Demencia rôzneho typu: etiológia, prejavy, diagnostika a možnosti liečby

Demencia je získaná porucha pamäťových a ďalších kognitívnych funkcií, ktorá je natoľko závažná, že narušuje bežné životné činnosti postihnutého jedinca. Ovplyvňuje učenie, orientáciu, abstraktné myslenie, vizuálno-priestorové vnímanie, úsudok, rozhodovanie a jazyk.

Demencia je progresívne ochorenie mozgu, charakteristické stratou nervových buniek a postupným zhoršovaním príznakov. Nejde o prirodzenú súčasť starnutia a Alzheimerova choroba, hoci je najčastejšou príčinou demencie, nie je totožná so všetkými formami demencie.

Čo je demencia a čo sa pri nej deje v mozgu

Slovo „demencia“ opisuje súbor symptómov, ktoré zahŕňajú stratu pamäti a ťažkosti s myslením, riešením problémov alebo jazykom. S demenciou sú spojené aj zmeny nálady a správania.

Demencia je termín, ktorý je dosť všeobecný, pričom charakterizuje pokles kognitívnych funkcií. Medzi kognitívne funkcie zaraďujeme mentálne zručnosti, ktoré potrebujeme na vykonávanie akejkoľvek úlohy, najmä vnímanie, pozornosť, pamäť, učenie a myslenie.

Aby sa mentálne poškodenie mohlo považovať za demenciu, musia byť ovplyvnené minimálne dve mozgové funkcie. Tieto príznaky zároveň musia zasahovať do bežných a každodenných činností.

Charakteristické pre túto skupinu ochorení je, že dochádza k strate neurónov v určitých častiach mozgu a proliferácii gliových buniek. Demencia nastáva, keď je mozog poškodený v dôsledku série poškodení.

Poškodenie nervových buniek môže byť spôsobené nahromadením špecifických proteínov, nedostatočným prekrvením mozgu, úrazom hlavy, nedostatkom vitamínov alebo reakciou na určité lieky.

Etiológia demencie

Podľa etiológie môžeme demencie rozdeliť na primárne, ktoré sú spôsobené najmä neurodegeneratívnymi ochoreniami, a sekundárne, ktoré vznikajú pri inom ochorení alebo poškodení centrálneho nervového systému.

Primárne neurodegeneratívne demencie

Primárne demencie nie sú zapríčinené iným ochorením alebo úrazom, ale samotným neurodegeneratívnym procesom. Patrí sem Alzheimerova choroba, demencia s Lewyho telieskami, frontotemporálna demencia, vaskulárna a zmiešaná demencia.

• Alzheimerova choroba
• demencia s Lewyho telieskami
• frontotemporálna demencia
• niektoré formy Parkinsonovej choroby s demenciou
• Huntingtonova choroba
• Creutzfeldtova-Jakobova choroba

Sekundárne demencie

Sekundárne demencie vznikajú ako dôsledok iného ochorenia, ktoré postihuje mozog priamo alebo nepriamo. Na rozdiel od primárnych neurodegeneratívnych demencií existuje pri sekundárnych demenciách možnosť zlepšenia alebo úplného ústupu príznakov, ak sa včas odhalí a lieči ich príčina.

Sekundárne demencie sa môžu rozvinúť pri metabolických chorobách, chronických ochoreniach centrálneho nervového systému alebo systémových chorobách, ako aj pri štrukturálnom poškodení centrálneho nervového systému.

• trauma hlavy a traumatické poškodenie mozgu
• mozgový infarkt alebo opakované drobné cievne príhody
• mozgové krvácanie
• nádor mozgu
• meningoencefalitída a iné infekcie
• hydrocefalus s normálnym tlakom
• nedostatok vitamínu B12 a ďalšie avitaminózy
• poruchy štítnej žľazy
• zlyhávanie pečene a obličiek
• neliečená cukrovka
• HIV/AIDS
• roztrúsená skleróza a iné autoimunitné poruchy
• dlhodobé užívanie alkoholu a drog
• účinky niektorých liekov
• ťažká depresia

Zmiešaná demencia

Jednotlivec s demenciou môže v jednom bode zažiť viac ako jeden typ demencie. Takýto stav sa nazýva zmiešaná demencia.

Najčastejšie sa vyskytuje kombinácia Alzheimerovej choroby a vaskulárnej demencie. Príznaky zmiešanej demencie môžu byť kombináciou príznakov jednotlivých foriem, ktoré osoba zažíva.

Najčastejšie typy demencie a ich etiológia

Alzheimerova choroba

Alzheimerova choroba je najčastejšia forma demencie a predstavuje približne 50 až 80 % prípadov. Je spôsobená hromadením patologických proteínov v mozgu, čo vedie k odumieraniu neurónov.

U ľudí s Alzheimerovou chorobou dochádza k zvýšenej tvorbe a hromadeniu beta-amyloidu. Ten sa spája s odumretými bunkami a vytvára takzvané senilné plaky. Ďalej sa vytvárajú neurofibrilárne klbká z tau-proteínu, čím sa narúša komunikácia medzi neurónmi.

Môže trvať aj 10 až 20 rokov, kým sa bielkoviny v ľudskom mozgu nahromadia v takom množstve, že sa u pacienta začnú prejavovať príznaky demencie.

Alzheimerova choroba má veľmi pomalý nástup. Začína sa prejavovať poruchami krátkodobej pamäti, problémami so sústredením a ťažkosťami pri zapamätávaní nových informácií.

Ľudia, ktorí majú Alzheimerovu chorobu, sú menej schopní logicky myslieť alebo si vytvárať úsudok. Dlhodobá pamäť spočiatku zostáva zachovaná, postupne sa však objavujú aj poruchy orientácie v čase a priestore.

Alzheimerovu chorobu rozlišujeme na demenciu so skorým začiatkom u ľudí do 65 rokov a s neskorým začiatkom u ľudí od 65 rokov. Familiárne formy s veľmi skorým začiatkom sa môžu objaviť aj pred 60. rokom života.

V pokročilejších štádiách pacienti prestávajú spoznávať svojich blízkych, nie sú schopní postarať sa sami o seba a vykonávať každodenné aktivity, na ktoré boli zvyknutí.

Vaskulárna demencia

Vaskulárna demencia je druhá najčastejšia forma demencie. Vzniká v dôsledku porúch prietoku krvi do mozgu, často po cievnej mozgovej príhode alebo pri iných cievnych ochoreniach.

Je spôsobená poškodením alebo smrťou mozgových buniek, pretože prísun kyslíka do mozgu je znížený v dôsledku upchatia alebo zúženia krvných ciev.

Príznaky sa môžu objaviť náhle po závažnej mozgovej príhode alebo sa môžu postupne vyvíjať v dôsledku série menších mozgových príhod. Vaskulárna demencia môže vzniknúť aj pri poškodení malých krvných ciev hlboko v mozgu.

Prejavuje sa poruchami sústredenia, rozprávania alebo porozumenia reči, zmätenosťou, stratou pamäti a apatiou. Typické môžu byť aj poruchy chôdze, motorická neistota, časté pády, inkontinencia, porucha prehĺtania, poruchy osobnosti a zmeny nálady.

Riziko vzniku vaskulárnej demencie zvyšuje vysoký krvný tlak, ateroskleróza, vysoká hladina cholesterolu, cukrovka, obezita, fajčenie a ďalšie ochorenia poškodzujúce cievy.

Demencia s Lewyho telieskami

Demencia s Lewyho telieskami je neurodegeneratívne ochorenie, ktoré postihuje najmä starších ľudí. Názov pochádza od abnormalít pozorovaných v mozgovom tkanive, teda od Lewyho teliesok.

Lewyho telieska sú mikroskopické bielkovinové útvary zložené najmä z alfa-synukleínu, ktoré narúšajú normálnu funkciu mozgových buniek. Tieto usadeniny sa tvoria v nervových bunkách v oblastiach mozgu zodpovedných za pamäť, myslenie a pohyb.

Tento typ demencie kombinuje príznaky Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby. Charakteristické sú kolísavá pozornosť, zrakové halucinácie, poruchy zrakovo-priestorového vnímania a premenlivá bdelosť počas dňa.

Pacienti môžu trpieť poruchami spánku, závratmi, depresiami, slabou reguláciou telesnej teploty a krvného tlaku. Objavuje sa spomalenie pohybov, stuhnutosť alebo tras, teda príznaky parkinsonizmu.

Na rozdiel od demencie pri Parkinsonovej chorobe sa demencia s Lewyho telieskami typicky prejavuje ešte pred výraznými alebo súčasne s motorickými príznakmi.

Demencia pri Parkinsonovej chorobe

Demencia pri Parkinsonovej chorobe sa rozvíja u časti pacientov s dlhodobejším priebehom samotnej Parkinsonovej choroby.

Na rozdiel od demencie s Lewyho telieskami vzniká až po niekoľkých rokoch trvania motorických príznakov, ako sú tras, spomalenie pohybu a problémy s rovnováhou.

Parkinsonova choroba je závažné neurodegeneratívne ochorenie, pri ktorom dochádza k strate neurónov produkujúcich dopamín a k poruchám ďalších nervových prenášačov.

U pacientov sa okrem pohybového postihnutia môžu objaviť podráždenosť, depresia, poruchy reči, písania, sústredenia, pamäti a exekutívnych funkcií, ako sú plánovanie a usudzovanie.

Frontotemporálna demencia

Frontotemporálna demencia patrí medzi menej časté, no výrazne špecifické formy demencie. Typicky sa objavuje v mladšom veku, najčastejšie medzi 45. a 60. rokom života, a často patrí medzi najčastejšie formy demencie u ľudí pod 65 rokov.

Frontotemporálna demencia postihuje najmä čelové a spánkové laloky mozgu. Začína sa nenápadne a vyvíja sa pomaly.

Najvýraznejšími prejavmi bývajú zmeny správania, osobnosti a reči, pričom porucha pamäti nemusí byť v úvode najvýraznejším príznakom.

Pacienti sa môžu stať chladnými alebo necitlivými k pocitom iných ľudí, môžu mať netaktné či nevhodné poznámky, impulzívne správanie, slabú spontánnosť alebo sa môžu sociálne izolovať.

Často sa objavuje zanedbávanie hygieny, nevhodné správanie, prejedanie sa, nadmerné fajčenie alebo pitie alkoholu. V oblasti reči sa môže zhoršovať slovná plynulosť, artikulácia a porozumenie významu slov.

Frontotemporálna demencia má výraznejšiu genetickú zložku a v niektorých prípadoch sa dedí priamo. Rizikovým faktorom je najmä predošlý výskyt ochorenia v rodine.

Huntingtonova choroba

Huntingtonova choroba je veľmi zriedkavé dedičné neurodegeneratívne ochorenie spôsobené genetickou mutáciou na 4. chromozóme.

Prejavuje sa mimovoľnými trhavými a krútivými pohybmi, ktoré sa opakujú najmä v svaloch tváre, hlavy, rúk a nôh. Ochorenie sprevádzajú aj problémy s pamäťou, úsudkom, rečou a rôzne psychiatrické prejavy.

V prípade, že jeden z partnerov trpí Huntingtonovou chorobou, je 50 % riziko, že ich dieťa bude tiež postihnuté. V 90 % sa ochorenie začína medzi 35. a 50. rokom života.

Huntingtonova choroba sa nedá vyliečiť, avšak vhodnou farmakologickou liečbou a psychoterapiou možno zmierniť psychiatrické prejavy a podporiť komunikáciu a zvládanie porúch správania.

Alkoholom asociovaná demencia

Dlhodobé užívanie veľkého množstva alkoholu môže poškodzovať nervové bunky, zhoršovať výživu mozgu a súvisieť s nedostatkom niektorých vitamínov. V dôsledku chronickej toxicity sa môže rozvinúť alkoholom asociovaná demencia.

Zriedkavé formy demencie

Zriedkavé príčiny tvoria približne 5 % všetkých prípadov demencie a demencia spôsobená týmito príčinami je častejšia u jedincov mladších ako 65 rokov.

• kortikobazálna degenerácia
• progresívna supranukleárna obrna
• HIV infekcia
• Niemann-Pickova choroba typu C
• Creutzfeldtova-Jakobova choroba
• Parkinson plus syndróm
• Pickova choroba
• hydrocefalus s normálnym tlakom

Demencia podľa veku nástupu

Demenciou najčastejšie trpia osoby vo veku nad 65 rokov, z čoho vyplýva, že vo väčšine prípadov ide o vekom podmienené ochorenie. Približne 1 zo 14 ľudí v tejto vekovej skupine trpí demenciou a až 30 % ľudí nad 80 rokov trpí demenciou.

Demencia sa však môže objaviť aj v mladšom veku. Familiárne formy demencie sa vyznačujú skorým začiatkom ochorenia, teda pred 65. rokom života.

Typickým príkladom demencie v mladom veku je Huntingtonova choroba. Ďalšími príčinami môžu byť frontotemporálna demencia, traumatické poranenie mozgu, chronické užívanie alkoholu, metabolické poruchy, infekcie a niektoré zriedkavé neurodegeneratívne ochorenia.

Je demencia dedičná

Demencia nie je automaticky dedičná. Väčšina demencií nie je dedičná viac ako 99 zo 100 prípadov Alzheimerovej demencie nie je dedičných.

V súčasnosti je známych viac ako 20 génov, ktoré rôznym spôsobom zvyšujú riziko rozvoja demencie. Niektoré gény sú priamo zodpovedné za rozvoj demencie, iné zvyšujú šancu, že sa u jedinca dané ochorenie rozvinie.

Pri Alzheimerovej chorobe existuje familiárna forma spojená s mutáciami v určitých génoch. Táto forma je pomerne zriedkavá a väčšinou postihuje ľudí pred 65. rokom života.

Genetická predispozícia môže zvyšovať riziko aj pri vaskulárnej demencii, no v jej prípade zohrávajú významnú úlohu aj vysoký krvný tlak, cukrovka, srdcovo-cievne ochorenia a životný štýl.

Frontotemporálna demencia má výraznejšiu genetickú zložku a v niektorých rodinách sa dedí priamo. Huntingtonova choroba je dedičná a pri postihnutí jedného z rodičov je riziko prenosu na dieťa 50 %.

Rizikové faktory demencie

Demencia patrí medzi ochorenia spôsobené súhrou viacerých faktorov. Patria medzi ne vek, genetická záťaž, kognitívne rezervy, pohlavie, rasa, kardiovaskulárne faktory, poranenia mozgu, depresia, chronické systémové ochorenia a faktory životného štýlu.

Neovplyvniteľné rizikové faktory

• vyšší vek
• genetická predispozícia a rodinná anamnéza
• pohlavie
• etnický pôvod
• vrodené a dedičné ochorenia

Riziko demencie výrazne stúpa po 65. roku života. U ľudí vo veku 65 až 74 rokov sa demencia vyskytuje približne u 3 %, u ľudí vo veku 75 až 84 rokov približne u 19 % a približne polovica populácie staršej ako 85 rokov trpí nejakou formou demencie.

Ženy majú demenciu častejšie ako muži, najmä v prípade Alzheimerovej choroby. Pri vaskulárnej demencii môžu byť vyššiemu riziku vystavení muži.

Úroveň vzdelania, typ zamestnania a sociálna situácia jedinca súvisia s kognitívnymi rezervami. Vyššia úroveň vzdelania a celoživotné vzdelávanie môžu oddialiť klinický prejav neurodegeneratívneho ochorenia.

Ovládateľné rizikové faktory

• vysoký krvný tlak
• ateroskleróza
• vysoký cholesterol
• cukrovka 2. typu
• obezita a nadváha
• fyzická neaktivita
• fajčenie
• nadmerná konzumácia alkoholu
• nezdravé stravovanie
• depresia a chronický stres
• sociálna izolácia
• strata sluchu
• traumatické poranenia mozgu
• znečistenie ovzdušia
• nedostatok spánku

Srdcovo-cievne ochorenia úzko súvisia s rizikom demencie. Ateroskleróza, vysoký krvný tlak či cukrovka môžu viesť k poškodeniu mozgových ciev, čím sa znižuje prísun kyslíka do mozgu a zvyšuje sa riziko vzniku vaskulárnej demencie.

Fajčenie a nadmerná konzumácia alkoholu nepriaznivo ovplyvňujú mozgové bunky a môžu urýchliť neurodegeneratívne procesy. Rovnako nesprávna výživa, obezita a fyzická nečinnosť sú spojené so zvýšeným rizikom demencie.

Nezanedbateľný vplyv na vznik demencie má aj duševné zdravie. Chronický stres, depresia a nedostatok sociálnych kontaktov môžu urýchliť kognitívny úpadok.

Príznaky demencie

Základným prejavom je strata pamäti, ktorá sa prejavuje neschopnosťou tvoriť nové spomienky, potrebou dlhšieho času na vybavenie informácie a neschopnosťou vybaviť informáciu vtedy, keď ju jedinec potrebuje.

Príznaky demencie sa objavujú postupne a časom sa zhoršujú. Bežne postihnuté oblasti mozgu zahŕňajú pamäť, priestorové videnie, jazyk, pozornosť a riešenie problémov.

Najčastejšie skoré prejavy

• zabúdanie nedávnej konverzácie
• zabúdanie nedávnych udalostí a informácií
• ťažkosti s nájdením správnych slov
• zabúdanie mien osôb
• problémy s pomenovaním bežných predmetov
• strácanie predmetov, ako sú kľúče, okuliare alebo peňaženka
• odkladanie predmetov na neobvyklé miesta
• strácanie sa v známom prostredí alebo na známych cestách
• zabúdanie termínov schôdzok, dátumov a výročí
• ťažkosti s platením účtov a narábaním s financiami
• ťažkosti pri varení alebo vykonávaní iných bežných úloh
• neznalosť dávkovacích schém vlastných liekov a nevedomosť ich užitia
• sťažené rozpoznávanie tvárí známych osôb
• dezorientácia v čase a priestore
• zmeny nálady a osobnosti
• úzkosť, podráždenosť, apatia alebo depresia
• strata záujmu o predtým obľúbené aktivity
• sociálne stiahnutie

V skorých štádiách si pacienti najčastejšie všimnú zabudnutie nedávnej konverzácie, ťažkosti s nájdením správnych slov pri konverzácii, zabúdanie mien osôb a problém s pomenovaním bežných predmetov.

Okolie si môže všimnúť, že pacient si nevie zapamätať nedávne udalosti, ale udalosti z predošlého života si detailne pamätá. Dlhodobá pamäť môže byť spočiatku zachovaná, zatiaľ čo zapamätávanie nových informácií je výrazne narušené.

Do neskoršej fázy môže byť pacient schopný riadiť auto alebo hrať na hudobný nástroj, preto je potrebné posudzovať konkrétnu schopnosť bezpečne a individuálne.

Behaviorálne a psychologické prejavy

• úzkosť
• apatia
• depresia
• podráždenosť
• impulzívne správanie
• disinhibícia
• podozrievavosť
• bludy
• psychóza
• halucinácie
• poruchy spánku
• zmeny chuti do jedla
• nepokoj a agresivita
• náhly prejav hnevu

Pri demencii sa môžu objaviť aj problémy s rovnováhou, tras, vizuálne problémy, ťažkosti s rečou a jazykom, problémy s jedením alebo prehĺtaním a abnormálne motorické správanie.

Desať najčastejších príznakov

1. Zabúdanie nedávnych udalostí a informácií: osoba si nepamätá, čo práve hovorila alebo robila.
2. Ťažkosti s riešením problémov: bežné úlohy, ako platenie účtov alebo varenie, sa stávajú zložitejšími.
3. Ťažkosti s komunikáciou: hľadanie správnych slov, opakovanie rovnakých otázok alebo strácanie sa v rozhovore.
4. Dezorientácia v čase a priestore: osoba nevie, aký je deň, kde sa nachádza alebo ako sa tam dostala.
5. Problémy s rozhodovaním a úsudkom: môže dochádzať k nevhodnému oblečeniu alebo k tomu, že osoba ľahšie podľahne podvodu.
6. Ťažkosti s vykonávaním bežných činností: vznikajú problémy s varením, obliekaním, hygienou alebo používaním predmetov.
7. Zmeny osobnosti: človek sa môže stať impulzívnejším, úzkostlivejším, podozrievavejším alebo detinskejším.
8. Zmeny stravovania: môže jesť príliš málo alebo naopak vyžadovať veľké množstvo jedla.
9. Narušený spánkový režim: objavuje sa nočné prebúdzanie alebo prevrátenie denného a nočného rytmu.
10. Strata samostatnosti: človek potrebuje pomoc pri osobnej starostlivosti, hygiene, jedle a pohybe.

Štádiá demencie

Priebeh demencie závisí od príčiny a u jednotlivých ľudí je rozdielny. Vo všeobecnosti sa dá rozdeliť na mierne kognitívne poškodenie, miernu demenciu, stredne ťažkú demenciu a ťažkú demenciu.

Mierna kognitívna porucha

Hoci toto štádium nemusí nevyhnutne znamenať demenciu, má symptómy, ktoré by mohli prejsť do poruchy. Vyznačuje sa všeobecnou zábudlivosťou a problémami pri hľadaní slov.

Osoba s miernou kognitívnou poruchou však spravidla nemá výrazné problémy s vykonávaním každodenných činností. Nie všetky prípady miernej kognitívnej poruchy vedú k demencii.

Počiatočné štádium miernej demencie

• zabúdanie nedávnych udalostí
• strácanie predmetov
• ťažkosti s hľadaním správnych slov
• zmeny nálady a správania
• problémy s orientáciou v čase a priestore
• mierne ťažkosti s financiami a plánovaním
• problémy s vykonávaním zložitejších úloh
• zmeny osobnosti a sociálne odstúpenie

Stredné štádium

• výraznejšie problémy s pamäťou
• nepamätanie si mien blízkych osôb
• dezorientácia aj na známych miestach
• potreba pomoci pri hygiene, obliekaní a varení
• zhoršená reč a schopnosť sledovať rozhovor
• zhoršený sociálny úsudok
• zhoršená schopnosť riešiť problémy
• neschopnosť vykonávať jednoduché domáce práce
• agresivita, apatia, nepokoj alebo podozrievavosť
• možné halucinácie a bludy

Pokročilé a ťažké štádium

• takmer úplná strata krátkodobej pamäti
• neschopnosť rozpoznať rodinu a blízkych
• strata schopnosti hovoriť alebo porozumieť
• potreba neustálej starostlivosti
• ťažkosti s jedením a prehĺtaním
• výrazná fyzická slabosť
• problémy s chôdzou až úplná imobilita
• inkontinencia
• riziko infekcií, dekubitov, podvýživy a pádov

V terminálnom štádiu je osoba celkovo závislá od starostlivosti, stráca kontrolu nad telesnými funkciami, reaguje len minimálne na podnety a môže dôjsť k postupnému zlyhávaniu organizmu vedúcemu k úmrtiu.

Vplyv demencie na každodenný život

Demencia výrazne ovplyvňuje každodenný život človeka a jeho blízkych. Na začiatku si človek môže všimnúť drobné výpadky, ako zabúdanie mien, neschopnosť spomenúť si, kam odložil veci, alebo problémy s hľadaním správnych slov.

Postupne sa ťažkosti prehlbujú a zasahujú aj základné denné aktivity, ako je obliekanie, osobná hygiena či príprava jedla.

Človek môže byť zmätený, podráždený, úzkostný alebo môže mať zmeny nálad. Často má problém rozoznať čas a priestor, môže sa stratiť aj na známych miestach alebo si myslieť, že žije v minulosti.

Stráca schopnosť rozoznávať tváre blízkych, čo môže byť pre rodinu veľmi bolestivé. V neskorších štádiách potrebuje pomoc pri jedle, hygiene aj pohybe.

Napriek tomu môže stále vnímať emócie a reagovať na príjemné podnety, ako je hudba, dotyk či pokojný hlas blízkej osoby.

Keďže demencia postihuje kognitívne funkcie a spôsobuje poruchy správania, významným spôsobom znižuje kvalitu života nielen postihnutého jedinca, ale aj jeho okolia, od ktorého je pacient v neskorých štádiách plne závislý.

Diagnostika demencie

Diagnózu demencie nie je možné vykonať jedným testom. Na potvrdenie demencie je často potrebný široký skríningový proces, aby sa dôkladne porozumelo pacientovmu správaniu a symptómom, berúc do úvahy jeho zdravotný stav a anamnézu.

Praktický diagnostický prístup prebieha v troch krokoch. Hneď na začiatku je nutné demenciu rozpoznať a odlíšiť stavy, ktoré ju môžu napodobňovať.

V ďalšom kroku je potrebné určiť úroveň kognitívneho deficitu a rozsah ďalších zložiek postihnutia. Posledným krokom je stanoviť etiológiu demencie a navrhnúť liečebný postup.

Odlíšenie demencie od delíria a iných stavov

Delírium sa často zamieňa s demenciou, keďže príznaky sa môžu podobať. Delírium má však kratšie trvanie alebo epizodický priebeh, zatiaľ čo demencia má typický dlhý a pomalý nástup a pretrváva.

Podobné príznaky môžu vyvolať aj depresia, poruchy spánku, infekcie, nedostatok vitamínov, poruchy štítnej žľazy, metabolické ochorenia, nádor mozgu, účinky liekov alebo chronické užívanie alkoholu.

Kognitívne testovanie

Na skríning demencie sa používajú krátke testy trvajúce približne 5 až 15 minút. Medzi používané nástroje patrí Mini-Mental State Examination, skrátené skóre mentálneho testu, modifikované mini-mentálne vyšetrenie, Montrealské kognitívne hodnotenie, test značenia stopy a test kreslenia hodín.

MMSE je užitočný nástroj na pomoc pri diagnostike demencie. Detekcia miernej kognitívnej poruchy je lepšia pri MOCA ako pri MMSE.

Na analýzu kognitívneho fungovania môže byť použitý aj dotazník pre informanta, napríklad Informant Questionnaire on Cognitive Decline in the Elderly.

Laboratórne a zobrazovacie vyšetrenia

Laboratórne testy sa zvyčajne vykonávajú na vylúčenie iných možných zdravotných problémov, ktoré by mohli byť príčinou poruchy.

• kompletný krvný obraz
• vitamín B12
• kyselina listová
• hormón stimulujúci štítnu žľazu
• C-reaktívny proteín
• elektrolyty
• vápnik
• pečeňové enzýmy
• testy funkcie obličiek

Niekedy môže byť príčinou zmätenosti a dezorientácie u starších pacientov základná infekcia alebo nedostatok vitamínov.

Na posúdenie štruktúry mozgu sa používajú zobrazovacie vyšetrenia. Pri niektorých ochoreniach možno v pokročilom štádiu pozorovať zmeny v mozgu spôsobené hromadením patologických bielkovín.

Liečba demencie

V súčasnosti neexistuje liek, ktorý by demenciu úplne vyliečil. Liečba sa zameriava najmä na zmiernenie príznakov, zlepšenie kvality života, zníženie závažnosti porúch správania a spomalenie progresie ochorenia.

Liečba demencie sa líši v závislosti od typu ochorenia. Pri sekundárnych demenciách je rozhodujúce liečenie príčiny, pretože príznaky sa po odstránení príčiny môžu zlepšiť alebo úplne ustúpiť.

Farmakologická liečba Alzheimerovej demencie

Medikamentózna liečba Alzheimerovej demencie sa v súčasnosti skladá z dvoch skupín liekov: inhibítorov acetylcholínesterázy a NMDA receptorového antagonistu.

• inhibítory acetylcholínesterázy: donepezil, rivastigmín a galantamín
• NMDA receptorový antagonista: memantín

Tieto lieky môžu u niektorých pacientov spomaliť progresiu ochorenia a pomôcť zmierniť poruchy pamäti a kognitívnych funkcií. Konkrétne lieky a ich dávkovanie určuje ošetrujúci lekár podľa druhu demencie a jej stupňa.

Nefarmakologická liečba

Nefarmakologická liečba sa skladá z viacerých prístupov, ktoré pôsobia na kognitívne schopnosti, schopnosť zvládať každodenné aktivity, náladu, prežívanie a problémové správanie.

Person-centred care má za cieľ zaistiť možnosť vykonávať pacientove obľúbené činnosti do konca života. Talking therapies sú efektívne najmä v začiatočných až stredných fázach ochorenia a zahŕňajú odborné poradenstvo, psychoterapiu a kognitívno-behaviorálnu terapiu.

Vhodné môžu byť kognitívne tréningy, reminiscenčná terapia, relaxačné techniky, logopedická pomoc, adaptačné terapie, muzikoterapia a arteterapia.

Dôležitá je aj podpora rodiny a opatrovateľov, ktorí zohrávajú kľúčovú úlohu pri starostlivosti o pacienta s demenciou.

Aktivity a cvičenia

Jednou z účinných techník je kognitívna stimulácia, ktorá zahŕňa mentálne cvičenia na podporu pamäti, koncentrácie a riešenia problémov. Môže ísť o krížovky, Sudoku, pexeso, logické hry, slovné hádanky alebo pamäťové hry.

Reminiscenčná terapia povzbudzuje pacienta, aby si spomínal na minulé zážitky. Často sa využívajú staré fotografie, obľúbené piesne alebo rozprávanie príbehov z minulosti.

Fyzická aktivita, ako sú prechádzky, jemné strečingové cvičenia alebo tancovanie, podporuje cirkuláciu, zdravie mozgu, náladu a kvalitu spánku.

Sociálna interakcia pomáha udržiavať zmysel pre komunitu a znižuje pocit izolácie. Môže ísť o spoločné jedlá, rozhovory alebo zdieľanie jednoduchých domácich prác.

Arteterapia a muzikoterapia umožňujú ľuďom s demenciou vyjadriť emócie prostredníctvom umenia alebo hudby. Tieto aktivity môžu znižovať úzkosť, stres a agresivitu.

Alternatívne prístupy a nootropiká

Medzi alternatívne prístupy patria aromaterapia, terapia jasným svetlom, transkutánna elektrostimulácia a ďalšie metódy. Ich použitie je vhodné posudzovať individuálne a nemali by nahrádzať odbornú diagnostiku ani lekárom určenú liečbu.

Nootropiká sú lieky a výživové doplnky, ktoré majú napomáhať duševnej výkonnosti, sústredeniu, pamäti, kreativite alebo motivácii.

Pred ich užívaním je potrebné vylúčiť závažné príčiny zabúdania alebo iných príznakov demencie a poradiť sa s odborníkom, lekárom alebo lekárnikom.

Prevencia demencie

Prevencia môže výrazne znížiť riziko vzniku demencie, hoci nie je možné úplne eliminovať všetky faktory, ktoré k nej prispievajú.

Prevencia spočíva predovšetkým v zdravom životnom štýle, ktorý zahŕňa pravidelnú fyzickú aktivitu, vyváženú stravu, dostatok spánku, duševnú stimuláciu a udržiavanie sociálnych väzieb.

• kontrola vysokého krvného tlaku
• liečba cukrovky a vysokého cholesterolu
• udržiavanie primeranej telesnej hmotnosti
• pravidelná fyzická aktivita
• nefajčenie
• obmedzenie nadmernej konzumácie alkoholu
• strava bohatá na ovocie, zeleninu, celozrnné produkty a omega-3 mastné kyseliny
• pravidelný a kvalitný spánok
• zvládanie stresu a depresie
• udržiavanie sociálnych kontaktov
• čítanie, učenie sa nových vecí a riešenie logických úloh

Vyššia úroveň vzdelania, celoživotné vzdelávanie, pravidelná pohybová aktivita a kognitívny tréning patria medzi faktory, ktoré môžu oddialiť nástup prejavov demencie v dôsledku neurodegeneratívnych ochorení.

Preventívnym krokom môže byť aj vyšetrenie pamäti, pozornosti, reči, myslenia a ďalších schopností, najmä pri prvých zmenách alebo zvýšenom rodinnom riziku.

Prognóza a život s demenciou

Prognóza pacientov je rôzna a závisí od typu demencie, veku, pridružených ochorení a rýchlosti progresie.

Demencia skracuje život a v anglickej literatúre sa označuje ako life-limiting condition. Znižuje očakávanú dĺžku dožitia najmä prostredníctvom pridružených kardiovaskulárnych ochorení a diabetu, ale aj následkom postupnej krehkosti, oslabovania imunitného systému, problémov s prehĺtaním a imobility.

Všetky tieto faktory podporujú rozvoj infekcií a embolizačných príhod z inaktivity, ktoré môžu skrátiť život aj u pacienta bez predchádzajúceho kardiovaskulárneho ochorenia alebo diabetu.

Starostlivosť o človeka s demenciou je náročná fyzicky aj psychicky. Vyžaduje trpezlivosť, empatiu a prispôsobenie prostredia aj komunikácie.

Podpora rodiny, odborníkov a komunitných služieb je nevyhnutná. So správnou podporou môžu ľudia s demenciou žiť kvalitný život vo všetkých štádiách.

Kedy vyhľadať lekára

Prvú lekársku konzultáciu je vhodné vyhľadať pri nových alebo postupne sa zhoršujúcich problémoch s pamäťou, orientáciou, rečou, myslením alebo zvládaním bežných činností.

• zabúdanie, kam boli odložené predmety
• dezorientácia v známom prostredí
• nespoznávanie blízkych osôb
• opakované otázky a rozhovory
• ťažkosti s rečou alebo hľadaním slov
• zmeny emócií a osobnosti
• spomalené myslenie
• halucinácie alebo bludy
• zhoršovanie schopnosti vykonávať predtým známe činnosti
• problémy s chôdzou, prehĺtaním alebo rovnováhou

Skorá a presná diagnostika je zásadná pre nastavenie vhodnej liečby, odhalenie liečiteľných príčin, určenie typu demencie a stanovenie jej závažnosti.

tags: #demencia #rozneho #typu #etiologie