EMG vyšetrenie u detí je neurologické vyšetrenie, ktoré hodnotí funkciu periférnych nervov, nervovo-svalového prenosu a svalov. Základom vyšetrenia je stimulácia nervu a registrácia elektrickej odpovede, pričom výsledok sa zobrazuje na monitore ako EMG krivka.
Vyšetrenie indikuje a vyhodnocuje lekár - neurológ. U detí sa spôsob aj rozsah vyšetrenia vždy prispôsobujú veku a schopnostiam dieťaťa; vyšetrenie si však vyžaduje aspoň čiastočnú spoluprácu a sústredenie.
Čo je elektromyografia
Elektromyografia (EMG) je zisťovanie akčných potenciálov vznikajúcich vo svalovom tkanive a nervových vláknach, ktoré možno zachytiť ihlovými alebo povrchovými elektródami prilepenými na kožu. Informácia z kontaktných elektród alebo z EMG ihly sa spracuje v PC a prevedie sa vo forme EMG krivky na monitor počítača.
Elektromyografia je vyšetrenie zachytávajúce elektrickú aktivitu svalov. Overuje sa ich stav a správne nervové zásobovanie = inervácia. Elektromyografia (EMG) je diagnostická procedúra, ktorou sa skúma zdravie svalov, ale tiež nervových buniek, súvisiacich s činnosťou svalov.
Vďaka signálom, ktoré EMG prístroj prekladá do reči grafov a čísel, lekár veľmi presne a pomerne rýchlo stanoví diagnózu. EMG vyšetrenie odhalí prítomnosť, umiestnenie, stupeň i rozsah poškodenia.
Zhodnocuje sa stav periférnych nervov, teda takmer všetkých nervov v tele, okrem mozgu a miechy. Práve takto lekári odhalia mnoho nervových a svalových porúch, alebo ich kombinácie.
Ako fungujú nervy a svaly
Každý zdravý človek ovláda prácu svojich svalov pomocou nervov, sval a jeho nervy spolu vytvárajú neoddeliteľný tím. Ich správna funkcia môže byť poškodená úrazom, nadmerným tlakom, zápalom, toxickými látkami alebo niektorou z vrodených vývojových chýb.
Svaly ľudského tela fungujú na základe príkazov z centrálnej nervovej sústavy (mozgu a miechy), ktorá pomocou nervov im odovzdáva informácie. Nervy vedú signály, ktoré sa podobajú elektrickým impulzom.
Keď sa signál - vzruch dostane až na miesto kontaktu so svalstvom (toto miesto sa nazýva nervovosvalová platnička), zmení sa elektrická rovnováha vo svalových bunkách a vznikne sťah svalstva, teda tým aj určitý pohyb časti tela.
Meranie elektrickej aktivity svalov vyšetrovaného pomáha poodhaliť príčinu ich oslabenia, ochrnutia alebo príčinu mimovoľných zášklbov svalstva. Elektromyografia = EMG odhalí prítomnosť, umiestnenie a rozsah takéhoto poškodenia.
Aké časti môže mať EMG vyšetrenie
Vyšetrenie môže pozostávať z dvoch častí:
- Povrchové EMG alebo stimulačné EMG - meranie vodivosti motorických a senzitívnych nervov pomocou elektród priložených na kožu.
- Ihlové EMG - zaznamenáva elektrickú aktivitu priamo v svale pomocou jemnej ihlovej elektródy.
Stimulačné EMG - vyšetrenie vodivosti motorických alebo senzitívnych vlákien periférnych nervov pomocou elektród prikladaných na kožu. Ihlové EMG - pomocou ihlových elektród.
Na vyšetrenie sa vždy používajú dve elektródy (stimulačná alebo vstupná elektróda, prijímacia elektróda), pomocou ktorých je možné sledovať zmeny elektrickej aktivity svalu pri činnosti.
Do svalu je pomocou stimulačnej elektródy privádzajú slabé elektrické impulzy a prijímacia elektróda zachycuje odpoveď na toto elektrické podráždenie a rýchlosť vedenia vyvolaného vzruchu nervom. Výsledok sa zobrazuje na monitore ako krivka EMG.
Na čo sa EMG u detí používa
EMG vyšetrenie sa využíva na diagnostiku viacerých ochorení nervov a svalov. Spektrum ochorení periférneho nervového systému a kostrového svalstva vyšetrovaných pomocou EMG je veľmi široké.
Vyšetrenie môže pomôcť pri hodnotení:
- poškodenia periférneho nervu, teda neuropatie,
- svalových dystrofií a iných svalových ochorení,
- polymyozitídy a ďalších zápalových ochorení svalov,
- poruchy prevodu z nervového zakončenia na sval, napríklad pri myastenii gravis,
- radikulopatie a útlaku nervového koreňa,
- porúch nervovo-svalového prenosu,
- tetánie a zvýšenej neuromuskulárnej dráždivosti,
- porúch periférneho nervového systému a kostrového svalstva.
EMG sa odporúča najmä pri podozrení na syndróm karpálneho tunela a iné úžinové syndrómy, diabetickú neuropatiu a iné formy polyneuropatie, poškodenie nervu po úraze alebo útlaku, myopatie, ALS (amyotrofickú laterálnu sklerózu) a iné poruchy motorických neurónov.
Využíva sa aj pri radikulopatiách, napríklad pri výhreze platničky v určitých indikovaných prípadoch, najmä pred plánovaným operačným riešením, pri myasténii gravis, periférnej lézii tvárového nervu v indikovaných prípadoch a pri EMG tetanickom teste pri podozrení na zvýšenú neuromuskulárnu dráždivosť.
Kedy neurológ EMG odporúča
Najmä vtedy, ak máte príznaky nejakej svalovej, nervovej alebo neuromuskulárnej poruchy, resp. choroby. Vo všeobecnosti neurológ odporučí vyšetrenie EMG, ak má podozrenie na tetániu, polyneuropatiu, poškodenie periférnych nervov (či nervových koreňov pri hernii disku), alebo poruchy nervovo-svalového prenosu.
U dieťaťa môže byť dôvodom na vyšetrenie nevysvetliteľná svalová slabosť, stuhnutosť, bolesť alebo kŕče, mimovoľné zášklby, tiky, tras, porucha hybnosti či podozrenie na poškodenie nervu alebo svalu.
EMG vyšetrenie môže pomôcť pri lokalizácii postihnutia nervového systému. Rozhodnutie o jeho absolvovaní má preto v kompetencii špecialista - neurológ.
Ako sa na EMG pripraviť
Pred vyšetrením nie je potrebná žiadna zložitá príprava. EMG vyšetrenie sa realizuje väčšinou na lôžku a nevyžaduje od pacienta zvláštnu prípravu. Môžete normálne jesť, piť a užívať bežné lieky.
Pred vyšetrením si doma skúste zrekapitulovať s akými ťažkosťami s dieťaťom prichádzate, ako dlho a ako často ich má. Ak prichádzate kvôli nejakému prejavu, ktorý je možné nasnímať, prineste si so sebou krátky záznam (napr. v mobile).
Na vyšetrenie je nutné priniesť výmenný lístok alebo odporúčanie na neurologické vyšetrenie od obvodného pediatra alebo lekára-špecialistu. Vhodné je priniesť aj predchádzajúce nálezy z vyšetrení, ktoré už dieťa kvôli danému problému absolvovalo (napr. výsledky z CT/MRI, nálezy z posledného predchádzajúceho neurologického vyšetrenia alebo hospitalizácie, správy od psychológa, ortopéda, a pod.).
Prosíme, aby ste sa (z administratívnych dôvodov) na vyšetrenie dostavili 10-15 minút pred časom objednania. Dôležité je, aby bolo dieťa podľa možností pokojné a oddýchnuté.
Čomu sa pred vyšetrením vyhnúť
- Odporúča sa pred vyšetrením nefajčiť a neaplikovať na pokožku oleje či krémy.
- V deň vyšetrenia si nenanášajte krémy ani masti na ruky a nohy.
- Minimálne 3 hodiny pred zákrokom nefajčite, nepite kofeínové a energetické nápoje.
- Pri tetanickom teste neužívajte aspoň 5 dní pred vyšetrením doplnky s obsahom horčíka alebo vápnika.
Pri deťoch treba konkrétny postup pri liekoch vždy overiť s lekárom, ktorý EMG vyšetrenie indikuje. Všeobecne platí, že pacient môže užívať bežné lieky, ak lekár neurčí inak.
Lieky, antikoagulanciá a implantované prístroje
Potrebné je informovať vyšetrujúceho lekára o prípadnom užívaní antikoagulačných liekov. Vopred informujte lekára o všetkých liekoch, ktoré užívate na predpis, najmä ide o lieky na zrážanlivosť krvi. Takisto mu povedzte o všetkých voľnopredajných liekoch.
Ihlová EMG je relatívne kontraindikovaná pacientom s antikoalugačnou terapiou. V takýchto prípadoch je postup individuálny podľa stavu pacienta, vzniku modriny, krvnej podliatiny a pod.
Dôležité je tiež oboznámiť lekára s aj tým, že máte v tele defibrilátor či iné cudzie teleso. Relatívnou kontraindikáciou stimulačnej EMG je kardiostimulátor. Pacient preto musí ešte pred tým konzultovať vyšetrenie s kardiológom.
V prípade, že máte kardiostimulátor alebo implantovaný defibrilátor, opäť to nezamlčte. Predovšetkým defibrilátor je absolútnou kontraindikáciou k vyšetreniu. Vtedy vám lekár EMG vyšetrenie pravdepodobne neodporučí.
Ako EMG vyšetrenie u dieťaťa prebieha
Vyšetrenie sa vykonáva pomocou špeciálneho prístroja = elektromyografu, ktorý sa skladá z elektród, zdroja elektrických pulzov zosilovača, vyhodnocovača a monitora.
Bežne sa používajú dva druhy elektród, ktoré sa prikladajú na kožu alebo sa vpichujú pod kožu (majú tvar ihly). Lekár podľa ťažkostí a cieľa vyšetrenia zvolí najvhodnejší typ vyšetrenia.
Dieťa si ľahne na lôžko alebo sa posadí do sklopeného kresla. Lekár vydezinfikuje kožu a následne na dané miesto umiestni malé senzory, tzv. povrchové elektródy, ktoré budú posudzovať, či motorické neuróny dokážu vysielať elektrické signály.
Pri oboch vyšetreniach vysielajú elektródy do nervov slabé elektrické signály. Pri stimulačnom vyšetrení sa sleduje vodivosť motorických alebo senzitívnych vlákien periférnych nervov.
Na druhú časť vyšetrenia sa používa tzv. elektromyografická ihla. Je to ihlová elektróda, ktorú lekár vsunie priamo do svalového tkaniva.
Cieľom vyšetrenia je vyhodnotenie aktivity svalu, keď je v pokoji, a potom aj pri kontrakcii. Po skončení vyšetrenia lekár elektródy z kože odoberie a ihlu vyberie.
EMG vyšetrenie na tetániu v @szc.hippokrates
Je EMG vyšetrenie bolestivé
Vyšetrenie si vyžaduje spoluprácu pacienta. Napriek tomu, že pri použití ihlových elektród nie je úplne bezbolestné, netreba sa ho obávať.
Samotné vyšetrenie je bezbolestné, použitý elektrický prúd vyšetrovaný necíti a vyšetrovacie elektródy - ihly sú veľmi tenké. Nepríjemne môžu na pacienta pôsobiť vyvolané zášklby svalov pri ich stimulácii počas vyšetrovania.
Počas vpichovania ihly môžete cítiť mierne nepohodlie, alebo miernu bolesť. Ihly sú veľmi tenké a elektrický prúd je slabý, takže nič špeciálne necítite. Môžete si všimnúť na len reakcie svalu na impulz.
Neurologické vyšetrenie nie je bolestivé ani nepríjemné a netreba sa ho báť. Vyžaduje si od dieťaťa ale aspoň čiastočnú spoluprácu a sústredenie, preto je dobré ak je dieťa pokojné a oddýchnuté.
Ako pomôcť malému alebo nespolupracujúcemu dieťaťu
Spôsob aj rozsah vyšetrenia vždy prispôsobujeme veku i schopnostiam dieťaťa. U malých detí môže byť vyšetrenie náročnejšie najmä preto, že musia počas jednotlivých úkonov zostať čo najpokojnejšie.
Malým, resp. menej spolupracujúcim deťom odporúčame priniesť obľúbenú hračku, knižku, tablet. Dieťa môže upokojiť aj prítomnosť rodiča, pokojné vysvetľovanie jednotlivých krokov a známy predmet, ktorý má rado.
Pri príprave je vhodné myslieť na to, aby bolo dieťa najedené, oddýchnuté a malo so sebou dostatok času. Malé deti by pred vyšetrením mali byť nakŕmené a prebalené.
Vyšetrenie si vyžaduje spoluprácu pacienta, preto sa lekár a rodič snažia priebeh prispôsobiť veku dieťaťa a jeho aktuálnemu stavu.
Koľko EMG trvá
Vyšetrenie trvá zvyčajne 30 až 60 minút, je minimálne invazívne a vykonáva sa ambulantne. Celá procedúra trvá 30 až 60 minút, v niektorých prípadoch aj kratšie - podľa konkrétneho problému a testovanej oblasti.
Dĺžka vyšetrenia závisí od toho, ktoré nervy alebo svaly treba vyšetriť, či sa vykonáva iba povrchové EMG, alebo aj ihlová časť, a od spolupráce dieťaťa.
Možné riziká a pocity po vyšetrení
Elektromyografia je vyšetrenie s minimálnym rizikom. Po EMG nie je potrebný špeciálny režim - môžete sa vrátiť k bežnej aktivite.
Potom však môžete pociťovať bolesť v testovanej oblasti, ktorá môže trvať aj niekoľko dní. V zriedkavých prípadoch sa vyskytuje mravčenie, podliatiny, opuchy na miestach vpichu ihly.
V prípade, že cítite intenzívnejšiu bolesť, alebo sa opuch zväčší, konzultujte stav s lekárom. Vyšetrenie nijako nebráni pacientovi v ďalších aktivitách ani výkonoch - môžete pokračovať vo svojom bežnom programe.
Kedy sú výsledky hotové
Väčšina lekárov má výsledky hneď po zákroku - spravidla vidia krivku už na monitore, tak ju môžu priamo vyhodnotiť. Ak vám EMG odporučil iný lekár, ako vyšetrujúci, výsledky sa dozviete od neho.
Ďalší postup závisí od toho, či sú výsledky dobré, alebo nie. Je možné, že na potvrdenie diagnózy budete musieť absolvovať ďalšie vyšetrenia alebo liečebné postupy.
Čo môžu výsledky ukázať
Zmeny EMG krivky môžu vzniknúť napríklad pri poškodení periférneho nervu (neuropatie) pri poškodení svalu (svalové dystrofie, polymyozitídy), pri poruche prevodu z nervového zakončenia na sval (myastenia gravis).
Pokiaľ EMG vyšetrenie odhalilo akúkoľvek elektrickú aktivitu vo svalov v stave pokoja, môžete mať svalovú poruchu, resp. poruchu, ktorá ovplyvňuje nervy vo svaloch. Vylúčiť sa nedá ani zápal (spôsobený poranením).
Ak EMG prístroj zaznamenal abnormálnu elektrickú aktivitu počas svalových kontrakcií, často ide o nervové poruchy - amyotrofická laterálna skleróza, herniovaný disk alebo syndróm karpálneho tunela.
Výsledok EMG sám osebe nemusí predstavovať konečnú diagnózu. Lekár ho posudzuje spolu s neurologickým vyšetrením, príznakmi dieťaťa a prípadnými zobrazovacími alebo laboratórnymi vyšetreniami.
tags: #emg #vysetrenie #u #deti