Profesor MUDr. Pavel Traubner, DrSc., bol popredný slovenský neurológ, univerzitný profesor a dlhoročný pedagogický pracovník, ktorý zásadným spôsobom prispel k rozvoju neurológie na Slovensku. Vo štvrtok 14. novembra 2024 krátko pred polnocou zomrel v Bratislave vo veku 83 rokov.
Počas svojej profesijnej dráhy sa stal neoddeliteľnou súčasťou slovenskej neurológie, vychoval množstvo mladých odborníkov a naďalej aktívne prispieval k rozvoju medicíny. Špecializoval sa na choroby nervového systému a jeho vedeckým zameraním sa stala ultrazvuková diagnostika cievnych mozgových ochorení.
Kto bol Pavel Traubner
Pavel Traubner sa narodil 2. mája 1941 v Ilave. Bol významným slovenským neurológom, univerzitným profesorom a dlhoročným pedagogickým pracovníkom.
V minulosti bol prednostom I. neurologickej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave a dekanom Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil aj ako hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre neurológiu, bol členom Vedeckej rady LF UK aj samotnej Univerzity Komenského.
V priebehu svojej kariéry vydal množstvo publikácií týkajúcich sa oblasti neurológie. Bol autorom mnohých vedeckých publikácií a článkov a svojou prácou zásadným spôsobom prispel k rozvoju neurológie na Slovensku.
Detstvo poznačené vojnou a prenasledovaním
Jeho detstvo poznamenala atmosféra vojny, ale tiež antisemitizmu. Narodil sa židovským rodičom, ktorí sa k židovstvu hlásili aj počas holokaustu.
Rodinu Traubnerovcov prišiel večer 3. septembra 1944 jeden zo spoluobčanov varovať, že ich chcú hneď na druhý deň ráno naložiť do transportu do koncentračného tábora. Preto ešte v noci na 4. septembra utiekli do hôr, do neďalekého Zliechova.
V úkrytoch v okolí Zliechova a Valaskej Belej prežili deväť mesiacov až do konca druhej svetovej vojny. Skrýval sa pred nacistami v horách s partizánmi.
Rok po oslobodení vedel iba šepkať - v strachu pred odhalením v úkryte si odvykol hovoriť nahlas. Ako však povedal TASR pri príležitosti 80. narodenín, tragická skúsenosť z detstva mu umožnila zdolávať aj ostatné životné prekážky.
Rozhodnutie stať sa lekárom
Jeho otec, ktorý bol pre syna veľkým vzorom, sa vrátil k stomatologickej praxi. Preto sa Pavel Traubner tiež rozhodol pre povolanie, či ako sám hovoril, poslanie lekára.
Od roku 1958 študoval medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského (LF UK) v Bratislave. V šiestom ročníku štúdia začal pracovať ako pomocný asistent na Ústave patologickej anatómie.
Po návrate z vojenskej služby do Bratislavy nastúpil 1. septembra 1966 opäť na patológiu, no zakrátko dal prednosť celoživotnej láske - neurológii. Prihlásil sa na konkurz na Neurologickú kliniku LF UK v Bratislave a dostal miesto sekundárneho lekára, neskôr odborného asistenta.
Akademická a klinická kariéra
| Obdobie | Pôsobenie alebo dosiahnutý stupeň |
|---|---|
| Od roku 1958 | Štúdium medicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave |
| 1. september 1966 | Návrat na patológiu po vojenskej službe |
| Rok 1985 | Získanie titulu docenta |
| Rok 1991 | Vymenovanie za vysokoškolského profesora |
| 1991 až 2008 | Prednosta 1. Neurologickej kliniky LF UK |
| 2000 až 2007 | Dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského |
Titul docenta získal v roku 1985, o šesť rokov neskôr ho vymenovali za vysokoškolského profesora. V rokoch 1991 až 2008 zastával post prednostu 1. Neurologickej kliniky LF UK.
Počas dvoch funkčných období, v rokoch 2000 až 2007, bol tiež dekanom LF UK. Bol tiež prednostom I. neurologickej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave, dekanom Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a predsedom štátneho fondu Pro Slovakia.
Prednášal na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského, kde sa venoval aj výchove a vzdelávaniu mladých lekárov. Mnohí jeho študenti dnes sami pôsobia ako uznávaní odborníci v oblasti neurológie.
Odborné zameranie a vedecký prínos
Profesor Traubner sa špecializoval na choroby nervového systému. Jeho prínos v oblasti diagnostiky a liečby neurologických ochorení je neoceniteľný.
Jeho vedeckým zameraním sa stala ultrazvuková diagnostika cievnych mozgových ochorení. Prednášal na domácich i zahraničných fórach a v priebehu svojej kariéry vydal množstvo publikácií týkajúcich sa oblasti neurológie.
Stal sa členom výboru Slovenskej neurologickej spoločnosti, čestným členom Českej neurologickej spoločnosti, členom výboru Stredo- a východoeurópskej spoločnosti pre cievne mozgové ochorenia a tiež členom prezídia Európskej neurosonologickej spoločnosti.
Takisto bol členom vedeckých rád ďalších univerzít. Pôsobil ako hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre neurológiu a bol členom Vedeckej rady LF UK aj samotnej Univerzity Komenského.
Učiteľ a mentor mladých odborníkov
Počas svojej profesijnej dráhy sa stal neoddeliteľnou súčasťou slovenskej neurológie, vychoval množstvo mladých odborníkov a naďalej aktívne prispieval k rozvoju medicíny.
Aby mohol chorým ľuďom pomáhať, prekonal náročnú cestu medicínskeho štúdia, klinickej práce, získal mnohé atestácie, dosiahol najvyšší vedecko-pedagogický titul univerzitného profesora, ale nestratil ľudskosť, vzťah k trpiacemu človeku a úctu k životu.
Takto ho veľmi presne charakterizuje portál Českej a slovenskej neurológie a neurochirurgie aj ľudia, ktorí ho poznali. Množstvo pacientov na neho s vďačnosťou spomína, ako im pomohol v ich zdravotných ťažkostiach.
Spoločenská angažovanosť a obhajoba ľudských práv
Pavel Traubner sa aktívne zúčastňoval na množstve politických, kultúrnych a spoločenských aktivít. Bol aj výrazne spoločensky angažovaný.
Jeho životné skúsenosti ho viedli k tomu, že bol tiež výraznou postavou pri presadzovaní ľudských a občianskych práv. Dlhoročná práca a angažovanosť z neho urobili jednu z najvýznamnejších osobností slovenskej medicíny a svojimi postojmi na strane humanizmu získal celospoločenské uznanie.
V ostatných rokoch sa usiloval o oživenie a rozvoj židovskej komunity na Slovensku. Počas života bol aj čestným predsedom Židovských náboženských obcí.
Ústredný zväz židovských náboženských obcí, ktorého bol Traubner čestným predsedom, pripomenul, že profesor Traubner bol neurológom svetového formátu. Zároveň zvýraznil jeho osobnosť v kontexte obhajcu demokracie, tolerancie i menšinových práv.
Bol neúnavným bojovníkom za zachovanie histórie a kultúry židovskej komunity na Slovensku. Ako židovské dieťa bol Pavel Traubner vystavený perzekúcii.
Pripomínanie holokaustu a historickej pamäti
„Niekedy sa vraví, že sa o holokauste hovorí priveľa, ale nie je to pravda - vedomie ľudí je ovplyvniteľné a treba pripomínať tragédie, ktoré sa stali,“ povedal profesor Traubner TASR pri príležitosti svojho 80-ročného životného jubilea.
Jeho osobná skúsenosť s prenasledovaním sa premietla do celoživotného záujmu o ľudské práva, toleranciu a zachovanie historickej pamäti. Aktívne sa podieľal na verejnej osvete a na podpore židovskej komunity na Slovensku.
Verejná osveta o neurologických ochoreniach
Okrem svojej odbornej činnosti bol známy svojím aktívnym prístupom k verejnej osvete a vzdelávaniu verejnosti o neurologických ochoreniach.
Jeho snaha zvyšovať povedomie o týchto ochoreniach a podporovať prevenciu prispela k lepšiemu porozumeniu neurologických problémov medzi ľuďmi.
Kognitívne poruchy a demencia predstavujú stále väčší problém nielen pre pacientov a slovenské zdravotníctvo, ale aj pre celú spoločnosť. Aj s prihliadnutím na blížiace sa možnosti liečby pacientov so včasnými štádiami Alzheimerovej choroby, a tým aj potrebu lepšej diferenciálnej diagnostiky demencií bola založená nová sekcia SNeS: Sekcia pre kognitívne poruchy a demenciu, s cieľom intenzívnejšie sa venovať tejto problematike.
Ocenenia
Počas svojej kariéry získal mnoho ocenení. Za prínos k zvyšovaniu povedomia o význame ľudských práv na Slovensku získal Pavel Traubner za rok 2019 Cenu ministra spravodlivosti.
V roku 2000 prevzal Krištáľové krídlo v oblasti medicína a veda. Získal aj prestížne ocenenie Krištáľové krídlo v oblasti vedy a medicíny.
Vážne zdravotné problémy a odolnosť
V jeho aktivitách ho nezastavili ani vážne zdravotné problémy a amputácia nohy, veľkou oporou mu bola jeho manželka Katarína.
Po druhý raz sa ocitol v ohrození života na konci roku 2019, keď ho pre problémy s cukrovkou postihla sepsa a lekári mu museli amputovať dolnú končatinu. Kvôli vážnym zdravotným problémom mu počas Vianoc v roku 2019 museli amputovať nohu.
V roku 2020 bol účastníkom vážnej dopravnej nehody po ktorej skončil v nemocnici so zlomenými rebrami. Napokon však svoj statočný boj so zhoršujúcou sa chorobou prehral 14. novembra 2024, mal 83 rokov.
Odkaz profesora Pavla Traubnera
ÚZŽNO zdôraznil i samotný ľudský rozmer a „nezameniteľný charakter“ profesora Traubnera. Bol človekom s veľkým srdcom, ochotným pomôcť každému, kto to potreboval.
Vyjadril i presvedčenie, že dielo a hodnoty profesora Traubnera budú žiť ďalej. Naša spomienka nemusí byť spojená len s pocitmi smútku nad jeho odchodom, ale aj prejavom obdivu k aktívnemu životu a ocenením prínosu pre medicínu, pre židovskú komunitu a pre celé Slovensko.
Profesor Pavel Traubner zostáva v slovenskej medicíne zapísaný ako uznávaný neurológ svetového formátu, pedagóg, vedec, mentor mladých odborníkov a človek, ktorý spájal odbornú prácu s úctou k pacientom, humanizmom a občianskou angažovanosťou.