvorenie konkrétneho slova.

Artikulačné chyby pri apraxii reči bývajú nekonštantné. Pacient môže to isté slovo raz vysloviť správne, inokedy s inou chybou, pričom sa často objavuje hľadanie správnej polohy artikulačných orgánov.

Orálna alebo bukofaciálna apraxia je porucha vykonávania nehovorových vôľových pohybov úst, tváre a jazyka. Pacient môže mať problém na požiadanie vyplaziť jazyk, našpúliť pery, zapískať alebo napodobniť určitý pohyb, hoci spontánne môže podobný pohyb vykonať.

Apraxia reči a orálna apraxia sa môžu kombinovať s afáziou. Častá je aj kombinácia nonfluentnej afázie a apraxie reči.

Porucha reči pri demencii

Ak diagnostikujeme zníženie kognitívnych schopností, hovoríme o jazykovo-kognitívnych poruchách komunikácie. Pri demencii Alzheimerovho typu má porucha komunikácie progresívny priebeh a postupne sa pridávajú problémy s pamäťou, orientáciou, sociálnym správaním a každodennou samostatnosťou.

Izolovaná porucha pomenovania môže byť príznakom počiatočného štádia syndrómu demencie, ale tiež depresivity alebo apatie pacienta. Pri demencii sa parafázie a agramatizmy často objavujú až v neskorších štádiách.

Diferenciálna diagnostika

Úlohou lekára pri prvom kontakte s neurologicky chorým pacientom s komunikačnou poruchou nie je podrobne klasifikovať afáziu, ale predovšetkým ju diagnostikovať a odlíšiť od iných možných komunikačných porúch.

Poruchy sa môžu vzájomne kombinovať. Relatívne častá je kombinácia afázie a dyzartrie, nonfluentnej afázie a apraxie reči alebo afázie a demencie.

Primárne progresívna afázia

Primárne progresívna afázia je neurodegeneratívne ochorenie, pre ktoré je charakteristická spočiatku izolovaná porucha reči trvajúca najmenej jeden až dva roky. Neskôr sa postihnutie rozširuje aj na ďalšie oblasti kognície a môže progredovať do demencie.

Ochorenie sa začína pred 65. rokom a afázia je v počiatočnej fáze najvýraznejším deficitom. PPA najčastejšie patrí do skupiny frontotemporálnych lobárnych degenerácií.

Progresívna nonfluentná alebo agramatická varianta

Spontánna rečová produkcia je neplynulá, typické sú ťažkosti s vyhľadávaním slov, fonemické parafázie a agramatizmus. Ťažké je spúšťanie artikulácie a vo vetách sa často vynechávajú neplnovýznamové slová, napríklad predložky, spojky a častice.

Porozumenie slovám a jednoduchým vetám zostáva zachované. Podobné deficity sú prítomné aj v písanej a čítanej forme.

Sémantická varianta

Výrazne narušená je sémantická pamäť, v ktorej sú uložené koncepty a pojmy tvoriace všeobecné vedomosti o svete. Osoby s touto variantou strácajú schopnosť porozumieť významu slov, ale dokážu ich zopakovať.

Produkcia reči je plynulá s nápadnou poruchou porozumenia. Gramatická rovina jazyka je spočiatku nenarušená. Môže sa pridružiť apatia, impulzivita, nezodpovednosť a časná strata vrelosti v medziľudských vzťahoch.

Logopenická varianta

Najvýraznejším príznakom je výskyt anomických páuz a výrazné ťažkosti s pomenovaním predmetov. Typický je deficit pracovnej pamäti, ktorý vedie k poruche opakovania dlhších slov, najmä však viet.

V hovorenej reči sa nevyskytujú agramatizmy a nie je narušené porozumenie izolovaným slovám.

Vyšetrenie poruchy reči

Pri prvom orientačnom vyšetrení je potrebné zhodnotiť reč po formálnej aj obsahovej stránke a overiť schopnosť prehĺtania. Poruchy reči a poruchy prehĺtania môžu byť prvým príznakom závažného neurologického ochorenia a ich odhalenie môže napomôcť správnej diagnostike základného ochorenia.

Podrobnejšia diagnostika a terapia poruchy reči a prehĺtania patrí do kompetencie klinického logopéda. Lekár by mal sledovať spontánnu reč, pomenovanie, porozumenie, opakovanie, písanie a čítanie.

Spontánna rečová produkcia

Hodnotíme fluenciu, informačnú hodnotu výpovede a sledujeme, či reč pacienta neobsahuje stereotypie, anómie, cirkumlokúcie, parafázie a ďalšie príznaky afázie.

Vhodné otázky sú: „Ako sa voláte?“, „Kde bývate?“, „Kde sa teraz nachádzate?“ a „Aké máte ťažkosti?“

Pomenovanie

Narušená schopnosť pomenovania je pre afatických pacientov typická. Pacientovi predkladáme reálne predmety, ukazujeme na časti tela a žiadame ho, aby ich pomenoval.

Ak pacient poruchu pomenovania nemá, je potrebné zvažovať iné poruchy rečovej komunikácie, napríklad apraxiu reči alebo dyzartriu. Samotná narušená schopnosť pomenovania bez súčasného, hoci diskrétneho postihnutia v ďalších oblastiach nie je dôvodom na stanovenie diagnózy afázie.

Porozumenie

Pri vyšetrení porozumenia možno požiadať pacienta: „Ukážte…“ a pomenovať predmety v okolí alebo časti tela. Ďalej možno použiť jednoduché výzvy: „Zdvihnite ruku!“, „Zatvorte oči!“ alebo „Vyplazte jazyk!“

Pri zložitejších úlohách pacient odpovedá áno alebo nie, prípadne prikývnutím, pokrútením hlavou alebo dohodnutým gestom. Možno použiť otázky: „Voláte sa XY?“, „Sme teraz doma?“, „Môže v auguste snežiť?“ alebo „Krája sa chlieb otváračom?“

Najnáročnejšie úlohy zahŕňajú výzvy ako: „Ukážte ľavou rukou pravé ucho!“, „Najprv ukážte na dvere, potom na stôl a nakoniec na stoličku!“ alebo „Po dotknutí sa nosa sa dotknite úst a brady!“

Pri vyšetrení treba dávať pozor na možnú končatinovú apraxiu alebo neglect syndróm a nenapovedať pacientovi gestom. Ak pre končatinovú apraxiu nedokáže vykonať požadovaný pohyb, možno ho požiadať, aby sa na pomenovaný predmet pozrel.

Opakovanie

Opakovanie nemusí byť narušené pri všetkých typoch afázie. Pre Brocovu, Wernickeovu, globálnu a najmä kondukčnú afáziu je však narušenie schopnosti opakovania typické.

Hodnotíme opakovanie hlások, slabík, slov, viet a súvetí. Sledujeme nielen presnosť opakovania, ale aj artikulačné chyby a fonemické parafázie.

Písanie

Pri väčšine afázií je písanie v rôznej miere narušené. Prejavuje sa zámenami písmen, vynechávaním slov, perseveráciami slov, preusporiadaním slov alebo produkciou úplne nezmyselných slov.

V najťažších prípadoch pacient produkuje iba nezmyselné čmáranice. Získaná porucha písania, teda agrafia, sa môže vyskytovať izolovane, veľmi často však súvisí práve s afáziou.

Čítanie

Čítanie je narušené u veľkej časti afatikov. Ak nie je po formálnej stránke narušené, často viazne čítanie s porozumením, pri ktorom pacient nepriradí význam k prečítanému slovu alebo nedokáže presne reprodukovať obsah textu.

Pacient môže dostať jednoduchú písomnú výzvu: „Zdvihnite ruku.“, „Zatvorte oči.“, „Ukážte na stôl a na okno.“ alebo „Ak je v tejto miestnosti kreslo, buchnite do stola!“

Vyšetrenie hlasného čítania s porozumením je dôležité pri diferenciálnej diagnostike čistej Wernickeho afázie a čistej slovnej hluchoty. Pri Wernickeho afázii je čítanie s porozumením výrazne narušené, zatiaľ čo pri čistej slovnej hluchote je zachované.

Ak pacient zlyháva už pri ľahkej úlohe vyšetrovanej oblasti, z časových dôvodov nie je nutné pokračovať náročnejšími úlohami.

Vyšetrenie dyzartrie

Diagnóza dyzartrie zvyčajne začína komplexným klinickým vyšetrením. Zahŕňa podrobnú anamnézu vrátane neurologických ochorení, nedávnych zranení alebo infekcií a fyzikálne vyšetrenie na posúdenie svalovej sily, koordinácie a rečových vzorcov.

Na potvrdenie dyzartrie a identifikáciu jej základnej príčiny sa môžu použiť laboratórne testy, zobrazovacie vyšetrenia MRI alebo CT a špecializované vyšetrenia, napríklad elektromyografia na posúdenie elektrickej aktivity svalov zapojených do reči.

Je nevyhnutné odlíšiť dyzartriu od afázie, ktorá je jazykovou poruchou, a od apraxie, pri ktorej ide o ťažkosti s plánovaním rečových pohybov. Pri tomto rozlíšení môže pomôcť klinický logopéd.

Poruchy prehĺtania

Poruchy reči a poruchy prehĺtania sa u dospelých s neurologickým postihnutím často vyskytujú súčasne. Dyzartria sa môže spájať s dysfágiou a bulbárny syndróm sa prejavuje napríklad dyzartriou a dysfágiou.

Ťažkosti s prehĺtaním môžu sprevádzať ochorenia nervového systému, ochorenia hrtanu a hlasiviek, nádory ústnej dutiny aj neurodegeneratívne ochorenia. Pri hodnotení pacienta preto treba okrem reči vždy orientačne posúdiť aj jeho schopnosť prehĺtania.

Liečba a rehabilitácia

Podrobnejšia diagnostika a terapia poruchy reči a prehĺtania je v rukách klinického logopéda. Klinický logopéd pracuje v tíme s neurológom, psychiatrom a psychológom a používa postupy terapie založenej na dôkazoch.

Ide v podstate o behaviorálnu stimuláciu, pri ktorej logopéd používa stimulačné a deblokovacie terapeutické postupy. Spôsob a náplň terapie sú rôzne a závisia od ochorenia pacienta.

Rehabilitácia afázie

Cieľom klinicko-logopedickej starostlivosti je osobe s afáziou v čo najväčšej miere znovu umožniť funkčnú komunikáciu. Afázia je neprogredujúce ochorenie a je pravdepodobné, že sa bude vplyvom terapie zmierňovať.

Kľúčovým faktorom je včasnosť začatia terapie, najlepšie v akútnej fáze na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Terapia afázie však môže byť efektívna a úspešná aj v chronickom štádiu, niekoľko rokov od vzniku poruchy komunikácie.

V akútnom, subakútnom a u mnohých pacientov aj v chronickom štádiu afázie sú dominantným problémom slová, ich produkcia, porozumenie, čítanie a písanie. Terapeutické postupy sú zamerané na zmiernenie týchto porúch, pričom z úrovne izolovaných slov treba v terapii postupovať ďalej.

Terapiu afázie je vhodné zamerať na izolované jazykové deficity aj na deficity ďalších kognitívnych funkcií, ktoré umožňujú prístup k jazykovým informáciám, napríklad pracovnú pamäť, exekutívne funkcie a pozornosť.

Obsa？om terapie je aj tréning funkčnej komunikácie v každodennom živote. V najťažších prípadoch možno využiť formy alternatívnej a augmentatívnej komunikácie.

Rehabilitácia dyzartrie

U pacienta s dyzartriou sa zameriavame na elimináciu deficitov v oblasti respirácie, rezonancie, hybnosti tváre a orofaciálneho systému, fonácie a prehĺtania.

Logopedická terapia môže pomôcť zlepšiť zrozumiteľnosť reči a komunikačné zručnosti. Dôležitú úlohu má aj liečba základného neurologického ochorenia, ak je dostupná.

Liečba dyzartrie často zahŕňa multidisciplinárny prístup. V závislosti od základnej príčiny môžu byť použité lieky, napríklad anticholinesterázové lieky pri myasténii gravis, a v niektorých prípadoch chirurgické riešenie štrukturálnych problémov ovplyvňujúcich reč.

Úloha rodiny a komunikačné stratégie

Intenzívna a dlhodobo prebiehajúca logopedická terapia, tímová spolupráca so zapojením rodinných príslušníkov alebo ošetrovateľov a terapia založená na dôkazoch majú veľký význam pre dosiahnutie želaného efektu.

• Pred začiatkom komunikácie upútajte pozornosť človeka s afáziou.
• Odstráňte rušivé podnety.
• Hovorte zreteľne a pomalšie.
• Používajte krátke a jednoduché vety.
• Držte sa konkrétnej témy rozhovoru.
• Využívajte neverbálnu komunikáciu.
• Ak treba, zopakujte oznámenie.
• Nekričte a nezvyšujte hlas.
• Presvedčte sa, či vám pacient rozumie, napríklad kontrolnou otázkou áno alebo nie alebo ukázaním na predmet.
• Buďte trpezliví a nehovorte za osobu s afáziou.
• Nadávky si neberte osobne, pretože môžu byť prejavom automatizmov.
• Nehodnoťte spôsob, akým človek s afáziou hovorí.

Dôsledky porúch reči

Ťažkosti vo vyjadrovaní myšlienok, nápadov, želaní a názorov v sociálnej interakcii výrazne zasahujú celú osobnosť človeka s afáziou. Afázia negatívne ovplyvňuje funkčnú komunikáciu a jej efektivitu, čím narúša sociálne fungovanie a pracovný výkon.

Pri osobách s afáziou sa môže objavovať depresívna symptomatika. Všetky tieto dôsledky ovplyvňujú kvalitu života nielen samotných pacientov, ale aj ich príbuzných a opatrovateľov.

Ak sa dyzartria nelieči alebo sa lieči nedostatočne, môže viesť k sociálnej izolácii, frustrácii, úzkosti alebo depresii. Pretrvávajúca dyzartria môže ovplyvniť pracovné príležitosti, vzťahy a celkovú kvalitu života.

Narušená komunikačná schopnosť so sprievodnými príznakmi znižuje schopnosť cielenej interakcie. U niektorých pacientov si to vyžaduje rekvalifikáciu povolania alebo vedie k invalidizácii.

Prognóza

Prognóza pacienta s neurogénnou poruchou komunikácie závisí najmä od rozsahu a lokalizácie lézie v mozgu, prípadne v iných oblastiach nervovej sústavy, a od stabilizácie celkového zdravotného stavu pacienta.

Prognóza pri dyzartrii sa výrazne líši podľa základnej príčiny a účinnosti liečby. Včasná diagnostika a intervencia môžu výrazne zlepšiť výsledky. Mnohí pacienti môžu vhodnou terapiou a podporou dosiahnuť lepšie komunikačné schopnosti.

Dĺžka a intenzita terapie sú kľúčovými faktormi jej efektivity a významnú úlohu zohráva spolupráca s rodinou. Pri PPA sa s progresiou ochorenia zhoršuje schopnosť komunikovať, klesajú kognitívne schopnosti a pribúdajú ťažkosti v sebestačnosti a každodenných aktivitách.

Kedy vyhľadať lekársku pomoc

Okamžitú lekársku pomoc je potrebné vyhľadať pri náhlej nezrozumiteľnej reči alebo náhlych ťažkostiach s rozprávaním, najmä po úraze hlavy alebo pri podozrení na cievnu mozgovú príhodu.

• náhla nezrozumiteľná reč alebo ťažkosti s rozprávaním,
• slabosť alebo necitlivosť tváre, rúk alebo nôh,
• ťažkosti s prehĺtaním alebo dýchaním,
• zmätenosť alebo zmeny kognitívnych funkcií,
• náhle zmeny hlasu spojené s neurologickými príznakmi.

tags: #porucha #reci #u #dospelych