Centrálna a periférna nervová sústava – prehľadný diagram a funkcie

Nervová sústava sa člení na centrálnu nervovú sústavu (CNS), ktorú tvoria mozog a miecha, a periférnu nervovú sústavu (PNS), ktorú tvoria nervy umiestnené mimo mozgu a miechy. Centrálna nervová sústava predstavuje hlavné centrum na spracovanie a vyhodnocovanie informácií, zatiaľ čo periférna nervová sústava zabezpečuje spojenie medzi týmto centrom a svalmi, žľazami, zmyslovými orgánmi a ostatnými časťami tela.

Nervová sústava prijíma informácie o zmenách vonkajšieho a vnútorného prostredia, tieto informácie triedi a spracúva a vytvára výstupné signály, ktoré privádza k výkonným orgánom, teda efektorom. Nervová sústava má tri hlavné funkcie: zmyslovú, motorickú a integračnú alebo funkciu myslenia a spracovania.

Diagram rozdelenia nervovej sústavy

Čo tvorí centrálnu a periférnu nervovú sústavu

Centrálnu nervovú sústavu (CNS) tvoria mozog a miecha. Periférnu nervovú sústavu (PNS) tvoria nervy umiestnené mimo mozgu a miechy, najmä hlavové a miechové nervy.

Centrálna nervová sústava je s organizmom spojená prostredníctvom periférnych nervov. Mozog a miecha spoločne tvoria centrum pre spracovanie a vyhodnocovanie vzruchov prechádzajúcich nervovou sústavou.

Periférny nervový systém obstaráva spojenie medzi ústrednou nervovou sústavou a obvodom, perifériou, ktorú tvoria svaly, žľazy a zmyslové orgány. Nezúčastňuje sa spracovávania a vyhodnocovania senzitívnych signálov ani nevytvára nové motorické signály. Obidve tieto činnosti sa odohrávajú v centrálnej nervovej sústave.

Funkcie nervovej sústavy

Nervový systém sa v každom okamihu podieľa na akejkoľvek činnosti, ktorú vykonávame. Vytvára najzložitejšiu a najdôkladnejšiu komunikačnú a kontrolnú sieť v ľudskom tele.

Bez činnosti nervového systému by sme nemohli vidieť ani počuť, nemohli by sme vnímať bolesť ani dobré pocity, nemohli by sme vôbec riadiť svoje pohyby. Boli by znemožnené najrôznejšie telesné funkcie, ako trávenie a dýchanie, a nemohlo by sa rozvinúť myslenie, pamäť, jazykové ani rozhodovacie schopnosti.

Nervová sústava je zložitý systém, ktorý hrá nenahraditeľnú rolu pri riadení a koordinácii telesných funkcií. Je zodpovedná za prijímanie a spracovanie informácií z okolitého prostredia a reakciu na ne a taktiež za reguláciu v podstate všetkých vnútorných procesov, napríklad tepovej frekvencie, dýchania a trávenia.

Nervová sústava je na rozdiel od endokrinnej, teda hormonálnej sústavy, presnejšia, pretože nervový vzruch aktivuje oveľa špecifickejšie miesta v organizme, pričom odozva sa objaví v zlomku sekundy a rovnako rýchlo aj odznie. Hormón pôsobí vo väčšom rozsahu a aj po dlhší čas, od niekoľkých minút až po hodiny či dni.

U väčšiny organizmov tvorí hormonálna a nervová sústava dokopy úzko súvisiaci neurohumorálny regulačný systém. Nervová sústava zabezpečuje nervové riadenie organizmu a v porovnaní s hormonálnou sústavou je fylogeneticky mladšia a rýchlejšia.

Neurón ako základná jednotka nervovej sústavy

Stavebnými jednotkami nervovej sústavy sú milióny vzájomne prepojených nervových buniek - neurónov. Základnou štruktúrnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka - neurón.

Neuróny zachytávajú nervové signály, teda vzruchy, v určitej časti ľudského tela a vedú ich do inej časti tela, kde sa spracovávajú. Spracované signály sa následne prenášajú do iných neurónov alebo k výkonným orgánom.

Neuróny sú špeciálne bunky, ktoré sa môžu ľahko poškodiť pri zranení, infekciách, tlaku, pôsobením chemických látok alebo nedostatkom kyslíka. Keď sú nervové bunky raz zničené, už nikdy nemôžu byť obnovené, a preto akékoľvek poškodenia nervovej sústavy môžu mať veľmi vážne dôsledky.

Neurónové bunky - neuróny - sú základnými funkčnými jednotkami celej nervovej sústavy. Neuróny mávajú rôzny tvar a veľkosť, ale všetky majú rovnakú základnú štruktúru.

• Telo bunky obsahuje bunkové jadro a zabezpečuje základné životné funkcie neurónu.
• Dendrity sú vláknité výbežky, ktoré prijímajú signály z okolia alebo od iných neurónov.
• Axón je dlhé vlákno, ktoré vedie vzruch od tela bunky k ďalším bunkám alebo výkonným orgánom.
• Synaptické zakončenia sa nachádzajú na konci axónu a umožňujú prenos signálu na ďalší neurón.

Rovnako ako všetky ostatné bunky obsahujú neuróny bunkové jadro. Jadro sa nachádza v takmer kruhovej časti neurónu, v tele bunky. Z tela bunky vybieha niekoľko jemných výbežkov pripomínajúcich korene, ktorým hovoríme dendrity.

Z každej bunky tiež vybieha jedno dlhé vlákno, ktorému hovoríme axón. Axón sa na konci rozvetvuje a každý jeho koniec obsahuje zvláštne zakončenie v tvare pahrbku.

Synapsie a chemické prenášače

Každé zakončenie axónu je síce umiestnené veľmi blízko iného neurónu, ale samotnej bunky sa nedotýka. Miestu spojenia dvoch neurónov hovoríme synapsia.

Cez synapsiu sa vzruchy prenášajú prostredníctvom chemických látok, ktoré nazývame prenášače alebo mediátory. Keď vzruch dosiahne zakončenie axónu, môže za určitých okolností preskočiť cez synapsiu a dostať sa do dendritu susedného neurónu, ktorým môže pokračovať v ceste ďalej.

Neurogliové bunky

V nervovej sústave môžeme nájsť aj iné druhy buniek ako neuróny. Ďalším pomerne obvyklým druhom buniek sú neurogliá, čo znamená „bunkové lepidlo“.

Úlohou neurogliových buniek je držať neuróny pohromade, spevňovať ich a chrániť, ale tiež ich vyživovať. Neuróny sa nemôžu množiť, a preto aby mohli prežiť, musia byť podporované inými bunkami.

V centrálnej nervovej sústave sa okrem neurónov nachádza niekoľkonásobne väčšie množstvo podporných buniek - neuroglie alebo gliových buniek. Ich úlohou je neuróny izolovať, odstraňovať patogény a pomáhať ich vyživovať.

• Astrocyty sprostredkúvajú transport látok z krvi do neurónov, vytvárajú hematoencefalickú bariéru a po mechanickom poškodení tkaniva vytvárajú jazvu.
• Oligodendrocyty vytvárajú myelínovú pošvu axónov v centrálnej nervovej sústave.
• Mikroglia má schopnosť fagocytózy a podieľa sa na odstraňovaní poškodených buniek a patogénov.
• Ependýmové bunky vystielajú mozgové komory.

Somatický a autonómny nervový systém

Z hľadiska riadenia delíme nervovú sústavu na mozgomiechový systém, teda somatický systém, ktorý ovládame vôľou, a autonómny nervový systém, teda vegetatívny systém, ktorý pracuje nezávisle od našej vôle a riadi činnosť vnútorných orgánov.

Somatický nervový systém

Somatické nervstvo má dvojakú funkciu. Prvou je zber informácií v zmyslových orgánoch a ich prenos do centrálneho nervového systému. Druhou funkciou je prenos spracovaných odpovedí z celého nervového systému do kostrového svalstva.

Somatický nervový systém môžeme rozdeliť na senzitívny a motorický systém. Senzitívne vlákna vedú informácie z receptorov do centrálnej nervovej sústavy, zatiaľ čo motorické vlákna prenášajú signály z centrálnej nervovej sústavy ku svalstvu.

Informácia o vonkajšom a vnútornom svete je zachytávaná v zmyslových orgánoch. Príkladom môže byť oko vybavené špeciálnymi bunkami - receptormi. Obdobné receptory existujú v koži na vnímanie bolesti, dotyku a teploty.

Informácie prijaté receptormi sú ako vzruchy odvádzané do centrálneho nervového systému vláknami senzitívneho nervstva. Povaha vzruchov vedených vláknami nám podáva informácie nevyhnutné k tomu, aby sme vedeli, ako vyzerá svet okolo nás.

Autonómny nervový systém

Autonómny alebo vegetatívny nervový systém riadi činnosť vnútorných orgánov a žliaz, napríklad činnosť srdca, žalúdka, obličiek a pankreasu. Autonómne nervy končia vo vnútorných orgánoch a žľazách a vôľou ich nevieme ovládať.

Najvyššie ústredie autonómnych funkcií sa nachádza v hypotalame. Riadi napríklad hospodárenie tela s vodou, hospodárenie s minerálnymi látkami, reguláciu teploty, činnosť srdca, činnosť tráviacej sústavy a činnosť endokrinných žliaz.

Autonómne nervy delíme na sympatické a parasympatické. Tieto nervy v orgáne pôsobia opačne, teda proti sebe, pričom sympatikus napríklad posilňuje činnosť srdca a parasympatikus ju spomaľuje.

Sympatikus začína v hrudnej a driekovej mieche a parasympatikus začína v mozgu a v krížovej časti miechy. V orgáne však pôsobia spoločne.

Centrálny nervový systém

Centrálny nervový systém tvoria dve základné štruktúry: miecha a mozog. Mozog a miecha spoločne tvoria centrum pre spracovanie a vyhodnocovanie vzruchov prechádzajúcich nervovou sústavou.

Vzruchy prechádzajú do centrálneho nervového systému zo zmyslových orgánov senzitívnymi vláknami. Centrálny nervový systém tieto vzruchy riadi a analyzuje a potom vysiela motorickými vláknami iné vzruchy, ktoré majú v žľazách a svaloch vyvolať primeranú reakciu.

Analýza a spracovanie vzruchov v mieche môžu byť pri určitých funkciách organizmu pomerne jednoduché, ale analýza, ktorá sa vykonáva v mozgu, je obvykle vysoko komplexná a zúčastňujú sa jej tisíce rôznych neurónov.

Miecha

Miecha, latinsky medulla spinalis, je valcovitý alebo približne oválny stĺpec nervového tkaniva uložený vo vnútri chrbtice. Je dlhá približne 40 až 45 centimetrov, má priemer približne 1 centimeter a prechádza od mozgu až po prvý až druhý driekový stavec.

Miecha je bezpečne uložená v chrbticovom kanáli. Pred mechanickými nárazmi ju chránia telá stavcov a mäkké mozgové obaly, medzi ktorými sa nachádza epidurálny priestor a mozgovomiechový mok.

Miecha nevyplňuje celú dĺžku chrbticového kanála. Kužeľovito sa zužuje a končí sa už vo výške prvého až druhého driekového stavca, ďalej pokračuje len ako tenký väzivový povrazec.

Hlavnou funkciou miechy u ľudí a ostatných vyšších stavovcov je nervové prepojenie mozgu so zvyškom tela a prevod informácií. Miecha má zároveň významnú reflexnú funkciu.

Stavba miechy na priečnom priereze

Na priečnom priereze sa miecha skladá z bielej hmoty na povrchu a zo sivej hmoty vo vnútri. Sivá hmota má tvar písmena H alebo motýlích krídel a jej stredom prechádza centrálny kanálik miechy vyplnený mokom.

Bielu hmotu miechy tvoria myelinizované nervové dráhy, ktoré majú prevodovú funkciu. Brázdy rozdeľujú bielu hmotu v ľavej aj pravej polovici do troch povrazcov.

Prednými povrazcami prechádzajú zostupné dráhy, ktoré vedú príkazy z mozgovej kôry do svalov končatín a trupu pri vedomých pohyboch. Najdôležitejšia je pyramídová dráha, ktorá sa na hranici s predĺženou miechou kríži, preto ľavá polovica mozgu ovláda pravú polovicu tela.

Zadnými povrazcami prechádzajú vzostupné dráhy. Začínajú sa v receptoroch a vedú informácie o dotyku, tlaku, hmatu a bolesti do vyšších oddielov mozgu. Bočné povrazce sú zmiešané a obsahujú vzostupné aj zostupné dráhy.

Predné miechové rohy tvoria motorické nervové bunky, ktorých axóny vedú príkazy priamo ku kostrovým svalom. Zadné miechové rohy tvoria senzitívne neuróny prijímajúce signály z periférie. Bočné miechové rohy sú viditeľné najmä v hrudnej časti a nachádzajú sa v nich bunky autonómneho nervového systému.

Miechové korene a segmenty

Z postranných rýh vystupujú z miechy zväzky nervových vlákien - predné a zadné miechové korene. Zadný koreň je dostredivý, aferentný a senzitívny a nachádza sa na ňom zhrubnutina nazývaná spinálne ganglium.

Predný koreň je odstredivý, eferentný a motorický. Spojením predného a zadného koreňa vzniká zmiešaný miechový nerv, latinsky nervus spinalis. Časť miechy, z ktorej vychádza jeden pár takýchto nervov, sa nazýva miechový segment.

Prevodová funkcia miechy

Miecha slúži ako dvojsmerný systém vedenia medzi mozgom a periférnym nervovým systémom. Vedenie je tvorené senzitívnymi a motorickými dráhami, ktorých vlákna vedú v zväzkoch až do mozgu.

Jednotlivé vlákna prebiehajú chrbticou v rôznej dĺžke. Inými vláknami sú neuróny na opačných koncoch pripojené na vlákna alebo telá buniek senzitívnych či motorických neurónov patriacich periférnemu nervovému systému.

Reflexná funkcia miechy

Miecha predstavuje aj dôležité reflexné ústredie. Reflex je automatická fyziologická odpoveď organizmu na podráždenie a prebieha po dráhe nazývanej reflexný oblúk.

1. Receptor zaznamená podnet.
2. Dostredivá dráha alebo aferentná dráha vedie vzruch do miechy zadným miechovým koreňom.
3. Reflexné centrum sa nachádza v sivej hmote miechy.
4. Odstredivá dráha alebo eferentná dráha vedie vzruch predným miechovým koreňom.
5. Efektor, napríklad sval alebo žľaza, vykoná odpoveď.

Monosynaptické reflexy sú najjednoduchšie, pretože dostredivý neurón sa priamo, iba cez jednu synapsiu, spája s motorickým neurónom. Príkladom je patelárny reflex, teda trhnutie nohou po údere kladivka pod jabĺčko.

Polysynaptické reflexy sú zložitejšie, pretože medzi senzitívnym a motorickým neurónom sa nachádza jeden alebo viac interneurónov. Slúžia na zložitejšie, často obranné reakcie, napríklad na odtiahnutie ruky od horúceho predmetu.

Pokiaľ náhodou položíte ruku na rozžeravenú platňu, receptory bolesti umiestnené v koži okamžite vyšlú senzitívnymi vláknami vzruch do miechy. Časť týchto vzruchov je vyslaná neurónmi ihneď do motorických neurónov riadiacich pohyby ruky a svalov ruky.

Výsledkom je, že ruka akoby automaticky odskočí. Ďalšia časť vzruchov je vyvedená až do mozgu, kde vyvoláva pocity bolesti a pálenia.

V mieche sú uložené centrá pre dôležité nepodmienené, teda vrodené reflexy, ktoré ovplyvňujú činnosť a napätie svalov bez nutnosti vedomej regulácie z mozgu. Miecha reflexne reguluje aj vyprázdňovanie močového mechúra, konečníka, sekréciu potu a napätie cievnych stien.

Mozog

Mozog, latinsky encephalon, sa nachádza v lebečnej dutine, ktorá ho mechanicky ochraňuje. Skladá sa približne z 86 miliárd neurónov a u dospelého človeka váži asi 1400 až 1500 gramov.

Mozog sa skladá zo šiestich hlavných častí: predĺženej miechy, Varolovho mosta, mozočka, stredného mozgu, medzimozgu a koncového mozgu. Predĺžená miecha, Varolov most a stredný mozog tvoria mozgový kmeň.

Mozgový kmeň

Mozgový kmeň je tvorený predĺženou miechou, Varolovým mostom a stredným mozgom. Obsahuje centrá životne dôležitých funkcií a reflexov a zároveň slúži ako prenášač vzruchov vychádzajúcich z miechy alebo hlavových nervov.

Predĺžená miecha

Predĺžená miecha, latinsky medulla oblongata, je plynulým pokračovaním chrbtovej miechy do lebečnej dutiny. Je dlhá približne 20 až 25 milimetrov a centrálny kanál miechy sa v nej rozširuje a vytvára štvrtú mozgovú komoru.

Predĺženou miechou prechádzajú dôležité vzostupné aj zostupné nervové dráhy. Na hranici predĺženej a chrbtovej miechy dochádza ku kríženiu pyramídovej dráhy, takže vlákna z pravej polovice mozgu ovládajú ľavú polovicu tela a naopak.

V jadrách predĺženej miechy sa nachádzajú centrá pre životne dôležité nepodmienené reflexy. Obživné reflexy zahŕňajú cicanie, hltanie, slinenie a sekréciu žalúdočných štiav, zatiaľ čo obranné reflexy zahŕňajú kýchanie, kašľanie, zvracanie, slzenie a žmurkanie.

Nervové bunky medzi jadrami vytvárajú sieťovitú retikulárnu formáciu. V nej ležia najvyššie centrá pre riadenie životne dôležitých vegetatívnych funkcií, ako sú dýchanie, srdcová činnosť a krvný tlak.

Varolov most

Varolov most, latinsky pons Varoli, je súčasťou mozgového kmeňa. Leží nad predĺženou miechou a pod stredným mozgom a fyziologicky spája mozgový kmeň s mozočkom.

Prednou časťou mosta prechádzajú nervové dráhy vrátane zostupnej pyramídovej dráhy pre vôľou ovládané pohyby. Nachádzajú sa tu aj jadrá niektorých hlavových nervov a centrum regulácie samovoľného dýchania.

Mozoček

Mozoček, latinsky cerebellum, leží v zadnej lebečnej jame nad predĺženou miechou. Je tvorený dvoma pologuľami, teda hemisférami.

Jeho povrch pokrýva sivá hmota, ktorá tvorí kôru s výraznými závitmi. Biela hmota je vo vnútri a rozvetvuje sa do sivej hmoty, kde vytvára charakteristický útvar v tvare rozkonáreného stromu, nazývaný „strom života“.

Mozoček monitoruje proprioceptívne, vizuálne, hmatové, rovnovážne a sluchové vnemy. Zohráva kľúčovú úlohu v koordinácii napätia kostrových svalov, podieľa sa na udržiavaní vzpriamenej polohy tela a na ukladaní spomienok na naučené pohybové vzorce.

Mozoček spolupracuje s motorickými oblasťami koncového mozgu pri koordinácii pohybov tela. Abnormálna funkcia alebo poškodenie mozočka vedie k strate svalovej koordinácie v rukách alebo nohách, čo sa odborne nazýva ataxia.

Stredný mozog

Stredný mozog, latinsky mesencephalon, je najmenšia časť ľudského mozgu a krátky oddiel mozgového kmeňa. Nachádza sa medzi Varolovým mostom a predným mozgom.

V hornej časti stredného mozgu sú dva páry hrbolčekov, ktoré nazývame štvorhrbolie. V prednom páre končí časť vlákien zrakového nervu a zabezpečujú reflexný pohyb očí a hlavy za zdrojom svetla. V zadnom páre sú uložené nižšie sluchové centrá pre reflexné natočenie hlavy za zvukom.

Stredný mozog obsahuje červené jadro, ktoré riadi svalový tonus, a čiernu hmotu, ktorá reguluje motorické funkcie v spolupráci s bazálnymi gangliami. Zo stredného mozgu tiež vystupujú nervy, ktoré inervujú okohybné svaly.

Medzimozog, talamus a hypotalamus

Medzimozog, latinsky diencephalon, je obklopený hemisférami koncového mozgu, takže je ním takmer úplne prekrytý a vidno len jeho spodnú časť. V medzimozgu je uložená tretia mozgová komora.

Medzimozog tvoria najmä epitalamus, talamus a hypotalamus. Epitalamus tvorí strechu tretej mozgovej komory a obsahuje šuškovité teliesko, teda epifýzu, ktorá produkuje hormón melatonín zodpovedný za reguláciu cirkadiánneho rytmu.

Talamus je dôležitou prepájacou stanicou a zoskupením množstva mozgových jadier. Križujú sa v ňom takmer všetky senzitívne vzostupné dráhy, ktoré vedú do mozgovej kôry, okrem čuchových dráh.

Podnety prichádzajúce do talamu talamus buď prepustí do mozgovej kôry, alebo ich utlmí. Talamus preto nazývame „bránou vedomia“.

Hypotalamus udržuje chemickú, hormonálnu a tepelnú rovnováhu organizmu. Riadi hospodárenie s vodou a minerálnymi látkami, reguláciu telesnej teploty, činnosť srdca, tráviacej sústavy a endokrinných žliaz.

Koncový mozog a mozgová kôra

Koncový mozog je najväčšia časť mozgu. Delí sa na pravú a ľavú hemisféru, ktoré sú spojené svorovým telesom.

V koncovom mozgu sa uskutočňuje väčšina vedomej duševnej činnosti. Najväčšia časť mozgu u ľudí súvisí s vyššími nervovými činnosťami, ako sú myslenie, pamäť, vedomie, duševné schopnosti a centrum reči, ale aj s riadením alebo ovplyvňovaním ostatných oblastí mozgu.

Na povrchu koncového mozgu sa nachádza mozgová kôra, nazývaná aj plášť alebo pálium. Má zárezy a brázdy, vďaka ktorým sa zväčšuje jej povrch.

Z topografického hľadiska má koncový mozog štyri laloky:

• Čelový lalok je pomenovaný podľa čelovej kosti.
• Temenný lalok je pomenovaný podľa temennej kosti.
• Záhlavný lalok je pomenovaný podľa záhlavnej kosti.
• Spánkový lalok je pomenovaný podľa spánkovej kosti.

Z funkčného hľadiska má koncový mozog senzorickú, motorickú a asociačnú oblasť. Senzorická oblasť prijíma informácie z receptorov celého tela, zo kože, zo zrakového ústrojenstva a z vnútorného ucha.

Motorická oblasť riadi pohyby tela a nachádzajú sa v nej najvyššie ústredia vedomého pohybu. Vzniká tu rozkaz pre pohyb tela a začínajú tu zostupné pyramídové motorické dráhy, ktoré sa dostanú do miechy a prednými rohmi miechy pokračujú ku kostrovým svalom.

Asociačná oblasť prepája informácie zo senzorickej oblasti do oblasti motorickej. Medzi motorickými, senzitívnymi a jazykovými oblasťami mozgu ležia oblasti spojené s myslením, emóciami a rozhodovaním.

Periférny nervový systém

Periférny nervový systém tvoria nervové tkanivá ležiace mimo centrálnej nervovej sústavy. Jeho úlohou je spájať mozog a miechu s obvodom tela, teda so svalmi, žľazami, zmyslovými orgánmi a vnútornými orgánmi.

Motorické a senzitívne vlákna prenášajúce vzruchy vytvárajú zoskupovaním do zväzkov zvláštne vlákna nazývané nervy. Každý nerv inervuje, teda ovláda, privádza alebo odvádza vzruch, určitú oblasť alebo určitý orgán ľudského tela.

Senzitívne a motorické nervové vlákna

Senzitívne vlákna vedú informácie z receptorov do centrálneho nervového systému. Motorické vlákna prenášajú signály z centrálneho nervového systému ku svalstvu alebo k iným efektorom.

Ako senzitívne, tak aj motorické vlákna tvoria len časť celého neurónu. Každý neurón sa skladá z tela bunky a mnohých vybiehajúcich vlákien.

Senzitívne vlákna vedú k telám senzitívnych buniek uloženým mimo mozgu a miechy, zatiaľ čo telá motorických neurónov sú uložené buď v mozgu, alebo v mieche.

Hlavové nervy

Z mozgu vychádza 12 párov hlavových nervov. Hlavové nervy inervujú zmyslové orgány a svaly hlavy, hoci blúdivý nerv, teda nervus vagus, inervuje aj tráviace orgány, srdce a dýchacie cesty.

Niektoré hlavové nervy, napríklad očný nerv, sa skladajú len zo senzorických vlákien. Hlavové nervy môžu byť senzorické, motorické alebo zmiešané.

• Senzorické hlavové nervy: I., II. a VIII.
• Motorické hlavové nervy: III., IV., VI., XI. a XII.
• Zmiešané hlavové nervy: V., VII., IX. a X.

Miechové nervy

Z miechy odstupuje celkovo 31 párov miechových nervov. Miešne nervy vystupujú z miechy v určitých vzdialenostiach od seba a vždy sa skladajú z motorických aj senzitívnych vlákien.

Miešne nervy inervujú celé telo od krku nadol. Riadiť môžu svaly trupu, ramien, horných a dolných končatín a prenášajú informácie z kože a ďalších receptorov do miechy a mozgu.

Každý miechový nerv je pripojený k mieche dvoma koreňmi. Jeden koreň tvorí senzitívne vlákna a druhý koreň motorické vlákna. Ich spojením vzniká zmiešaný nerv obsahujúci dostredivé aj odstredivé nervové vlákna.

Autonómne nervy

Autonómne alebo vegetatívne nervy riadia vnútorné orgány a žľazy. Delia sa na sympatické a parasympatické nervy.

Sympatikus a parasympatikus pôsobia v orgánoch proti sebe, ale zároveň spolupracujú pri udržiavaní rovnováhy vnútorného prostredia. Sympatikus napríklad posilňuje činnosť srdca, zatiaľ čo parasympatikus ju spomaľuje.

Ochrana centrálnej nervovej sústavy

Aby mal celý centrálny nervový systém neustále dostatok živín a kyslíka, musí byť dostatočne zásobený krvou. Centrálny nervový systém je chránený kosťami, mozgovými plenami a mozgovomiechovým mokom.

Mozog je uložený v lebke a miecha v chrbtici. Druhý ochranný obal sa skladá z troch membrán tvorených vláknitým tkanivom, ktoré sa nazývajú mozgové pleny alebo meningy.

• Tvrdá plena, dura mater, je vonkajšia a najpevnejšia väzivová vrstva priliehajúca ku kostiam lebky.
• Pavúčnica, arachnoidea, je stredný jemný obal, ktorý je bezcievny a nevniká do záhybov mozgu.
• Cievnatka, pia mater, je vnútorná vrstva bohato prekrvená krvnými cievami, ktorá tesne prilieha k mozgu a vniká do jeho brázd a záhybov.

Priestor medzi cievnatkou a pavúčnicou, teda subarachnoidálny priestor, je vyplnený mozgovomiechovým mokom alebo likvorom. Je to číra mimobunková tekutina podobná krvnej plazme.

Mozgovomiechový mok má za úlohu mozog nadľahčovať, tlmiť nárazy a brániť mechanickému poškodeniu citlivých nervových buniek. Mozgomiešny mok sa prelieva medzi rôznymi oblasťami mozgu a miechy.

Ako spolupracujú CNS a PNS pri reakcii organizmu

Pri bežnej reakcii organizmu receptor zachytí podnet, napríklad svetlo, dotyk, teplotu alebo bolesť. Senzitívne nervové vlákna prenesú vzruch periférnymi nervami do miechy alebo mozgu.

Centrálna nervová sústava prijatý vzruch spracuje a vyhodnotí. Následne vytvorí motorický alebo autonómny signál, ktorý sa motorickými vláknami periférnej nervovej sústavy dostane ku kostrovému svalu, hladkému svalstvu, srdcu alebo žľaze.

Pri jednoduchom reflexe môže byť odpoveď spracovaná už v mieche. Pri zložitejšom vnímaní sa vzruch dostáva do mozgu, kde sa spája s vedomím, pamäťou, emóciami, rozhodovaním a plánovaním ďalšieho správania.

Nervová činnosť a vyššie nervové funkcie

Nervová činnosť je základom správania a činnosti nášho tela. Môže byť nižšia nervová činnosť, ktorá je vrodená, a vyššia nervová činnosť, ktorá sa vytvára počas života.

Medzi vrodené procesy patria nepodmienené reflexy, inštinkty a emócie. Nepodmienený reflex je odpoveď organizmu na zmyslový podnet, napríklad reflex močenia, žmurkania alebo cicania.

Inštinkty vznikajú z nepodmienených reflexov, ktoré nadväzujú na seba. Patria sem potravové, pohlavné, obranné a rodičovské inštinkty.

Vyššia nervová činnosť sa vytvára počas života. Zahŕňa vtlačenie alebo vpečatenie, podmienené reflexy, učenie, usudzovanie a myslenie.

Podmienené reflexy vznikajú na základe nepodmieneného reflexu. Vytvárajú sa a zanikajú pomerne ľahko, sú nestále a individuálne.

Učenie je každodenné a celoživotné a učiť sa vedia živočíchy aj človek. Usudzovanie umožňuje z dvoch skúseností vyvodiť tretiu skúsenosť, ktorá je záverom alebo poučením. Myslenie je schopnosť, ktorá je typická pre človeka.

Základom nervovej činnosti je signálová sústava. Signálová sústava predstavuje utvorenie nervovej činnosti na základe konkrétneho podnetu, ktorý pôsobí na príslušný receptor.

U človeka dosiahol vývin nervovej sústavy najvyšší stupeň. Človek má schopnosť abstraktného myslenia a emócií, ktoré sú spojené s rečou a pracovnými výkonmi.

tags: #centralna #a #periferna #nervova #sustava #diagram