Kognitívne funkcie u detí predškolského veku možno rozvíjať najmä prostredníctvom hry, pohybu, rozhovorov, čítania, tvorivých činností a každodenných situácií. Najdôležitejšie je podporovať pozornosť, pamäť, vnímanie, reč, predstavivosť, priestorovú orientáciu, logické a predmatematické myslenie, plánovanie a schopnosť riešiť problémy.
Dieťa by nemalo byť nútené dlho sedieť pri formálnych úlohách. V predškolskom veku je prirodzené, že sa sústredí kratší čas a potrebuje pohyb, dotyk, experimentovanie a zmenu činnosti. Preto by výučba akejkoľvek zručnosti vrátane pozornosti mala prebiehať formou hry.
Čo sú kognitívne funkcie
Kognitívne alebo poznávacie funkcie sú mozgové aktivity, ktoré dokážu spracovať informácie prichádzajúce do mozgu z vonkajšieho okolia.
Kognitívne schopnosti sú poznávacie schopnosti. Pod týmto pojmom rozumieme súbor funkcií, vďaka ktorým poznávame okolitý svet, prostredníctvom ktorých vieme posudzovať, odôvodňovať, pamätať si a vyjadrovať sa.
Medzi kognitívne funkcie patrí predovšetkým pamäť, pozornosť, predstavivosť, priestorová orientácia, rozhodovanie a plánovanie.
Medzi tieto funkcie zaraďujeme napríklad pamäť, myslenie, pozornosť, schopnosť riešiť problémy, úsudok, porozumenie a používanie reči, vyjadrovanie sa, plánovanie, organizovanie, predstavivosť či priestorovú orientáciu.
Najdôležitejšie oblasti kognitívneho vývinu
- Pozornosť: Schopnosť sústrediť sa na konkrétny podnet alebo aktivitu a ignorovať iné.
- Pamäť: Ukladanie a vybavovanie si informácií, čo nám pomáha vytvárať spomienky a učenie.
- Vnímanie a učenie: Spracovávanie podnetov z okolia a ich pochopenie.
- Výkonné funkcie: Schopnosť plánovať, organizovať, nastavovať si ciele a hodnotiť svoje rozhodnutia.
- Myslenie a riešenie problémov: Schopnosť porovnávať, triediť, hľadať súvislosti a vyvodzovať závery.
- Predstavivosť a priestorová orientácia: Schopnosť vytvárať si predstavy, orientovať sa v priestore a chápať vzťahy medzi predmetmi.
Tieto funkcie spoločne vytvárajú základ nášho každodenného fungovania. Nie sú izolované schopnosti, naopak, fungujú spolu a vzájomne sa podporujú, čo vytvára silnejší celok než len ich jednoduchý súčet.
Napríklad, ak sa zameriame na pozornosť, jej úroveň priamo ovplyvňuje, ako dobre si dokážeme zapamätať nové informácie. Keď sme plne sústredení, dokážeme efektívnejšie ukladať zážitky a vedomosti do pamäte, čím zlepšujeme šance na ich neskoršie vybavenie.
Pamäť zase posilňuje učenie - čím viac si dokážeme zapamätať a získať z predchádzajúcich skúseností, tým ľahšie sa môžeme učiť nové veci, pretože nadväzujeme na to, čo už poznáme.
Kognitívne funkcie sú ako prepojené ozubené kolesá: jedno ovplyvňuje druhé a ich spoločná spolupráca vedie k lepším výsledkom, ako keby fungovali oddelene.
Prečo rozvíjať kognitívne funkcie už v predškolskom veku
Je dôležité, aby sme kognitívne funkcie trénovali nielen my, ale aj naše deti. Prostredníctvom rôznych aktivít a cvičení si tieto schopnosti aktivizujeme, stimulujeme a podporujeme ich udržiavanie.
U detí je najlepším učiteľom hra. Praktizovanie kognitívnych hier či aktivít slúži ako skvelý pomocník pri dosahovaní ich vývinových míľnikov.
Malé deti sa dokážu naučiť veľmi rýchlo nové veci a ak majú podnetné prostredie, dokážu to neskôr zúročiť práve v škole, neskôr zas v práci.
Detský mozog dokáže nasať veľa poznatkov, je ako špongia. Ak má dieťa byť úspešné v škole, je naozaj dôležité rozvíjať jeho mozog už v rannom veku.
Poznávacie funkcie nie sú samozrejmosťou a s pribúdajúcimi rokmi slabnú. Správnym tréningom sa dá nielen predísť slabnutiu poznávacích funkcií, ale dajú sa aj posilniť.
Deti môžu krásne trénovať svoj mozog, pretože ten funguje ako sval, čím viac ho používame, tým lepšie funguje.
Pozornosť u detí predškolského veku
Pozornosť je schopnosť sústrediť sa na konkrétny podnet alebo aktivitu a ignorovať iné. Sústredené dieťa alebo dospelý človek lepšie vníma informácie bez toho, aby sa obmedzil na detaily.
Informácie vníma v chronologickom a logickom poradí. To všetko umožňuje efektívnejšie osvojenie si vedomostí a zručností.
Tá sa dá a mala by sa rozvíjať už v predškolskom veku.
V predškolskom veku je pre deti ťažké sústrediť sa na jeden proces. Často strácajú pozornosť pod zámienkou prechodu k novým, „zaujímavejším“ činnostiam.
Rodičom sa málokedy podarí deti zaujať podľa plánovaného času: už po niekoľkých minútach vykonávania rozvojových úloh strácajú záujem o to, čo sa pred nimi deje.
Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa deti ťažko sústredia, je ich prirodzená potreba pohybu. Vo veku 6 - 7 rokov spoznávajú svet pre ne najzábavnejším spôsobom - pohybom, dotykom a experimentovaním.
Behanie a skákanie sú hlavnou zložkou zábavy v ich „vedeckej“ hre a prirodzeným evolučným prvkom v ich fyzickom a duševnom dozrievaní.
Prinútiť deti stáť pokojne a ticho, kým sa budú učiť o sebe a o svete okolo seba, je v dnešnom pestrofarebnom svete nemožné.
Preto by výučba akejkoľvek zručnosti vrátane pozornosti mala prebiehať formou hry. Tak bude učivo pre dieťa nielen užitočné, ale aj vzrušujúce.
Pozornosť a školská pripravenosť
V období nástupu do základnej školy by dieťa malo byť schopné plne sa sústrediť približne 10 - 15 minút.
Ak to nedokáže, ostáva ohrozená jeho schopnosť získavania nových informácií, ich zapamätávania si a tým aj schopnosť učiť sa.
Úroveň koncentrácie tak priamo súvisí so školskou zrelosťou.
Dieťa vo veku troch až štyroch rokov by malo vedieť zapamätať si vetu zloženú z troch až štyroch slov.
Predškolák by mal zvládnuť zopakovať štyri náhodne zvolené čísla alebo vetu z piatich až šiestich slov.
Všetky deti však nie sú rovnaké. Niektoré sa sústredia ľahko a vydržia sa venovať jednej činnosti pomerne dlhý čas, iné neustále odbiehajú od jednej hry ku druhej.
Učitelia upozorňujú na veľké rozdiely medzi deťmi, ktoré sú po tejto stránke stimulované a deťmi, ktoré stimulované nie sú.
Pamäť a jej rozvoj
Pamäť nám umožňuje ukladať informácie z minulosti, ktoré nám pomáhajú pri rozhodovaní a riešení problémov v prítomnosti.
Zvyšovaním kapacity pamäti sa zlepšuje schopnosť pohotovejšieho osvojenia si nových poznatkov.
Obdobie, z ktorého si nič nepamätáme, je v skutočnosti pre kapacitu našej pamäti rozhodujúce. Práve vtedy sa mozog cvičí, a to vďaka rozprávaniu, riekankám, ilustráciám a stále novým miestam a tváram.
Detskú pamäť môžete trénovať rôznymi hrami alebo vhodnými otázkami. Deti cvičenie pamäti vnímajú ako hru. Často ani netušia, že tréningom pomáhajú svojmu mozgu.
Rozhovor o každodenných zážitkoch
Pýtajte sa dieťaťa na to, čo zažilo. Získate nielen informácie o tom, ako sa mu v škole darí, akí sú jeho spolužiaci, čo má v škole rado a naopak, čo sa mu tam nepáči, ale i trénujete jeho pamäť.
- Koľko vás dnes bolo v triede?
- Koľko spolužiakov chýbalo?
- S kým si dnes sedel?
- Čo mal oblečené tvoj spolusediaci alebo kamarát?
- Koľko ste dnes mali v škole hodín?
- Ako za sebou nasledovali?
- Čo ste sa dnes učili na prvej hodine, na druhej hodine atď.?
- Čo mala na sebe oblečené pani učiteľka?
- Ako ti chutil obed?
- Čo ste mali na obed?
- Čo si robil v školskom klube?
- Kto bol s tebou v školskom klube?
Tieto otázky môžete využívať aj pri spoločnom trávení voľného času.
Po prechádzke v prírode sa pýtajte: Aké stromy sme videli? Aké zvieratká sme videli?
Po návšteve kina sa pýtajte: O čom bol film? Ako sa volal hlavný hrdina?
Obrázok a vybavovanie detailov
Spoločne pomenujte čo najviac predmetov na obrázku.
Obrázok schovajte a požiadajte dieťa, aby vymenovalo čo najviac predmetov, ktoré si zapamätalo.
Pexeso
Klasické pexeso je všetkým dobre známe. Je to zábavná a účinná forma trénovania pamäti a koncentrácie.
Rýmy a riekanky
Pomaly a zreteľne recitujeme deťom neznáme verše. Najskôr dvojveršie, neskôr štvorveršie. Deti verše opakujú.
Cvičiť pamäť môžete aj vďaka riekankám. Ideálne je, ak kniha obsahuje aj farebné obrázky.
Deťom ich najskôr pravidelne čítajte. Potom ich nechajte niektoré slová či slovné spojenia opakovať a následne aj dopĺňať.
Ukrývanie a premiestňovanie predmetov
Na stole rozložte hračky. Nechajte dieťa, nech si ich dobre prehliadne.
Potom ho požiadajte, aby zavrelo oči alebo sa otočilo. Jeden z predmetov presuňte alebo ukryte a nechajte dieťa hádať, ktorý predmet sa presunul alebo zmizol.
Na stôl poukladajte do radu rôzne predmety. Dajte dieťaťu možnosť si poradie predmetov zapamätať.
Následne mu/jej zaviažte ruky šatkou alebo mu/jej povedzte, aby sa otočil/a chrbtom. Jeden predmet premiestnite. Úlohou dieťaťa je zistiť, ktorý predmet ste premiestnili.
Reprodukcia rozprávky a príbehu
Prečítajte vášmu dieťaťu rozprávku tak, aby dieťa zaujala.
Následne sa dieťaťa pýtajte na detaily v rozprávke, ako napríklad: Koľko tam bolo trpaslíkov? Ako sa volal hlavný hrdina? Kde bývala ježibaba?
Obmenou môže byť prípad, kedy vám dieťa rozprávku zopakuje alebo z nej povie to najdôležitejšie.
Kimove hry na pamäť a pozornosť
Kimove hry sú zamerané na zlepšenie koncentrácie pozornosti, na sústredenosť, schopnosť vydržať istý čas v tichosti a nerušiť ostatných.
Kimovky sú zaujímavé aj pre nepokojnejšie deti, ktoré môžu mať problém s vytrvaním pri jednej činnosti.
Zraková Kimovka
Potrebujete 10 - 30 podľa veku dieťaťa malých predmetov typu pero, guma, kameň, kocka z lega, postavička z kinderka, minca, šnúrka, korálka, kľúč, zápalky, figúrka z človeče nehnevaj sa, vreckovka.
Úlohou je zapamätať si čo najväčší počet predmetov. Predmety položíme na stôl alebo na zem.
Deti majú 1 - 2 minúty na to, aby si predmety obzerali. Potom predmety zakryjeme a deti musia predmety, ktoré si zapamätali, povedať.
Väčší môžu napísať na papier.
Väčšiu sústredenosť môžeme zabezpečiť tým, že pri tom, ako deti hovoria, čo si zapamätali, neodhalíme predmety naraz, ale ich vyťahujeme postupne.
Dotyková Kimovka
Potrebujete nepriehľadný sáčok, do ktorého vložíte napríklad lietadielko z Kinder vajca, fľaštičku tušu, strúhadlo, lepidlo v tyčinke, fixu.
Postačí 5 - 7 predmetov. Dieťaťu podáte vrecko do ruky a počas 3 - 4 minút sa snaží hmatom zistiť, čo je jeho obsahom.
Potom hovorí nahlas, čo si myslí, že tam bolo, a my postupne vyťahujeme veci von a porovnávame s predpokladom dieťaťa.
Zvuková Kimovka
Potrebujete krabičku napríklad od kockového cukru, do ktorej uložíte predmet, napríklad tri kancelárske spinky, zápalky, pásiky papiera alebo fazuľky.
Krabičku oblepíte, aby sa nedala otvoriť ani do nej nazrieť.
Pripravenú krabičku dáte kolovať deťom, každý ňou môže zatriasť a sluchom sa snaží identifikovať, čo je vo vnútri.
Keď krabička obíde kruh, opýtate sa detí na ich predpoklady a až keď všetci povedia, otvoríte krabičku a ukážete jej obsah.
Obrázková Kimovka
Potrebujete 10 - 15 dvojíc obrázkov, teda 20 - 30 kartičiek, na ktorých sú predmety, ktoré istým spôsobom k sebe patria, napríklad zubná kefka - zubná pasta, pohár s medom - včela, slnko - mesiac, kočík - bábätko, štetec - paleta s farbami.
Deťom postupne ukazujete premiešané kartičky, každú necháte prezerať asi 5 sekúnd.
Keď ukážete všetky kartičky, vyzvete ich, aby si na papier spísali všetky dvojice, ktoré si zapamätali.
Teda nielen samostatný predmet, ale aj dvojicu, ku ktorej patrí.
Sluchová pamäť
Na papierik napíšte niekoľko slov v poradí, prečítajte ich dieťaťu. Jeho úlohou bude slová zopakovať.
Takto sa môžete hrať aj s písmenami alebo číslicami.
Hry na rozvoj pozornosti a koncentrácie
Existuje množstvo účinných úloh zameraných na rozvoj koncentrácie pozornosti u detí predškolského a mladšieho školského veku.
Cvičenie asociácií
Rodič pomenuje ľubovoľné slovo a dieťa k nemu musí vytvoriť asociáciu.
Je to druh hry, pri ktorej vznikajú celé reťazce vzájomne súvisiacich slov. Každý nový záber tejto hry bude zaručene obsahovo jedinečný.
Hra „Zakázaný pohyb“
Rodič si vyberie pohyb alebo gesto, ktoré vyhlási za zakázané.
Napríklad zakážeme postoj so zdvihnutými rukami. Rodič potom ukáže sériu rôznych pohybov a deti musia zopakovať všetky v rovnakom poradí, ale nie tie, ktoré sú zakázané.
Počet v poradí pohybov, ktoré musí dieťa opakovať, sa môže postupne zvyšovať.
Hra na ucho a nos
Vedúci pomenuje časť tela a hráči sa jej musia rýchlo dotknúť bez toho, aby sa pomýlili.
Táto zábavná hra rozvíja nielen pozornosť, ale aj rýchlosť reakcie.
Hra „Jedlé - nejedlé“
Na túto hru potrebujete loptu a malú spoločnosť.
Hráči stoja v rade a vedúci hádže každému z nich loptičku s pomenovaním slova.
Ak sa vyslovené slovo týka jedla, hráč musí loptičku chytiť rukami, a ak nie, odstrčiť ju.
Matematické cvičenia
Nielen hry, ale aj rôzne cvičenia výborne rozvíjajú pozornosť.
Môžete teda dieťa požiadať, aby počítalo od jednej do desiatich a potom naopak.
Ak už dieťa vie dobre počítať, môžete mu ponúknuť zložitejšie možnosti tejto úlohy: počítanie v desiatkach alebo aj v párnych číslach.
Predmety na stole
Rozmiestnite na stole niekoľko rôznych predmetov, nechajte dieťa, aby si ich dobre zapamätalo a odstráňte ich.
Potom sa spýtajte, koľko predmetov malo určitú farbu alebo tvar.
Logické a predmatematické myslenie
Predmatematické schopnosti možno rozvíjať prirodzenou a hravou formou.
Deti si spolu s dospelými môžu precvičovať farby a tvary pri bežných činnostiach, triedenie a klasifikáciu predmetov, časovú postupnosť, porovnávanie, počítanie a hľadanie vzťahov medzi predmetmi.
- precvičovanie farieb a tvarov,
- triedenie a klasifikácia predmetov podľa farby a veľkosti,
- počítanie predmetov v domácnosti alebo v prírode,
- usporadúvanie predmetov podľa veľkosti, dĺžky alebo poradia,
- učenie časovej postupnosti, napríklad ráno, dopoludnie, obed,
- skladanie puzzle a stavebníc,
- hľadanie rozdielov a spoločných znakov,
- riešenie hádaniek a hlavolamov.
Existuje množstvo druhov hádaniek a hlavolamov, môžete si kúpiť knihy alebo časopisy, ktoré vám pomôžu.
Úžasnou pomôckou na precvičenie pamäti sú aj rôzne osemsmerovky, krížovky a sudoku.
Skladačky a stavebnice
Priestorová orientácia sa výborne trénuje skladačkami, kockami, kde musia deti stavať objekty z menších častí a rôzne vykrojených dielov.
Kreatívne hry, ako sú stavebnice, logické hádanky alebo rolové hry, zas podporujú nielen pamäť, ale aj schopnosť plánovania a riešenia problémov, pretože deti sú nútené hľadať nové riešenia a strategicky premýšľať.
Imaginárne a rolové hry
Hranie imaginárnych hier rozvíja predstavivosť.
Takéto hry a fyzické aktivity deti pripravujú na výzvy v reálnom svete - učia ich vytrvalosti, schopnosti prispôsobiť sa novým situáciám a efektívne zvládať stres.
Exekutívne funkcie a sebaregulácia
Samotné slovo exekutívne znamená výkonnostné čiže riadiace.
EFM sú rovnako dôležité ako kognitívne, teda poznávacie funkcie, medzi ktoré patria vnímanie, pamäť, pozornosť, myslenie a reč.
Okrem kognitívnych schopností, ktorých úroveň je individuálna, vplývajú na schopnosť učenia - prijímania informácií aj individuálne exekutívne funkcie mozgu.
Tieto funkcie sú významné nielen v smerovaní pozornosti, ale aj v sebakontrole, v schopnosti detí dodržiavať pravidlá, plánovať a podobne.
Kvalite týchto procesov zodpovedá aj kvalita osobných samoregulačných, ale aj interaktívnych, sociálnych prejavov, teda ako dokážeme plánovať a organizovať vlastné aktivity a ako dokážeme spolupracovať.
Súčasťou exekutívnych funkcií sú aj vôľa, schopnosť priebežnej kontroly a opravy prípadných chýb, schopnosť riadenia vlastnej pozornosti žiaducim smerom, odklon od nežiaducich podnetov, predvídanie budúcich dejov, sebakontrola, formulácia realistických cieľov a určovanie priorít.
Ako podporovať výkonné funkcie
Vďaka EFM sa nám darí zosúladiť viac činností naraz, rozpoznávať chyby a poučiť sa z nich, prispôsobiť sa zmenám.
Umožňujú nám plánovanie, určenie priorít, postupov, organizovanie všetkého druhu, riešenie problémov a efektívne využívanie času.
Pri nedostatočnom vývine EFM pozorujeme u detí nekontrolovanú aktivitu, prebiehanie od jednej činnosti k druhej, spontánne výkriky, povrchné riešenie úloh, alebo naopak, neschopnosť odtrhnúť sa od aktuálnej činnosti napriek dohode.
Pri hodnotení stavu a edukácii zdravého dieťaťa si treba zároveň uvedomiť jeho vek a primeranosť našich požiadaviek, metód a foriem, ako s dieťaťom postupujeme.
V každom prípade je významné citlivé primerané emočné sprevádzanie dospelých, trpezlivý a vysvetľujúci prístup, úprimný záujem o prežívanie dieťaťa, rovnako ako rôznorodá životospráva a obzvlášť v predškolskom veku poznávacie pohybové aktivity podporujúce všestranný vývin.
Pohyb a kognitívny vývin
Pohyb má na deti obrovský pozitívny vplyv, nielen čo sa týka fyzickej kondície, ale aj rozvoja kognitívnych funkcií, ako sú pamäť, pozornosť či schopnosť riešiť problémy.
Aktívne deti sa učia lepšie a zvládajú školské povinnosti s väčšou ľahkosťou.
Fyzická aktivita totiž prispieva k lepšiemu prekrveniu mozgu, čo stimuluje neuróny k rýchlejšiemu prenosu informácií a k lepšiemu ukladaniu nových poznatkov do pamäte.
Deti, ktoré pravidelne športujú alebo trávia čas na čerstvom vzduchu pri pohybových aktivitách, často dosahujú vyššie výsledky aj v testoch na pozornosť, pretože fyzická aktivita ich učí lepšie sa sústrediť na konkrétnu úlohu.
Experimenty ukazujú, že aj krátke prestávky na pohyb medzi školskými aktivitami majú významný vplyv na zlepšenie pozornosti a pamäti, čo v konečnom dôsledku podporuje efektívnejšie učenie.
Výskum krátkeho cvičenia
Výskumníci analyzovali efekt pravidelného aeróbneho cvičenia na kognitívne funkcie detí, medzi ktoré patria pamäť, rozhodovanie, plánovanie či pozornosť a kontrola.
Ako sa ukázalo, tieto funkcie je možné zlepšovať prostredníctvom cvičenia, tréningov pozornosti či pamäte.
Zvyšuje sa tak rýchlosť spracovania informácií v mozgu.
Výskumníci pracovali so vzorkou 318 detí vo veku 7 - 13 rokov.
Deti z prvej skupiny absolvovali každé ráno počas šiestich týždňov 10-minútový vysoko intenzívny tréning. Druhá skupina bola kontrolná a deti necvičili.
Výskum ukázal, že deti, ktoré boli zaradené do skupiny cvičiacej vysoko intenzívny intervalový tréning, preukázali lepšie výsledky v úlohách zameraných na pamäť a kognitívnu kontrolu.
Krátke, ale intenzívne cvičenie má teda jasný vplyv na detský mozog.
Samozrejme, ak dieťa začne skákať cez švihadlo, plávať či behať, jeho pamäť zrazu nebude dokonalá a neznamená to, že doma budete mať malého Einsteina či Marie Curie.
Cvičenie je však nepochybne dôležitou súčasťou vývoja detského mozgu a pohyb je pre zdravie dieťaťa nevyhnutný.
Svetová zdravotnícka organizácia odporúča, aby sa deti vo veku 5 - 17 rokov hýbali minimálne hodinu denne, a to pri strednej až vysokej intenzite.
Čítanie, hudba a tvorivosť
Čítanie nahlas
Vedci sa zhodujú v tom, že už tým najmenším by rodičia mali čítať knihy, čím ich zároveň pripravujú na to, že si k čítaniu a k literatúre začnú budovať vzťah.
Čítanie nahlas zas vplýva na dieťa - musí sa sústrediť na text, vníma hovorené slovo.
Deti, ktoré veľa čítali a čítajú, sa často dokážu oveľa lepšie a zreteľnejšie vyjadriť, majú dobrú štylistiku a ovládajú pravopis.
Hudba a riekanky
Veľmi pozitívny účinok má aj samotné umenie - od kreslenia, maľovania, modelovania až po hudbu.
Hudba dokáže vplývať už na bábätká a na deti predškolského veku, a to v súvislosti so spracovaním textov piesní, spracovaním samotného zvuku a vnímaním toho, čo v piesni odznieva.
Detské piesne a riekanky sú plné textov, vďaka ktorým dokážu deti rozvíjať aj jazyk a začínajú vnímať reč.
Podľa neurológov sluchové vnímanie hudby a hudobných nástrojov pozitívne vplýva na vývoj sluchových systémov detí.
Ďalej sa odborníci zhodujú v tom, že deti, ktoré sa učili hrať na hudobný nástroj, mali lepšie schopnosti počúvať a učiť sa.
Kreslenie, maľovanie a modelovanie
Kreslenie, maľovanie a modelovanie podporujú tvorivosť, predstavivosť a schopnosť plánovať postup činnosti.
Pri tvorivých úlohách dieťa rozhoduje o výbere farieb a materiálu, porovnáva tvary, vníma priestor a učí sa dokončiť začatú činnosť.
Prostredie, životospráva a odpočinok
Okrem neustáleho rozvíjania mozgu v rámci rôznych podnetov je veľkým pomocníkom zdravá životospráva, prísun vitamínov, pohyb na čerstvom vzduchu a veľa zábavných činností.
Dôležitým faktorom pre vývoj mozgu je tiež správna životospráva a zdravá strava.
Pri menších deťoch sa odporúča pomáhať im objavovať okolie a prostredie, aby si mohli rozvíjať všetky zmysly, teda hmat, sluch, chuť a čuch.
Je veľmi dôležité, aby už malé deti boli v prostredí s ostatnými rovesníkmi, aby si tak vedeli budovať vzťahy aj s neznámymi ľuďmi.
Okrem kolektívu v škôlke alebo v jasliach sú to aj rôzne detské centrá, návštevy detských ihrísk a parkov, mnohých umeleckých a remeselných dielničiek - všetko to, kde sa dieťa môže stretávať s ostatnými.
Svoju úlohu zohráva aj rodinné prostredie. Dobré vzťahy v rodine a príjemná atmosféra sú predpokladom toho, že dieťa nebude pociťovať stres a bude mať príjemné zážitky.
Všetky tieto pozitívne aspekty vplývajú na vývoj mozgu tiež. Dobré a priaznivé prostredie má vynikajúci vplyv na zdravý vývin mozgu.
Spánok a stres
Kvalitný spánok pomáha nášmu mozgu triediť informácie, ktoré sme počas dňa prijali.
Podobný efekt majú aj strava a stres. Zdravá výživa podporuje pamäť, zatiaľ čo dlhodobý stres môže kognitívne schopnosti naopak oslabovať.
Udržanie nízkeho stresového zaťaženia môže mať pozitívny vplyv na pamäť a pozornosť.
Pri rozvoji kognitívnych funkcií je preto dôležitý trpezlivý a vysvetľujúci prístup, primerané očakávania a dostatok priestoru na oddych.
Ako nastaviť domáce aktivity
Vyberte si rôzne cvičenia. Môžete ich robiť nielen doma, ale aj vonku, pretože mnohé vzdelávacie hry pre deti zahŕňajú aktívnu fyzickú činnosť.
Najlepšími hrami na trénovanie týchto schopností sú pamäťové hry a tie, ktoré rozvíjajú sústredenosť a pozornosť.
Kognitívne schopnosti si spolu s deťmi dobre nacvičíte pri hraní pexesa, skladačkách, stavaní veže, precvičovaní farieb a tvarov, prelievaní, triedení a klasifikácii predmetov, učení časovej postupnosti a hraní imaginárnych hier.
Nacvičovanie kognitívnych schopností teda nemusí byť žiadna veda a dajú sa jednoducho praktizovať aj v domácom prostredí.
Dôležité je však vždy myslieť na to, aby boli aktivity a hry zvolené primerane k veku dieťaťa.
Úlohy možno postupne obmieňať, predlžovať alebo mierne sťažovať, keď dieťa prejaví záujem a zvláda ich bez nadmernej námahy.
Pri cvičení nie je rozhodujúce skóre, ale pravidelnosť, radosť z hry a možnosť dieťaťa skúšať rôzne spôsoby riešenia.
Digitálne pomôcky
Mozog sa dá trénovať aj na počítači a mobile.
Počítač a mobil môže staršie dieťa používať aj rozumne, ak ho to naučíte.
V dnešnej dobe existuje množstvo aplikácií, ktoré sú určené na trénovanie mozgu.
Digitálne hry však nenahrádzajú rozhovor, pohyb, čítanie, spoločnú hru, manipuláciu s predmetmi ani reálne sociálne situácie.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Niektoré deti sa sústredia ľahko a vydržia sa venovať jednej činnosti pomerne dlhý čas, iné neustále odbiehajú od jednej hry ku druhej.
Samotná kratšia pozornosť v predškolskom veku nemusí znamenať problém, pretože deti sa vyvíjajú rozdielnym tempom.
Je však vhodné obrátiť sa na pediatra, psychológa, špeciálneho pedagóga alebo klinického logopéda, ak ťažkosti výrazne zasahujú do každodenného fungovania, komunikácie, hry, vzťahov alebo prípravy na školu.
Tréning môže pomáhať aj hyperaktívnym deťom. Detský mozog sa vyznačuje neuroplasticitou, čo znamená, že jednu zabehnutú cestu mozgových neurónov môžeme nahradiť inou.
Táto schopnosť mozgu vekom klesá, ale detský mozog je schopný týmto spôsobom kompenzovať i veľké zásahy do mozgu.
Pri podozrení na oslabenie pozornosti, pamäti, reči alebo exekutívnych funkcií je dôležité posúdiť dieťa individuálne a zohľadniť jeho vek, vývinové možnosti a podmienky, v ktorých žije.
Najväčší význam má každodenné podnetné prostredie, spoločná hra, pohyb, rozhovor, čítanie a citlivé sprevádzanie dieťaťa pri skúšaní nových činností.
