Strata rovnováhy po mozgovej porážke vzniká najmä vtedy, keď cievna mozgová príhoda poškodí mozoček, mozgový kmeň alebo nervové dráhy, ktoré riadia koordináciu, stabilitu a orientáciu tela v priestore. Môže sa prejavovať závratmi, pocitom točenia, neistým stojom, nekoordinovanou chôdzou, vybočovaním do strán, zakopávaním a častými pádmi.
Obnova rovnováhy je dlhodobý proces a vyžaduje cielenú neurorehabilitáciu, nácvik presunu váhy, koordinácie, stability trupu, stoja a chôdze. Rehabilitácia by mala začať ihneď, ako to stav pacienta umožní, zvyčajne už počas hospitalizácie, a pokračovať ambulantne i v domácom prostredí pod odborným vedením.
Čo je cievna mozgová príhoda
Cievna mozgová príhoda, známa aj ako mŕtvica alebo porážka, predstavuje život ohrozujúci stav, ktorý je najčastejšie spôsobený upchaním cievy krvnou zrazeninou, zúžením mozgových tepien alebo ich kombináciou. Mozgové tkanivo je extrémne citlivé na nedostatok kyslíka. Ak sa prísun krvi obmedzí alebo zastaví, dôjde k nedokrveniu mozgu a mozgové bunky začnú odumierať.
Menej častou príčinou cievnych mozgových príhod je krvácanie do mozgu. Krvácanie je zvyčajne spôsobené prasknutím cievy najčastejšie pri neliečenom vysokom krvnom tlaku.
Existujú dva hlavné typy cievnej mozgovej príhody:
- Ischemická mozgová príhoda, pri ktorej je prietok krvi do mozgu obmedzený kvôli zablokovaniu cievy.
- Hemoragická mozgová príhoda, pri ktorej dochádza k prasknutiu cievy a následnému krvácaniu do mozgu.
Cievna mozgová príhoda postihuje ročne okolo 17 000 pacientov na Slovensku, ale pre neskorý príchod do nemocnice nemôžu lekári všetkých adekvátne liečiť, hoci aj cievna mozgová príhoda je dnes liečiteľné ochorenie.
Už dávno neplatí, že cievna mozgová príhoda postihuje len staršiu populáciu. Stále častejšie sa stretávame aj s oveľa mladšími pacientmi, napríklad aj s 30- či 40-ročnými.
Prečo môže po porážke vzniknúť strata rovnováhy
Tak ako rôzne časti vášho mozgu ovládajú rôzne časti vášho tela, tak sa príznaky odlišujú podľa postihnutej časti mozgu. Ak cievna mozgová príhoda zasiahne mozoček alebo mozgový kmeň - oblasti mozgu, ktoré kontrolujú rovnováhu - vertigo môže pretrvať.
Životne dôležité mozgové štruktúry, napríklad mozgový kmeň, mozoček a vnútorné ucho, prijímajú krv, kyslík a živiny prostredníctvom komplexnej siete tepien umiestnených za mozgom. Blokovanie ktorejkoľvek z troch hlavných vetiev tohto tepnového systému môže spôsobiť vertigo.
Cievna mozgová príhoda (mŕtvica) nezasahuje len oblasti zodpovedné za silu svalov či reč. Keď ischemická alebo hemoragická príhoda postihne mozoček (cerebellum) alebo nervové dráhy, ktoré ho prepájajú so zvyškom centrálneho nervového systému, výsledkom je hlboká porucha koordinácie, stability a rovnováhy.
Tento stav je v medicíne známy ako ataxia alebo mozočkový syndróm. Pre pacienta to znamená stratu istoty pri chôdzi, neschopnosť plynule ovládať vlastné končatiny a obrovské riziko častých pádov, ktoré okolie často nesprávne pripisuje len obyčajnej slabosti alebo dokonca opitosti.
Úloha mozočka pri rovnováhe a koordinácii
Mozoček tvorí zadnú a dolnú časť mozgu. Hoci predstavuje len malú časť jeho celkovej hmotnosti, obsahuje viac než polovicu všetkých neurónov v ľudskom tele.
Mozoček funguje ako dokonalý „dirigent“ a koordinátor. Prijíma informácie z očí, svalov, kĺbov a rovnovážneho ústrojenstva v uchu, bleskovo ich vyhodnocuje a zabezpečuje, aby naše pohyby boli plynulé, presné, načasované a priestorovo usporiadané.
Keď cievna mozgová príhoda, napríklad upchatie mozočkovej tepny alebo krvácanie do mozočka, poškodí toto centrum, prepojenie sa preruší. Mozog síce vydá povolenie pohnúť rukou alebo spraviť krok, ale mozoček už nedokáže pohyb skorigovať, dávkovať silu ani udržať rovnováhu.
Pohyby sa stávajú trhanými, nepresnými a nekoordinovanými a strata stability znemožňuje vzpriamenú chôdzu bez cudzej pomoci.
Najčastejšie prejavy straty rovnováhy
Strata koordinácie a rovnováhy patrí medzi časté fyzické následky cievnej mozgovej príhody. Pacienti často pociťujú problémy so stabilitou a motorickou koordináciou, čo následne môže viesť k pádom a ďalším zraneniam.
Pri resp. po mozgovej príhode dochádza najčastejšie k nasledujúcim príznakom:
- zhoršenie stability sedu, stoja a poruchy chôdze;
- neobratnosť pohybov končatín;
- oslabenie alebo úplné obmedzenie pohybu končatín na polovici tela;
- stuhnutosť;
- zhoršenie zraku alebo poruchy videnia, napríklad dvojité alebo neostré videnie, výpadky zorného poľa;
- závraty;
- poruchy koordinácie;
- ťažkosti so sebaobsluhou a bežnými dennými činnosťami.
Ataktická chôdza
Pacient chodí s nohami naširoko rozkročenými, aby udržal rovnováhu. Jeho chôdza je nestabilná, knísavá, pripomínajúca chôdzu pod vplyvom alkoholu, často náhle vybočuje do strany, pacient zakopáva alebo nie je schopný prejsť po rovnej čiare.
Zámerný tras
Na rozdiel od Parkinsonovej choroby, kde sa trepanie objavuje v pokoji, mozočkový tras sa objavuje práve vtedy, keď sa pacient chce niečoho dotknúť, napríklad siahnuť po pohári vody. Čím bližšie je ruka k predmetu, tým silnejšie sa trasie, čo znemožňuje samostatné pitie alebo jedenie.
Poruchy odhadu vzdialenosti
Pri pokuse dotknúť seba samého, napríklad prstom na nos, pacient buď cieľ minie, alebo si prstom prudko udrie do tváre, pretože stratil schopnosť odhadnúť správnu vzdialenosť.
Porucha rýchlych striedavých pohybov
Pacient nedokáže rýchlo otočiť ruku dlaňou nahor a nadol, pohyby sú strnulé, pomalé a neobratné.
Závraty, nystagmus a poruchy reči
Často sa pridružujú točenia hlavy, nekontrolované kmitanie očí, teda nystagmus, a takzvaná skandovaná reč, pri ktorej je reč pomalá, slabikovaná a akoby s prerušovaným rytmom.
Vertigo po cievnej mozgovej príhode
Vertigo znamená pocit, že sa točíte vy alebo svet okolo vás. Môžete pociťovať závrat alebo stratu rovnováhy.
Samotný závrat nie je znakom cievnej mozgovej príhody. Môže to však byť jeden z príznakov určitého typu cievnej mozgovej príhody nazývanej cievna mozgová príhoda zadného obehu.
Diagnostikovanie cievnych mozgových príhod v zadnom obehu môže byť náročné, pretože závraty sú vo všeobecnosti bežným problémom, ale neobvyklou formou pre cievnu mozgovú príhodu.
Vedieť, aké sú prejavy a symptómy cievnej mozgovej príhody, je životne dôležité na zaistenie okamžitého poskytnutia lekárskej pomoci. Príznaky cievnej mozgovej príhody majú náhly nástup a líšia sa u každého človeka.
Varovné príznaky a význam rýchlej pomoci
Varovné príznaky cievnej mozgovej príhody sa môžu objaviť samostatne alebo v kombinácii. Medzi najčastejšie príznaky patrí náhle oslabenie polovice tela, porucha reči, náhla a silná bolesť hlavy, porucha zraku, poklesnutý ústny kútik, poruchy rovnováhy a neschopnosť stoja a chôdze.
Hlavné príznaky cievnej mozgovej príhody možno rozpoznať pomocou skratky FAST:
- Tvár (F, Face) - Tvár môže klesnúť na jednu stranu; daná osoba sa nemôže usmievať alebo má klesnuté ústa alebo oko.
- Ruky (A, Arms) - Osoba s podozrením na cievnu mozgovú príhodu nemusí byť schopná zdvihnúť obe ruky a udržať ich tam z dôvodu slabosti alebo necitlivosti v jednej ruke.
- Reč (S, Speech) - Reč môže byť nezrozumiteľná alebo skomolená alebo osoba nemusí hovoriť vôbec, napriek tomu, že vyzerá, že je pri vedomí.
- Čas (T, Time) - Je načase okamžite vytočiť číslo 112, ak spozorujete niektorý z týchto príznakov alebo symptómov.
Medzi ďalšie príznaky patria kompletná paralýza jednej strany tela, náhla strata videnia alebo rozmazané videnie, závraty, zmenený duševný stav, problémy s rovnováhou a koordináciou, ťažkosti s prehĺtaním, náhla a veľmi silná bolesť hlavy, ktorá sa líši od predtým zažitej bolesti, a strata vedomia.
V momente, ako pacient alebo osoba v jeho bezprostrednej blízkosti spozoruje príznaky, treba okamžite kontaktovať záchranku na čísle 112 alebo 155.
Pri CMP kľúčovú úlohu zohráva čas. Odborníci sa zhodujú, že včasná hospitalizácia a vhodne zvolená terapia môže zachrániť život človeka a výrazne zlepšiť jeho zdravotný stav.
Ak príde pacient do nemocnice do 4,5 hodiny, tak mu dokážeme podať látku, ktorá zrazeninu rozpúšťa, a tým vieme zvrátiť alebo zmierniť príznaky. Ak príde do 6 hodín, vieme zrazeninu mechanicky cez cievu vybrať a tým cievu spriechodniť.
Čím skôr sa do nemocnice pacient dostane, tým má lepšiu šancu. Platí pravidlo ČAS je MOZOG!
Ďalšie následky, ktoré môžu zhoršovať rovnováhu
Postihnutie mozgu môže mať zásadný vplyv na pohyblivosť, silu, stabilitu, koordináciu, reč, pamäť, vnímanie, náladu a iné.
Jedným z najvýznamnejších následkov mozgových príhod je jednostranná slabosť alebo úplné ochrnutie. Väčšina pacientov má problémy s pohybom rúk alebo nôh na jednej strane tela, čo sťažuje bežné aktivity ako sú chôdza, obliekanie či stravovanie.
Okrem poruchy hybnosti sa môže vyskytovať i porucha cielenia pohybu, teda ataxia, a porucha koordinácie. Obmedzenie pohybu môže viac postihovať veľké svaly na končatinách alebo je viac narušená predovšetkým jemná motorika prstov.
Obnovu obmedzenej hybnosti môže výrazne zhoršiť porucha citlivosti, nakoľko pacient stráca určitú informáciu z kontaktu s okolím.
Zanedbávanie jednej polovice tela
Po mozgovej príhode sa môže objaviť „zanedbávanie“ jednej polovice tela a neuvedomovanie si jednej polovice tela. Takéto ťažkosti môžu zhoršovať orientáciu v priestore, bezpečné presuny aj schopnosť reagovať na prekážky.
Poruchy zraku
Výpadky zorného poľa, dvojité alebo neostré videnie môžu výrazne narušiť bezpečný stoj a chôdzu. Nebezpečné sú najmä výpadky zorného poľa, necitlivosť horných alebo dolných končatín, dvojité alebo neostré videnie, výpadok sluchu či strata schopnosti porozumieť dopravným značkám.
Poruchy pamäti a myslenia
Pacienti po mozgovej príhode môžu mať problémy so zapamätaním si informácií, najmä krátkodobej pamäte. To sa môže prejaviť neschopnosťou zapamätať si každodenné činnosti alebo nové informácie.
Ťažká mozgová príhoda môže spôsobiť problémy s logickým uvažovaním, plánovaním a organizovaním myšlienok, čo vedie k stavom podobným demencii.
Po mozgovej príhode patrí zníženie intelektovej výkonnosti, narušenie pozornosti, pamäti a celkove kognitívnych funkcií k tým zriedkavejším. No napríklad pri opakovaných mozgových príhodách je porucha kognitívnych funkcií častá.
Poruchy reči a prehĺtania
Pacienti môžu čeliť poruchám v schopnosti hovoriť, rozumieť alebo písať. Táto porucha, známa ako afázia, môže byť pre pacienta frustrujúca a náročná na liečbu.
Veľmi častou poruchou po mozgovej príhode v dominantnej polovici mozgu je výpadok či narušenie reči, teda porozumenia a/alebo tvorby slov a viet. Postihnutie hybnosti a koordinácie tvárových svalov v dôsledku mozgovej príhody môže spôsobiť poruchu vyslovovania, teda artikulácie, i prehĺtania.
Orofaciálna rehabilitácia pomáha pacientovi s obnovením funkcie postihnutých svalov, zatiaľ čo logopéd precvičuje poruchy reči, výslovnosti i porozumenia vyslovenej a napísanej reči.
K menej častým no veľmi závažným komplikáciám po mozgovej príhode patrí porucha prehĺtania. Okrem zhoršeného, narušeného i spomaleného príjmu stravy vzniká vysoké riziko vdýchnutia, teda aspirácie, stravy a tekutín do dýchacích ciest.
Spasticita a stuhnutosť končatín
Až 25 - 30 percent pacientov po viac ako troch mesiacoch po prekonaní cievnej mozgovej príhody trápi stuhnutosť končatín, takzvaná spasticita.
V rámci cievnej mozgovej príhody často dochádza k postihnutiu kľúčových mozgových štruktúr a dráh pre pohyb, čo má za následok poruchu riadenia pohybu. Poškodením mozgu dochádza k poruche vyladenej regulácie s prevahou nadmerného pokojového napätia, čiže spasticite vo viacerých svalových skupinách.
To sa prejavuje na jednej strane svalovou slabosťou, teda obrnou, ale na strane druhej nadmerným napätím, ktoré dokážeme odhaliť klinickým vyšetrením.
Pacient môže pociťovať spasticitu ako nadmerný sklon k neprirodzenej polohe niektorej končatiny alebo jej časti, spolu s pocitom tlaku, niekedy dokonca bolesti. Spastické svaly sú na pohmat tuhšie a pri pohybe v kĺbe kladú nadmerný odpor.
Ľahšie alebo prechodné formy spasticity sa dajú zvládnuť cielenou intenzívnou rehabilitáciou. Približne pätina pacientov so spasticitou si však vyžaduje komplexný prístup.
Tu sa aplikuje botulotoxín do vybraných svalov, ktoré sú nadmerne aktívne. U týchto pacientov sa ešte väčší dôraz kladie na intenzívnu domácu fyzioterapiu.
Riziko pádov po mozgovej porážke
Ataxia málokedy chodí sama a jej dôsledky masívne ovplyvňujú život po mŕtvici. Nestabilita a neschopnosť korigovať pád vedú k častým úrazom, zlomeninám bedrových kĺbov či traumatickým poraneniam hlavy.
Neschopnosť bezpečne kráčať a obslúžiť sa vlastnými rukami vyžaduje trvalú prítomnosť opatrovateľa. Strach z ďalšieho pádu spôsobuje, že sa pacient úplne prestane hýbať, čo vedie k svalovej atrofii a prehlbovaniu depresie po cievnej mozgovej príhode.
Pri obmedzenej pohyblivosti je riziko pádu a zranenia veľmi vysoké. Preto je potrebné súčasne s precvičovaním končatín precvičovať posadzovanie a postavovanie s nácvikom stability a prevenciou pádov.
Rehabilitácia rovnováhy po porážke
Po mozgovej príhode dôjde obvykle k závažnej poruche pohybu, koordinácie a tiež k narušeniu vzpriameného stoja a chôdze. Lekári dokážu pomocou liekov tlmiť bolesť, bolestivé svalové stuhnutia a kŕče, ale pohybové funkcie, ale i ďalšie, napríklad prehĺtanie a artikuláciu, treba obnovovať a trénovať dlhodobým a cieleným cvičením, rehabilitáciou.
Závažné postihnutie po mozgovej príhode je potrebné začať rehabilitovať čo najskôr - už počas hospitalizácie na neurologickom oddelení v akútnej fáze ochorenia, neskôr na rehabilitačnom lôžkovom oddelení.
Rehabilitácia by mala začať hneď, zvyčajne už počas hospitalizácie na JIS alebo na neurologickom oddelení. Ihneď, ako to stav pacienta umožní, najneskôr však hneď po prepustení z hospitalizácie.
Počas hospitalizácie na neurologickom oddelení, ktorá trvá spravidla 1 - 3 týždne v závislosti od závažnosti postihnutia pacienta, realizuje sa ďalšia podrobná diagnostika príčin cievnej mozgovej príhody a nasadzuje sa cielená preventívna liečba.
S rehabilitáciou sa začína od prvého dňa. Súčasťou je aj logopedická starostlivosť zameraná na poruchy komunikácie a poruchy prehĺtania.
Čo je cieľom rehabilitácie
Fyzická rehabilitácia, vedená odborníkmi na neurológiu a fyzioterapiu, je potrebná pre zlepšenie mobility a funkčnosti pacienta. Cvičenia sú zamerané na obnovenie sily, koordinácie a flexibility postihnutých svalov.
Po mozgovej príhode je práve cielené špeciálne cvičenie najdôležitejšou súčasťou rekonvalescencie. Pomáha zlepšovať silu, koordináciu, výdrž i istotu a sebadôveru v pohyboch a postupne opäť získavať stratené schopnosti.
Cieľom rehabilitácie po cievnej príhode nie je len tréning pohybu alebo napríklad reči. Podstatou celého procesu je maximalizovať mieru nezávislosti, sebestačnosti a s tým súvisiaceho sebavedomia a pocitu zdravia.
Ambulantnou formou je nutné pokračovať v rehabilitácii až do úpravy stavu alebo do zaradenia sa do bežného života v rodine či v práci s minimalizáciou funkčného deficitu, motorického, kognitívneho i porúch symbolických funkcií.
Aktívne cvičenie a úloha pacienta
Drvivá väčšina pacientov má predstavu, že budú niekde ležať alebo sedieť a rehabilitačný pracovník s nimi bude cvičiť. Efektívna je však predovšetkým taká rehabilitácia, pri ktorej má maximálnu možnosť v iniciatíve i pri realizácii pohybu samotný pacient - teda aktívne cvičenie samotného pacienta.
Preto v prípade ľahšieho pohybového postihnutia alebo pri dosiahnutí určitej miery zlepšenia odbornými pracovníkmi je nutné, aby pacient pokračoval v rehabilitácii samostatne pod odborným vedením alebo s možnosťou odborných konzultácií.
Základným pilierom úspešnej rehabilitácie je včasný začiatok. Narušené funkcie je nutné trénovať bezprostredne po vzniku mozgovej príhody, súčasná akútna liečba to dovoľuje.
O optimálnom načasovaní zahájenia rehabilitácie rozhoduje fyzioterapeut. Rehabilitační pracovníci realizujú následne terapiu, ktorú vedie, usmerňuje a kontroluje odborný lekár so špecializáciou na rehabilitáciu.
Špecifické cvičenia pri poruche rovnováhy
Nácvik stability v sede a stoji
Nacvičuje sa koordinácia pohybu a kontrola polohy tela v sede, stoji až po voľou ovládanú chôdzu. Súčasne s precvičovaním končatín sa precvičuje posadzovanie a postavovanie s nácvikom stability a prevenciou pádov.
Pri posadzovaní, postavovaní a nácviku chôdze sú takisto využívané stimulačné techniky, napríklad tlak, odpor, hladenie a vibrácie.
Koordinačný tréning
Zotavenie mozočkových funkcií vyžaduje špecifický typ neurorehabilitácie, keďže mozoček má vďaka neuroplasticite schopnosť vytvárať nové náhradné nervové dráhy.
Frenkelove cvičenia a koordinačný tréning sú špeciálne zostavené pomalé cvičenia zamerané na presnosť, vizuálnu kontrolu pohybu, pri ktorej sa pacient pozerá na končatinu, ktorou hýbe, a nácvik rovnováhy.
Proprioceptívna a stabilizačná terapia
Proprioceptívna a stabilizačná terapia zahŕňa cvičenia na nestabilných plošinách pod dohľadom fyzioterapeuta, nácvik prenášania váhy tela a posilnenie stredu tela pre lepšiu stabilitu trupu.
Nácvik správnych pohybových vzorov
Základom dobrej rehabilitácie je optimalizácia pohybových funkcií cez zlepšovanie kvality senzorických funkcií, vnímanie polohy, pohybu, predstava o vlastnom tele, priestorové vnímanie a rozoznávanie predmetov v paretickej ruke, a dosiahnuť vôľou ovládaný, izolovaný pohyb.
Jednotlivé postupy, ktoré sú využívané v rehabilitácii mozgovej príhody, sú rôzne formy stimulácie, a to cez stimuláciu z „periférie“ z postihnutej strany tela a končatín, ako aj aktivácia tých oblastí mozgu, kde dochádza k uvedomovaniu si a analýze senzorických vnemov a ich prepojeniu na tvorbu adaptačných procesov.
Iná metodika využíva súhyby zdravej a postihnutej končatiny s aktiváciou pohybových vzorov. Zdravá končatina vykonáva celý pohyb, postihnutá hlavne v predstave a aktívne koľko zvládne.
Pomôcky pri strate rovnováhy
V prípade potreby odporúčajú a využívajú rehabilitační pracovníci konkrétne rehabilitačné pomôcky, ako sú loptičky, balóny a stimulačné predmety, alebo kompenzačné pomôcky, ako sú barle, ortézy, vozíky a aparáty na podporu stoja a chôdze.
Najčastejšie sa prechodne alebo i dlhodobo využívajú oporné pomôcky, teda barle, chodítka a podporné rámy, ktoré uľahčujú vzpriamený stoj a pomáhajú znovuobnoviť narušený stereotyp chôdze.
Pri úplnej poruche hybnosti, plégii, je niekedy nutné využiť kolieskové kreslo, teda vozík. Výber konkrétneho vozíka či opornej pomôcky je veľmi dôležitý.
Kompenzačné pomôcky na chôdzu zahŕňajú využitie stabilných opôr, napríklad špeciálne ortopedické chodúľky, štvorbodové chodúľky alebo stabilnú palicu, ktoré znižujú riziko pádu počas presunov.
O využití pomôcok informuje pacienta rehabilitačný tím.
Bezpečná domácnosť po mozgovej porážke
Na uľahčenie pohybu v domácnosti a umožnenie sebaobslužných činností, ako sú umývanie, kúpanie, jedenie a pitie, je k dispozícii množstvo pomôcok.
V domácnosti je možné upraviť napríklad výšku sedu na stoličke, výšku záchodovej misy, inštalovať držadlá alebo oporné zábradlia.
V kúpeľni je možné použiť protišmykové podložky na podlahu, do vane alebo sprchy i vaňové a sprchové vode odolné stoličky či lavice.
Protišmykové podložky alebo protišmykové úpravy podláh sú vhodné v celej domácnosti, nakoľko riziko pádu a zranenia je pri obmedzenej pohyblivosti veľmi vysoké.
Pri ataxii je potrebné odstrániť z podláh všetky koberce, káble a prekážky. Na toaletu a do kúpeľne treba namontovať pevné bezpečnostné madlá a protišmykové podložky.
Nenechávajte pacienta chodiť po byte samého bez pomôcky alebo bez sprievodu, najmä ak má závraty. Vždy buďte pripravení zachytiť ho.
Stravovanie a sebaobsluha
Problémy s príjmom stravy môžu nastať i kvôli obmedzeniu hybnosti a koordinácie, napríklad pri sťaženom či nestabilnom úchope lyžice alebo pohára a pri krájaní porcií.
Vtedy môžu pomôcť rôzne ergonomické pomôcky. Pri silnom trase rúk sa používajú nerozbitný plastový riad, hlboké taniere s okrajom, aby jedlo nevypadávalo, a špeciálne ťažšie poháre alebo slamky.
Pri narušení jemnej motoriky je možné na držadlá, napríklad nádoby, kľučky či skrinky, inštalovať rozmernejšie násady, ktoré uľahčia úchop a manipuláciu.
Na obliekanie alebo zapínanie gombíkov či zipsov taktiež existujú kompenzačné pomôcky. Pri poruche hybnosti rúk je často obmedzená i schopnosť písania - vtedy môže veľmi pomôcť písanie na počítačovej klávesnici.
Poruchy prehĺtania a bezpečnostné opatrenia
K narušeniu prehĺtacieho aktu vedie najmä porucha koordinácie alebo ochabnutie prehĺtacích svalov, často v kombinácii s vynútenou, nevhodnou polohou tela pri príjme stravy a tekutín.
Diagnostika porúch prehĺtania je často komplikovaná, no závisí od nej úspešnosť liečby. V závažných prípadoch je nutná prechodná alebo i trvalá výživa sondou, ktorá obmedzuje významne riziko vdýchnutia a rozvoja závažných komplikácií.
Pri poruchách prehĺtania je dôležité:
- jesť vo vzpriamenej polohe alebo aspoň v strmšom polosede;
- držať hlavu v miernom predklone, nikdy nie v záklone;
- pri nestabilnom sede využiť pomôcky, aby sa pacient mohol sústrediť na jedlo a prehĺtanie, a nie na udržanie rovnováhy;
- jesť malé sústa;
- pri oslabení jednej strany tváre sa snažiť rozžuť potravu tou silnejšou stranou;
- po každom súste si vypláchnuť ústa;
- pri jedle nerozprávať;
- v prípade zostávania potravy v ústach i po prehltnutí tieto zvyšky po ukončení jedla manuálne odstrániť a nakoniec si vyčistiť zuby.
Komunikácia a psychická podpora
Mozgová príhoda môže ovplyvniť emocionálne centrum mozgu, čo ďalej vedie k výrazným zmenám v správaní, nálade a emocionálnej stabilite. Niektorí pacienti trpia depresiou, úzkosťou alebo podráždenosťou.
Psychologická podpora a psychoterapia sú neoddeliteľnou súčasťou liečby, pretože pomáhajú pacientom vyrovnať sa s emocionálnymi dôsledkami ich stavu. Depresia a úzkosť po mozgovej príhode sú veľmi časté a je dôležité, aby sa na ne kládol dôraz počas rekonvalescencie.
Porucha reči neznamená poruchu myslenia alebo zhoršenie inteligencie. Myslenie, respektíve intelekt, pritom nie je obvykle nijako narušený, no navonok sa pacient s poruchou verbálnej komunikácie javí, akoby nebol schopný vôbec komunikovať a spolupracovať.
Pri komunikácii používajte krátke, jednoduché vety, hovorte pomaly a zreteľne a hovorte tak, aby pacient pri reči mohol sledovať vašu tvár.
- Je potrebné, aby na pacienta nerozprávalo súčasne viacero osôb.
- Využite gestá a obrázky.
- Obmedzte ruch a hluk z okolia, napríklad televíziu a rádio.
- Ak pacient na prvý pokus nerozumie, snažte sa použiť iné slová a zjednodušte komunikáciu na jednoduché vety alebo slová.
- Trénujte komunikáciu často, no doprajte pacientovi i odpočinok.
- Poraďte sa s logopédom, aké vhodné cvičenia alebo rečové postupy môžete použiť.
Tréning pamäti a pozornosti
Pozornosť a mentálny výkon je možné taktiež trénovať alebo prekonať jeho obmedzenia. Moderné rehabilitačné metódy používajú i počítačové programy.
K jednoduchším cvičeniam patrí hlasné čítanie jednoduchých rytmických textov, spev jednoduchých rytmických nápevov, jednoduché matematické úlohy, kreslenie vzorcov a riešenie algebraických úloh.
Cieľom je kompenzácia porúch učením sa nových stratégií cez jednoduché úkony pozornosti a porozumenia, riešením zadaných úloh až po aplikáciu do dennej praxe na zvýšenie výkonnosti a zníženie únavnosti pri riešení denných situácií.
O podrobných návodoch a postupoch môžu príbuzných informovať odborníci z rehabilitačného tímu. Pre bližšiu diagnostiku je niekedy nutné podrobné neuropsychologické vyšetrenie.
Bolesť po porážke
Chronická bolesť môže vzniknúť aj u pacientok a pacientov po náhlej cievnej mozgovej príhode, pokiaľ zasiahne jedno konkrétne centrum mozgu.
Hlboko v strede mozgu je centrum o veľkosti vlašského orecha nazývané talamus. Táto malá, no zložitá časť mozgu, ktorá sa nachádza hneď vedľa mozgového kmeňa, je veľmi dôležitá.
Keďže talamus je zodpovedný za prenos zmyslových informácií z tela cez mozog, má niekoľko zásadných funkčných zložiek. Medzi ne patrí regulácia bolesti, všetkých typov zmyslových informácií okrem čuchu, nálad a motivácií, prepojenia reči a motoriky i kognitívnych funkcií, ktorých pokles ovplyvňuje pamäť, pozornosť a spracovanie informácií.
V závislosti od toho, kde je talamus poškodený, sa talamická cievna mozgová príhoda môže prejavovať slabosťou či kŕčmi na jednej strane tela, pálením, zmätkom, ťažkosťami s prehĺtaním, ospalosťou, ale napríklad aj stratou pamäti.
V prípade poškodenia miesta pre reguláciu bolesti sa môže vyvinúť syndróm Dejerine-Roussyho. Najskôr ho charakterizuje necitlivosť, potom brnenie a následne bolesť. Táto bolesť môže byť nezvyčajne silná a nezmizne bez cielenej liečby.
Všeobecne platí, že liečba pacientov s centrálnou bolesťou po mozgovej príhode zostáva výzvou. Okolie by ich preto malo podporovať a chápavo pristupovať k ich ťažkostiam.
Rehabilitačný tím a pokračovanie po prepustení
Rehabilitačná starostlivosť obsahuje okrem pohybového tréningu i ďalšie aktivity - logopedickú starostlivosť, ergoterapiu, neuropsychologickú starostlivosť i sociálnu podporu.
Nakoľko sú poškodenia mozgu u každého pacienta rôzne, táto starostlivosť je vždy „šitá na mieru“ konkrétneho pacienta a multidisciplinárna starostlivosť zahŕňa tie zložky, ktoré sú vhodné a ktoré pacient je schopný fyzicky a psychicky absolvovať.
Na zlepšení kvality života pacienta sa podieľa tím odborníkov pod vedením lekára FBLR. Pri cievnej mozgovej príhode je dôležitá i medziodborová spolupráca neurológa, fyzioterapeuta, logopéda, urológa a psychológa.
Pacient po prepustení z hospitalizácie má možnosť pokračovať v rehabilitácii ambulantnou formou. Má nárok opakovane žiadať svojho lekára o indikáciu na rehabilitačnú a kúpeľnú liečbu.
Čím je neurorehabilitácia intenzívnejšia, tým je väčšia pravdepodobnosť zlepšenia stavu pacienta. V súčasnosti máme nepopierateľné vedecké, ale aj praktické dôkazy, že ak sa s pacientom začne intenzívne pracovať čím skôr, cielene a dostatočne dlho, jeho zneschopnenie či hendikep sa podstatne lepší.
Úloha rodiny
Cievna mozgová príhoda zasiahne nielen do života pacienta, ale aj jeho rodiny. Vždy je nutné zachovať si zdravý nadhľad, skúsiť sa pozerať na celú situáciu očami pacienta a taktiež nechať si od lekára podrobne vysvetliť, v čom konkrétne bude príbuzný obmedzený a kde naopak môže úplne samostatne fungovať.
Príbuzní by nemali pacienta zbytočne odstavovať od väčšiny prác a denných aktivít s tendenciou udržať mu status „pacienta“ zbytočne dlho. Zároveň je potrebné rešpektovať jeho aktuálne možnosti a nenútiť ho do aktivít, ktoré by zvyšovali riziko pádu alebo vyčerpania.
Podporujte pomalé a kontrolované pohyby. Keď pacient niečo robí, netlačte ho do rýchlosti. Naliehanie a stres tras a nekontrolovanosť pohybu iba zhoršujú.
Strach z pohybu je potrebné riešiť bezpečným nácvikom, nie úplným zákazom aktivity. Pacient má zostať podľa svojich schopností zapojený do bežného života a každodenných činností.
Šoférovanie po mozgovej príhode
Obvykle je nutné overiť schopnosť vedenia vozidla pod dohľadom druhej osoby a konzultovať možnosť šoférovania s ošetrujúcim lekárom.
Treba dávať veľký pozor najmä na iné než pohybové ťažkosti, ktoré môžu vedenie vozidla značne narúšať alebo výrazne zvýšiť riziko nehôd. Vodič si to nemusí hneď po nasadnutí do auta uvedomiť.
Nebezpečné sú najmä výpadky zorného poľa, necitlivosť horných alebo dolných končatín, dvojité alebo neostré videnie, výpadok sluchu či strata schopnosti porozumieť dopravným značkám.
Výhľad zotavenia
Zotavovanie po CMP je dlhodobý proces. Je ovplyvnený mnohými faktormi, ako napríklad typom CMP, lokalizáciou alebo motiváciou pacienta.
Stav pacienta sa pri dobre nastavenej rehabilitácii môže dlhodobo zlepšovať, pričom najvýznamnejšie zotavovanie sa dosiahne v prvých rokoch po CMP.
Platí, že pacienti s kompletnou stratou hybnosti sa zvyčajne zotavujú dlhšie ako pacienti, ktorí boli zasiahnutí menej.
Niekedy nie je možné pohybový deficit obnoviť alebo sa to podarí len veľmi obmedzene. Nikdy nemá zmysel rehabilitáciu vopred vzdať kvôli nechuti alebo pocitu bezmocnosti.
Pri dobre koordinovanej starostlivosti vedie liečebná rehabilitácia k dosiahnutiu maximálne možnej nezávislosti a samostatnosti pacienta.