Čo je mentálna retardácia a ako sa prejavuje

Mentálna retardácia, dnes často označovaná ako intelektová porucha alebo intelektové postihnutie, je vývinový stav, pri ktorom z rôznych príčin dochádza k zníženiu rozumových schopností, zastaveniu, oneskoreniu alebo nedokončeniu vývinu intelektu.

Nejde iba o nižšie skóre v inteligenčnom teste. Popri zníženom intelektovom fungovaní býva zasiahnutá aj adaptácia, teda schopnosť človeka samostatne komunikovať, učiť sa, zvládať praktické úlohy, nadväzovať sociálne kontakty a fungovať v každodennom živote. Každý človek s intelektovým postihnutím je jedinečný a rozsah jeho schopností i potrieb sa môže výrazne líšiť.

Čo znamená mentálna retardácia

Mentálna retardácia / retardácia intelektového vývinu je postihnutie, pri ktorom z rôznych príčin dochádza k zníženiu rozumových schopností, zastaveniu, oneskoreniu alebo nedokončeniu vývinu intelektu.

Za mentálnu retardáciu sa pokladá zastavenie alebo nedokončenie vývinu intelektu. Porucha sa prejavuje počas vývinovej periódy a charakterizuje ju najmä poškodenie schopností patriacich k celkovej úrovni inteligencie, t. j. poznávacích, jazykových, pohybových a sociálnych schopností.

Mentálna retardácia sa vyskytuje s inými psychickými či somatickými poruchami alebo bez nich. Popri zníženej inteligencii býva väčšinou zasiahnutá aj iná zložka osobnosti, a síce schopnosť adaptácie, čo znamená nižšiu schopnosť orientácie v životnom prostredí.

Mentálna retardácia nie je choroba, ktorú možno odstrániť jedinou cielenou liečbou. Ide o stav ovplyvňujúci spôsob, akým jednotlivec spracováva informácie, učí sa nové veci a prispôsobuje sa okolitému prostrediu.

Terminológia a rešpektujúce označenia

Termín duševná zaostalosť alebo mentálna retardácia sa v súčasnosti nahrádza v odborných kruhoch menej stigmatizujúcimi označeniami, ako sú intelektuálna porucha alebo intelektuálny deficit.

V slovenskej verzii klasifikácie chorôb sa ako diagnóza používa mentálna retardácia, občianske združenia si však udržiavajú v názve ľudia s mentálnym postihnutím. V poslednej deklarácii OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím z marca 2007 sa používa termín intelektová dizabilita.

Všeobecne v edukačnom procese, ale aj v neurológii a vývinovej pediatrii, sa vo viacerých západoeurópskych krajinách udomácnil termín ľudia so špeciálnymi potrebami.

V dnešnej dobe sú absolútne neprijateľné termíny, ktoré sa používali pred viac ako 100 rokmi, ako slabomyseľnosť, oligofrénia alebo demencia. Klasifikácia mentálnej retardácie na debilitu, imbecilitu a idiociu je snáď už len úsmevnou spomienkou na nepoznané príčiny intelektovej dizability.

Človek s mentálnym postihnutím je v prvom rade ľudská bytosť, a to od počatia, cez intrauterinný vývin, narodenie, život, až po úmrtie. Takto lepšie pochopíme, že každý človek aj so zníženou úrovňou intelektovej schopnosti je ľudskou bytosťou.

Intelektová porucha nie je iba výsledok IQ testu

Stupeň duševnej zaostalosti sa meria pomocou inteligenčných testov a výsledok sa vyjadruje tzv. inteligenčným kvocientom - IQ. Hodnoty tohto kvocientu sú vyjadrené číslom, ktoré stanovuje jednotne pre celý svet Svetová zdravotnícka organizácia WHO v Ženeve a sú uverejnené v tzv. Medzinárodnej klasifikácii chorôb.

Stupne duševnej zaostalosti sa zvyčajne hodnotia štandardnými inteligenčnými testami. Niekedy sa dopĺňajú stupnicami hodnotiacimi sociálnu adaptáciu v danom prostredí.

Diagnostika intelektuálnej poruchy by sa mala zakladať na komplexnom pohľade a nemôže byť založená iba na jednom aspekte, ako napríklad len na IQ teste. Číselné hodnoty treba chápať len orientačne - s vedomím, že vyšetrením nikdy nezískavame presnú hodnotu IQ.

Kvantitatívne hodnotenie inteligencie je len hrubým odhadom schopností. Stupeň mentálneho postihnutia nám nepovie nič o tom, o akého človeka ide - aké sú jeho potreby alebo túžby.

Stupne mentálneho postihnutia

Podľa toho, do akého stupňa je intelekt znížený, hovoríme o ľahkej, strednej, ťažkej a hlbokej mentálnej zaostalosti - retardácii.

Ľahká intelektová porucha

Ľahká mentálna retardácia (IQ 69 - 50) je najmenej závažné postihnutie. Do 3 rokov veku dieťaťa je postihnutie ťažšie rozpoznateľné, môžu nastať len mierne problémy - zaostávanie v psychomotorickom vývine, oneskorený vývin reči či problémy so sebaobslužnými činnosťami.

V školskom veku je však odlišnosť zreteľnejšia a dieťa nezvláda nároky, ktoré sú naň kladené. Deti s intelektom v tomto pásme majú ťažkosti so zvládaním učiva v rozsahu bežnej základnej školy.

Väčšina ľudí s týmto typom postihnutia neskôr dosiahne úplnú nezávislosť v starostlivosti o seba, v praktických zručnostiach, i keď vývin je u nich v porovnaní s normou pomalší.

Tento stav zodpovedá v dospelosti mentálnemu veku od 9 do 12 rokov. Veľa dospelých je schopných pracovať, udržiavať dobré spoločenské vzťahy a byť prospešnými spoločnosti.

Stav vedie k problémom pri školskej výučbe. Mnoho dospelých je ale schopných pracovať a úspešne udržujú sociálne vzťahy.

Hlavným prejavom je oslabená schopnosť narábať s abstraktnými pojmami, ktoré často v slovnej zásobe úplne chýbajú. Prítomná je znížená chápavosť, je teda potrebné opakovať požiadavky, zhoršený úsudok s neschopnosťou korekcie.

Ľudia s ľahkým stupňom intelektového postihnutia môžu v dospelosti pracovať obvykle v jednoduchých pracovných pozíciách podľa zamerania svojho vzdelania.

Stredne ťažká intelektová porucha

Stredná mentálna retardácia (IQ 49 - 35) zodpovedá mentálnemu veku 6 - 9 rokov. U dieťaťa býva oneskorenie zjavné už v dojčenskom veku.

Oneskoruje sa vývin motorických zručností, hlavne reč, i keď si dokáže osvojiť základy dorozumievania sa. Dieťa začína veľmi neskoro sedieť a chodiť, pohybovo ostáva neobratné.

Reč sa vyvíja veľmi oneskorene a dospeje rovnako ako myslenie úrovne konkretizačnej. Slovník je chudobný, vyjadrovanie nanajvýš na úrovni jednoslovných viet.

Jedinec je vychovávateľný, t. j. možno u neho vypestovať podmienené prepojenie rôznych návykov a jednoduchých schopností, nie je však vzdelávateľný.

Ľudia so strednou mentálnou retardáciou sa len zriedkakedy dokážu zaradiť do úplne samostatného života. Môžu vykonávať rôzne pomocné práce, avšak len pod vedením a za kontroly.

Osoby so stredne ťažkou intelektovou poruchou potrebujú podporu v mnohých aspektoch svojho života, vrátane vzdelávania, zamestnania a každodenných úloh.

Ťažká intelektová porucha

Ťažká mentálna retardácia (IQ 34 - 20) zodpovedá mentálnemu veku 3 - 6 rokov, čo je zjavné už pri narodení. Často sa pridružia iné postihnutia.

Väčšina detí sa naučí len pár slov. Pri kvalitnej starostlivosti sa môžu rozvinúť aspoň základné schopnosti.

Ťažká mentálna retardácia znamená celkové obmedzenie neuropsychického vývoja a zároveň aj významné oneskorenie pohybu. Pohyby sú hrubé, nekoordinované.

Chôdza i reč sa u nich prejavujú okolo 6. roku, prípadne aj neskôr, pritom však reč obsahujúca len niekoľko slov často nie je ani dostatočne artikulovaná.

Osoby s ťažkou intelektovou poruchou vyžadujú výraznú podporu v každodenných aktivitách. U jedinca môže zostať len niekoľko hlasových prejavov alebo neartikulované zvuky.

Hlboká intelektová porucha

Hlboká mentálna retardácia, pri ktorej je IQ pod 20, je najzávažnejším stupňom postihnutia. Človek nedosiahne mentálny vek viac ako 3 roky.

Dieťa je najčastejšie imobilné, nedokáže si osvojiť reč ani jej porozumieť. Dieťa sa nedokáže samo pohybovať, nedokáže si osvojiť reč ani jej porozumieť.

Takéto dieťa vyžaduje neustálu pomoc a starostlivosť opatrovateľa. Deti s touto poruchou majú výrazné ťažkosti s adaptáciou a vyžadujú intenzívnu podporu a dohľad v každodennom živote.

Ako sa mentálne postihnutie prejavuje

Hlavnou charakteristikou mentálnej retardácie je znížený intelekt, ktorý sa nachádza výrazne pod priemerom. Prejavuje sa oslabenou schopnosťou koncentrácie, oslabenou schopnosťou krátkodobej pamäti, problémami s učením a problémami s komplexným chápaním, predovšetkým abstraktných myšlienok.

Druhou hlavnou charakteristikou mentálnej retardácie je znížená schopnosť adaptability. Adaptabilitu chápeme ako schopnosť človeka samostatne konať na úrovni svojho veku a v rámci danej kultúrnej normy.

• oslabená schopnosť učiť sa nové informácie a získavať nové zručnosti,
• znížená schopnosť komunikácie,
• oslabená krátkodobá pamäť,
• zhoršená schopnosť koncentrácie,
• problémy s komplexným chápaním, predovšetkým abstraktných myšlienok,
• znížená schopnosť adaptability,
• zhoršená schopnosť sociálneho kontaktu,
• znížená sebestačnosť a neschopnosť nezávislého života,
• ťažkosti v praktických zručnostiach, čítaní, počítaní a práci.

Pri mentálnej retardácii sú narušené aj iné zručnosti - kognitívne, rečové, pohybové a sociálne, ktorých úroveň možno merať štandardizovanými psychometrickými testmi.

Vnímanie, pozornosť a pamäť

Pozornosť neúmyselná i úmyselná je nedostatočne vyvinutá, zameriava sa najviac na pudové potreby, poprípade na životné situácie. Navodená pozornosť je veľmi labilná a krátkodobá pre zníženú schopnosť koncentrácie.

Deti majú spomalené tempo zrakového vnímania, potrebujú dlhší čas sledovania podnetu na vytvorenie adekvátneho vnemu. Mentálne postihnutí žiaci majú väčší problém s pomenovaním predmetu ako s jeho identifikáciou.

Pamäť býva prevažne mechanická. Dieťa s mentálnou retardáciou si osvojuje všetko nové veľmi pomaly, len po mnohých opakovaniach, rýchlo zabúda osvojené a hlavne nedokáže včas využiť získané vedomosti a zručnosti v praxi.

Zaostávanie je výraznejšie v oblasti logickej pamäti, kým pri mechanickej pamäti sa ich úroveň viac približuje normálnym.

Myslenie a predstavivosť

Mentálne postihnuté dieťa je v podstate schopné rozvíjať svoje vyššie psychické funkcie. Konkrétno-názorné myslenie, nedostatky v myšlienkových operáciách, najmä v analýze a syntéze, abstrakcii a porovnávaní, sú jednými z hlavných špecifík procesu myslenia mentálne postihnutých.

Dieťa má zníženú schopnosť produkcie predstáv a trpí stratou originality. Vytvára si predstavy tak, že združuje znaky rôznych predmetov, predmety tak strácajú originálnosť a stávajú sa podobnými.

Predstavy môžeme charakterizovať ako „bezfarebné“. Narušený býva aj proces fantázie.

Reč a komunikácia

Reč sa vyvíja úmerne s vývojom rozumovým. Pri najťažších formách mentálneho postihnutia sú zvukové prejavy len pudové a afektívne, u stredných foriem dospeje dieťa ku stupňu pomenovávania a označovania konkrétnych javov.

U najľahšieho stupňa mentálneho postihnutia reč dospeje k používaniu slov a pojmov. Výpovede však môžu byť jednoduché, často neúplné, útržkovité a gramaticky nesprávne.

Pretrvávať môžu formy reči, ktoré sú dominantné pre deti predškolského veku ešte aj v rokoch školskej dochádzky. Častejšie sa objavujú aj rečové poruchy.

Emócie a vôľové konanie

Deti si oneskorene a obtiažne vytvárajú city. Charakteristický je nedostatočný rozvoj vyšších citov, slabá diferencovanosť citových prejavov, značná impulzívnosť citových reakcií a znížená schopnosť neprejaviť navonok aktuálny citový stav.

U mentálne postihnutých sa len oneskorene a s veľkou námahou formujú vyššie city, ako je svedomie, cit povinnosti, zodpovednosti a zvedavosti. Práve slabosť myslenia brzdí vývin týchto citov.

U mentálne postihnutých jedincov do popredia vystupuje ovplyvniteľnosť, nekritické prijímanie pokynov a rád okolitých ľudí a absencia pokusov overiť si tieto pokyny a rady.

Osoby s ľahším stupňom postihnutia môžu byť ľahko ovplyvniteľné, preto je dôležité bezpečné a podporné výchovné prostredie.

Príčiny vzniku mentálneho postihnutia

Príčiny intelektovej poruchy sú rôznorodé a zahŕňajú kombináciu prenatálne, perinatálne a postnatálne pôsobiacich faktorov. V niektorých prípadoch sa presnú príčinu nepodarí jednoznačne určiť.

Vplyvy počas tehotenstva

Mentálne postihnutie je podmienené pôsobením teratogénnych vplyvov v prenatálnom období. Ide o rôzne faktory, ktoré poškodzujú normálny vývin plodu v období tehotenstva.

Konkrétne to môžu byť fyzikálne, chemické a biologické vplyvy, napríklad infekčné ochorenie u matky počas raného tehotenstva, pričom nebezpečná je napríklad rubeola či toxoplazmóza.

Počas tehotenstva môžu vývoj mozgu plodu ovplyvniť infekcie, nedostatok živín, expozícia toxickým látkam alebo užívanie niektorých liekov počas tehotenstva.

Genetické a vrodené faktory

Mentálne postihnutie môže byť podmienené aj vrodenými faktormi. Dedičné faktory majú svoj pôvod pred počatím a dedíme ich od svojich predkov.

Chromozómové aberácie sú náhodné a vznikajú v čase počatia. Mentálne postihnutie môže vzniknúť kvôli poruche v štruktúre alebo vo funkcii genetického aparátu, napríklad pri chromozómovej poruche, akou je Downov syndróm.

Aj medzi jedincami s presne definovanou diagnózou Downovho syndrómu môžu byť veľké rozdiely v intelektovom fungovaní, a preto ich treba posudzovať individuálne na základe ich schopností a adaptívneho správania.

Komplikácie počas pôrodu

Komplikácie počas pôrodu, ako sú nedostatočný prívod kyslíka do mozgu novorodenca alebo komplikácie spojené s pôrodným procesom, môžu ovplyvniť zdravie mozgu novorodenca a viesť k intelektovej poruche.

Poškodenie mozgu po narodení

Mentálne postihnutie môže vzniknúť na základe postnatálneho poškodenia mozgu, ktoré naruší rozvoj rozumových schopností, napríklad po poškodení centrálneho nervového systému alebo po prekonaní meningitídy v ranom detstve.

Infekcie, traumatické udalosti, otravy alebo zanedbanie v ranom detstve môžu mať negatívny vplyv na mentálny vývoj dieťaťa.

Sociálne podmienené faktory

Existuje aj tzv. sociálne podmienená mentálna retardácia, ktorá vzniká na základe nedostatočných, dlhodobo nevhodných sociálnych, výchovných a kultúrnych podmienok.

Diagnostika intelektovej poruchy

Stanovenie diagnózy intelektovej poruchy je komplexný proces, ktorý zahŕňa rôzne aspekty hodnotenia. Odborníci z oblasti psychológie, psychiatrie, špeciálnej pedagogiky, neurológie a iných odborov sú zapojení do tohto procesu.

Klinické a vývinové hodnotenie

V diagnostickom procese sa zhromažďujú informácie o vývoji pacienta, jeho rodinnej histórii, pôrode a ranom detstve. Pozoruje sa správanie a interakcie pacienta v rôznych kontextoch.

Posudzuje sa zdravotný stav vrátane genetických faktorov a eventuálnych komplikácií počas tehotenstva a pôrodu. Dôležité je aj vylúčenie možných somatických a neurologických príčin intelektovej poruchy.

Psychologické vyšetrenie

Realizuje sa hodnotenie intelektuálnych schopností prostredníctvom psychologických testov inteligencie, napríklad IQ testov, a posúdenie adaptívnych funkcií, ako sú každodenné schopnosti v oblasti komunikácie, sociálnej interakcie, sebakontroly a nezávislosti.

Hodnotenie funkčnej úrovne predstavuje posúdenie schopnosti jednotlivca vykonávať bežné každodenné úlohy a prispôsobovať sa svojmu prostrediu.

Diagnóza by sa mala stanoviť na základe súčasnej úrovne funkcie. Intelektuálne schopnosti a sociálna adaptácia sa môžu časom meniť a môžu sa zlepšiť vplyvom nácviku alebo rehabilitácie.

Možnosti podpory a intervencie

Mentálna retardácia je vývojový stav, ktorý ovplyvňuje intelektuálne schopnosti, a nie je možné ju úplne vyliečiť. Napriek tomu existujú rôzne formy intervencií a podpory, ktoré môžu pomôcť jedincom s intelektovou poruchou dosiahnuť ich maximálny potenciál a lepšie sa integrovať do spoločnosti.

Cieľom týchto intervencií nie je vyliečiť intelektovú poruchu, ale skôr maximalizovať individuálne schopnosti a podporiť jedinca v dosahovaní jeho potenciálu.

• špeciálna vzdelávacia podpora prispôsobená potrebám a schopnostiam človeka,
• fyzická, rečová a iná rehabilitácia,
• ergoterapia a nácvik praktických zručností,
• podpora rodiny a komunity,
• sociálna integrácia,
• podpora pri pracovnom uplatnení,
• pomoc zdravotníkov, psychológov, pedagógov, sociálnych pracovníkov a rehabilitačných pracovníkov.

Rodič, ktorý má podozrenie, že vývin intelektových schopností jeho dieťaťa nezodpovedá celkom bežnému štandardu, by mal čo najskôr vyhľadať odbornú pomoc.

Čím skôr sa začne s terapiou, tým je väčšia pravdepodobnosť, že dieťa bude úspešne napredovať, samozrejme, v rámci svojich možností. Dieťa sa môže lepšie socializovať a učiť novým zručnostiam.

V terapii spolupracuje odborný tím - lekár, psychológ, špeciálny pedagóg, rehabilitačný pracovník a asistent učiteľa.

Psychológ poradenského centra pomocou testov zhodnotí mentálny vek dieťaťa a odborne rodičovi poradí, ako čo najlepšie a najúčinnejšie rozvíjať schopnosti dieťaťa do maximálne možnej miery.

Intelektové schopnosti sa vplyvom cvičení, učenia či rehabilitácie môžu časom meniť aj zlepšiť. Primeraným cvičením a starostlivosťou možno ovplyvniť telesné a mentálne obmedzenie.

Vzdelávanie detí s mentálnym postihnutím

Dieťa s mentálnym postihnutím sa môže vzdelávať v špeciálnej škole pre žiakov s mentálnym postihnutím, v špeciálnej triede pre žiakov s mentálnym postihnutím zriadenej v bežnej škole alebo v bežnej škole formou školskej integrácie.

• V špeciálnej škole pre žiakov s mentálnym postihnutím má dieťa do vzdelávania automaticky zaradené jemu potrebné špecifické predmety podľa stupňa mentálneho postihnutia.
• V špeciálnej triede v bežnej škole sa vzdeláva vtedy, ak má škola takúto triedu zriadenú.
• V bežnej škole sa môže vzdelávať formou školskej integrácie, ak škola dokáže vytvoriť primerané podmienky pre konkrétneho žiaka.

Pri vzdelávaní dieťaťa s mentálnym postihnutím je vždy dôležitá a rozhodujúca najmä aktuálna úroveň jeho intelektu, teda či ide o ľahký, stredný, ťažký alebo hlboký stupeň mentálneho postihnutia.

Z toho potom vychádza nastavenie vzdelávacieho programu, podľa ktorého sa bude dieťa vzdelávať.

• Variant A - vzdelávací program pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.
• Variant B - vzdelávací program pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.
• Variant C - vzdelávací program pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.

Žiak s mentálnym postihnutím, ktorý je integrovaný v bežnej triede základnej školy, sa vzdeláva taktiež podľa príslušného vzdelávacieho programu, na základe ktorého je vypracovaný jeho individuálny vzdelávací program.

Špeciálny pedagóg po odbornej diagnostike poradí, ako ďalej postupovať vo vzdelávaní dieťaťa a spolu so školským zariadením nastaví efektívny individuálny vzdelávací program.

Pracovné vyučovanie

Vyučovací predmet pracovné vyučovanie u žiakov s mentálnym postihnutím patrí medzi hlavné vyučovacie predmety. Vo vzdelávaní žiakov s mentálnym postihnutím má takú váhu, ako napríklad matematika a slovenský jazyk v bežnej základnej škole.

Pracovné vyučovanie plní aj dôležitú rehabilitačnú funkciu a najmä vedie žiaka k nadobúdaniu pracovných návykov a motorických zručností, ktoré majú pre jeho ďalší život rozhodujúcu úlohu.

Má tri základné zložky: práce v dielni, pestovateľské práce a práce v domácnosti. Vo vyšších ročníkoch je tento predmet predprofesionálnou prípravou na budúce povolanie.

Možnosti po ukončení základnej školy

Ukončením posledného ročníka základnej školy žiaci s mentálnym postihnutím nadobúdajú primárne vzdelanie, nie nižšie sekundárne, ako ostatní bežní žiaci základnej školy.

Preto v ďalšom vzdelávaní nemôžu pokračovať v bežných stredných školách, pretože v týchto je predpokladom prijatia už nadobudnuté nižšie stredné vzdelanie.

Žiaci s mentálnym postihnutím môžu pokračovať vo svojej ďalšej profesionálnej príprave vzdelávaním v špeciálnom odbornom učilišti alebo v praktickej škole.

Špeciálne odborné učilište poskytuje odbornú prípravu na výkon nenáročných pracovných činností a žiaci sa uplatnia v ďalšom bežnom živote na pozíciách pomocných kvalifikovaných pracovných síl.

Špeciálne odborné učilište môže mať aj prípravný ročník, v ktorom sa žiak vyprofiluje na určitý učebný odbor.

Praktická škola poskytuje prípravu na jednoduché pracovné činnosti, pripravuje na život v rodine, učí práce v domácnosti, učí sebaobsluhe a zaučí žiakov tak, aby mohli vykonávať jednoduché pracovné činnosti zväčša pod dohľadom inej osoby.

Význam rodiny, hry a výchovy

Najvýznamnejší socializačný a výchovný činiteľ je pre deti s mentálnym postihom nepochybne rodina. Tá významnou mierou ovplyvňuje dieťa od jeho narodenia.

Optimálna situácia pre všestranný vývin dieťaťa je v zdravej rodine, kde dominuje láska a zdravá náklonnosť k dieťaťu, trpezlivosť, vzájomné porozumenie a spoločný výchovný postup rodičov.

Postihnuté dieťa potrebuje pre svoj zdravý vývin pevný citový kontakt s rodičmi, lásku, pochopenie, oporu, istotu a citlivé porozumenie pre svoje potreby a ich uspokojovanie.

Pohyb a hra neslúžia len na rozptýlenie, ale plnia dôležitú funkciu aj pri rozvoji a vzdelávaní dieťaťa. Formou hry si dieťa oveľa ľahšie osvojí určité pohybové, zmyslové či rečové návyky ako pri prikazovaní.

Správne zvolená hra dáva dieťaťu pocit zodpovednosti, dôležitosti a malých víťazstiev. Dieťa sa v hre môže realizovať, uplatniť svoje zručnosti a zdokonaľovať sa vo svojich nedostatkoch.

Je dôležité nájsť si čas, venovať sa dieťaťu pri hre, pomáhať mu, usmerňovať ho a koordinovať ho. Hra je pre dieťa stredom vesmíru, odpočinkom i prácou.

Mentálne postihnutie a sociálne vzťahy

Každý človek - či už zdravý, chorý alebo postihnutý - je jedinečnou osobnosťou líšiacou sa od iných ľudí iba jednotlivými charakteristikami podmienenými genotypom alebo inými zložkami a štruktúrami, ktoré tvoria jeho osobnosť.

Človek s mentálnym postihnutím je iný, ale nie horší. Jeho odlišnosť nespočíva v horšom životnom prežívaní.

Hoci niektoré schopnosti, napríklad intelekt, môže mať nedostatočne vyvinuté, jeho emočné prežívanie a vyššie city môžu byť nadpriemerne rozvinuté.

Znížená intelektová úroveň nie je prekážkou pre vytvorenie normálnych ľudských vzťahov. Ľudia s mentálnym postihnutím môžu prežívať a prejavovať lásku, cit, spolupatričnosť a priateľstvo.

Väčšina ľudí s mentálnym postihnutím dokáže spokojne žiť, učiť sa, zúčastňovať sa spoločenských aktivít či pracovať podľa svojich schopností.

Žiť, pracovať alebo sa priateliť s človekom s mentálnym postihnutím nie je len záťažou, ale často aj prínosom pre rodinu, priateľov, učiteľov a ďalších ľudí v jeho okolí.

Mentálna retardácia a autizmus

Autizmus si niekedy zamieňame s mentálnou retardáciou. Autizmus môže, ale aj nemusí byť sprevádzaný mentálnou retardáciou.

Určitá časť autistov môže mať aj mentálne postihnutie. Na druhej strane, niektorí autisti môžu mať veľmi dobrú, ba niekedy aj nadpriemernú úroveň intelektu, ako napríklad pri Aspergerovom syndróme.

Dieťa s autizmom môže v niektorých oblastiach vynikať, čo sa u detí s mentálnou retardáciou nestáva. Dieťa s poruchou autistického spektra máva často problémy pri napodobňovaní, predovšetkým v sociálnej oblasti.

Úloha odborníkov a sociálnej podpory

Jedinci s diagnózou mentálna retardácia si vyžadujú v mnohých prípadoch celoživotnú pomoc zo strany zdravotníkov, sociálnych pracovníkov, pedagógov a iných odborníkov.

Úspešná sociálna práca v tejto oblasti musí obsahovať znalosti týkajúce sa príčin postihnutia, správnej diagnostiky a analýzy potrebnej pomoci, plánovania pomoci, adekvátnej podpory a spolupráce s ostatnými odborníkmi.

Ľudia s diagnózou mentálna retardácia predstavujú veľmi rôznorodú skupinu ľudí s rôznym stupňom intelektového fungovania, od minimálneho zaostávania až po ľudí odkázaných na celoživotnú intenzívnu pomoc a starostlivosť.

V priebehu vývoja sa môže intelektové fungovanie a schopnosť adaptívneho správania meniť v závislosti od výchovy, vzdelávania, prostredia, osobnostných predpokladov a iných faktorov.

Ľudia žijúci v obohacujúcom prostredí môžu mať iné schopnosti ako tí, ktorí žijú v prostredí so stereotypnou činnosťou. Primeraná stimulácia, učenie, rehabilitácia a starostlivosť môžu podporiť rozvoj konkrétnych schopností a väčšiu mieru samostatnosti.

tags: #uloz #to #mentalna #retardacia