Anatómia a členenie mozgu

Mozog (encephalon) spolu s miechou tvorí centrálnu nervovú sústavu. Nachádza sa v lebečnej dutine, ktorá ho chráni pred mechanickým poškodením, a predstavuje riadiace centrum organizmu: prijíma informácie zo zmyslových orgánov a z vnútorného prostredia, spracúva ich a vysiela pokyny svalom, žľazám a vnútorným orgánom.

Z anatomického hľadiska sa mozog člení na koncový mozog, medzimozog, mozgový kmeň a mozoček. Mozgový kmeň tvoria predĺžená miecha, Varolov most a stredný mozog. Jednotlivé oddiely spolupracujú prostredníctvom nervových dráh a jadier, preto ich nemožno chápať ako úplne izolované časti.

Základné vlastnosti mozgu

Mozog dospelého človeka váži približne 1 200 až 1 500 g a predstavuje najväčšiu časť centrálnej nervovej sústavy. U dojčaťa má priemernú hmotnosť približne 300 g. Veľkosť ani hmotnosť mozgu však priamo neurčujú inteligenciu; významnejšia je hustota neurónov, počet synaptických spojení a organizácia nervových sietí.

Hmotu mozgu tvorí približne 60 percent tukov, pričom zvyšok pripadá najmä na vodu, bielkoviny, sacharidy a soli. V mozgovom tkanive sa nachádzajú cievy, nervy, neuróny a gliové bunky, ale nie svalové tkanivo. Mozog má vysokú energetickú náročnosť: spotrebuje približne 20 percent energie a kyslíka organizmu.

Ľudský mozog je schopný abstraktného myslenia, učenia, pamäti, reči, emócií, plánovania a vedomého konania. Zároveň riadi automatické procesy, ako sú dýchanie, srdcová činnosť, krvný tlak, trávenie, telesná teplota a spánok.

Členenie nervovej sústavy

Z hľadiska anatomického rozdeľujeme nervovú sústavu na centrálnu a periférnu. Centrálnu nervovú sústavu tvoria mozog a miecha, zatiaľ čo periférnu nervovú sústavu tvoria nervy uložené mimo mozgu a miechy, najmä hlavové a miechové nervy.

Z hľadiska riadenia sa nervová sústava člení na mozgomiechový alebo somatický systém a autonómny alebo vegetatívny nervový systém. Somatický systém ovládame vôľou, kým autonómny systém pracuje prevažne nezávisle od našej vôle a riadi činnosť vnútorných orgánov.

Nervová sústava prijíma informácie o zmenách vonkajšieho a vnútorného prostredia, triedi ich, spracúva a vytvára výstupné signály, ktoré privádza k výkonným orgánom. Nervové riadenie je rýchle a presné, pretože nervový vzruch aktivuje špecifické miesta a odozva sa objaví v zlomku sekundy.

Vývojové členenie mozgu

Jednotlivé časti mozgu vznikli počas embryonálneho vývoja z neurálnej trubice. Z vývojového hľadiska sa rozlišujú tri základné oblasti: zadný mozog, stredný mozog a predný mozog.

• Kosohranový mozog (rhombencephalon) zahŕňa zadnú časť mozgu.
• Miešny mozog (myelencephalon) vytvára predĺženú miechu.
• Zadný mozog (metencephalon) zahŕňa Varolov most a mozoček.
• Stredný mozog (mesencephalon) tvorí samostatný oddiel mozgového kmeňa.
• Predný mozog (prosencephalon) zahŕňa medzimozog a koncový mozog.

Na miechu nadväzuje predĺžená miecha, Varolov most, stredný mozog, medzimozog a koncový mozog. Na mozgový kmeň dorzálne nasedá mozoček.

Hlavné anatomické časti mozgu

Mozgový kmeň

Mozgový kmeň (truncus cerebri) nadväzuje kaudálne na miechu a rostrálne pokračuje do medzimozgu. Skladá sa z predĺženej miechy, Varolovho mosta a stredného mozgu. Prechádzajú ním vzostupné aj zostupné dráhy a nachádzajú sa v ňom jadrá viacerých hlavových nervov.

Mozgový kmeň zabezpečuje komunikáciu medzi miechou, mozočkom a vyššími oddielmi mozgu. Obsahuje centrá životne dôležitých funkcií, napríklad dýchania, srdcovej činnosti, krvného tlaku a prehĺtania, ako aj centrá viacerých nepodmienených reflexov.

Predĺžená miecha

Predĺžená miecha (medulla oblongata) je najkaudálnejšia časť mozgu a plynulé pokračovanie miechy smerom do lebečnej dutiny. Je dlhá približne 20 až 25 mm. Hranicu medzi miechou a predĺženou miechou predstavuje kríženie pyramídovej dráhy, nazývané decussatio pyramidum.

Na ventrálnej ploche predĺženej miechy vystupujú dve pozdĺžne pyramídy, v ktorých prebieha tractus corticospinalis. Medzi pyramídami sa nachádza fissura mediana anterior. Laterálne sa nachádzajú párové vyvýšeniny nazývané oliva a dorzálne od nich pedunculi cerebellares inferiores, ktoré spájajú predĺženú miechu s mozočkom.

V predĺženej mieche sa nachádzajú jadrá viacerých hlavových nervov a centrá životne dôležitých nepodmienených reflexov. Patria medzi ne reflexy súvisiace s dýchaním, srdcovou činnosťou, reguláciou krvného tlaku, prehĺtaním, kašľaním, kýchaním, zvracaním, slzením a žmurkaním.

Nervové bunky medzi jadrami vytvárajú sieťovitú retikulárnu formáciu. Tá sa podieľa na regulácii dýchania, srdcovej činnosti a krvného tlaku a vysiela vzruchy do mozgovej kôry, kde udržiava základnú aktivitu potrebnú pre bdelosť. Ťažké poškodenie retikulárnej formácie môže viesť k bezvedomiu až kóme.

Z predĺženej miechy odstupujú hlavové nervy IX, X, XI a XII. V ich jadrách sa spracúvajú motorické, senzitívne a viscerálne informácie.

Varolov most

Varolov most (pons Varoli) leží medzi predĺženou miechou a stredným mozgom. Tvorí nápadné priečne vyklenutie na ventrálnej strane mozgového kmeňa a fyziologicky spája mozgový kmeň s mozočkom.

Ventrálnou časťou mosta prebieha sulcus basilaris, v ktorom sa nachádza bazilárna tepna. Laterálne most prechádza do stredných mozočkových stôp, teda pedunculi cerebellares medii, ktoré spájajú most s mozočkom.

Predná časť mosta obsahuje bielu hmotu a prechádzajú ňou nervové dráhy vrátane pyramídovej dráhy. V zadnej časti sa nachádzajú jadrá niektorých hlavových nervov. Z mosta odstupujú nervy V, VI, VII a VIII.

V oblasti mosta a retikulárnej formácie sa nachádzajú respiračné centrá, ktoré usmerňujú rytmus dýchania. Most sa podieľa aj na prenose senzorických informácií a na riadení pohybov tváre.

Stredný mozog

Stredný mozog (mesencephalon) je najrostrálnejšia časť mozgového kmeňa a spája zadný mozog s medzimozgom. Je dlhý približne 2 cm a takmer celý je prekrytý hemisférami koncového mozgu.

Stredným mozgom prechádza aquaeductus mesencephali, nazývaný aj Sylviov kanálik. Je to úzky kanál, ktorý spája III. a IV. mozgovú komoru a vedie ním mozgovomiechový mok. Okolo kanála sa nachádza substantia grisea centralis.

Dorzálne od aqueductu leží tectum mesencephali, ktoré obsahuje dva páry hrbolčekov: colliculi superiores a colliculi inferiores. Predné hrbolčeky sa podieľajú na zrakových reflexoch a zadné na sluchových reflexoch. Zabezpečujú napríklad reflexné pohyby očí a hlavy za svetlom alebo zvukom.

Ventrálnu časť stredného mozgu tvorí pedunculus cerebri, ktorý sa skladá z tegmentum mesencephali a crura cerebri. Medzi oboma mozgovými stopkami sa nachádza fossa interpeduncularis. Hranicu medzi crura cerebri a tegmentom tvorí substantia nigra.

Substantia nigra obsahuje pigmentované nervové bunky a jej pars compacta produkuje dopamín. Dopamín je dôležitý pre reguláciu motorických funkcií. V tegmentum sa nachádza aj nucleus ruber, ktorý sa podieľa na regulácii pohybov končatín a svalového tonusu.

Zo stredného mozgu odstupujú hlavové nervy III a IV. Nachádzajú sa tu jadrá okohybných nervov, ktoré riadia pohyby očnej gule, akomodáciu a zúženie zrenice. Súčasťou stredného mozgu je aj nucleus mesencephalicus nervi trigemini, ktorý prijíma informácie zo svalových a kĺbových receptorov žuvacieho svalstva a okohybných svalov.

Mozoček

Mozoček (cerebellum) je uložený v zadnej lebečnej jame dorzálne od predĺženej miechy a Varolovho mosta. Skladá sa z dvoch hemisfér, ktoré spája úzky stredový pás nazývaný vermis cerebelli alebo mozočkový červ.

Mozoček koordinuje činnosť kostrových svalov, reguluje svalový tonus, udržiava rovnováhu a vzpriamené držanie tela. Monitoruje proprioceptívne, zrakové, hmatové, rovnovážne a sluchové vnemy a podieľa sa na ukladaní naučených pohybových vzorcov.

Poškodenie mozočka vedie k poruchám koordinácie pohybov, rovnováhy a presnosti. Takáto porucha sa nazýva ataxia. Prejavuje sa napríklad neistou chôdzou, nekoordinovanými pohybmi končatín alebo poruchami presnosti jemnej motoriky.

Makroskopická stavba mozočka

Na povrchu mozočka sa nachádzajú početné priečne brázdy, ktoré oddeľujú jednotlivé časti vermis a hemisfér. Najhlbšie brázdy rozdeľujú mozoček na laloky, menšie brázdy oddeľujú lobuly a najmenšie brázdy vytvárajú rovnobežné lístky označované ako folia cerebelli.

Povrch mozočka pokrýva sivá hmota, ktorá vytvára cortex cerebelli. Vo vnútri sa nachádza biela hmota, corpus medullare. Tá sa rozvetvuje do lístkov kôry vo forme laminae albae. Na sagitálnom reze vermis vytvára charakteristickú stromčekovitú kresbu nazývanú arbor vitae, teda strom života.

Mozoček je spojený s mozgovým kmeňom tromi pármi mozočkových stôp:

• Pedunculi cerebellares inferiores spájajú predĺženú miechu s mozočkom.
• Pedunculi cerebellares medii spájajú Varolov most s mozočkom.
• Pedunculi cerebellares superiores spájajú tegmentum stredného mozgu s mozočkom.

Všetky mozočkové stopy obsahujú dráhy smerujúce do mozočka aj z mozočka. Medzi hornými mozočkovými stopkami je napnuté velum medullare superius, ktoré tvorí prednú časť strechy IV. mozgovej komory.

Histologická stavba kôry mozočka

Kôra mozočka má tri vrstvy. Povrchovú molekulárnu vrstvu tvorí stratum moleculare, strednú vrstvu tvorí stratum gangliosum s Purkyňovými bunkami a najvnútornejšiu zrnitú vrstvu tvorí stratum granulosum.

• Stratum moleculare obsahuje málo buniek, malé multipolárne neuróny a košičkovité bunky.
• Stratum gangliosum obsahuje jednotlivo uložené hruškovité Purkyňove bunky.
• Stratum granulosum obsahuje veľké množstvo malých neurónov a zrnité bunky.

Purkyňove bunky patria medzi najväčšie a najkomplexnejšie nervové bunky. Ich axóny končia v mozočkových jadrách, kde sa nachádzajú telá multipolárnych neurónov.

Jadrá mozočka

V bielej hmote mozočka sa nachádzajú párové zhluky sivej hmoty, teda nuclei cerebelli. Najväčším jadrom je nucleus dentatus. Ďalšie jadrá tvoria nucleus emboliformis, nucleus globosus a nucleus fastigii.

Nuclei emboliformis, globosus a fastigii vysielajú eferentné dráhy do nucleus ruber, retikulárnych jadier, stredného mozgu, mosta a predĺženej miechy. Mozočkové jadrá sú východiskom dráh, ktorými je mozoček zapojený do systému kontroly pohybov.

Vývojové a funkčné členenie mozočka

Podľa vývojových vzťahov sa mozoček člení na vestibulárny, spinálny a cerebrálny mozoček. Vestibulárny mozoček je najstaršia časť a súvisí s vestibulárnymi dráhami. Tvorí ho flocculus, lingula a nodulus.

Spinálny mozoček súvisí so spinocerebelárnymi dráhami a zahŕňa predné časti lobulus centralis, culmen a lobulus quadrangularis superior a zadné časti pyramis, uvula a paraflocculus.

Cerebrálny mozoček sa vyvíja pod vplyvom aferentácie z mozgovej kôry prostredníctvom pontocerebelárnej dráhy. Je najmladšou vývojovou časťou a označuje sa aj ako neocerebellum.

Medzimozog

Medzimozog (diencephalon) leží medzi mozgovým kmeňom a koncovým mozgom a je takmer úplne prekrytý hemisférami. Obsahuje III. mozgovú komoru a tvorí spojenie medzi vyššími oddielmi mozgu, mozgovým kmeňom a hormonálnym systémom.

Medzimozog sa skladá najmä z talamu, hypotalamu, epitalamu, metatalamu a subtalamu. Jednotlivé časti sa podieľajú na prepájaní zmyslových dráh, riadení vnútorného prostredia, regulácii spánku, bdelosti, hormónov a pohybov.

Talamus

Talamus je zoskupenie mnohých mozgových jadier a funguje ako prepájacia alebo reléová stanica. Takmer všetky senzitívne vzostupné dráhy smerujúce do mozgovej kôry prechádzajú talamom, okrem čuchových dráh.

Talamus môže podnety prepustiť do mozgovej kôry alebo ich utlmiť, preto sa označuje ako brána vedomia. Sprostredkúva spracovanie dotyku, tlaku, bolesti, teploty, chuťových a ďalších senzorických informácií a podieľa sa aj na pozornosti, bdelosti a citovom zafarbení vnemov.

Hypotalamus

Hypotalamus je významným regulátorom homeostázy a prepája nervovú sústavu s endokrinným systémom. Udržiava telesnú teplotu, rovnováhu tekutín, príjem potravy, pocit smädu, spánok, sexuálne správanie a denný rytmus.

Prostredníctvom hypofýzy ovplyvňuje tvorbu a uvoľňovanie hormónov, ktoré regulujú rast, metabolizmus, reprodukciu a stresovú odpoveď. Hypotalamus spracúva informácie z autonómneho nervového systému a pomáha udržiavať stabilné vnútorné prostredie organizmu.

Epitalamus, epifýza a ďalšie časti

Epitalamus tvorí strechu III. mozgovej komory a obsahuje epifýzu alebo šuškovité teliesko. Epifýza produkuje melatonín, ktorý sa podieľa na regulácii cirkadiánneho rytmu a cyklu spánku a bdenia.

Metatalamus obsahuje štruktúry zapojené do zrakovej a sluchovej dráhy. Subtalamus zahŕňa jadrá, ktoré súvisia s plánovaním a reguláciou pohybov.

Koncový mozog

Koncový mozog (telencephalon) je najväčšia a vývojovo najmladšia časť mozgu. Súvisí s vyššími nervovými činnosťami, ako sú vedomie, myslenie, pamäť, reč, učenie, emócie, zmyslové vnímanie a vôľové pohyby.

Koncový mozog sa skladá z dvoch hemisfér oddelených veľkou pozdĺžnou štrbinou. Hemisféry sú navzájom spojené mohutným zväzkom nervových vlákien nazývaným corpus callosum alebo kalózne teleso.

Každá hemisféra obsahuje mozgovú kôru, bielu hmotu a hlboko uložené jadrá. Povrch hemisfér je zvrásnený do závitov a brázd, čím sa zväčšuje plocha mozgovej kôry bez neúmerného zväčšenia objemu lebky.

Laloky mozgovej kôry

Každá hemisféra sa člení na čelný, temenný, spánkový a tylový lalok. Funkčne sa často vyčleňuje aj limbický lalok, ktorý súvisí s emóciami a pamäťou.

Čelný lalok koordinuje správanie na vysokej úrovni, motorické zručnosti, úsudok, plánovanie a pozornosť. Temenný lalok organizuje a interpretuje zmyslové informácie z iných častí mozgu. V spánkových lalokoch sa nachádza sluchová kôra a tylové laloky sa výrazne podieľajú na čítaní a rozpoznávaní farieb a tvarov.

Šedá a biela hmota

Šedú hmotu tvoria najmä telá neurónov, dendrity a synaptické spojenia. V koncovom mozgu vytvára na povrchu mozgovú kôru a vo vnútri ďalších oddielov mozgu vytvára jadrá.

Bielu hmotu tvoria najmä axóny nervových buniek. Mnohé axóny sú obalené myelínovou pošvou, ktorá má svetlú farbu a urýchľuje vedenie nervových vzruchov. Biela hmota spája jednotlivé oblasti mozgu navzájom a vytvára dráhy medzi mozgom, miechou a periférnymi štruktúrami.

Histologické vrstvy mozgovej kôry

Neokortex má šesť laminárnych vrstiev, ktoré sa líšia typom a usporiadaním neurónov:

1. Lamina zonalis obsahuje drobné asociačné neuróny.
2. Lamina granularis externa obsahuje malé pyramídové bunky a drobné okrúhle neuróny.
3. Lamina pyramidalis externa obsahuje stredne veľké pyramídové bunky a Martinottiho bunky.
4. Lamina granularis interna obsahuje husto usporiadané asociačné bunky.
5. Lamina pyramidalis interna obsahuje veľké pyramídové bunky, známe ako Betzove bunky.
6. Lamina multiformis obsahuje rôznorodé polymorfné neuróny vrátane Martinottiho buniek.

Podľa histologickej stavby sa koncový mozog člení na isokortex alebo neokortex a alokortex, ktorý zahŕňa archipallium a paleopallium. Rozdiely v usporiadaní buniek v jednotlivých oblastiach kôry sa označujú ako cytoarchitektonika.

Hemisféry a ich spolupráca

Ľavá a pravá hemisféra sú anatomicky podobné, ale niektoré funkcie môžu byť v jednej z nich výraznejšie zastúpené. Ľavá hemisféra sa tradične spája s analytickým a logickým myslením, rečou, písaním a počítaním, zatiaľ čo pravá hemisféra sa spája s predstavivosťou, tvorivosťou, hudbou, priestorovým vnímaním a interpretáciou neverbálnej komunikácie.

Obe hemisféry však fungujú ako dve polovice jedného celku. Komunikácia medzi nimi je nevyhnutná pre správne spracovanie komplexných úloh. Ľavá hemisféra ovláda najmä pravú stranu tela a pravá hemisféra ovláda najmä ľavú stranu tela, čo súvisí s krížením motorických dráh v oblasti predĺženej miechy.

Kalózne teleso umožňuje prenos informácií z jednej hemisféry do druhej. Výskumy pacientov, ktorým bolo kalózne teleso prerušené pri liečbe ťažkej epilepsie, ukázali, že oddelenie hemisfér môže viesť k zmenám správania a narušeniu spolupráce medzi jednotlivými funkčnými systémami.

Limbický systém

Limbický systém nie je jediná anatomicky ohraničená časť mozgu, ale súbor štruktúr patriacich do rôznych oblastí. Zahŕňa napríklad amygdalu, hipokampus, mamilárne telieska, vybrané jadrá talamu a časti koncového mozgu.

Limbický systém súvisí s emóciami, motiváciou, pamäťou a autonómnymi reakciami. Amygdala sa podieľa na spracovaní strachu, agresie a ďalších emočných reakcií. Hipokampus prepája nové zmyslové informácie s predchádzajúcimi skúsenosťami a zohráva dôležitú úlohu pri vytváraní pamäťových stôp.

Nervové bunky a neuroglia

Základnou štruktúrnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je neurón. Neuróny prijímajú, spracúvajú a vysielajú elektrochemické signály. Mozog obsahuje približne 86 miliárd neurónov, pričom v niektorých zdrojoch sa uvádza širší odhad približne 50 až 100 miliárd.

Neurón sa skladá z tela bunky, dendritov a axónu. V tele bunky sa nachádza jadro a väčšina organel. Dendrity prijímajú signály z iných buniek a axón vedie nervový vzruch k ďalším neurónom, svalom alebo žľazám.

• Senzorické alebo aferentné neuróny privádzajú informácie z receptorov do centrálnej nervovej sústavy.
• Motorické alebo eferentné neuróny vedú povely z centrálnej nervovej sústavy k svalom a žľazám.
• Interneuróny prepájajú neuróny v mozgu a mieche.

Neuróny sú podporované bunkami neuroglie. Gliové bunky izolujú neuróny, podieľajú sa na ich výžive, odstraňujú poškodené štruktúry a chránia nervové tkanivo pred patogénmi. Na rozdiel od vysoko špecializovaných neurónov si gliové bunky zachovávajú schopnosť delenia.

Astrocyty sprostredkúvajú transport látok z krvi do nervového tkaniva a podieľajú sa na vytváraní hematoencefalickej bariéry. Po mechanickom poškodení nervového tkaniva môžu vytvoriť gliovú jazvu.

Mikroglia predstavuje imunitnú zložku centrálnej nervovej sústavy. Má schopnosť fagocytózy a odstraňuje poškodené bunky, zvyšky tkaniva a niektoré patogény.

Ependýmové bunky vystielajú mozgové komory. Oligodendrocyty vytvárajú myelín v centrálnej nervovej sústave, zatiaľ čo Schwannove bunky tvoria myelínový obal v periférnych nervoch.

Mozgové obaly

Mozog a miechu obklopujú tri väzivové obaly nazývané pleny alebo meningy. Ich úlohou je mechanická ochrana, vytvorenie priestorov pre cievy a splavy a spolupráca s mozgovomiechovým mokom.

• Tvrdá plena (dura mater) je vonkajší pevný obal z tuhého kolagénového väziva. V lebke prilieha ku kostiam a vytvára žilové splavy.
• Pavúčnica (arachnoidea) je jemný stredný obal, ktorý nevstupuje do mozgových brázd. Je bezcievna a vysiela trámce smerom k pia mater.
• Cievnatka (pia mater) je vnútorný bohato prekrvený obal, ktorý tesne prilieha k povrchu mozgu a vstupuje do jeho brázd a záhybov.

Medzi pavúčnicou a cievnatkou sa nachádza subarachnoidálny priestor vyplnený mozgovomiechovým mokom. Tento priestor obsahuje aj cievy a umožňuje ochranné obtekanie mozgu a miechy.

Mozgovomiechový mok a komorový systém

V mozgu sa nachádzajú štyri mozgové komory, v ktorých a okolo mozgu a miechy cirkuluje mozgovomiechový mok alebo likvor. Komorový systém tvoria dve postranné komory, III. mozgová komora a IV. mozgová komora.

1. Každá hemisféra obsahuje jednu postrannú komoru.
2. Postranné komory komunikujú s III. komorou prostredníctvom Monrových otvorov.
3. III. komora je uložená v medzimozgu.
4. III. komora je spojená so IV. komorou cez aquaeductus mesencephali.
5. IV. komora leží medzi mozgovým kmeňom a mozočkom.

IV. komora komunikuje so subarachnoidálnym priestorom cez jeden stredový otvor foramen Magendi a dva bočné otvory foramina Luschkae. Tieto otvory umožňujú cirkuláciu likvoru medzi komorovým systémom a priestorom okolo mozgu.

Mozgovomiechový mok je číra mimobunková tekutina podobná krvnej plazme. Za fyziologických podmienok obsahuje len veľmi málo buniek a bielkovín. Mozog nadľahčuje, tlmí nárazy a chráni nervové tkanivo pred mechanickým poškodením.

Cievnatá pletenec

Plexus choroideus sa nachádza v mozgových komorách a produkuje mozgovomiechový mok. Vzniká vchlípením ependýmových buniek spolu s cievami. Na povrchu má jednovrstvový kubický alebo cylindrický epitel, ktorý môže obsahovať mikroklky a riasinky.

Hematolikvorová bariéra reguluje prechod látok medzi krvou a mozgovomiechovým mokom. Tvoria ju endotel cievy, epitel choroidálneho klku a ependým.

Bariéry mozgu

Hematoencefalická bariéra oddeľuje krv od medzibunkového priestoru nervového tkaniva. Tvorí ju najmä endotel kapilár, bazálna lamina a výbežky astrocytov. Bariéra obmedzuje prenikanie mnohých látok do mozgu a pomáha udržiavať stabilné vnútorné prostredie neurónov.

Hematolikvorová bariéra oddeľuje krv od mozgovomiechového moku. Jej úlohou je regulovať zloženie likvoru, ktorý obklopuje mozog a miechu a podieľa sa na ich mechanickej ochrane.

Cievne zásobenie mozgu

Krv bohatá na kyslík sa do mozgu dostáva vnútornými krčnými tepnami a vertebrálnymi tepnami. Ich vetvy vytvárajú Willisov arteriálny kruh, z ktorého odstupujú cievy zásobujúce jednotlivé časti mozgu.

Žilová krv sa odvádza povrchovými a hlbokými mozgovými žilami do mozgových žilových splavov. Odtiaľ pokračuje do vnútornej krčnej žily.

Prepojenie mozgu s miechou

Miecha je valcovitý nervový povrazec uložený v chrbticovom kanáli. Jej hlavnou funkciou je prepájať mozog so zvyškom tela a prenášať vzostupné senzorické a zostupné motorické informácie.

Na priečnom reze má miecha sivú hmotu uloženú vnútri a bielu hmotu na povrchu. Sivá hmota má tvar písmena H a vytvára predné, zadné a v hrudnej oblasti aj bočné rohy. Bielu hmotu tvoria myelinizované axóny usporiadané do predných, bočných a zadných povrazcov.

V predných rohoch sa nachádzajú motorické neuróny, v zadných rohoch senzitívne neuróny a v bočných rohoch bunky autonómneho nervového systému. Zadné miechové korene sú aferentné a predné miechové korene eferentné. Ich spojením vzniká zmiešaný miechový nerv.

Miecha je zároveň reflexným centrom. Reflexný oblúk tvorí receptor, aferentná dráha, reflexné centrum v sivej hmote, eferentná dráha a efektor. Reflexy môžu byť monosynaptické alebo polysynaptické.

Ako mozog spracúva informácie

Informácie zo zmyslových receptorov prichádzajú do centrálnej nervovej sústavy senzorickými neurónmi. Mozog ich triedi, porovnáva s uloženými skúsenosťami a vytvára odpoveď. Motorickými dráhami následne vysiela pokyny ku kostrovým svalom, žľazám alebo vnútorným orgánom.

Jednoduché reflexy môžu byť riadené najmä miechou alebo mozgovým kmeňom. Pri zložitejších činnostiach sa do spracovania zapájajú mozoček, bazálne gangliá, talamus a mozgová kôra.

Retikulárna formácia filtruje veľké množstvo nervových impulzov a pomáha vybrať podnety dôležité pre vedomie a pozornosť. Retikulárny aktivačný systém môže okamžite upozorniť mozog na potenciálne nebezpečenstvo, napríklad na zápach dymu, a súčasne potlačiť menej dôležité vnemy.

Ochrana a udržiavanie zdravia mozgu

Mozog je chránený lebkou, mozgovými obalmi a mozgovomiechovým mokom. Pri kontaktných športoch alebo jazde na bicykli môže prilba znížiť riziko poranenia hlavy a pri jazde v automobile je dôležité používať bezpečnostný pás.

Pravidelný pohyb podporuje prietok krvi mozgom a môže prispieť k lepšiemu emocionálnemu zdraviu, učeniu a zachovaniu kognitívnych funkcií. Dôležitá je aj vyvážená strava, primeraný spánok, nefajčenie a kontrola rizikových faktorov, ako sú vysoký krvný tlak, zvýšený cholesterol a poruchy krvného cukru.

Počas spánku sa spracúvajú a ukladajú spomienky a zážitky. Duševnú aktivitu podporujú čítanie, učenie, riešenie úloh, krížovky, sudoku, skladanie hlavolamov a udržiavanie sociálnych vzťahov.

Pri náhlej silnej bolesti hlavy, poruche reči, poklese tváre, strate citlivosti alebo hybnosti jednej strany tela, náhlej poruche vedomia, záchvate či výraznej dezorientácii je potrebné bezodkladne vyhľadať lekársku pomoc.

tags: #anatomia #clenenie #mozgu