Funkcia miechy pri riadení telesných pohybov

Miecha je súčasťou centrálnej nervovej sústavy a pri riadení telesných pohybov plní dve základné úlohy: zabezpečuje obojsmerný prenos nervových vzruchov medzi mozgom a perifériou a pôsobí ako reflexné ústredie. Vedú ňou vzostupné senzitívne dráhy, ktoré privádzajú informácie z receptorov do mozgu, a zostupné motorické dráhy, ktorými sa príkazy z mozgu dostávajú k svalom.

Na jednoduchých pohyboch sa môže podieľať priamo prostredníctvom miechových reflexov, pri vedomých pohyboch však pracuje v úzkej súčinnosti s mozgovou kôrou, mozočkom, bazálnymi gangliami a periférnymi nervami. Miecha tak sprostredkúva komunikáciu medzi mozgom a svalmi, pomáha udržiavať svalové napätie a umožňuje rýchle automatické reakcie na podráždenie.

Miecha v nervovej sústave

Na čele riadiacich systémov organizmu je nervová sústava. Má schopnosť prijímať informácie o zmenách vonkajšieho a vnútorného prostredia, tieto informácie triediť, spracúvať a vytvárať výstupné signály, ktoré privádza k výkonným orgánom (efektorom), čím primerane usmerňuje ich činnosť.

Základnou štruktúrnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka - neurón. Nervová sústava je na rozdiel od endokrinnej (hormonálnej) sústavy presnejšia, pretože nervový vzruch aktivuje oveľa špecifickejšie miesta v organizme, pričom odozva sa objaví v zlomku sekundy a rovnako rýchlo aj odznie.

Z hľadiska funkčného a anatomického rozdeľujeme nervovú sústavu na:

• centrálnu nervovú sústavu (CNS) - tvoria ju mozog a miecha,
• periférnu nervovú sústavu (PNS) - tvoria ju nervy umiestnené mimo mozgu a miechy, teda hlavové a miechové nervy.

Z hľadiska riadenia ju delíme na:

• mozgomiechový systém (somatický) - ovládame ho vôľou,
• autonómny nervový systém (vegetatívny) - pracuje nezávisle od našej vôle a riadi činnosť vnútorných orgánov.

Centrálna nervová sústava je s organizmom spojená prostredníctvom periférnych nervov. Tvoria ju miecha (medulla spinalis) a mozog (encephalon). Mozog a miecha spoločne tvoria centrum pre spracovanie a vyhodnocovanie vzruchov prechádzajúcich nervovou sústavou.

Vzruchy prechádzajú do centrálneho nervového systému zo zmyslových orgánov senzitívnymi vláknami, centrálny nervový systém tieto vzruchy riadi a analyzuje a potom vysiela motorickými vláknami iné vzruchy, ktoré majú v žľazách a svaloch vyvolať primeranú reakciu.

Anatomická stavba miechy

Miecha (medulla spinalis) je valcovitý povrazec dlhý asi 40-45 cm a s priemerom približne 1 cm, ktorý je bezpečne uložený v chrbticovom kanáli. Miecha je uložená vo vnútri chrbtice a prechádza od mozgu až k prvému bedrovému stavcu.

Pred mechanickými nárazmi ju chránia telá stavcov a mäkké mozgové obaly (pleny), medzi ktorými sa nachádza voľný epidurálny priestor a mozgovomiechový mok. Miecha nevyplňuje celú dĺžku chrbticového kanála. Kužeľovito sa zužuje a končí sa už vo výške 1. až 2. driekového (bedrového) stavca (L1-L2), ďalej pokračuje len ako tenký väzivový povrazec.

Vďaka tomu je možné nižšie (medzi 3. a 4. stavcom) bezpečne vpichnúť ihlu a odobrať mozgovomiechový mok na diagnostiku bez rizika poškodenia miechy - tento zákrok sa nazýva lumbálna punkcia.

Povrchom miechy prechádzajú dve hlboké brázdy (fissura mediana anterior, sulcus medianus posterior) a v každej polovici miechy ešte dve ďalšie, plytšie brázdy. Na priečnom priereze sa miecha skladá z bielej hmoty na povrchu a zo sivej hmoty vo vnútri.

Biela hmota a nervové dráhy

Bielu hmotu miechy tvoria myelinizované nervové dráhy, ktoré majú prevodovú funkciu. Myelínová pošva slúži ako izolačná hmota a umožňuje rýchle vedenie vzruchu po nervových vláknach.

Vzruch sa nešíri po povrchu týchto vlákien postupne, ale preskakuje po zárezoch v myelíne, ktoré sú od seba vzdialené asi 2 mm. Rýchlosť vedenia vzruchu je preto oveľa vyššia ako keď ho vedie nemyelizované vlákno.

Brázdy rozdeľujú bielu hmotu v ľavej aj pravej polovici do troch povrazcov:

• predné povrazce - prechádzajú nimi zostupné dráhy,
• zadné povrazce - prechádzajú nimi vzostupné dráhy,
• bočné povrazce - sú zmiešané a obsahujú vzostupné aj zostupné dráhy.

Prednými povrazcami prechádzajú dráhy vychádzajúce z mozgovej kôry a končiace vo svaloch končatín a trupu. Vedú príkazy k vedomým pohybom týchto orgánov. Sú to teda zostupné dráhy.

Zadnými povrazcami prechádzajú dráhy začínajúce v receptoroch a vedú do vyšších oddielov mozgu. Sú to teda vzostupné dráhy. Začínajú sa v receptoroch a vedú informácie, napríklad dotyk, tlak, hmat a bolesť, do vyšších oddielov mozgu.

Bočné povrazce obsahujú vzostupné aj zostupné dráhy. Ich prostredníctvom sa miecha podieľa na prenose informácií zo svalov, šliach, kože a ďalších receptorov do mozgu a zároveň na vedení motorických príkazov z vyšších nervových centier k miechovým neurónom.

Sivá hmota a miechové rohy

Sivá hmota má na priereze tvar písmena H alebo motýlích krídel a jej stredom prechádza centrálny kanálik miechy vyplnený mokom. Nervové bunky tvoriace sivú hmotu vytvárajú v mieche stĺpce, ktoré na priereze vidíme ako rohy.

• predné miechové rohy tvoria motorické nervové bunky, teda motoneuróny, ktorých axóny vedú príkazy priamo ku kostrovým svalom,
• zadné miechové rohy tvoria senzitívne neuróny prijímajúce signály z periférie,
• bočné miechové rohy sú viditeľné najmä v hrudnej časti a nachádzajú sa v nich bunky autonómneho nervového systému.

Miechové korene a miechové nervy

Z postranných rýh vystupujú z miechy zväzky nervových vláken - predné a zadné miechové korene. Zadný koreň je dostredivý (aferentný, senzitívny) a nachádza sa na ňom zhrubnutina - spinálne ganglium.

Predný koreň je odstredivý (eferentný, motorický). Ich spojením vzniká zmiešaný miechový nerv (nervus spinalis). Z miechy odstupuje celkovo 31 párov miechových nervov.

Na zadných koreňoch je malé zhrubnutie, ktoré tvorí miechové ganglion. Na tomto mieste sú uložené bunky senzitívnych neurónov, ktoré dostávajú dostredivé vlákna z periférie a odstredivé vlákna vysielajú cez zadné korene do miechy.

Predné korene pozostávajú z axónov určených pre priečne pruhované kostrové svalstvo. Spojením predných a zadných koreňov vzniká jednotný miechový nerv. Miechové nervy vystupujú z chrbticového kanála cez medzistavcové otvory a potom sa delia na zadnú a prednú vetvu.

Každý z týchto nervov obsahuje senzoricky, teda citlivosť sprostredkujúci, a motorický, teda pohybový, axón. Miecha predstavuje dráhu, ktorou sa šíria informácie do mozgu. Tie prichádzajú z receptorov, napríklad z kože, úst a očí, a z mozgu potom idú informácie k efektorom, predovšetkým k svalom.

Prevodová funkcia miechy pri pohybe

Miecha plní dve dôležité funkcie. Slúži ako dvojsmerný systém vedenia medzi mozgom a periférnym nervovým systémom. Druhou funkciou miechy je riadenie jednoduchých reflexov.

Vedenie je tvorené senzitívnymi a motorickými dráhami, ktorých vlákna vedú v zväzkoch až do mozgu. Jednotlivé vlákna prebiehajú chrbticou v rôznej dĺžke. Inými vláknami sú neuróny na opačných koncoch pripojených na vlákna alebo na telá buniek senzitívnych alebo motorických neurónov náležiacich periférnemu nervovému systému.

Vzostupné dráhy prenášajú do mozgu údaje o tom, čo sa deje v tele a v jeho okolí. Do vyšších oddielov mozgu vedú informácie o dotyku, tlaku, hmatu, bolesti, teplote, polohe tela, napätí svalov a stave šliach.

Zostupné dráhy prenášajú motorické príkazy z mozgovej kôry a ďalších častí mozgu do miechy. V mieche sa tieto príkazy prepájajú na motoneuróny v predných rohoch, ktorých axóny vystupujú prednými koreňmi a vedú ku kostrovým svalom.

Pyramídová dráha

Najdôležitejšia je takzvaná pyramídová dráha, hlavná motorická dráha, ktorá vedie príkazy z mozgovej kôry do svalov končatín a trupu pre vedomé pohyby. Motorický analyzátor je uložený v čelovom laloku.

Vychádzajú z neho dlhé nervové bunky, ktoré tvoria pyramídové dráhy. Tá prechádza z kôry mozgu až do predných rohov miechy. Cez pyramídovú dráhu prechádzajú z kôry podnety na vedomé pohyby kostrových svalov.

Pyramídová dráha sa na hranici s predĺženou miechou kríži. Vďaka tomuto prekríženiu vlákna z pravej polovice mozgu ovládajú ľavú polovicu tela a naopak.

Preto ľavá polovica mozgu ovláda pravú polovicu tela. Informácie, ktoré prichádzajú z ľavej polovice miechy, prechádzajú do pravej polovice mozgu a opačne.

Motoneuróny a svalový pohyb

Predné miechové rohy tvoria motorické nervové bunky, motoneuróny, ktorých axóny vedú príkazy priamo ku kostrovým svalom. Motoneurón je posledným článkom centrálnej motorickej dráhy pred svalom.

Keď sa motorický vzruch dostane cez periférny nerv k svalovým vláknam, vyvolá ich kontrakciu. Súhrou činnosti veľkého množstva motoneurónov vzniká pohyb končatín, trupu a ďalších častí tela.

Odstredivé nervové vlákna vystupujú prednými miechovými koreňmi, sú motorické a vedú impulzy z ústredia priamo k priečne pruhovaným svalom. Niektoré odstredivé vlákna končia aj v hladkej svalovine steny vnútorných orgánov.

Reflexná funkcia miechy

Miecha okrem prevodovej funkcie predstavuje aj dôležité reflexné ústredie. Reflex je automatická, fyziologická odpoveď organizmu na podráždenie a prebieha po dráhe nazývanej reflexný oblúk.

Reflexný oblúk sa skladá z piatich častí:

1. receptor zaznamená podnet,
2. dostredivá dráha alebo aferentná dráha privedie informáciu do miechy zadným miechovým koreňom,
3. reflexné centrum je uložené v sivej hmote miechy,
4. odstredivá dráha alebo eferentná dráha vedie odpoveď predným miechovým koreňom,
5. efektor je výkonný orgán, napríklad sval alebo žľaza.

Vzruch vytvorený v receptore sa dostredivou dráhou dostane do reflexného centra. Tam sa informácia spracuje a vytvorí sa odpoveď, ktorá odstredivou dráhou smeruje k výkonnému orgánu.

Analýza a spracovanie vzruchov v mieche môžu byť v prípade určitých funkcií organizmu pomerne jednoduché. Miecha tak dokáže uskutočniť niektoré reakcie bez toho, aby sa na ich prvotnom vykonaní musela priamo podieľať mozgová kôra.

Monosynaptické a polysynaptické reflexy

Podľa zložitosti rozdeľujeme reflexy na monosynaptické a polysynaptické. Monosynaptické reflexy sú najjednoduchšie, pretože dostredivý neurón sa priamo, len cez jednu synapsiu, spája s motorickým neurónom.

Príkladom monosynaptického reflexu je patelárny reflex, teda trhnutie nohou po údere kladivka pod jabĺčko. Takýto reflex poskytuje informáciu o funkcii reflexného oblúka a o stave nervových spojení medzi receptorom, miechou a svalom.

Polysynaptické reflexy sú zložitejšie. Medzi senzitívnym a motorickým neurónom je vložený jeden alebo viac interneurónov, teda vmedzerených neurónov. Slúžia na zložitejšie, často obranné reakcie, napríklad na odtiahnutie ruky od horúceho predmetu.

Interneuróny prevádzajú vzruchy zo senzitívnych neurónov do motorických neurónov. Ich vlákna sa tiahnu miechou len na kratšiu vzdialenosť hore a dolu a umožňujú prepojenie viacerých miechových segmentov.

Reflexné riadenie svalov a orgánov

V mieche sú uložené centrá pre dôležité nepodmienené, teda vrodené, reflexy, ktoré ovplyvňujú činnosť a napätie svalov bez nutnosti vedomej regulácie z mozgu. Sú v nej reflexné centrá pre pohyby končatín a trupu.

Miecha reflexne reguluje aj bránicové, zrenicové a potové reakcie. Reguluje vyprázdňovanie močového mechúra a konečníka a je centrom niektorých pohlavných reflexov, napríklad erekcie a ejakulácie.

Miecha okrem kostrového svalstva reflexne reguluje aj vyprázdňovanie močového mechúra, konečníka, sekréciu potu a napätie cievnych stien. Tieto funkcie sa uskutočňujú prostredníctvom somatických aj autonómnych nervových spojení.

Spolupráca miechy s mozgom

Miecha sama nevytvára všetky pohyby. Pri vedomom pohybe prijíma motorické príkazy z mozgovej kôry, pri automatických úpravách využíva informácie z receptorov a pri koordinácii pohybu spolupracuje s mozočkom, mozgovým kmeňom a bazálnymi gangliami.

Mozog spolu s nervovou sústavou zabezpečuje riadenie mechanizmov tak vedomých činností, ako sú myslenie a pohyb, ako aj neuvedomovaných telesných funkcií, napríklad dýchania a trávenia. Špecifické časti mozgu riadia špecifické telesné funkcie.

Úloha mozgovej kôry

Mozgová kôra je najvyšším riadiacim centrom ľudského tela. V nej sa formuje vedomá činnosť človeka a nachádza sa motorický analyzátor, ktorý je uložený v čelovom laloku.

Motorické oblasti mozgovej kôry vytvárajú príkazy na vedomé pohyby kostrových svalov. Tieto príkazy zostupujú pyramídovými dráhami do predných rohov miechy, kde sa prepájajú na motoneuróny.

Pri riadení pohybu však mozog potrebuje aj spätnú väzbu. K tomu, aby tieto pohybové aktivity vedel mozog kontrolovať, sa musia pomocou periférnych nervov do neho preniesť základné informácie o polohe končatiny, o svalovom napätí alebo o bolesti z poranenia.

Úloha mozočka

Mozoček monitoruje proprioceptívne, vizuálne, hmatové, rovnovážne a sluchové vnemy. Do mozočka prichádzajú informácie zo statokinetického receptora, zo svalových a šľachových receptorov a kožných mechanoreceptorov.

Mozoček zohráva kľúčovú úlohu v koordinácii napätia kostrových svalov, teda svalového tonusu. Podieľa sa na udržiavaní vzpriamenej polohy tela, na vzájomnej súhre pohybov tela a na ukladaní spomienok na naučené pohybové vzorce.

Mozoček usmerňuje vykonávané pohyby, zodpovedá za ich plynulosť, pomáha udržiavať rovnováhu a prispieva k tomu, aby sa jednotlivé svalové skupiny zapájali v správnom poradí a primeranou silou.

Abnormálna funkcia alebo poškodenie mozočka, napríklad aj akútnou intoxikáciou alkoholom, vedie k strate svalovej koordinácie v rukách alebo nohách, čo sa odborne nazýva ataxia.

Úloha mozgového kmeňa

Predĺžená miecha, Varolov most a stredný mozog tvoria takzvaný mozgový kmeň. Mozgový kmeň spája mozog s miechou a sú v ňom uložené centrá, ktoré riadia automatické funkcie na zachovanie života, napríklad rytmus srdca a dýchanie.

Bielou hmotou predĺženej miechy prechádzajú vzostupné aj zostupné nervové dráhy. Mimoriadne dôležitým faktom je, že na hranici predĺženej a chrbtovej miechy dochádza ku kríženiu pyramídovej dráhy.

V jadrách predĺženej miechy sú centrá pre životne dôležité nepodmienené reflexy. Obživné reflexy zahŕňajú cicanie, hltanie, slinenie a sekréciu žalúdočných štiav. Obranné reflexy zahŕňajú kýchanie, kašľanie, zvracanie, slzenie a žmurkanie.

V predĺženej mieche sú aj najvyššie centrá pre riadenie životne dôležitých vegetatívnych funkcií, ako sú dýchanie, srdcová činnosť a krvný tlak. Z predĺženej miechy vystupujú niektoré hlavové nervy.

Varolov most fyziologicky spája mozgový kmeň s mozočkom. Prednou časťou prechádzajú nervové dráhy vrátane zostupnej pyramídovej dráhy pre vôľou ovládané pohyby. Nachádza sa tu aj centrum regulácie samovoľného dýchania.

Stredný mozog obsahuje červené jadro, ktoré riadi svalový tonus, a čiernu hmotu, ktorá reguluje motorické funkcie v spolupráci s bazálnymi gangliami. V strednom mozgu je centrum nepodmienených zrakových a sluchových reflexov, napríklad pohybov očí a pohybu hlavy za sluchovým alebo zrakovým podnetom.

Úloha bazálnych ganglií

V bielej hmote koncového mozgu sú vnorené útvary sivej hmoty, označované ako bazálne gangliá. Najväčšie z nich sú chvostnaté jadro a šošovkovité jadro.

Ich funkcia nie je dnes celkom jasná, pravdepodobne sa zúčastňujú na riadení pohybov. Podieľajú sa na výbere, začatí a regulácii pohybových programov a spolupracujú s motorickou kôrou, mozočkom, mozgovým kmeňom a miechou.

Priebeh riadenia vedomého pohybu

Vedomý pohyb vzniká v spolupráci viacerých častí nervovej sústavy. Mozgová kôra vytvorí zámer a motorický príkaz, zostupná pyramídová dráha ho vedie cez mozgový kmeň do miechy a miechové motoneuróny ho prostredníctvom periférnych nervov odovzdajú kostrovým svalom.

1. V motorickom analyzátore mozgovej kôry vznikne príkaz na pohyb.
2. Príkaz zostupuje pyramídovou dráhou cez mozgový kmeň.
3. Na hranici predĺženej a chrbtovej miechy sa časť vlákien pyramídovej dráhy kríži.
4. Motorické vlákna pokračujú v bielej hmote miechy zostupnými dráhami.
5. V prednom miechovom rohu sa prepájajú s motorickým neurónom.
6. Axón motoneurónu vystupuje predným miechovým koreňom a pokračuje v miechovom nerve.
7. Motorický nervový vzruch sa dostane ku kostrovému svalu a vyvolá jeho kontrakciu.
8. Informácie zo svalových, šľachových, kožných a rovnovážnych receptorov sa vracajú vzostupnými dráhami do mozgu.

Takto vytvorený pohyb nie je jednorazovým príkazom bez kontroly. Nervová sústava priebežne prijíma informácie o polohe tela, svalovom napätí, rovnováhe, dotyku a bolesti a podľa nich upravuje ďalšie motorické príkazy.

Úloha receptorov a spätnej väzby

Nervový systém prijíma informácie a spúšťa príslušnú odpoveď. Tento proces je ovplyvnený vnútornými a vonkajšími faktormi. Nervy sledujú dráhy a prechádzajú cez spoje, ktoré nazývame synapsy.

Proprioceptívne receptory informujú o polohe častí tela, napätí svalov a stave šliach. Kožné mechanoreceptory poskytujú údaje o dotyku, tlaku a pohybe kože. Zrakové a rovnovážne podnety dopĺňajú informácie potrebné na udržanie stability a presnosti pohybu.

Ak sa zmení poloha končatiny alebo napätie svalu, receptory vyšlú vzruch do miechy a mozgu. Miecha môže na túto informáciu okamžite reagovať reflexne a mozog môže zároveň upraviť pohyb vedomým alebo podvedomým motorickým príkazom.

Spätná väzba je preto nevyhnutná pri udržiavaní rovnováhy, chôdzi, písaní, uchopení predmetu aj pri presnom dávkovaní svalovej sily. Bez nej by motorické príkazy neboli dostatočne presné a pohyby by sa stali nekoordinovanými.

Neurón, synapsia a vedenie vzruchu

Anatomickou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka - neurón. Nervová bunka sa skladá z tela bunky a jej výbežkov.

U stavovcov zabezpečujú príjem vzruchov dostredivé výbežky - dendrity. Odstredivé vlákno - neurit - vedie vzruch z bunky ďalej. Je chránené obalom, myelínovou pošvou, ktorá je na rozdiel od sivého tela bunky biela.

Neurit sa na konci vetví a k dendritu ďalšieho neurónu sa pripája gombíkovitými spojmi - synapsiami. V týchto miestach sprostredkúvajú prenos vzruchu mediátory, napríklad acetylcholín a noradrenalín.

Neuróny s výbežkami a ich vzájomné spojenie synapsiami tvoria štruktúru, na ktorej sa uskutočňuje funkcia nervovej sústavy. Každý neurón môže byť synapsiami spojený aj s niekoľko tisícmi ďalších neurónov.

Z funkčného hľadiska má neurón tri úseky:

1. oblasť dendritov a tela bunky prijíma informácie v podobe vzruchov,
2. neurit ich prenáša niekedy aj na veľkú vzdialenosť,
3. nervové zakončenia odovzdávajú signál ďalšiemu neurónu, svalu alebo žľaze.

Prejavom činnosti nervovej bunky je vzruch. Základom šírenia vzruchu po nervovom vlákne je rýchly pohyb iónov K+ a Na+ cez polopriepustnú nervovú membránu.

V okamihu prechodu vzruchu po nervovom vlákne sa priepustnosť membrány pre ióny draselné a sodné ióny zmení a nastane ich rýchly pohyb cez membránu, ktorý sa prejaví veľmi krátkou elektrickou aktivitou - akčným potenciálom.

Ochrana miechy a význam mozgovomiechového moku

Miecha je chránená stavcami, ktoré tvoria chrbticu. Pred mechanickými nárazmi ju ďalej chránia mäkké mozgové obaly a mozgovomiechový mok.

Mozog aj miecha majú na svojom povrchu tri obaly, ktoré sa nazývajú pleny: tvrdú mozgovú plenu, pavúčnicu a cievnatku. Priestor medzi cievnatkou a pavúčnicou je vyplnený mozgovomiechovým mokom - likvorom.

Je to číra mimobunková tekutina, ktorá je podobná krvnej plazme, ale za fyziologických podmienok neobsahuje takmer žiadne bunky a má len nepatrné množstvo bielkovín. Jeho hlavnou úlohou je mozog a miechu nadľahčovať, tlmiť nárazy a brániť tak mechanickému poškodeniu citlivých nervových buniek.

Vyšetrenie mozgovomiechového moku sa robí pomocou lumbálnej punkcie. Zvýšený obsah bielkovín a buniek v mozgovomiechovom moku je dôležitým klinickým znakom zápalu mozgových blán.

Význam miechy pre somatické a autonómne riadenie

Periférny nervový systém zahŕňa somatický nervový systém a autonómny nervový systém. Periférne nervy prenášajú signály z centrálnej nervovej sústavy k orgánom a svalom alebo naopak privádzajú signály do nervovej sústavy.

Somatický nervový systém je možné ovládať vôľou. Jeho úlohou je rýchly prenos informácií oboma smermi a je súčasťou mnohých reakcií nášho tela od jednoduchých pohybov až po zrýchlenú chôdzu.

Autonómny nervový systém riadi funkcie vnútorných orgánov. Tie na rozdiel od svalov nevieme ovládať vôľou. V mieche sa nachádzajú aj bunky autonómneho nervového systému, najmä v bočných rohoch sivej hmoty.

Miecha preto neriadi iba pohyby kostrových svalov. Reflexne ovplyvňuje aj napätie cievnych stien, sekréciu potu, vyprázdňovanie močového mechúra a konečníka a niektoré pohlavné reflexy.

Poškodenie miechy a poruchy pohybu

Ak dôjde k poškodeniu miechy, môže sa prerušiť prenos motorických príkazov z mozgu k svalom alebo senzitívnych informácií z tela do mozgu. Následkom môžu byť poruchy pohybu, citlivosti, svalového napätia a reflexov.

Príznaky porúch miechy sa môžu líšiť, ale môžu zahŕňať bolesť, necitlivosť, stratu citlivosti a svalovú slabosť. Tieto príznaky sa môžu vyskytnúť okolo miechy a tiež v iných oblastiach, ako sú ruky a nohy.

Nervová sústava sa môže poškodiť úrazmi, infekciou, degeneráciou, nádormi alebo rozličnými ochoreniami neznámeho pôvodu. Medzi ďalšie problémy s miechou patria nádory, infekcie, zápalové ochorenia, autoimunitné ochorenia a degeneratívne choroby.

Skleróza multiplex a vedenie vzruchov

Skleróza multiplex postihuje mnohopočetnými ložiskami bielu hmotu centrálneho nervového systému, teda mozgu a miechy. Biela hmota je tvorená nervovými dráhami, výbežkami nervových buniek, po ktorých sú prenášané nervové vzruchy, a ich obalom, myelínom.

Na miestach, kde sú myelínové obaly nervových vlákien poškodené, je narušené vedenie vzruchov. Elektrické impulzy sa teda už nemôžu správne šíriť medzi rôznymi nervovými a telovými bunkami, napríklad bunkami svalov.

Následkom sú rôzne poruchy pohybu tela, teda motoriky, a zmyslového vnímania, teda senzoriky. Jednotlivé ložiská demyelinizácie sa nazývajú plaky a môžu byť rozložené po celom centrálnom nervovom systéme.

Veľmi často sa demyelinizačné ložiská nachádzajú na zrakovom nerve, v mozgovom kmeni, v malom mozgu a na zadných povrazcoch miechy. Preto môže byť narušený prenos citlivosti, koordinácie aj motorických príkazov.

Detská mozgová obrna

Detská mozgová obrna je závažné postihnutie hybného vývoja podmienené prenatálnym, perinatálnym alebo včasne postnatálnym poškodením mozgu. Je to nepokračujúce funkčné poškodenie mozgu dieťaťa.

Je charakteristická poruchami nervového a svalového systému v oblasti svalového napätia, sily, koordinácie a priebehu pohybu. Vzniká z poškodenia mozgu pred jeho dozretím.

Poruchy pohybu pri poškodení vyšších nervových centier alebo miechových dráh ukazujú, že správne vykonanie pohybu závisí od neporušenej spolupráce mozgovej kôry, zostupných dráh, miechových centier, periférnych nervov a svalov.

Prehľad funkcií miechy

• Prevodová funkcia: miecha vedie vzostupné senzitívne dráhy z tela do mozgu a zostupné motorické dráhy z mozgu ku svalom.
• Reflexná funkcia: miecha je centrom jednoduchých monosynaptických a zložitejších polysynaptických reflexov.
• Motorická funkcia: motoneuróny v predných miechových rohoch vysielajú príkazy ku kostrovým svalom.
• Senzitívna funkcia: zadnými koreňmi a zadnými rohmi prijíma informácie z receptorov kože, svalov, šliach a vnútorných orgánov.
• Regulácia svalového napätia: miechové reflexné okruhy pomáhajú udržiavať základnú aktivitu a napätie svalov.
• Autonómna regulácia: miecha sa podieľa na riadení potenia, napätia ciev, vyprázdňovania močového mechúra a konečníka a niektorých pohlavných reflexov.
• Prepojenie s perifériou: prostredníctvom 31 párov miechových nervov spája CNS s kožou, svalmi, kĺbmi a ďalšími orgánmi.

tags: #funkcia #miechy #v #riadeni #telesnych #pohybov