Z predĺženej miechy (medulla oblongata) vystupujú štyri páry hlavových nervov: IX. jazykovohltanový nerv (nervus glossopharyngeus), X. blúdivý nerv (nervus vagus), XI. vedľajší nerv (nervus accessorius) a XII. podjazykový nerv (nervus hypoglossus).
Podľa anatomického priebehu vystupujú IX., X. a XI. hlavový nerv zo sulcus posterolateralis predĺženej miechy, zatiaľ čo XII. hlavový nerv vystupuje zo sulcus anterolateralis, teda z oblasti medzi pyramídou a olivou. Tieto nervy zabezpečujú senzitívnu, motorickú aj vegetatívnu inerváciu hltana, hrtana, jazyka, vnútorných orgánov hrudníka a brušnej dutiny.
| Číslo | Názov nervu | Latinský názov | Hlavné funkcie |
|---|---|---|---|
| IX. | jazykovohltanový nerv | nervus glossopharyngeus | citlivosť hltana, chuť zo zadnej časti jazyka, motorika hltana, vegetatívne vlákna pre príušnú žľazu |
| X. | blúdivý nerv | nervus vagus | motorická, senzitívna a parasympatická inervácia hltana, hrtana, srdca, pľúc a tráviacej sústavy |
| XI. | vedľajší nerv | nervus accessorius | inervácia kývača hlavy a trapézového svalu |
| XII. | podjazykový nerv | nervus hypoglossus | motorická inervácia svalov jazyka |
Kde hlavové nervy vystupujú
Predĺžená miecha je spodnou časťou mozgového kmeňa. Nachádza sa medzi Varolovým mostom a miechou a pred mozočkom. Predĺžená miecha (medulla oblongata) je plynulým pokračovaním chrbtovej miechy do lebečnej dutiny, bez ostrejšieho anatomického rozdielu.
Na prednej strane predĺženej miechy sa nachádza fissura mediana anterior a po stranách sú uložené pyramídy. Vedľa pyramídy sa nachádza sulcus anterolateralis, z ktorého vystupuje XII. hlavový nerv - nervus hypoglossus (podjazykový). Na bočných stranách predĺženej miechy ležia olivy. Zo sulcus posterolateralis vystupujú IX., X. a XI. hlavový nerv.
Biela hmota je uložená na povrchu. Prechádzajú ňou dôležité vzostupné aj zostupné nervové dráhy. Sivá hmota je uložená vo vnútri a vytvára jadrá, v ktorých začínajú alebo končia vlákna viacerých hlavových nervov.
IX. jazykovohltanový nerv - nervus glossopharyngeus
IX. hlavový nerv sa nazýva jazykovohltanový nerv alebo nervus glossopharyngeus. Zo sulcus posterolateralis vystupuje z predĺženej miechy. Ide o zmiešaný nerv, ktorý obsahuje senzitívne, motorické a vegetatívne vlákna.
Jazykovohltanový nerv inervuje sliznicu hltana, jazyk a slinné žľazy. Senzitívne vlákna vedú vzruchy od chuťových pohárikov do predĺženej miechy a zúčastňujú sa na vnímaní citlivosti v oblasti hltana a zadnej časti jazyka.
Motorické vlákna vedú vzruchy k svalom hltanu. Vegetatívne vlákna inervujú príušnú žľazu, teda veľkú slinnú žľazu. Nerv sa preto podieľa na prehĺtaní, tvorbe slín, vnímaní podnetov z hltana a na chuťovom vnímaní zadnej časti jazyka.
Funkcie jazykovohltanového nervu
- vedie citlivosť zo sliznice hltana;
- prenáša chuťové vnemy zo zadnej časti jazyka;
- motoricky sa podieľa na činnosti svalov hltana;
- zabezpečuje parasympatickú inerváciu príušnej slinnej žľazy;
- zúčastňuje sa na reflexoch súvisiacich s prehĺtaním.
X. blúdivý nerv - nervus vagus
X. hlavový nerv sa nazýva blúdivý nerv alebo nervus vagus. Je najdôležitejším a najrozsiahlejším nervom parasympatickej časti autonómneho nervového systému. Zo sulcus posterolateralis vystupuje z predĺženej miechy.
Blúdivý nerv je zmiešaný nerv. Obsahuje motorické, senzitívne a vegetatívne, najmä parasympatické vlákna. Po vystúpení z lebky prechádza pozdĺž krčnice a vstupuje do hrudníka. Popri pažeráku prechádza ďalej, až cez bránicu prejde do brušnej dutiny.
Nadväzuje na receptory v hrtane, pľúcach, srdci, žalúdku, cievach a v močových cestách. Motorické vlákna inervujú hladké svaly dýchacích orgánov, tráviacej sústavy a srdcový sval. Senzitívne vlákna vedú informácie zo sliznice dýchacích orgánov a z časti tráviacej sústavy.
Oblasti inervácie blúdivého nervu
- hltan a hrtan;
- dýchacie orgány;
- srdce;
- pažerák;
- žalúdok;
- cievy;
- orgány brušnej dutiny;
- močové cesty.
Blúdivý nerv prenáša bolesť z hrudníka a brušnej dutiny. Jeho parasympatické vlákna ovplyvňujú činnosť srdca, dýchanie a trávenie. Zúčastňuje sa aj na riadení prehĺtania, kašľa a hlasovej tvorby, pretože jeho vetvy inervujú svaly hltana a hrtana.
Rozsiahly priebeh nervus vagus vysvetľuje, prečo môže ovplyvňovať veľké množstvo orgánov. Nervové vlákna vystupujúce z jeho jadier v predĺženej mieche pokračujú krkom, hrudníkom a následne cez bránicu do brušnej dutiny.
Blúdivý nerv spája predĺženú miechu s orgánmi krku, hrudníka a brušnej dutiny.XI. vedľajší nerv - nervus accessorius
XI. hlavový nerv sa nazýva vedľajší nerv alebo nervus accessorius. Vystupuje z predĺženej miechy a obsahuje najmä motorické vlákna.
Vedľajší nerv inervuje hltan, hrtan, mäkké podnebie, trapézový sval a ohýbač krku. Jeho hlavnou funkciou je motorické riadenie svalov, ktoré umožňujú pohyby hlavy, krku a ramena.
Motoricky inervuje trapézový sval (musculus trapezius), lichobežníkový sval a kývač hlavy (musculus sternocleidomastoideus). Vďaka tomu sa podieľa na otáčaní a nakláňaní hlavy, zdvíhaní ramena a stabilizácii ramenného pletenca.
Funkcie vedľajšieho nervu
- pohyb kývača hlavy;
- otáčanie a nakláňanie hlavy;
- zdvíhanie ramena;
- pohyb lopatky;
- motorická spolupráca pri činnosti hltana a hrtana.
XII. podjazykový nerv - nervus hypoglossus
XII. hlavový nerv sa nazýva podjazykový nerv alebo nervus hypoglossus. Vystupuje zo sulcus anterolateralis predĺženej miechy, v oblasti medzi pyramídou a olivou.
Podjazykový nerv je motorický nerv. Inervuje svaly jazyka a riadi ich pohyby. Je dôležitý pri rozprávaní, žuvaní, presúvaní potravy v ústnej dutine a pri prehĺtaní.
Podjazykový nerv inervuje svaly jazyka. Jeho činnosť umožňuje vysúvanie, zaťahovanie, zdvíhanie, spúšťanie a bočné pohyby jazyka.
Funkcie podjazykového nervu
- motorická inervácia vnútorných svalov jazyka;
- motorická inervácia vonkajších svalov jazyka;
- koordinácia pohybov jazyka pri reči;
- spoluúčasť na žuvaní a prehĺtaní;
- posúvanie potravy v ústnej dutine.
Jadrá nervov v predĺženej mieche
Sivá hmota predĺženej miechy je rozdelená do jadier, kde začínajú alebo končia vlákna väčšiny hlavových nervov. Jadrá hlavových nervov sú zoskupenia nervových buniek, ktoré prijímajú alebo vysielajú nervové vzruchy.
Medzi jadrami sú roztrúsené nervové bunky, ktoré vzájomným pospájaním tvoria sieť nazývanú retikulárna formácia. Predĺžená miecha preto nie je iba prevodovou štruktúrou, ale obsahuje aj významné reflexné a vegetatívne centrá.
V predĺženej mieche sa nachádzajú centrá pre dýchanie, srdcovú činnosť a reguláciu krvného tlaku. Sú tu aj centrá vrodených reflexov, napríklad reflexu sania, prehĺtania, kašľa a zvracania.
Retikulárna formácia
Retikulárna formácia je útvar, ktorý prostupuje predĺženou miechou a Varolovým mostom až do stredného mozgu. Má sieťovitý vzhľad a skladá sa z jadier mnohonásobne prepojených s ostatnými časťami centrálneho nervového systému.
Retikulárna formácia má aktivačnú, inhibičnú, koordinačnú a spojovaciu funkciu. Aktivuje a tlmí činnosť rôznych oblastí mozgu a podieľa sa na udržiavaní bdelosti.
Je centrom dôležitých reflexov, medzi ktoré patria sanie, prehĺtanie, kašľanie a zvracanie. Sú v nej uložené aj centrá riadenia životne dôležitých funkcií, najmä dýchania, srdcovej činnosti a krvného tlaku.
Vzťah predĺženej miechy k ostatným častiam nervovej sústavy
Predĺžená miecha je súčasťou mozgového kmeňa. Mozgový kmeň tvoria stredný mozog, Varolov most a predĺžená miecha. Predĺžená miecha nadväzuje na miechu a smerom nahor pokračuje do Varolovho mosta.
Z predĺženej miechy prechádzajú vzostupné a zostupné nervové dráhy. Vzostupné dráhy vedú informácie z miechy do mozgu a zostupné dráhy vedú nervové príkazy z mozgu do miechy a k výkonným orgánom.
Mimoriadne dôležitým miestom je hranica medzi predĺženou a chrbtovou miechou, kde dochádza ku kríženiu pyramídovej dráhy. Vďaka tomuto prekríženiu vlákna z pravej polovice mozgu ovládajú ľavú polovicu tela a naopak.
Rozdiel medzi nervami predĺženej miechy a miechovými nervami
Hlavové nervy vystupujú priamo z mozgu alebo predĺženej miechy. Existuje 12 párov hlavových nervov. Miecha je naproti tomu spojená s perifériou prostredníctvom 31 párov miechových nervov.
Miecha je súčasťou centrálneho nervového systému a je pokračovaním mozgu v chrbtici. Z predných rohov vystupujú prednými koreňmi nervové vlákna, ktoré vedú impulzy do svalov, teda motorické vlákna. Do zadných rohov vstupujú zadné miechové korene, ktoré prichádzajú z receptorov, teda senzitívne vlákna.
Pred výstupom sa zadné a predné korene spájajú a vytvárajú miechový nerv. Predné miechové korene vedú odstredivé vlákna a zadné miechové korene dostredivé vlákna. Ich funkčné usporiadanie je odlišné od hlavových nervov, ktoré vystupujú z mozgového kmeňa a zabezpečujú najmä inerváciu hlavy, krku a vnútorných orgánov.
| Typ nervov | Miesto výstupu | Počet párov | Príklady |
|---|---|---|---|
| hlavové nervy | mozog a predĺžená miecha | 12 párov | nervus glossopharyngeus, nervus vagus, nervus accessorius, nervus hypoglossus |
| miechové nervy | miecha | 31 párov | 8 krčných, 12 hrudných, 5 bedrových, 5 krížových a 1 kostrčový nerv |
Prehľad všetkých hlavových nervov
Hlavové nervy sú skupina nervov vychádzajúca priamo z mozgu alebo predĺženej miechy. Hlavové nervy majú zväčša zmiešanú, teda senzitívno-motorickú funkciu.
- čuchový nerv - nervus olfactorius: jeho vlákna začínajú v čuchovej sliznici nosa a končia v čuchovom centre mozgovej kôry;
- zrakový nerv - nervus opticus: jeho vlákna začínajú v sietnici oka a končia v zrakovom centre mozgovej kôry;
- okohybný nerv - nervus oculomotorius: vychádza zo stredného mozgu a inervuje štyri okohybné svaly;
- kladkový nerv - nervus trochlearis: vystupuje zo stredného mozgu a inervuje horný šikmý očný sval;
- trojklanný nerv - nervus trigeminus: má senzitívne a motorické vlákna a delí sa na očnicový, čeľustný a sánkový nerv;
- odťahujúci nerv - nervus abducens: inervuje okohybné svaly;
- tvárový nerv - nervus facialis: motoricky inervuje mimické svaly a obsahuje aj vegetatívne a senzitívne vlákna;
- polohovosluchový nerv - nervus vestibulocochlearis: vedie sluchové a polohové informácie;
- jazykovohltanový nerv - nervus glossopharyngeus: inervuje sliznicu hltana, jazyk a slinné žľazy;
- blúdivý nerv - nervus vagus: prechádza pozdĺž krčnice, cez hrudník a bránicu do brušnej dutiny;
- vedľajší nerv - nervus accessorius: inervuje hltan, hrtan, mäkké podnebie, trapézový sval a kývač hlavy;
- podjazykový nerv - nervus hypoglossus: inervuje svaly jazyka.
Pri otázke, aké nervy vystupujú z predĺženej miechy, ide teda o IX., X., XI. a XII. hlavový nerv: jazykovohltanový, blúdivý, vedľajší a podjazykový nerv. Ich jadrá a výstupové oblasti sa nachádzajú v predĺženej mieche, pričom každý z nich má odlišné senzitívne, motorické alebo vegetatívne funkcie.