Centrálny nervový systém tvoria mozog a miecha a funguje ako hlavné riadiace stanovište celého organizmu. Riadi pohyb, rovnováhu, zmyslové vnímanie, myslenie, pamäť, reč, emócie aj automatické procesy, ako sú dýchanie, tlkot srdca a trávenie.
Ochorenie alebo poškodenie centrálneho nervového systému sa môže prejaviť poruchami citlivosti, slabosťou, ochrnutím, trasom, poruchami koordinácie, zraku, reči, pamäti, vedomia alebo správania. Náhle vzniknutá svalová slabosť, porucha reči, pokles kútika úst, strata koordinácie či náhle zhoršenie zraku vyžadujú okamžitú lekársku pomoc.
Čo je centrálny nervový systém
Nervová sústava je zložitý systém, ktorý hrá nenahraditeľnú rolu pri riadení a koordinácii telesných funkcií. Je zodpovedná za prijímanie a spracovanie informácií z okolitého prostredia a reakciu na ne a taktiež za reguláciu v podstate všetkých vnútorných procesov, napr. tepovej frekvencie, dýchania a trávenia.
Nervová sústava, skladajúca sa z mozgu, miechy a siete nervov, ktoré zasahujú do všetkých častí tela, je zložitým a fascinujúcim aspektom biológie ľudského tela. Nervovú sústavu tvoria dve hlavné časti: Centrálny nervový systém (CNS), ktorý sa skladá z mozgu a miechy a funguje ak „hlavné riadiace stanovište“ systému. Periférny nervový systém (PNS), ktorý je tvorený nervami, ktoré prepájajú centrálny nervový systém so zvyškom tela.
Nervová sústava má vlastne tri hlavné funkcie: zmyslovú, motorickú a integračnú alebo funkciu myslenia a spracovania. Tieto zložky spolu vzájomne komunikujú, regulujú a ovplyvňujú mnohé oblasti ľudského tela vrátane svalov, orgánov a žliaz, a tak podporujú naše celkové zdravie a pohodu.
Rozdiel medzi centrálnou a periférnou nervovou sústavou
Nervová sústava sa rozdeľuje na periférnu a centrálnu. Periférny nervový systém tvoria hlavové a periférne nervy. Tieto nervy rozvádzajú signály z mozgu k rôznym orgánom, napríklad ku svalom a tiež privádzajú signály z tela do mozgu.
Mozog tak môže prijímať informácie z prostredia (zrak, sluch, dotyk a podobne). Periférne nervy kontroluje centrálny nervový systém. Ten tvorí mozog a miecha.
Centrálny nervový systém: Miecha a mozog tvoria centrálny nervový systém. Mozog používa nervy na vysielanie signálov do zostávajúcich častí tela. Periférny nervový systém pozostáva z niekoľkých nervov, ktoré sa rozvetvujú z centrálneho nervového systému do zvyšku tela.
Somatický nervový systém pomáha pri dobrovoľných pohyboch, zatiaľ čo autonómny nervový systém riadi činnosti človeka vrátane dýchania, ktoré sa deje automaticky. Nervový systém slúži k zachyteniu a spracovaniu podnetov z okolia a taktiež zaisťuje reakciu organizmu a odpovede tela na tieto podnety.
Úlohy centrálneho nervového systému
Nervový systém riadi takmer všetko, čo robíme, vrátane toho, čo si myslíme, hovoríme alebo cítime. Tiež riadi komplikované procesy, ako je myslenie, pamäť a pohyb.
Komplexné nervové systémy zhromažďujú informácie z prostredia, interpretujú informácie a uľahčujú reakciu. Ovplyvňuje teda každý aspekt ľudského života, ako napríklad:
- Kognitívne schopnosti, ako sú myšlienky, pamäť, učenie a pocity
- Kontrola pohybu vrátane rovnováhy a koordinácie
- Zmysly, ako napríklad spôsob, akým mozog reaguje na zrak, chuť, dotyk, pocit a zvuk
- Starnutie, spánok a liečenie
- Tlkot srdca, dýchacie vzorce a reakcie na stresové situácie
- Trávenie, hlad a smäd
- Telesné procesy vrátane puberty
Zmyslové orgány, ako sú oči, uši, jazyky, nosy a ďalšie časti tela, vnímajú informácie z celého okolia a posielajú ich do mozgu a z mozgu. Každý neurón má iné funkcie.
Motorické neuróny sú zodpovedné za pohyb svalov, zatiaľ čo senzorické neuróny prenášajú informácie zo zmyslových orgánov a posielajú ich do mozgu. Ostatné telesné funkcie, ktoré telo automaticky vykonáva, ako je dýchanie, triaška, pravidelný tlkot srdca a trávenie potravy, sú riadené autonómnym nervovým systémom.
Neuróny, myelín a vedenie nervových vzruchov
Nervový systém využíva špecializované bunky známe ako neuróny na odosielanie signálov alebo správ do celého tela. Rôzne typy neurónov vysielajú rôzne signály.
Napríklad motorické neuróny vysielajú signály do svalov, aby sa hýbali, zatiaľ čo senzorické neuróny prijímajú informácie zo zmyslov a posielajú signály do mozgu. Iné druhy neurónov kontrolujú veci, ktoré telo robí automaticky, ako je triaška, pravidelný tlkot srdca, dýchanie a trávenie potravy.
Biela hmota je tvorená nervovými dráhami, výbežkami nervových buniek, po ktorých sú prenášané nervové vzruchy a ich obalom, myelínom, ktorý slúži ako izolačná hmota a umožňuje rýchle vedenie vzruchu po nervových vláknach.
Nervové vlákna, ktoré majú tento obal, takzvanú myelínovú pošvu, nazývame myelinizované vlákna. Nervové vlákno, tzv. axon, spolu s nervovou bunkou sú nositeľmi funkcie v nervovom systéme.
Nervový vzruch v nervovej bunke vzniká a šíri sa po nervovom vlákne k ďalšej bunke alebo k výkonnému orgánu, napríklad ku svalu. Mnohé nervové vlákna myelínový obal nemajú.
Vzruch sa nešíri po povrchu týchto vlákien postupne, ale preskakuje po zárezoch v myelíne, ktoré sú od seba vzdialené asi 2 mm. Rýchlosť vedenia vzruchu je preto oveľa vyššia ako keď ho vedie nemyelizované vlákno.
Čo znamená poškodenie centrálneho nervového systému
Problémy v rámci nervového systému nastávajú najčastejšie v dôsledku chorôb alebo poranení, ktoré spôsobujú narušenie či už štruktúry alebo funkcií jednotlivých častí nervového systému.
Tieto poruchy môžu byť lokálne, pokiaľ sa týkajú len niektorých častí tela a koncových nervových zakončení alebo častí mozgu zodpovedných len za určité nervové prenosy, alebo generalizované, kedy ovplyvňujú v podstate celkové fungovanie človeka a jeho vnímanie.
Práve preto narušenie niektorej časti nervovej sústavy výrazne ovplyvňuje schopnosť organizmu reagovať na okolité podnety, ale zároveň ovplyvňuje aj mnohé základné životné funkcie.
Najčastejšie príznaky ochorení centrálneho nervového systému
Každý človek môže pociťovať príznaky inak. Nasledujú bežné príznaky porúch a stavov nervového systému:
- Konštantný a náhly nástup a bolesť hlavy
- Bolesť hlavy, ktorá sa cíti inak
- Pocit mravčenia a strata citu
- Strata a slabosť svalovej sily
- Strata zraku alebo dvojité videnie
- Strata pamäte
- Znížená duševná schopnosť
- Nedostatok koordinácie
- Otrasy a záchvaty
- Bolesti chrbta, ktoré vyžarujú do chodidiel, prstov alebo iných častí tela
- Ubúdanie svalov a nezmyselná reč
- Zhoršenie vyjadrovania a porozumenia
- Zmeny v správaní
Vyššie uvedené príznaky môžu byť tiež podobné iným zdravotným stavom alebo problémom. Samotný jeden príznak preto nemusí určovať konkrétne ochorenie, najmä ak vzniká postupne alebo krátkodobo.
Poruchy vedomia
V rámci nervovej sústave je rozhodne jedným z najnebezpečnejších príznakov problém s vedomím. Poruchy vedomia môžu vznikať na základe úrazu alebo nejakej choroby, napríklad pri intoxikácii, akútnom krvácaní do mozgu, delíriu, epilepsie, cievnej mozgovej príhode, Fallotovej tatralógii, taktiež pri ochoreniach so srdcom ako napríklad hypertrofická kardiomyopatia alebo arytmia a tiež v dôsledku nedostatočného okysličenia organizmu alebo pri zápaloch mozgu.
Kým krátkodobá strata vedomia, ako napríklad pri cievnej mozgovej príhode, epilepsii, poruchách srdca alebo pri priehriatí organizmu nemusí byť až taká nebezpečná, pokiaľ človek na dlhšie obdobie upadne do bezvedomia, hrozí dokonca poškodenie centrálnej nervovej sústavy.
To môže nastať napríklad pri otrase mozgu, abscese mozgu, tuberkulóznej meningitíde alebo kliešťovej encefalitíde. Dlhodobejšie bezvedomie hrozí aj pri otrave alebo pri zápale mozgových blán.
Poruchy citlivosti a vnímania
Medzi príznaky súvisiace s nervovou sústavou, patria aj poruchy citlivosti. Tieto sa prejavujú buď znížením alebo naopak zvýšením vnímania a citlivosti na okolité podnety.
Sú typické pre epilepsiu, diabetickú neuropatiu, cievnu mozgovú príhodu alebo cukrovku. V rámci problémov s vnímaním podnetov z okolia sa môže vyskytnúť aj znížené vnímanie bolesti.
To nastáva buď problémom s recept rmi alebo priamo s prenosom signálu do mozgu. Veľmi často je to príznak diabetickej neuropatii alebo iných nervových ochorení periférneho nervového systému.
Medzi príznaky, ktoré môžu spôsobiť aj poruchy vnímania, patrí pocit mravčenia, väčšinou v nohách alebo rukách. Tento príznak sprevádza aj niektoré ochorenia žíl, napríklad kŕčové žily.
Poruchy zraku
Poruchy zraku môžu patriť medzi prejavy ochorenia centrálneho nervového systému, najmä ak vzniknú náhle alebo sú spojené s ďalšími neurologickými príznakmi. Môže ísť o stratu zraku, dvojité videnie, výpadok v zornom poli alebo zhoršenie zrakovej ostrosti.
Pri roztrúsenej skleróze sú zrakové poruchy častým prvým príznakom, pretože ochorenie môže napadnúť obal zrakového nervu. Pacient môže mať bolesti oka pri pohľade do strán.
Poruchy kognitívnych funkcií a reči
Medzi kognitívne funkcie patria napríklad pamäť, intelekt alebo reč a poruchy týchto funkcií tiež úzko súvisia s neurologickou sústavou. Poruchy pamäte sa vyskytujú napríklad pri demencii, Alzheimerovej chorobe, Addisonovej chorobe, zhoršená pamäť je typická aj pre ľudí v pokročilom veku.
Tých veľmi často trápi tiež problém s racionálnym uvažovaním. Tento príznak je súčasťou prejavov demencie, delíria, Alzheimerovej choroby a nastáva aj pri intoxikácii.
Problémy s rečou patria tiež medzi prejavy v rámci nervového systému. Napríklad zrýchlená reč je typická pre hypertyreózu, pri začínajúcej demencii a pri ochoreniach reči.
Celkové poruchy reči nastávajú pri koktavosti, autizme, detskej mozgovej obrne, Alzheimerovej chorobe, prípadne pri napadnutí centra reči v mozgu nádorom. Taktiež viaceré život ohrozujúce stavy znemožňujú postihnutému rozprávať, napríklad cievna mozgová príhoda alebo epiglotitída.
Poruchy pohybu, svalovej sily a koordinácie
Ďalej sa vyskytujú poruchy pohyblivosti, niekedy až známky ochrnutia končatín a tváre, ťažkosti s rovnováhou a v neskoršom štádiu aj pády. Medzi časté prejavy ochorení centrálnej nervovej sústavy, najmä mozgu, patrí tras, obvykle končatín a rúk.
Obrna nemusí vždy súvisieť so svalstvom, ale dochádza u nej k problémom pri pohybe. Obrna je v podstate ochrnutie a môže byť buď čiastočná, kedy je napríklad problém s ovládaním končatín jednej polovice tela, alebo úplná.
Obrna môže vzniknúť na základe nejakých úrazov, obvykle miechy, alebo v súvislosti s ochoreniami nervovej sústavy alebo jednotlivých končatín. Typická je pri cievnej mozgovej príhode, ateroskleróze, amyotrofickej laterálnej skleróze alebo detskej mozgovej obrne.
Veľakrát s problémami nervového charakteru súvisí aj zjavne nevysvetliteľné vypadávanie predmetov z rúk. Tento prejav je typický pri zápale nervov, problémami so svalmi, ale aj pri poruchách jemnej motoriky alebo pri skleróze multiplex.
Medzi neurologické príznaky patria aj problémy v tvári, konkrétne napríklad pri mimickom svalstve. Pokiaľ človek spozoruje na sebe len povisnutý kútik úst, ktorý nemôže ovládať vôľou, môže ísť o príznak nedostatku kyslíka, napríklad pri cievnej mozgovej príhode.
Poruchy spánku, psychiky a správania
Príznaky a symptómy v rámci nervovej sústavy ovplyvňujú častokrát aj správanie a konanie človeka a jeho interakciu s okolím. Pomerne časté sú aj psychické poruchy ako depresia, úzkosť a poruchy spánku.
Nielen v dôsledku zmien nervovej sústavy, ale aj ako reakcia na diagnózu. Taktiež nespavosť patrí medzi neurologické príznaky, hoci tento stav môže súvisieť aj s inými problémami.
Poruchy spánku napríklad majú ľudia s hypertyreózou, Addisonovou chorobou, tuberkulóznou meningitídou, počas manických období v rámci mániodepresívnej psychózy ale napríklad niekedy dochádza k nespavosti aj bez nejakej viditeľnej príčiny.
Tento príznak súvisí aj s celkovým stavom organizmu, niekedy môže jednoducho príliš veľký stres a psychické napätie spôsobiť problémy so spánkom.
Ochorenia, ktoré môžu postihnúť centrálny nervový systém
Nervový systém môžu ovplyvniť mnohé stavy a poruchy. Niektoré z nich sú spôsobené zranením alebo genetikou. V niektorých prípadoch dochádza k poškodeniu nervov, čo vedie k prerušeniam odosielania a prijímania správ.
Cievna mozgová príhoda
Mŕtvica sa vyskytuje, keď sú krvné cievy zablokované alebo neočakávane prasknuté. Mozog teda nedostáva dostatok krvi, čo môže viesť k odumretiu časti mozgu.
Mŕtvica spôsobuje poškodenie nervov, ktoré môže byť mierne alebo závažné. Typickými prejavmi môžu byť náhla slabosť alebo ochrnutie jednej strany tela, pokles kútika úst, porucha reči, zhoršenie videnia a strata koordinácie.
Úrazy a tlak na nervové štruktúry
Trauma v dôsledku nehody môže rozdrviť, natiahnuť alebo prerezať nervy alebo zraniť mozog. Autonehody a pády sú bežné zranenia, ktoré môžu poškodiť nervový systém.
Tlak: Zovretý alebo stlačený nerv môže prerušiť funkciu nervu. Príčiny tlaku alebo zovretia nervu môžu byť z niekoľkých dôvodov, ako je nadmerné zaťaženie, nádor alebo štrukturálne problémy, ako napr. ischias.
Infekcie, nádory a autoimunitné ochorenia
Niekoľko infekcií, rakoviny a autoimunitné ochorenia, Vrátane cukrovka, lupusa reumatoidná artritída spôsobia problémy s nervovým systémom. Diabetes môže mať za následok neuropatiu súvisiacu s cukrovkou a zdravotný stav roztrúsená skleróza napáda myelín v centrálnom nervovom systéme.
Ochorenia centrálneho nervového systému môžu vzniknúť aj pri zápale mozgu, zápale mozgových blán, kliešťovej encefalitíde, epilepsii alebo pri nádorových procesoch.
Toxické látky a metabolické príčiny
Určité látky, ako chemoterapeutické lieky, nelegálne drogy, nadmerný alkohol a jedovaté látky spôsobujú poškodenie nervov. Ochorenie obličiek pacienti sú vystavení vyššiemu riziku vzniku poškodenia nervov, pretože ich obličky nie sú schopné účinne filtrovať toxíny.
Proces starnutia môže spôsobiť spomalenie nervového signálu. Preto sa človek môže cítiť slabší a reflexy sa môžu znížiť a niekedy stratiť citlivosť na rukách, nohách a iných častiach tela.
Roztrúsená skleróza a centrálny nervový systém
Zápalové ochorenie roztrúsená skleróza alebo skleróza multiplex napáda centrálny nervový systém, teda mozog, miechu a obaly očných nervov. Je známa aj ako ochorenie tisícich tvárí.
Skleróza multiplex postihuje mnohopočetnými ložiskami bielu hmotu centrálneho nervového systému (CNS), teda mozgu a miechy. Práve centrálny nervový systém je pri ochorení RS zasiahnutý.
Skleróza multiplex alebo roztrúsená skleróza je ochorenie mnohých tvárí. Prejavuje sa množstvom príznakov, ako je napríklad slabosť, tŕpnutie končatín, dvojité videnie, závraty, nestabilita pri chôdzi, depresia, inkontinencia moču či zvýšená únava.
Ide o chronické zápalové degeneratívne autoimunitné ochorenie, pri ktorom dochádza k poškodeniu centrálneho nervového systému. Výsledkom býva zmena klinického obrazu pacienta, teda zneschopnenie.
Prečo pri roztrúsenej skleróze vznikajú príznaky
Príčinou ťažkostí je, že imunitný systém začne napádať svoje vlastné nervové bunky, respektíve ich obal, ktorý okrem iného chráni nervové vlákna a pomáha im šíriť elektrické vzruchy, a tým riadiť funkcie celého nervového systému.
Bez neho dochádza k výraznému spomaleniu vedenia vzruchov v nervovom tkanive, neskôr aj k ich odumretiu, až k zániku nervových buniek. Na miestach, kde sú myelínové obaly nervových vlákien poškodené, je narušené vedenie vzruchov.
Elektrické impulzy sa teda už nemôžu správne šíriť medzi rôznymi nervovými a telovými bunkami (napríklad bunkami svalov). Následkom sú rôzne poruchy pohybu tela (motoriky) a zmyslového vnímania (senzoriky).
Typické príznaky roztrúsenej sklerózy
Príznaky ochorenia sú rôzne, podľa toho, ktorá časť nervovej sústavy je zasiahnutá, a často sa zamieňajú s únavou, prepracovanosťou či unavenými očami.
Najčastejším prvým príznakom sú zrakové poruchy, a to v dôsledku napadnutia obalu zrakového nervu, takže môže dôjsť k výpadku v zornom poli, dvojitému videniu alebo zhoršeniu zrakovej ostrosti. Pacient môže mať bolesti oka pri pohľade do strán.
Ďalej sa vyskytujú poruchy pohyblivosti, niekedy až známky ochrnutia končatín a tváre, ťažkosti s rovnováhou a v neskoršom štádiu aj pády, poruchy artikulácie, poruchy močenia či sexuálnych funkcií, poruchy citlivosti tváre a končatín od necitlivosti až po úporné bolesti.
Pomerne časté sú aj psychické poruchy ako depresia, úzkosť a poruchy spánku. Nielen v dôsledku zmien nervovej sústavy, ale aj ako reakcia na diagnózu.
Demylinizácia a neurodegenerácia
V prvej fáze sa do mozgu či miechy dostanú agresívne biele krvinky a začínajú produkovať zápalové látky. Tie poškodzujú myelínové obaly nervových vlákien - začína proces demyelinizácie.
Organizmus dokáže stratu myelínu čiastočne nahradiť z vlastných zdrojov, takzvanou remyelinizáciou. Tento proces je však obmedzený. Častejšie sa poškodený myelínový obal nahradí iným tkanivom a vznikajú „jazvy“ v nervovom systéme.
Jednotlivé ložiská demyelinizácie, ktoré sa nazývajú aj plaky, majú rôznu veľkosť a sú svojvoľne rozložené po celom centrálnom nervovom systéme. Veľmi často sa demyelinizačné ložiská nachádzajú na zrakovom nerve, v mozgovom kmeni, v malom mozgu a na zadných povrazcoch miechy.
V druhej fáze postihnuté nervové bunky a ich vlákna odumierajú. Hovoríme o procese neurodegenerácie. Tá sa spája s postupným úbytkom nervových buniek a stratou ich funkcie, ktorá je už nezvratná.
Oba procesy sú od začiatku ochorenia spolu späté, preto je nutné liečiť ochorenie čo najskôr, aby boli možné poškodenia čo najmenšie. Dnes sa však vie, že oba deje sa vyskytujú súčasne už vo veľmi včasnom štádiu ochorenia.
Diagnostika a liečba roztrúsenej sklerózy
Pri diagnostike je veľmi dôležitá anamnéza. Základom je podrobné neurologické vyšetrenie a vyšetrenie magnetickou rezonanciou mozgu a miechy.
Využíva sa aj vyšetrenie likvoru a ďalšie vyšetrenia. Abnormality šedej hmoty sa vyskytujú už u pacientov v predklinickom štádiu ochorenia alebo u pacientov s tzv. klinicky izolovaným syndróm a urýchľujú jeho prechod do definitívnej SM.
V súčasnosti ešte na roztrúsenú sklerózu neexistuje liek, ktorý by dokázal odstrániť všetky príznaky a ochorenie navždy vyliečiť. Ale sú k dispozícii lieky, ktoré dokážu pomôcť veľmi účinne v zastavení príznakov choroby, najmä pokiaľ sa začne s liečbou včas.
Sclerosis mutiplex sa dá liečiť, ale nie vyliečiť. Liečbu rozdeľujeme na akútnu a chronickú. V akútnych prípadoch, pri tzv. atakoch, sa podávajú na prechodný čas kortikoidy.
Chronická, systematická liečba zahŕňa široké spektrum liečiv (tabletky, injekcie, infúzie), ktorých cieľom je znížiť výskyt atakov a spomaliť progresiu ochorenia vedúcu k invalidite.
Preto je veľmi dôležitá včasná diagnostika ochorenia a skorá protizápalová liečba. Len tak sa dá bojovať proti postupnému ťažkému neurologickému deficitu.
Migréna a ďalšie neurologické príznaky
Migréna je viac ako len bolesť hlavy. Je to chronické neurologické ochorenie, ktoré postihuje viac ako 10% populácie.
Prejavuje sa opakovanými záchvatmi intenzívnych bolestí hlavy, ktoré trvajú 4-72 hodín. Záchvaty sú sprevádzané zvracaním alebo precitlivenosťou na svetlo a zvuky.
Ak sa u pacienta vyskytujú aspoň 2 prejavy ako jednostranná bolesť, pulzujúca bolesť, zhoršenie pri pohybe alebo stredná až silná intenzita bolesti hlavy a 1 prejav ako nevoľnosť alebo zvracanie a citlivosť na svetlo a zvuky, mal by požiadať svojho všeobecného lekára o poslanie k odborníkovi - neurológovi.
Neuropatia a poškodenie nervov
Neuropatia je porucha funkcie nervu alebo jeho štrukturálne poškodenie. Postihnutie viacerých nervov sa označuje ako polyneuropatia.
Neuropatie delíme podľa toho, ktorá časť nervového systému je zasiahnutá, na periférne, ku ktorým dochádza v dôsledku poškodenia somatických, motorických a autonómnych periférnych nervov, ktoré spájajú mozog a miechu (CNS) so zvyškom tela, a centrálne pri poškodení CNS, napríklad v dôsledku poranenia, mŕtvice alebo roztrúsenej sklerózy či chemoterapie.
Príznaky neuropatie sú rozmanité. Ide najmä o poruchy citlivosti a problémy s pohybom, prípadne riadenia vnútorných orgánov, napríklad v tráviacom systéme.
Postihnuté sú spravidla najprv konce (prsty) dolných, príp. horných končatín; pri zhoršení stavu príznaky postupujú aj do horných častí končatín - do ramena, stehna.
Poruchy citlivosti pri neuropatii
Poruchy citlivosti vznikajú v dôsledku poškodenia senzorických (zmyslových) nervov, ktoré zabezpečujú prenos informácií do mozgu a miechy a umožňujú vnímať bolesť, dotyk, teplotu, polohu a vibrácie.
- brnenie, mravčenie, pálenie a svrbenie
- bolesť, ktorá môže byť ostrá, tupá alebo pálčivá
- pocit „tesnej rukavice alebo ponožky“
- znížená citlivosť až necitlivosť
- elektrizujúce pocity
- zmeny vnímania nízkej či vysokej teploty
- problémy s uvedomovaním si polohy končatín v priestore
- problémy s chôdzou a manipuláciou s predmetmi
- zvýšená citlivosť na chlad
Pohybové a autonómne prejavy neuropatie
Pohybové problémy nastupujú v dôsledku poškodenia motorických nervov, ktoré zabezpečujú prenos informácií medzi mozgom a svalmi a umožňujú pohyb, svalový tonus a koordináciu.
- slabosť, bolesť a únava svalov
- tras končatín
- problémy s jemnou motorikou
- ťažkosti pri chôdzi a pohybe
- problémy s rovnováhou a koordináciou
- svalové kŕče v končatinách
- skracovanie svalov
Problémy s riadením (inerváciou) vnútorných orgánov pomocou autonómnych nervov (ktorých činnosť si neuvedomujeme) môžu zahŕňať napríklad tráviace problémy, závrate, zvýšené alebo znížené potenie, poruchy prekrvenia, hypotenzia, arytmie, problémy s prehĺtaním, močením, sexuálne problémy, pískanie v uchu a zhoršenie sluchu, najmä vysokých tónov, a rozmazané videnie.
Kedy okamžite vyhľadať lekársku pomoc
Ak si človek všimne náhle zmeny, vrátane straty koordinácie alebo silnej svalovej slabosti, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc.
Osoba by mala tiež okamžite kontaktovať svojho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti alebo ísť do nemocnice, ak zaznamená nasledovné:
- Problémy vo vízii
- Ťažké bolesti hlavy
- Nesprávna reč
- Pocit necitlivosti, brnenia alebo straty citlivosti v rukách alebo nohách
- Časté chvenie alebo tiky
- Zmeny v správaní
- Strata koordinácie alebo svalového pohybu
Za naliehavé treba považovať najmä náhle vzniknuté príznaky, ktoré môžu signalizovať cievnu mozgovú príhodu, akútne poškodenie mozgu alebo miechy, záchvat, závažnú infekciu či inú urgentnú príhodu.
