Vyšetrenie novorodenca po pôrode pozostáva z posúdenia popôrodnej adaptácie, Apgar skóre, kompletného fyzikálneho vyšetrenia a orientačného neurologického vyšetrenia. Lekár sleduje dýchanie, srdcovú činnosť, celkový vzhľad, zrelosť, svalový tonus, spontánne pohyby a novorodenecké reflexy.
Väčšina vyšetrení je rýchla, nebolestivá a vykonáva sa počas prvých hodín alebo dní života. Ak sa objaví nejasný nález, môže byť potrebné ďalšie sledovanie alebo konzultácia s detským neurológom, kardiológom, genetikom či iným špecialistom.
Čo sa deje bezprostredne po narodení
Po pôrode prevezmú starostlivosť o novorodenca odborníci z novorodeneckého alebo neonatologického oddelenia. S láskou a najväčšou pozornosťou sledujú jeho zdravotný stav a zabezpečia prvé základné skríningy, aby potvrdili dobrý zdravotný stav dieťatka. V prípade akýchkoľvek komplikácií sú ihneď pripravení zasiahnuť a pomôcť.
Ak je novorodenec po pôrode v dobrom zdravotnom stave, odporúča sa čo najskôr kontakt koža na kožu s mamou. Bonding podporuje adaptáciu bábätka, vytváranie vzájomnej väzby aj úspešný začiatok dojčenia. Neprerušovaný kontakt by mal optimálne trvať 2 hodiny, samozrejme za predpokladu, že to zdravotný stav dieťatka dovolí.
Počas prvých 2 hodín sa mamička s bábätkom navzájom zoznamujú a spoločne sa venujú prvému prisatiu na prsník, čo je veľmi dôležité pre úspešný nástup laktácie. Mnohé pôrodnice dnes umožňujú vykonávať prvé vyšetrenia bez zbytočného oddeľovania dieťaťa od mamy.
Všetky úkony sú komunikované a vykonané za prítomnosti rodičov. Počas lekárskych vyšetrení sa nebojte pýtať na všetko, čo vás zaujíma. Informovaný rodič lepšie rozumie zdravotnému stavu svojho dieťaťa a vie sa pripraviť na starostlivosť doma.
Prvé zhodnotenie zdravotného stavu novorodenca
Apgar skóre
Prvé hodnotenie zdravotného stavu prebieha pomocou Apgar skóre. Lekár alebo pôrodná asistentka hodnotí dieťa v 1. a 5. minúte po narodení, prípadne aj neskôr.
Sleduje sa:
- farba kože,
- srdcová frekvencia,
- dýchanie,
- svalové napätie,
- reakcia na podnety.
Maximálny počet je 10 bodov. Nižšie skóre bezprostredne po pôrode nemusí znamenať zdravotný problém, ale môže odrážať prirodzený proces adaptácie.
Kontrola dýchania, srdcovej činnosti a reflexov
Pediater alebo neonatológ kontroluje pravidelnosť dýchania, srdcovú činnosť a prítomnosť základných novorodeneckých reflexov. Tieto údaje pomáhajú posúdiť celkovú vitalitu novorodenca.
Prvé vyšetrenie pediatrom
Prvé vyšetrenie dieťaťa pediatrom prebieha zvyčajne do dvoch hodín po narodení, ak bol pôrod bez komplikácií. Súčasťou prvého vyšetrenia je zhodnotenie klinického stavu a objektívneho nálezu, meranie telesnej teploty rektálne a podanie vitamínu K proti krvácavej chorobe novorodenca.
Meraním telesnej teploty sa zároveň overuje priechodnosť konečníka. Úplne prvé ošetrenie novorodenca vykonáva novorodenecká sestra ešte na pôrodnej sále.
Posúdenie zrelosti novorodenca
Normálna gravidita trvá 40 týždňov. Údaj o jej dĺžke dostáva pediater z gynekologických záznamov a vyšetrení. Je to údaj, ktorý sa vypočítava z dátumu poslednej menštruácie a koriguje sa podľa ultrazvukových vyšetrení plodu.
Pri prvom vyšetrení po pôrode si pediater overí, či novorodenec zrelosťou zodpovedá vypočítanému veku, takzvanému gestačnému veku. Využíva na to skórovacie systémy, najznámejší a najpoužívanejší je skórovací systém podľa Ballardovej.
Hodnotia sa niektoré telesné znaky, ako sú koža, ryhovanie na ploskách nožičiek, zrelosť prsnej žľazy, tvar a elasticita ušnice a genitál, ako aj vývojové funkčné prejavy. Zrelosť novorodenca vyhodnotí systém na základe dosiahnutého skóre.
Kategórie podľa gestačného veku
- Novorodenci narodení v termíne: donosení, narodení medzi 38. a 42. týždňom tehotnosti.
- Novorodenci narodení pred termínom: nedonosení, narodení pred ukončeným 37. týždňom tehotnosti.
- Novorodenci narodení po termíne: prenášaní, narodení po ukončenom 42. týždni tehotnosti.
Posúdenie stavu výživy a pôrodnej hmotnosti
Na posúdenie stavu výživy sa v neonatológii používajú takzvané percentilové grafy. Udávajú, koľko by mal novorodenec vzhľadom k dĺžke tehotnosti vážiť.
Novorodencov s optimálnou hmotnosťou vzhľadom k dĺžke tehotnosti nazývame eutrofickí novorodenci. Ich hmotnosť sa pohybuje v rozmedzí medzi 10. a 90. percentilom pre daný gestačný vek.
Novorodenci s pôrodnou hmotnosťou pod 3. percentil pre daný vek sú označovaní ako hypotrofickí, naopak s hmotnosťou nad 97. percentil ako hypertrofickí. Novorodenci, ktorí sa nachádzajú medzi týmito pásmami, sú hranične hypotrofickí alebo hranične hypertrofickí.
Kategorizovanie novorodencov podľa zrelosti a stavu výživy má veľký prediktívny význam. Na základe tohto hodnotenia vieme diferencovane pristupovať k starostlivosti o novorodencov a vieme predvídať chorobnosť a možné zdravotné komplikácie.
Donosení novorodenci s primeranou hmotnosťou vzhľadom k dĺžke tehotnosti a primeranou adaptáciou sú umiestňovaní na úsek fyziologických novorodencov, takzvaný rooming-in. Ľahko nedonosení alebo ľahko podvýživení novorodenci sú zväčša sledovaní na úseku so zvýšenou starostlivosťou.
Novorodenci extrémne a ťažko nedonosení vyžadujú intenzívnu starostlivosť, sledovanie životných funkcií a častokrát aj umelú pľúcnu ventiláciu.
Kompletné fyzikálne vyšetrenie novorodenca
Cieľom vyšetrenia je včasné odhalenie abnormalít, či už sú to vrodené chyby, pôrodné poranenia alebo odchýlky v popôrodnej adaptácii. Vyšetrenie vykonáva detský alebo novorodenecký lekár na novorodeneckom boxe, ideálne vo výhrevnom lôžku.
Počas vyšetrenia je dieťa vyzlečené. Lekár si ako prvé všíma celkový vzhľad, polohu dieťaťa, bdelosť, symetriu tela, hybnosť a postavenie končatín. Donosený novorodenec drží horné aj dolné končatiny v takzvanom flekčnom postavení, teda pokrčené v lakťoch aj v kolenách a pritiahnuté k telu.
Meranie hmotnosti, dĺžky a obvodu hlavy
Zaznamenáva sa pôrodná hmotnosť, telesná dĺžka a obvod hlavičky. Tieto údaje slúžia ako základ pre sledovanie rastu a vývoja dieťaťa.
Dôležitým údajom je veľkosť, respektíve obvod hlavy. Na posúdenie adekvátnych rozmerov vzhľadom k dĺžke tehotnosti sa používajú percentilové grafy, podobne ako pri posudzovaní výživy.
Vyšetrenie kože
Po pôrode je koža pokrytá vo väčšine prípadov plodovým mazom. Jej vzhľad je závislý od zrelosti, teda gestačného veku.
Donosení novorodenci majú kožu hrubšiu, preto pôsobí dojmom, že je bledšia. Nedonosení novorodenci majú kožu červenú, tenkú, s presvitajúcimi cievkami a jemným ochlpením, takzvaným lanugom.
Krátko po pôrode je často prítomné namodralé sfarbenie plosiek nôh a dlaní, ktoré býva prvý deň života normálnym nálezom. Ak sa však namodralé, cyanotické sfarbenie objaví alebo pretrváva v neskoršom období, môže byť prejavom závažného ochorenia dýchacieho alebo kardiovaskulárneho systému.
U časti novorodencov sa krátko po narodení objaví novorodenecká koprivka, takzvaný novorodenecký exantém. Vyskytuje sa najčastejšie na tvári, trupe a končatinách, má prchavý charakter a nevyžaduje žiadnu špeciálnu liečbu.
Na koži si ďalej všímame prítomnosť kožných znamienok, hemangiómov a modriniek. Žltým sfarbením kože sa prejavuje novorodenecká žltačka, bledým zase chudokrvnosť.
Vyšetrenie hlavy a fontanely
Na hlave si lekár všíma rozmer a napätie veľkej fontanely, symetriu hlavičky a prejavy pôrodných poranení. Veľká fontanela je väzivové spojenie v tvare kosoštvorca na temene hlavy v mieste, kde sa spájajú lebečné kosti.
Rastom hlavičky sa fontanela postupne uzatvára tým, že sa premieňa na kosť. Veľká fontanela sa najčastejšie zrastá okolo roku, avšak sú aj stavy, kedy sa uzavrie podstatne skôr alebo neskôr.
Pôrodné poranenia hlavičky sú pomerne časté a súvisia s mechanizmom samotného pôrodu. Najčastejšie ide o kefalhematóm a pôrodný nádor, teda opuch hlavy.
Kefalhematóm je zakrvácanie pod vonkajší obal kosti, väčšinou temennej, a hojí sa niekoľko týždňov. Pôrodný opuch je zakrvácanie a opuch podkožia, väčšinou v záhlaví, a vymizne v priebehu niekoľkých dní. Oba typy poranení zvyčajne nevyžadujú špeciálnu liečbu a zahoja sa spontánne.
Vyšetrenie tváre a krku
Na tvári sa vyhľadávajú takzvané dysmorfické črty, ako sú deformované a nižšie postavené ušnice, široký koreň nosa, netypické postavenie očných štrbín, rázštep podnebia a pery. Tieto nálezy môžu byť súčasťou mnohých genetických ochorení a syndrómov.
Jedným z prejavov pôrodného traumatizmu je takzvaná stagnačná cyanóza tváre, alebo inak povedané „syndróm modrej masky“. Tvár novorodenca má modrú farbu v dôsledku krvných podliatin, ktoré sú spôsobené buď obtočenou pupočnou šnúrou okolo krku počas pôrodu, alebo zaseknutými ramienkami v pôrodných cestách.
Krk novorodenca je krátky. Stáva sa, že je hlavička vychýlená z osového postavenia smerom k jednému či druhému ramenu. Príčinou asymetrického držania hlavy býva tortikolis.
Tortikolis je spôsobený buď vynútenou polohou hlavičky v maternici, pri nesprávnom naliehaní bábätka alebo nedostatku plodovej vody, alebo pôrodným poranením, teda zakrvácaním do kývača hlavy. Pri miernych stupňoch vychýlenia je postačujúce polohovanie novorodenca a masáže, ale vo väčšine prípadov je potrebná cielená rehabilitácia, do ktorej je zaučená aj mamička.
Vyšetrenie hrudníka, pľúc a srdca
Hrudník je sídlom životne dôležitých orgánov, pľúc a srdca. Lekár sa pri vyšetrení zameriava na sledovanie mechaniky dýchania, počtu dychov za minútu a pomocou fonendoskopu skúma posluchový nález na pľúcach.
Spôsob a frekvencia dýchania sa menia v závislosti od bdelosti, fyzickej aktivity a plaču. V pokojovom stave je normálna frekvencia dýchania u donoseného novorodenca 40 až 60 dychov za minútu.
Novorodenci narodení pred termínom majú dýchanie o niečo rýchlejšie a nepravidelné, periodické, čo súvisí s nezrelosťou pľúc a dychového centra. Zrýchlené dýchanie nad 60 dychov za minútu, namáhavé dýchanie, grunting, teda stonavé dýchanie, alebo neštandardný či asymetrický posluchový nález na pľúcach vyvolávajú podozrenie na ochorenie pľúc, srdca alebo infekciu.
Súčasťou vyšetrenia dýchacieho systému je aj vyšetrenie saturácie krvi kyslíkom pomocou pulzného oxymetra.
Normálna srdcová akcia u novorodenca narodeného v termíne je 120 až 160 úderov za minútu. V spánku môže byť nižšia, naopak, pri fyzickej aktivite vyššia.
Počas prvých 24 hodín života je častým nálezom jemný srdcový šelest, ktorý má väčšinou prechodný, adaptačný charakter. Nie každý šelest znamená vrodenú chybu srdca.
Šelesty, ktoré sa objavujú 3. až 4. deň po pôrode a ich intenzita stúpa, bývajú dôvodom na ultrazvukové vyšetrenie srdca za účelom potvrdenia alebo vylúčenia srdcovej chyby.
Na posúdenie srdcového výdaja slúži zhodnotenie prekrvenia kože, kvality pulzov na horných a dolných končatinách a vyšetrenie tlaku krvi.
Vyšetrenie brucha a pupočníka
Lekár vyšetruje veľkosť bruška a zisťuje, či je mäkké a či sa dá dobre prehmatať. Kontroluje sa bruško, pupočník, pečeň a slezina.
Distenzia brucha, teda roztiahnutie brucha nad úroveň hrudníka, krátko po pôrode môže byť príznakom črevnej nepriechodnosti. Člnkovité brucho, ktoré je pod úrovňou hrudníka, môže signalizovať bránicovú herniu.
Dôležitou súčasťou pri vyšetrení brucha je kontrola pupočného pahýľu, ktorý je za normálnych okolností trojcievny a je po prestrihnutí pupočnej šnúry zasvorkovaný. Pupočný pahýľ sa má udržiavať v čistote a suchu a zväčša do 10 dní spontánne odpadne.
Vyšetrenie genitálu, močenia a stolice
U oboch pohlaví sa hodnotí zrelosť genitálu a prípadné vývojové abnormality. U chlapcov sa kontroluje, či majú oba semenníky zostúpené v miešku.
Dievčatá majú prvé dni po pôrode genitál mierne opuchnutý a z rodidiel môže byť pozorovaný belavý hlienovitý výtok v dôsledku prenesených hormónov od matky.
Novorodenec by mal prvýkrát močiť do 24 hodín od pôrodu. V prvých 2 až 3 dňoch môžu byť na pomočenej plienke prítomné fliačiky tehlovočervenej farby. Sú spôsobené urátmi, teda soľami kyseliny močovej, ktorých vylučovanie je prvé dni normálne.
Priechodnosť konečníka sa kontroluje pri prvom meraní teploty. Smolka, teda prvá stolica, by mala odísť najneskôr do 48 hodín od pôrodu.
Vyšetrenie chrbtice, končatín a bedrových kĺbov
Lekár pri prvom vyšetrení skontroluje chrbticu a hľadá rázštepy, chorobné zakrivenia, névy a opuchy. Súčasťou vyšetrenia je aj kontrola chrbtice, končatín a bedrových kĺbov.
Na horných končatinách sa sleduje spontánna hybnosť. Asymetrická hybnosť či chýbanie hybnosti na jednej z končatín môže byť spojená s pôrodným poranením, napríklad zlomeninou kľúčnej kosti, zlomeninou ramennej kosti alebo parézou ramenného pletenca.
Vyšetruje sa hybnosť a postavenie prstov, vylučujú sa nadpočetné prsty, polydaktýlia, zrastené prsty, syndaktýlia a dermatoglyfické abnormality, napríklad priečna ryha.
Pri vyšetrení dolných končatín sa sleduje prítomnosť deformít, asymetrie dĺžky a hybnosti. Ryhovanie na stupaji nôh pomáha pri vyšetrení zrelosti novorodenca.
Donosení novorodenci majú plosku nohy úplne ryhovanú, čím sú novorodenci nezrelší, tým je ploska viac vyhladená. Samozrejmosťou je vyšetrenie bedrových kĺbov v rámci skríningu dysplázie bedrových kĺbov.
Orientačné pediatrické neurologické vyšetrenie
Orientačné neurologické vyšetrenie je súčasťou prvého vyšetrenia novorodenca. Pediater pozoruje spontánne pohyby dieťaťa, sleduje reflexy a svalový tonus, teda prípadnú ochabnutosť alebo stuhnutie.
Posudzuje polohu v ľahu na chrbte a na brušku a schopnosť držať hlavičku pri krátkom dvihnutí. Posudzuje reakciu na svetlo, zvuk, sací a hltací reflex, mimiku a citlivosť na dotyk.
Premeria tiež obvod hlavy a napätie fontanely. Spôsob aj rozsah vyšetrenia sa prispôsobujú veku i schopnostiam dieťaťa.
Hodnotenie svalového tonusu
K základnému neurologickému vyšetreniu patrí vyšetrenie svalového tonusu, teda napätia, ktoré informuje o stave centrálneho nervového systému. Môže byť normálny, znížený alebo zvýšený.
Lekár sleduje celkové držanie tela, postavenie končatín, symetriu pohybov a reakcie dieťaťa na manipuláciu. Dôležité je, či dieťa pohybuje končatinami spontánne a približne rovnako na oboch stranách.
Novorodenecké reflexy
Súčasťou neurologického vyšetrenia je vyšetrenie novorodeneckých reflexov. Patrí k nim hľadací, sací, prehĺtací, úchopový a úľakový, takzvaný Morov reflex.
Prítomnosť novorodeneckých reflexov odzrkadľuje normálnu činnosť mozgového kmeňa. Lekár hodnotí nielen ich prítomnosť, ale aj symetriu a primeranosť reakcie.
- Hľadací reflex: pri podráždení okolia úst dieťa otáča hlavičku a otvára ústa.
- Sací reflex: umožňuje prijímať potravu.
- Prehĺtací reflex: zabezpečuje prehltnutie potravy.
- Úchopový reflex: pri podráždení dlane alebo chodidla dieťa prsty zovrie.
- Morov reflex: pri náhlom podnete dieťa roztiahne horné končatiny a následne ich priblíži k telu.
Vyšetrenie spontánnej motoriky a Prechtlova metóda
Vyšetrenie Prechtlovou metódou, General movements assessment, umožňuje hodnotiť neurovývojový stav novorodencov a najmenších dojčiat na základe pozorovania spontánnej motoriky dieťaťa a nevyžaduje žiadnu manipuláciu s dieťaťom.
Je vhodné pre skorý záchyt detí ohrozených vývojom detskej mozgovej obrny a iných neurovývojových ochorení, najmä pre predčasne narodené deti.
Realizuje sa v dvoch vekových obdobiach, v období od 4. dňa po pôrode do 6. týždňa života, ideálne v 4. týždni, a v 12. až 16. týždni života, ideálne v 12. týždni.
V každom vývinovom období sa hodnotí iný motorický prejav. Ideálne je absolvovať vyšetrenie v oboch vekových obdobiach, ale je možné ich absolvovať i jednotlivo.
Pri pokojnom dieťati sa dá vyšetrenie zrealizovať priamo v ambulancii, v opačnom prípade na základe analýzy videozáznamu spontánneho pohybového prejavu dieťaťa.
Kedy môže byť potrebné detské neurologické vyšetrenie
Detská neurológia sa venuje širokému spektru ochorení, medzi ktorými dominujú epileptické a neepileptické záchvatové stavy, bolesti hlavy a chrbta, oneskorovanie psychomotorického vývinu a detská mozgová obrna, vrodené chyby mozgu a miechy, poúrazové a pozápalové zmeny mozgu a miechy, nervovosvalové ochorenia a demyelinizačné ochorenia centrálneho nervového systému.
Na neurologické vyšetrenie môže byť dieťa odoslané pri neobvyklých spontánnych pohyboch, rozdielnej hybnosti končatín, výraznej ochabnutosti alebo stuhnutosti, odchýlkach svalového tonusu, problémoch so saním či prehĺtaním, opakovaných záchvatovitých prejavoch alebo pri podozrení na oneskorovanie vývinu.
Ak sa počas vyšetrení objaví nejasný nález, môže byť potrebná konzultácia s detským neurológom. Predčasne narodené deti alebo novorodenci so zdravotnými komplikáciami môžu potrebovať starostlivosť na neonatologickom oddelení, kde sú nepretržite monitorovaní.
Ultrasonografické vyšetrenie mozgu cez veľkú fontanelu
Ultrasonografia je neinvazívna, nebolestivá zobrazovacia diagnostická metóda využívajúca ultrazvukové vlnenie o frekvencii, ktorá nie je našim sluchom počuteľná.
Ultrazvuk vysielaný zo sondy sa odráža na rozhraní dvoch tkanív, spätne sa registruje a spracuje do obrázku zobrazujúceho mozgové štruktúry. Vyšetrenie môže odhaliť vrodené vývinové chyby mozgu, hydrocefalus, krvácanie, cysty, nádory, prípadne iné patologické zmeny.
U malých detí sa realizuje pomocou sondy priloženej k veľkej fontanele, s využitím priesvitného sonografického gélu. USG vyšetrenie mozgu sa vykonáva v polohe na chrbátiku a je nebolestivé.
Pri vyšetrení deti často plačú, hoci je sonografia nebolestivá. Dobrým pomocníkom je obľúbená hračka a obmedzenie pohybov hlavičky dieťaťa.
USG vyšetrenie nevyžaduje, aby bolo dieťa nalačno. Prosíme zabezpečiť, aby bolo dieťa najedené. Dĺžka vyšetrenia sa odvíja od závažnosti nálezu, zväčša vyšetrenie trvá niekoľko minút.
Elektroencefalografické vyšetrenie EEG
Elektroencefalografia, EEG, je elektrofyziologická metóda, ktorá umožňuje vyšetriť funkčné vlastnosti mozgu a napomáha odhaliť zmeny v normálnej činnosti mozgových buniek.
Ide o záznam časových zmien elektrických potenciálov vytvorených populáciami nervových buniek, neurónov, v určitých oblastiach mozgovej kôry. EEG sa uplatňuje najmä pri diagnostike epilepsie, rôznych záchvatových stavov, porúch spánku, zápalových a iných patologických procesov centrálnej nervovej sústavy.
Počas EEG dochádza prostredníctvom snímacích elektród umiestnených na povrchu kože hlavy k zaznamenávaniu, zosilneniu a grafickému znázorneniu elektrických signálov do formy kriviek vytvárajúcich elektroencefalogram.
Elektródy sú zakomponované v čiapke, ktorá sa nasadí pacientovi s použitím kontaktného gélu pod každou elektródou. Vyšetrenie nie je bolestivé.
Vyšetrenie trvá približne 20 minút, počas ktorého má pacient zatvorené oči a opakovane bude vyzvaný ku krátkemu otvoreniu očí. V ďalšej fáze sa využije provokačný moment prostredníctvom hlbokého dýchania, teda hyperventilácie, prípadne fotostimulácie blikajúcim svetlom.
V niektorých prípadoch, pri diagnostike epilepsie, je potrebné doplniť záťažový test spánkovou depriváciou a snímať spánkové EEG.
EEG u dojčiat a malých detí
U malých detí je postup zložitejší, potrebné je minimalizovať jeho pohyby a udržať ho v pokoji. Dojča môže byť v náručí mamy dojčené, väčšie dieťa môže sedieť mame na kolenách s obľúbenou knižkou, hračkou alebo pozerať videozáznam.
Väčšie deti sedia samostatne v pohodlnom vyšetrovacom kresle, menšie dieťa môže sedieť na kolenách rodiča, prípadne ležať v náručí matky. Na hlavičku sa umiestňuje čiapka so snímacími elektródami, pod ktoré sa aplikuje vodivý gél.
Malé deti často reagujú so strachom na samotné nasadzovanie čiapky a aplikáciu gélu. Záznam bude tým kvalitnejší, čím menej sa dieťa počas vyšetrenia pohybuje a čím lepšie spolupracuje.
Príprava na EEG
Deň pred EEG vyšetrením sa odporúča umyť vlasy šampónom a nepoužívať lak, gél, tužidlo ani iné vlasové prípravky. Takto pripravené vlasy uľahčia prisatie elektród na pokožku hlavy.
U dievčat treba odstrániť z vlasov gumičky a sponky. Malé deti by pred vyšetrením mali byť nakŕmené a prebalené.
Malým, respektíve menej spolupracujúcim deťom sa odporúča priniesť obľúbenú hračku, knižku alebo tablet. Vhodné je priniesť si malý uterák, respektíve papierové vreckovky na zotretie EEG gélu po vyšetrení z vlasov.
Gél vlasy nepoškodzuje. Pred vyšetrením nie je nutné vynechať pravidelne užívané lieky.
Ďalšie neurologické vyšetrenia
Neurologické vyšetrenie môže podľa veku a zdravotného stavu zahŕňať posúdenie stupňa psychomotorického vývinu u dojčiat pomocou polohových testov, orientačné zhodnotenie rečového, kognitívneho a motorického vývinu starších detí a vertebrologické vyšetrenie, teda vyšetrenie chrbtice.
Podľa potreby sa vykonáva ultrasonografické vyšetrenie mozgu cez veľkú fontanelu, EEG vyšetrenie, natívne, spánkové alebo po provokáciách, odber základných hematologických, biochemických a sérologických parametrov a vyšetrenie hladín antiepileptík.
Špecializované pracoviská môžu využívať aj sonografické vyšetrenie mozgu cez veľkú fontanelu, CT a MR vyšetrenie, MR angiografiu, EEG, EMG a evokované potenciály.
Novorodenecké skríningové vyšetrenia v pôrodnici
Počas pobytu v pôrodnici absolvuje väčšina novorodencov niekoľko skríningových vyšetrení. Ich cieľom je včas odhaliť závažné ochorenia, ktoré sa po narodení ešte nemusia prejavovať viditeľnými príznakmi.
Novorodenecký skríning z pätičky
V rozmedzí 72 až 96 hodín po narodení sa odoberá niekoľko kvapiek krvi z päty dieťaťa. Laboratórne vyšetrenie dokáže zachytiť viaceré zriedkavé ochorenia, ktoré je potrebné začať liečiť čo najskôr.
Patria medzi ne:
- vrodená hypotyreóza,
- vrodená adrenálna hyperplázia,
- fenylketonúria,
- cystická fibróza,
- ďalšie dedičné metabolické poruchy.
Cieľom vyšetrenia je odhaliť zriedkavé, ale závažné ochorenia ešte skôr, ako sa prejavia, aby sa dalo včas začať s liečbou a predísť poškodeniu zdravia.
Skríning sluchu
Bezbolestné vyšetrenie pomáha odhaliť poruchy sluchu ešte pred prepustením z pôrodnice. Prípadnú vrodenú vadu sluchu u novorodenca, a tým spôsobený oneskorený vývoj komunikačných schopností, pomáha odhaliť vyšetrenie takzvaných otoakustických emisií.
Včasná diagnostika výrazne zlepšuje možnosti ďalšej liečby.
Skríning kritických vrodených srdcových chýb
Pomocou pulzného oxymetra sa meria okysličenie krvi. Toto jednoduché vyšetrenie pomáha zachytiť niektoré závažné vrodené chyby srdca.
V prvých dňoch života vášho bábätka sa môžu vážne srdcové chyby prejaviť len veľmi nenápadne. Aj preto sa robí skríning pomocou pulzného oxymetra, ktorý sleduje okysličenie krvi na ruke a nohe dieťaťa.
Ďalšie skríningové vyšetrenia
V mnohých pôrodniciach sa vykonáva aj skríning sluchu, zraku alebo ďalšie odborné vyšetrenia podľa zdravotného stavu novorodenca.
Ortopéd vyšetrí bedrá fyzikálne a ultrazvukom pre včasné zachytenie vývojovej dysplázie bedrového kĺbu. Hodnotí sa postavenie, dĺžka a symetria dolných končatín, rozsah a voľnosť pohybu v bedrách a ultrazvuková konfigurácia bedrového kĺbu súčasne s kontrolou postavenia nožičiek.
Vyšetrenie dysplázie bedrového kĺbu sa realizuje v troch cykloch:
- vyšetrenie v pôrodnici alebo do 14 dní od prepustenia,
- vyšetrenie v 6. týždni od narodenia,
- vyšetrenie v 3. mesiaci od narodenia.
Skríning vrodeného kataraktu, teda sivého zákalu, sa vykonáva v pôrodnici alebo do 1. mesiaca od narodenia. Vyšetrenie sa realizuje pomocou oftalmoskopu, kedy sa presvieti oko novorodenca a zisťuje sa takzvaný červený reflex.
Prvé ošetrenie, vitamín K a kredeizácia
Dieťa novorodenecká sestra očistí od nečistôt nalepených na kožu počas pôrodu, označí menom, zváži a zmeria dĺžku, obvod hlavy a hrudníka. Údaje starostlivo zapíše do dokumentácie.
Súčasťou prvého ošetrenia je takzvaná kredeizácia, ktorá slúži na prevenciu gonokokových, teda kvapavkových, infekcií očí. Do očných spojiviek sa aplikujú kvapky s antiseptickým, dezinfekčným účinkom.
Medzi 2. až 6. hodinou života dostáva novorodenec vitamín K vo forme kvapiek alebo injekcie do svalu. Podáva sa ako prevencia krvácavej choroby novorodenca.
Čo znamenajú najčastejšie nálezy
Novorodenecká žltačka
Novorodenecká žltačka patrí medzi najčastejšie stavy po narodení. Vo väčšine prípadov ide o prirodzený proces adaptácie organizmu a nepredstavuje zdravotné riziko.
Šelest na srdci
Nie každý šelest znamená vrodenú chybu srdca. Často ide o prechodný nález, ktorý si vyžaduje len kontrolné vyšetrenie.
Strata hmotnosti
Počas prvých dní života je prirodzené, že novorodenec stratí približne 5 až 10 % svojej pôrodnej hmotnosti. Následne by mal začať opäť priberať.
Kožné prejavy
Červené škvrnky, olupovanie kože alebo novorodenecké akné bývajú bežnou súčasťou adaptácie a väčšinou nevyžadujú liečbu.
Kedy môže byť potrebné ďalšie vyšetrenie
Ak sa pri vyšetrení objaví problém alebo abnormalita, je povinnosťou lekára jasne a citlivo o tom informovať rodičov a zároveň navrhnúť plán ďalších vyšetrení, monitorovania a liečby.
V prípade nejasného nálezu môže byť potrebná konzultácia s detským kardiológom, neurológom, genetikom alebo iným špecialistom.
Predčasne narodené deti alebo novorodenci so zdravotnými komplikáciami môžu potrebovať starostlivosť na neonatologickom oddelení, kde sú nepretržite monitorovaní.
Čo si pripraviť na detské neurologické vyšetrenie
Na prvé vyšetrenie do neurologickej ambulancie sa objednajte telefonicky. Ak ide o potrebu skorého termínu, dieťa objedná na prednostné vyšetrenie jeho detský lekár priamo dohovorom s ambulantným lekárom neurologickej ambulancie.
Na vyšetrenie je nutné priniesť výmenný lístok alebo odporúčanie na neurologické vyšetrenie od obvodného pediatra alebo lekára-špecialistu. Vhodné je priniesť aj predchádzajúce nálezy z vyšetrení, ktoré už dieťa kvôli danému problému absolvovalo.
Môže ísť napríklad o výsledky z CT alebo MRI, nálezy z posledného predchádzajúceho neurologického vyšetrenia alebo hospitalizácie, správy od psychológa či ortopéda.
Pred vyšetrením si doma skúste zrekapitulovať, s akými ťažkosťami s dieťaťom prichádzate, ako dlho a ako často ich má. Ak prichádzate kvôli nejakému prejavu, ktorý je možné nasnímať, prineste si so sebou krátky záznam, napríklad v mobile.
Prosíme, aby ste sa z administratívnych dôvodov na vyšetrenie dostavili 10 až 15 minút pred časom objednania. Neurologické vyšetrenie nie je bolestivé ani nepríjemné a netreba sa ho báť.
Vyžaduje si od dieťaťa aspoň čiastočnú spoluprácu a sústredenie, preto je dobré, ak je dieťa pokojné a oddýchnuté. Spôsob aj rozsah vyšetrenia vždy prispôsobujeme veku i schopnostiam dieťaťa.
Jedná sa o jednoduché úkony, ako napríklad triafanie si prstom na nos, držanie končatín v určitých polohách alebo sledovanie predmetu očami.
Čo by mali rodičia vedieť pred odchodom domov
Po absolvovaní všetkých vyšetrení v pôrodnici a prepustení domov čaká rodičov ďalší krok, prvá návšteva pediatra. Zdravotnícky personál vám zároveň vysvetlí, na aké príznaky si máte v prvých dňoch doma dávať pozor.
Po prepustení z nemocnice je potrebné do 3 pracovných dní absolvovať prvú preventívnu prehliadku u detského obvodného lekára. Prvá preventívna prehliadka novorodenca by mala byť vykonaná do 3 až 5 pracovných dní od návratu z pôrodnice.
Počas prvej návštevy vášho pediatra založia dieťaťu zdravotnú dokumentáciu. Prebehne komplexné pediatrické vyšetrenie vrátane kompletnej anamnézy a zhodnotenia správy od neonatológa.
Pediater posúdi celkový stav dieťaťa, skontroluje vykonanie skríningových vyšetrení v pôrodnici a prípadne doplní ďalšie preventívne vyšetrenia. Poskytne vám poradenstvo ohľadne starostlivosti o bábätko, prípadne laktácie a výživy.
Rodičia by mali dostať informácie o zdravotnom stave novorodenca, výsledkoch vyšetrení a odporúčanom ďalšom postupe. Ak sa objaví nový alebo zhoršujúci sa problém, treba kontaktovať pediatra.
Podmienky prepustenia novorodenca z nemocnice
- stabilný zdravotný stav,
- samostatné dýchanie bez známok ťažkostí,
- pravidelný pulz,
- stabilná telesná teplota,
- žiadne známky infekcie alebo vrodených vád,
- novorodenec prijíma potravu,
- efektívne sa prisáva na prsník alebo prijíma umelú výživu,
- pravidelné močenie a odchod smolky,
- úbytok hmotnosti nie je vyšší ako 10 až 15 % pôrodnej hmotnosti.
Starostlivosť doma po prepustení
V domácom prostredí dieťatko obliekajte primerane ročnému obdobiu a teplote, ktorú máte v domácnosti. Nie je potrebné dieťatko neustále držať v teplom oblečení, v čiapočke a rukavičkách.
Pri pobyte vonku platí pravidlo, že dieťatku obliekate o jednu vrstvu viac ako sebe. Je vhodné používať prírodné vzdušné a chemicky nefarbené materiály a oblečenie prať v prostriedkoch určených pre novorodencov.
Na prvú vychádzku s bábätkom sa nebojte vybrať už v prvých dňoch po príchode domov z pôrodnice, ak je priaznivé počasie, v akomkoľvek ročnom období. Prechádzke sa určite vyhnite, ak je príliš veľký mráz pod -5 °C, silný vietor, silný dážď, smog alebo vysoké teploty nad 30 °C.
Kočiar nikdy nezakrývajte plienkou. V prípade slnečného počasia používajte vhodné tienidlá a slnečníky.
Základná lekárnička pre novorodenca
Do základnej lekárničky pre novorodenca si nachystajte:
- digitálny teplomer, dotykový aj rektálny,
- malé nožničky alebo klieštiky na nechty,
- fyziologický roztok na čistenie očí a nosa,
- masť na zapareniny.
Podanie akýchkoľvek vitamínov, probiotík či liekov konzultujte so svojím pediatrom.
tags: #vysetrenie #novorodenca #po #porode #pediatricke #neurologicke