Za príjem potravy je zodpovedný predovšetkým hypotalamus, ktorý je súčasťou medzimozgu. Hypotalamus spracováva informácie prichádzajúce z autonómneho nervového systému a jeho úloha zahŕňa kontrolu jedla, spánku a sexuálneho správania.
Medzi niektoré špecifické činnosti, za ktoré je hypotalamus zodpovedný, patria udržiavanie denných fyziologických cyklov, ako je cyklus spánok-bdenie, kontrola chuti do jedla, regulácia telesnej teploty a riadenie produkcie a uvoľňovania hormónov. Príjem potravy však nevzniká činnosťou jedinej izolovanej štruktúry, pretože na regulácii hladu, sýtosti, motivácie a odmeňovania sa podieľajú aj ďalšie časti mozgu a nervovej sústavy.
Hypotalamus ako hlavné centrum príjmu potravy
Hypotalamus je časť medzimozgu, ktorá leží pod mozgovými hemisférami. Je veľmi dôležitým orgánom pre funkciu endokrinného systému, pretože vylučuje množstvo hormónov, ktoré okrem iného riadia činnosť hypofýzy; okrem toho táto časť mozgu kontroluje telesnú teplotu a podieľa sa na javoch súvisiacich s výživou alebo reprodukciou.
Hypotalamus spracováva informácie, ktoré prichádzajú z autonómneho nervového systému. Jeho úloha zahŕňa kontrolu jedla, spánku a sexuálneho správania. V rámci riadenia vnútorného prostredia organizmu koordinuje aj hospodárenie s vodou a soľami, telesnú teplotu, hormonálne procesy, dýchanie a krvný obeh.
| Funkcia hypotalamu | Význam pre organizmus |
|---|---|
| Kontrola chuti do jedla | Regulácia hladu a príjmu potravy |
| Udržiavanie denných fyziologických cyklov | Koordinácia cyklu spánok-bdenie |
| Regulácia telesnej teploty | Udržiavanie stálej vnútornej teploty tela |
| Riadenie produkcie a uvoľňovania hormónov | Prepojenie nervovej a endokrinnej regulácie |
| Riadenie činnosti vnútorných orgánov | Koordinácia autonómnych funkcií organizmu |
Ako mozog rozhoduje o hlade a sýtosti
Pocit hladu a potreba prijať potravu vznikajú na základe spolupráce mozgu, tráviacej sústavy, hormonálneho systému a autonómneho nervového systému. Mozog prijíma informácie o energetickom stave tela, množstve živín, naplnení žalúdka a aktuálnej hladine hormónov.
Pri konzumácii jedla pankreas uvoľňuje inzulín, ktorý umožňuje, aby sa glukóza získaná z potravy dostala dovnútra bunky a tam bola premenená na energiu. Časť z inzulínu sa dostane do mozgu, kde pôsobí na tlmenie chuti do jedla.
Na regulácii príjmu potravy sa podieľajú aj signály z tráviacej sústavy. Za druhý mozog sú často označované naše črevá. Tzv. enterický autonómny nervový systém tráviacej sústavy funguje nezávisle od mozgu, zároveň s ním však veľmi intenzívne komunikuje.
Úloha hormónov pri regulácii príjmu potravy
Hypotalamus je dôležitým spojovacím článkom medzi nervovým systémom a hormonálnou reguláciou. Nervová časť hypofýzy je zásobárňou hormónov, ktoré produkuje hypotalamus: oxytocínu a vazopresínu.
Pri regulácii príjmu potravy mozog reaguje na zmeny energetických zásob a na hormóny, ktoré informujú o potrebe jedla alebo o dostatočnom energetickom príjme. Ak je reakcia mozgu na inzulín oslabená, môže sa meniť spôsob, akým telo spracováva jedlo.
Ale reakcia mozgu na hormón je u niektorých ľudí s obezitou oslabená. Táto inzulínová rezistencia mozgu ovplyvňuje to, ako telo spracováva jedlo.
Ktoré ďalšie časti mozgu ovplyvňujú jedenie
Limbický systém
Limbický systém sa všeobecne neuvádza ako jedna z anatomických častí mozgu. Zahŕňa prvky centrálnej nervovej sústavy patriace do rôznych častí mozgu, medzi ktoré patria mamilárne telesá, amygdala, hipokampus, talamus a kalózne teleso.
Limbický systém však stojí za zmienku z toho dôvodu, že je považovaný za centrum spojené s procesmi, ako sú emócie, pamäť alebo motivácia, a navyše súvisí s činnosťou autonómneho nervového systému. Preto ovplyvňuje aj to, či človek konzumuje potravu v reakcii na skutočný hlad, alebo na emócie, stres, zvyk či očakávanie príjemného zážitku.
Veľký mozog a mozgová kôra
V lekárskej terminológii označuje mozog, teda cerebrum, najväčšiu časť celého mozgu, ktorá sa skladá z dvoch mozgových hemisfér. Sú od seba oddelené pozdĺžnou štrbinou, ale to neznamená, že mozgové hemisféry nie sú vo vzájomnom kontakte - spojenie medzi nimi zaisťujú nervové vlákna umiestnené vo veľkej nervovej trubici, známej tiež ako corpus callosum.
Vonkajšiu časť mozgových hemisfér tvorí mozgová kôra, tvorená šedou hmotou, v ktorej sú umiestnené telá nervových buniek, neuróny. Pod šedou hmotou sa zase nachádza biela hmota, ktorú tvoria vlákna, teda axóny nervových buniek.
V jednotlivých lalokoch sa nachádzajú centrá zodpovedné za rôzne činnosti centrálneho nervového systému. Čelné laloky koordinujú správanie na vysokej úrovni, ako sú motorické zručnosti, riešenie problémov, úsudok, plánovanie a pozornosť, a tiež riadia emócie, osobnosť a temperament.
Spánkové laloky koordinujú špecifické funkcie vrátane sluchu, vizuálnej pamäte, verbálnej pamäte a interpretácie emócií a reakcií iných ľudí. Temenné laloky sa podieľajú na organizácii a interpretácii zmyslových informácií z iných častí mozgu.
Centrá odmeny a motivácie
Pri jedení nejde iba o odstránenie energetického nedostatku. Potrava môže vyvolávať príjemné vnemy a aktivovať mechanizmy motivácie a odmeny. Na tomto procese sa podieľajú štruktúry limbického systému a ďalšie oblasti mozgu, ktoré prepájajú chuť, čuch, emócie, pamäť a očakávanie.
Funkciou spánkového laloku je analyzovať sluchové, ale aj čuchové podnety. Čuch a chuť pritom zohrávajú významnú úlohu pri výbere potravy, rozpoznávaní jedla a vytváraní asociácií medzi konkrétnymi potravinami a príjemnými alebo nepríjemnými skúsenosťami.
Prepojenie mozgu a tráviacej sústavy
Tráviaca sústava nie je od mozgu oddelený systém. Za druhý mozog sú často označované naše črevá, pretože enterický autonómny nervový systém tráviacej sústavy funguje nezávisle od mozgu, zároveň s ním však veľmi intenzívne komunikuje.
Komunikácia prebieha prostredníctvom nervových signálov, hormónov a informácií o naplnení tráviaceho traktu a dostupnosti živín. Mozog tak môže prispôsobovať pocit hladu, začiatok jedla, jeho ukončenie aj spracovanie prijatej energie.
Pri vykonávaní činnosti sa v mozgu aktivuje rad rôznych centier, ktoré majú zabezpečiť, aby telo vykonalo plánovanú činnosť správnym spôsobom. Pri príjme potravy sa preto súčasne zapájajú centrá motivácie, zmyslového vnímania, autonómneho riadenia, hormonálnej regulácie a pohybovej koordinácie.
Čo sa deje v mozgu pri konzumácii nezdravých potravín
Najnovšia štúdia naznačuje, že päť dní neustáleho jedenia nezdravých potravín môže spôsobiť zmeny činnosti nášho mozgu. Podľa najnovšej štúdie, uverejnenej v časopise Nature, môže byť už päť dní, počas ktorých konzumujeme nezdravé jedlá, problematických.
Ak si neustále počas týchto piatich dní doprajete čipsy, čokoládové tyčinky, hranolčeky a iné nezdravé jedlá, tak si koledujete o veľký problém. Len takýto krátky čas nezdravého stravovania môže viesť k zmenám v činnosti mozgu.
Vedci z Univerzity v Tübingene v Nemecku sa rozhodli otestovať zdravých mladých mužov, či sa im pri konzumácii nezdravých potravín zmenia vzorce mozgovej činnosti napriek tomu, že ich telesná hmotnosť zostane rovnaká.
Vedci v rámci štúdie testovali 29 zdravých mužov, pričom osemnástim z nich nariadili päťdňovú vysokokalorickú diétu. Zároveň im pripravili občerstvenie, ktoré malo o 1500 kalórií viac ako ich bežný denný kalorický príjem, ale aj vyšší obsah tuku či cukru.
Zmeny mozgovej aktivity a pamäti
Muži, ktorí sa celý čas stravovali nezdravo, vykazovali po piatich dňoch vyššiu aktivitu v troch oblastiach mozgu zapojených do reakcií na zmeny v stravovaní ako zvyšní účastníci, ktorí sa stravovali normálne.
Tento vzorec mozgovej aktivity je podobný tomu, ktorý sa vyskytuje u ľudí s obezitou alebo inzulínovou rezistenciou, čo môže viesť k cukrovke 2. typu. Sedem dní po nezdravom stravovaní účastníci výskumu horšie reagovali na vizuálne podnety, dokonca mali horšiu pamäť ako predtým.
Aj keď môže ísť o prehnane vysoké číslo kalorického príjmu, faktom je, že veľakrát jedávame denne ultraspracované potraviny bez toho, aby sme si to uvedomovali.
Úloha mozgu pri vedomom jedení
Vedomá činnosť človeka sa formuje v mozgovej kôre. Mozgová kôra je tvorená šedou hmotou, ktorá obsahuje telá nervových buniek, a jej zvrásnenie zvyšuje plochu mozgovej kôry.
Pri vedomom rozhodovaní o jedle sa uplatňujú najmä oblasti spojené s pozornosťou, plánovaním, rozhodovaním, pamäťou a kontrolou správania. Čelné laloky koordinujú správanie na vysokej úrovni, ako sú riešenie problémov, úsudok, plánovanie a pozornosť.
Vplyv emócií a návykov však môže vedomú kontrolu príjmu potravy oslabovať. Limbický systém je považovaný za centrum spojené s procesmi, ako sú emócie, pamäť alebo motivácia, a navyše súvisí s činnosťou autonómneho nervového systému.
Neuróny a prenos signálov pri príjme potravy
Okrem vyššie uvedených častí mozgu sú neoddeliteľnou súčasťou jeho fungovania aj nervové bunky zvané neuróny, ktorých mozog obsahuje až 100 miliárd. Neuróny dokážu vysielať a prijímať elektrochemické signály, a predstavujú tak pomyselné drôty v supervýkonnom počítači, ktorým je náš mozog.
Neurón sa skladá z dvoch hlavných častí: tela neurónu, teda somy, kde je uložené jadro, a výbežkov neurónu, ktorými sú krátke dendrity a dlhé axóny.
- Senzorické neuróny: privádzajú informáciu z periférií do centrálnej nervovej sústavy.
- Motorické neuróny: vedú povelový vzruch z centrálnej nervovej sústavy do svalov, kože a žliaz.
- Interneuróny: spájajú neuróny v rámci mozgu a miechy.
Pri príjme potravy sa uplatňujú senzorické informácie z ústnej dutiny, tráviacej sústavy a ďalších častí tela. Mozog následne spracuje tieto signály a prostredníctvom autonómnych a motorických dráh koordinuje činnosť tráviaceho systému, svalov a žliaz.
Vzťah príjmu potravy k ostatným funkciám mozgu
Mozog je zodpovedný za celý rad životne dôležitých procesov, ako napríklad dýchanie, telesnú teplotu, tlkot srdca, krvný tlak, prijímanie informácií z okolia, pohyb, myslenie, snívanie, orientáciu v priestore a prežívanie emócií.
Príjem potravy preto súvisí s viacerými regulačnými systémami. Hypotalamus spája kontrolu jedla s telesnou teplotou, spánkom, hormonálnou činnosťou a autonómnym riadením vnútorných orgánov.
Zadný mozog, ktorý sa skladá zo spomínanej predĺženej miechy, mozočku a Varolovho mozgu, ovláda funkcie nevyhnutné pre prežitie, ako je tlkot srdca, dýchanie, prehĺtanie, spánok či cirkadiánny rytmus.
Čo môže ovplyvniť fungovanie centier príjmu potravy
Na aktivitu mozgových centier súvisiacich s príjmom potravy vplýva energetický príjem, zloženie stravy, kvalita spánku, stres, emócie, pohyb, hormonálne zmeny a zdravotný stav.
Hoci mozog, rovnako ako zvyšok nášho tela, starne, môžeme jeho zdravie vedome podporiť a znížiť aj riziko rozvoja neurodegeneratívnych ochorení či napríklad zhoršenia pamäti a ďalších kognitívnych funkcií.
Dostatočný spánok
Prvým krokom k zdravému mozgu je predovšetkým dostatočný a kvalitný spánok. Počas noci sa totiž regeneruje nielen naše telo, ale aj mozog.
Podľa odborníkov dochádza pri spánku k spracovaniu a ukladaniu spomienok, zážitkov či traumy, ktoré sme predchádzajúci deň prežili. Podmienkou je však neprerušovaný spánok po dobu aspoň šiestich hodín, počas ktorého môžu prebehnúť všetky spánkové cykly a fázy.
Vyvážený jedálniček
V druhom rade by sme nemali zabúdať na zdravú a vyváženú stravu. Mozog pre svoju činnosť spotrebuje až 20 percent všetkej energie, a je tak nevyhnutné ho zásobovať živinami.
Kľúčovým prvkom pre zdravie mozgu sú predovšetkým omega 3 mastné kyseliny, ktoré nájdeme predovšetkým v rybách či napríklad olivovom oleji. Odborníci na výživu tak odporúčajú najmä stredomorskú kuchyňu, ktorá je známa svojim priaznivým vplyvom na zdravie nielen mozgu, ale celého tela.
To, čo jete, môže mať priamy vplyv na zdravie vášho mozgu, najmä s pribúdajúcim vekom. Mnohé z potravín, ktoré sa často odporúčajú pre zdravie mozgu, zahŕňajú veľa zelene, ovocia, orechov, rýb, celozrnných výrobkov a olivového oleja.
Pravidelný pohyb
Zabúdať by sme nemali ani na pravidelný pohyb - ako ukazuje množstvo štúdií, ľudia pravidelne vystavení fyzickej aktivite majú nižšie riziko rozvoja Alzheimerovej choroby a ďalších neurodegeneratívnych ochorení.
Nie je potrebné sa venovať vrcholovému športu. Vášmu zdraviu prospeje svižnejšia prechádzka, plávanie, beh či napríklad jazda na bicykli.
Pravidelné kardio cvičenie stimuluje prietok krvi v celom tele vrátane mozgu. Môže tiež zlepšiť emocionálne zdravie, schopnosť učiť sa, znížiť úzkosť a znížiť úbytok kognitívnych funkcií.
Zdravý kardiovaskulárny systém
Pohyb tiež podporuje váš kardiovaskulárny systém, bez ktorého nemôže mozog správne fungovať. Okrem pravidelnej fyzickej aktivity je vhodné tiež venovať pozornosť cholesterolu, krvnému cukru či tlaku.
Zdravé cievy sú jedným z najlepších spôsobov, ako predchádzať cievnej mozgovej príhode. Pri náhlom poškodení oblastí mozgu môže dôjsť k poruchám vedomia, pohybu, zmyslového vnímania, pamäti alebo reči.
Obmedzenie fajčenia a nezdravých potravín
Fajčenie nie je dobré pre vaše celkové zdravie. To sa týka aj vášho mozgu: fajčenie môže viesť k úbytku kognitívnych funkcií.
Veľakrát jedávame ultraspracované potraviny bez toho, aby sme si to uvedomovali. Krátky čas nezdravého stravovania môže viesť k zmenám v činnosti mozgu a k zmenám v oblastiach zapojených do reakcií na stravovanie.
Trénovanie mozgu
Rovnako ako je nevyhnutné trénovať svaly, aby sme predišli ich atrofii, aj mozog vyžaduje pravidelnú činnosť. Akonáhle ho prestaneme používať, s našimi kognitívnymi schopnosťami to pôjde z kopca.
Skúste preto do svojho každodenného režimu zaradiť činnosti, ktoré zapoja mozgové závity, či už ide o lúštenie krížoviek, sudoku, čítanie alebo napríklad skladanie hlavolamov.
Starostlivosť o mentálne zdravie
Na záver nezostáva nič iné len dodať, že so zdravým mozgom súvisí aj naša mentálna a psychická pohoda. Nezabudnite preto udržiavať sociálne vzťahy, minimalizovať stres a naopak dostatočne relaxovať.
Snažte sa z času na čas skontrolovať svoje myšlienky alebo pocity. Dobrým spôsobom, ako si tento zvyk osvojiť, je vedenie denníka.
