Zrakové informácie u človeka vedú do záhlavového laloka mozgovej kôry, ktorý sa nachádza v zadnej časti mozgu. Zrakové centrum v tejto oblasti spracúva signály prichádzajúce zo sietnice prostredníctvom zrakových nervov.
Presnejšie možno odpovedať, že zrakové informácie smerujú do mozgovej kôry záhlavového laloka. Práve tam sa spracúvajú základné aj zložitejšie zrakové vnemy, napríklad farba, tvar, obrysy a pohyb.
Ako sa zraková informácia dostáva do mozgu
Svetlo vstupuje do oka cez rohovku a zrenicu, prechádza očnou šošovkou a zaostrí sa na sietnici. Sietnica je veľmi tenká vrstva miliónov fotoreceptorov nazývaných „tyčinky a čapíky“.
Svetlo dopadá na sietnicu vášho oka, ktorá sa skladá z troch vrstiev buniek na zadnej časti očnej gule. Táto vrstva obsahuje bunky známe ako tyčinky, ktoré sú citlivé na svetlo, a čapíky, ktoré reagujú na rôzne vlnové dĺžky svetla zodpovedajúce červenej, zelenej a modrej farbe.
Svetlo rozloží v týchto bunkách pigment. Bunka potom vyšle signál bunkám v druhej vrstve a odtiaľ zase ostatným bunkám vo vrchnej vrstve.
Axóny týchto buniek sa spájajú a vytvárajú zrakový nerv. Keď svetlo dopadne na zadnú časť oka, putuje po nervoch v sietnici, ktoré prichádzajú spojené do zväzku.
Zrakový nerv a skríženie zrakových dráh
Milióny neurónov zrakového nervu vedú ku „križovatke“ v mozgu, ktorá je známa ako skríženie zrakových nervov. Tu sa stretávajú neuróny, ktoré nesú signály z ľavej časti sietnice každého oka, a paralelne prechádzajú do ľavej časti mozgu.
Podobne sa stretávajú signály z pravej časti každej sietnice a putujú do pravej časti mozgu. Vďaka tomuto usporiadaniu sa zrakové informácie z oboch očí rozdeľujú medzi príslušné mozgové hemisféry.
Impulzy ďalej prichádzajú do „prestupnej stanice“ v talame a odtiaľ ďalšie neuróny prenášajú signály do oblasti v zadnej časti mozgu známej ako zrakové centrum.
Úloha talamu pri prenose zrakových informácií
Medzimozog je tvorený talamom a hypotalamom. Lôžko, teda thalamus, je dôležitou „prepájacou stanicou“ a zoskupením množstva mozgových jadier.
V talame sa prepájajú prakticky všetky vzostupné dráhy vedúce do mozgovej kôry. Talamus prijíma informácie z tela a zo zmyslových orgánov, triedi ich a vysiela podľa určenia do rozličných častí mozgu.
Pri zrakovej dráhe talamus sprostredkuje prenos impulzov zo zrakových nervov do zrakovej kôry záhlavového laloka. Podnety prichádzajúce do medzimozgu lôžko buď prepustí do mozgovej kôry, alebo ich utlmí.
Zraková kôra v záhlavovom laloku
Zátylkové laloky sa nachádzajú v zadnej časti mozgu. Výrazne sa podieľajú na schopnosti čítať a rozpoznávať farby a tvary.
Zrakové centrum tvorí obrazy na základe signálov z očí. Prvá časť zrakového centra spolu so susednou oblasťou pôsobia ako poštový úrad, ktorý triedi, nasmerováva a spája rôznorodé informácie prinášané neurónmi.
Rôzne aspekty zrakových vnemov putujú paralelnými dráhami. Jedna oblasť rozlišuje tvary, ako napríklad okraje objektu, a zachytáva pohyb.
Ďalšia oblasť rozlišuje aj tvar, aj farbu, kým iná časť stále aktualizuje informácie získané zrakom, aby mohla sledovať pohyb.
| Časť zrakového systému | Úloha |
|---|---|
| Sietnica | Obsahuje tyčinky a čapíky, ktoré zachytávajú svetelné podnety. |
| Zrakový nerv | Vedie nervové impulzy zo sietnice smerom k mozgu. |
| Skríženie zrakových nervov | Rozdeľuje zrakové informácie medzi pravú a ľavú časť mozgu. |
| Talamus | Je prestupnou a triediacou stanicou zrakových informácií. |
| Záhlavový lalok | Obsahuje zrakové centrum mozgovej kôry, kde sa zrakové informácie spracúvajú. |
Čo mozog spracúva zo zrakových podnetov
Výsledný obraz, ktorý vzniká na sietnici, je prevrátený hore nohami. Keď mozog spracováva tieto informácie, znova prevráti obrázky, aby sme nevideli svet hore nohami.
Rôzne oblasti mozgu spracúvajú informácie o farbe, forme, obrysoch, tvare a zaznamenávajú tiež pohyb. Výskumníci dnes vedia, že až 30 rôznych častí mozgu spracúva zrakové vnemy, ktoré sprostredkúvajú oči.
Oko zhromažďuje informácie pre mozog, no tieto informácie, ktoré mozog dostáva, sa zjavne spracúvajú v mozgovej kôre. Keď niečo odfotografujete, výsledný obraz bude obsahovať detaily celej scény.
Keď tú istú scénu pozoruje vaše oko, vedome sledujete iba tú časť výjavu, na ktorý sústredíte svoju pozornosť. To, ako to mozog robí, zostáva naďalej záhadou.
Zrakové informácie a rozpoznávanie slov
Na to, aby sme dokázali čítať, potrebujeme mať dobre vyvinuté vizuálne vnímanie, ktoré v mozgu zabezpečuje zraková kôra. Vedci už v minulosti opísali, že v zrakovej kôre existujú časti, ktoré sú od narodenia citlivé na videnie tvárí, scén alebo objektov.
Podľa vedcov z Ohijskej štátnej univerzity umožňuje vnímanie písmen a slov časť mozgu nazývaná zraková oblasť slovnej formy, ktorá sa nachádza v zrakovej kôre.
Podľa novej štúdie uverejnenej v časopise Scientific Reports sa v zrakovej kôre nachádza aj oblasť, ktorá dokáže rozlišovať písmená a slová. A práve vďaka tejto časti sú ľudia schopní naučiť sa čítať.
Snímky mozgov novorodencov jasne ukázali, že zraková oblasť slovnej formy je prepojená s jazykovými dráhami v mozgu. Toto prepojenie spôsobuje, že sme citliví na vizuálne slová, dokonca ešte predtým, než sa dostaneme k jazyku.
Vzťah zrakovej kôry k ostatným oblastiam mozgu
Predný mozog človeka obsahuje mozgovú kôru, ktorá je členená na závity a brázdami členená na závity. V mozgovej kôre sa formuje vedomá činnosť človeka.
Koncový mozog umožňuje zmyslové vnímanie a pohyb, ako aj myslenie. Mozgová kôra sa delí na niekoľko lalokov, z ktorých každý plní inú funkciu.
- Tylový lalok: zrakové vnemy.
- Spánkový lalok: zvuk, jazyk, emócie a pamäť.
- Temenný lalok: priestorová orientácia a organizácia zmyslových informácií.
- Čelný lalok: vedomie, schopnosť uvažovania a rozhodovania.
Hoci sa zrakové informácie spracúvajú predovšetkým v záhlavovom laloku, výsledné videnie vzniká spoluprácou viacerých oblastí mozgu. Zrakové centrum je prepojené s oblasťami zodpovednými za pozornosť, pamäť, jazyk, pohyb a priestorovú orientáciu.
Špecializované oblasti mozgu známe ako jazykové centrá sa spájajú so zrakovým systémom mozgu, vďaka čomu môžeme čítať. Spájajú sa aj so sluchovým systémom, takže môžeme počuť, rozumieť a reagovať na to, čo nám druhí hovoria.
Úloha stredného mozgu pri zrakových reflexoch
Stredný mozog je krátky oddiel mozgového kmeňa, cez ktorý prechádza mnoho nervových dráh. Vystupujú z neho nervy, ktoré inervujú okohybné svaly.
V strednom mozgu sú ústredia nepodmienených zrakových a sluchových reflexov. V prednom páre štvorhrbolia končí časť vlákien zrakového nervu a zabezpečuje reflexný pohyb očí a hlavy za zdrojom svetla.
Stredný mozog teda nie je hlavnou oblasťou vedomého spracovania obrazu, ale podieľa sa na rýchlych reflexných reakciách na svetelné podnety. Umožňuje napríklad pohyb očí a hlavy v smere príslušného podnetu.
Rozlíšenie vedomého videnia a zrakových reflexov
Vedomé vnímanie zrakových informácií sa uskutočňuje v mozgovej kôre záhlavového laloka. Zrakové reflexy sa však môžu spracovať aj v nižších centrách, najmä v strednom mozgu.
Vďaka tomu organizmus dokáže reagovať na svetelný podnet rýchlo, ešte pred úplným vedomým rozpoznaním toho, čo človek vidí. Stredný mozog zabezpečuje reflexné pohyby očí a hlavy, zatiaľ čo záhlavový lalok vytvára vedomý zrakový vnem.
Najdôležitejšia odpoveď
Ak otázka znie: „Do ktorej časti mozgu vedú zrakové informácie u človeka?“, správna odpoveď je: do záhlavového laloka, konkrétne do zrakovej kôry záhlavového laloka.
Zrakové impulzy pritom prechádzajú zo sietnice zrakovým nervom, cez skríženie zrakových nervov a talamus, až do zrakového centra v zadnej časti mozgovej kôry.