Vestník MZ 2017 pre liečbu náhlych cievnych mozgových príhod

Náhla cievna mozgová príhoda (NCMP) je akútny stav spôsobený upchatím cievy v mozgu alebo jej prasknutím. Pri podozrení na mozgovú príhodu treba okamžite volať záchrannú službu na čísle 155 alebo 112, pretože účinná liečba je možná len v krátkom časovom odstupe od vzniku príznakov.

Časový limit pre podanie intravenóznej trombolýzy je najviac 4,5 hodiny od vzniku neurologických ťažkostí, pričom pri vybraných pacientoch môžu novšie odporúčania predĺžiť terapeutické okno až na deväť hodín. Mechanické odstránenie krvnej zrazeniny, teda trombektómiu, možno vykonať u vhodných pacientov v osobitnom časovom intervale podľa nálezu a zobrazovacích vyšetrení.

Význam náhlej cievnej mozgovej príhody

Náhla cievna mozgová príhoda patrí v Európe k tretej najčastejšej príčine smrti a najčastejšej príčine invalidity - trvalého narušenia zdravia a fyzickej spôsobilosti. Cievna mozgová príhoda je druhou najčastejšou príčinou úmrtí vo svete. Ročne toto ochorenie celosvetovo postihne viac než 17 miliónov ľudí.

Na Slovensku ročne postihne cievna mozgová príhoda približne 17 000 ľudí a zomiera sa na ňu častejšie ako na infarkt. Zároveň ide o najviac invalidizujúce ochorenie. Mozgová príhoda sa netýka iba starších ľudí, ale čoraz častejšie postihuje aj ľudí v produktívnom veku.

Počet ľudí, ktorí prekonali cievnu mozgovú príhodu, sa v porovnaní s rokom 2007 zvýšil o viac ako polovicu. Kým v roku 2007 bolo v registri CMP zaznamenaných 7 420 pacientov, v roku 2017 to bolo už 11 556 pacientov, pričom tento nárast je ovplyvnený aj lepšou hlásnou disciplínou v posledných rokoch.

V minulom roku utrpelo mozgovú mŕtvicu 352 ľudí vo veku 20 - 44 rokov, čo je o 66 viac ako v roku 2016. V minulosti bola náhla cievna mozgová príhoda často považovaná za „chorobu starých“, štatistiky však ukazujú, že až štvrtina pacientov prekoná mozgovú príhodu pred dosiahnutím veku 60 rokov a až 15 % vo veku menej ako 45 rokov.

Typy cievnych mozgových príhod

Cievna mozgová príhoda je definovaná ako akútne ochorenie mozgu spôsobené poruchou cievneho zásobenia. Dochádza pri nej k poškodeniu mozgového tkaniva nedokrvením alebo krvácaním do mozgu.

Viac ako 80 % náhlych cievnych mozgových príhod vzniká v dôsledku poruchy prekrvenia mozgu, teda ischémie. Z celkového počtu pacientov s CMP sa podľa údajov slovenského registra takmer 90,5 % týka ischemickej CMP vrátane prechodnej ischémie mozgu, 9 % hemoragickej CMP a v 0,5 % ide o nešpecifikovanú CMP.

Ischemická cievna mozgová príhoda

Ischemická cievna mozgová príhoda vzniká pri poruche prietoku krvi mozgovou cievou, v dôsledku čoho dochádza k prechodnému alebo trvalému poškodeniu mozgových buniek zásobovaných príslušnou cievou. V oblasti mozgu vzniká ischémia - nedostatočný prívod krvi, prostredníctvom ktorej sa k mozgovým neurónom dostáva kyslík a živiny.

Prívod krvi do časti mozgu nastáva najčastejšie pre upchatie cievy krvnou zrazeninou. Táto zrazenina vznikne najmä pri dlhodobom patologickom procese, ktorý postihuje tepny ľudského tela a volá sa kôrnatenie, teda ateroskleróza.

Menej častými príčinami upchatia tepny v mozgu sú zápalový proces, úraz tepny, teda disekcia, alebo porucha krvnej zrážanlivosti. Upchatie tepny môže nastať v ktorejkoľvek oblasti mozgu a podľa jej lokalizácie sa líšia aj príznaky.

Hemoragická cievna mozgová príhoda

Hemoragická cievna mozgová príhoda vzniká ako následok prasknutia patologicky zmenenej tepny, čo spôsobí krvácanie vnútri mozgu alebo krvácanie medzi mozgové obaly. Keďže mozog je uzavretý v lebečnej dutine a nedokáže zväčšovať svoj objem, krv sa začne hromadiť a tlačiť na mozgové tkanivo.

K ďalšiemu poškodeniu môže dôjsť pri dlhoročne zvýšenom krvnom tlaku, spontánnom krvácaní bez zistenej príčiny, poruchách krvnej zrážanlivosti a cievnych ochoreniach. Hemoragická príhoda je typická vyššou úmrtnosťou a horšími následkami.

Príčinou môže byť ateroskleróza mozgových ciev, aneuryzma, krvácanie do nádorov, meningitída, encefalitída alebo hematologické krvácavé ochorenie. Cieľom urgentnej liečby intracerebrálneho krvácania je zabrániť progresii a rastu krvácania, a tým rozvoju komplikácií.

Subarachnoidálne krvácanie

Na treťom mieste v príčinách náhlych cievnych mozgových príhod je subarachnoidálne krvácanie. Jeho príčinou je obvykle oslabenie steny tepny vnútri lebky výduťou, teda aneuryzmou.

Pri prasknutí výdute sa krv vylieva medzi povrch mozgu a lebku. Výduť môže prasknúť aj u mladých osôb bez akejkoľvek choroby alebo rizikových faktorov.

Subarachnoidálne krvácanie sa prejavuje veľmi silnou, náhle vzniknutou bolesťou hlavy, stuhnutosťou krku a prípadne poruchou vedomia. Terapeutický prístup je odlišný a spolupracuje pri ňom neurochirurg s intervenčným rádiológom; liečba zahŕňa ošetrenie zdroja krvácania, teda krvácajúcej výdute.

Prechodný ischemický atak

Prechodná forma ischemickej cievnej mozgovej príhody sa nazýva tranzitórny ischemický atak, skrátene TIA. Ide o prechodné obmedzenie prekrvenia časti mozgu, pri ktorom sa príznaky a poruchy objavia a najneskôr do 24 hodín zmiznú.

Pacient si tieto prejavy nemusí vôbec všimnúť, môže si ich uvedomiť až oneskorene alebo až vtedy, keď sa opakujú. Prekonanie TIA však signalizuje vysoké riziko vzniku náhlej cievnej mozgovej príhody.

TIA treba riešiť rovnako urgentne ako rozvinutú mozgovú príhodu: bezodkladne vyhľadať lekára, nemocnicu alebo telefonicky kontaktovať rýchlu zdravotnícku pomoc. Pacient musí byť podrobne vyšetrený a zostať pod odborným dohľadom.

Príznaky náhlej cievnej mozgovej príhody

Prejavy mŕtvice sú často náhle a môžu sa vyskytnúť aj za plného zdravia. Pri ischemickej príhode sa môžu objaviť aj počas spánku bez akejkoľvek ťažkej fyzickej aktivity, najmä u starších ľudí.

Hemoragická mozgová príhoda sa najčastejšie rozvíja po telesnej námahe, psychickom vzrušení, stolici alebo kašli, najmä u pacientov s vysokým krvným tlakom. Mŕtvici môže predchádzať silná bolesť hlavy spojená s nevoľnosťou alebo vracaním.

• náhle oslabenie polovice tela,
• náhle tŕpnutie alebo strata citlivosti,
• náhly pokles ústneho kútika,
• náhla porucha reči,
• náhla porucha zraku alebo výpadok zorného poľa,
• dvojité videnie,
• náhly závrat s poruchou stability,
• porucha koordinácie pohybov,
• prudká bolesť hlavy,
• poruchy vedomia od dezorientácie až po kómu,
• nutkanie na vracanie a vracanie.

Oslabenie polovice tela

Oslabenie polovice tela patrí k najčastejším príznakom mozgovej príhody. Slabosť môže postihnúť pravú alebo ľavú polovicu tváre, ruku alebo nohu, prípadne všetky tieto časti súčasne.

V najťažších prípadoch, pri postihnutí mozgového kmeňa, dochádza k slabosti celého tela a všetkých štyroch končatín súčasne. Závažnosť oslabenia môže prechádzať od takmer nepozorovateľnej, len naznačenej slabosti, až po úplnú nehybnosť končatiny.

Niekedy si nemožno všimnúť priamo slabosť, ale iba neobratnosť či nešikovnosť ruky alebo nohy pri určitých činnostiach. Na jednej strane tela môže dôjsť k oslabeniu tváre, ruky i nohy súčasne, alebo môže byť slabšia len ruka či len tvár.

Poruchy citlivosti

Veľmi častým príznakom je odlišná citlivosť alebo tŕpnutie na pravých alebo ľavých končatinách. V zriedkavých prípadoch sa môže objaviť bolesť polovice tela.

Poruchy zraku

Výpadky videnia majú pri mozgovej príhode typický charakter. Môže ísť o výpadok jednej polovice zorného poľa na oboch očiach súčasne, keď pacient prehliadne napríklad kľučku dverí, chodník alebo cestnú premávku.

Ďalším typom výpadku môže byť náhla úplná strata zraku na jednom oku. Náhle vzniknuté dvojité videnie spôsobuje, že pacient vidí dva obrazy toho istého predmetu vedľa seba, nad sebou alebo diagonálne.

Poruchy reči a vyslovovania

Ak sa pri mozgovej príhode poškodí niektoré z rečových centier v mozgu, dôjde k narušeniu tvorby reči alebo porozumenia reči, teda k afázii. Tieto centrá sa u väčšiny pacientov nachádzajú v ľavej polovici mozgu, u ľavákov však môžu byť v pravej polovici mozgu.

V miernejších prípadoch dochádza k zamieňaniu hlások alebo slabík a k narušeniu plynulosti reči. Pri závažnejších poruchách dokáže pacient vysloviť len krátke, najmä jednoslabičné slová a v najťažších prípadoch dôjde k úplnej strate reči.

Obdobne môže byť narušená aj zrozumiteľnosť písaného textu. Poruchu reči niekedy sprevádza apraxia, teda neschopnosť alebo sťažená schopnosť vykonávať bežné sebaobslužné činnosti, ako je obliekanie, čistenie zubov alebo umývanie.

Ak dôjde k narušeniu ovládania a koordinácie svalov, ktoré sa podieľajú na artikulácii reči, vznikne dysartria. Vtedy je reč ťažko zrozumiteľná, no pacient nemá problém s porozumením, používa správne slová, tvorí vety a jeho prejav je gramaticky správny.

Závrat, poruchy rovnováhy a koordinácie

Poruchy rovnováhy, točenie hlavy alebo pocit neistoty v priestore patria k častým sťažnostiam pacientov. Pri mozgovej príhode je typický náhly rozvoj týchto pocitov so silnou intenzitou, pričom stav pretrváva dlhodobo, nemení sa a nereaguje na polohu hlavy.

Pacient potrebuje oporu od druhej osoby alebo sa pridŕža steny či nábytku. Často dochádza súčasne aj k poruche koordinácie, keď pacient nedokáže dosiahnuť pohár na stole alebo trafiť prstom tlačidlo, čo sa označuje ako ataxia.

Obvykle sú tieto poruchy zapríčinené poškodením centier v oblasti mozočka alebo mozgového kmeňa. Náhly pocit závratu s poruchou stability a bez možnosti stáť alebo chodiť je dôvodom na okamžité privolanie záchrannej služby.

Poruchy myslenia, nálady a osobnosti

Poruchy myslenia a nálady a zmeny osobnosti patria k častým a nemenej obťažujúcim prejavom poškodenia mozgu ako poruchy hybnosti. V dôsledku poškodenia a zániku mozgových buniek môže dôjsť k prechodným alebo trvalým zmenám mentálnej výkonnosti, najmä v podobe poruchy pamäti a sústredenia.

Zriedkavé nie sú ani depresie, ktoré pri diagnóze často zostávajú nerozpoznané. Pritom veľmi závažne ovplyvňujú rehabilitáciu, návrat do práce a sociálne väzby.

Pri postihnutí predných častí mozgu môže dôjsť aj bez iných výpadkov k trvalej zmene intelektu, správania alebo osobnosti v podobe náhleho rozvinutia demencie, nevhodného či násilného správania alebo neprimeraných záchvatov plaču či smiechu.

Čo robiť po vzniku príznakov

Pri objavení príznakov, ktoré sa u seba alebo u inej osoby dosiaľ nevyskytli, netreba čakať ani sa pokúšať vysvetliť ťažkosti únavou alebo „pokročilým vekom“. Treba okamžite volať záchrannú službu na čísle 155 alebo 112.

Neustále treba mať na pamäti, že účinná liečba je v prípade mozgovej príhody možná len v krátkom časovom odstupe od vzniku príznakov a všetky výskumy a lekárske štúdie ukazujú, že jej účinnosť s časom klesá.

Hoci interval možnej liečby môže byť až 4,5 hodiny, odborný zásah v prvej hodine je účinnejší než v štvrtej hodine tohto intervalu. Pri komunikácii so záchrannou službou je dôležité uviesť čas, keď bol pacient naposledy bez príznakov.

Pomôcka FAST

Ak si nie ste istí, môžete využiť anglickú skratku FAST, čo v preklade znamená rýchlo. Pomáha rýchlo overiť najtypickejšie prejavy mozgovej príhody a pripomenúť si potrebu okamžite zavolať pomoc.

• F - face, tvár: všímajte si, či padá kútik;
• A - arms, ruky: požiadajte pacienta, aby upažil ruky pred seba; pri porážke bude jedna padať do strany;
• S - speech, reč: sledujte ťažkosti s rozprávaním alebo bľabotanie;
• T - time to call: nastal čas zavolať záchranku.

Prednemocničná organizácia starostlivosti

Ministerstvo zdravotníctva pripravilo odborné usmernenie zamerané na organizačné a liečebné postupy prednemocničnej starostlivosti prostredníctvom používania mobilnej aplikácie u pacientov pri akútnom infarkte myokardu a náhlej cievnej mozgovej príhode.

Zámerom je zlepšiť manažment pacientov, minimalizovať časové straty a zabezpečiť adekvátnu zdravotnú starostlivosť na pracovisku, ktoré je v danej chvíli najbližšie. V septembri 2017 bola vo všetkých vozidlách záchrannej zdravotnej služby inštalovaná technológia STEMI, ktorá funguje na princípe telemedicíny.

Táto technológia umožňuje konzultáciu a prenos údajov z EKG a ďalších informácií medzi záchranárom a lekárom špecialistom v nemocnici. Pilotný projekt preukázal, že vďaka technológii STEMI došlo u pacientov s infarktom myokardu k výraznému skráteniu ischemického času.

Diagnostika v nemocnici

Po príchode do zdravotníckeho zariadenia sa o pacienta zdravotníci komplexne postarajú. Keďže čas je najdôležitejší faktor, prioritou je podanie akútnej liečby, pričom potrebné vyšetrenia sa vykonávajú bez zbytočného odkladu.

Správna diagnostika mozgovej mŕtvice závisí od kvalitnej anamnézy, klinického nálezu, zobrazovacích metód a podľa potreby aj od biochemického vyšetrenia krvi. Dôležité je spomenúť všetky ochorenia, na ktoré sa pacient lieči, najmä hypertenziu, cukrovku, ischemickú chorobu srdca a poruchy zrážania krvi.

Anamnéza a klinické vyšetrenie

Anamnéza je rozhovor medzi lekárom a pacientom alebo jeho rodinou, ktorý smeruje k diagnóze porážky. Lekár zisťuje, kedy sa príznaky začali, ako dlho trvajú, či sa menia a aké lieky pacient užíva.

Klinický nález zahŕňa popis príznakov a objektívne vyšetrenie lekárom. Posudzuje sa sila končatín, citlivosť, reč, zrak, koordinácia, rovnováha a stav vedomia.

Zobrazovacie vyšetrenia

Na prvom mieste je CT mozgu, pretože vizualizuje stupeň a rozsah zmien a pomáha odlíšiť ischemickú príhodu od hemoragickej. Podľa potreby sa využívajú aj ďalšie zobrazovacie metódy, ktoré môžu spresniť rozsah poškodenia a stav mozgových ciev.

Ultrazvukové vyšetrenie ciev pomáha určiť, či došlo k zúženiu tepny, a pravidelne sa vykonáva u pacientov so zvýšeným rizikom vzniku mozgovej príhody. Angiografické vyšetrenie mozgu má osobitné postavenie pri hľadaní zdroja krvácania pri hemoragických cievnych mozgových príhodách.

Biochemické vyšetrenie krvi môže potvrdiť zriedkavú príčinu mozgovej mŕtvice, ktorou je porucha zrážanlivosti krvi. Pri rozhodovaní o trombolýze sa zohľadňujú aj lieky, ktoré pacient užíva, najmä antikoagulačná liečba.

Akútna liečba ischemickej CMP

Pri ischemickej cievnej mozgovej príhode je cieľom čo najskôr obnoviť prietok krvi v uzavretej cieve a zabrániť nezvratnému poškodeniu mozgového tkaniva. Poznáme dve hlavné možnosti liečby spôsobenej ischémiou: intravenóznu trombolýzu a endovaskulárny výkon, teda trombektómiu.

Intravenózna trombolýza

Intravenózna trombolýza spočíva v podaní lieku, ktorý rozpúšťa krvné zrazeniny. U väčšiny vhodných pacientov sa podáva najneskôr do 4,5 hodiny od vzniku neurologických ťažkostí.

Nové európske a národné odporúčania pre vybraných pacientov posúvajú možnosť trombolytickej liečby až na deväť hodín. Takéto predĺženie časového okna si vyžaduje špecifický klinický a zobrazovací nález a neznamená, že možno odkladať prevoz alebo liečbu.

Včasná liečba znamená, že človek má väčšiu šancu odísť z nemocnice po vlastných alebo len s miernym postihnutím. U vybraných pacientov je lepšie nerobiť nadbytočné doplňujúce vyšetrenia a nezdržiavať vykonanie trombolytickej liečby, pretože čas je zásadný.

Trombolýzu je možné podať aj vybraným pacientom s nádorom alebo nedávnym srdcovým infarktom. Výsledky veľkých analýz klinických údajov pacientov z medzinárodných registrov ukazujú, že trombolýza môže byť bezpečná aj v situácii, keď spočiatku nie je úplne jasné, či neurologické postihnutie spôsobila mŕtvica alebo menej závažná diagnóza, napríklad záchvat migrény, epileptický záchvat alebo psychické ťažkosti napodobňujúce mŕtvicu.

Mierne neurologické príznaky

Neurológovia by nemali otáľať s podaním liekov ani pri menej výrazných neurologických nálezoch. Týka sa to približne 30 až 40 % pacientov.

Aj pri miernych príznakoch existuje väčšie riziko neskorších handicapujúcich následkov, a to dokonca u jednej tretiny týchto pacientov. Aj u týchto pacientov môže byť trombolýza bezpečná a prospešná.

Wake-up stroke

Osobitnú skupinu tvoria pacienti, ktorí utrpeli mozgovú príhodu pred prebudením, teda takzvanú wake-up stroke. Keďže nie je možné presne určiť čas vzniku, trombolýza sa v minulosti u týchto pacientov nemohla vykonať.

Pacienti s mozgovou príhodou po prebudení tvoria približne 20 až 25 % prípadov. Analýzy však ukazujú, že z liečby jednoznačne profitujú a u viac než 60 % z nich možno dosiahnuť veľmi dobrý liečebný výsledok, ak spĺňajú stanovené kritériá.

Antikoagulačná liečba

Osobitne sa riešia situácie, keď pacient utrpí CMP počas antikoagulačnej liečby. Pri trombolýze u týchto pacientov existuje riziko závažného krvácania.

Počet ľudí užívajúcich antikoagulanciá vrátane liekov druhej generácie, teda NOAC, sa výrazne zvyšuje. U väčšiny pacientov na tejto liečbe nemôže byť trombolýza vykonaná.

Výnimkou je dabigatran, pri ktorom je dostupné špecifické antidotum idarucizumab. Pre ostatné látky zo skupiny NOAC antidotum zatiaľ nie je bežne dostupné.

Mechanická trombektómia

Mechanická trombektómia je endovaskulárny výkon, pri ktorom sa cez vpich v triesle zavedie nástroj priamo do mozgovej cievy a krvná zrazenina sa mechanicky odstráni. Cieľom je spriechodniť cievu a zabrániť nezvratnému poškodeniu mozgu.

V roku 2017 sa uvádzal časový limit na mechanické odstránenie trombu do ôsmich hodín od prvých prejavov cievnej príhody. Novšie odporúčania môžu u vybraných pacientov rozšíriť časové okno podľa výsledkov zobrazovacích vyšetrení a ďalších kritérií.

Akútnu liečbu dostáva na Slovensku čoraz viac pacientov. V roku 2017 bola trombolytická liečba podaná štvornásobne vyššiemu počtu pacientov ako v roku 2009.

Ďalšie opatrenia pri ischemickej CMP

Súčasťou terapie je úprava krvného tlaku, zabránenie rozvoju masívneho opuchu mozgu, tlmenie bolesti a rehabilitácia. Následne sa dopĺňajú všetky potrebné vyšetrenia a ošetrenia.

Liečba hemoragickej CMP

Liečba hemoragickej cievnej mozgovej príhody závisí od veľkosti a lokalizácie krvácania, jeho príčiny a celkového stavu pacienta. Cieľom urgentnej liečby je zabrániť zväčšovaniu krvácania a rozvoju komplikácií.

Farmakologická liečba

Farmakologická liečba pozostáva z úpravy vysokého krvného tlaku, podania liekov zabraňujúcich krvácaniu a liekov proti bolesti, prípadne aj liekov proti vracaniu. Používa sa najmä pri malých a hlboko lokalizovaných krvácaniach.

Chirurgická a endovaskulárna liečba

Chirurgická liečba pozostáva z ošetrenia poškodenej cievy a zastavenia krvácania. Najčastejšou príčinou subarachnoidálneho krvácania je prasknutie aneuryzmy a vo väčšine prípadov si stav pacientov vyžaduje operačnú liečbu.

Pri liečbe subarachnoidálneho krvácania spolupracuje neurochirurg s intervenčným rádiológom. Úlohou je ošetriť zdroj krvácania a zabrániť jeho opakovaniu.

Organizácia siete a kvalita starostlivosti

Slovensko sa v posledných rokoch výrazne zlepšilo v liečbe cievnych mozgových príhod. Ukázali to údaje z registra cievnych mozgových príhod, ktorý funguje viac než desať rokov.

Do registra lekári nahlasujú typ cievnej mozgovej príhody, prítomnosť rizikových faktorov, užívané lieky a liečbu, ktorú pacient dostal. Z registra možno zistiť, koľko pacientov dostalo včas akútnu liečbu intravenóznou trombolýzou.

Povinné hlásenie do registra poskytuje prehľad o starostlivosti o pacientov s CMP vo všetkých nemocniciach. Súčasne umožňuje kontrolovať kvalitu starostlivosti, porovnávať jednotlivé pracoviská a identifikovať rezervy.

V posledných rokoch sa počet pacientov s akútnou liečbou zvýšil takmer na 20 %, čo je porovnateľné s vyspelými európskymi krajinami. Priemerný čas od vzniku klinických príznakov do podania trombolytickej liečby dosahoval v roku 2017 150 minút a čas od prijatia pacienta do nemocnice po podanie liečby bol 50 minút.

Podľa ďalších údajov sa interval od vzniku príznakov do podania akútnej liečby na Slovensku v posledných rokoch znížil približne na 130 minút. Zlepšovanie rýchlosti liečby a dostupnosti moderných terapeutických postupov prispieva k znižovaniu úmrtnosti a následnej invalidity.

Triáž a smerovanie pacienta

Akútna starostlivosť o pacientov s cievnou mozgovou príhodou si vyžaduje rýchle rozpoznanie príznakov, správnu prednemocničnú triáž a smerovanie pacienta na pracovisko, ktoré dokáže poskytnúť potrebnú liečbu.

Pri výbere pracoviska je dôležité minimalizovať časové straty a zabezpečiť zdravotnú starostlivosť v centre, ktoré je pre daného pacienta v konkrétnej situácii najvhodnejšie. Vysokošpecializovaná starostlivosť zahŕňa najmä dostupnosť intravenóznej trombolýzy, mechanickej trombektómie, neurochirurgickej a intervenčnej rádiologickej liečby.

Rehabilitácia po cievnej mozgovej príhode

Nemenej dôležité je včasné začatie intenzívnej rehabilitácie. Čím skôr sa začne, tým skôr možno osloviť mozog a neuroplastické procesy.

Pri neskoršom začatí rehabilitácie sa pacienti často stretávajú s už vytvorenými nesprávnymi kompenzačnými návykmi, ktoré sa ťažšie odbúravajú. Rehabilitácia preto nemá byť odkladaná na neskoršie obdobie.

Následná starostlivosť zahŕňa rehabilitáciu pohybového aparátu, reči, prehĺtania a stability, ako aj ergoterapiu. Liečebná a rehabilitačná starostlivosť obvykle trvá niekoľko týždňov, nezriedka však aj tri mesiace, a u menšej časti pacientov ešte dlhšie.

Následky a prognóza

Prognóza zdravotného stavu po mozgovej príhode závisí od viacerých okolností. Najdôležitejším faktorom je rozsah mozgového infarktu, teda veľkosť oblasti mozgu, ktorá bola poškodená.

Výsledok ďalej závisí od príčiny NCMP, veku a ďalších prítomných ochorení. Vyhliadky môže významne ovplyvniť rýchlosť akútnej liečby, keďže každú minútu zanikajú milióny nervových buniek.

Niektorí pacienti sa po prekonaní mŕtvice vrátia k bežnému životu takmer bez ťažkostí, iní môžu trpieť poruchami reči, ťažkosťami s chôdzou, poruchami koordinácie končatín, problémami s držaním predmetov v rukách, poruchami zraku, stratou chuti, bolesťami, úzkosťou alebo depresiou.

Všetky tieto ťažkosti sú sčasti riešiteľné, najmä dlhodobou rehabilitáciou, návštevou logopéda a kontrolami u neurológa. V súčasnosti môže približne 60 % pacientov po mozgovej príhode žiť ďalej bez viditeľných následkov, napriek tomu treba počítať s dlhodobou liečbou a pravdepodobnou zmenou životného štýlu.

Rizikové faktory

Niektoré rizikové faktory nemožno ovplyvniť. Patria medzi ne vek, pohlavie, rasa a genetické faktory, respektíve dedičná predispozícia.

Medzi hlavné ochorenia a činitele zodpovedné za cievnu mozgovú príhodu patria ischemická choroba srdca, fibrilácia predsiení, vysoký krvný tlak, diabetes mellitus, porucha metabolizmu tukov a zúženie krčnej tepny.

• vysoký krvný tlak,
• cukrovka,
• fibrilácia predsiení a iné poruchy srdcového rytmu,
• ateroskleróza a porucha metabolizmu tukov,
• zúženie krčnej tepny,
• fajčenie,
• nadváha a obezita,
• nadmerné požívanie alkoholu,
• nedostatok pohybu,
• dlhodobý stres.

Významným rizikovým faktorom, najmä u mladých ľudí, je nezdravý životný štýl. Fajčenie, nadmerné pitie alkoholu, stres a nedostatok pohybu podporujú obezitu, poruchy metabolizmu tukov a cukrovku.

Prevencia ďalšej mozgovej príhody

• zdravý životný štýl,
• eliminácia fajčenia,
• úprava krvného tlaku,
• zníženie vysokej hladiny celkového cholesterolu,
• pravidelná fyzická aktivita,
• preventívne lekárske prehliadky, najmä u starších pacientov,
• dodržiavanie odporúčanej liečby po prekonanej cievnej mozgovej príhode,
• včasná chirurgická alebo endovaskulárna liečba pri diagnostikovanom zúžení krčnej tepny,
• pravidelné kontroly u neurológa.

Otázky pred prepustením z nemocnice

Od zdravotného stavu a závažnosti mozgovej príhody závisí, ktoré aktivity budú pre pacienta vhodné a ktoré nevhodné. Konkrétne odporúčania je vhodné prebrať s ošetrujúcim lekárom ešte pred prepustením alebo pri prvej ambulantnej kontrole.

• Môžem šoférovať?
• Môžem pracovať na zmeny?
• Môžem jazdiť na bicykli?
• Môžem pracovať v rizikových povolaniach, napríklad vo výškach, s bremenami, pri páse, pri strojoch alebo v hromadnej doprave?
• Môžem cestovať lietadlom?
• Môžem sa potápať?
• Môžem robiť silové cvičenia vo fitnesscentre?
• Môžem športovať?
• Môžem darovať krv?

tags: #vestnik #mz #2017pre #liecbu #nahlych #cievnych