Zadný mozog latinsky: rhombencephalon

Zadný mozog sa po latinsky nazýva rhombencephalon. V širšom zmysle ide o časť mozgu, ktorá sa ďalej člení na myelencephalon, teda predĺženú miechu, a metencephalon, ktorý zahŕňa Varolov most a mozoček.

Predĺžená miecha a Varolov most sú súčasťou mozgového kmeňa a zodpovedajú za udržanie základných životných funkcií. Mozoček zabezpečuje koordináciu pohybov, rovnováhu, orientáciu v priestore a podieľa sa na regulácii svalového tonusu.

Latinský názov a vývojové členenie zadného mozgu

Zadný mozog alebo kosohranový mozog je po latinsky rhombencephalon. Názov súvisí s jeho vývojovým základom, ktorý vzniká z kraniálnej časti neurálnej trubice.

Mozog sa vytvára z kraniálnej časti neurálnej trubice, kde vznikajú tri vzájomne prepojené rozšírenia: prosencephalon, mesencephalon a rhombencephalon. Rhombencephalon sa v ďalšom vývoji rozdelí na metencephalon, z ktorého vzniká Varolov most a mozoček, a myelencephalon, ktorý je základom predĺženej miechy.

Hlavné časti zadného mozgu

Zadný mozog je zložený z predĺženej miechy, Varolovho mosta a mozočka. Predĺžená miecha a most tvoria mozgový kmeň, zatiaľ čo mozoček patrí k podkôrovým motorickým centrám.

• Predĺžená miecha - medulla oblongata: riadi činnosť srdca, ciev, dýchacích pohybov, hltania a sania.
• Varolov most - pons Varoli: spája zadný mozog so stredným mozgom, nachádza sa pred mozočkom a podieľa sa na prenose nervových vzruchov.
• Mozoček - cerebellum: koordinuje pohyby, udržiava rovnováhu, podieľa sa na orientácii v priestore a ovplyvňuje svalový tonus.

Predĺžená miecha - medulla oblongata

Predĺžená miecha je časť zadného mozgu a zároveň spodná časť mozgového kmeňa. Nachádza sa medzi Varolovým mostom a miechou a pred mozočkom. Je plynulým pokračovaním chrbticovej miechy.

Predĺžená miecha kontroluje a ovláda autonómne funkcie a prenáša nervové signály medzi mozgom a miechou. Riadi činnosť srdca, ciev, dýchacích pohybov, hltania a sania.

Stavba predĺženej miechy

Vpredu sa nachádza fissura mediana anterior, po stranách sú pyramidy. Vedľa pyramídy leží sulcus anterolateralis, ktorým vystupuje XII. hlavový nerv, nervus hypoglossus, teda podjazykový nerv.

Po stranách predĺženej miechy sa nachádzajú olivy. Sulcus posterolateralis je miestom výstupu IX., X. a XI. hlavového nervu.

Predĺžená miecha obsahuje sivú a bielu hmotu. Sivá hmota vytvára jadrá, teda zoskupenia veľkého množstva neurónov, zatiaľ čo biela hmota je tvorená nervovými vláknami.

Funkcie predĺženej miechy

• kontrola dýchania,
• kontrola srdcovej činnosti,
• regulácia činnosti ciev a krvného tlaku,
• riadenie kašľania,
• riadenie prehĺtania,
• riadenie sacieho reflexu,
• riadenie zvracania,
• prenos nervových signálov medzi mozgom a miechou,
• určovanie polohy zvuku v priestore.

Z predĺženej miechy vystupujú hlavové nervy nervus hypoglossus, nervus accessorius, nervus vagus a nervus glossopharyngeus. Strednú časť predĺženej miechy tvorí hustá sieť neurónov nazývaná retikulárna formácia.

Varolov most - pons Varoli

Varolov most nadväzuje na predĺženú miechu. Leží pod stredným mozgom, nad predĺženou miechou a pred mozočkom. Spája zadný mozog so stredným mozgom a predstavuje jednu zo súčastí mozgového kmeňa.

Biela hmota mosta predstavuje prechádzajúce nervové dráhy a sivá hmota vytvára jadrá. Z Varolovho mosta vystupujú hlavové nervy V. až VIII.

Varolov most kontroluje žľazy vylučujúce sliny a slzy, prepája senzorické informácie medzi mozočkom a koncovým mozgom a podieľa sa na prenose reflexných oblúkov. Križujú sa tu dve nervové dráhy umožňujúce prenos reflexných oblúkov.

Hlavové nervy súvisiace s Varolovým mostom

• nervus trigeminus: trojklanný nerv, V. hlavový nerv,
• nervus abducens: odťahujúci nerv, VI. hlavový nerv,
• nervus facialis: tvárový nerv, VII. hlavový nerv,
• nervus vestibulocochlearis: polohovosluchový nerv, VIII. hlavový nerv.

Retikulárna formácia

Retikulárna formácia je útvar, ktorý prostupuje predĺženou miechou a Varolovým mostom až do stredného mozgu. Má sieťovitý vzhľad a skladá sa z jadier, ktoré sú navzájom mnohonásobne prepojené.

Retikulárna formácia je prepojená s ostatnými časťami centrálneho nervového systému. Má aktivačnú, inhibičnú, koordinačnú a spojovaciu funkciu.

• aktivuje a tlmí rôzne nervové činnosti,
• koordinuje nervové procesy,
• spája jednotlivé časti centrálneho nervového systému,
• podieľa sa na reflexoch sania, prehĺtania, kašľania a zvracania,
• riadi dýchanie, srdcovú činnosť a krvný tlak.

Mozoček - cerebellum

Mozoček je súčasťou metencefala a patrí k podkôrovým motorickým centrám. Je uložený v zadnej lebečnej jame, dorzálne od predĺženej miechy a Varolovho mosta.

Mozoček slúži na koordináciu pohybov a udržiavanie rovnováhy. Zabezpečuje rovnováhu prostredníctvom vestibulárneho aparátu, ovplyvňuje svalový tonus a koordinuje pohybový aparát.

Mozoček má priemernú hmotnosť 130 až 140 gramov a skladá sa z dvoch hemisfér. Hemisféry sú spojené stredným pásom nazývaným červ, po latinsky vermis.

Vonkajšia a vnútorná stavba mozočka

Na povrchu mozočka sa nachádza sivá mozočková kôra. Vo vnútri je biela hmota, ktorá na sagitálnom reze vytvára stromkovitú kresbu nazývanú arbor vitae, teda strom života.

V bielej hmote sú uložené párové zhluky sivej hmoty, ktoré sa nazývajú mozočkové jadrá. Jadrá obsahujú telá multipolárnych neurónov, na ktorých končia axóny Purkyňových buniek.

• nucleus dentatus: najväčšie mozočkové jadro,
• nucleus emboliformis: drobné pretiahnuté jadro,
• nucleus globosus: párové jadro uložené mediálne od nucleus emboliformis,
• nucleus fastigii: párové jadro uložené najmediálnejšie pri stredovej čiare.

Všetky mozočkové jadrá sú východiskom dráh vystupujúcich z mozočka. Prostredníctvom týchto dráh je mozoček zapojený do systému kontroly pohybov.

Hemisféry a červ mozočka

Mozočkové hemisféry sú dve postranné, väčšie a symetricky uložené polokoule. Stredný pozdĺžny pás medzi nimi sa nazýva vermis cerebelli, teda mozočkový červ.

Na povrchu mozočka sa nachádzajú početné priečne brázdy, ktoré oddeľujú jednotlivé úseky červa a hemisfér. Najväčšie a najhlbšie brázdy oddeľujú tri hlavné úseky, teda laloky mozočka.

Menšie brázdy rozdeľujú laloky na lalôčiky a najmenšie brázdy oddeľujú rovnobežné prúžky povrchu mozočka, ktoré sa nazývajú folia cerebelli.

Mozočkové stopky

Mozoček je spojený s predĺženou miechou, Varolovým mostom a stredným mozgom prostredníctvom troch párov mozočkových stopiek, pedunculi cerebellares.

• pedunculi cerebellares inferiores: spájajú predĺženú miechu s mozočkom,
• pedunculi cerebellares medii: spájajú Varolov most s mozočkom,
• pedunculi cerebellares superiores: spájajú tegmentum stredného mozgu s mozočkom.

Všetky mozočkové stopky obsahujú dráhy smerujúce do mozočka aj dráhy vystupujúce z mozočka. Medzi hornými mozočkovými stopkami je napnuté velum medullare superius, ktoré tvorí prednú časť strechy štvrtej mozgovej komory.

Funkčné členenie mozočka

Morfologické členenie mozočka na laloky a lalôčiky umožňuje topografickú orientáciu, ale nezodpovedá úplne jeho vývojovému a funkčnému rozdeleniu.

Vestibulárny mozoček

Vestibulárny mozoček je najstaršia časť mozočka. Jeho vývojovým základom sú vestibulárne dráhy. Skladá sa z flocculus, lingula a nodulus.

Vestibulárny mozoček je spojený s vestibulárnymi jadrami rombencefala. Podieľa sa na udržaní rovnováhy tela a priestorovej orientácii.

Miechový mozoček

Miechový mozoček vzniká na podklade spinocerebelárnych dráh. Zahŕňa prednú časť spinálneho mozočka, ktorú tvoria lobulus centralis, culmen a lobulus quadrangularis superior, a zadnú časť, do ktorej patria pyramis, uvula a paraflocculus.

Miechový mozoček sa spája s miechou, prijíma proprioceptívne informácie a podieľa sa na koordinácii motoriky.

Mozoček spojený s mozgovou kôrou

Cerebrálny mozoček sa vyvíja na podklade aferentácie z mozgovej kôry prostredníctvom pontocerebelárnej dráhy. Nazýva sa aj neocerebellum alebo stredný lalok.

Jeho funkciou je koordinácia a načasovanie pohybov svalov. Prostredníctvom jadier mosta je spojený s mozgovou kôrou.

Informácie prichádzajúce do zadného mozgu

Do zadného mozgu prichádzajú informácie z polohovosluchového orgánu, zo svalových a šľachových receptorov a z kožných mechanoreceptorov.

Mozoček prijíma informácie z rovnovážneho, sluchového a zrakového ústrojenstva, zo svalov, šliach a kĺbov, ako aj z mozgovej kôry.

• informácie o polohe a pohybe tela,
• informácie o napätí svalov,
• informácie zo šliach a kĺbov,
• informácie o rovnováhe,
• informácie zo zrakového a sluchového systému,
• informácie potrebné na koordináciu pohybov.

Mozočkové dráhy a riadenie pohybu

Aferentné dráhy smerujú prevažne do kôry mozočka. Eferentácia začína Purkyňovými bunkami a po prepのjení v mozočkových jadrách pokračuje centrifugálnymi dráhami mimo mozočka.

Z mozočkovej kôry vystupujú vlákna, ktoré končia v mozočkových jadrách. Mozočkové jadrá potom vysielajú axóny do sivej hmoty mozgového kmeňa, najmä do retikulárnej formácie, červeného jadra a talamu.

Z týchto štruktúr pokračujú dráhy do miechy, kde ovplyvňujú bunky vysielajúce motorické vlákna ku kostrovým svalom.

Mozoček riadi a kontroluje pohybové aktivity a svalový tonus. Červ sa podieľa na koordinácii svalstva trupu a hemisféry ovplyvňujú svalstvo rovnakej strany končatín.

Hlavné funkčné dráhy

• Vestibulocerebellum: udržiava rovnováhu tela a priestorovú orientáciu.
• Spinocerebellum: koordinuje motoriku a odpovedá na proprioceptívne informácie.
• Cerebrocerebellum: koordinuje a načasúva pohyby svalov.

Vestibulocerebellum zahŕňa flocculus, nodulus a lingula vermis. Je spojené s vestibulárnymi jadrami a prijíma informácie súvisiace s rovnováhou.

Spinocerebellum zahŕňa predný a zadný lalok okrem rostrálnej časti linguly. Spája sa s miechou a prijíma proprioceptívne informácie zo svalov, šliach a kĺbov.

Cerebrocerebellum je prostredníctvom nuclei pontis spojené s mozgovou kôrou. Aferentné vlákna prichádzajú z mozgovej kôry cez jadrá mosta a eferentné vlákna smerujú do motorického talamu a ďalej do mozgovej kôry.

Zadný mozog ako súčasť mozgového kmeňa

Mozgový kmeň je časť mozgu, ktorá sa nachádza pod mozočkom a predným mozgom a nie je rozdelená na dve hemisféry. Patria k nemu stredný mozog, Varolov most a predĺžená miecha.

Zadný mozog v širšom zmysle a stredný mozog, s výnimkou mozočka, tvoria mozgový kmeň. Predĺžená miecha a Varolov most zabezpečujú základné životné funkcie a prepájajú mozog s miechou.

Stredným mozgom prechádza Sylviov kanál, ktorý spája tretiu a štvrtú mozgovú komoru. Spodinu štvrtej mozgovej komory tvoria spolu predĺžená miecha a Varolov most, zatiaľ čo mozoček tvorí jej strechu.

Vzťah zadného mozgu k ostatným častiam mozgu

Ľudský mozog je hlavný riadiaci orgán ľudského tela a ústredný orgán nervovej sústavy. Nachádza sa v lebečnej dutine a skladá sa z viacerých oddielov.

Anatomicky sa mozog člení na predný mozog, medzimozog, stredný mozog a zadný mozog. Predný mozog zahŕňa koncový mozog a medzimozog, stredný mozog predstavuje mesencephalon a zadný mozog tvorí rhombencephalon.

Zadný mozog je, s výnimkou mozočka, ktorý je evolučne mladší, najstaršou časťou mozgu. Jeho štruktúry zabezpečujú funkcie potrebné na prežitie, automatické reflexy, prenos nervových signálov, rovnováhu a koordináciu pohybov.

tags: #zadny #mozog #latinsky