Správna funkcia nervového systému

Nervová sústava je riadiacim centrom celého tela, ktoré prijíma informácie o zmenách vonkajšieho a vnútorného prostredia, spracúva ich a vytvára výstupné signály, ktoré privádza k výkonným orgánom, čím primerane usmerňuje ich činnosť. Tvoria ju mozog, miecha a sieť nervov, ktoré prepájajú centrálny nervový systém so všetkými časťami tela.

Správna funkcia nervového systému umožňuje myslieť, učiť sa, pamätať si, hovoriť, pohybovať sa, vnímať zmyslové podnety a reagovať na ne. Nervový systém zároveň reguluje aj činnosti, ktoré prebiehajú bez vedomého rozhodovania, napríklad dýchanie, srdcový tep, trávenie, potenie, žmurkanie, spánok a udržiavanie vnútornej rovnováhy organizmu.

Čo je nervová sústava

Nervová sústava človeka je najdokonalejšou regulačnou sústavou, ktorá spája všetky tkanivá a orgány, zabezpečuje ich funkčnú súčinnosť, ukladá zmyslové a slovné informácie do pamäti, umožňuje zdokonaľovanie a spresňovanie reakcií organizmu na základe schopnosti hromadiť získané skúsenosti a umožňuje učiť sa, teda využívať aj skúsenosti predchádzajúcich generácií a iných ľudí.

Nervová sústava je komplexná sieť buniek, ktorá zabezpečuje komunikáciu medzi mozgom, telom a vonkajším prostredím. Jej úlohou je prijímať informácie, spracovávať ich a vysielať odpovede, ktoré sa prejavujú pohybom, myslením, emóciami či reguláciou vnútorných procesov.

Váš nervový systém funguje tak, že posiela správy alebo elektrické signály medzi vaším mozgom a všetkými ostatnými časťami vášho tela. Tieto signály vám napríklad prikazujú dýchať, pohybovať sa, hovoriť a vidieť.

Nervový systém sleduje, čo sa deje vo vnútri a mimo vášho tela, a rozhoduje, ako reagovať na akúkoľvek situáciu, v ktorej sa nachádzate. Reguluje zložité procesy, ako sú myšlienky a pamäť, a zohráva tiež dôležitú úlohu pri veciach, ktoré vaše telo robí bez premýšľania, ako je červenanie, potenie a žmurkanie.

Hlavné funkcie nervového systému

Nervová sústava má vlastne tri hlavné funkcie: zmyslovú, motorickú a integračnú alebo funkciu myslenia a spracovania. Tieto zložky spolu vzájomne komunikujú, regulujú a ovplyvňujú mnohé oblasti ľudského tela vrátane svalov, orgánov a žliaz.

Zmyslová funkcia

Zmyslová funkcia spočíva v získavaní a vnímaní rôznych vnemov vrátane chuti, vône, zraku a zvukov. Oči, uši, jazyk, nos a nervy po celom tele prijímajú informácie o okolí a vnútornom stave organizmu.

Senzorické neuróny prenášajú informácie zo zmyslov, napríklad to, čo vidíte, čoho sa dotýkate alebo čo ochutnávate, do mozgu. Nervový systém vytvára reakcie na zmyslové informácie, ako sú dotyk, tlak, teplota, bolesť a vibrácie.

Motorická funkcia

Motorická funkcia umožňuje pohyb kostrových svalov, udržiavanie rovnováhy a koordináciu. Mozog vyšle elektrický signál, ten putuje cez nervy a až potom sa sval aktivuje.

Motorické neuróny prenášajú signály z mozgu a miechy do svalov. Pomáhajú pri pohybe, dýchaní, prehĺtaní a hovorení.

Akonáhle motorické neuróny dostanú správy z mozgu a miechy, okamžite prejavia vhodné akcie, ako je kontrakcia a relaxácia. Niekoľko žliaz vypúšťa enzýmy a hormóny v dôsledku správy prijatej z nervového systému.

Integračná funkcia

Integračná funkcia zahŕňa triedenie, analýzu a spracovanie informácií, rozhodovanie, učenie, myslenie, pamäť, reč, emócie a plánovanie reakcií. Mozog a miecha spoločne tvoria centrum pre spracovanie a vyhodnocovanie vzruchov prechádzajúcich nervovou sústavou.

Vzruchy prechádzajú do centrálneho nervového systému zo zmyslových orgánov senzitívnymi vláknami, centrálny nervový systém tieto vzruchy riadi a analyzuje a potom vysiela motorickými vláknami iné vzruchy, ktoré majú v žľazách a svaloch vyvolať primeranú reakciu.

Aj keď veľa senzitívnych neurónov v mozgu končí a veľa motorických neurónov v mozgu tiež začína, väčšinu hmoty mozgu tvoria interneuróny - neuróny, ktoré informácie triedia, analyzujú a uchovávajú.

Čo všetko nervový systém riadi

Hlavnou funkciou nervového systému je posielať správy z rôznych častí tela do mozgu a z mozgu späť do tela, aby ste telu povedali, čo má robiť. Tieto správy regulujú:

• myšlienky, pamäť, učenie a pocity;
• pohyby, rovnováhu a koordináciu;
• zmysly, ako sú zrak, sluch, chuť, dotyk, čuch a vnímanie bolesti;
• hojenie rán;
• spánok;
• srdcový tep a dýchanie;
• reakciu na stresové situácie vrátane produkcie potu;
• trávenie;
• hlad a smäd;
• pubertu a starnutie;
• činnosť svalov, orgánov a žliaz.

Nervový systém ovplyvňuje každý aspekt ľudského života, ako napríklad kognitívne schopnosti, kontrolu pohybu, zmysly, starnutie, spánok, liečenie, tlkot srdca, dýchacie vzorce, reakcie na stresové situácie, trávenie, hlad, smäd a telesné procesy vrátane puberty.

Rozdelenie nervovej sústavy

Nervovú sústavu človeka delíme na ústrednú, čiže centrálnu nervovú sústavu, ktorú tvoria miecha a mozog, a obvodovú, čiže periférnu nervovú sústavu, ktorú tvoria mozgové a miechové nervy a vegetatívne nervy.

Centrálna nervová sústava

Centrálna nervová sústava sa skladá z mozgu a miechy. S organizmom je spojená prostredníctvom periférnych nervov.

Mozog číta signály z nervov a reguluje tak vaše myslenie, pohyby a pocity. Miecha slúži ako spojenie medzi mozgom a periférnym nervovým systémom a zároveň obsahuje centrá jednoduchých reflexov.

Periférna nervová sústava

Periférna nervová sústava sa skladá zo siete nervov, ktoré sa rozvetvujú z miechy a prepájajú centrálny nervový systém so zvyškom tela. Tento systém prenáša informácie z mozgu a miechy do orgánov, rúk, nôh, prstov na rukách a nohách.

Obvodová nervová sústava je súbor dostredivých a odstredivých nervových vlákien uložených mimo mozgu a miechy. Dostredivé vlákna vedú podnety bolesti, tlaku a tepla a senzorické vlákna vedú podnety zo zmyslových orgánov.

Odstredivé vlákna vedú podnety z mozgu a miechy k priečne pruhovaným svalom, hladkým svalom, žľazám a srdcovej svalovine. Patria k nim miechové a hlavové nervy.

Somatický nervový systém

Somatický nervový systém riadi vaše dobrovoľné pohyby. Umožňuje vedome ovládať kostrové svaly, meniť polohu tela, chodiť, hovoriť a vykonávať presné pohyby.

Autonómny nervový systém

Autonómny nervový systém reguluje činnosti, ktoré vykonávate bez toho, aby ste na ne mysleli. Riadi dýchanie, srdcovú činnosť, trávenie, činnosť ciev, potenie, teplotu tela a ďalšie funkcie vnútorných orgánov.

Funkciou autonómneho nervového systému je regulácia vnútorného prostredia organizmu, zabezpečovanie správneho fungovania a činnosti vnútorných orgánov. Zabezpečuje homeostázu, teda vnútornú rovnováhu nášho tela.

Neuróny a prenos nervových signálov

Základnou štruktúrnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka - neurón. Nervový systém používa nervové bunky nazývané neuróny na vysielanie signálov alebo správ do celého tela.

Tieto elektrické signály putujú medzi mozgom, kožou, orgánmi, žľazami a svalmi. Pomáhajú hýbať končatinami a pociťovať pocity, napríklad bolesť.

Každý neurón má telo bunky, výbežky, ktoré prijímajú signály, a axón, ktorý vedie signál ďalej. Nervové signály sa medzi bunkami prenášajú cez synapsie, teda cez medzery medzi neurónmi.

Typy neurónov

Existujú rôzne typy neurónov a každý typ neurónu má inú úlohu.

• Senzorické neuróny prenášajú informácie zo zmyslových orgánov a receptorov do mozgu a miechy.
• Motorické neuróny prenášajú signály z mozgu a miechy do svalov a žliaz.
• Interneuróny komunikujú medzi motorickými a senzorickými neurónmi a podieľajú sa na spracovaní informácií, učení, myslení a pamäti.

Interneuróny regulujú pohyby v reakcii na zmyslové informácie, napríklad pohyb ruky preč od horúceho povrchu, a zohrávajú úlohu v tom, ako sa učíte, myslíte a pamätáte si.

Myelín a podporné bunky

Každý z neurónov je chránený a izolovaný vrstvou známou ako myelín. Pomáha tak nervom prenášať správy.

V centrálnom nervovom systéme sa okrem neurónov nachádza niekoľkonásobne väčšie množstvo podporných buniek - neuroglie. Ich úlohou je neuróny izolovať, odstraňovať patogény a pomáhať ich vyživovať.

Astrocyty sprostredkúvajú transport látok z krvi do neurónov, vytvárajú dôležitú hematoencefalickú bariéru a po mechanickom poškodení tkaniva vytvárajú jazvu, ktorá miesto zacelí. Oligodendrocyty vytvárajú myelínovú pošvu axónov, mikrogliové bunky majú schopnosť fagocytózy a ependýmové bunky vystielajú mozgové komory.

Miecha a jej funkcie

Miecha je valcovitý povrazec dlhý asi 40-45 cm a s priemerom približne 1 cm, ktorý je bezpečne uložený v chrbticovom kanáli. Hlavnou funkciou miechy je nervové prepojenie mozgu so zvyškom tela a prevod informácií.

Miecha nevyplňuje celú dĺžku chrbticového kanála. Kužeľovito sa zužuje a končí sa už vo výške 1. až 2. driekového stavca, ďalej pokračuje len ako tenký väzivový povrazec.

Pred mechanickými nárazmi ju chránia telá stavcov a mäkké mozgové obaly, medzi ktorými sa nachádza voľný epidurálny priestor a mozgovomiechový mok.

Miecha plní dve dôležité funkcie. Slúži ako dvojsmerný systém vedenia medzi mozgom a periférnym nervovým systémom a riadi jednoduché reflexy.

Stavba miechy

Na priečnom priereze sa miecha skladá z bielej hmoty na povrchu a zo sivej hmoty vo vnútri. Sivá hmota má na priereze tvar písmena H alebo motýlích krídel a jej stredom prechádza centrálny kanálik miechy.

Bielu hmotu miechy tvoria myelinizované nervové dráhy, ktoré majú prevodovú funkciu. Prednými povrazcami prechádzajú zostupné dráhy, zadnými povrazcami vzostupné dráhy a bočné povrazce obsahujú vzostupné aj zostupné dráhy.

Na hranici s predĺženou miechou sa kríži pyramídová dráha, hlavná motorická dráha, preto ľavá polovica mozgu ovláda pravú polovicu tela a naopak.

Miechové korene a nervy

Z miechy vystupujú predné a zadné miechové korene. Zadný koreň je dostredivý, čiže aferentný a senzitívny, a nachádza sa na ňom zhrubnutina nazývaná spinálne ganglium.

Predný koreň je odstredivý, čiže eferentný a motorický. Spojením predných a zadných koreňov vzniká zmiešaný miechový nerv.

Z miechy odstupuje celkovo 31 párov miechových nervov. Vystupujú z chrbticového kanála cez medzistavcové otvory a potom sa delia na zadnú a prednú vetvu.

Reflexná funkcia miechy

Miecha okrem prevodovej funkcie predstavuje aj dôležité reflexné ústredie. Reflex je automatická, fyziologická odpoveď organizmu na podráždenie a prebieha po dráhe nazývanej reflexný oblúk.

1. Receptor zaznamená podnet.
2. Dostredivá dráha vedie podnet do miechy.
3. Reflexné centrum sa nachádza v sivej hmote miechy.
4. Odstredivá dráha vedie príkaz k výkonnému orgánu.
5. Efektor, napríklad sval alebo žľaza, vykoná odpoveď.

Monosynaptické reflexy sú najjednoduchšie, pretože dostredivý neurón sa priamo cez jednu synapsiu spája s motorickým neurónom. Polysynaptické reflexy obsahujú medzi senzitívnym a motorickým neurónom jeden alebo viac interneurónov a slúžia na zložitejšie, často obranné reakcie, napríklad odtiahnutie ruky od horúceho predmetu.

V mieche sú uložené centrá pre pohyby končatín a trupu, bránicové, zrenicové a potové centrá. Miecha reflexne reguluje aj vyprázdňovanie močového mechúra a konečníka a je centrom niektorých pohlavných reflexov.

Mozog a jeho úlohy

Mozog sa nachádza v lebečnej dutine, ktorá ho mechanicky ochraňuje. Skladá sa asi z 86 miliárd neurónov a u dospelého človeka váži asi 1400 až 1500 g.

Mozog je najzložitejším orgánom tela. Skladá sa z miliónov nervových buniek a nervových dráh, ktoré umožňujú veľké množstvo vzájomných prepojení, od ktorých závisí individuálna inteligencia a tvorivosť človeka.

Mozog spolu s nervovou sústavou zabezpečuje riadenie mechanizmov vedomých činností, ako sú myslenie a pohyb, aj neuvedomovaných telesných funkcií, ako sú dýchanie a trávenie.

Najväčšia časť mozgu sa nazýva koncový mozog a v prevažnej miere súvisí s vyššími nervovými činnosťami, ako sú myslenie, pamäť, vedomie, duševné schopnosti a centrum reči.

Ochranné obaly mozgu

Mozog aj miecha majú na svojom povrchu tri obaly, ktoré sa nazývajú pleny.

• Tvrdá mozgová plena je vonkajšia, najpevnejšia väzivová vrstva priliehajúca ku kostiam lebky.
• Pavúčnica je stredný jemný obal, ktorý je bezcievny a nevniká do záhybov mozgu.
• Cievnatka je vnútorná, bohato prekrvená vrstva, ktorá tesne prilieha na mozog a vniká do jeho brázd a záhybov.

Priestor medzi cievnatkou a pavúčnicou je vyplnený mozgovomiechovým mokom. Jeho hlavnou úlohou je mozog nadľahčovať, tlmiť nárazy a brániť mechanickému poškodeniu citlivých nervových buniek.

Hlavné časti mozgu

Mozog sa skladá z troch hlavných častí: mozgového kmeňa, koncového mozgu a mozočka.

• Mozgový kmeň spája mozog s miechou a obsahuje centrá životne dôležitých funkcií.
• Koncový mozog zabezpečuje väčšinu vedomej duševnej činnosti.
• Mozoček riadi koordináciu pohybov a telesnú rovnováhu.

Predĺžená miecha

Predĺžená miecha je plynulým pokračovaním chrbtovej miechy do lebečnej dutiny. Prechádzajú ňou dôležité vzostupné aj zostupné nervové dráhy.

V jadrách predĺženej miechy sú centrá pre životne dôležité nepodmienené reflexy, ako sú cicanie, hltanie, slinenie, sekrécia žalúdočných štiav, kýchanie, kašľanie, zvracanie, slzenie a žmurkanie.

V retikulárnej formácii sa nachádzajú najvyššie centrá pre riadenie dýchania, srdcovej činnosti a krvného tlaku. Dráhy z retikulárnej formácie udržiavajú centrálny nervový systém v základnej aktivite, ktorá je nevyhnutná pri bdení.

Varolov most

Varolov most je súčasťou mozgového kmeňa a fyziologicky spája mozgový kmeň s mozočkom. Nachádzajú sa v ňom jadrá niektorých hlavových nervov a nervové dráhy vrátane zostupnej pyramídovej dráhy.

V moste sa nachádza aj centrum regulácie samovoľného dýchania, ktoré usmerňuje dýchací rytmus.

Mozoček

Mozoček je uložený v zadnej lebečnej jame a je tvorený dvoma pologuľami. Jeho povrch pokrýva sivá hmota, ktorá tvorí kôru, zatiaľ čo biela hmota je vo vnútri a vytvára charakteristický útvar v tvare rozkonáreného stromu - „strom života“.

Mozoček koordinuje napätie kostrových svalov, podieľa sa na udržiavaní vzpriamenej polohy tela a na vzájomnej súhre pohybov tela. Monitoruje proprioceptívne, vizuálne, hmatové, rovnovážne a sluchové vnemy.

Poškodenie mozočka vedie k strate svalovej koordinácie v rukách alebo nohách, čo sa odborne nazýva ataxia.

Stredný mozog

Stredný mozog je krátky oddiel mozgového kmeňa. Obsahuje centrá nepodmienených zrakových a sluchových reflexov, napríklad pohybov očí a pohybu hlavy za sluchovým alebo zrakovým podnetom.

Červené jadro riadi svalový tonus a čierna hmota reguluje motorické funkcie v spolupráci s bazálnymi gangliami. Zo stredného mozgu vystupujú nervy, ktoré inervujú okohybné svaly.

Medzimozog

Medzimozog je obklopený hemisférami koncového mozgu. Tvorí ho najmä epithalamus, thalamus a hypothalamus.

Thalamus je dôležitou prepájacou stanicou, v ktorej sa križujú takmer všetky senzitívne dráhy vedúce do mozgovej kôry. Podnety buď prepustí do mozgovej kôry, alebo ich utlmí, preto ho nazývame „bránou vedomia“.

Hypotalamus má endokrinnú aj riadiacu funkciu. Riadi činnosť autonómnych nervov, a tým činnosť viacerých vnútorných orgánov a priebeh dôležitých životných funkcií, ako sú termoregulácia, funkcia srdca a ciev.

V hypotalame sa nachádzajú centrá nasýtenia, hladu a spánku. Epithalamus obsahuje šuškovité teliesko, ktoré produkuje melatonín zodpovedný za reguláciu cirkadiánneho rytmu.

Koncový mozog a mozgová kôra

Koncový mozog je najväčšou časťou mozgu. Tvoria ho dve mozgové pologule oddelené hlbokým zárezom, pričom obe hemisféry sú navzájom spojené svorovým telesom.

Mozgová kôra je najvyšším riadiacim centrom ľudského tela. Pokrýva obe pologule mozgu v hrúbke 2-5 mm a tvorí ju 13-15 miliárd nervových buniek, ktoré vytvárajú obrovské množstvo nervových spojení.

Každá hemisféra je rozdelená na čelový, temenný, záhlavový a spánkový lalok.

Biela hmota je uložená pod mozgovou kôrou a tvoria ju vlákna, ktoré vstupujú do kôry alebo z nej vystupujú, a dráhy, ktoré prepájajú jednotlivé časti mozgu. Bazálne gangliá sa pravdepodobne zúčastňujú na riadení pohybov.

Autonómny nervový systém a vnútorná rovnováha

Autonómny nervový systém pracuje nezávisle od našej vôle a riadi činnosť vnútorných orgánov. Ovplyvňuje trávenie, činnosť srdca, dýchanie, imunitný systém a všetky ďalšie systémy tela.

Sympatický a parasympatický nervový systém sú dve zložky autonómneho nervového systému. Pracujú antagonisticky, teda protichodne.

Sympatický nervový systém

Sympatický nervový systém sa aktivuje, ak má telo pocit, že mu niečo hrozí. Evolučne má chrániť pred nebezpečenstvom a umožniť rýchlo utiecť alebo sa brániť.

Aktivácia sympatického nervového systému rozširuje zreničky, zrýchľuje srdcový tep, rozširuje dýchacie cesty, potláča aktivitu žalúdka a čriev, zvyšuje vylučovanie cukru do krvi a stimuluje stresové hormóny adrenalín a noradrenalín.

Parasympatický nervový systém

Parasympatický nervový systém je aktívny v čase fyzickej a psychickej pohody. Stav jeho aktivity sa opisuje ako „odpočinok a trávenie“.

Parasympatický nervový systém zužuje zreničky, stimuluje sekréciu slín, spomaľuje srdcový tep, podporuje aktivitu žalúdka a čriev, znižuje vylučovanie cukru do krvi a podporuje regeneráciu organizmu.

Dlhodobá prevaha aktivity sympatického nervového systému súvisí so stresom, poruchami spánku, únavou, napätím a postupným poklesom fyzického aj mentálneho výkonu. Parasympatikus, zodpovedný za regeneráciu, trávenie a obnovu energie, zostáva v takomto stave potlačený.

Nervová sústava a pohybový výkon

Sval sa nedokáže stiahnuť sám od seba. Na to, aby sa pohol, potrebuje impulz z nervovej sústavy.

Rozdiel medzi silou tela a riadením tela je zásadný. Sval môže byť silný, no ak nervový systém nedokáže vyslať dostatočne presný a silný signál, potenciál zostáva nevyužitý.

Neuromuskulárna aktivácia, teda prepojenie medzi mozgom a svalmi, rozhoduje o tom, koľko svalových vlákien sa zapojí a s akou intenzitou. Čím kvalitnejšie je toto prepojenie, tým vyšší je potenciálny výkon.

Motorické jednotky

Motorická jednotka je nerv a skupina svalových vlákien, ktoré ovláda. Keď nerv vyšle signál, aktivujú sa všetky vlákna patriace k tejto jednotke.

Čím viac motorických jednotiek dokáže nervová sústava zapojiť naraz, tým väčšiu silu dokážeme vyvinúť. Pri jemných pohyboch aktivuje malé jednotky, pri silových alebo explozívnych pohyboch zapája aj tie najväčšie a najsilnejšie.

Rýchlosť, koordinácia a reakčný čas

Explozívna sila a rýchlosť sú ešte viac závislé od nervovej sústavy než od samotných svalov. Pri skoku, šprinte alebo rýchlom hode rozhodujú zlomky sekundy.

Ak je nervová sústava unavená alebo preťažená, reakčný čas sa predlžuje a pohyb stráca dynamiku. Spomalená reakcia pri pošmyknutí alebo zakopnutí môže viesť k pádu, zatiaľ čo rýchla nervová odpoveď dokáže telo včas stabilizovať.

Regenerácia nervového systému

Mnohí ľudia si myslia, že regenerácia sa týka len svalov. V skutočnosti však nervová sústava potrebuje oddych rovnako, ak nie viac.

Únava nervovej sústavy sa prejavuje zhoršenou koordináciou, častejšími chybami v technike, poklesom motivácie, podráždenosťou, horším spánkom a zníženým výkonom aj pri bežnej záťaži.

Kvalitný spánok, dni voľna a správna výživa sú preto kľúčové nielen pre svaly, ale najmä pre nervový systém.

Čo môže poškodiť nervový systém

Nervová sústava sa môže poškodiť úrazmi, infekciou, degeneráciou, nádormi alebo rozličnými ochoreniami neznámeho pôvodu. Niektoré poruchy mozgu môžu vzniknúť abnormálnou elektrickou aktivitou buniek alebo ich chemickou nerovnováhou.

• Alzheimerova choroba;
• Parkinsonova choroba;
• epilepsia;
• mŕtvica;
• traumatické poranenie mozgu;
• detská mozgová obrna;
• Huntingtonova choroba;
• rakovina;
• infekcie;
• autoimunitné ochorenia;
• poškodenie periférnych nervov;
• poškodenie tvárového nervu.

Diabetes môže mať za následok neuropatiu súvisiacu s cukrovkou a roztrúsená skleróza napáda myelín v centrálnom nervovom systéme. Trauma v dôsledku nehody môže rozdrviť, natiahnuť alebo prerezať nervy alebo zraniť mozog.

Zovretý alebo stlačený nerv môže prerušiť funkciu nervu. Určité látky, ako chemoterapeutické lieky, nelegálne drogy, nadmerný alkohol a jedovaté látky, spôsobujú poškodenie nervov.

Detská mozgová obrna

Detská mozgová obrna je závažné postihnutie hybného vývoja podmienené prenatálnym, perinatálnym alebo včasne postnatálnym poškodením mozgu. Je to nepokračujúce funkčné poškodenie mozgu dieťaťa.

Je charakteristická poruchami nervového a svalového systému v oblasti svalového napätia, sily, koordinácie a priebehu pohybu. Vzniká z poškodenia mozgu pred jeho dozretím.

Príznaky porúch nervového systému

Príznaky a symptómy ochorení nervového systému sa líšia podľa typu, ale môžu zahŕňať:

• zmeny pohybu a koordinácie;
• stratu pamäti;
• bolesť, necitlivosť alebo pocit pichania v tele;
• zmeny správania a nálady;
• ťažkosti s myslením a uvažovaním;
• záchvaty;
• stratu svalovej sily;
• stratu zraku alebo dvojité videnie;
• tras a tiky;
• bolesti chrbta vyžarujúce do chodidiel, prstov alebo iných častí tela;
• zhoršenie vyjadrovania a porozumenia;
• zmeny v správaní;
• zníženú koordináciu.

Poranenie nervu môže spôsobiť necitlivosť, bolesť a pocit mravčenia. Nervový signál sa môže spomaliť, keď človek starne, preto sa môžu znížiť reflexy a môže sa objaviť strata citlivosti na rukách, nohách a iných častiach tela.

Kedy vyhľadať lekársku pomoc

Niektoré stavy, ako napríklad mozgová príhoda, sú naliehavé lekárske stavy, ktoré si vyžadujú rýchlu liečbu.

Ak si človek všimne náhle zmeny vrátane straty koordinácie alebo silnej svalovej slabosti, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc.

• svalová slabosť alebo ochrnutie na jednej strane tela;
• náhla strata zraku;
• nezrozumiteľná reč;
• zmätenosť;
• ťažké alebo nezvyčajné bolesti hlavy;
• necitlivosť, brnenie alebo strata citlivosti v rukách alebo nohách;
• časté chvenie alebo tiky;
• náhle zmeny správania;
• strata koordinácie alebo svalového pohybu.

Vyšetrenie nervového systému

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti preskúma vaše príznaky, aby diagnostikoval a liečil všetky stavy, ktoré ovplyvňujú váš nervový systém.

Na kontrolu zdravia nervového systému môže použiť počítačovú tomografiu, elektrokardiogram, elektroencefalogram, lumbálnu punkciu alebo skenovanie magnetickou rezonanciou.

Liečba sa pri jednotlivých stavoch líši. Pri zostavovaní plánu liečby sa zohľadní vek a celkový zdravotný stav.

• užívanie liekov;
• chirurgický zákrok;
• poradenstvo na psychickú a emocionálnu podporu;
• podporná starostlivosť.

Ako podporiť správnu funkciu nervového systému

Svoj nervový systém si môžete udržať zdravý pravidelným navštevovaním poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, udržiavaním dobrého zdravotného stavu a konzumáciou vyvážených potravín.

• vyhýbajte sa škodlivým látkam, napríklad nefajčite tabak;
• noste ochranné pomôcky alebo vybavenie, napríklad prilbu pri športovaní;
• riešte základné zdravotné ťažkosti;
• dbajte na kvalitný spánok a regeneráciu;
• pozorujte náhle zmeny svojho zdravotného stavu.

Výživa a nervová sústava

Nervová sústava patrí medzi najcitlivejšie systémy v tele. Na rozdiel od svalov alebo kostí veľmi rýchlo reaguje na nedostatok živín.

Vitamíny skupiny B sú nevyhnutné pre správne fungovanie nervovej sústavy. Podieľajú sa na tvorbe energie v nervových bunkách, ochrane nervových vlákien a syntéze neurotransmiterov.

Horčík pomáha tlmiť nadmernú nervovú aktivitu a je nevyhnutný pre správny prenos nervových impulzov. Jeho nedostatok sa môže prejaviť podráždenosťou, napätím, problémami so spánkom alebo svalovými kŕčmi.

Zinok zohráva dôležitú úlohu v komunikácii medzi nervovými bunkami, ovplyvňuje tvorbu a uvoľňovanie neurotransmiterov a podieľa sa na procesoch učenia a pamäti.

Omega-3 mastné kyseliny sa podieľajú na tvorbe bunkových membrán nervových buniek a ovplyvňujú ich pružnosť. Keď sú membrány zdravé, nervové signály sa prenášajú rýchlo a presne.

Esenciálne aminokyseliny si telo nedokáže vytvoriť samo, a preto ich musí prijímať zo stravy. Neurotransmitery, ktoré ovplyvňujú náladu, motiváciu a sústredenie, vznikajú z aminokyselín.

Strava chudobná na plnohodnotné potraviny môže viesť k nižšiemu príjmu vitamínov a minerálov potrebných pre nervový systém. Vyvážená strava preto patrí k základným podmienkam správnej funkcie nervovej sústavy.

tags: #spravna #nervova #sustava