Alzheimerova choroba je chronické neurodegeneratívne ochorenie mozgu, ktoré postupne poškodzuje pamäť, myslenie, reč, orientáciu, pohyb a schopnosť postarať sa o seba. Sama osebe zvyčajne nevedie k náhlej smrti, ale v pokročilých štádiách môže spôsobiť komplikácie, ktoré sa stanú bezprostrednou príčinou úmrtia.
Najčastejšie ide o poruchy prehĺtania, podvýživu, dehydratáciu, infekcie, zápal pľúc, pády, úrazy, preležaniny a celkový telesný úpadok. Ak človek s Alzheimerovou demenciou náhle zomrie alebo sa jeho stav náhle zhorší, nemožno to automaticky pripísať samotnej demencii; treba myslieť aj na akútnu infekciu, cievnu mozgovú príhodu, srdcové zlyhanie, infarkt, poruchu hladiny cukru v krvi, dehydratáciu alebo inú liečiteľnú príčinu.
Čo je Alzheimerova choroba
Alzheimerova choroba je degeneratívne ochorenie mozgu, vedúce k trvalému poškodeniu funkcií mozgovej kôry. Alzheimerova choroba je progresívny, s vekom spojený, neurodegeneratívny stav ovplyvňujúci duševné funkcie a mozgovú aktivitu (kognitívne funkcie).
Najčastejším typom demencie býva Alzheimerova choroba, ktorá sa objavuje v 50 až 75 % prípadov zo všetkých demencií. Niekedy sa u pacientov vyskytuje aj v kombinácii s inými typmi.
Alzheimerova choroba má veľmi pomalý nástup. Začína sa prejavovať poruchami krátkodobej pamäti. Ľudia, ktorí majú Alzheimerovu chorobu, majú často problém sa koncentrovať, zapamätať si nové informácie, sú menej schopní logicky myslieť alebo si vytvárať úsudok.
Dlhodobá pamäť spočiatku zostáva zachovaná. Postupne sa objavujú aj poruchy orientácie v čase a priestore. V pokročilejších štádiách pacienti prestávajú spoznávať svojich blízkych, nie sú schopní sa sa o seba postarať sami o seba a vykonávať dennodenné aktivity, na ktoré boli zvyknutí.
Alzheimerovu chorobu rozlišujeme na demenciu so skorým začiatkom (u ľudí do 65 rokov) a s neskorým začiatkom (u ľudí od 65 rokov). Tam, kde sa u pacienta objaví skôr, je typická aj tým, že má rýchlejší priebeh.
Prečo Alzheimerova demencia skracuje život
Alzheimerova choroba je pomalu postupující neurologické onemocnění. To má za následek smrt mozkových buněk a zmenšování mozku.
Alzheimerova choroba spôsobuje rozsiahlu degeneráciu mozgových buniek v priebehu času a má za následok vážne poškodenie pamäti. Jedinec ztratí schopnost provádět běžné činnosti.
Ide o chronické neurodegeneratívne ochorenie mozgu, pri ktorom kvantitatívne ubúdajú nervové bunky. Deje sa to v dôsledku toho, že v mozgu vznikajú a ukladajú sa patologické bielkoviny beta-amyloid a tau-proteín. Tieto bielkoviny postupne ničia nervové bunky a vedú k ich mozgovej smrti.
Mozgová kôra sa stenčuje, čo vidíme aj na zobrazovacích technikách (CT a magnetická rezonancia). Špecificky sa tento úbytok týka hlavne buniek, v ktorých je mediátorom acetylcholín, látka zodpovedná za učenie a pamäť.
Môže trvať aj 10 až 20 rokov, kým sa bielkoviny v ľudskom mozgu nahromadia v takom množstve, že sa u pacienta začnú prejavovať príznaky demencie. Postupné nahromaďovanie bielkovín v ľudskom mozgu spôsobuje, že s vekom choroba postupuje a zhoršuje sa.
V záverečných štádiách pacient stráca schopnosť samostatne sa pohybovať, komunikovať, prijímať potravu a tekutiny. To môže mať za následok smrt z důvodu těžké dehydratace, podvýživa, infekce a proleženiny.
Alzheimerova demencia a náhla smrť
Treba si uvedomiť, že ide o smrteľné ochorenie. Alzheimerova choroba sa síce najprv prejavuje v psychickej sfére - pozorujeme poruchy pamäti a ostatných psychických funkcií - no postupne dochádza aj k telesnému úpadku (zhoršovanie motorických funkcií, časté pády, napokon somatický úpadok, pri ktorom dochádza k zrúteniu imunitného systému).
Málokto vie, že ak imunitný systém zlyháva, aj pri dobrej starostlivosti môže dôjsť k výskytu preležanín a infekcií. Alzheimerova choroba preto môže byť hlavnou príčinou postupného telesného zlyhania, hoci v úmrtnom liste sa ako bezprostredná príčina smrti uvedie napríklad zápal pľúc, sepsa, dehydratácia alebo podvýživa.
Problémom je, že demencia môže spôsobovať komplikácie - poruchy s prehĺtaním a podvýživu, ktoré môžu viesť k fatálnym stavom ako je pneumónia. Tieto skutočnosti potom môžu byť vedené ako bezprostredná príčina smrti, zatiaľ čo demencia je ako hlavná príčina vynechaná.
Taktiež problémom pri určovaní hlavnej príčiny úmrtia môžu byť aj komorbidní pacienti, pretože môže existovať viac príčin, ktoré prispeli k úmrtiu. Možným riešením by bola úprava súčasného hlásenia úmrtí so zavedením konceptu zmiešanej úmrtnosti, ktorý by poukazoval na podiel viacerých príčin úmrtia.
Je náhle úmrtie pri Alzheimerovej chorobe možné?
Áno, človek s Alzheimerovou demenciou môže zomrieť náhle, ale samotný neurodegeneratívny proces býva väčšinou pomalý. Náhle úmrtie zvyčajne súvisí s pridruženou akútnou komplikáciou, ktorá môže vzniknúť aj u človeka, ktorého demencia sa dlhší čas javí ako stabilná.
Možnou príčinou môže byť srdcový infarkt, srdcová arytmia, srdcové zlyhanie, cievna mozgová príhoda, pľúcna embólia, ťažká infekcia, zápal pľúc, sepsa, výrazná dehydratácia, porucha hladiny cukru v krvi alebo následky pádu.
Ak sa pacient náhle stane ospalým, prestane reagovať, začne sa dusiť, má výrazne sťažené dýchanie, náhle ochrnul, skolaboval alebo sa jeho stav prudko zmenil, ide o urgentnú situáciu a treba bezodkladne privolať zdravotnú pomoc.
Najčastejšie komplikácie vedúce k úmrtiu
Zápal pľúc a poruchy prehĺtania
V pokročilých štádiách Alzheimerovej choroby sa často zhoršuje koordinácia prehĺtania. Pacient môže mať problém prehltnúť tekutiny, jedlo alebo vlastné sliny a časť obsahu sa môže dostať do dýchacích ciest.
Takýto stav môže viesť k aspiračnému zápalu pľúc. Riziko zvyšuje aj slabosť, nehybnosť, znížená imunita, porucha kašľa a neschopnosť upozorniť na bolesť alebo dýchacie ťažkosti.
Pri náhlom kašli počas jedla, dusení, zachrípnutí, horúčke, zrýchlenom dýchaní, modraní pier, výraznej ospalosti alebo náhlom zhoršení celkového stavu treba vyhľadať lekársku pomoc.
Dehydratácia
Ľudia s Alzheimerovou chorobou môžu zabúdať piť, nerozpoznať smäd alebo nedokážu sami požiadať o tekutiny. Pri horúčke, hnačke, vracaní alebo infekcii sa nedostatok tekutín prehlbuje rýchlejšie.
Dehydratácia môže spôsobiť slabosť, závraty, pokles krvného tlaku, zhoršenie obličiek, poruchu vedomia a akútny stav zmätenosti. U krehkého pacienta môže byť život ohrozujúca.
Strava človeka s demenciou má byť vyvážená. Má obsahovať všetky základné zložky: bielkoviny, tuky, cukry, vlákninu, vitamíny, minerály a dostatok tekutín.
Podvýživa
Človeka s demenciou neraz prestane zaujímať jedlo, prípadne sa ho naopak stále dožaduje, nezriedka hneď po dojedení predchádzajúceho. Môže mať navyše ťažkosti s jedením určitých potravín alebo používaním príboru.
Pri pokročilej demencii pacient nemusí rozpoznať jedlo, zabudne, že už jedol, alebo nedokáže koordinovať používanie taniera a príboru. Podvýživa oslabuje svaly, imunitu, schopnosť hojenia a zvyšuje riziko infekcií i pádov.
Je dôležité pacienta informovať, ktoré denné jedlo mu podávame, aby si dokázal primerane vybrať z ponuky. Osvedčuje sa priniesť iba jeden chod a ďalší núkať až po jeho zjedení.
Infekcie a sepsa
Ľudia s demenciou trpia rovnakými chorobami ako ostatná populácia starých ľudí. Ak sa pacient náhle zmení, prestane byť samostatný alebo sa výrazne zhoršia jeho intelektové schopnosti, treba vyhľadať lekára.
Skôr, než tieto zmeny budeme považovať za prejav demencie, musíme vylúčiť iné patologické príčiny. Infekcia močových ciest, zápal pľúc, kožná infekcia alebo iné ochorenie môžu vyvolať náhle zhoršenie správania a vedomia.
Aj ľahšie ochorenie môže prehĺbiť jeho zmätenosť, podráždenosť, alebo nepokoj. Ten môže byť napr. prvým prejavom horúčky.
Pády a úrazy
Pády majú pre postihnutých zväčša vážne následky. Preto ich predchádzaniu venujeme osobitnú pozornosť.
Pri odstraňovaní príčiny treba posúdiť vplyv užívaných liekov (tlmenie, spanie, liečba depresie) a podiel ostatných chorôb, ktoré môžu pád tiež zapríčiniť. Pád je výsledkom súhry viacerých okolností alebo rizikových faktorov.
Zmeny v schopnosti udržať rovnováhu pri chôdzi či inej činnosti súvisia u staršieho človeka čiastočne s fyziologickým starnutím, ale i chronickými ochoreniami. Ich správna liečba a rehabilitačné cvičenia sú pri prevencii pádov kľúčové.
Najrizikovejšími miestami pádov sú kúpeľňa a WC s klzkými mokrými povrchmi i relatívne zložitými úkonmi, ktoré pri hygiene musí vykonať. Pre starších osamotených ľudí sú častým miestom pádov schody.
Preležaniny
Dekubity sú rany na koži a podkožných tkanivách, spôsobené dlhodobým zvýšeným tlakom na miesta tela dotýkajúce sa podložky. Ich výskyt u starších postihnutých je vysoký.
Najvážnejšiou príčinou vzniku preležaniny je však dlhodobý tlak (ťah) pri kontakte tela s podložkou, brániaci prekrveniu kože. Dôsledkom zmeny citlivosti na bolesť, nehybnosti i celkovej otupenosti ich spontánny obranný mechanizmus človeka s demenciou ustúpi či absentuje vôbec.
Základom prevencie vzniku preležanín je skoré rozpoznanie rizikového pacienta, ktorému treba venovať vyššiu pozornosť (neschopný vôľových, či samovoľných pohybov, pravidelne odľahčujúcich časti tela dotýkajúce sa podložky).
Chorých treba pravidelne polohovať. Nesmú spočívať na preležanine ani niekoľko minút (i pri použití antidekubitických pomôcok). Polohuje sa každé dve hodiny, cez deň i v noci.
Inkontinencia a infekcie močových ciest
Inkontinencia je obvyklým príznakom u každej formy demencie. Objavuje sa už v strednom štádiu Alzheimerovej choroby.
Najčastejšou príčinou liečiteľnej inkontinencie moču je akútny stav zmätenosti, infekcia, zápcha, užívanie určitých liekov, ale napríklad aj imobilita. Skôr než ju označíme za trvalú, treba chorého dôkladne vyšetriť.
Pri trvalej inkontinencii je potrebné pacienta pravidelne každé 2 - 3 hodiny vodiť na záchod. Najmä ráno, pred spaním a raz počas noci.
Prečo môže byť náhle zhoršenie nebezpečné
U človeka postihnutého Alzheimerovou chorobou sa neraz objavia nevysvetliteľné stavy zmätenosti. Je ospalý a spomalený, ale niekedy i nepokojný, podráždený.
Podozrenie na akútny stav zmätenosti máme vrámci skokovej zmene úrovne vedomia, správania, alebo činnosti pacienta. Typické je zhoršenie celkových kognitívnych funkcií.
Býva rýchle a krátkodobé (obvykle však nie dlhšie ako mesiac), sprevádzané poruchami pozornosti, psychomotoriky a poruchami cyklu spánok - bdenie. Pozornosť kolíše a môže chorému oslabiť, alebo v niektorých prípadoch úplne znemožniť schopnosť komunikovať.
Prestáva uvažovať s obvyklou jasnosťou a zameraním na cieľ. Úvahy sú nesúvislé a pôsobia dezorganizovane - postihnutý nie je schopný udržať myšlienkový tok.
Trpí poruchami vnímania a halucináciami (najmä zrakovými). Buchnutie dverí považuje za výstrel z pištole, záhyby na prikrývke sa mu javia ako živé organizmy.
Najčastejšou príčinou akútneho stavu zmätenosti staršieho človeka sú infekcie, srdcová dekompenzácia, srdcový infarkt, cukrovka, nedostatočná činnosť obličiek, pokles hladiny cukru v krvi, dehydratácia a epilepsia.
Ďalšou frekventovanou príčinou zmätenosti je nesprávne užívanie liekov proti nespavosti, nervozite i depresii. Akútne epizódy zmätenosti navodzuje i fyzická bolesť.
Príznaky pokročilej Alzheimerovej demencie
Pacienti s Alzheimerovou chorobou procházejí několika stádiami, která ovlivňují paměť, myšlení, kognitivní chování a jednoduché životní dovednosti. Progresivní ztráta paměti (demence) je nejpozoruhodnější ze všech příznaků Alzheimerovy choroby.
V pokročilých štádiách pacient postupne stráca schopnosť kúpať sa, obliekať, variť, telefonovať, nakupovať, užívať lieky a bezpečne sa pohybovať bez dohľadu.
Rutinní činnosti nebo činnosti vyžadující řádné plánování, jako je hraní mysli nebo vaření jídla, se s postupem onemocnění stávají obtížnými. Lidé v pokročilé fázi nemoci postupně zapomínají na základní úkony, jako je koupání a oblékání.
S postupom nemoci do značnej miery ovplyvňuje náladu a chování človeka. To môže zahŕňať sociálne vyčlenenie, depresiu, putovanie, zmeny nálady, stratu zábran, bludy, agresivitu a podráždenosť.
V konečnom štádiu mozog stráca spojenie s telom. Ťažká demencia obvykle znamená stratu rečových i pohybových schopností.
Štádiá Alzheimerovej choroby
Predklinické a skoré obdobie
Alzheimerova choroba začína oveľa skôr, než sa príznaky prejavia. Je takmer nemožné odhaliť ochorenie v raných štádiách, ak nepôjdete na pokročilé zobrazovacie testy.
V tejto fáze sa môžu objaviť nepatrné rozdiely v chovaní. Veci, ako sú potíže se zapamatováním jmen lidí nebo zapomenutí klíčů, mohou uniknout vaší pozornosti.
Mierny pokles
Do tejto fázy môže jedinec vykonávať rutinné práce samostatne. Tretia fáza môže zahŕňať pokles rozumovej schopnosti osoby.
Všimnete si, že jednotlivec opakuje rovnaké otázky, zabúda na nedávne diskusie a má problémy s plánovaním čohokoľvek. Od tejto chvíle bude pacient pomaly strácať schopnosť samostatného fungovania.
Stredná degenerácia
Príznaky sú stále zreteľnejšie, ako Alzheimer dosiahne stupeň mierneho poklesu. Pacienti si budú obtiažne pamätať detaily o sebe alebo stratia schopnosť variť alebo dokončiť činnosti, ktoré zahŕňajú niekoľko krokov.
Jednotlivec bude mať problém spomenúť si na jednoduché detaily, ako je jeho vlastné meno, aktuálny dátum a ročné obdobie.
Silný pokles mozgových funkcií
Strata prehľadu o dátume a čase, neschopnosť konverzovať a strata zmyslu pre obliekanie môžu byť niektoré z hlavných príznakov Alzheimerovej choroby v silne klesajúcej fáze.
Pacienti v tejto fáze budú zažívať bludy. Môžu zabudnúť svoju vlastnú adresu a stratiť cestu. Pokaždé ich bude musieť niekto sprevádzať, aby nedošlo k väčším nehodám.
Extrémny pokles
Táto fáza je vyvrcholením Alzheimerovej choroby, pretože pacient nielen stráca celkovú pamäť, ale aj schopnosť sedieť, chodiť, hovoriť, jesť a piť.
Možno budete musieť kŕmiť pacienta v pokročilých štádiách. Pacient potrebuje neustálu starostlivosť, aby sa zabezpečil príjem potravy a tekutín, hygiena, polohovanie a bezpečnosť.
Znaky, ktoré si majú všimnúť príbuzní
- Zhoršovanie pamäti, ktoré narušuje schopnosť plniť jednoduché úlohy každodenného života.
- Časté opakovanie otázok, problémy s formulovaním viet.
- Časté zmeny nálad a správania, nezáujem o okolitý svet.
- Ukladanie vecí na nesprávne a nevhodné miesta, neschopnosť ich potom nájsť.
- Zlá orientácia v známom prostredí - problém trafiť domov.
- Časová dezorientácia - obmedzenie schopnosti zapamätať si aktuálny deň či rok.
Prvé vážne podozrenie, že sa s nami deje niečo zlé, prichádza vtedy, keď začneme strácať základné informácie o svojom živote. Nie je to však jediný príznak, že naša myseľ nepracuje tak, ako sme boli zvyknutí.
Neviete si zapamätať nové informácie, zabúdate na udalosti, ktoré sa stali nedávno - pravdepodobne vám zlyháva krátkodobá pamäť. Nezvládate základné údaje, napríklad dátum narodenia.
Zhoršuje sa váš úsudok, postupne neviete riešiť ani jednoduché situácie, a už vôbec nie zložitejšie alebo nové. Nedokážete robiť známe činnosti, ktoré ste predtým vykonávali bez problémov.
Máte problémy s rečou - niektoré slová zabúdate, alebo ich nahrádzate neprimeranými. Veľakrát neporozumiete významu bežných slov.
Ste dezorientovaní v čase, mieste alebo situácii. Môže sa stať, že neviete trafiť domov, neviete, aký je rok, nespoznávate známych ľudí.
Pomerne časté, ale nejednoznačné príznaky, sú náhle poruchy nálady - najmä podráždenosť, nevysvetliteľná skľúčenosť, úzkosť, ustráchanosť, podozrievavosť. Človek stráca iniciatívu a záujem o svoje koníčky, stáva sa pasívnym.
Kedy vyhľadať lekára
Vzhľadom na to, že je ťažké pochopiť skutočný dôvod straty pamäti, či už ide o známku normálneho starnutia alebo skoré príznaky Alzheimerovej choroby, je lepšie vyhľadať lekársku pomoc.
Človek môže mať občasné výpadky pamäti aj bez demencie. Benígna starecká zábudlivosť predstavuje fyziologický úbytok pamäti, ktorý ešte nemusí znamenať demenciu.
Medzi zabúdaním fyziologickým a patologickým existuje prechodné štádium, pre ktoré sa zaužívala anglická skratka MCI (Mild Cognitive Impairment, po slovensky ľahká kognitívna porucha).
Syndróm demencie nie je príznačný len zhoršením epizodickej pamäti, ale aj globálnym zhoršením sociálnych funkcií, ako sú napríklad riešenie úloh, práca s predmetmi, časový manažment.
Či už má pacient MCI alebo počiatočné štádium demencie, je dobré stav podchytiť a riešiť. Na rýchlu diagnostiku ochorenia a na zastavenie alebo spomalenie jeho priebehu je zásadné včasné rozpoznanie prvotných príznakov a neodkladné kontaktovanie odborníka.
Diagnostika Alzheimerovej choroby
Na diagnostike sa podieľa zdravotná história, vyšetrenie, neurologické vyšetrenie, neuropsychologické hodnotenie, selektívne doplnkové testovanie na vylúčenie iných príčin, biomarkery, zobrazovacie modality a histopatológia.
Musí byť odobratá dôkladná anamnéza vrátane rodinnej anamnézy. Musí byť vykonané klinické hodnotenie súvisiace so symptómami a príznakmi.
Klinická diagnóza Alzheimerovej choroby využíva špecifické kritériá a logickú sekvenciu. Niekedy na správne určenie diagnózy nestačia len klinické a zobrazovacie vyšetrenia, ale možno urobiť lumbálnu punkciu na stanovenie biomarkerov.
Pri náhlom zhoršení stavu treba najprv vylúčiť akútne ochorenie, intoxikáciu, nežiaduci účinok liekov, poruchu metabolizmu alebo infekciu. Náhle zhoršenie nie je typickým obrazom pomalého priebehu Alzheimerovej choroby.
Liečba a jej možnosti
Zatiaľ nepoznáme žiadnu účinnú liečbu, ktorá by dokázala úplne vyliečiť Alzheimerovu chorobu. Lieky a nefarmakologické intervencie však dokážu aktivizovať poznávacie funkcie a spomaliť postup choroby.
V súčasnosti dostupné liečby Alzheimerovej choroby sú symptomatické. Dostupné lieky obvykle pomáhajú znižovať určité neuropsychiatrické symptómy, posilňujú alebo zachovávajú kognitívne schopnosti a znižujú utrpenie pacientov.
Liečba Alzheimerovej choroby zahŕňa farmakologické aj nefarmakologické metódy. Behaviorálny manažment je dôležitým aspektom liečby Alzheimerovej choroby.
Liečba zvyšuje výkon chemických látok v mozgu, ktoré prenášajú informácie z jednej bunky do druhej. Táto liečba však nezastaví smrť a úbytok mozgových buniek.
Čím skôr sa choroba rozpozná, čím skôr sa zaháji liečba, tým väčšia je šanca na zmiernenie jej priebehu. Možnosť vyliečenia Alzheimerovej choroby ešte dnes nie je, sú však k dispozícii lieky, ktoré môžu zmierniť jej príznaky a zlepšujú kvalitu života postihnutých.
Starostlivosť o človeka s Alzheimerovou demenciou
Ľudia, ktorí trpia stareckou demenciou, si nemusia byť tohto ochorenia vedomí. Najmä na začiatku choroby môžete pozorovať príznaky, ktoré naznačujú jej nástup.
Najlepší liek pre osobu postihnutú stareckou demenciou je ten jediný, ktorý jej môžeme ponúknuť: zostať s touto osobou v čo najužšom kontakte a tak predísť akémukoľvek možnému riziku najmä u ľudí, ktorí nedokážu chápať, čo sa okolo nich deje.
Opatrovajúci príbuzní by mali mať vždy na pamäti, že demencia neumožňuje postihnutým plne chápať, čo sa im hovorí a čo sa s nimi deje. Takisto by ste nemali očakávať, že trpiaci človek bude môcť vykonávať veci, ktoré robil pred touto chorobou.
Káranie postihnutej osoby v prípade neštandardného správania je neprijateľné, pretože by týmto výčitkám pravdepodobne nerozumela a cítila by sa ohrozená. Ak je to možné, je najlepšie brať to s humorom a byť trpezliví.
Komunikácia
Rozvoj demencie znázorňuje zložitosť komunikácie s postihnutým. Stráca sa zásoba slov, ktorú nadobudol. Preto tvorí stále „chudobnejšie“ vety s jednoduchými slovami všeobecného významu.
Základná metóda spočíva v používaní jednoduchých krátkych viet. Je veľmi dôležité rozprávať s postihnutým pomaly, zreteľne, nekričať.
Ak hneď nechápe, treba mu informácie zopakovať častejšie a bez nervozity. Dlhší a zložitejší rozhovor musí mať postihnutý možnosť pochopiť postupne, myšlienku za myšlienkou.
Veľmi dôležitá je neverbálna komunikácia. Úsmev, gestá, chytanie za ruku. Všetko toto vyjadruje náš postoj k pacientovi.
Bezpečné prostredie
Zameranie na bezpečnosť jednotlivca s Alzheimerovou chorobou je životne dôležité. Odporúča sa skryť potenciálne nebezpečné lieky, nože, alkohol alebo produkty na čistenie pokožky.
Je tiež dobré umiestniť k vani alebo do sprchy rukoväť, o ktorú sa dá oprieť, protišmykovú podložku a odstrániť nízke stolíky a všetky ostatné predmety, ktoré môžu spôsobiť potknutie a pád.
Začnite osvetlením. Primerané svetlo má byť rozptýlené, nie priame s ostrými tieňmi. Užitočné sú malé nočné svetlá na dôležitých trasách (spálňa - WC).
Podlahy majú byť čo najrovnejšie, koberce upevnite k podlahe, umývateľné povrchy aplikujte s protišmykovým dezénom. Držadlá nesmú chýbať v kúpeľni a WC.
Obliekanie a zachovanie samostatnosti
Základným pravidlom starostlivosti o postihnutého (obliekanie, umývanie, jedenie…) je nezahrnúť ho prehnanou starostlivosťou. Ak ho nepovzbudíte, aby si denné úkony robil sám, rýchlo ich stratí.
Ak sa postihnutý ešte vie obliecť sám, je dobré zostať v jeho blízkosti - možno mu bude treba pripomenúť niektorú časť odevu, ktorú si má vziať.
Keď si odev nevie vybrať sám, pomôžte mu pripraviť jednotlivé súčasti v poradí, v akom nasledujú, teda spodné prádlo, šaty, obuv.
Stravovanie
Je dôležité pacienta informovať, ktoré denné jedlo mu podávame, aby si dokázal primerane vybrať z ponuky. Nedávajte chorému nadmernú šancu výberu.
Jedlo má nielen nasýtiť, ale i potešiť. Varte pestro a rešpektujte priania človeka s demenciou!
V pokročilých štádiách môže byť potrebné pacienta pri jedle podporovať alebo ho kŕmiť. Pri podozrení na poruchu prehĺtania má pacienta vyšetriť lekár.
Prevencia komplikácií
Prevenciu možno definovať a riadiť na troch úrovniach, primárnej, sekundárnej a terciárnej prevencie. Stratégie primárnej prevencie sa zameriavajú na minimalizáciu výskytu Alzheimerovej choroby podporou udržiavania dobrého zdravia a životných návykov.
Sekundárna prevencia využíva metódy prevencie progresie Alzheimerovej choroby do agresívnejších fáz už v preklinických alebo veľmi časných štádiách. Terciárna prevencia sa zameriava na zvýšenie kvality života potom, čo sa u pacienta prejaví choroba.
Aby sa zabránilo rozvoju Alzheimerovej choroby, treba kontrolovať modifikovateľné rizikové faktory, ako je fajčenie, konzumácia alkoholu, dobre kontrolovaný diabetes mellitus 2, hypertenzia a hyperlipidémia.
Udržiavanie zdravej stravy môže pomôcť minimalizovať riziko rozvoja Alzheimerovej choroby. Medzi potraviny, ktoré pomáhajú v prevencii, patria ryby, orechy, olivový olej, ovocie, čerstvá zelenina, celozrnné výrobky a zdravé tuky.
Medzi faktory, ktoré pomáhajú predchádzať Alzheimerovej chorobe, patria omega-3 mastné kyseliny, antioxidanty, kognitívny tréning, dobre kontrolovaná cukrovka, cvičenie a dobre kontrolované kardiovaskulárne stavy.
Ďalšie typy demencie a náhle zhoršenie
Alzheimerova choroba sa môže vyskytovať spolu s inými typmi demencie. Pri náhlom zhoršení je preto dôležité myslieť aj na vaskulárnu demenciu, demenciu s Lewyho telieskami, Parkinsonovu chorobu alebo inú neurologickú príčinu.
Vaskulárna demencia vzniká v dôsledku upchatia ciev v mozgu, príčinou je často cievna mozgová príhoda. Ide o poškodenie mozgu, ku ktorému dochádza poruchou prietoku krvi do mozgu (jeho upchatím alebo znížením).
Najčastejšou príčinou býva cievna mozgová príhoda, ale vaskulárna demencia môže byť aj dôsledkom akéhokoľvek stavu, ktorý zužuje alebo poškodzuje cievy, vrátane krvácania do mozgu, cukrovky, či bežného opotrebovania ciev spojeného so starnutím.
Demencia s Lewyho telieskami má príznaky Alzheimerovej aj Parkinsonovej choroby. Prejavuje sa však aj typickými symptómami, medzi ktoré patrí kolísavá pozornosť, zrakové halucinácie v podobe ľudských postáv a zvierat či poruchy v zrakovo-priestorovej oblasti.
Parkinsonova choroba je závažné neurodegeneratívne ochorenie, ktoré postihuje prevažne pacientov vo vyššom veku. Charakteristickým príznakom Parkinsonovej choroby je pohybové postihnutie pacientov - tzv. hypokinéza.
Čo robiť pri náhlom zhoršení alebo kolapse
- Overte, či pacient dýcha a reaguje.
- Pri bezvedomí, zástave dýchania, dusení alebo kolapse okamžite privolajte zdravotnú pomoc.
- Pri náhlej slabosti jednej strany tela, poruche reči alebo poklese kútika myslite na cievnu mozgovú príhodu.
- Pri horúčke, zrýchlenom dýchaní, kašli, dusení alebo modraní pier myslite na závažnú infekciu alebo zápal pľúc.
- Pri výraznej ospalosti, suchých slizniciach, minimálnom močení alebo nízkom krvnom tlaku myslite na dehydratáciu.
- Pri páde nehýbte pacientom viac, než je nevyhnutné, najmä ak môže mať poranenú hlavu alebo chrbticu.
- Pripravte zoznam liekov, diagnóz a údajov o tom, kedy sa zhoršenie začalo.
Náhle zhoršenie zdravotného stavu u človeka s Alzheimerovou demenciou sa nemá automaticky označiť ako prirodzené pokračovanie demencie. Často môže signalizovať komplikáciu, ktorú je možné liečiť, ak sa rozpozná včas.
tags: #alzheimerova #demencia #nahla #smrt