Cievna mozgová príhoda a znižovanie krvného tlaku

Cievna mozgová príhoda, známa aj ako mŕtvica alebo porážka, predstavuje život ohrozujúci stav, ktorý vzniká náhlou poruchou prekrvenia mozgu. Vysoký krvný tlak patrí medzi najvýznamnejšie a zároveň najlepšie ovplyvniteľné rizikové faktory, pretože dlhodobo poškodzuje cievne steny, podporuje ich upchávanie a zvyšuje riziko prasknutia cievy.

Pri podozrení na cievnu mozgovú príhodu treba okamžite volať 155 alebo 112, pretože „čas = mozog“. Znižovanie krvného tlaku je dôležité najmä v prevencii a v ďalšej liečbe po stabilizácii pacienta; počas akútnej príhody sa jeho úprava riadi lekármi podľa typu príhody a celkového stavu.

Čo je cievna mozgová príhoda

Podobne, ako aj ostatné orgány nášho tela, aj mozog potrebuje dostatok kyslíka na správne a nenarušené fungovanie. Cievna mozgová príhoda (CMP, mŕtvica) je akútna porucha krvného obehu v mozgu, ktorú sprevádza odumieranie tkaniva a porucha funkcie nervového systému.

Za normálnych okolností mozgové tkanivo dostáva neustále dostatok živín a kyslíka na udržanie funkcie. Zastavenie prietoku krvi aj na niekoľko sekúnd môže viesť k poškodeniu mozgu, pretože neuróny neukladajú potrebné zložky pre metabolizmus.

Náhla cievna mozgová príhoda, ľudovo mŕtvica, je dôsledkom prerušenia alebo zníženia prívodu krvi a živín a látok v nej obsiahnutých do nervového tkaniva mozgu. Už niekoľko minút trvajúce nedokrvenie mozgu spôsobuje smrť mozgových buniek a v závislosti od lokalizácie aj rad klinických komplikácií.

Cievna mozgová príhoda je život ohrozujúci stav: v závislosti od oblasti prerušenia prietoku krvi môže u pacienta dôjsť k miernemu zhoršeniu funkcie mozgu, alebo k masívnemu zničeniu tkaniva s následným vegetatívnym stavom. Keď sa objavia prvé príznaky mozgovej príhody, je potrebné čo najskôr vyhľadať urgentnú zdravotnú pomoc, pretože v priebehu niekoľkých hodín môžu vzniknúť nezvratné zmeny v mozgu.

Typy cievnej mozgovej príhody

Mŕtvica môže byť spôsobená zablokovanou artériou (ischemická mozgová príhoda) alebo krvácaním prasknutej krvnej cievy (hemoragická mŕtvica). Približne 80 percent prípadov tohto stavu má pôvod v ischemických mozgových príhodách.

Ischemická cievna mozgová príhoda

Najbežnejšie ischemické cievne mozgové príhody majú trombotickú formu. Tá nastane, keď sa v jednej z tepien dodávajúcich krv do mozgu vytvorí zrazenina vo forme trombu.

Zrazeninu môžu spôsobiť tukové usadeniny (plaky), ktoré sa tvoria v tepnách a spôsobujú znížený prietok krvi (aterosklerózu) alebo iné arteriálne stavy. Ischemická cievna mozgová príhoda sa vyskytuje v 80% prípadov.

Embolická mozgová príhoda nastáva, keď sa vytvorí krvná zrazenina mimo mozgu, najčastejšie v srdci, a krvný obeh ju zavlečie do užších mozgových tepien. Tento typ krvnej zrazeniny sa nazýva embólia.

Aj ischemická forma CMP môže byť dôsledkom vysokého tlaku. Ten:

• Podporuje tvorbu aterosklerotických plátov, ktoré zužujú cievy.
• Môže spôsobiť odtrhnutie plátu alebo vznik trombu, ktorý upchá mozgovú tepnu.
• Znižuje regulačnú schopnosť mozgového obehu, čím mozog horšie zvláda výkyvy v krvnom prietoku.

Hemoragická cievna mozgová príhoda

Hemoragická mŕtvica sa vyskytuje, keď sa krvná cieva v mozgu pretrhne. Mozgové krvácanie môže byť dôsledkom mnohých stavov, najčastejšie však nekontrolovaného neliečeného vysokého krvného tlaku (hypertenzia), nadmerného užívania liekov na riedenie krvi alebo anomálií v stavbe krvných ciev (aneuryzmy).

Hemoragická cievna mozgová príhoda vzniká, keď dôjde k prasknutiu poškodenej cievy v mozgu. Vysoký tlak pôsobí ako konštantná mechanická záťaž na cievne steny. V oslabených alebo stenčených miestach sa vytvoria trhliny, cez ktoré krv prenikne do mozgového tkaniva.

Menej častou príčinou krvácania je pretrhnutie abnormálneho spletenia tenkostenných krvných ciev (arteriovenózna malformácia). Formy hemoragickej mŕtvice sú: intracerebrálne krvácanie a subarachnoidálne krvácanie.

• Intracerebrálne krvácanie znamená krvácanie do okolitého mozgového tkaniva, ktoré poškodzuje mozgové bunky.
• Subarachnoidálne krvácanie vzniká pri prasknutí tepny na povrchu mozgu alebo blízko neho, pri ktorom sa krv vylieva do priestoru medzi povrchom mozgu a lebkou.

Hemoragická cievna mozgová príhoda sa vyskytuje menej často ako ischemická mozgová príhoda, ale je pre človeka nebezpečnejšia. Pri intracerebrálnom krvácaní dochádza k prasknutiu steny tepny.

Tranzitórny ischemický atak

Niektorí ľudia môžu mať prietok krvi do mozgu narušený len dočasne (prechodný ischemický záchvat), ten nespôsobuje trvalé poškodenie. Ďalšou formou mŕtvice je prechodný ischemický záchvat, pri ktorom dôjde k dočasnému zníženiu krvného zásobenia určitej časti mozgu v intervale nepresahujúcom päť minút.

Aj keď sa dostavia príznaky mŕtvice, nedochádza k trvalému poškodeniu tkaniva a žiadnym trvalým symptómom. TIA je porucha mozgového krvného obehu trvajúca niekoľko minút až 24 hodín a zahŕňajúca poškodenie malej oblasti mozgu.

V prípade tranzitórneho ischemického ataku sa na rozdiel od cievnej mozgovej príhody “upchatie” cievy vyrieši samo, bez zásahu lekárov. TIA - tranzientný ischemický atak - prechodný neurologický stav, spôsobený poruchou prekrvenia mozgu, signalizuje riziko mozgovej príhody.

TIA sa nazývajú predzvesťou ischemickej cievnej mozgovej príhody. Niekedy sa mozgová príhoda objaví do dvoch dní po TIA.

Prečo vysoký krvný tlak zvyšuje riziko mŕtvice

Vysoký krvný tlak (hypertenzia) je tichý nepriateľ, ktorý často nemá žiadne príznaky, no môže viesť k jednej z najzávažnejších neurologických komplikácií, a to k cievnej mozgovej príhode (CMP). Práve hypertenzia je jedným z najčastejších a najnebezpečnejších rizikových faktorov, ktorý výrazne zvyšuje pravdepodobnosť prasknutia mozgovej cievy alebo jej upchatia.

Chronicky zvýšený tlak poškodzuje cievy v celom tele a mozog nie je výnimkou. Pri dlhodobej hypertenzii dochádza k:

• Zahusteniu a zhrubnutiu stien mozgových ciev, čím sa znižuje ich elasticita.
• Zvýšenému riziku vzniku mikroaneuryziem, teda malých vydutí, ktoré môžu prasknúť.
• Zhoršenému prietoku krvi, čo môže viesť k tvorbe zrazenín.

Hemoragická cievna mozgová príhoda vzniká, keď dôjde k prasknutiu poškodenej cievy v mozgu. Vysoký tlak pôsobí ako konštantná mechanická záťaž na cievne steny.

Aj ischemická forma CMP môže byť dôsledkom vysokého tlaku. Dlhodobý tlak podporuje aterosklerózu, znižuje pružnosť ciev a vytvára podmienky na vznik zrazeniny, ktorá môže tepnu uzavrieť.

Jedným z najväčších rizík hypertenzie je, že mnohí ľudia netušia, že ju majú. Ochorenie je často bezpríznakové, a preto CMP môže byť prvou a zároveň fatálnou manifestáciou.

Rizikové faktory cievnej mozgovej príhody

Ovplyvniteľné rizikové faktory

Základným predpokladom úspešnej prevencie mozgovej príhody je dbať na rizikové faktory. Zdravý životný štýl a dodržiavanie predpísanej liečby dokážu zabrániť vzniku mozgovej príhody alebo recidíve.

• vysoký krvný tlak;
• fajčenie, aktívne i pasívne;
• cukrovka;
• zvýšená hladina cholesterolu a krvných tukov;
• nedostatok telesného pohybu;
• nadváha a obezita;
• nadmerný príjem alkoholu;
• porucha srdcového rytmu, najmä fibrilácia predsiení;
• ateroskleróza;
• spánkové apnoe;
• dlhodobý stres;
• nepravidelné užívanie predpísaných liekov.

U pacientov s arteriálnou hypertenziou (nad 140/90 mmHg) je výskyt mozgových príhod vyšší; už pacienti od 130/85 mmHg patria do skupiny so zvýšeným rizikom. K rizikovým faktorom patria nevhodné faktory životného štýlu, predovšetkým nadváha a obezita, fyzická nečinnosť, alkoholizmus, narkománia, hodnoty krvného tlaku vyššie ako 120/80, fajčenie a pasívne vystavenie sa účinkom cigaretového dymu a vysoký cholesterol.

Neovplyvniteľné rizikové faktory

Neovplyvniteľné rizikové faktory mozgovej príhody sú: vrodená predispozícia (dedičnosť), pohlavie (muži majú vyššie riziko mozgových príhod ako ženy) a vek (vo vyššom veku stúpa výskyt postihu).

Existujú však aj klinické stavy, ktoré zvyšujú riziko mŕtvice, napríklad cukrovka, obštrukčné spánkové apnoe, kardiovaskulárne ochorenia, osobná alebo rodinná anamnéza mozgovej príhody, srdcového infarktu alebo prechodného ischemického záchvatu.

Príznaky cievnej mozgovej príhody

Akákoľvek atypická reakcia organizmu, postihujúca zmyslové vnímanie, prípadne koordináciu pohybov, alebo bezvedomie môžu signalizovať mozgovú príhodu. Varovné príznaky cievnej mozgovej príhody sa môžu objaviť samostatne alebo v kombinácii.

• náhle oslabenie alebo ochrnutie polovice tela;
• náhle znecitlivenie a slabosť na jednej strane tela;
• pokles ústneho kútika;
• neschopnosť usmiať sa alebo vyplaziť jazyk;
• náhle problémy s rozprávaním;
• problémy s porozumením reči alebo formuláciou slov;
• dezorientácia v čase a priestore;
• problémy s videním jedného či oboch očí;
• rozmazané alebo dvojité videnie;
• závraty a strata rovnováhy;
• problémy s chôdzou a koordináciou;
• náhla silná bolesť hlavy;
• vracanie alebo zmenený stav vedomia.

Pri CMP kľúčovú úlohu zohráva čas. Odborníci sa zhodujú, že včasná hospitalizácia a vhodne zvolená terapia môže zachrániť život človeka a výrazne zlepšiť jeho zdravotný stav.

Čo urobiť pri podozrení na mŕtvicu

Pri podozrení na mozgovú príhodu je vhodné vyšetriť pacienta priamo v domácom prostredí. Existuje niekoľko odporúčaní na takúto formu diagnostiky.

1. Osobu treba požiadať, aby sa usmiala, zakašľala či vyplazila jazyk.
2. Ďalšia požiadavka je, aby zdvihla obe ruky nad hlavu.
3. Osobu rovnako možno vyzvať, aby zopakovala jednoduchú frázu.

Pri mozgovej príhode takejto mimiky nebude schopná. V prípade mŕtvice jedna končatina bude mať tendenciu padať nadol, prípadne sa pohyb vôbec nedostaví. Ak dôjde k poškodeniu mozgu, reč bude nejasná a postihnutý frázu zopakovať nedokáže.

Akákoľvek z týchto anomálií si vyžaduje rýchlu odbornú pomoc. Kedy okamžite volať 155 alebo 112? Ak sa objaví pokles kútika úst, slabosť ruky alebo nohy, porucha reči, náhla strata zraku, silná bolesť hlavy alebo porucha vedomia, okamžite volajte 155 alebo 112.

Diagnostika

Okrem anamnézy lekár kontroluje krvný tlak a použije stetoskop na vyšetrenie srdca a zvukového signálu nad krčnými tepnami. Lekár môže tiež použiť oftalmoskop, aby skontroloval výskyt malých cholesterolových kryštálov alebo krvných zrazenín v krvných cievach na zadnej strane oka.

Krvné testy majú za úlohu určiť hladinu cukru v krvi, stanoviť koncentrácie krvných plynov, prebiehajúcich infekcií a koncentrácie zložiek krvi zodpovedných za zrážacie reakcie krvi.

Počítačová tomografia sa využíva na vytvorenie detailného obrazu mozgu a pomáha s diagnostikou krvácania, nádoru, mŕtvice a podobne. Zobrazovanie magnetickou rezonanciou (MRI) pomáha zistiť, či mozgové tkanivo nebolo poškodené ischemickou mozgovou príhodou alebo mozgovým krvácaním.

Karotidový ultrazvuk využíva zvukové vlny na vytváranie detailného obrazu vnútra krčnej tepny. Mozgový angiogram poskytuje podrobný pohľad na tepny v mozgu a krku. Echokardiografia používa zvukové vlny na vytvorenie detailných obrázkov srdca.

Určenie príčiny cievnej mozgovej príhody je dôležité pre zvolenie správnej urgentnej liečby. Pacienti po náhlej cievnej mozgovej príhode sa komplexné vyšetria v optimálnom čase s cieľom identifikovať druh, rozsah, rizikové faktory, mechanizmy vzniku a stanoviť individuálny režim účinnej liečby a prevencie opakovanej cievnej mozgovej príhody.

Liečba cievnej mozgovej príhody a krvného tlaku

Liečba cievnej mozgovej príhody závisí od toho, či ide o ischemickú, alebo hemoragickú mozgovú príhodu. Ak dôjde k cievnej mozgovej príhode, je potrebná urgentná hospitalizácia a liečba v akútnom období.

Výber individuálnej liečby cievnych príhod sa uskutočňuje na základe rozsahu, zistených príčin, mechanizmu a rizikových faktorov. Integrovaný prístup k liečbe a prevencii je zabezpečený vzájomnou súčinnosťou odborníkov z rôznych špecializácií, ako napríklad lekári funkčnej diagnostiky, resuscitácie, kardiológovia, neurochirurgovia a iní.

Liečba ischemickej príhody

V rámci liečby ischemickej cievnej mozgovej príhody musia lekári rýchlo obnoviť tok krvi do mozgu. Podanie liekov na odstránenie zrazeniny sa musí začať do 4,5 hodiny od objavenia symptómov.

Intravenózne sa podáva injekcia tkanivového aktivátora plazminogénu proti zrážaniu krvi (tPA), ideálne do troch hodín od vzniku symptómov. Núdzové endovaskulárne postupy sa vykonávajú vnútri blokovanej cievy.

Pri intraarteriálnej trombolýze lekár použije dlhú tenkú hadičku (katéter), zavedenú cez tepnu v slabinách, aby sa tPA dostal priamo do oblasti, kde došlo k mŕtvici. Lekári prostredníctvom katétra môžu zrazeninu z mozgu aj priamo odstrániť.

Pri karotidovej endarterektómii chirurg odstráni plaky z tepien, ktoré prechádzajú po každej strane krku do mozgu. Angioplastika a stenty sú metódy využívané na rozšírenie zúženej tepny.

Liečba hemoragickej príhody

Núdzová liečba hemoragickej cievnej mozgovej príhody sa zameriava na kontrolu krvácania a zníženie tlaku v mozgu. Medzi núdzové opatrenia patrí vysadenie liekov na riedenie krvi a podanie liekov na zníženie tlaku v mozgu.

Po zastavení krvácania liečba zvyčajne zahŕňa podpornú lekársku starostlivosť. Ak je oblasť krvácania veľká, môže lekár vykonať operáciu na odstránenie krvi a zníženie tlaku na mozog.

Chirurgická liečba je nasadzovaná na odstránenie abnormalít krvných ciev, spojených s hemoragickými mŕtvicami (aneuryzma alebo arteriovenózna malformácia).

Znižovanie krvného tlaku po príhode

Pacienti s diagnózou vysokého krvného tlaku sú vo zvýšenom riziku výskytu mozgovej príhody. Preto zníženie krvného tlaku patrí medzi základné opatrenia v rámci tzv. sekundárnej prevencie.

Medzi režimové opatrenia patrí obmedzenie príjmu soli, redukcia hmotnosti i ďalšie. Účinok režimových postupov však nie je vo väčšine prípadov dostatočný, preto je nutné podávať i medikamentóznu liečbu.

Konkrétne lieky zvolí lekár podľa pridružených ochorení, alebo s ohľadom na to, ako majú účinkovať. Existujú napríklad lieky rozširujúce cievy, podporujúce vylučovanie tekutín a solí obličkami i lieky spomaľujúce srdcovú frekvenciu a množstvo krvi vypudzovanej zo srdca.

Rôznymi účinkami teda napomáhajú znížiť krvný tlak na nižšiu hodnotu. Bez režimových opatrení je ich efekt nižší a pri nezdravom životnom štýle ani ich rôzne kombinácie nemusia pomôcť dostať krvný tlak pod kontrolu.

Ak trpíte arteriálnou hypertenziou alebo viete, že váš krvný tlak sa často mení, je potrebné ho kontrolovať. Kontrola by sa mala vykonávať na základe odporúčaní ošetrujúceho lekára a systematického užívania liekov.

Rehabilitácia po cievnej mozgovej príhode

Po núdzovej liečbe sa starostlivosť zameriava na zotavenie a obnovu čo najväčšieho množstva funkcií potrebných pre návrat k nezávislému životu. Väčšina pacientov, ktorí prekonali mŕtvicu, podstupuje liečbu v rehabilitačnom programe.

Jeho súčasťou okrem rehabilitačného lekára je dietológ, fyzioterapeut, pracovný terapeut, sociálny pracovník, psychológ alebo psychiater a iní. Rehabilitácia by mala začať hneď, zvyčajne už počas hospitalizácie na JIS alebo na neurologickom oddelení.

Liečebná rehabilitácia je neoddeliteľnou súčasťou zdravotnej starostlivosti. Pri dobre koordinovanej starostlivosti vedie k dosiahnutiu maximálne možnej nezávislosti a samostatnosti pacienta.

Pacient po prepustení z hospitalizácie má možnosť pokračovať v rehabilitácii ambulantnou formou. Má nárok opakovane žiadať svojho lekára o indikáciu na rehabilitačnú a kúpeľnú liečbu.

Čím je neurorehabilitácia intenzívnejšia, tým je väčšia pravdepodobnosť zlepšenia stavu pacienta. Stav pacienta sa pri dobre nastavenej rehabilitácii môže dlhodobo zlepšovať, pričom najvýznamnejšie zotavovanie sa dosiahne v prvých rokoch po CMP.

Rehabilitácia závisí od individuálnych charakteristík pacienta, pridružených diagnóz a aktuálneho stavu. Obnovenie motorických a pohybových funkcií patrí k najdôležitejším oblastiam rehabilitácie, pretože do veľkej miery rozhoduje o tom, či bude pacient schopný znovu nadobudnúť schopnosť samostatného fungovania a vrátiť sa k svojmu obvyklému spôsobu života.

Následky cievnej mozgovej príhody

Cievna mozgová príhoda môže spôsobiť dočasné alebo trvalé postihnutie, v závislosti od toho, ako dlho mozgu chýba tok krvi a ktorá časť tohto orgánu bola postihnutá.

• paralýza alebo strata pohybu svalov na jednej strane tela;
• strata kontroly nad určitými svalmi;
• ťažkosti pri rozprávaní alebo prehĺtaní;
• strata pamäti alebo ťažkosti s myslením, uvažovaním, rozhodovaním, úvahami a pojmami;
• emocionálne problémy;
• bolesť, necitlivosť a zmeny vo vnímaní teploty;
• poruchy zraku a sluchu;
• poruchy stability pohybu;
• kontraktúry;
• poruchy vylučovacích procesov.

Postihnutie mozgu môže mať zásadný vplyv na pohyblivosť, silu, stabilitu, koordináciu, reč, pamäť, vnímanie, náladu a iné. V závislosti od rozsahu a lokalizácie poškodenej oblasti, rýchlosti a kvality prvej pomoci a individuálnych vlastností každého zotavujúceho sa organizmu môžu byť následky cievnej mozgovej príhody rôzne.

Prevencia cievnej mozgovej príhody

Formou prevencie je dodržiavanie zásad zdravého životného štýlu a vyhýbanie sa rizikovým faktorom. Prevencia cievnej mozgovej príhody spočíva predovšetkým v úprave životného štýlu s cieľom odstrániť faktory, ktoré majú negatívny vplyv na zdravie.

Zvýšený krvný tlak patrí medzi najvýznamnejšie, no zároveň najlepšie ovplyvniteľné rizikové faktory cievnej mozgovej príhody. Včasná diagnostika a dôsledné dodržiavanie preventívnych opatrení môžu výrazne znížiť pravdepodobnosť vzniku CMP.

Kontrola krvného tlaku

Pravidelne merajte svoj krvný tlak a snažte sa ho udržiavať v optimálnych hodnotách. Dôsledné sledovanie krvného tlaku zahŕňa pravidelné domáce merania aj kontroly u lekára.

Užívanie antihypertenzív má prebiehať podľa odporúčaní odborníka. Nikdy svojvoľne žiadny liek nevysadzujte bez konzultácie s lekárom.

Pacienti s vysokým krvným tlakom by mali dodržiavať odporúčania lekára, sledovať hodnoty tlaku a informovať lekára o nežiaducich účinkoch liečby. Pri vedľajších alebo nežiaducich účinkoch liekov informujte lekára.

Strava a príjem soli

Zdravá výživa znamená príjem dostatočného množstva potravín, ktoré sú bohaté na živiny a vitamíny, napríklad ovocie a zelenina, mäso z rýb a hydiny, obilniny a mliečne produkty, a pritom neobsahujú veľké množstvá cukru a nasýtených tukov.

Ak je to možné, vyberajte si celozrnné pečivo. Obmedzte produkty s pridanou soľou a stuženými tukmi. Ovocie a zelenina by nemali chýbať vo vašom jedálničku.

Ryby a mäso je vhodné konzumovať v dennej dávke do 200 gramov. Preferujte chudé mäso a aspoň 2-krát týždenne sa snažte konzumovať rybacie mäso.

Oleje a tuky je vhodné konzumovať v minimálnej miere, a to v dávke 5-8 polievkových lyžíc denne. Rastlinné oleje sú zdravou alternatívou živočíšnych a stužených tukov, pomáhajú znižovať cholesterol.

Pre organizmus je vhodný denný príjem soli v dávke menej ako jeden gram. Pri cielenom obmedzení dosoľovania jedál sa dá jednoducho znížiť tento príjem na menej ako polovicu.

Na dochutenie pokrmov môžete namiesto soli použiť bylinky. Vyhýbajte sa presoleným potravinám, ako slané pečivo, ryby v konzerve, slanina, klobásy, kečup a hotové omáčky z obchodu.

Hmotnosť a pohyb

Nadváha zvyšuje riziko mŕtvice. Pri nadváhe (BMI nad 25) a obezite (BMI nad 30) rastie riziko srdcového infarktu, mozgovej príhody, zvyšuje sa krvný tlak a hladiny krvného cukru.

Zníženie hmotnosti napomáha dlhšiemu udržaniu zdravia a predlžuje život. Samotná zmena stravovania však zväčša nestačí na zásadnú redukciu hmotnosti.

Na udržanie zdravia a spotrebovanie prebytočných kalórií je nutná fyzická aktivita aspoň 5-krát týždenne v dĺžke minimálne 30-60 minút. Vhodné sú vytrvalostné aktivity, ako chôdza, turistika, beh, cyklistika, nordic walking, ale aj práca v záhrade.

Účinnejšie sú časté polhodinové prechádzky než jedna celodenná túra raz za mesiac. Treba si však uvedomiť, že záťaž má byť primeraná, najmä pre ľudí v staršom veku.

Fajčenie, alkohol a stres

Fajčenie zvyšuje riziko tvorby zrazenín a zápalov v cievach. Vylúčte aktívne a pasívne fajčenie.

Alkohol v nadmernom množstve prispieva k vysokému krvnému tlaku a poškodeniu pečene, čo má nepriamy vplyv na cievy. Obmedzte konzumáciu alkoholu.

Chronický stres a sedavý životný štýl sú priamymi faktormi, ktoré zvyšujú riziko CMP. Obmedzte stresové zaťaženie a doprajte si pravidelnú relaxáciu, meditáciu alebo jemnú jogu.

Kontrola cukrovky, cholesterolu a srdca

Nekontrolovaná cukrovka vedie k poškodeniu ciev a zvýšenému riziku CMP. Dlhodobé zvýšenie cukru v krvi predstavuje výrazný rizikový faktor mozgových príhod.

Účinná liečba cukrovky preto patrí medzi nevyhnutné preventívne opatrenia i pri mozgových príhodách. Pri vhodnej kombinácii pohybu, stravy a liekov je možné cukrovku udržiavať pod kontrolou i desiatky rokov.

Cholesterolové plaky môžu upchať mozgové tepny a spôsobiť ischemickú cievnu mozgovú príhodu. Je veľmi dôležité sledovať hladinu cholesterolu a ak je zvýšená, upraviť si stravu.

Ak samotná diéta nepomôže znížiť vysoké hladiny cholesterolu a krvných tukov, lekár môže nasadiť medikamentóznu liečbu. Lieky na zníženie cholesterolu a krvných tukov je nutné brať dlhodobo a svojvoľne ich nevysadzovať.

Lieky a sekundárna prevencia

Po mozgovej príhode pacienti často musia brať množstvo liekov. Ich účinok môže byť rozličný, ale majú spoločný cieľ - znížiť riziko vzniku mozgovej príhody.

Predpísané lieky treba brať presne tak, ako určil lekár. Predpísané lieky treba brať, kým lekár neurčí zmenu alebo ukončí ich predpisovanie.

Rôzne lieky sa musia kombinovať opatrne, s ohľadom na možné zosilnenie alebo zoslabenie účinku. Vopred preto treba informovať každého lekára o všetkých liekoch, ktoré užívate, vrátane voľne predajných liekov a potravinových doplnkov.

Takmer vo všetkých prípadoch mozgovej príhody pacient začne užívať liečbu proti zhlukovaniu krvných doštičiek (antiagregačnú) alebo liečbu, ktorá znižuje krvnú zrážanlivosť (antikoagulačnú).

Pri užívaní antikoagulancií sa dávka často mení, pacient musí starostlivo sledovať aktuálne dávkovanie a vyhnúť sa nadmerne vysokej alebo nízkej dávke. Vzhľadom na riziko krvácania je vhodné nosiť pri sebe preukaz pacienta užívajúceho lieky, ktoré ovplyvňujú krvnú zrážanlivosť s údajom o názve preparátu a užívanej dávky.

Riziko opakovanej cievnej mozgovej príhody

Áno, opakovaná cievna mozgová príhoda je možná. To však neznamená, že je nevyhnutná.

Ak sa neodstráni príčina prvej cievnej mozgovej príhody, riziko zostáva. Najčastejšie dôvody sú neliečený vysoký krvný tlak, fibrilácia predsiení, vysoký cholesterol, cukrovka, fajčenie, obezita, nedostatočný pohyb a nepravidelné užívanie liekov.

Najvyššie riziko býva počas prvých týždňov a mesiacov po cievnej mozgovej príhode. Práve preto je veľmi dôležité chodiť na kontroly, užívať lieky podľa odporúčania lekára, pokračovať v rehabilitácii a sledovať krvný tlak.

• Užívajte lieky pravidelne.
• Kontrolujte krvný tlak aj doma.
• Sledujte cholesterol a absolvujte odporúčané krvné odbery.
• Liečte fibriláciu predsiení alebo iné ochorenie srdca.
• Neprestávajte rehabilitovať.
• Neprestaňte sa hýbať.
• Choďte na preventívne kontroly aj vtedy, keď sa cítite dobre.

To, že sa cítite dobre, často znamená, že liečba funguje. Lieky užívajte presne podľa odporúčania lekára.

tags: #cievna #mozgova #prihoda #znizovanie #tlaku