Sympatická nervová sústava je časť autonómneho nervového systému, ktorá pripravuje organizmus na zvýšenú aktivitu, zvládnutie záťaže a rýchlu reakciu na ohrozenie. Aktivuje reakciu „boj alebo útek“ („fight or flight“), zrýchľuje srdcovú činnosť, rozširuje dýchacie cesty a zrenice, zvyšuje dostupnosť energie a presmerúva krvný obeh k orgánom, ktoré sú v stresovej situácii najviac potrebné.
Sympatický a parasympatický nervový systém predstavujú autonómny nervový systém ľudského tela. Autonómny nervový systém je nezávislý na centrálnom nervovom systéme (tvorenom mozgom a miechou), pracuje reflexívne a nie je ovládaný našou vôľou. Činnosť autonómneho nervového systému ovplyvňuje základné životné funkcie, spojené s prijímaním potravy, cirkuláciou, metabolizmom a funkciami spojenými s udržaním života.
Čo je autonómny nervový systém
Autonómny nervový systém, alebo v skratke aj ANS, je tá časť nášho nervového systému, ktorá pracuje samostatne, bez nášho vedomého riadenia. Je to ako autopilot, ktorý sa stará o základné funkcie nášho tela - od tlkotu srdca cez trávenie až po dýchanie.
Vegetatívny nervový systém (VNS) (též autonomní nervový systém, ANS) je součástí periferního nervového systému společně se somatickým eferentním (motorickým) systémem (přivádějícím vzruchy z CNS na vůlí kontrolované příčně pruhované svaly) a senzorickými (aferentními) vlákny (vedoucími čití a bolest).
VNS zabezpečuje převod vzruchů mezi centrálním nervovým systémem (CNS) a efektorovými tkáněmi nezávislými na kontrole vůlí (hladká svalovina, myokard, exokrinní žlázy…). Vegetativní nervový systém se dělí na část motorickou (eferentní) a senzorickou (aferentní).
Funkci autonómneho nervového systému je regulácia vnútorného prostredia organizmu, zabezpečovanie správneho fungovania a činnosti vnútorných orgánov. Je extrémne dôležitý pre náš život a naše zdravie. Zabezpečuje homeostázu (vnútornú rovnováhu nášho tela).
Ovplyvňuje trávenie, činnosť srdca, dýchanie, imunitný systém a všetky ďalšie systémy tela.
Sympatikus a parasympatikus
Tento systém má dve hlavné zložky: sympatikus a parasympatikus, ktoré spolupracujú ako dokonale zladený tím. Sympatický a parasympatický nervový systém sú dve zložky autonómneho nervového systému.
Pracujú antagonisticky - protichodne. Ak sa aktivuje sympatický nervový systém, je potlačený parasympatický nervový systém. Získa prevahu a preberá riadenie vášho tela.
Ak sa naopak aktivuje parasympatický nervový systém, potlačí sa aktivita sympatického nervového systému. Vaše telo sa vždy nachádza buď v stave prevahy parasympatiku alebo sympatiku.
Väčšina tkaní kontrolovaných VNS přijímá inervaci od parasympatiku i sympatiku, které zde obvykle působí protichůdně. Nicméně vliv jednoho systému v dané tkání většinou převažuje - např. cévy jsou primárně pod vlivem sympatiku, GIT a SA uzel pod vlivem parasympatiku.
| Stav organizmu | Prevažujúca časť | Typická funkcia |
|---|---|---|
| Ohrozenie, stres, záťaž | Sympatikus | „Boj alebo útek“ |
| Pokoj, regenerácia, trávenie | Parasympatikus | „Odpočinok a trávenie“ |
Anatómia sympatickej nervovej sústavy
Eferentní (motorické) dráhy VNS tvoří 2 neurony, které se interpolují ve vegetativních gangliích - podle pozice se rozlišují neurony pregangliové a postgangliové. Mezi sympatikem a parasympatikem jsou značné rozdíly v uspořádání těchto drah.
Pregangliové a postgangliové neuróny
Telo pregangliového neurónu sa nachádza v centrálnom nervovom systéme. Jeho vlákno smeruje do vegetatívneho ganglia, kde sa prepája s postgangliovým neurónom. Postgangliové vlákno potom vedie nervový vzruch k cieľovému orgánu.
Sympatikus sa anatomicky skladá z pregangliových neurónov uložených v mieche, sympatických ganglií a postgangliových vlákien, ktoré smerujú k efektorovým tkanivám.
Torakolumbálny pôvod
Těla pregangliových neuronů sympatiku se nachází v postranních rozích šedé hmoty míšní v oblasti hrudních a bederních segmentů (Th1-L3). Axony těchto neuronů opouští míchu v odpovídajících segmentech, proto je sympatikus označován jako systém torako-lumbální.
Vegetativní ganglia sympatiku jsou dobře organizovaná a tvoří dva paravertebrální řetězce podél páteře. Vzruchy pro břišní a pánevní orgány jsou interpolovány v gangliích uložených prevertebrálně.
Z uvedeného vyplývá, že axony pregangliových neuronů jsou mnohem kratší než axony postgangliových neuronů.
Ako sa sympatikus aktivuje
Sympatický nervový systém sa aktivuje, ak má vaše telo pocit, že vám niečo hrozí. Evolučne vás má sympatikový nervový systém chrániť pred nebezpečenstvom a umožniť vám rýchlo utiecť alebo sa brániť.
Aktivácia sympatického nervového systému vo vašom tele vyvoláva reakciu „útek alebo boj“ - „fight or flight“. Je to náš systém „bojuj alebo uteč“ (Fight or Flight), ktorý nás evolučne chránil pred nebezpečenstvom.
V dnešnej dobe sa aktivuje aj pri menej dramatických, ale stresujúcich situáciách - napríklad pri pracovnom stretnutí alebo skúške.
Mimo toho stimuluje stresové hormóny - adrenalín a noradrenalín, ktoré vyvolávajú ďalšie reakcie.
Hlavné účinky sympatika na organizmus
Srdce a krvný obeh
Sympatikus zvyšuje našu srdcovú frekvenciu, aby sa krv rýchlejšie dostala tam, kde je potrebná. Zvyšuje aj silu srdcovej kontrakcie a urýchľuje vedenie vzruchu v srdci.
Na úrovni srdca sympatikus spôsobuje zrýchlenie činnosti sinoatriálneho uzla, zvýšenie kontraktility svaloviny predsiení a komôr a zvýšenie automaticity atrioventrikulárneho uzla.
Pri cievach kože, slizníc a vnútorných orgánov vyvoláva konstrikciu. V cievach kostrového svalstva môže vyvolať dilatáciu, aby sa zvýšil prísun krvi k svalom.
Dýchanie
Sympatikus rozširuje dýchacie cesty, aby sme mohli lepšie dýchať. Svaly priedušnice a priedušiek sa uvoľňujú, čo uľahčuje prúdenie vzduchu počas fyzickej záťaže alebo stresu.
Súčasne potláča sekréciu žliaz v prieduškách. Takto sa dýchací systém funkčne prispôsobuje potrebe rýchleho pohybu a zvýšeného prísunu kyslíka.
Zrenice a videnie
Sympatikus rozširuje zreničky pre lepšie videnie. Rozšírenie zreníc, teda mydriáza, vzniká najmä aktiváciou svalu dilatátora zrenice prostredníctvom receptorov α1.
Sympatický nervový systém rozširuje zreničky, potlačuje sekréciu slín, zrýchľuje srdcový tep, rozširuje dýchacie cesty, potlačuje aktivitu žalúdka a čriev, zvyšuje vylučovanie cukru do krvi, potlačuje a uvoľňuje močový mechúr, podporuje ejakuláciu a kontrakciu pošvy.
Energetický metabolizmus
Sympatikus zvyšuje hladinu cukru v krvi pre okamžitý prísun energie. V pečeni podporuje glykogenolýzu a glukoneogenézu, čím zvyšuje dostupnosť glukózy pre pracujúce svaly a ďalšie orgány.
V tukových bunkách podporuje lipolýzu. Uvoľnené energetické zásoby sa môžu využiť pri zvýšenej fyzickej alebo psychickej aktivite.
Tráviaci systém
Pri aktivácii sympatika sa činnosť tráviaceho systému dočasne dostáva do úzadia. Sympatikus vyvoláva relaxáciu svaloviny tráviaceho traktu a znižuje jeho motilitu.
Súčasne kontrahuje zvierače tráviaceho traktu a potláča tráviace procesy. Takéto presmerovanie zdrojov umožňuje organizmu sústrediť sa na bezprostrednú záťaž alebo únik pred nebezpečenstvom.
Močový a pohlavný systém
V močovom mechúre sympatikus uvoľňuje svalovinu detruzora a kontrahuje zvierač. Močenie sa tým v stresovej situácii dočasne potláča.
V mužských pohlavných orgánoch podporuje ejakuláciu a v ženskom reprodukčnom systéme môže podporovať kontrakciu pošvy. Parasympatikus má naopak význam pri erekcii a sexuálnom vzrušení.
Koža a potné žľazy
Sympatikus ovplyvňuje kožné cievy a potné žľazy. Hoci je sympatický systém typicky spájaný s noradrenalínom, potné žľazy predstavujú významnú výnimku, pretože ich postgangliové vlákna používajú acetylcholín.
Mediátory sympatika
Noradrenalin je mediátorem na většině postgangliových vláken sympatiku. Acetylcholin se jako mediátor uplatňuje na všech pregangliových vláknech VNS, všech postgangliových vláknech parasympatiku a některých postgangliových vláknech sympatiku (např. potní žlázy).
Dle mediátorů dělíme vlákna VNS na adrenergní a cholinergní.
Acetylcholin se uplatňuje také jako mediátor ve dřeni nadledvin, kde její buňky vývojově odpovídají sympatickému gangliu a tudíž jsou inervovány pregangliovými vlákny sympatiku. Samotné buňky po stimulaci uvolňují adrenalin.
| Časť dráhy | Hlavný mediátor | Významná výnimka |
|---|---|---|
| Všetky pregangliové vlákna VNS | Acetylcholín | - |
| Väčšina postgangliových vlákien sympatika | Noradrenalín | Potné žľazy používajú acetylcholín |
| Postgangliové vlákna parasympatika | Acetylcholín | - |
| Dreň nadobličiek | Acetylcholín na pregangliových vláknach | Bunky uvoľňujú adrenalín |
Sympatikus a parasympatikus v jednotlivých orgánoch
| Orgán alebo funkcia | Sympatikus | Parasympatikus |
|---|---|---|
| Sinoatriálny uzol | Zrýchlenie, β1 | Spomalenie, M2 |
| Svalovina predsiení | Zvýšenie kontraktility, β1 | Zníženie kontraktility, M2 |
| Atrioventrikulárny uzol | Zvýšenie automaticity, β1 | Zníženie rýchlosti vedenia, M2 |
| Svalovina komôr | Zvýšenie automaticity a kontraktility, β1 | Zníženie automaticity a kontraktility, M2 |
| Cievy kože, slizníc a vnútorných orgánov | Konstrikcia, α1, α2 | Vazodilatácia, zanedbateľná, M3 |
| Cievy kostrového svalstva | Dilatácia, β2 | Vazokonstrikcia, nepriamo |
| Svaly priedušnice a priedušiek | Relaxácia, β2 | Kontrakcia |
| Sekrécia prieduškových žliaz | Inhibícia | Stimulácia, M3 |
| Svalovina tráviaceho traktu | Relaxácia a zníženie motility, α2, β2 | Zvýšenie tonusu a motility, M3 |
| Zvierače tráviaceho traktu | Kontrakcia, α1 | Relaxácia, M3 |
| Detruzor močového mechúra | Relaxácia, β2 | Kontrakcia, M3 |
| Močový zvierač | Kontrakcia, α1 | Relaxácia, M3 |
| Dilatátor zrenice | Mydriáza, α1 | - |
| Sfinkter zrenice | - | Mióza, M3 |
| Ciliárny sval | Akomodácia do diaľky, β2 | Akomodácia na blízko, M3 |
| Slinné žľazy | Slabá stimulácia sekrécie, α1 | Silná generalizovaná sekrécia, M3 |
| Slzné žľazy | Slabá stimulácia sekrécie, α1 | Silná sekrécia |
| Maternicová svalovina | Relaxácia, β2 | Variabilné účinky |
| Mužské pohlavné orgány | Ejakulácia, α1 | Erekcia |
| Pečeň | Glykogenolýza a glukoneogenéza, β2 | - |
| Tukové bunky | Lipolýza, β2, β3 | - |
Vzťah sympatika k stresu
Autonómny nervový systém je síce autonómny a pracuje nezávisle od centrálneho nervového systému, no jeho činnosť dokážete vedome aktivovať alebo potlačovať svojou mysľou, emóciami a správaním (ak ste v pokoji, dominuje parasympatikus; ak ste v strese, aktivuje sa sympatikus).
Sympatikus je ako náš osobný ochranca. Kedykoľvek sa ocitneme v stresovej situácii, okamžite sa aktivuje a pripraví naše telo na akciu.
Jeho hlavné úlohy zahŕňajú zvýšenie srdcovej frekvencie, rozšírenie dýchacích ciest, presmerovanie krvi do svalov a mozgu, zvýšenie hladiny cukru v krvi a rozšírenie zreničiek.
Krátkodobá aktivácia sympatika je užitočná a môže byť nevyhnutná. Umožňuje rýchlo reagovať na nebezpečenstvo, podať fyzický výkon a sústrediť zdroje organizmu na bezprostrednú úlohu.
Riziká dlhodobej prevahy sympatika
Mnoho ľudí žije dlhodobo v prevahe aktivity sympatického nervového systému aj napriek tomu, že zvyčajne nemáme reálne hrozby, ktoré nás ohrozujú na živote. Našimi hrozbami sú stres, práca, peniaze, vzťahy a ďalšie životné okolnosti.
Prevaha aktivity sympatického nervového systému navyše spôsobuje ďalší stres a ovplyvňuje vašu náladu, myslenie, správanie a stav zdravia alebo choroby (ide o začarovaný kruh - aktivuje sa stresom a spôsobuje ďalší stres).
Chronická prevaha aktivity sympatického nervového systému predstavuje veľký problém. Je hlavným rizikovým faktorom rozvoja všetkých známych ochorení.
Moderný životný štýl často vedie k nadmernej aktivácii sympatiku, čo môže spôsobovať chronický stres a úzkosť, poruchy spánku, tráviace problémy, vysoký krvný tlak a oslabenie imunitného systému.
Varovné signály nerovnováhy
Ako spoznáte, že váš autonómny nervový systém nie je v rovnováhe? Sledujte tieto príznaky:
- chronická únava,
- problémy so spánkom,
- časté bolesti hlavy,
- tráviace ťažkosti,
- náhle zmeny nálady,
- problémy s koncentráciou.
Parasympatikus ako protiváha sympatika
Parasympatický nervový systém je aktívny v čase fyzickej a psychickej pohody. Parasympatikus sa aktivuje, keď ste kľudný, pokojný a nič vám nehrozí.
Stav aktivity parasympatiku sa popisuje aj ako „rest and digest“ - „odpočinok a trávenie“. Parasympatikus spomaľuje srdcový tep a znižuje krvný tlak, podporuje trávenie a vstrebávanie živín, aktivuje regeneračné procesy v tele, podporuje tvorbu energie a jej ukladanie a zlepšuje kvalitu spánku a odpočinku.
Parasympatický nervový systém zužuje zreničky, stimuluje sekréciu slín, spomaľuje srdcový tep, kontrahuje dýchacie cesty, stimuluje aktivitu žalúdka a čriev, znižuje vylučovanie cukru do krvi, stimuluje a kontrahuje močový mechúr, podporuje erekciu a sexuálne vzrušenie.
Ak chcete byť zdraví, prevažovať by mal stav parasympatiku, v ktorom by ste mali byť 90 - 95% času. Sympatikus by mal byť aktívny najviac 5 - 10 % času.
Ako podporiť návrat k parasympatickému režimu
Dýchanie
Dech je mostem mezi naším vědomím a tělem. Když prodloužíme výdech, tělo automaticky přechází do parasympatického režimu.
Môžeš si vyskúšať jednoduché pravidlo: Nádych nosom na 4 doby, výdych ústami na 6-8 dôb. Opakuj niekoľkokrát a pozoruj, ako sa v tebe rozlieva pokoj.
- technika 4-7-8: nádych nosom na 4 doby, zadržanie dychu na 7 dôb, pomalý výdych ústami na 8 dôb,
- striedavé dýchanie nosnými dierkami (anuloma viloma),
- brušné dýchanie,
- box breathing: nádych na 4, zadržanie na 4, výdych na 4, zadržanie na 4,
- večerné upokojujúce dýchanie pred spaním - predĺžené výdychy.
Pohyb a spomalenie
Vedomé spomalenie pohybov môže pomôcť znížiť telesné napätie. Rýchlosť tela často zrkadlí stav nervového systému.
Ak spomalíme svoje pohyby, napríklad pri chôdzi, varení alebo gestikulácii, vysielame telu informáciu, že nie je treba ponáhľať sa ani brániť.
- 30-minútová ranná prechádzka na čerstvom vzduchu,
- plávanie alebo vodné cvičenia,
- pomalá joga so zameraním na prepojenie dychu a pohybu,
- Tai-chi alebo qi-gong,
- Nordic walking v prírode,
- strečing pred spaním,
- pravidelné prestávky v práci na krátke pohybové cvičenia.
Uvoľnenie svalov
Napätie v tele často držíme nevedomky - v čeľusti, ramenách a bruchu. Jednoduché uvedomenie si tela a vedomé uvoľnenie týchto oblastí môže výrazne zmeniť nielen naše nastavenie, ale aj kvalitu komunikácie.
Vhodnou technikou je postupná svalová relaxácia od prstov na nohách po temeno hlavy.
Dotyk, hlas a sociálny kontakt
Dotyk je jedným z najrýchlejších spôsobov, ako aktivovať parasympatikus. Keď nás niekto objíme, pohladí alebo len ľahko položí ruku na naše rameno, telo dostáva jasný signál: „Si v bezpečí.“
Vyplavuje sa oxytocín, hormón blízkosti a dôvery, a nervový systém sa začne upokojovať.
Ľudský hlas, najmä ten známy a blízky, má na náš nervový systém hlboký vplyv. Už len prítomnosť druhého človeka, jeho tón hlasu a rytmus reči nás ukotvuje.
Preto je užitočné byť v dobrej spoločnosti, viesť ľahké, nenáročné rozhovory a počúvať.
Príroda a vizuálne podnety
Nervová sústava miluje pomalosť, predvídateľnosť a prirodzený rytmus prírody. Stromy, šumenie listov a spev vtákov - to všetko naše zmysly čítajú ako signály bezpečia.
Pobyt v prírode, pokojná orientácia pohľadu a kontakt s harmonickými podnetmi môžu podporovať uvoľnenie.
Na stole si môžeš nechať kameň, list, fotografiu prírody alebo farbu, ktorá ťa upokojuje. Pohľad na ne počas náročného rozhovoru ti pomôže vrátiť sa späť k sebe.
Hlasové techniky a meditácia
Používanie vlastného hlasu, najmä v piesňach, mantrách alebo pokojnom bzučaní, kombinuje prácu s dychom, vibrácie v tele a často aj sociálny kontakt, ak spievame s ostatnými.
Nemusíš sedieť pol hodiny v lotosovom sede. Niekedy stačí 30 sekúnd zatvorených očí a pár pokojných nádychov.
Pomôcť môže aj chvíľa ticha medzi rozhovormi, počas ktorej si uvedomíš svoje telo a priestor okolo seba, mindfulness meditácia s pozorovaním dychu alebo vizualizácia príjemného, pokojného miesta.
Spánok, stravovanie a denný režim
- pravidelný čas na spánok a vstávanie, aj cez víkendy,
- dostatok prirodzeného denného svetla,
- pravidelné prestávky medzi pracovnými úlohami,
- obmedzenie času stráveného pred obrazovkami, hlavne vo večerných hodinách,
- večera aspoň 2-3 hodiny pred spaním,
- pravidelný pitný režim, aspoň 2 litre čistej vody denne,
- obmedzenie kofeínu po 14:00 hodine,
- jedenie v pokoji, bez rozptyľovania,
- pravidelné stravovacie návyky.
Mentálna hygiena
- písanie si denníka alebo zaznamenávanie vďačnosti za každý deň,
- pravidelné plánovanie aktivít a stanovenie priorít,
- hranice v používaní sociálnych médií,
- praktizovanie pozitívneho vnútorného dialógu,
- pravidelné obdobia „digitálneho detoxu“,
- vyhradenie času na koníčky a záujmy,
- pravidelná komunikácia s blízkymi ľuďmi a priateľmi.
Parasympatikus sa aktivuje aj vtedy, keď v sebe vedome prebúdzame vďačnosť. Na konci dňa alebo aj počas rozhovoru si všimni drobnosti, ktoré si na druhom vážiš.
Vďačnosť môže pomôcť zjemniť reč tela, tón hlasu aj celkovú atmosféru konverzácie.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Autonómny nervový systém významne ovplyvňuje zdravie a pohodu, no pretrvávajúce alebo výrazné ťažkosti nemožno automaticky pripisovať iba stresu či nerovnováhe sympatika a parasympatika.
Pri chronickej únave, dlhodobých problémoch so spánkom, častých bolestiach hlavy, tráviacich ťažkostiach, náhlych zmenách nálady alebo problémoch s koncentráciou je vhodné obrátiť sa na odborníka.
tags: #sympaticka #nervova #sustava