Americkí vedci a Alzheimerova choroba: nové poznatky o diagnostike, príčinách a liečbe

Americkí vedci skúmajú Alzheimerovu chorobu z viacerých strán: hľadajú krvné biomarkery, ktoré by dokázali odhaliť riziko ochorenia ešte pred vznikom príznakov, sledujú úlohu imunitného systému a testujú nové terapeutické postupy. Výsledky sú sľubné, no väčšina týchto metód si vyžaduje ďalšie, rozsiahlejšie klinické štúdie.

Alzheimerova choroba je nevyliečiteľná. Ide o najzákernejšiu formu demencie. Počet pacientov stále rastie. Vo svete na ňu trpí okolo 44 miliónov ľudí.

Prečo je skoré odhalenie Alzheimerovej choroby také dôležité

Až 20 rokov predtým, ako sa u postihnutých objavia strata pamäte a zmätenosť typické pre Alzheimerovu chorobu, začínajú sa v ich mozgu tvoriť zhluky proteínov. Výskumy ukazujú, že patologické zmeny v mozgu sa môžu začať desať až dvadsať rokov pred stanovením diagnózy.

Jedným z najväčších cieľov súčasnej neurovedy je zachytiť Alzheimerovu chorobu ešte pred tým, než sa objavia prvé problémy s pamäťou. Práve skorá diagnostika však výrazne zvyšuje šancu na spomalenie priebehu ochorenia a lepšie plánovanie starostlivosti.

Demenciu spúšťa súbor príznakov spôsobených rôznymi neurodegeneratívnymi procesmi v mozgu. Najčastejšou formou demencie je Alzheimerova choroba, ktorá predstavuje približne 60 až 70 percent všetkých prípadov.

Krvné testy namiesto nákladných vyšetrení mozgu

Americkí vedci tvrdia, že dokážu identifikovať ľudí, ktorí smerujú k rozvoju Alzheimerovej choroby skôr, ako sa u nich objavia symptómy. Výsledky výskumu označili za sľubné aj britskí experti, informuje spravodajský portál BBC.

V súčasnosti dokáže skoré zmeny spojené s Alzheimerovou chorobou odhaliť najmä nákladná a časovo náročná pozitrónová emisná tomografia. Výskumníci preto hľadajú biomarkery - biologické ukazovatele, ktoré by umožnili odhaliť chorobu z krvi, mozgovomiechového moku alebo zo zobrazovacích vyšetrení.

Výskumníci z Washington University School of Medicine v St. Louis zisťovali hladinu proteínu amyloid beta v krvi 158 dospelých nad 50 rokov, aby si overili, či sa zhoduje s hodnotami, ktoré určili na základe mozgových skenov. A zhodovali sa, no iba v 88 percentách prípadov, čo na diagnostický test nie je dostatočne presné.

Keď však tieto informácie skombinovali s ďalšími dvoma rizikovými faktormi - vekom nad 65 rokov a genetickou variáciou známou ako APOE4, presnosť krvného testu sa zvýšila na 94 percent. Svoje zistenia publikovali v časopise Neurology.

Podľa jedného z autorov štúdie, profesora neurológie Randalla J Batemana, by vďaka tomuto zisteniu mohli vyšetriť omnoho viac ľudí ako s pomocou mozgových skenov. „To znamená, že môžeme efektívnejšie vyberať účastníkov klinických testov, čo nám môže pomôcť rýchlejšie nájsť liečbu,“ vyjadril sa.

Účastníci testov totiž musia mať prvotné zmeny na mozgu spájané s Alzheimerovou chorobou, no nesmú mať ešte kognitívne problémy. Dôvodom je, aby vedci mohli zistiť, či testované lieky naozaj dokážu zabrániť demencii spôsobenej Alzheimerovou chorobou.

Test schopný predpovedať demenciu do troch rokov

NEW YORK - Americkí vedci vraj dokážu pomocou krvného testu určiť, či sa u niekoho v priebehu nasledujúcich troch rokov objaví demencia alebo Alzheimerova choroba. Spoľahlivosť testu, ktorý dokáže odhaliť ochorenie ešte v ranom štádiu, predtým, než sa začne prejavovať na správaní pacienta, je vraj minimálne 90 percent.

Výsledky výskumu, ktorý realizovali vedci z americkej univerzity v Georgetowne, publikovali v magazíne Nature Medicine. O tom, či sa u niekoho prejaví Alzheimerova choroba, rozhoduje 10 molekúl.

Ide vraj o prvý test, ktorý dokáže odlíšiť zdravých ľudí od tých, u ktorých je vysoké riziko vzniku demencie, aj keď symptómy sa u nich ešte neprejavili. Podľa vedca Howarda Federoffa ide o významný objav, ktorý môže pomôcť včas odhaliť chorobu, predchádzať jej alebo spomaliť jej priebeh.

V americkej štúdii sa počas piatich rokov zúčastnilo 525 účastníkov vo veku 70 rokov a viac. U 46 zúčastnených diagnostikovali Alzheimerovu chorobu ešte na jej začiatku, u 28 z nich sa choroba prejavila postupne počas trvania štúdie.

V polovici výskumu porovnali vzorky krvi 53 pacientov s 53 vzorkami ľudí, u ktorých nepozorovali žiadne kognitívne zmeny. Zistili, že u pacientov, u ktorých sa objavili symptómy typické pre Alzheimerovu chorobu, nastal rozpad membrán nervových buniek.

Následne skontrolovali aj krv ostatných účastníkov výskumu, aby tak mohli určiť, či sa u nich tiež prejaví demencia. Vďaka takémuto postupu vraj dokázali určiť, či sa u niekoho do troch rokov prejaví istá forma demencie alebo či ostane zdravý.

„Alzheimerova choroba sa vyvíja dávno predtým, než sa začnú prejavovať jej symptómy, medzi ktoré patria výpadky pamäte, no zachytiť chorobu v predsymptomatickom období sa doteraz ukazovalo ako veľmi náročné. Na to, aby sme potvrdili tento objav, je potrebné odviesť ešte kus práce, no krvný test, ktorý by dokázal identifikovať ľudí ohrozených Alzheimerom, by mohol byť ďalším krokom vo výskume,“ uviedol Simon Ridley z nadácie Alzheimer Research UK.

Doug Brown z organizácie Alzheimer's Society súhlasí s tým, že takýto test je zaujímavým objavom, no zároveň upozornil, že so sebou prináša aj etický problém. Ľudia by podľa neho mali mať možnosť rozhodnúť sa, či chcú vedieť, že sa u nich vyvinie demencia alebo Alzheimer.

Prečo krvné testy ešte nie sú bežnou súčasťou ambulancií

Ak sa však použijú presné krvné testy, čakacia doba môže klesnúť na šesť až 13 mesiacov, zistila štúdia, pretože oveľa menej ľudí by potrebovalo navštíviť špecialistu alebo podstúpiť ďalšie testy.

Neočekávajte však, že krvné testy na Alzheimerovu chorobu sa bežne objavia v ordinácii vášho obvodného lekára v dohľadnej dobe. „Na overenie pozitívnych výsledkov, ktoré sa objavujú v štúdiách, je potrebný ďalší výskum, musia sa vytvoriť a distribuovať pokyny na používanie lekárom a lekári musia byť poučení o všetkých možných nuansách,“ povedal Isaacson.

„Nikto nie je v týchto testoch optimistickejší ako ja, ale krvné testy na Alzheimerovu chorobu ešte nie sú úplne definitívne,“ povedal. „Ak je to pozitívny test, musí sa to ešte potvrdiť PET vyšetrením alebo miechou. Ak je to negatívny výsledok, je to upokojujúce, ale ak je to hraničné, stále nevieme, čo to znamená.“

Americká databáza má sledovať zdravie ľudí desaťročia

Americký Národný inštitút pre starnutie (NIA) bude financovať šesťročný projekt v hodnote až 300 miliónov dolárov na vybudovanie rozsiahlej databázy výskumu Alzheimerovej choroby. Pomôže sledovať zdravotný stav Američanov po celé desaťročia a umožní vedcom získať nové poznatky o tejto chorobe.

Databáza by mohla pomôcť identifikovať zdravých ľudí s rizikom Alzheimerovej choroby. V prípade úspechu by však tento objav mohol pomôcť urýchliť aj hľadanie liečby.

Imunitný systém a spotreba arginínu

WASHINGTON / Imunitný systém je úzko prepojený s Alzheimerovou chorobou. Americkí vedci z Duke University prišli s prelomovým zistením, ktoré by mohlo viesť k vývoju nových postupov v liečbe tejto najbežnejšej formy demencie.

Vedci v štúdii, ktorá bola publikovaná v Journal of Neuroscience tvrdia, že niektoré bunky imunitného systému, ktoré za normálnych okolností chránia mozog, začali postupne spotrebovávať kľúčovú živinu - arginín.

Počas testov na myšiach, boli výskumníci schopný tento proces blokovať malými molekulami liečiva a zabránli tak stratám pamäti, píše Business Insider. Hoci zatiaľ úloha buniek imunitného systému nie je úplne jasná, výsledky štúdie môžu výrazne pomôcť pri objasnení nových potenciálnych príčin vzniku Alzheimerovej choroby a zároveň otvárajú dvere novým stratégiám liečby.

„Ak je pre proces ochorenia spotreba arginínu skutočne taká dôležitá, možno by sme to mohli zablokovať a chorobu zvrátiť,“ povedala profesorka neurológie a hlavná autorka štúdie Carol Colton. „Vďaka novým poznatkom sa na Alzheimerovu chorobu pozeráme úplne inak,“ dodala.

Čo ukázal výskum lipidov

Medzinárodný tím vedcov, ktorí pôsobia v Ústave fyzikálnej chémie J. Heyrovského v Akadémii vied ČR, objasnil jednu z príčin Alzheimerovej choroby. Pomocou modernej mikroskopickej metódy, ktorú pre výskum tím vyvinul, zistil, na akom princípe fungujú molekuly tejto zákernej choroby.

Objav môže do budúcnosti pomôcť lepšie pochopiť, ako choroba funguje, a prispieť k vývoju novej liečby, povedal vedúci vedeckého tímu, fyzikálny chemik Martin Hof. Vedci sa sústredili na objasnenie funkcie takzvaných lipidových molekúl.

„Alzheimerova choroba je komplikovaný proces. Ešte nikto nevie, ako presne funguje,“ konštatoval Hof. Jeho tím nadviazal na už známy poznatok, že Alzheimerovu chorobu spôsobuje zhlukovanie, čiže agregácia peptidov v mozgu, kvôli ktorým sa mozgová hmota poškodzuje.

Peptidy sú organické zlúčeniny zložené z aminokyselín, lipidy sú tuky. Bunková membrána neurónu sa proti tomuto zhlukovaniu peptidov podľa Hofa prirodzene bráni.

„My vďaka nášmu výskumu ale teraz vieme, že sa bráni pomocou cukrových lipidov,“ povedal. S pribúdajúcim vekom u človeka dochádza k poklesu počtu týchto cukrových lipidov, čo môže Alzheimerovu chorobu rozvinúť.

„Keď sa pozrieme na mozog pacienta, ktorý zomrel na Aazheimera, a pacienta, ktorý zomrel na niečo iné, je vidieť, že osoba s alzheimerom mala menej percent cukrových lipidov,“ vysvetlil výsledok výskumu.

Vďaka lepšiemu experimentálnemu výskumu než bol doteraz, ukázal Hofov tím, že cukrové lipidy dokážu nebezpečné zhlukovanie peptidov zastaviť. „Jednu cestu, ktorá je spojená s Alzheimerovou chorobou, tak môžeme trošku spomaliť,“ tvrdí o výskume portugalská členka tímu Mariana Amarová.

Hofov tím musí výsledky ešte preukázať na vzorkách pacientov z Experimentálnej neurobiológie Národného ústavu duševného zdravia. Nádej na dobrý výsledok má však podľa neho veľkú.

Proteíny amyloid beta a tau

Jedným z hlavných predmetov výskumu Alzheimerovej choroby sú patologické bielkoviny, ktoré sa hromadia v mozgu. Až 20 rokov predtým, ako sa u postihnutých objavia strata pamäte a zmätenosť typické pre Alzheimerovu chorobu, začínajú sa v ich mozgu tvoriť zhluky proteínov.

Jeho hromadenie v mozgu patrí medzi hlavné znaky Alzheimerovej choroby. Slovenskí vedci sa už roky snažia pochopiť, ako sa tieto patologické zmeny šíria mozgom a ako ich možno zastaviť.

Výskumníci z Washington University School of Medicine v St. Louis zisťovali hladinu proteínu amyloid beta v krvi 158 dospelých nad 50 rokov, aby si overili, či sa zhoduje s hodnotami, ktoré určili na základe mozgových skenov.

Ultrazvuk ako experimentálna liečba

Vedci z University of Brisbane nedávno prišli s novou metódou liečby, ktorá má pomôcť pacientom s Alzheimerovou chorobou. Nádej vkladajú do ultrazvuku.

Novú metódu zatiaľ vedci testovali len na zvieratách, ale výsledky sú prekvapivo dobré čo sa týka čistenia beta-amyloidných plátov, ktoré sú podľa mnohých zistení priamou príčinou tejto choroby.

V minulosti sa ultrazvuk v kombinácii s injekciou mikrobubliniek, ktoré vibrujú v reakcii na zvukové vlny, používal na to, aby sa lieky dostali cez hematoencefalickú bariéru, ktorá je hranicou medzi krvným obehom a centrálnou nervovou sústavou.

Vedci ale tvrdia, že aj sám ultrazvuk môže mať priaznivý vplyv na pamäť. Po niekoľkých týždňoch liečenia vedci zistili, že ultrazvuk úplne odstránil pláty u 75 percent zvierat, a to bez zjavného poškodenia mozgového tkaniva.

Nezvyčajné prípady spojené s rastovým hormónom

Vedci sa domnievajú, že nezvyčajná liečba, ktorá bola zrušená v polovici 80. rokov minulého storočia, mohla spôsobiť niektoré veľmi zriedkavé prípady Alzheimerovej choroby.

Tím z University College London (UCL) skúmal päť prípadov spojených s injekciami ľudského rastového hormónu, ktoré pochádzali od zosnulých darcov. Tieto zistenia podľa portálu neznamenajú, že Alzheimerova choroba je infekčná - človek sa ňou nemôže nakaziť pri kontakte s ľuďmi, ktorí ju majú.

Môže však byť „zasiata“ alebo prenesená do mozgu určitými postupmi. Vedci tvrdia, že všetci ľudia v ich štúdii boli v detstve liečení ľudským rastovým hormónom získaným z mŕtvych alebo c-hGH, ktorý bol kontaminovaný mozgovými proteínmi, ktoré sa vyskytujú pri Alzheimerovej chorobe.

Neexistuje žiadny náznak, že by sa mohla prenášať v každodennom živote alebo počas bežnej lekárskej či sociálnej starostlivosti. Neexistuje žiadne pretrvávajúce riziko pre verejné zdravie, pretože liečba rastovým hormónom sa v súčasnosti vyrába synteticky.

Ako píše BBC, v rokoch 1959 až 1985 sa c-hGH použil na liečbu najmenej 1 848 ľudí v Spojenom kráľovstve. Jeho používanie bolo zastavené, keď odborníci zistili, že niektoré šarže boli kontaminované iným typom infekčného proteínu, ktorý u niektorých ľudí spôsobil zriedkavé a smrteľné ochorenie mozgu nazývané Creutzfeldtova-Jakobova choroba (CJD).

Najnovšie zistenia v časopise Nature Medicine naznačujú, že amyloidný proteín súvisiaci s Alzheimerovou chorobou sa môže náhodne šíriť počas lekárskych a chirurgických zákrokov rovnakým spôsobom ako CJD.

Vedci zdôrazňujú, že ide o veľmi nezvyčajné okolnosti - neboli zaznamenané žiadne prípady Alzheimerovej choroby, ktorá by vznikla v dôsledku iných lekárskych alebo chirurgických zákrokov. A keďže liečba c-hGH sa už nepoužíva, neexistuje žiadne riziko nového prenosu touto cestou.

„Nič nenasvedčuje tomu, že by sa Alzheimerova choroba mohla prenášať medzi jednotlivcami počas činností každodenného života alebo bežnej lekárskej starostlivosti. Pacientom, ktorých sme opísali, bola poskytnutá špecifická a dlho ukončovaná liečba, ktorá zahŕňala injekčné podávanie materiálu, o ktorom je teraz známe, že bol kontaminovaný proteínmi súvisiacimi s ochorením,“ uviedol profesor John Collinge, riaditeľ Inštitútu priónových chorôb UCL.

Ako ho doplnil Dr. Richard Oakley, zástupca riaditeľa pre výskum a inovácie v Alzheimerovej spoločnosti, v tejto súvislosti sa rozhodli, že sa budú zaoberať otázkou, či je možné, aby sa pacientom poskytla pomoc pri liečbe. „Nie je dôvod na obavy o zdravie širokej populácie,“ dodal.

Prof. Bart De Strooper z Britského inštitútu pre výskum demencie na UCL upozornil, že toto zistenie nie je dôvodom, aby sa pacienti teraz mali vzdať akéhokoľvek lekárskeho zákroku, najmä transfúzie krvi alebo neurochirurgického zákroku, „ktorý každoročne zachráni mnoho životov na celom svete“.

Piati mali príznaky

Štúdia Nature Medicine informuje o ôsmich ľuďoch, ktorí boli odoslaní na Národnú kliniku pre prióny UCLH v Národnej nemocnici pre neurológiu a neurochirurgiu v Londýne a ktorí boli všetci liečení c-hGH v detstve, často počas niekoľkých rokov.

Päť z nich malo príznaky demencie a buď im už bola diagnostikovaná Alzheimerova choroba, alebo by inak spĺňali diagnostické kritériá tohto ochorenia. Ďalšia osoba spĺňala kritériá miernej kognitívnej poruchy.

Osoby mali od 38 do 55 rokov, keď sa u nich začali prejavovať príznaky. Výskumníci tvrdia, že nezvyčajne mladý vek, v ktorom sa u pacientov objavili príznaky, naznačuje, že nemali bežnú Alzheimerovu chorobu, ktorá sa spája s vyšším vekom.

Strava, toxíny AGE a riziko demencie

Máte radi pečené mäso? Ak áno, tak vás výsledky výskumu americkej Icahn School of Medicine na Mount Sinai nepotešia. Vedci totiž tvrdia, že pečené mäso môže zvýšiť riziko demencie.

Pokiaľ chcete znížiť riziko Alzheimerovej choroby, či ako takej, mali by ste obmedziť jedlá, ktoré obsahujú toxíny AGE (advanced glycation end). Tieto toxíny sa vyskytujú napríklad pri pečení mäsa a spájajú sa s priberaním, cukrovkou, či spomínanou Alzheimerovou chorobou.

Vedci z Icahn School of Medicine poukazujú, že sa vyskytujú najmä v tepelne upravených živočíšnych potravinárskych výrobkoch, ako je napríklad aj grilované mäso. Látky zo skupiny AGE vznikajú pri mnohých technologických postupoch používaných pri priemyselnom spracovaní potravín, ale tiež v bežnej kuchyni pri zohrievaní, pasterizácii, sušení, údení alebo pri grilovaní.

Menej enzýmov dlhovekosti

V mozgoch myší, ktoré kŕmili potravou s vysokým obsahom AGE, sa znížilo množstvo enzýmov sirtuínov, ktoré sú považované za molekuly s blahodárnym účinkom pre organizmus.

Pripisuje sa im mimoriadny význam pre dlhý život a sirtuíny sú akýmisi ochrancami pred Alzheimerovou chorobou a stareckou demenciou. „S vekom spojená demencia alebo Alzheimerova choroba, to sú epidémie našej spoločnosti. Sú veľmi úzko prepojené s cukrovkou,“ tvrdia vedci.

No a práve znižovanie konzumácie potravín s vysokým obsahom AGE má mať teda na následok zlepšenie zdravotného stavu a dlhší vek.

Mikroplasty v mozgu a demencia

Tím vedcov z univerzít v Novom Mexiku a Oklahome v USA zistil, že vzorky ľudského mozgu obsahovali niekoľkonásobne viac mikroplastov ako iné ľudské orgány. Zistenie vyplýva z ich štúdie, ktorá je v procese recenzného riadenia.

„To je naozaj alarmujúce. V našom mozgu je oveľa viac plastov, než som si predstavoval. Som z toho vyvedený z miery,“ povedal spoluautor štúdie Matthew Campen, toxikológ a profesor farmaceutických vied z univerzity v Novom Mexiku.

Podľa vedcov predstavovalo množstvo plastov vo vzorkách z 24 skúmaných mozgov v priemere až 0,48 % váhy. Vedci objavili väčšie množstvo plastov u ľudí s demenciou a Alzheimerovou chorobou.

The Guardian informoval, že u 12 analyzovaných vzoriek mozgov ľudí, ktorí zomreli na demenciu, vrátane Alzheimerovej choroby, našli vedci hmotnostne 10-krát viac plastov ako u vzoriek zdravých ľudí.

Čo sa týka týchto mikroplastových častíc, „krvná bariéra mozgu nás neochráni, ako by sme si mysleli,“ uviedla Bethanie Almrothová z univerzity Gothenburg vo Švédsku, ktorá nebola členkou výskumného tímu.

Krvná bariéra mozgu (hematoencefalická bariéra) je ochrannou bariérou, ktorá zabraňuje vstupu nebezpečných látok do mozgu, a tým ho chráni pred radom možných rizík. Avšak vyzerá to, že táto bariéra znečisteniu mozgu mikročasticami nezabráni.

„Neviem, koľkými plastmi sa môže náš mozog naplniť, než začne spôsobovať nejaké problémy,“ uviedol Campen. Štúdia zároveň uviedla, že množstvo mikroplastov vo vzorkách mozgu za posledných osem rokov rapídne vzrástlo.

A to až o 50 % oproti vzorkám mozgu, ktoré boli analyzované v roku 2016. Podľa vedcov tento nárast súvisí so stále väčším znečistením životného prostredia mikroplastmi.

Úloha imunity, zápalu a črevného mikrobiómu

Výskum Alzheimerovej choroby sa dnes už nesústreďuje len na samotný mozog. Čoraz väčšiu pozornosť vedci venujú úlohe imunitného systému, zápalových procesov a dokonca aj črevného mikrobiómu.

Aj preto Neuroimunologický ústav SAV realizuje projekty skúmajúce vzťah medzi západným spôsobom stravovania, črevnými baktériami a neurodegeneráciou. Vedci sa snažia pochopiť, ako môže dlhodobá konzumácia vysoko spracovaných potravín ovplyvňovať komunikáciu medzi črevom a mozgom a zvyšovať riziko vzniku Alzheimerovej choroby.

Tento výskumný smer podporujú aj početné zahraničné štúdie. V poslednom desaťročí pribudlo množstvo dôkazov, že chronický zápal, metabolické ochorenia či poruchy črevnej mikroflóry môžu ovplyvňovať priebeh neurodegeneratívnych chorôb.

Vedci preto čoraz častejšie hovoria o takzvanej osi črevo - mozog, ktorá môže hrať významnú úlohu pri starnutí nervového systému. Práve prepojenie neurovedy, imunológie a mikrobiológie patrí medzi najperspektívnejšie smery výskumu budúcnosti.

Úloha umelej inteligencie v diagnostike

Významnú úlohu začína zohrávať aj umelá inteligencia. Moderné algoritmy dokážu analyzovať magnetickú rezonanciu mozgu, PET snímky či výsledky kognitívnych testov a identifikovať rizikových pacientov ešte pred rozvinutím plnohodnotnej demencie.

Výskumy publikované v posledných rokoch ukázali, že kombinácia zobrazovacích dát a strojového učenia môže dosahovať veľmi vysokú diagnostickú presnosť. Ďalšie štúdie naznačujú, že pri predpovedaní budúceho rozvoja Alzheimerovej choroby majú často veľkú hodnotu aj relatívne jednoduché kognitívne testy, ktoré môžu byť dostupnejšie než drahé genetické alebo zobrazovacie vyšetrenia.

Výskum Alzheimerovej choroby na Slovensku

Výskumníci zo Slovenskej akadémie vied hľadajú nové spôsoby diagnostiky, prevencie a liečby neurodegeneratívnych ochorení. Podľa posledných epidemiologických dát trpí na Slovensku približne 85-tisíc ľudí demenciou.

Predikcie ukazujú, že tento počet môže v roku 2040 vzrásť o približne 84 percent. Počet ľudí s demenciou na Slovensku každoročne rastie.

Demencia patrí medzi najväčšie zdravotné výzvy 21. storočia. Starnutím populácie počet pacientov s poruchami pamäti a kognitívnych funkcií rastie prakticky vo všetkých vyspelých krajinách.

Slovensko prvýkrát mapuje skutočný rozsah demencie. Jedným z najvýznamnejších oznámení počas tlačovej konferencie Neuroimunologického ústavu SAV bolo spustenie vôbec prvej celoštátnej epidemiologickej štúdie zameranej na výskyt demencií na Slovensku.

Hoci odborníci dlhodobo upozorňujú na rastúci počet pacientov s Alzheimerovou chorobou a ďalšími neurodegeneratívnymi ochoreniami, Slovensko doteraz nemalo k dispozícii komplexné populačné údaje, ktoré by umožnili presne určiť rozsah problému.

Podľa predstaviteľov ústavu vzniká štúdia v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva SR a jej cieľom je získať prvé reprezentatívne dáta o prevalencii demencií v slovenskej populácii.

Prognóza vývoja počtu pacientov

„Slovensko patrí medzi rýchlo starnúce krajiny Európskej únie a progresívny nárast rôznych typov demencií predstavuje nielen vážnu medicínsku, ale aj spoločenskú hrozbu. Do roku 2040 môžeme očakávať nárast incidencie demencie o vyše 65 percent (na takmer 24-tisíc nových prípadov ročne) a nárast prevalencie o približne 84 percent (na takmer 156-tisíc pacientov).“

„Tento demografický tlak bude pôsobiť nezávisle od zmien v liečbe či prevencii a vyžiada si systematické posilnenie kapacít ambulantnej, dlhodobej aj neformálnej opatrovateľskej starostlivosti. Aj preto sme na pôde Ministerstva zdravotníctva SR iniciovali vznik Národného programu pre demencie, ktorý prinesie komplexné riešenia,“ povedal na margo výsledkov štúdie a prijatých opatrení riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV Norbert Žilka.

Výsledky môžu zásadne ovplyvniť budúce plánovanie zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Odborníci upozorňujú, že bez spoľahlivých epidemiologických údajov je veľmi náročné odhadovať potrebu špecializovaných ambulancií, diagnostických centier, opatrovateľských služieb či finančných zdrojov pre rastúcu skupinu pacientov.

Neuroimunologický ústav SAV ako líder vo výskume

Jedným z najvýznamnejších slovenských pracovísk venujúcich sa výskumu neurodegeneratívnych ochorení je Neuroimunologický ústav SAV. Ústav skúma vzťahy medzi nervovým a imunitným systémom a dlhodobo sa venuje mechanizmom vzniku Alzheimerovej choroby, Parkinsonovej choroby, priónových ochorení či ďalších foriem neurodegenerácie.

Práve na tomto pracovisku vznikli viaceré medzinárodne uznávané objavy súvisiace s patologickým proteínom tau. Jeho hromadenie v mozgu patrí medzi hlavné znaky Alzheimerovej choroby.

Meno Neuroimunologického ústavu SAV sa dostalo do svetového povedomia aj v súvislosti s vývojom jednej z prvých vakcín zameraných proti proteínu tau. Klinické testovanie tejto vakcíny patrilo medzi významné míľniky svetového výskumu Alzheimerovej choroby.

Dnes sa ústav podieľa na viacerých projektoch financovaných z programu Horizont Európa. Medzi nimi je napríklad projekt ADDIT-CE zameraný na inovácie v diagnostike Alzheimerovej choroby alebo projekt Multi-MeMo skúmajúci možnosti prevencie demencie prostredníctvom kombinácie viacerých intervencií.

Čo môže znižovať riziko kognitívneho úpadku

Medzitým výskum ukázal, že existuje mnoho opatrení, ktoré môžu ľudia podniknúť na prevenciu alebo spomalenie kognitívneho poklesu, vrátane pravidelného cvičenia, stravovania v stredomorskom štýle a liečby vaskulárnych rizikových faktorov, ako je vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol a cukrovka.

Napriek pokroku vo výskume zatiaľ neexistuje liek, ktorý by dokázal Alzheimerovu chorobu úplne vyliečiť. Odborníci preto zdôrazňujú význam prevencie.

• Hýbte sa. Mozog miluje pohyb. Pravidelná fyzická aktivita patrí medzi najúčinnejšie nástroje prevencie. Výskumy ukazujú, že už 150 minút stredne intenzívneho pohybu týždenne zlepšuje prekrvenie mozgu, podporuje vznik nových nervových spojení a znižuje riziko kognitívneho úpadku. Nemusí ísť o vrcholový šport - postačí svižná chôdza, bicyklovanie, plávanie alebo práca v záhrade.
• Učte sa nové veci. Mozog funguje podobne ako sval - potrebuje pravidelný tréning. Vedci hovoria o takzvanej kognitívnej rezerve, teda schopnosti mozgu kompenzovať poškodenia vytváraním nových spojení. Učenie sa cudzieho jazyka, hra na hudobnom nástroji, riešenie hlavolamov alebo osvojovanie nových zručností môžu pomáhať budovať túto rezervu.
• Nepodceňujte spoločenské kontakty. Osamelosť sa dnes považuje za významný rizikový faktor demencie. Ľudia, ktorí si udržiavajú aktívny spoločenský život, pravidelne komunikujú s rodinou a priateľmi alebo sa zapájajú do komunitných aktivít, majú podľa viacerých štúdií nižšie riziko rozvoja kognitívnych porúch.
• Dobre sa vyspite. Počas spánku mozog doslova upratuje. Aktivuje sa takzvaný glymfatický systém, ktorý pomáha odstraňovať odpadové látky vrátane proteínov beta-amyloid a tau spájaných s Alzheimerovou chorobou. Chronický nedostatok spánku preto môže zvyšovať riziko neurodegenerácie.
• Chráňte si sluch. Medzi významné rizikové faktory demencie patrí prekvapujúco aj neliečená strata sluchu. Vedci predpokladajú, že horšie počutie vedie k sociálnej izolácii a zvyšuje záťaž mozgu pri spracovaní informácií. Používanie načúvacích prístrojov môže podľa niektorých štúdií spomaliť kognitívny úpadok.
• Strava pre mozog. Stredomorská strava bohatá na zeleninu, ovocie, strukoviny, ryby, orechy a olivový olej patrí medzi najlepšie preskúmané preventívne stratégie. Výskumníci skúmajú aj MIND diétu, ktorá kombinuje prvky stredomorskej stravy a diéty DASH, pričom je špeciálne zameraná na ochranu mozgu.
• Pozor na tlak, cukrovku a obezitu. To, čo prospieva srdcu, prospieva aj mozgu. Vysoký krvný tlak, cukrovka druhého typu, obezita či vysoký cholesterol patria medzi najvýznamnejšie modifikovateľné rizikové faktory demencie. Pravidelné preventívne prehliadky preto môžu byť dôležitou súčasťou ochrany mozgu.

Rastúci počet štúdií ukazuje, že pravidelná fyzická aktivita, dostatok spánku, kontrola krvného tlaku, zdravá strava a celoživotná mentálna aktivita môžu významne znižovať riziko rozvoja demencie.

Hoci genetika zohráva pri Alzheimerovej chorobe a ďalších formách demencie určitú úlohu, odborníci odhadujú, že až približne 40 percent prípadov by mohlo súvisieť s ovplyvniteľnými rizikovými faktormi. Dobrou správou je, že mnohé z nich máme vo vlastných rukách.

tags: #ameriski #vedci #a #alzheimer