Členenie mozgu muža a ženy: čo sa skutočne líši a čo je mýtus

Mozog mužov a žien má rovnakú základnú stavbu a priemerná inteligencia oboch pohlaví je rovnaká. Rozdielna priemerná veľkosť či hmotnosť mozgu preto neznamená, že jedno pohlavie je inteligentnejšie než druhé.

Rozdiely sa môžu objavovať v priemernej aktivite niektorých oblastí, v štruktúre nervových spojení, v spracovaní emócií a v určitých kognitívnych úlohách. Tieto rozdiely však opisujú priemerné skupinové tendencie, nie nemenné vlastnosti každého muža alebo každej ženy.

Základné členenie ľudského mozgu

Mozog je časťou centrálnej nervovej sústavy (CNS) uloženej v dutine lebečnej, ktorá ho chráni pred zranením. Skladá sa z 3 častí: koncový mozog, medzimozog a mozgový kmeň.

Koncový mozog a mozgová kôra

Najväčšia časť mozgu a celej centrálnej nervovej sústavy je koncový mozog (tiež nazývaný ako veľký mozog), ktorý umožňuje zmyslové vnímanie, myslenie a pohyb. Je zložený z dvoch hemisfér.

Vývojovo je najmladšia časť CNS. Povrch koncového mozgu je tvorený mozgovou kôrou (zvrásnený povrch pripomínajúci vlašský orech).

Mozgová kôra je riadiace centrum CNS a je centrom nášho vedomia. Je tvorená šedou hmotou. Mozgová kôra zaberá najväčšiu plochu mozgu (40% celkovej hmoty mozgu) a je považovaná za sídlo zložitého myslenia.

Štyri laloky mozgovej kôry

Vizuálne spracovanie prebieha v tylovom laloku, blízko zadnej časti lebky. Spánkový lalok spracováva zvuk, jazyk a jeho časť sa zúčastňuje aj funkcii pamäte a emócií.

Temenný lalok integruje vstupy z rôznych zmyslov a je dôležitý pre priestorovú orientáciu a navigáciu. Čelny lalok zaberá najväčšiu časť mozgovej kôry a je kontrolné centrum celého nášho bytia.

V čelnom laloku sa nachádza centrum usudzovania, uvažovania, rozumu a vôle. Kôra čelného laloku zaberá 2/3 plochy celej mozgovej kôry.

Medzimozog

Mozgový kmeň a koncový mozog je spojený medzimozgom. Je uložený medzi hemisférami a skladá sa z 5 oddielov:

• Talamus: Prenáša zmyslové a motorické signály do kôry a podieľa sa na regulácii vedomia, spánku a bdelosti.
• Hypotalamus: Spája nervový a endokrinný systém. Prostredníctvom hypofýzy potom dochádza k produkcii hormónov.
• Metathalamus: Súčasť zrakovej a sluchovej dráhy.
• Epithalamus: Je tvorený epifýzami, endkrinným orgánom produkujúcim melatonín.
• Subthalamus: Niekoľko mozgových jadier so vzťahom k plánovaniu pohybov.

Mozgový kmeň

Pod koncovým mozgom leží mozgový kmeň, ktorý nadväzuje na chrbticovú miechu. Zaraďujeme ho k zadnému a strednému mozgu, ale funkčne tvoria nedeliteľný celok.

Mozgový kmeň je zložený z predĺženej miechy, varolovho mosta a stredného mozgu. Mozgový kmeň ako celok zabezpečuje komunikáciu medzi miechou a mozgom, tiež kontroluje základné inštinktívne správanie ako dýchanie, krvný tlak, prehĺtanie, vylučovanie atď.

Zároveň riadi nepodmienené reflexy (automatické reakcie ako kýchanie, kašľanie alebo napr. stiahnutie ruky pri dotyku s horúcim predmetom) a je v pohotovosti v prípade ohrozenia.

Hemisféry a ich vzájomná spolupráca

Ľudský mozog sa skladá z dvoch hemisfér, ktoré sú prepojené zväzkom nervových vlákien. Ľavá hemisféra ovláda všetky svaly na pravej strane tela a pravá hemisféra ovláda všetky svaly na ľavej strane tela.

Mozgové hemisféry spája obrovský počet nervových vlákien, ktoré prenášajú informácie medzi mozgovými hemisférami. Každá z nich totiž inak vníma, ale aj inak spracováva podnety z vonkajšieho prostredia.

Ľavá hemisféra je skôr systematická, sú v nej umiestnené centrá na porozumenie aj tvorbu reči a jazyka či už v hovorenej alebo písanej forme, je analytická a logická.

Pravá hemisféra je viac empatická, vníma okolie skôr ako celok, neanalyzuje jednotlivé detaily, je zameraná na orientáciu v priestore a na uvedomovanie si seba a iných v kontexte okolitého prostredia.

Ľavá hemisféra je spojená s analytickým myslením, logickým uvažovaním, rečou, písaním a počítaním. Kým pravá hemisféra je spojená s intuíciou, predstavivosťou, tvorivosťou, hudbou a umením.

Neskoršie výskumy však ukázali, že mozog funguje ako celok a nie je tak rozdelený hemisférami, ako sa predpokladalo. Obe hemisféry spolu úzko spolupracujú a môžu v prípade potreby preberať funkcie tej druhej.

Napríklad matematické schopnosti sú silnejšie, keď obe hemisféry kooperujú. Z toho vyplýva, že tvrdenie o „ľavom logickom“ a „pravom tvorivom“ mozgu je príliš zjednodušené.

Rozdiely vo veľkosti a zložení mozgu

Ľudský mozog váži cca 1,5 kg. Objem mozgu priemerného muža je 1.274 cm3 a priemernej ženy 1.131 cm3.

Mozog mužov a žien je na prvý pohľad rovnaký, aj keď priemerná hmotnosť mozgu mužov je väčšia ako žien. Muži majú väčší mozog najmä preto, lebo sú všeobecne väčší než ženy.

Faktom však je, že muži majú väčší mozog. Neznamená to však, že by boli inteligentnejší. O niečo väčší mozog majú preto, lebo sú všeobecne väčší než ženy.

Veľkosť mozgu nekoreluje s úrovňou inteligencie. U ľudí veľkosť mozgu nerozhoduje o inteligencii.

Niektorí géniovia majú mozog menší ako je priemer a niektorí väčší. Podstata inteligencie ľudského mozgu spočíva v hustote neurónov a ich spojenia.

Aj keď ženy i muži majú rovnakú všeobecnú inteligenciu, líšime sa v jej špecifických zložkách. Pokiaľ ide o inteligenciu, priemerné skóre IQ je rovnaké pre mužov aj ženy.

Muži majú zhruba 6,5 krát viac sivej hmoty v mozgu ako ženy a ženy majú asi 10 krát viac bielej hmoty ako muži. Tento rozdiel môže vysvetľovať rozdiely v tom, ako myslia muži a ženy.

Pri takýchto údajoch je potrebné rozlišovať medzi štatistickým rozdielom skupín a vlastnosťami jednotlivca. To však neznamená, že niektoré zo žien nemôžu byť v týchto schopnostiach lepšie ako priemerní muži.

Čo ukázali zobrazovacie štúdie

Nedávno publikovaná vedecká štúdia v odbornom časopise Journal ofAlzheimer’s Disease (Časopis o Alzheimerovej chorobe) priniesla mimoriadne zaujímavé poznatky o rozdieloch v činnosti mozgu mužov a žien.

Štúdia, ktorú vykonali pracovníci Amenovej kliniky v kalifornskom Newport Beach, je najväčšou doteraz vykonanou porovnávacou štúdiou funkčných zobrazení mozgu metódou SPECT (pod touto skratkou sa skrýva jednofotónová emisná tomografia).

Autori štúdie na čele s psychiatrom Danielom Amenom, zakladateľom kliniky, vyhodnotili 46 034 funkčných zobrazení mozgu získaných metódou SPECT, pričom kvantifikovali rozdiely medzi činnosťou mozgu žien a mužov.

Analýza ukázala, že mnohé oblasti mozgu žien študovanej skupiny boli podstatne aktívnejšie než rovnaké oblasti mozgu mužov - najmä v prednej časti mozgovej kôry (prefrontal cortex), ktorá riadi naše sústredenie sa a rozhodovanie, a v limbickej časti mozgu, súvisiacej s našou náladou i úzkosťou.

Vizuálne a koordinačné centrá mozgu boli aktívnejšie u mužov. Porozumieť zisteným rozdielom v činnosti mozgu žien a mužov bude veľmi dôležité, pretože poruchy činnosti mozgu ovplyvňujú mužov a ženy rozdielnym spôsobom.

Napríklad u žien sa pozoruje väčší výskyt Alzheimerovej choroby, zatiaľ čo u mužov sa viac pozorujú poruchy pozornosti a hyperaktivita.

Prečo sú zjednodušené predstavy o hemisférach problematické

Presvedčenie, že ženy majú inak vyvinutý mozog, vychádzalo z radu zmanipulovaných alebo zle interpretovaných výskumov. Napríklad štúdia z roku 2013, ktorá podľa svojich autorov na vzorke takmer tisícky ľudí dokazovala, že spojenia v mužskom a ženskom mozgu fungujú odlišne.

U žien prebiehala väčšina nervových spojení medzi dvoma hemisférami, zatiaľ čo u mužského mozgu vo vnútri každej hemisféry zvlášť. Dôkaz lepšej vzájomnej komunikácie hemisfér v ženskom mozgu viedol výskumníkov k záveru, že ženám je vlastná práve intuícia, cítenie a zručnosti spájané s mater.

Objavovali sa napríklad názory, že mužský mozog na rozdiel od ženského zapája pri spracovaní informácií iba jednu hemisféru alebo menší počet aktivačných dráh. Je to veľmi zjednodušený názor!

Na druhej strane existujú odlišnosti v spracovávaní informácií u mužov a žien aj preto, že mužský mozog je usporiadaný asymetrickejšie. No vyhol by som sa striktným vyjadreniam na túto tému.

Veľmi veľa štúdií, zameraných na ľudský mozog, si navzájom odporuje. Pri mozgu človeka je ešte veľa nepoznaného.

Priestorové a jazykové schopnosti

Nie je žiadnou novinkou, že muži sú úspešnejší pri úlohách, kde je potrebné preukázať orientačné schopnosti, kým ženy sú lepšie v jazykových testoch. Odtiaľ je vyvodený záver, že muži sa lepšie vyznajú v mapách a ženy hovoria príliš veľa.

Pokiaľ ide o špecifické kognitívne funkcie muži majú napríklad lepšie priestorové schopnosti, to znamená priestorovú predstavivosť, ľahšie sa orientujú v mestách podľa máp, vedia si predstaviť rotáciu trojrozmerných objektov v priestore ľahšie ako ženy.

Ženy v špecifických kognitívnych funkciách mužov často predbehnú vo verbálnej pohotovosti, napríklad v tom, ako pohotovo a správne nachádzajú slová na opis vecí.

Sú rýchlejšie a presnejšie v rozoznávaní emócií v tvárach iných ľudí. Sú tiež zručnejšie v jemnej manuálnej práci, aj keď muži sú zasa presnejší v cielených motorických úlohách.

„To, že muži sú lepší v matematike a ženy v komunikácii, nie je až také jednoznačné,“ prezradil nám neurológ František Jurčaga.

Ženy sú schopné zvládať technické záležitosti aj bez adrenalínu. Reči o tom, že ony vedia brilantnejšie komunikovať a muži zas majstrovať, sú zovšeobecnené.

Sú muži, ktorí sa absolútne nevyznajú v priestore a niektoré ženy majú zas výborné strategické schopnosti. No keď si vezmete vzorku tisíc mužov a tisíc žien, pravdepodobne získate takýto výsledok.

V rámci jedného pohlavia sú vraj oveľa väčšie rozdiely ako medzi pohlaviami. To je pravda.

Spracovanie emócií a pamäť

Najnovšia štúdia ale zistila, že muži a ženy spracúvajú emócie rozdielne. Výskumný tím z univerzity v Bazilej prišiel na to, že ženy prežívajú emočné obrazy, ktoré vzhliadnu, oveľa viac ako muži.

Tím odborníkov praktizoval výskum, v ktorom mužom aj ženám boli ponúknuté rôzne situácie. Niektoré mali pozitívny iné zasa negatívny charakter. Odborníci chceli vedieť, aká bude ich reakcia.

Pri neutrálnych obrazoch boli reakcie mužov a žien rovnaké. Rozdiel vo vnímaní prišiel pri negatívnych obrazoch.

Ukázalo sa, že ženy boli oveľa viac emocionálne ovplyvnené. „To by naznačovalo, že rodové rozdiely vplývajú na pamäť a sú spôsobené rôznymi mechanizmami", hovorí doktorka Anette Milnik.

Skoršie štúdie ukázali, že emócie ovplyvňujú našu pamäť. Situácie, ktoré v človeku vyvolávajú väčšie emócie, budú mať pravdepodobne väčší vplyv na našu pamäť.

To vyvoláva otázku, či ženy dokážu predbehnúť mužov v pamäťových testoch, keďže sú náchylnejšie prežívať veci emocionálnejšie.

Prekvapivé je, že ženy mali osobitnú výhodu nad mužmi, keď im bol ponúknutý pozitívny obraz. Tieto zistenia sú kľúčové pre pochopenie rozdielov medzi pohlaviami v oblasti spracovania informácii.

Systemizácia, empatizácia a riešenie problémov

Rozdiely sa však nepreukazujú len v testoch, ktorými hodnotíme inteligenciu. Prejavujú sa tiež v tom ako pristupujeme k riešeniu problémov a ako sa správame.

Muži sú viac systemizovaní a ženy sú zasa emotívne. Systemizácia je schopnosť chápania a predikcie zákonov neživej prírody, ktorá závisí na schopnosti analyzovať systémy a odvodzovať zákony, podľa ktorých sa dané systémy riadia, a napokon vedú k správaniu sa daného systému.

Je to schopnosť konštruovania systémov, predpovedania správania daného systému a jeho riadenia. Empatizácia je skôr doménou žien.

Je to schopnosť chápania a predikcie sociálneho sveta. Dáva nám možnosť predpovedať správanie sa človeka a tiež vcítiť sa do pocitov iných ľudí a správne na ne reagovať.

To vo všeobecnosti znamená, že muži hľadajú vo všetkom poriadok, rozmýšľajú analyticky, a dodržiavajú logický postup vecí - teda jedna vec nadväzuje na druhú. A sú orientovaní na vyriešenie problému.

Ženy sú zasa intuitívnejšie, rozmýšľajú vo vzťahu k ľuďom, sú citlivé k druhým, vždy uvažujú o dôsledkoch konania aj vo vzťahu k iným.

Reakcie na stres

Jedným z príkladov môže byť odlišné správanie sa v strese. Žena v strese sa spočiatku nesnaží svoje problémy riešiť, ale hľadá úľavu v tom, že o nich hovorí a nachádza pochopenie.

Muž v strese má sklon sústrediť sa na jeden problém a zabudnúť na ostatné. Preto sú muži stavaní skôr na akútny stres, vedia sa postaviť veľmi rýchlo zoči-voči problému a vyriešiť ho.

Zatiaľ, čo typická žena v akútnej stresovej situácii má sklon „spanikáriť“. Ženy lepšie zvládajú dlhodobý stres, ľahšie sa naň adaptujú ako muži.

Takéto opisy však nemožno používať ako pravidlo platné pre všetkých. Vplývajú na nás sociálne a kultúrne tlaky, čím sa rušia zaužívané pravidlá.

Multitasking a spracovanie informácií

Ženy sú schopné robiť viac vecí naraz, zatiaľ čo muži nie. Vyplýva to z rôzne štruktúrovaného mozgu oboch pohlaví.

Mužské myslenie aj prijímanie informácií sa deje analytickým spôsobom. Znamená to, že dokážu prijímať a spracovávať podnety postupne za sebou, nie viacero naraz.

Ženy informácie z okolia prijímajú skôr ako celok, teda všetky naraz. Vďaka tejto schopnosti dokážu ženy v jednej chvíli žehliť, telefonovať, pozerať televízor i variť polievku.

Takéto tvrdenia o „ženskom multitaskingu“ a jednostrannom mužskom spracovaní treba chápať ako zovšeobecnené opisy, nie ako presné rozdelenie mozgových schopností podľa pohlavia.

Hormóny a mozog

Isté však je, že mozog ovplyvňujú pohlavné hormóny. Viac testosterónu u mužov, viac estrogénu u žien.

Ukazuje sa, že estrogén je pomocník ženskej intuície, správania, ktoré vedie k rýchlejšiemu rozhodovaniu a výkonu pri určitých typoch úloh.

Testosterón zas robí chlapov chlapmi. Jeho zvýšená hladina nabáda aj k promiskuitnejšiemu správaniu, niekedy dokonca k agresívnejším prejavom.

Odlišnosti medzi mužmi a ženami sú najvypuklejšie v plodnom období života. Vtedy sú aj vonkajšie znaky ženskosti a mužskosti najviac viditeľné.

V detskom veku sa rozdiely v telesných charakteristikách neprejavujú tak výrazne a v starobe sa tiež postupne stierajú. Aj to je dôsledok vyhasínania funkcie pohlavných orgánov a vyhasínanie produkcie pohlavných hormónov charakteristických pre každé pohlavie.

Ženy strácajú estrogény, muži testosterón. V tele oboch pohlaví sa však mimo pohlavných žliaz tvoria aj hormóny opačného pohlavia - muži majú estrogény a ženy testosterón, ktoré neklesajú vekom.

Preto často pozorujeme, že ženy v staršom veku sú viac asertívne, priebojné a direktívne, kým muži sa na starobu menia na milých a nekonfliktných.

Depresia, nálada a rozdiely v zdraví

Zaujímavý je tiež vplyv ďalšieho hormónu, sérotonínu. Ten vraj ženský mozog produkuje až o 50 percent menej ako mužský, a preto my ženy trpíme dvakrát viac depresiami.

Je fakt, že depresia sa vyskytuje dvakrát častejšie u žien než u mužov, no na isté choroby sú dané predispozície.

Je možné, že určitú úlohu v tomto probléme zohráva nielen sérotonín, ale aj iné prenášače. Uvažuje sa tiež o dedičnosti a o tom, že ženám je v našej kultúre väčšmi umožnené vyjadrovať svoje emócie a utrpenie.

Preto sa menej zdráhajú navštíviť lekára. Takže o svojej chorobe dáme vedieť, vyrozprávame sa a je nám lepšie.

Porozumieť zisteným rozdielom v činnosti mozgu žien a mužov bude veľmi dôležité, pretože poruchy činnosti mozgu ovplyvňujú mužov a ženy rozdielnym spôsobom.

Vplyv veku na rozdiely medzi mužmi a ženami

Z toho vyplýva aj odpoveď na otázku, či sa líši vnímanie opačného pohlavia v jednotlivých etapách života. Ženy sú pre mužov najviac atraktívne v plodnom období života a dokonca sa ich atraktivita v očiach mužov mení aj podľa fázy menštruačného cyklu.

V čase plodných dní sú ženy pre mužov najatraktívnejšie. Tieto tvrdenia sa týkajú priemerných biologických a spoločenských tendencií, nie skúsenosti každého jednotlivca.

V detskom veku sa rozdiely v telesných charakteristikách neprejavujú tak výrazne a v starobe sa tiež postupne stierajú.

Vzťahy a prejavy lásky

Odlišnosti sa prejavujú aj v sociálnych vzťahoch. Napríklad láska typických mužov a typických žien je odlišná - vo vnímaní, ale aj v prejavoch.

Lásku ženy by sme mohli opísať ako intuitívnu, starostlivú, sociálnu, emotívnu, oceňujúcu, odkázanú a vďačnú, kým láska muža je skôr ochraňujúca, tichá, „automatická“, egoistická, systematická, nevďačná a súťaživá.

Muži sa zas na svet pozerajú košatejšie. No ako bolo uvedené, všetko je individuálne.

Každý je jedinečný a tak, ako je veľa žien na vrcholových postoch, tak existuje nie málo mužov, ktorí z rozličných dôvodov napríklad zostávajú s deťmi na materskej dovolenke.

Prečo vznikajú rozpory vo výskumoch

Vedci už nejakú dobu tvrdia, že muži a ženy majú mierne odlišný mozog, mysleli si, že tieto zmeny sa týkali hypotalamu, časti mozgu, ktorá okrem iného kontroluje sexuálny apetít, riadi pocity hladu, smädu.

V 80. rokoch minulého storočia však nastal úplne iný trend, ktorý pretrváva až dodnes. Začali sa uverejňovať štúdie, ktoré dokazujú, že muži a ženy sú inteligenčne na jednej úrovni, no sú dosť odlišné bytosti.

Publikácie ako Muži sú z Marsu a ženy z Venuše idú na dračku. Sú to teda len zaužívané stereotypy o mužskom a ženskom mozgu alebo nie?

Treba si však uvedomiť, že veľmi veľa štúdií, zameraných na ľudský mozog, si navzájom odporuje. Každý z nás je jedinečný a rozdiely medzi mužmi a ženami postupne slabnú.

Uvedomte si, že kapacita mozgu tu bola odjakživa, len jej využitie sa mení dobou, v ktorej žijeme. Muži tak zoženšteli a ženy zmužneli.

Čo možno z údajov vyvodiť

V prípade mozgu však nie je až také dôležité ako vyzerá, ale ako pracuje a o tom rozhoduje hustota neurónov a ich vzájomné prepojenie v neurónových okruhoch, ktoré vykonávajú konkrétnu funkciu.

A zrejme dôležitú úlohu v mozgu majú aj podporné bunky, ktoré sa starajú o výživu, dodávanie kyslíka a imunitu. Podstata inteligencie ľudského mozgu spočíva v hustote neurónov a ich spojenia.

Rozdiely sa môžu prejavovať v priemernej aktivite určitých oblastí, v štruktúre spojení alebo v reakciách na konkrétne podnety. Samy osebe však neurčujú schopnosti, správanie ani životné rozhodnutia konkrétneho človeka.

Každý máme svoje kvality a nejde o to, či sú u muži alebo ženy horšie alebo lepšie, úspešnejšie alebo menej úspešné, lebo takéto posudzovanie je vždy veľmi vágne.

Tak ako dve hemisféry tvoria neoddeliteľné súčasti ľudského mozgu, aj muž a žena tvoria jednotu s dvoma odlišnými typmi myslenia a správania.

tags: #clenenie #mozgu #muza #a #zeny