Najväčšia cieva zásobujúca mozog indikovaná na MTT

Najväčšia cieva ľudského tela je aorta, ktorá vychádza z ľavej komory srdca a prostredníctvom svojich vetiev privádza okysličenú krv do celého tela vrátane mozgu. Mozog však nie je zásobovaný priamo celou aortou, ale najmä tepnami odstupujúcimi z aortálneho oblúka: ramennohlavou tepnou, ľavou spoločnou krčnicou a ľavou podkľúčnou tepnou.

Najdôležitejšou tepnou zásobujúcou mozog je vnútorná krčná tepna, ktorá vzniká pokračovaním spoločnej krčnej tepny a privádza krv do predných oblastí mozgu. Zadné časti mozgu zásobuje bazilárna tepna, ktorá vzniká spojením vertebrálnych tepien. Pri vyšetrení MTT sa hodnotí čas prechodu krvi mozgovým tkanivom; jeho predĺženie môže upozorniť na zhoršené prekrvenie alebo prekážku v prívodných mozgových tepnách.

Aorta ako začiatok krvného zásobenia mozgu

Srdcovnica (lat. aorta) je najväčšia cieva v ľudskom tele. Aorta alebo srdcovnica je najväčšia a najviac namáhaná cieva ľudského tela. Každý deň transportuje litre krvi do orgánov a mozgu. Aorta is the largest artery and the main blood vessel in the human body.

The aorta is the main artery and carries blood from the left ventricle. The aorta is the largest artery in the body. The aorta is the largest blood vessel and, at the same time, the most important artery, as it is the largest artery in the human body.

Aorta začína aortálnou chlopňou, ktorá vychádza z ľavej komory srdca. The aorta is the largest artery in the human body and carries blood from the left ventricle into the systemic circulation. The aorta marks the beginning of this blood flow away from the heart.

Arteries are also known as blood vessels that carry blood away from the heart. These blood vessels carry blood away from the heart. In contrast, veins carry blood toward the heart.

Časti aorty

Rozdeľujeme ju podľa toho, kde sa nachádza na: hrudnú (torakálnu) a brušnú (abdominálnu). Hrudnú aortu delíme na vzostupnú a zostupnú. The anatomy of the aorta consists of several sections, including the ascending aorta, the aortic arch, and the descending aorta.

Aorta je približne tvarovaná ako obrátená chôdza s paličkou. Z ľavej strany srdca smeruje spočiatku takmer zvislo nahor. Potom sa v aortálnom oblúku stáča približne o 180 stupňov a pokračuje nadol cez hrudník a brucho až do panvy.

Vzostupná aorta

Vzostupná aorta (ascendentná) je dlhá 4 až 5 cm. This section of the aorta is only a few centimeters long and runs almost vertically upward. The ascending aorta originates from the left ventricle and is separated from it by the aortic valve.

Of particular importance is the aortic valve, which regulates blood flow. Aortálna chlopňa oddeľuje ľavú komoru od vzostupnej aorty a zabezpečuje jednosmerný tok krvi.

Aortálny oblúk

Vzostupná aorta prechádza do aortálneho oblúka (lat. arcus aortae), z ktorého vystupujú všetky dôležité tepny. Arcus aortae je oblúkové stočenie aorty ascendens, jež následně pokračuje jako aorta descendens.

Z oblúka aorty odstupujú tri hlavné vetvy: truncus brachiocephalicus, ľavá spoločná krčná tepna a ľavá podkľúčna tepna. Z horného okraja aortálneho oblúka odstupujú cievy, ktoré zásobujú hlavu a horné končatiny.

Ramennohlavá tepna je dlhá 2 cm a vetví sa na pravú spoločnú a pravú podkľúčnu tepnu. Podkľúčne tepny pokračujú ako pazuchové tepny a neskôr ako ramenné tepny.

Zostupná aorta

Z oblúka pokračuje zostupná aorta (descendentná), ktorá prechádza cez bránicu až do brušnej časti, kde sa nazýva brušná aorta. Descending aorta makes up the largest part of the aorta.

Zostupná aorta sa delí na hrudnú a brušnú aortu. Hrudná aorta pokračuje cez hiatus aorticus bránice v úrovni Th12 ako aorta abdominalis.

Tepny, ktoré privádzajú krv do mozgu

Najväčšia cieva zásobujúca mozog nie je jedna izolovaná tepna, ale systém veľkých tepien, ktoré vznikajú z vetiev aortálneho oblúka. Hlavnými prívodnými tepnami sú dve spoločné krčné tepny a dve vertebrálne tepny.

Spoločná krčná tepna sa v oblasti krku delí na vonkajšiu a vnútornú krčnú tepnu. Vonkajšia krčná tepna zásobuje najmä štruktúry tváre a krku, zatiaľ čo vnútorná krčná tepna vstupuje do lebky a zásobuje prednú časť mozgu.

Pravá spoločná krčná tepna odstupuje z truncus brachiocephalicus. Ľavá spoločná krčná tepna odstupuje priamo z aortálneho oblúka. Podkľúčna tepna vydáva vertebrálnu tepnu, ktorá vystupuje smerom nahor cez priečne výbežky krčných stavcov a vstupuje do lebky.

Vnútorná krčná tepna

Vnútorná krčná tepna je hlavná prívodná tepna predného mozgového obehu. Po vstupe do lebky sa podieľa na zásobovaní mozgovej hemisféry a vydáva významné mozgové vetvy vrátane prednej a strednej mozgovej tepny.

Stredná mozgová tepna zásobuje rozsiahle oblasti bočnej plochy mozgovej hemisféry. Predná mozgová tepna zásobuje najmä mediálne časti čelového a temenného laloka. Tieto tepny sú klinicky významné pri uzávere alebo zúžení, ktoré môže viesť k ischemickej cievnej mozgovej príhode.

Vertebrálne tepny a bazilárna tepna

Vertebrálne tepny odstupujú z podkľúčnych tepien a prechádzajú smerom k lebke. Po vstupe do lebky sa pravá a ľavá vertebrálna tepna spájajú a vytvárajú bazilárnu tepnu.

Bazilárna tepna zásobuje mozgový kmeň, mozoček a zadné oblasti mozgu. Jej koncovými vetvami sú zadné mozgové tepny, ktoré sa podieľajú na zásobení okcipitálnych lalokov a častí spánkových lalokov.

Čo znamená MTT pri vyšetrení mozgu

MTT je skratka pre mean transit time, teda priemerný čas prechodu krvi mozgovým tkanivom. Ide o perfúzny parameter používaný najmä pri CT perfúzii alebo MR perfúzii mozgu.

MTT vyjadruje, ako dlho krv prechádza určitým objemom mozgového tkaniva. Ak je prietok krvi spomalený pre zúženie alebo uzáver tepny, krv môže cez postihnutú oblasť prechádzať dlhšie a MTT sa predlžuje.

Samotné predĺženie MTT neurčuje presné miesto ani príčinu poruchy. Výsledok sa musí hodnotiť spolu s klinickými príznakmi, CT alebo MR obrazom a ďalšími perfúznymi parametrami.

Význam predĺženého MTT pri nedokrvení mozgu

Predĺžený MTT môže poukazovať na spomalenie krvného obehu v časti mozgu. Takýto nález môže vzniknúť pri zúžení alebo uzávere prívodnej tepny, pri nedostatočnom kolaterálnom obehu alebo pri inej poruche perfúzie.

Pri ischemickej cievnej mozgovej príhode môže perfúzne vyšetrenie pomôcť rozlíšiť oblasť už nezvratne poškodeného tkaniva od oblasti ohrozenej nedokrvením. Význam nálezu však závisí od času od vzniku príznakov, rozsahu postihnutia a výsledkov ostatných vyšetrení.

CMP predstavuje cerebrovaskulárne ochorenie, ktorého príčinou vzniku je nedokrvenie mozgu. Môže vznikať upchatím tepny, napríklad trombózou alebo aterosklerózou mozgových tepien či iným zanesením tepien, ktoré následne nedokážu priviesť kyslík a živiny do mozgu.

Cievne choroby súvisiace s nálezom na MTT

Uzáver a zúženie prívodných mozgových tepien

I65 Uzáver a zúženie prívodných mozgových tepien, ktoré neviedli k mozgovému infarktu. I65.0 Uzáver a zúženie a. vertebralis. I65.1 Uzáver a zúženie a. basilaris.

I65.2 Uzáver a zúženie a. carotis. I65.3 Uzáver a zúženie viacerých prívodných mozgových tepien, obojstranne. I65.8 Uzáver a zúženie iných prívodných mozgových tepien. I65.9 Uzáver a zúženie bližšie neurčenej prívodnej mozgovej tepny.

Uzáver a zúženie mozgových tepien

I66 Uzáver a zúženie mozgových tepien, ktoré neviedli k mozgovému infarktu. I66.0 Uzáver a zúženie a.cerebri media. I66.1 Uzáver a zúženie a.cerebri anterior.

I66.2 Uzáver a zúženie a.cerebri posterior. I66.3 Uzáver a zúženie mozočkových tepien. I66.8 Uzáver a zúženie inej mozgovej tepny. I66.9 Uzáver a zúženie bližšie neurčenej mozgovej tepny.

Mozgový infarkt

I63 Mozgový infarkt. I63.0 Mozgový infarkt, zapríčinený trombózou prívodných mozgových tepien. I63.1 Mozgový infarkt, zapríčinený embóliou prívodných mozgových tepien.

I63.3 Mozgový infarkt, zapríčinený trombózou mozgových tepien. I63.4 Mozgový infarkt, zapríčinený embóliou mozgových tepien. I63.5 Mozgový infarkt, zapríčinený bližšie neurčeným uzáverom alebo zúžením mozgových tepien.

Ischemická cievna mozgová príhoda je veľmi častá a tvorí až 80 % prípadov CMP. Existujú však dva typy ischemickej cievnej mozgovej príhody, a to trombotická, ktorá vzniká kvôli krvnej zrazenine a je často označovaná ako mozgový infarkt.

Druhým typom je embolická, ktorú spôsobujú embólie, a teda krvné zrazeniny, ktoré sa vytvoria na inom mieste v tele, avšak krvou sa dostanú až do krvných ciev, ktoré zásobujú mozog.

Príznaky poruchy prekrvenia mozgu

Príznaky ischemickej cievnej mozgovej príhody sa odlišujú od toho, ktorá časť mozgu je postihnutá. Najčastejšie ide o príznaky ako je zmätenosť, závrate, strata rovnováhy a koordinácie, slabosť tváre často len na jednej strane, problémy s rečou či strata videnia.

Pri postihnutí tepien predného obehu sa môžu objaviť poruchy reči, jednostranná slabosť alebo porucha citlivosti. Pri poruche zadného obehu sa môžu výraznejšie prejaviť závraty, porucha koordinácie, dvojité videnie alebo nestabilita.

Cievna mozgová príhoda, porážka, infarkt mozgu, apoplexia. Množstvo názvov, no len jedno ochorenie. Cievna mozgová príhoda predstavuje veľmi vážne ochorenie, ktoré vzniká v dôsledku nedostatočného prekrvenia mozgu.

V prípade, že dôjde k prerušeniu tohto procesu, bunky mozgu začnú odumierať. K prerušeniu môže dôjsť dvomi spôsobmi, a preto pri cievnej mozgovej príhode rozlišujeme ischemickú CMP a hemoragickú CMP.

Hemoragická cievna mozgová príhoda a MTT

Hemoragická cievna mozgová príhoda sa od ischemickej líši tým, že vzniká následkom krvácania. Nejde o krvácanie, ktoré je spôsobené úrazom, ale o krvácanie z narušenej cievy v mozgu, prípadne poruchou cirkulácie krvi.

V tom prípade môžeme hovoriť o intracerebrálnom krvácaní. Ďalším typom hemoragickej CMP je subarachnoidálne krvácanie, ktorého príčinou je zväčša prasknutie cievnej aneuryzmy.

Pri hemoragickej príhode nemožno perfúzny nález interpretovať rovnako ako pri ischemickej príhode. Príznaky sa môžu prekrývať, preto je na rozlíšenie krvácania a nedokrvenia nevyhnutné zobrazovacie vyšetrenie.

Príznaky hemoragickej CMP sa od príznakov ischemickej nijako nelíšia, a preto môže byť veľmi ťažké určiť, o akú CMP ide. Avšak pri hemoragickej cievnej mozgovej príhode môže pacient pociťovať silné a prudké bolesti hlavy, poruchu reči, videnia, ochrnutie tváre alebo končatín, zväčša na jednej strane.

Vyšetrenia pri podozrení na poruchu mozgovej tepny

Doctors have various options for detecting abnormalities in the aorta. While some information can be obtained through a physical examination, imaging is usually necessary. Several options are available: a chest X-ray, possibly in combination with an angiogram, an ultrasound examination, magnetic resonance imaging (MRI), computed tomography (CT), transesophageal echocardiography (TEE) and a cardiac catheterization.

Pri hodnotení tepien zásobujúcich mozog sa používajú najmä CT angiografia, MR angiografia, dopplerovské ultrazvukové vyšetrenie krčných tepien a perfúzne CT alebo MR vyšetrenie. Perfúzne metódy poskytujú informácie o prekrvení tkaniva, zatiaľ čo angiografické metódy zobrazujú priebeh a priechodnosť ciev.

MTT sa preto nehodnotí samostatne ako obraz jednej konkrétnej tepny. Ukazuje funkčný dôsledok poruchy prietoku v mozgovom tkanive a jeho výsledok sa porovnáva s anatomickým nálezom na tepnách.

Rizikové faktory poškodenia tepien

Aorta je najväčšia a najviac namáhaná cieva ľudského tela. Jej pružná stena umožňuje vyrovnávať tlakové rozdiely a udržiavať plynulejší tok krvi.

The aorta acts as a “windlass,” regulating blood flow: While blood is initially ejected from the heart in spurts, it later flows in a continuous stream. The aorta achieves this through pressure equalization, which is made possible by highly elastic fibers in the arterial wall.

Medzi významné rizikové faktory cievnych ochorení patria vysoký krvný tlak, fajčenie, cukrovka, vysoká hladina cholesterolu, nadváha a vyšší vek. Atherosclerosis usually occurs only in old age, particularly in people with diabetes, smokers, or those who are severely overweight.

Rovnako je dobre sa vyhýbať fajčeniu a konzumácii alkoholu či iným návykovým látkam a stresu. Preto je potrebné chodiť na pravidelné lekárske prehliadky a mať pod kontrolou všetky ochorenia, ktoré môžu zvýšiť riziko vzniku CMP.

Vzťah aorty k ochoreniam mozgových tepien

Aortálny oblúk je zdrojom tepien, ktoré privádzajú krv do hlavy a krku. Aterosklerotické zmeny v aorte alebo v jej vetvách môžu narušiť prietok krvi, podporiť vznik krvných zrazenín a prispieť k embolizácii do mozgových tepien.

Pri ateroskleróze sa v cievnej stene hromadí tuk, vápnik, spojivové tkanivo a tromby, ktoré cievu zužujú. Usadeniny narúšajú prietok krvi a poškodzujú steny ciev, takže sú náchylnejšie na natrhnutie.

Atherosclerosis usually occurs only in old age, particularly in people with diabetes, smokers, or those who are severely overweight. Men are affected more frequently than women. A healthy diet and sufficient exercise help prevent atherosclerosis.

Ďalšie ochorenia aorty

Disekcia aorty

Disekcia je pozdĺžne natrhnutie steny aorty. Prúd krvi pod veľkým tlakom odtrháva a odtláča vrstvy aortálnej steny. Najčastejšie zasahuje hrudnú aortu.

Medzi rizikové skupiny patria ľudia, ktorí sú postihnutí Marfanovým syndrómom a ľudia v pokročilom veku, ktorí si nedostatočne kontrolujú alebo neliečia vysoký krvný tlak. Z časového hľadiska ju rozdeľujeme na akútnu a chronickú.

Príznakmi môžu byť bolesti hrudníka, horúčka, prudká bolesť brucha, znížený výdaj moču, zvracanie a porucha funkcie obličiek. Prevenciou je kontrolovať si krvný tlak, výšku cholesterolu a dodržiavať zdravú životosprávu.

Aneuryzma aorty

Aneuryzma je vydutie alebo rozšírenie oslabenej steny aorty, ktoré môže spôsobiť prasknutie a následné vykrvácanie. Neustály prúd krvi spôsobí, že oslabená časť sa nafúkne ako balón.

Približne 75% aneuryziem postihuje brušnú aortu, zvyšné percentá sa vyskytujú v hrudnej. Čím je aneuryzma väčšia, tým sa zvyšuje aj riziko pretrhnutia.

Väčšina ľudí s aneuryzmou nepociťuje žiadne symptómy. Niektorí pacienti však môžu mať rytmický, pulzujúci pocit v bruchu, veľkú bolesť v bruchu alebo v podbrušku a prudkú bolesť v oblasti brucha alebo chrbta.

Akútne príznaky vyžadujúce okamžitú pomoc

Keďže ide o náhle ochorenie, zväčša je nástup akútny a nedá o sebe vedieť. Po výskyte príznakov tohto ochorenia je potrebné odborné vyšetrenie a čo najskôr privolaná pomoc, aby boli následky ochorenia čo najmenšie.

• náhla slabosť alebo ochrnutie tváre či končatiny, najmä na jednej strane tela,
• porucha reči alebo porozumenia,
• náhla strata alebo porucha videnia,
• výrazná porucha rovnováhy a koordinácie,
• prudká a nezvyčajná bolesť hlavy,
• náhle závraty alebo porucha vedomia.

Príznaky ischemickej a hemoragickej cievnej mozgovej príhody sa môžu prekrývať. O tom, či ide o krvácanie alebo nedokrvenie, rozhodujú zobrazovacie vyšetrenia a odborné lekárske posúdenie, nie samotný údaj MTT.

tags: #najvacsia #cieva #zasobujuca #mozog #indikovana #na