Zaujímavosti o nervovej sústave človeka

Nervová sústava je riadiacim centrom tela, ktoré prijíma informácie o zmenách vonkajšieho a vnútorného prostredia, spracúva ich a vytvára výstupné signály pre svaly, žľazy a orgány. Riadi takmer všetko, čo robíme, vrátane myslenia, reči, pamäti, pohybu, emócií, vnímania aj mnohých procesov, ktoré prebiehajú bez vedomého rozhodovania.

Tvoria ju mozog, miecha a rozsiahla sieť nervov. Nervová sústava zabezpečuje kontakt organizmu s prostredím, vnútornú integritu organizmu a koordináciu činnosti ostatných sústav. U človeka dosiahol jej vývin najvyšší stupeň, vďaka čomu máme schopnosť abstraktného myslenia, reči, učenia, tvorivosti a vytvárania emócií.

Čo všetko nervová sústava riadi

Nervová sústava ovplyvňuje každý aspekt ľudského života. Zabezpečuje prijímanie a spracovanie informácií z okolitého prostredia, reakciu na ne a reguláciu v podstate všetkých vnútorných procesov, napríklad tepovej frekvencie, dýchania a trávenia.

• Kognitívne schopnosti, ako sú myšlienky, pamäť, učenie a pocity.
• Kontrolu pohybu vrátane rovnováhy a koordinácie.
• Zmyslové vnímanie, napríklad spôsob, akým mozog reaguje na zrak, chuť, dotyk, pocit a zvuk.
• Starnutie, spánok a liečenie.
• Tlkot srdca, dýchacie vzorce a reakcie na stresové situácie.
• Trávenie, hlad a smäd.
• Telesné procesy vrátane puberty.

Nervová sústava má tri hlavné funkcie: zmyslovú, motorickú a integračnú alebo funkciu myslenia a spracovania. Tieto zložky spolu komunikujú, regulujú a ovplyvňujú mnohé oblasti ľudského tela vrátane svalov, orgánov a žliaz.

Základné rozdelenie nervovej sústavy

Z anatomického hľadiska rozdeľujeme nervovú sústavu na centrálnu nervovú sústavu a periférnu nervovú sústavu. Z hľadiska riadenia ju delíme na somatický systém, ktorý ovládame vôľou, a autonómny nervový systém, ktorý pracuje nezávisle od našej vôle a riadi činnosť vnútorných orgánov.

Centrálna nervová sústava

Centrálna nervová sústava (CNS) pozostáva z mozgu a miechy. S organizmom je spojená prostredníctvom periférnych nervov. Mozog a miecha spoločne tvoria centrum pre spracovanie a vyhodnocovanie vzruchov prechádzajúcich nervovou sústavou.

Vzruchy prechádzajú do centrálneho nervového systému zo zmyslových orgánov senzitívnymi vláknami, centrálny nervový systém tieto vzruchy riadi a analyzuje a potom vysiela motorickými vláknami iné vzruchy, ktoré majú v žľazách a svaloch vyvolať primeranú reakciu. Analýza a spracovanie vzruchov v mieche môžu byť pri určitých funkciách organizmu pomerne jednoduché, ale analýza, ktorá sa uskutočňuje v mozgu, je obvykle vysoko komplexná a zúčastňujú sa jej tisíce rôznych neurónov.

Ochranné obaly mozgu a miechy

Mozog človeka leží dobre chránený v tvrdej kostenej schránke, v lebke. Mozog aj miecha majú na svojom povrchu tri obaly, ktoré sa nazývajú pleny.

• Tvrdá mozgová plena, dura mater, je vonkajšia a najpevnejšia väzivová vrstva priliehajúca ku kostiam lebky.
• Pavúčnica, arachnoidea, je stredný jemný obal, ktorý je bezcievny a nevniká do záhybov mozgu.
• Cievnatka, pia mater, je vnútorná vrstva bohato prekrvená krvnými cievami, ktorá tesne prilieha na mozog a vniká do jeho brázd a záhybov.

Priestor medzi cievnatkou a pavúčnicou, teda subarachnoidálny priestor, je vyplnený mozgovomiechovým mokom. Je to číra mimobunková tekutina, ktorá je podobná krvnej plazme, ale za fyziologických podmienok obsahuje takmer žiadne bunky a len nepatrné množstvo bielkovín.

Mozgovomiechový mok mozog nadľahčuje, tlmí nárazy a chráni citlivé nervové bunky pred mechanickým poškodením. Zmeny v zastúpení buniek, bielkovín a ďalších látok v mozgovomiechovom moku môžu signalizovať zápal.

Miecha: spojenie mozgu s telom

Miecha (medulla spinalis) je valcovitý povrazec dlhý približne 40-45 cm a s priemerom približne 1 cm, ktorý je uložený v chrbticovom kanáli. Jej horný koniec plynulo prechádza do predĺženej miechy a dolný koniec sa kužeľovito zužuje a končí vo výške prvého až druhého bedrového stavca, teda približne na úrovni L1-L2.

Miecha nevyplňuje celú dĺžku chrbticového kanála. Vďaka tomu je možné nižšie, medzi tretím a štvrtým bedrovým stavcom, bezpečne vpichnúť ihlu a odobrať mozgovomiechový mok na diagnostické účely bez rizika poškodenia miechy; tento zákrok sa nazýva lumbálna punkcia.

Miechu pred mechanickými nárazmi chránia telá stavcov, mäkké mozgové obaly, epidurálny priestor a mozgovomiechový mok. Na jej povrchu prebiehajú hlboké a plytké pozdĺžne brázdy, ktoré ju rozdeľujú na jednotlivé povrazce.

Biela a sivá hmota miechy

Na priečnom priereze sa miecha skladá z bielej hmoty na povrchu a sivej hmoty vo vnútri. Sivá hmota má tvar písmena H alebo motýlích krídel a jej stredom prechádza centrálny kanálik miechy vyplnený mozgovomiechovým mokom.

Bielu hmotu miechy tvoria myelinizované nervové dráhy, ktoré majú prevodovú funkciu. Prednými povrazcami prechádzajú zostupné dráhy, ktoré vedú príkazy z mozgovej kôry do svalov končatín a trupu pre vedomé pohyby.

Zadnými povrazcami prechádzajú vzostupné dráhy. Začínajú sa v receptoroch a vedú informácie o dotyku, tlaku, hmatu a bolesti do vyšších oddielov mozgu. Bočné povrazce obsahujú vzostupné aj zostupné dráhy.

Miechové korene a nervy

Z postranných rýh vystupujú z miechy zväzky nervových vlákien, teda predné a zadné miechové korene. Zadný koreň je dostredivý, aferentný a senzitívny; nachádza sa na ňom zhrubnutina nazývaná spinálne ganglium. Predný koreň je odstredivý, eferentný a motorický.

Ich spojením vzniká zmiešaný miechový nerv. Z miechy odstupuje celkovo 31 párov miechových nervov. Časť miechy, z ktorej vychádza jeden pár takýchto nervov, sa nazýva miechový segment.

Prevodová a reflexná funkcia miechy

Miecha plní dve základné funkcie: prevodovú a reflexnú. Slúži ako dvojsmerný systém vedenia medzi mozgom a periférnym nervovým systémom. Vedenie je tvorené senzitívnymi a motorickými dráhami, ktorých vlákna vedú v zväzkoch až do mozgu.

Miecha je zároveň dôležitým reflexným ústredím. Reflex je automatická fyziologická odpoveď organizmu na podráždenie a prebieha po dráhe nazývanej reflexný oblúk.

1. Receptor zaznamená podnet.
2. Dostredivá dráha vedie vzruch do centrálnej nervovej sústavy.
3. Reflexné centrum sa nachádza v sivej hmote miechy.
4. Odstredivá dráha vedie príkaz k výkonnému orgánu.
5. Efektor, napríklad sval alebo žľaza, vykoná odpoveď.

Monosynaptické reflexy sú najjednoduchšie, pretože dostredivý neurón sa priamo cez jednu synapsiu spája s motorickým neurónom, napríklad pri patelárnom reflexe. Polysynaptické reflexy obsahujú medzi senzitívnym a motorickým neurónom jeden alebo viac interneurónov a slúžia na zložitejšie, často obranné reakcie, napríklad na odtiahnutie ruky od horúceho predmetu.

V mieche sú uložené centrá pre reflexné pohyby končatín a trupu, napätie svalov, potenie, vyprázdňovanie močového mechúra a konečníka. Miecha je aj centrom niektorých pohlavných reflexov, napríklad erekcie a ejakulácie.

Mozog: najzložitejší orgán tela

Mozog (encephalon) sa nachádza v lebečnej dutine, ktorá ho mechanicky ochraňuje. Skladá sa približne z 86 miliárd neurónov a u dospelého človeka váži asi 1400 až 1500 gramov.

Mozog je najzložitejším orgánom tela. Mnohé jeho štruktúry a funkcie sú dodnes neprebádané. Skladá sa z množstva nervových buniek a nervových dráh, ktoré umožňujú obrovské množstvo vzájomných prepojení, od ktorých závisí individuálna inteligencia a tvorivosť človeka.

Mozog spolu s nervovou sústavou zabezpečuje riadenie vedomých činností, ako sú myslenie a pohyb, aj neuvedomovaných telesných funkcií, ako sú dýchanie a trávenie. Nervy sprostredkujú zaznamenávanie pocitov, napríklad bolesti alebo tepla.

Mozog sa z fylogenetického a anatomického hľadiska delí na predĺženú miechu, Varolov most, mozoček, stredný mozog, medzimozog a koncový mozog. Predĺžená miecha, Varolov most a stredný mozog tvoria mozgový kmeň.

Predĺžená miecha

Predĺžená miecha (medulla oblongata) je dlhá približne 20-25 mm a je plynulým pokračovaním chrbtovej miechy do lebečnej dutiny. Centrálny kanál miechy sa tu rozširuje a vytvára IV. mozgovú komoru.

Bielou hmotou predĺženej miechy prechádzajú vzostupné aj zostupné nervové dráhy. V sivej hmote sú jadrá, v ktorých začínajú alebo končia vlákna viacerých hlavových nervov.

V jadrách predĺženej miechy sa nachádzajú centrá životne dôležitých nepodmienených reflexov. Patria sem obživné reflexy, ako sú cicanie, hltanie, slinenie a sekrécia žalúdočných štiav, a obranné reflexy, ako sú kýchanie, kašľanie, zvracanie, slzenie a žmurkanie.

V predĺženej mieche sa nachádzajú najvyššie centrá pre riadenie dýchania, srdcovej činnosti a krvného tlaku. Ťažké poškodenie týchto oblastí môže viesť k dlhotrvajúcemu spánku až hlbokému bezvedomiu.

Retikulárna formácia

Nervové bunky medzi jadrami predĺženej miechy vytvárajú sieťovitú retikulárnu formáciu. Tá siaha ďalej do ostatných častí mozgového kmeňa a medzimozgu.

Retikulárna formácia udržiava centrálnu nervovú sústavu v základnej aktivite, ktorá je nevyhnutná pri bdení. Vzostupné dráhy z retikulárnej formácie privádzajú vzruchy do mozgovej kôry. Pri ťažkom poškodení retikulárnej formácie preto môže nastať dlhotrvajúci spánok alebo kóma.

Varolov most

Varolov most (pons Varoli) je súčasťou mozgového kmeňa. Leží nad predĺženou miechou a pod stredným mozgom a fyziologicky spája mozgový kmeň s mozočkom.

Cez Varolov most prebiehajú nervové dráhy vrátane zostupnej pyramídovej dráhy pre vôľou ovládané pohyby. Nachádzajú sa v ňom jadrá niektorých hlavových nervov a centrum regulácie samovoľného dýchania, ktoré usmerňuje dýchací rytmus.

Mozoček

Mozoček (cerebellum) je uložený v zadnej lebečnej jame nad predĺženou miechou a Varolovým mostom. Skladá sa z dvoch hemisfér, ktoré sú v strednej časti spojené mozočkovým červíkom.

Jeho povrch pokrýva sivá hmota tvoriaca kôru s výraznými závitmi. Biela hmota je uložená vo vnútri a rozvetvuje sa do sivej hmoty v charakteristickom útvare tvare rozkonáreného stromu, ktorý sa nazýva „strom života“ (arbor vitae).

Mozoček monitoruje proprioceptívne, zrakové, hmatové, rovnovážne a sluchové vnemy. Zohráva kľúčovú úlohu v koordinácii napätia kostrových svalov, udržiavaní vzpriamenej polohy tela a ukladaní spomienok na naučené pohybové vzorce.

Do mozočka prichádzajú informácie z rovnovážnych orgánov vnútorného ucha, svalových a šľachových receptorov, kĺbov, kože, zraku a sluchu. Mozočková kôra tieto vzruchy integruje spolu s informáciami prichádzajúcimi z motorickej oblasti mozgovej kôry.

Poškodenie mozočka vedie k poruchám koordinácie, zníženému svalovému tonusu a nepravidelnosti pohybov alebo reči. Strata svalovej koordinácie v rukách alebo nohách sa odborne nazýva ataxia. Akútna intoxikácia alkoholom môže tiež spôsobiť zmeny v koordinácii pohybov.

Stredný mozog

Stredný mozog (mesencephalon) je najmenšia časť ľudského mozgu a krátky oddiel mozgového kmeňa. Nachádza sa medzi Varolovým mostom a predným mozgom.

Cez stredný mozog prechádza Sylviov kanálik, ktorý spája III. a IV. mozgovú komoru. V jeho hornej časti sa nachádzajú dva páry hrbolčekov, ktoré nazývame štvorhrbolie.

V prednom páre končí časť vlákien zrakového nervu a zabezpečuje reflexný pohyb očí a hlavy za zdrojom svetla. V zadnom páre sú uložené nižšie sluchové centrá pre reflexné natočenie hlavy za zvukom.

Stredný mozog obsahuje aj červené jadro, ktoré riadi svalový tonus, a čiernu hmotu, ktorá reguluje motorické funkcie v spolupráci s bazálnymi gangliami. Zo stredného mozgu vystupujú nervy, ktoré inervujú okohybné svaly.

Medzimozog

Medzimozog (diencephalon) je obklopený hemisférami koncového mozgu, takže je takmer úplne prekrytý a vidno len jeho spodnú časť. Nachádza sa v ňom III. mozgová komora, ktorá je otvormi spojená s postrannými mozgovými komorami.

Medzimozog tvoria najmä epithalamus, thalamus a hypothalamus. Epithalamus tvorí strechu III. mozgovej komory a obsahuje epifýzu, ktorá produkuje hormón melatonín zodpovedný za reguláciu cirkadiánneho rytmu.

Thalamus je dôležitou prepájacou stanicou a zoskupením množstva mozgových jadier. Križujú sa v ňom takmer všetky senzitívne vzostupné dráhy, ktoré vedú do mozgovej kôry, okrem čuchových dráh.

Podnety prichádzajúce do thalamu buď prepustí do mozgovej kôry, alebo ich utlmí. Thalamus preto nazývame „bránou vedomia“. Sprostredkúva reakcie na čuchové, chuťové, dotykové a bolestivé podnety a podieľa sa na ich citovom zafarbení.

Hypotalamus je na dne III. mozgovej komory a spája sa s podmozgovou žľazou, hypofýzou. Má endokrinnú aj riadiacu funkciu. Podieľa sa na riadení autonómnych nervov, termoregulácie, činnosti srdca a ciev a ďalších životných funkcií.

V hypotalame sa nachádzajú centrá hladu, nasýtenia a spánku. Hypotalamus zároveň vytvára hormóny oxytocín a antidiuretický hormón.

Koncový mozog a mozgová kôra

Koncový mozog, označovaný aj ako veľký mozog alebo telencephalon, je najväčšou časťou mozgu. Tvoria ho dve mozgové pologule oddelené hlbokým zárezom a spojené svorovým telesom.

Mozgové hemisféry sa skladajú zo sivej hmoty, ktorá tvorí mozgovú kôru, a z bielej hmoty uloženej pod kôrou. Mozgová kôra pokrýva obe pologule v hrúbke približne 2-5 mm a tvorí ju veľké množstvo nervových buniek, ktoré vytvárajú obrovské množstvo nervových spojení.

Jedna nervová bunka mozgovej kôry môže vytvoriť synapsie s tisíckami ďalších nervových buniek. Mozgová kôra je najvyšším riadiacim centrom ľudského tela a súvisí s myslením, pamäťou, vedomím, rečou, učením, rozhodovaním a vedomými pohybmi.

Každá hemisféra je rozdelená závitmi na čelový, temenný, záhlavový a spánkový lalok. Zvrásnenie povrchu mozgovej kôry sa nazýva gyrifikácia.

V mozgovej kôre sa nachádzajú funkčné oblasti nazývané kôrové analyzátory. Motorický analyzátor sa nachádza v čelovom laloku a vysiela podnety na vedomé pohyby kostrových svalov.

Analyzátor citlivosti kože je uložený v temennom laloku, kde končia nervové dráhy sprostredkujúce pocity tepla, chladu, dotyku a bolesti. Zrakový analyzátor leží v záhlavovom laloku a sluchový a polohový analyzátor sa nachádza v spánkovom laloku.

Biela hmota pod mozgovou kôrou obsahuje vlákna, ktoré vstupujú do kôry alebo z nej vystupujú, a dráhy, ktoré prepájajú jednotlivé časti mozgu. V bielej hmote sú uložené aj bazálne gangliá, ktoré sa pravdepodobne zúčastňujú na riadení pohybov.

Nervové bunky: neuróny a gliové bunky

Základnou štruktúrnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka, teda neurón. Skladá sa z tela, krátkych výbežkov nazývaných dendrity a dlhého výbežku nazývaného neurit alebo axón.

Telo neurónu obsahuje jadro, cytoplazmu, neurofibrily a Nisslovu hmotu. Dendrity vedú vzruchy smerom do nervovej bunky. Axón vedie vzruchy z bunky a môže byť veľmi dlhý.

Neurity v mozgu a mieche sú obalené myelínovou pošvou tukovej povahy. V periférnych nervoch majú neurity ešte ďalší obal tvorený Schwannovými bunkami.

Rôzne typy neurónov vysielajú rôzne signály. Motorické neuróny vysielajú signály do svalov, aby sa hýbali, zatiaľ čo senzorické neuróny prijímajú informácie zo zmyslov a posielajú signály do mozgu. Iné druhy neurónov kontrolujú automatické činnosti, ako sú triaška, pravidelný tlkot srdca, dýchanie a trávenie potravy.

V centrálnej nervovej sústave sa okrem neurónov nachádza niekoľkonásobne väčšie množstvo podporných buniek, ktoré sa nazývajú neuroglie alebo gliové bunky. Ich úlohou je neuróny izolovať, odstraňovať patogény a pomáhať ich vyživovať.

• Astrocyty sprostredkúvajú transport látok z krvi do neurónov a vytvárajú hematoencefalickú bariéru.
• Oligodendrocyty vytvárajú myelínovú pošvu axónov v centrálnej nervovej sústave.
• Mikrogliové bunky majú schopnosť fagocytózy.
• Ependýmové bunky vystielajú mozgové komory.

Vysoko špecializované neuróny spravidla strácajú schopnosť mitotického delenia a po odumretí sa nedokážu obnoviť. Gliové bunky si však schopnosť delenia zachovávajú po celý život.

Synapsie a prenos nervového vzruchu

Miesto spojenia medzi dendritom jedného neurónu a axónom alebo telom iného neurónu sa nazýva synapsia. V synapsiách dochádza k prevodu vzruchu z jedného neurónu do druhého.

Vzruch sa v synapsiách prenáša prostredníctvom chemickej látky, ktorá sa nazýva mediátor alebo neurotransmiter. Medzi najčastejšie mediátory patria acetylcholín, noradrenalín a dopamín.

Keď vzruch prejde na koniec axónu, z presynaptickej membrány sa uvoľní mediátor do synaptickej štrbiny. Následne sa viaže na postsynaptickú membránu a vyvolá podráždenie alebo útlm. Vzruch prechádza vždy iba jedným smerom.

Na jednom neuróne môže byť aj niekoľko tisíc synapsií. Vďaka obrovskému množstvu spojení nervové bunky triedia, analyzujú a uchovávajú informácie.

Receptory a druhy podnetov

Podnety zaznamenávajú receptory, ktoré ich premieňajú na nervové vzruchy. Receptory sa podľa zdroja podnetu delia na exteroreceptory, interoreceptory a proprioreceptory.

• Exteroreceptory prijímajú podnety z vonkajšieho prostredia, napríklad dotyk, tlak, teplo, chlad, bolesť a chuť.
• Telereceptory prijímajú podnety zo vzdialeného zdroja, napríklad zrakové, čuchové a sluchové podnety.
• Interoreceptory zachytávajú podnety z vnútorného prostredia, napríklad zmeny pH, napätia kyslíka a oxidu uhličitého, osmotického tlaku či chemického zloženia krvi.
• Proprioreceptory sa nachádzajú vo svaloch, šľachách a kĺboch a informujú o polohe a pohybe tela v priestore.

Periférna nervová sústava

Periférnu alebo obvodovú nervovú sústavu tvorí súbor dostredivých a odstredivých nervových vlákien uložených mimo mozgu a miechy. Patria k nej hlavové a miechové nervy.

Dostredivé vlákna vedú podnety bolesti, tlaku a tepla, ako aj informácie zo zmyslových orgánov. Odstredivé vlákna vedú podnety z mozgu a miechy ku priečne pruhovaným svalom, hladkým svalom, žľazám a srdcovej svalovine.

V jednom nerve môže byť až tisíc nervových vlákien, ktoré sú navzájom oddelené väzivom. Väzivovým obalom je pokrytý aj povrch nervu.

Hlavové nervy

Z mozgu vystupuje 12 párov hlavových nervov. Zabezpečujú čuch, zrak, pohyby očí, citlivosť tváre, mimiku, sluch, rovnováhu, prehĺtanie, činnosť slinných žliaz a spojenie mozgu s mnohými vnútornými orgánmi.

• Čuchový nerv vedie podnety z čuchovej sliznice nosa.
• Zrakový nerv vedie podnety zo sietnice oka.
• Okohybný, kladkový a odťahujúci nerv inervujú okohybné svaly.
• Trojklanný nerv zabezpečuje citlivosť tváre a delí sa na očnicový, čeľustný a sánkový nerv.
• Tvárový nerv inervuje mimické svaly.
• Polohovosluchový nerv sprostredkúva sluchové a rovnovážne vnemy.
• Jazykovohltanový nerv inervuje sliznicu hltana a slinné žľazy.
• Blúdivý nerv nadväzuje na receptory v hrtane, pľúcach, srdci, žalúdku, cievach a močových cestách.

Miechové nervy

Z miechy vystupujú prednými a zadnými koreňmi miechové nervy. Na zadných koreňoch sa nachádza miechové ganglion, v ktorom sú uložené bunky senzitívnych neurónov.

Predné korene pozostávajú z axónov určených pre priečne pruhované kostrové svalstvo. Spojením predných a zadných koreňov vzniká jednotný miechový nerv.

Miechových nervov je 31 párov. Vystupujú z chrbticového kanála cez medzistavcové otvory a potom sa delia na zadnú a prednú vetvu. Niekoľko predných vetiev sa často spája a vytvára nervovú pleteň, z ktorej vystupujú nervy rozvetvujúce sa v koži alebo svaloch trupu.

Somatický a autonómny nervový systém

Somatický nervový systém pomáha pri vôľou riadených pohyboch. Umožňuje vedome ovládať kostrové svaly a prijímať informácie z kože, svalov a zmyslových orgánov.

Autonómny nervový systém riadi činnosti, ktoré sa dejú automaticky. Patrí sem dýchanie, trávenie, pravidelný tlkot srdca, potenie, regulácia krvného tlaku a činnosť vnútorných orgánov.

Autonómny systém sa delí na sympatikus a parasympatikus. Sympatikus je zodpovedný za aktiváciu, výkon a reakciu na stres, zatiaľ čo parasympatikus zabezpečuje regeneráciu, trávenie a obnovu energie.

Ak človek uvidí psa z diaľky, zrak vytvorí signál, ktorý odošle správu do mozgu. Po spracovaní informácie mozog signalizuje svalom, aby sa telo pohlo, a zároveň môže signalizovať potenie a zvýšenie srdcovej frekvencie.

Prečo výkon začína v nervovej sústave

Sval sa nedokáže stiahnuť sám od seba. Na to, aby sa pohol, potrebuje impulz z nervovej sústavy. Mozog vyšle elektrický signál, ten putuje cez nervy a až potom sa sval aktivuje.

Čím silnejší a presnejší je tento signál, tým efektívnejšie sval pracuje. Dvaja ľudia s rovnakou svalovou hmotou preto môžu podať úplne odlišný výkon, pretože rozdiel môže byť v kvalite nervovej aktivácie.

Motorická jednotka je nerv a skupina svalových vlákien, ktoré ovláda. Keď nerv vyšle signál, aktivujú sa všetky vlákna patriace k tejto jednotke. Čím viac motorických jednotiek dokáže nervová sústava zapojiť naraz, tým väčšiu silu dokážeme vyvinúť.

Explozívna sila a rýchlosť sú výrazne závislé od nervovej sústavy. Pri skoku, šprinte alebo rýchlom hode rozhodujú zlomky sekundy a nervový systém musí vyslať signál veľmi rýchlo a synchronizovane.

Aj vytrvalostný výkon má silnú nervovú zložku. Pri dlhodobej záťaži musí nervová sústava neustále regulovať rytmus pohybu, zapájanie svalov a hospodárenie s energiou.

Spánok, stres a regenerácia nervovej sústavy

Nervová sústava potrebuje oddych rovnako ako svaly. Pretrénovanie často nevzniká preto, že by svaly nezvládali záťaž, ale preto, že nervový systém je dlhodobo preťažený.

Únava nervovej sústavy sa prejavuje zhoršenou koordináciou, častejšími chybami v technike a pocitom, že telo nereaguje tak, ako by malo. Typickými signálmi preťaženia sú pokles motivácie, podráždenosť, horší spánok a znížený výkon aj pri bežnej záťaži.

Spánok je pre nervovú sústavu obdobím obnovy nervových buniek, vyrovnávania neurotransmiterov a odstraňovania metabolických zvyškov z mozgu. Krátky alebo nekvalitný spánok sa môže prejaviť podráždenosťou, zhoršenou koncentráciou a nižšou odolnosťou voči stresu.

Chronický stres udržiava nervovú sústavu v neustálej pohotovosti. Sympatikus, ktorý má slúžiť na krátkodobý výkon, zostáva aktivovaný, zatiaľ čo parasympatikus zodpovedný za regeneráciu, trávenie a obnovu energie je potlačený.

Nadmerná stimulácia obrazovkami, sociálnymi sieťami, kofeínom, energetickými nápojmi, hlukom a umelým osvetlením môže viesť k nervovej únave, zníženej schopnosti sústredenia a pocitu vnútorného nepokoja.

Živiny dôležité pre nervovú sústavu

Nervová sústava patrí medzi najcitlivejšie systémy v tele. Na nedostatok živín môže reagovať únavou, nervozitou, zhoršeným sústredením a slabšou odolnosťou voči stresu.

Omega-3 mastné kyseliny sa podieľajú na tvorbe bunkových membrán nervových buniek a ovplyvňujú ich pružnosť. DHA je jednou z najviac zastúpených mastných kyselín v membránach nervových buniek a jej dostatok súvisí s pamäťou a učením.

Výsledky klinických štúdií o účinku omega-3 na kognitívne funkcie a náladu však nie sú jednotné. Rozdiely môžu súvisieť s dávkou, pomerom DHA a EPA alebo dĺžkou sledovania.

Horčík pomáha tlmiť nadmernú nervovú aktivitu a je nevyhnutný pre správny prenos nervových impulzov. Jeho nedostatok sa môže prejavovať podráždenosťou, napätím, problémami so spánkom a svalovými kŕčmi.

Zinok ovplyvňuje komunikáciu medzi nervovými bunkami, tvorbu a uvoľňovanie neurotransmiterov a procesy učenia a pamäti. Pri jeho nedostatku môže klesať schopnosť zvládať stres a objavovať sa mentálna únava.

Esenciálne aminokyseliny sú potrebné na tvorbu neurotransmiterov, ktoré ovplyvňujú náladu, motiváciu a sústredenie. Vitamíny skupiny B podporujú tvorbu energie v nervových bunkách, ochranu nervových vlákien a syntézu neurotransmiterov.

Nervová sústava a jej poškodenie

Nervovú sústavu môžu poškodiť úrazy, infekcie, degeneratívne procesy, nádory, toxické látky, cievne príhody, autoimunitné ochorenia a niektoré poruchy neznámeho pôvodu.

Najčastejšie príčiny poškodenia

• Choroby: infekcie, rakovina, cukrovka, lupus, reumatoidná artritída a roztrúsená skleróza môžu spôsobiť problémy s nervovým systémom.
• Mŕtvica: vzniká pri zablokovaní alebo prasknutí krvnej cievy, keď časť mozgu nedostáva dostatok krvi.
• Trauma: nehoda môže nervy rozdrviť, natiahnuť alebo prerezať a môže poškodiť aj mozog.
• Tlak: zovretý alebo stlačený nerv môže prerušiť jeho funkciu; príčinou môže byť nadmerné zaťaženie, nádor alebo štrukturálny problém, napríklad ischias.
• Toxické látky: poškodenie nervov môžu spôsobiť niektoré chemoterapeutické lieky, nelegálne drogy, nadmerný alkohol a jedovaté látky.
• Ochorenie obličiek: pacienti majú vyššie riziko poškodenia nervov, pretože obličky nedokážu účinne filtrovať toxíny.
• Starnutie: nervové signály sa môžu spomaľovať, reflexy sa môžu znižovať a citlivosť na rukách, nohách alebo iných častiach tela sa môže meniť.

Pri cukrovke môže vzniknúť neuropatia súvisiaca s cukrovkou. Roztrúsená skleróza napáda myelín v centrálnej nervovej sústave. Poškodenie myelínu zhoršuje prenos nervových správ.

Príznaky porúch nervovej sústavy

Každý človek môže pociťovať príznaky odlišne. Medzi bežné príznaky porúch a stavov nervového systému patria:

• náhle vznikajúca alebo pretrvávajúca bolesť hlavy;
• bolesť hlavy, ktorá sa cíti inak než obvykle;
• mravenčenie a strata citu;
• strata alebo oslabenie svalovej sily;
• strata zraku alebo dvojité videnie;
• strata pamäti;
• znížená duševná schopnosť;
• nedostatok koordinácie;
• otrasy a záchvaty;
• bolesti chrbta vyžarujúce do chodidiel, prstov alebo iných častí tela;
• ubúdanie svalov a nezrozumiteľná reč;
• zhoršenie vyjadrovania a porozumenia;
• zmeny v správaní;
• strata koordinácie alebo svalového pohybu.

Uvedené príznaky môžu byť podobné aj príznakom iných zdravotných stavov alebo problémov. Náhla strata koordinácie, silná svalová slabosť, ťažkosti s videním, silná bolesť hlavy, nesprávna reč, necitlivosť alebo strata citlivosti v rukách či nohách vyžadujú okamžitú lekársku pomoc.

Rovnako je potrebné bezodkladne vyhľadať zdravotnú starostlivosť pri častom chvení alebo tikoch, náhlych zmenách správania a strate koordinácie alebo svalového pohybu.

Vybrané ochorenia nervovej sústavy

Medzi ochorenia a poruchy nervovej sústavy patria hypertonická choroba, artérioskleróza, náhle mozgové cievne príhody, epilepsia a poškodenie tvárového nervu.

Detská mozgová obrna je závažné postihnutie hybného vývoja podmienené prenatálnym, perinatálnym alebo včasným postnatálnym poškodením mozgu. Ide o nepokračujúce funkčné poškodenie mozgu dieťaťa, ktoré sa vyznačuje poruchami nervového a svalového systému v oblasti svalového napätia, sily, koordinácie a priebehu pohybu.

Nervová sústava je preto nevyhnutná nielen pre vedomé myslenie a pohyb, ale aj pre automatické procesy udržiavajúce život. Jej schopnosť prijímať, triediť a spracúvať informácie umožňuje organizmu primerane reagovať na zmeny prostredia a človeku využívať skúsenosti, učiť sa a vytvárať nové poznatky.

tags: #zaujimavosti #nervova #sustava #cloveka