Chorý nosohltan a rakovina mozgu: príznaky, rozdiely, diagnostika a liečba

Rakovina nosohltana a nádory mozgu sú dve odlišné nádorové ochorenia, ktoré môžu mať niektoré spoločné príznaky, napríklad bolesti hlavy, poruchy sluchu alebo zraku. Karcinóm nosohltana vzniká v hornej časti hltana za nosom, zatiaľ čo primárne nádory mozgu vznikajú v mozgu alebo v ďalších štruktúrach centrálneho nervového systému.

Rakovina nosohltana patrí medzi choroby vyskytujúce sa ojedinele. Nádor mozgu, niekedy tiež nesprávne označovaný ako rakovina mozgu, je ročne diagnostikovaný približne 700 - 800 pacientom na Slovensku.

Čo je nosohltan a čo je mozgový nádor

„Nosohltan“ sa vzťahuje na nosohltan, hornú časť hrdla za nosom. Karcinóm je typ rakoviny, ktorý sa začína v bunkách tvoriacich kožu alebo tkanivo vystielajúce orgány.

Nasofaryngeálny karcinóm (NPC) je zriedkavý druh rakoviny, ktorý začína v časti hrdla hneď za nosom. Vyskytuje sa v epitelových bunkách, ktoré lemujú povrch nosohltanu, a spôsobuje masívne výrastky alebo nádory.

Nosohltan patrí do hornej časti hltana a priamo nadväzuje na nosovú dutinu. Z nosohltana vedie do stredného ucha Eustachova trubica, ktorá vyrovnáva tlak, a v nosohltane sa nachádzajú i nosové mandle.

Primárne vzniknuté nádory mozgu, medzi ktoré patria nádory hypofýzy, meduloblastómy, astrocytómy a meningeómy, nie sú spôsobené metastázovaním nádorov v inej časti tela. Predstavujú asi 2% všetkých zhubných nádorových ochorení.

Ochorenie rakovinou mozgu je prevažne diagnostikované u mužského pohlavia, najčastejšie ide o deti do 5 rokov a dospelých nad 60 rokov. V detskom veku sú nádory mozgu druhým najčastejším typom nádorového ochorenia, u dospelých sú pomerne vzácne.

Mozog je pre svoju životne dôležitú funkciu chránený nielen kosteným obalom - lebkou, ale aj takzvanou hematoencefalickou bariérou tvorenou bunkami, ktoré bránia prieniku nežiaducich látok do mozgu. Preto sú nádory centrálneho nervového systému, teda mozgu a miechy, zvláštnym typom, veľmi sa odlišujúcim od ostatných rakovinových ochorení.

Ako pri iných typoch nádorových ochorení možno nádory mozgu a miechy rozlíšiť na zhubné a nezhubné, oba typy však môžu v dôsledku útlaku okolitých tkanív a dôležitých riadiacich centier spôsobiť smrť. Cez 50% nádorov tvoria takzvané gliómy, nádory z podporných nervových buniek.

Vzťah medzi ochorením nosohltana a rakovinou mozgu

Rakovina nosohltana sa začína v tkanive za nosom, zatiaľ čo nádory mozgu vznikajú v mozgu, mozgových obaloch, podporných nervových bunkách alebo v ďalších častiach centrálneho nervového systému. Príznaky rakoviny nosohltana môžu súvisieť s upchatím nosa, Eustachovou trubicou a stredným uchom, kým prejavy mozgového nádoru závisia najmä od jeho umiestnenia a tlaku na okolité mozgové tkanivo.

Karcinóm nosohltana sa vyznačuje častým šírením do iných oblastí organizmu a vytváraním metastáz. Prognóza záleží od veku, zdravotného stavu človeka a štádia nádoru.

Nádory mozgu môžu postihnúť deti aj dospelých a existujú v niekoľkých typoch. Nádory mozgových blán alebo mozgových obalov sú zvyčajne benígne a v súčasnosti sú úplne liečiteľné chirurgickým zákrokom.

Pri príznakoch, ktoré pretrvávajú, zhoršujú sa alebo sa objavia náhle, je potrebné vyhľadať lekára. Iba skúsený lekár môže diagnostikovať alebo vylúčiť rakovinu nosohltana a vyšetrenia môžu objasniť aj príčinu príznakov súvisiacich s mozgom.

Rizikové faktory rakoviny nosohltana

Presné príčiny NPC nie sú známe. Predpokladá sa však, že k ochoreniu prispieva kombinácia genetiky, prostredia a infekcie vírusom Epsteina-Barrovej.

Hoci je infekcia EBV bežná, nie každý, kto má EBV, dostane rakovinu nosohltana. Väčšina ľudí, ktorí mali infekciu EBV, nikdy nemá dlhodobé problémy.

Vedci stále skúmajú, ako EBV vedie k rakovine nosohltana, podľa nich to môže súvisieť s genetickým materiálom DNA z vírusu, ktorý ovplyvňuje DNA v bunkách nosohltana. Zmena v DNA spôsobuje, že bunky rastú a delia sa abnormálne, čo spôsobuje rakovinu.

K vzniku NPC môžu predisponovať rôzne rizikové faktory vrátane pôvodu z južnej Číny, vystavenia určitým chemikáliám a stravy bohatej na konzervované alebo solené potraviny. Tento nádor častejšie postihuje ľudí z Ázie a zo severnej Afriky, je teda pravdepodobné, že určitý vplyv na vznik rakoviny nosohltana má príslušnosť k rase.

• ste muž,
• jete stravu bohatú na soľou konzervované ryby a mäso,
• máte rodinnú anamnézu rakoviny nosohltana,
• máte určité gény spojené s vývojom rakoviny,
• dostali ste sa do kontaktu s EBV alebo máte nebezpečný typ HPV vírusu,
• fajčíte alebo pijete veľa alkoholu,
• pracujete s dreveným prachom alebo formaldehydom.

Niektoré, ale nie všetky štúdie zistili vyššie riziko rakoviny nosohltana u ľudí, ktorí fajčia, pijú veľa alkoholu alebo pracujú s dreveným prachom či formaldehydom. Riziko rakoviny nosohltana môže zvýšiť aj tabak a alkohol, hoci ich súvislosť s týmto typom rakoviny nie je jasná.

Príčiny a rizikové faktory nádorov mozgu

Presné príčiny nádorového ochorenia centrálneho nervového systému sa stále skúmajú. Svoj podiel na ich vzniku môže mať vonkajšie prostredie, rádioaktívne žiarenie, chemické látky či vírusy.

Asi 5% nádorov, ktoré vznikajú predovšetkým u detí, je dedične podmienených. Podobne ako pri iných nádorových ochoreniach nie je ani pri nádoroch mozgu presne zmapovaný kompletný zoznam možných spúšťacích mechanizmov.

Všetky druhy rakoviny sú spôsobené neregulovaným množením buniek, ktoré obchádza kontrolné mechanizmy, ktoré zvyčajne existujú na zastavenie nekontrolovaného množenia buniek. Toto množenie je zvyčajne spúšťané mutáciou, teda zmenou v genetickom kóde.

Mutácia môže ovplyvniť jeden gén alebo viacero génov, ako sa pozoruje pri rakovine mozgu a hrubého čreva. Pri nádoroch mozgu však nie je možné z jednotlivého príznaku určiť, či ide o nádorové ochorenie.

Príznaky chorého nosohltana a rakoviny nosohltana

Karcinóm nosohltana je náročne diagnostikovať včas pre príznaky podobné bežným ochoreniam, ako je krvácanie z nosa, hučanie v ušiach a strata sluchu, obvykle v jednom uchu. Žiaľ, mnohí ľudia nemajú žiadne príznaky, kým rakovina nedosiahne pokročilé štádium.

Bežné príznaky NPC môžu zahŕňať pretrvávajúce upchatie alebo upchatie nosa, stratu sluchu, opakujúce sa infekcie uší, krvácanie z nosa, bolesti hlavy a tváre. Príznaky rakoviny nosohltana sa môžu objaviť aj ako opuch krku, prímes krvi v sline, problémy s dýchaním a hučanie v ušiach.

• hrča v krku alebo na krku, ktorá je najčastejšia,
• rozmazané alebo dvojité videnie,
• infekcie uší, ktoré sa opakujú,
• bolesť tváre alebo necitlivosť,
• bolesť hlavy,
• strata sluchu, zvonenie v ušiach alebo pocit plnosti v uchu,
• ťažkosti pri otváraní úst,
• krvácanie z nosa,
• upchatý nos,
• bolesť hrdla.

Majte na pamäti, že takéto príznaky sa s väčšou pravdepodobnosťou vyskytnú pri mnohých iných ochoreniach a zdravotných stavoch, ktoré sú oveľa menej závažné ako rakovina nosohltana. Ak máte niektorý z uvedených príznakov, navštívte svojho lekára.

Príznaky nádorov mozgu

Príznaky mozgového nádoru sa líšia v závislosti od toho, kde presne v mozgu sa tumor nachádza a na ktoré centrá tým pádom tlačí. Kvôli veľmi obmedzenému priestoru v lebke mozgové nádory utláčajú zdravé tkanivo a spôsobujú široké spektrum príznakov.

Nádory mozgu sa môžu prejavovať výpadkami určitej funkcie, častým príznakom sú tiež epileptické záchvaty či vnútrolebečná hypertenzia. U každého jedinca sú však príznaky celkom individuálne.

• nezvyčajné bolesti hlavy, ktoré sa zhoršujú hlavne po prebudení,
• objavujúce sa epileptické záchvaty,
• náhle vracanie, predovšetkým ráno a bez predchádzajúcej nevoľnosti,
• dvojité či hmlisté videnie alebo náhle zhoršenie zraku,
• zhoršenie čuchu alebo sluchu,
• problémy s rozprávaním a náhla zajakavosť,
• problémy s motorikou a triaška rúk,
• intelektuálny útlm a výpadky pamäti,
• zhoršená schopnosť počítať,
• zmätenosť, dezorientácia a iné náhle zmeny osobnosti a správania,
• silné bolesti hlavy, zvracanie, dvojité videnie, spavosť až bezvedomie.

Príznaky nádoru mozgu môžu ohroziť jedinca na živote, preto sa na spomínané príznaky nesmie zabúdať a následne ich zľahčovať. Jednotlivé príznaky však samy osebe nepotvrdzujú rakovinu mozgu.

Diagnostika rakoviny nosohltana

Diagnostiku stanoví lekár na základe anamnézy a klinického vyšetrenia. Diagnostikovať rakovinu nosohltana nie je jednoduché, predovšetkým v raných štádiách.

Príznaky sú spočiatku nešpecifické a vyskytujú sa aj pri mnohých menej závažných ochoreniach, preto je potrebné vykonať špeciálne testy. Diagnostický proces môže zahŕňať preskúmanie anamnézy, fyzikálne vyšetrenie a zobrazovacie testy, ako je CT, MRI alebo PET.

• endoskopia,
• panendoskopia,
• počítačová tomografia,
• magnetická rezonancia,
• PET vyšetrenie,
• biopsia,
• vyšetrenie hornej časti krku.

Biopsia môže potvrdiť, či sa v odobratej vzorke nachádzajú nádorové bunky. Včasné odhalenie je rozhodujúce pre účinnú liečbu.

Diagnostika nádorov mozgu

Patológia stále zostáva základom diagnostiky rakoviny, ktorá sa vykonáva rozpoznaním malígnych buniek na sklíčku pripravenom z bioptickej vzorky. Pacienti s abnormálnymi nálezmi na skenovaní mozgu podstúpia buď biopsiu, ktorá sa zvyčajne riadi CT alebo MRI vyšetrením, alebo radikálnu excíziu.

Vzorku nádoru potom vyšetrí patológ na stanovenie konečnej diagnózy. Pri glióme môžu koexistovať rôzne stupne nádoru, hoci výsledok je určený najvyšším stupňom nádoru.

Keďže nie je možné predpovedať umiestnenie kúska tkaniva, ktorý predstavuje najvyšší stupeň na CT alebo MRI vyšetrení, je možné, že patologická vzorka tkaniva získaná biopsiou nie je reprezentatívna pre nádor. V neskúsených rukách a pri určitých druhoch nádorov môže byť miera chybovosti biopsie až 30%.

Kvapalná biopsia je jednou z technológií, ktoré obchádzajú takéto chyby. Mozgové nádory, nano a mikrovezikuly nazývané aj exozómy, cirkulujúca nádorová DNA a samotné nádorové bunky sa uvoľňujú do krvného obehu a mozgovomiechového moku.

Izolácia a analýza týchto substrátov v krvi nám môže poskytnúť obraz nielen o diagnóze, ale aj pomôcť identifikovať dráhy spôsobujúce rakovinu. Kvapalná biopsia, ktorú MIT zvolilo za jednu z prelomových technológií roku 2015, je stále v plienkach.

Typy nádorov mozgu

Existuje viacero typov mozgových nádorov. Patria medzi ne gliomy, meningeómy, neurinómy, meduloblastómy a mnohé ďalšie.

Nádory u detí môžu byť rakovinové alebo benígne, ale vo všeobecnosti majú oveľa lepšiu prognózu ako rakovina, ktorá postihuje dospelých. U dospelých však nádory, ktoré začínajú z gliových buniek, majú vo všeobecnosti veľmi zlú prognózu.

Gliómy sa hodnotia na stupnici od 1 do 4 v závislosti od stupňa malignity a glioblastóm, teda stupeň 4, je najčastejší a má najhoršiu prognózu. Glioblastómy postihujú 5 zo 100 000 ľudí a majú zlú strednú dĺžku prežitia 9 - 14 mesiacov s najlepšou dostupnou liečbou.

Liečba rakoviny nosohltana

Hlavné metódy liečby rakoviny nosohltana sú rádioterapia a chemoterapia. Rádioterapia sa používa najčastejšie a využíva pôsobenie ionizujúceho žiarenia na ničenie nádorových buniek.

Chemoterapia je liečba nádoru pomocou liekov. Pri pokročilejších nádoroch sa nasadzuje kombinácia rádioterapie a chemoterapie.

Chirurgická operácia sa v rámci liečby príliš nevyužíva, najmä pre zložitý prístup do oblasti, kde sa nádor nachádza. Prognóza býva dobrá, ak sa nádor prostredníctvom metastáz ďalej nerozšíril do iných tkanív.

Starostlivosť po liečbe je nevyhnutná pre zotavenie a môže zahŕňať pravidelné kontroly, riešenie vedľajších účinkov a udržiavanie zdravého životného štýlu s dobrou výživou a cvičením.

Liečba nádorov mozgu

Liečba nádorov mozgu je veľmi obtiažna. Chirurgické riešenie je možné iba pri vhodnej lokalizácii, použitie chemoterapie je bezvýznamné, pretože hematoencefalická bariéra bráni prieniku cytostatík aj iných liekov do mozgu, preto sa najčastejšie volí rádioterapia.

Radikálna chirurgia zlepšuje prežitie pri vysokostupňových nádoroch. Takáto operácia je však užitočná iba vtedy, ak nespôsobuje paralýzu na opačnej strane tela.

Radikálna operácia alebo biopsia u pacientov s neoperovateľnými nádormi je prvým krokom v liečbe. Rádioterapia je u takýchto pacientov povinná.

Vysoké dávky žiarenia, zvyčajne podávané externým lúčom, poškodzujú DNA nádoru, čo spôsobuje odumieranie nádorových buniek počas replikácie. Toto pokračuje dlho po ukončení rádioterapie.

Žiarenie však poškodzuje nielen rakovinové bunky, ale aj normálne tkanivo, ktoré ich obklopuje. V súčasnosti sa objavili novšie radiačné techniky na zníženie týchto vedľajších účinkov.

Chirurgické možnosti

Dve technológie, ktoré zmenili výsledok radikálnej chirurgie nádorov, sú „bdelá“ anestézia a intraoperačná magnetická rezonancia. Hlavným problémom, ktorému chirurg čelí pri odstraňovaní takejto lézie, je presne predpovedať okraj nádoru, ktorý vyzerá ako normálny mozog aj pod moderným operačným mikroskopom.

Zatiaľ čo odklon od okraja spôsobí paralýzu, neodstránenie okraja bude mať za následok zníženie prežívania. Intraoperačná magnetická rezonancia pomáha identifikovať zvyškový okraj nádoru v reálnom čase.

Bdelá anestézia je relatívne nová technika, ktorá umožňuje prebudiť pacienta uprostred operácie s odkrytým nádorom, úplne bez bolesti. Pacient je dostatočne bdelý na to, aby mohol rozprávať, hýbať končatinami a povedať chirurgovi, či môže hýbať končatinami alebo či cíti niečo abnormálne.

Operáciu je možné zastaviť pri prvom náznaku problémov, čím sa výrazne znižuje morbidita. Pri použití v spojení s bdelou anestéziou intraoperačná magnetická rezonancia výrazne zlepšuje výsledky radikálnej chirurgie.

Rádioterapia a protónová terapia

Stereotaktická rádiochirurgia umožňuje zaostriť stovky subklinických röntgenových lúčov na jeden bod v nádore, čím sa maximalizuje dávka dodaná do nádoru, ale minimalizuje sa vystavenie okolitým tkanivám a chráni sa susediaci normálny mozog pred škodlivými účinkami žiarenia.

Zatiaľ čo konvenčné žiarenie využíva elektróny, použitie protónového lúča teraz v určitých situáciách predstavuje revolúciu v ožarovaní mozgových nádorov. Protóny, ktoré sú väčšie častice ako elektróny, nesú viac energie a dajú sa presnejšie zaostriť v nádore.

Keďže celá energia protónu je dodaná do lôžka nádoru, nedochádza k žiadnym účinkom žiarenia mimo nádoru. Takéto presné zacielenie nie je možné s konvenčnými rádioterapeutickými systémami.

Protónová rádioterapia má v porovnaní s konvenčným fotónovým ožarovaním tú obrovskú výhodu, že vďaka presnosti zacielenia protónového zväzku výrazne eliminuje nežiaduce účinky liečby, rovnako ako riziká spojené s poškodením zraku, sluchu alebo intelektuálnych schopností.

Chemoterapia a imunoterapia

Používanie chemoterapeutík nebolo v popredí liečby mozgových nádorov, ale to sa môže v nasledujúcich rokoch zmeniť. Chemosenzitivita podskupín gliómov so špecifickými mutáciami je dobre známa už mnoho rokov.

Ak sa zistí, že gliómy obsahujú konkrétne cielené mutácie, výsledky chemoterapie môžu byť pozoruhodné. S lepšou predstavou o biológii ochorenia sa objavia nové ciele.

Novšie formy chemoterapie vo forme inhibítorov imunitných kontrolných bodov využívajú vlastný imunitný systém tela na zacielenie rakovinových buniek. Viac ako 200 klinických štúdií v súčasnosti zapája pacientov s gliómami z celého sveta v snahe identifikovať a blokovať niekoľko dráh spôsobujúcich rakovinu v gliómoch.

Nové možnosti výskumu: nosové kvapky pri glioblastóme

Experimenty s nosnými kvapkami priniesli sľubné výsledky. Vedci úspešne testovali špeciálne upravené nosné kvapky, ktoré dokázali u myší aktivovať imunitný systém mozgu s cieľom oslabiť zhubný glioblastóm.

Glioblastóm patrí medzi najobávanejšie typy rakoviny. Je to rýchlo rastúci a najčastejší malígny nádor mozgu, ktorý si vyžaduje mimoriadne náročnú liečbu.

Jeho lokalizácia v tak kritickom orgáne, akým je mozog, výrazne komplikuje chirurgické zákroky a zároveň sťažuje dodanie liečiv k nádoru. V súčasnosti glioblastóm zostáva nevyliečiteľným ochorením.

Pacienti sa spoliehajú na kombináciu chirurgických zákrokov, rádioterapie a chemoterapie, ktoré im môžu predĺžiť život, ale len zriedka vedú k úplnému uzdraveniu. Táto krutá realita poháňa vedcov k neustálemu hľadaniu inovatívnych a efektívnejších prístupov.

Zákernosť glioblastómov spočíva v ich schopnosti vyhnúť sa pozornosti imunitného systému, preto sú známe ako takzvané „studené tumory“. Vďaka špeciálnym nanoštruktúram, nazývaným sférické nukleové kyseliny, dokázali vedci účinne „prebudiť“ spiace imunitné dráhy priamo v mozgu.

Experimenty na myšiach ukázali povzbudivé výsledky. Tieto nosné kvapky nielenže prispeli k zmenšeniu nádorov, ale dokázali aj „zahriať“ inak imunosuprimované prostredie glioblastómu.

• neinvazívny spôsob dodania liečiva,
• priame cielenie do mozgu, obchádzajúc krvno-mozgovú bariéru,
• znížené systémové vedľajšie účinky,
• schopnosť „zahrievať“ imunitne potlačené nádory.

Hoci sú tieto zistenia mimoriadne nádejné, vedci upozorňujú, že je potrebný ďalší výskum, aby sa potvrdila bezpečnosť a účinnosť tejto metódy u ľudí. Je pravdepodobné, že nosné kvapky nebudú samostatným liekom, ale skôr silným doplnkom k existujúcim terapiám.

Prevencia rakoviny nosohltana a nádorov mozgu

Prevencia rakoviny nosohltana nie je úplne možná, pretože neexistuje príčina priamo súvisiaca so vznikom choroby. Existujú však rizikové faktory, ktoré do určitej miery môžu prispieť k vývoju rakoviny.

Obmedzenie fajčenia, nadmernej konzumácie alkoholu, používanie ochranných pomôcok pri práci v stolárskej dielni a zníženie príjmu soli v potrave môžu pomôcť znížiť riziko vzniku. Riziko možno znížiť aj obmedzením konzervovaných alebo solených potravín, vyhýbaním sa tabaku a znížením konzumácie alkoholu.

Kvôli nevedomosti všetkých možných príčin nemožno stanoviť preventívne opatrenia, ktoré by vzniku nádoru mozgu zabránili. Rozhodne je vhodné dodržiavať zásady zdravého životného štýlu, podporovať imunitný systém a vyhýbať sa predpokladaným zdrojom negatívneho pôsobenia, napríklad nadbytočnému vplyvu hormónov, chemických látok a škodlivému žiareniu.

Keďže príčiny rakoviny mozgu môžu byť späté so životným štýlom, preventívne opatrenia v podobe zdravého rytmu by mali byť dodržiavané aj v tomto ohľade. Správna funkcia imunitného systému tak chráni mozog pred nepriazňou, ktorou môže byť aj obyčajný nekvalitný spánok či veľká záťaž na nervový systém.

Prognóza a ďalší vývoj liečby

Prognózy pri jednotlivých typoch nádorov mozgu sa veľmi líšia. Glioblastóm má zlú prognózu, zatiaľ čo niektoré nádory mozgových obalov sú zvyčajne benígne a v súčasnosti úplne liečiteľné chirurgickým zákrokom.

Prognóza karcinómu nosohltana sa líši v závislosti od štádia pri stanovení diagnózy, veku a celkového zdravotného stavu pacienta, odpovede na liečbu a ďalších faktorov. Cieľom liečby NPC je vyliečiť ochorenie.

Ak je choroba v pokročilom štádiu alebo sa opakuje, liečba sa zameriava na predĺženie prežitia a zvládnutie príznakov. Pravidelné kontroly, uvedomovanie si príznakov a okamžité vyhľadanie lekárskej pomoci, ak pretrvávajú, môžu výrazne zlepšiť výsledky.

Zlepšenie chirurgických a radiačných techník zlepšilo prežitie pri vysokostupňových gliómoch z 3-4 mesiacov pred 30 rokmi na takmer 14 mesiacov teraz. Urobili sme pokroky v pochopení biológie tejto obávanej choroby a dôležitou súčasťou stratégie bude rozčlenenie podskupín, ktoré reagujú na terapiu.

tags: #chory #nosohltan #a #rakovina #mozgu