Epilepsia nemá podľa súčasnej medicíny jednu univerzálnu duchovnú príčinu. Ide o neurologické ochorenie, pri ktorom sa v mozgu naruší aktivita nervových buniek a vznikajú opakované epileptické záchvaty. Za záchvatmi môžu stáť napríklad poškodenie mozgu, nedostatok kyslíka počas pôrodu, nádory, infekcie, cievna mozgová príhoda, genetické ochorenia alebo poranenia hlavy.
Psychický stav, stres, strach, nedostatok spánku a fyzické či psychické vyčerpanie môžu u niektorých ľudí zvyšovať náchylnosť na záchvaty alebo zhoršovať prežívanie ochorenia, samy osebe však nemožno automaticky označiť za duchovnú príčinu epilepsie. Duchovné a psychosomatické pohľady môžu slúžiť ako doplnok k sebapoznaniu, nie ako náhrada neurologického vyšetrenia, liekov alebo inej odbornej liečby.
Čo je epilepsia
Epilepsia je neurologická porucha postihujúca centrálny nervový systém, pri ktorej sa v mozgu naruší aktivita nervových buniek. Poruchu sprevádzajú záchvaty alebo periódy zvláštneho správania, vzrušenia a niekedy aj bezvedomie. Záchvat je poruchou normálnej regulácie mozgu, kedy je narušená jeho elektrická aktivita.
Objavuje sa v prípade, že nervové bunky (neuróny) pošlú mozgu chybnú správu. Symptómy záchvatu sa môžu rôzniť od človeka k človeku. Zvyčajnou črtou však býva šíriaca sa vlna nekontrolovanej elektrickej aktivity.
Typy epileptických záchvatov
Existujú dva hlavné typy epileptických záchvatov.
- Generalizované epileptické záchvaty spravidla začínajú náhlou abnormálnou elektrickou aktivitou naprieč celým mozgom.
- Čiastkové epileptické záchvaty začínajú s abnormálnou elektrickou aktivitou len v jednej časti mozgu, ktorá sa môže rozšíriť aj do jeho ostatných častí.
Generalizované záchvaty zahŕňajú záchvaty s tonicko-klonickými kŕčmi, takzvaný grand mal, a záchvaty s absenciou kŕčov, takzvaný petit mal, pri ktorých sa človek zahľadí do prázdna a na tento stav si spätne nemusí spomenúť.
Čiastkové záchvaty zahŕňajú jednoduché parciálne kŕče, komplexné parciálne kŕče a sekundárne generalizované kŕče.
Aké môžu byť prejavy epilepsie
Symptómy epilepsie sa rôznia v závislosti od typu záchvatu. Vo väčšine prípadov má človek trpiaci na epilepsiu sklon trpieť vždy na rovnaký typ záchvatu, takže symptómy budú od epizódy k epizóde podobné.
- Náhle trhnutia v rukách
- Zvláštne pocity
- Náhle mdloby a strata vedomia
- Stuhnutie svalstva
- Mykanie a chvenie svalov
- Psychické príznaky
Prejavy epilepsie sú rôzne. Vo väčšine prípadov sa jedná o křeče, bezvedomie, pády. Na dobu záchvatu si človek nepamatuje. Ďalej sa môžu objaviť čiastočné záchvaty, kde je človek pri vedomí, iba prežíva třes určitej časti tela, alebo mrákotné stavy, kedy je vedomie zachované, iba si človek nepamatuje, čo robil.
Také môže ísť o záchvat, ktorý sprevádzajú čichové alebo zrakové halucinácie.
Čo môže epilepsiu spôsobovať
Jasná príčina epilepsie nie je známa. Typickým dôvodom k vzniku epilepsie býva zranenie mozgu.
Ďalšie hlavné príčiny môžu zahŕňať:
- nedostatok kyslíka počas pôrodu,
- nádory na mozgu,
- infekcie ako meningitída a encefalitída,
- mŕtvica,
- akékoľvek zranenie mozgu,
- genetické choroby majúce za následok poškodenie mozgu, napríklad tuberózna skleróza,
- prenatálne poškodenie.
Epilepsia môže byť vrodená a získaná. Získaná epilepsia vzniká, ak počas života človeka došlo k nejakému poškodeniu časti mozgového tkaniva.
Príčiny sa môžu objaviť už pri pôrode, môžu vzniknúť úrazom, alkoholizmom, nádorom alebo nedostatkom spánku, požitím alkoholu, sledovaním svetelných zábleskov, fyzickým a psychickým vyčerpaním a podobne.
Rizikové faktory a možné komplikácie
Určité faktory môžu zvyšovať riziko epilepsie:
- vek - epilepsia je častejšia v ranom detstve alebo po 60-tke,
- rodinná anamnéza,
- poranenia hlavy,
- mŕtvica a infekcie mozgu,
- demencia.
Pokiaľ sa záchvaty ponechávajú neliečené, môžu byť pre dotyčného a okolie nebezpečné. Spadnutie môže spôsobiť poranenie hlavy alebo zlomeninu, hrozí utopenie a autonehoda v prípade, že sa záchvat vyskytne počas šoférovania. Objaviť sa môžu aj komplikácie počas tehotenstva.
Diagnostika epilepsie
Aby mohla byť táto choroba diagnostikovaná, potrebuje doktor prehodnotiť symptómy a anamnézu pacienta. Na diagnostiku príčin záchvatov existuje niekoľko testov.
- Neurologické vyšetrenie pomáha zhodnotiť pacientovo správanie, motorické schopnosti, mentálne funkcie a typ epilepsie.
- Krvné testy pomáhajú diagnostikovať príznaky infekcií, dedičné ochorenia a iné ochorenia, ktoré môžu byť spojené so záchvatmi.
- Elektroencefalogram (EEG) je najbežnejší test na diagnostiku epilepsie a pomáha diagnostikovať typ epilepsie.
- Počítačová tomografia (CT) sa používa na získanie prierezových zobrazení mozgu, ktoré pomáhajú pri odhaľovaní mozgových abnormalít, ako sú tumor, cysta alebo krvácanie.
- Magnetická rezonancia (MRI) vytvára detailný obraz mozgu, ktorý je nápomocný pri lokalizovaní mozgových abnormalít zodpovedných za záchvaty.
- Funkčná magnetická rezonancia (fMRI) pomáha odmerať zmeny v krvnom prietoku špecifickej časti mozgu.
- Pet pomáha vizualizovať aktívne oblasti mozgu a lokalizovať jeho abnormality.
- Neuropsychologické testy pomáhajú ohodnotiť pacientovo myslenie, pamäť a rečové schopnosti.
Čo znamená „duchovná príčina“ epilepsie
V duchovných a ezoterických výkladoch sa choroba niekedy chápe ako symbolická správa tela alebo prejav vnútornej disharmónie. Podľa známeho liečiteľa a terapeuta je každá choroba výrazom disharmónie nášho vedomia. To, čo za bežných okolností považujeme za chorobu, je v skutočnosti iba jej príznak, jej telesný prejav.
Symptóm nás prostredníctvom reakcií tela presne informuje o tom, kde sme stratili vnútornú rovnováhu. Každý symptóm je výzva, aby sa človek obrátil do seba a dal telu správnu odpoveď na jeho posolstvo.
Takýto výklad môže človeka viesť k otázkam o jeho prežívaní, vzťahoch, strachu, sebekritike a dlhodobom napätí. Nie je však dôkazom, že konkrétne emócie alebo duchovné postoje epilepsiu zapríčinili. Epilepsia je ochorenie mozgu, ktoré si vyžaduje odbornú diagnostiku a liečbu.
V psychosomatike chápeme telo a dušu ako jeden celok, ktorý je neoddeliteľný. Psychosomatické ťažkosti sú také, ktoré sú spôsobené poruchou funkcie telesných orgánov, bez prítomnosti nejakého telesného poškodenia, alebo ide o porušenie rovnováhy medzi telesnom a duševnom za účasti faktorov sociálneho prostredia.
Psychosomatická medicína sa zaoberá otázkou, ako pôsobia psychické vplyvy na telo, a naopak, aký vplyv môžu mať telesné ochorenia na duševné procesy. To, že na seba telo a duša vzájomne pôsobia, bolo opakovane preukázané vedeckými výskumami.
Ezoterický výklad duchovnej príčiny epilepsie
V jednom z duchovných výkladov sa epilepsia spája s pocitom prenasledovania, zavrhovaním života a obrovským vnútorným bojom, teda s násilím proti sebe.
Iný výklad uvádza, že človek ubližuje sám sebe, má pocit, že ho ostatní prenasledujú, odmieta život ako taký a v určitej oblasti vyvíja veľké úsilie.
Psychosomatický výklad epilepsie ju spája aj s odmietaním života, pocitom prenasledovania niekým alebo niečím, neustálym kritizovaním seba samého a analyzovaním minulosti, ktorú nemožno zmeniť. Epileptici podľa tohto pohľadu vnútorne sami so sebou zápasia a sú k sebe nelítostní.
Takéto tvrdenia však treba chápať ako metaforické alebo osobné interpretačné rámce, nie ako medicínsky potvrdené príčiny. Človek s epilepsiou nenesie morálnu ani duchovnú vinu za svoje ochorenie a záchvat nemožno vysvetľovať ako trest za nesprávne myšlienky, nedostatok viery alebo osobné zlyhanie.
Aké otázky môže priniesť práca so sebou
Ak človek chce skúmať duchovný alebo psychologický rozmer svojho života, môže si klásť otázky, ktoré neobviňujú, ale pomáhajú pomenovať prežívanie:
- Máte sa rád alebo rada?
- Stresujete sa?
- Máte nedostatok spánku?
- Vnímate, že vo vás prebieha vnútorný boj?
- Máte nedostatok lásky a porozumenia?
- Trestáte sami seba?
- Žijete v prostredí rodinných hádok, stresu alebo rozbrojov?
Takéto otázky môžu pomôcť identifikovať stres, úzkosť, dlhodobé napätie, pocity bezmocnosti alebo potrebu podpory. Ich zmyslom však nie je hľadať vinníka za vznik epilepsie, ale nájsť oblasti, v ktorých možno zlepšiť kvalitu života.
Psychika, stres a epileptické záchvaty
Život plný spěchu a stresu môže zhoršovať psychické aj telesné ťažkosti. Pri epilepsii môžu byť významné najmä nedostatok spánku, alkohol, vyčerpanie a stresové situácie.
Nemocný síce nemôže vyliečiť bunky spôsobujúce epilepsiu iba zmenou postoja, je však dobré vyvarovať sa situácií, ktoré záchvaty vyvolávajú. Nemal by piť alkohol, je dôležité dodržiavať pravidelný spánok, zdravú životosprávu a snažiť sa vyhýbať psychickému a fyzickému vyčerpaniu.
Skúsenosť jedného človeka ukazuje, že práca s emóciami, strachom a panikou mu pomohla lepšie zvládať ochorenie a záchvaty sa následne zmiernili alebo úplne mizli. Takáto osobná skúsenosť však nemôže potvrdiť všeobecnú duchovnú príčinu epilepsie ani nahradiť neurologickú liečbu.
Pomáhalo mi byť s kamarády, než byť sám vo svých myšlenkách. Vyhýbať sa stresu, a keď to prichádzalo, všetkého som nechal a odpočíval som, hral na kytaru, četl jsem, šel na procházku s pak mezi lidi.
Psychosomatická medicína a epilepsia
Psychosomatická medicína vychádza z predpokladu, že človek tvorí jednotu troch systémových úrovní - telesnej, psychickej a sociálnej, ktoré sú spolu prepojené. Nie je alternatívou ku klasickej, čisto biologicky orientovanej medicíne, ale jej logickým doplnením.
Psychosomatická medicína tak zohľadňuje somatické, psychické, sociálne aj duchovné aspekty choroby. Súčasne je psychosomatika spôsob myslenia, ktorý sa uplatňuje vo všetkých odboroch medicíny tak, aby neboli redukované len na biologickú zložku liečby.
Hlavným pracovným nástrojom psychosomatickej medicíny je tímová spolupráca mnohých odborníkov - lekárov, fyzioterapeutov, psychológov či psychoterapeutov a ďalších. S psychosomatickými ťažkosťami môžu ľuďom pomôcť lekári, ktorí absolvovali špeciálne nadstavbové vzdelanie, vyškolení psychoterapeuti a psychológovia alebo multidisciplinárne tímy v psychosomatických centrách.
Psychosomatická medicína sa podieľa na prevencii, diagnostike, liečbe aj rehabilitácii psychosomatických pacientov. Vychádza z vedeckých základov a patrí do západnej medicíny.
Liečba epilepsie a doplnkové prístupy
Liečba epilepsie závisí od typu záchvatov, ich príčiny a celkového zdravotného stavu. Dôležitú úlohu má neurologické sledovanie, odporúčaná liečba a dodržiavanie režimových opatrení.
Pravidelný spánok, dostatok odpočinku, zdravá životospráva, vyhýbanie sa alkoholu a drogám a obmedzenie nadmerného stresu môžu podporiť zvládanie ochorenia. Praktizovanie meditácie a relaxačných techník môže pomôcť znižovať stres, ktorý u niektorých ľudí patrí medzi spúšťače záchvatov.
Ketónová diéta je špeciálna diéta vhodná pre niektorých epileptikov, nakoľko zahŕňa veľa tukov a nízke množstvo karbohydrátov. Nemusí byť vhodná pre všetkých pacientov a jej zavedenie patrí do rúk odborníkov.
Cvičenie jogy a praktizovanie pránajámy, teda dychových cvičení, môže mať pozitívny účinok na nervový systém a môže sa používať súčasne s bežnou liečbou epilepsie. Relaxačné a duchovné postupy však nemajú nahrádzať predpísané lieky ani kontroly u neurológa.
Kedy pri epilepsii vyhľadať lekársku pomoc
V nasledujúcich prípadoch treba vyhľadať lekársku pomoc:
- záchvat trvá dlhšiu dobu, teda viac ako päť minút,
- dýchanie alebo vedomie sa po ukončení záchvatu neobnoví,
- ihneď nasleduje druhý záchvat,
- človek je tehotný,
- objaví sa vysoká horúčka,
- počas záchvatu došlo k akémukoľvek zraneniu.
Pri novom, nezvyčajnom alebo opakovanom záchvate je potrebné lekárske vyšetrenie aj vtedy, keď si človek vysvetľuje svoje ťažkosti duchovne. Najbezpečnejší prístup spája neurologickú starostlivosť s psychologickou, psychosomatickou alebo duchovnou podporou podľa potrieb človeka.
