Alzheimerova choroba na Slovensku: štatistika mužov a žien

Na Slovensku trpí Alzheimerovou chorobou približne 50- až 60-tisíc ľudí, presné číslo však nie je známe, pretože značná časť prípadov zostáva nediagnostikovaná alebo je diagnostikovaná nesprávne. Ochorenie sa najčastejšie diagnostikuje vo vekovej skupine 80 rokov a podľa údajov Všeobecnej zdravotnej poisťovne postihuje približne trikrát viac žien ako mužov.

Alzheimerova choroba je najčastejšou formou demencie a tvorí približne 60 až 70 percent všetkých prípadov demencie. Demenciou trpí každý 20. človek nad 65 rokov a po 80. roku veku približne každý piaty človek.

Koľko ľudí s Alzheimerovou chorobou žije na Slovensku

Na Slovensku sa odhaduje počet ľudí trpiacich Alzheimerovou chorobou približne na 50 tisíc, ale v bežnej populácii môže byť prípadov viac, keďže diagnostikovaný je len jeden zo štyroch prípadov. Podľa Slovenskej Alzheimerovej spoločnosti, Slovensko zatiaľ nedisponuje presnými epidemiologickými údajmi o demencii.

Na Slovensku ňou podľa Slovenskej Alzheimerovej spoločnosti trpí 50- až 60-tisíc ľudí. Presné číslo nie je známe. Reálne je podľa poisťovne diagnostikovaných menej ako 50.000 pacientov, čo naznačuje, že značná časť osôb buď nie je správne diagnostikovaná, alebo zostáva úplne bez diagnostiky.

Na Slovensku ňou trpí 50-60 tisíc ľudí a o túto skupinu sa stará približne 100 - 150 tisíc rodinných príslušníkov a opatrovateľov. Chýba nám teda zhruba 30-tisíc ľudí, ktorí nie sú nikde evidovaní ako pacienti s demenciou.

Alzheimerova choroba u žien a mužov

Demenciou trpí viac žien ako mužov. Alzheimerova choroba podľa údajov Všeobecnej zdravotnej poisťovne postihuje približne trikrát viac žien ako mužov.

Ženské pohlavie patrí medzi uvádzané rizikové faktory Alzheimerovej choroby. Rozdiel medzi ženami a mužmi však treba posudzovať najmä v súvislosti s vekom, keďže výskyt Alzheimerovej choroby stúpa s vekom a ženy sa v populácii dožívajú vyššieho veku častejšie než muži.

Vývoj počtu diagnostikovaných prípadov

Na Slovensku bol od roku 2018 zaznamenaný takmer 25-percentný nárast. Najčastejšie je ochorenie diagnostikované vo vekovej skupine 80 rokov a postihuje približne trikrát viac žien ako mužov.

Slovensko však nemá úplné epidemiologické údaje o skutočnom počte pacientov. Za oficiálnymi číslami je ešte veľká skupina ľudí, ktorí nie sú diagnostikovaní alebo sú diagnostikovaní nesprávne.

Čo je Alzheimerova choroba a ako súvisí s demenciou

Demencia je všeobecný pojem, ktorý označuje súbor príznakov spôsobených rôznymi ochoreniami mozgu. Ide o postupné zhoršovanie pamäti, myslenia, orientácie, reči a schopnosti vykonávať bežné činnosti.

Nie je to jedna konkrétna choroba, ale syndróm - podobne ako horúčka, ktorá môže mať rôzne príčiny. Medzi najčastejšie typy demencie patria Alzheimerova choroba (najčastejšia, cca 60-70 % prípadov), cievna (vaskulárna) demencia, demencia s Lewyho telieskami a frontotemporálna demencia.

Alzheimerova choroba je neurodegeneratívne ochorenie mozgu, ktoré postupne narúša pamäť, myslenie a schopnosť vykonávať bežné denné činnosti. Je najčastejšou príčinou demencie a postihuje najmä starších ľudí.

Alzheimerova choroba (AD) je neurodegeneratívne ochorenie, ktoré pomaly a progresívne ničí mozgové bunky. Ako najčastejšia forma demencie predstavuje až 60 - 65 % ľudí postihnutých demenciou.

Ochorenie je pomenované po nemeckom neurológovi Aloïsovi Alzheimerovi, ktorý roku 1907 ako prvý popísal symptómy, ako aj neuropatologické príznaky tejto choroby, ako je hromadenie a povlaky proteínu beta-amyloidu v mozgu.

AD ovplyvňuje pamäť a kognitívne funkcie, čo môže viesť k zmätku, zmene nálad a dezorientácii v čase a priestore. Nie je nákazlivá ani prenosná.

Vek ako najvýznamnejší rizikový faktor

Vek je najvýznamnejším rizikovým faktorom Alzheimerovej choroby. Najčastejšie je diagnóza AD stanovená u osôb vo veku nad 65 rokov, aj keď existuje aj menej bežný skorý nástup Alzheimerovej choroby u mladých ľudí.

Alzheimerova choroba postihuje jedno percento ľudí vo veku 60 rokov, päť percent ľudí vo veku 75 rokov a štvrtinu populácie vo veku nad 85 rokov.

Kým v kategórii 40 až 60 rokov pripadá na tisíc ľudí jeden chorý, v kategórii od 65 do 70 je postihnutý jeden z 50, vo veku medzi 70 a 80 rokov je chorý každý dvadsiaty, pri 80 + už každý pätnásty človek.

Prečo môže byť prípadov viac, ako ukazujú štatistiky

Prvé symptómy, ako sú napríklad problémy s pamäťou a čiastočná strata určitých kognitívnych funkcií, nemusia byť vôbec zaznamenané, a to ani u milovanej osoby ani u osôb, ktorých sa to týka.

Na začiatku ochorenia pacienti nemajú kritické príznaky. Ich rodiny a priatelia si ich spočiatku nevšímajú alebo ich popierajú.

V tomto štádiu môžu pacienti pociťovať problémy so slovami pri rozprávaní a stratu pamäti v súvislosti s nedávnymi udalosťami. Môžu mať tiež problémy s vykonávaním náročnejších každodenných úloh, napríklad platením účtov alebo telefonovaním.

Odhaduje sa, že v rozvinutých krajinách bola diagnostikovaná sotva polovica všetkých postihnutých. Len 1 zo 4 prípadov Alzheimerovej choroby je potvrdených diagnosticky.

Prvé príznaky a varovné signály

S pribúdajúcimi rokmi sa u ľudí môžu objaviť určité zmeny pamäti súvisiace s vekom. Môžu sa tiež čoraz ťažšie učiť nové veci.

Ak však problémy s pamäťou začnú ovplyvňovať schopnosť človeka vykonávať každodenné úlohy, nemusí to byť súčasťou normálneho starnutia, ale príznakom demencie.

Alzheimerova choroba sa začína nenápadne a pozvoľne, nepretržite sa rozvíja v priebehu niekoľkých rokov. Medzi prvé varovné signály patria zhoršovanie pamäti, zabúdanie nedávnych udalostí, mien, neschopnosť rozpoznávať známe miesta a orientovať sa v čase.

Tieto prvé príznaky ochorenia pripisujú postihnutí alebo príbuzní starnutiu, stresu či depresii. Včasná diagnóza je preto dôležitá nielen pre pacienta, ale aj pre rodinu.

Desať varovných signálov

1. Postupná strata pamäti. Postihnutá osoba si nemusí pamätať, čo mala v daný deň na raňajky, ale môže si podrobne pamätať udalosti z mladosti.
2. Problémy s vykonávaním bežných úloh. Postihnutá osoba môže mať problémy s vykonávaním bežných úloh.
3. Zhoršená reč. Postihnutá osoba sa môže zastaviť uprostred reči pri hľadaní slov, opakuje to, čo práve povedala alebo sa počas reči zajakáva.
4. Dezorientácia v čase a priestore. Postihnutá osoba nemusí plne chápať plynutie času a je pre ňu ťažké pochopiť niečo, čo sa nedeje tu a teraz.
5. Pokles intelektuálnych schopností, neschopnosť posúdiť a organizovať. Postihnutá osoba často čelí ťažkostiam pri plánovaní alebo riešení problémov.
6. Opakovanie rovnakých otázok. Postihnutá osoba môže tú istú otázku zopakovať 20-krát za deň.
7. Nesprávne umiestnenie vecí. Postihnutá osoba môže ukladať veci na nezvyčajné miesta, strácať veci a zabúdať, kam ich uložila.
8. Zmeny osobnosti a správania. Postihnutá osoba sa môže ľahko rozrušiť, môže byť menej alebo viac agresívna alebo sa môže správať nezvyčajne.
9. Zmeny emócií a výkyvy nálad. Osoby s demenciou sú menej motivované, môžu byť pasívne, viac spia, ako je pre ne obvyklé, nevedia, čo majú robiť a strácajú záujem o veci, ktoré mali predtým rady.
10. Sociálne stiahnutie. Ide o trvalé zanechanie povinností, spoločenských aktivít, koníčkov alebo športu.

Ďalšie možné prejavy Alzheimerovej choroby

Zmeny spôsobené Alzheimerovou chorobou vznikajú v časti mozgu, ktorá je zodpovedná za učenie. Prvými príznakmi vznikajúcej choroby môže byť ľahká dezorientácia, občasné zmeny nálad, podozrievavosť voči členom rodiny či zmätok v spomienkach ohľadom dôležitých životných udalostí.

• zmenšujúca sa slovná zásoba,
• zhoršenie jemnej motoriky,
• silná emocionálna nestabilita,
• prejavy agresivity,
• umiestňovanie osobných predmetov na nesprávne miesta,
• strata iniciatívy na vykonávanie bežných činností,
• zhoršený úsudok a ohrozenie vlastnej bezpečnosti.

Osoba má problém nájsť správny výraz, nedokáže si spomenúť na vhodné slovo. Takáto situácia ho môže rozhnevať alebo naopak rozľútostiť.

Ťažkosti s jednoduchými úlohami, ako je napríklad zapnutie gombíkov, ale aj slabý úchop a padanie predmetov z rúk, môžu poukazovať na zhoršenie jemnej motoriky.

Osoba má časté a výrazné zmeny nálad. Dokáže sa ľahko nahnevať aj na drobnú vec. Rovnako ľahko sa aj rozplače.

Osoba môže mať tendenciu viac inklinovať k riešeniu problémov krikom alebo dokonca fyzickým násilím.

Medzi nebezpečné príznaky patrí napríklad zhoršený úsudok, kvôli ktorému môže osoba priamo alebo nepriamo ohroziť svoju bezpečnosť - napríklad pri prechádzaní frekventovanej cesty či manipulácii s ohňom.

Čo sa deje v mozgu

Alzheimerova choroba je pomaly postupujúce degeneratívne ochorenie mozgu, ktoré spôsobuje zánik nervových buniek a nervových spojení. Najčastejšie postihuje časti mozgu zodpovedné za pamäť, myslenie a ďalšie mentálne schopnosti.

Pri Alzheimerovej chorobe sú za zmeny v mozgu zodpovedné tzv. tau proteíny. Pri Alzheimerovej chorobe sú bielkoviny dokonca dve - tau proteín a amyloid beta.

Pri Alzheimerovej chorobe dochádza k tomu, že bielkovina, ktorá je za normálnych okolností úplne zdravá a plní svoju funkciu, sa z neznámych dôvodov v určitej oblasti mozgu zmení.

Začne sa zhlukovať do väčších štruktúr - buď vo vnútri buniek, alebo mimo nich - a tieto zhluky majú tendenciu šíriť sa ďalej. Patologický proces sa potom rozširuje z jedného ohniska do ďalších oblastí mozgu, až napokon zasiahne celý región.

Predpokladáme, že v tom zohráva úlohu starnutie mozgu - hoci zmeny sa často začínajú už okolo štyridsiateho roku života, dávno predtým, než sa objavia prvé príznaky.

V starnúcom mozgu však tento systém začína zlyhávať. Poškodené bielkoviny tak prejdú kontrolou, dostanú sa „do obehu“ a začnú sa hromadiť.

A práve tieto drobné zmeny spôsobia, že sa z inak zdravej bielkoviny stane problém, ktorý spustí celý reťazec poškodení nervových buniek.

Mozgové bunky sú oveľa zraniteľnejšie, pretože ich schopnosť regenerácie je veľmi obmedzená. Na rozdiel napríklad od pečene sa neuróny nedokážu jednoducho obnovovať.

Keď teda neuróny začnú odumierať, mozog musí kompenzovať ich stratu. Vytvára alternatívne spojenia a nové siete, aby udržal svoje fungovanie aj napriek veľkým stratám.

V tomto štádiu je však už mozog výrazne poškodený - v postihnutých oblastiach môže chýbať 50 až 60 percent buniek.

Rizikové faktory u žien aj mužov

Osoby s demenciou v rodinnej anamnéze majú vyššie riziko vzniku tohto ochorenia. Demencia súvisí s vystavením potenciálne toxickým látkam, (nadmerným) užívaním alkoholu a fajčením.

• ženské pohlavie,
• pozitívna rodinná anamnéza,
• vyšší vek,
• úrazy hlavy, najmä spojené so stratou vedomia,
• nižšie vzdelanie,
• vysoký krvný tlak,
• zvýšená hladina cholesterolu,
• zvýšená hladina homocysteínu,
• cievne ochorenia,
• fajčenie a nadmerné užívanie alkoholu.

Častejšie sa vyskytuje u pacientov s cievnym ochorením. Niektoré výskumy poukazujú na výhody pitia zeleného čaju, zaradenia dusených alebo pečených rýb do jedálnička, udržiavania fyzickej aktivity a spoločenskej aktivity.

Genetika neurčuje, či človek ochorie, ale skôr to, ako rýchlo sa bude choroba rozvíjať. Genetické mutácie, ktoré priamo spôsobujú Alzheimerovu chorobu, sa vyskytujú približne u troch percent všetkých pacientov.

Väčšina z nás má gény nastavené tak, že môžu proces ochorenia buď urýchliť, alebo, naopak, mierne brzdiť. Pomáhajú nefarmakologické prístupy - pohyb, spánok, strava, mentálna aktivita, vzťahy.

Životný štýl a možnosť znižovania rizika

Výskum naznačuje, že faktory ako zdravá strava, pravidelné cvičenie, kognitívna aktivita a udržiavanie spoločenských vzťahov môžu znížiť riziko rozvoja demencie.

Zdravé stravovacie návyky, fyzické aktivity, tréning kognitívnych schopností, relaxačné cvičenia a spoločenské aktivity prispievajú k zdraviu nášho mozgu. Stručne povedané, zdravý životný štýl v súčasnosti môže znížiť pravdepodobnosť, že vo vyššom veku dostanete demenciu.

Spánok

Menej ako tretina verejnosti v prieskume uviedla, že má odporúčaných sedem hodín kvalitného spánku za noc - množstvo odporúčané na dobré zdravie mozgu.

Spánok je kľúčom k zdravému životnému štýlu, ktorý rozhoduje napríklad o tom, či sa u vás prejaví Alzheimerova choroba. Prerušenie spánku môže prispieť aj k závažným psychiatrickým stavom vrátane depresie či úzkosti.

Pohyb

Nedostatok pravidelnej fyzickej aktivity môže zvýšiť riziko srdcových chorôb, nadváhy alebo obezity a cukrovky 2. typu, ktoré sú všetky spojené s vyšším rizikom demencie.

Starší dospelí, ktorí necvičia, majú tiež väčšiu pravdepodobnosť problémov s pamäťou alebo kognitívnymi schopnosťami. Dodržiavajte odporúčania a robte každý týždeň aspoň 150 minút aeróbnej aktivity strednej intenzity, ako sú rýchla chôdza, bicyklovanie alebo tanec.

Rizikovým faktorom je aj sedavé zamestnanie. Snažte sa preto pravidelne vstávať a pohybovať sa.

Tréning mozgu

Zanedbávanie zaťažovania mozgu môže viesť k rozvoju demencie. Ideálne je trénovať obe svoje hemisféry.

K ich synchronizácii vám môžu pomôcť aj jednoduché fyzické cvičenia, lúštenie krížoviek, čítanie, maľovanie alebo iná umelecká činnosť. V princípe čokoľvek - dôležité je, aby to bolo pestré a pravidelné.

Veľmi prospešné sú aj aktivity, ktoré mozog zapájajú vo viacerých rovinách naraz. Napríklad učenie sa nového jazyka.

Koncentrácia je pre mozog kľúčová. Mozog potrebuje plnú pozornosť a pravidelnosť - či už pri pohybe, alebo pri mentálnom tréningu.

Duševná pohoda a sociálne kontakty

Zdá sa, že neliečená depresia zvyšuje riziko vzniku demencie. Depresia sa však môže stať súčasťou celkových príznakov samotnej demencie.

Chronický stres je spúšťačom mnohých ochorení. Pokúste sa preto do svojej dennej rutiny zaradiť relaxáciu, meditáciu alebo dychové cvičenia, ktoré vám pomôžu zvládať stres lepšie.

Samota a sociálna izolácia patria k rizikovým faktorom rozvoja úzkostných porúch či depresie, ktoré môžu viesť k rozvoju demencie. Snažte sa preto tráviť čas s priateľmi a rodinou či skupinovými aktivitami.

Strava, cholesterol, tlak a cukrovka

Strava s vysokým obsahom nasýtených tukov, soli a cukru a s nízkym obsahom vlákniny môže zvýšiť riziko vysokého krvného tlaku, vysokého cholesterolu, nadváhy alebo obezity a cukrovky 2. typu.

Vyváženou zdravou stravou, bohatou na vlákninu, môžete ľahko optimalizovať svoju hmotnosť a znížiť tak riziko mnohých ochorení vrátane Alzheimerovej choroby a vaskulárnej demencie.

Zdravou hladinou cholesterolu predídete ako kardiovaskulárnym ochoreniam, tak aj rozvoju demencie. Snažte sa preto dodržiavať vyváženú stravu a pravidelnú fyzickú aktivitu.

K zdravému krvnému tlaku si dopomôžete vyváženou stravou, pravidelným pohybom a vyváženým životným štýlom. U zdravých dospelých osôb sa za normálne považujú namerané hodnoty pod 140/90 mmHg.

Zo štúdie rovnako vyplynulo obzvlášť vysoké riziko demencie u pacientov s cukrovkou, u ktorých sa navyše vyskytli i srdcovo-cievne ochorenia.

Fajčenie a alkohol

Fajčenie spôsobuje, že sa vaše tepny zužujú, čo môže zvýšiť váš krvný tlak. Tiež zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení, ako aj niekoľkých druhov rakoviny.

Pitie nadmerného množstva alkoholu zvyšuje riziko mŕtvice, srdcových chorôb a niektorých druhov rakoviny, ako aj poškodenia nervového systému vrátane mozgu.

Dodržujte odporúčanú hranicu pitia nie viac ako 14 jednotiek alkoholu týždenne pre mužov aj ženy. Ak pravidelne pijete až 14 jednotiek za týždeň, mali by ste si pitie rozložiť na 3 alebo viac dní a každý týždeň mať niekoľko dní bez alkoholu.

Význam včasnej diagnostiky

Včasná diagnóza je kľúčom k tomu, aby pacienti dostali potrebnú starostlivosť a podporu. Okrem toho včasné rozpoznanie ochorenia umožňuje lepšie plánovanie budúcnosti, ako aj podporu rodín a opatrovateľov.

VšZP upozorňuje, že až niekoľko desiatok ochorení môže stáť za symptómami, ktoré sa navonok prejavujú ako demencia. Tento súbor príznakov sa označuje ako syndróm demencie, a teda nejde vždy o Alzheimerovu chorobu.

Diferenciálna diagnostika zohráva kľúčovú úlohu, keďže niektoré príčiny je možné liečiť alebo dokonca úplne zvrátiť. Napríklad stav spôsobený ťažkou depresiou, nedostatkom vitamínov, poruchami štítnej žľazy či vedľajšími účinkami niektorých liekov sa môže po správnej liečbe výrazne zlepšiť.

V tomto kontexte má podľa VšZP kľúčovú úlohu obvodný lekár, ktorý môže včas identifikovať patológiu, nasmerovať pacienta na odborné vyšetrenie a podporiť rodinu pri ďalšom plánovaní starostlivosti.

Možnosti diagnostiky

Doteraz bola diagnostika pomerne zložitá: pacient musel absolvovať neurologické, psychiatrické a psychologické vyšetrenia, magnetickú rezonanciu či pozitrónovú emisnú tomografiu.

Momentálne sme sa dostali do fázy, keď bude možné diagnostikovať Alzheimerovu chorobu aj z krvi. Krvný test síce nenahradí všetky ostatné vyšetrenia, ale môže slúžiť ako skríningový nástroj.

Tí, u ktorých sa takýto biomarker potvrdí, potom môžu pokračovať v podrobnejšej diagnostike v špecializovaných centrách. Ak nemá človek klinické príznaky, samotný biomarker ešte neznamená, že je pacientom s Alzheimerovou chorobou.

Liečba a terapeutická podpora

Alzheimerovu chorobu nemožno vyliečiť. Liečba môže len spomaliť postup choroby a zmierniť kognitívne, funkčné a behaviorálne príznaky.

Je nevyhnutné, aby sa liečba začala čo najskôr, aby sa zachovali čo najlepšie kognitívne a funkčné schopnosti pacientov. Možné je aj krátkodobé zlepšenie niektorých príznakov.

Liečba spočíva v podávaní inhibítorov a cholinesterázov. Pomocnú funkciu spĺňa najmä memantín, vitamín E alebo ginko biloba.

Dôležitou súčasťou liečby je však nefarmakologická intervencia. Kognitívna stimulačná terapia zahŕňa účasť na skupinových aktivitách a cvičeniach zameraných na zlepšenie pamäti a zručností pri riešení problémov.

Ďalšou možnosťou terapie je kognitívna rehabilitácia. To zahŕňa prácu s vyškoleným odborníkom a možno rodinným príslušníkom alebo blízkym priateľom pri vykonávaní každodenných úloh.

Umožňuje jednotlivcom udržať si určité zručnosti, zostať čo najviac nezávislými a lepšie zvládať každodenné činnosti. Mnohým ľuďom s Alzheimerovou chorobou prospieva práca s ich životným príbehom a spomienkami.

Starostlivosť o človeka s Alzheimerovou chorobou

Starostlivosť o blízkeho človeka s Alzheimerovou chorobou je veľmi individuálna a líši sa prípad od prípadu. V prípade každého pacienta je priebeh aj postupný rozvoj choroby naozaj špecifický.

Starostlivosť o človeka s Alzheimerom môže v počiatočnom štádiu znamenať sprevádzanie k lekárovi, na úrad alebo poštu, ale aj činnosti ako zabezpečenie pravidelnej stravy či príprava čistého oblečenia.

V pokročilejšom štádiu ochorenia môže pacient s Alzheimerom potrebovať nepretržitý dozor. Dezorientovaný človek s Alzheimerom nemusí mať správny úsudok, čo môže viesť k mnohým nebezpečným situáciám.

Najmä pri plne rozvinutej chorobe potrebuje pacient pomoc aj pri obliekaní, príjme potravy, ošetrovaní, telesnej očiste, ale aj pri vyprázdňovaní.

Rodina má možnosť opatrovať blízkeho vo vlastnej réžii, s asistenciou odbornej opatrovateľky, ale aj umiestniť pacienta do centra sociálnych služieb s nepretržitou starostlivosťou.

Pokročilé štádiá ochorenia

Alzheimerova choroba sa najčastejšie diagnostikuje v štádiu miernej demencie, keď sú príznaky také výrazné, že ich už nemôže popierať ani rodina a priatelia, ani samotný pacient.

V tomto štádiu pacienti potrebujú každodennú pomoc. Často sú agresívni a rozrušení, majú problémy so spánkom a vyskytujú sa u nich psychózy.

Pacienti s ťažkou demenciou sú inkontinentní, pripútaní na lôžko, prestali hovoriť a už nedokážu rozpoznať vlastnú rodinu alebo blízkych priateľov.

Majú problémy s prehĺtaním a sú náchylnejší na infekcie. AD spôsobuje celkové zhoršovanie zdravotného stavu a je smrteľná.

Vývoj počtu prípadov vo svete

Vo svete žije 46,8 miliónov ľudí s demenciou. Každé 4 sekundy pribudne na svete 1 prípad demencie.

V roku 2050 sa odhaduje nárast počtu pacientov trpiacich demenciou na 131,5 milióna. Celosvetovo by mohlo ísť o približne 150 miliónov ľudí.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie trpí Alzheimerovou chorobou celosvetovo viac ako 50 miliónov ľudí, pričom toto číslo narastá. S predpokladaným starnutím populácie sa očakáva, že do roku 2050 demenciou bude trpieť celosvetovo viac ako 130 miliónov ľudí.

Vo veku nad 65 rokov má demenciu Alzheimerovho typu odhadom každý desiaty človek a vo veku nad 85 rokov približne každý druhý.

tags: #alzheimer #na #slovensku #muzi #a #zeny