Epilepsia po úraze hlavy: riziko, príznaky, diagnostika a liečba

Epilepsia po úraze hlavy vzniká najmä vtedy, keď poranenie spôsobí krvácanie do lebky, pomliaždenie mozgu, prenikajúce poškodenie alebo neskoršie vytvorenie jazvy v mozgovom tkanive. O tom, či sa po úraze hlavy rozvinie epilepsia, rozhoduje najmä závažnosť poranenia. Napríklad po poranení s prie­nikom predmetu do lebky a mozgu je riziko 30-50 %. Vysoké je tiež pri krvácaní do hlavy a pomliaždení mozgu.

Bežný úraz hlavy a otras mozgu s bezvedomím kratším ako pol hodiny spravidla neznamená vyššie riziko rozvoja záchvatov. Jeden záchvat po úraze ešte automaticky neznamená diagnózu epilepsie, pretože záchvat môže vzniknúť aj v neepileptickom mozgu v dôsledku akútneho poškodenia, metabolickej poruchy, alkoholu alebo iného provokujúceho faktora.

Čo je epilepsia

Epilepsia je neurologické ochorenie mozgu, pri ktorom dochádza k poruche prenosu elektrických signálov medzi neurónmi. Epileptický záchvat je náhla a prechodná porucha mozgovej kortikálnej aktivity, nekontrolovateľný elektrický výboj v šedej hmote mozgu, ktorý trvá niekoľko sekúnd, minút, výnimočne aj hodín.

Pri epilepsii dochádza k náhlym, nadmerným výbojom elektrických vzruchov v určitých častiach mozgu, ktoré nie sú kontrolované inhibičnými mechanizmami. Tento „skrat“ sa navonok prejaví ako epileptický záchvat. Epilepsia teda nie je duševná choroba ani dôsledok inteligencie či charakteru človeka.

Epilepsie označujeme skupinu chorôb prejavujúcich sa záchvatmi, ktoré sa opakujú, prichádzajú náhodne a väčšinou sú nevyprovokované. Epilepsia teda nie je jedna nemoc, poznáme desiatky syndrómov, ktoré sa líšia príčinou, typom záchvatov, odpoveďou na liečbu a prognózou.

Jeden záchvat neznamená diagnózu epilepsie. O epilepsii hovoríme až vtedy, ak sa záchvaty opakujú, teda ide o dva alebo viac nevyprovokovaných záchvatov, prípadne ak po jednom nevyprovokovanom záchvate existuje vysoké riziko jeho opakovania.

Ako úraz hlavy súvisí so vznikom epilepsie

Úrazy hlavy sú menej častou príčinou epilepsie, no riziko stúpa so závažnosťou poškodenia mozgu. Nervové bunky môžu byť dráždené krvou pri úraze, jazvou po starom úraze alebo iným poškodením mozgového tkaniva.

Pri ťažkom úraze môže krvácanie alebo pomliaždenie mozgu narušiť normálnu činnosť nervových buniek. Po zahojení môže v mozgu zostať jazva alebo iná štrukturálna zmena, ktorá sa stane zdrojom abnormálnych elektrických výbojov.

Úraz hlavy môže viesť k takzvanej symptomatickej alebo sekundárnej epilepsii, ktorá vzniká ako následok poškodenia mozgu. Podobným mechanizmom môže epilepsia vzniknúť aj po mozgovej príhode, nádore, meningitíde, degeneratívnom ochorení alebo vrodenej vývojovej chybe.

Ktoré úrazy predstavujú najvyššie riziko

• prenikajúce poranenie lebky a mozgu, pri ktorom riziko epilepsie dosahuje 30-50 %;
• krvácanie do lebky;
• pomliaždenie mozgu;
• zlomenina lebky, najmä ak je spojená s poškodením mozgového tkaniva;
• dlhšie bezvedomie po úraze;
• výrazné neurologické poškodenie po úraze;
• poranenie spánkovej oblasti alebo záhlavia.

Vo všeobecnosti platí, že úrazy v spánkovej oblasti a v oblasti záhlavia sú nebezpečnejšie ako úrazy v oblasti tvárovej časti lebky. Najvážnejším dôsledkom zranenia hlavy sú opuch mozgu a krvácanie do lebky.

Úraz s otrasom mozgu

Pri autonehode, páde z bicykla alebo z lyží s tupým úrazom hlavy a s otrasom mozgu závisí ďalší postup od miery klinických prejavov. Bežný úraz hlavy a otras mozgu s bezvedomím kratším než pol hodiny neznamená vyššie riziko rozvoja záchvatov.

Ak sa záchvat objaví hneď v prvom týždni po úraze, neznamená to vždy, že sa záchvaty budú opakovať neskôr, a ani v tomto prípade nemusí byť dlhodobá liečba podaná. V každom prípade preventívne podanie protizáchvatových liekov po úraze neovplyvní to, či sa epilepsia rozvinie.

Kedy sa po úraze môžu objaviť záchvaty

Záchvaty sa najčastejšie objavia v priebehu prvého roka, v 70 % do 2 rokov od úrazu, možný je však aj neskorší začiatok. Časový odstup medzi úrazom a prvým záchvatom preto môže byť krátky, ale aj dlhý.

Príznaky epilepsie po úraze hlavy

Príznaky epilepsie môžu byť veľmi rozmanité a niekedy na prvý pohľad ani nemusia byť považované za záchvat. Epileptické záchvaty sa nemusia prejavovať len dramatickým trasom celého tela.

Pri typickom epileptickom záchvate človek náhle stratí vedomie, čo je zväčša sprevádzané pádom na zem. Telo sa často prehne, objavia sa kŕče a zášklby rúk alebo nôh. Dýchanie môže byť namáhavé, zuby sú silno zovreté a na perách sa môže objaviť pena zo slín.

• náhla strata vedomia;
• pád na zem;
• stuhnutie svalov;
• rytmické zášklby končatín alebo celého tela;
• krátkodobá zástava dychu alebo chrčivé dýchanie;
• zmodranie pier alebo prstov;
• slinenie alebo penenie z úst;
• pohryzenie jazyka;
• pomočenie alebo odchod stolice;
• zmätenosť a ospalosť po záchvate;
• dočasná strata pamäti;
• zmena vnímania, strach, úzkosť alebo pocit déjà vu;
• opakované automatické pohyby, napríklad žuvanie, olizovanie pier alebo šúchanie rúk.

Pri generalizovanom záchvate sa patologický elektrický vzruch šíri do oboch hemisfér mozgu, preto postihuje celé telo a zvyčajne vedie k strate vedomia. Pri fokálnom záchvate vzniká nadmerný elektrický vzruch len v určitej časti mozgu.

Generalizovaný tonicko-klonický záchvat

Tonicko-klonický záchvat, v minulosti označovaný ako „grand mal“, sa začína náhlou stratou vedomia s pádom. Postihnutý stuhne v tonickom kŕči priečne pruhovaného svalstva.

Kŕč výdychových dýchacích svalov môže byť sprevádzaný krátkym zvukom, takzvaným epileptickým výkrikom. Oči sú otvorené, buľvy stočené nahor, zreničky rozšírené a nereagujú na osvit.

Po 10-20 sekundách možno pozorovať vo svaloch chvenie, ktoré postupne prechádza do klonickej fázy trvajúcej približne 30 sekúnd. Ide o prudké zášklby celého tela, ktorých frekvencia sa postupne znižuje až úplne vymizne.

Po niekoľkých sekundách začne postihnutý chrčivo dýchať a postupne sa preberať. Spočiatku býva dezorientovaný a zmätený. Celý záchvat trvá spravidla 1-2 minúty.

Fokálne záchvaty

Ak sa záchvat vyvinie v dôsledku abnormálnej aktivity v jednej oblasti mozgu, ide o fokálny záchvat. Ak je oblasť malá, vedomie zostáva zachované.

Prejavy môžu zahŕňať zášklby svalov na jednej strane tela, zmeny v zmyslovom vnímaní, brnenie, blikajúce svetlá, závrat alebo náhle pocity strachu či eufórie.

Ak sa aktivita rozšíri na väčšiu oblasť, vedomie sa môže narušiť. Človek nereaguje primerane na okolie, pozerá do prázdna a vykonáva automatické pohyby, napríklad žuje, olizuje pery, hrá sa s gombíkom alebo bezcieľne kráča.

Ďalšie typy záchvatov

• Absencia: krátky výpadok vedomia trvajúci niekoľko sekúnd, často s upreným pohľadom, žmurkaním alebo pohybmi pier.
• Myoklonický záchvat: náhle krátke zášklby svalov alebo svalových skupín.
• Tonický záchvat: náhle a silné stuhnutie svalstva, najmä chrbta, nôh alebo rúk.
• Klonický záchvat: opakované rytmické trhavé pohyby končatín alebo celého tela.
• Atonický záchvat: náhle ochabnutie svalov, ktoré môže spôsobiť okamžitý pád.
• Nočný záchvat: záchvat objavujúci sa výhradne počas spánku, niekedy s náhlym pohybom, zvukmi alebo prebudením s dezorientáciou.

Ako sledovať človeka po úraze hlavy

Úrazy hlavy sú veľmi nevyspytateľné. Dôležité je zhodnotiť mechanizmus úrazu a následne klinický stav pacienta.

Príznaky poškodenia sa nemusia objaviť bezprostredne po úraze. Preto je potrebné aj pacienta, ktorý nejaví hneď príznaky poškodenia, 24-48 hodín sledovať.

Ak sa po úraze hlavy prejavia závažnejšie neurologické komplikácie, ako napríklad epilepsia, krv darovať nemôžete ešte 2 roky po ukončení neurologickej liečby.

Varovné príznaky po úraze

• závažný mechanizmus úrazu, napríklad pád z veľkej výšky alebo autonehoda;
• bezvedomie alebo krátkodobá porucha vedomia;
• nepamätanie si okolností bezprostredne pred úrazom;
• prelievajúci sa hematóm na hlave;
• krvavá alebo číra tekutina vytekajúca z nosa či uší;
• nerovnako veľké zreničky;
• vracanie, nevoľnosť alebo bolesť hlavy;
• hmlisté alebo dvojité videnie;
• zvýšená spavosť, apatia, nepokoj alebo zmena správania;
• spomalené alebo neadekvátne odpovede;
• slabšia hybnosť alebo sila niektorej končatiny;
• porucha rovnováhy pri chôdzi;
• záchvat alebo opakované zášklby.

Samotný RTG lebky odhalí iba prípadnú zlomeninu lebky, nevie však potvrdiť ani vylúčiť vnútrolebečné zakrvácanie. To dokáže CT vyšetrenie.

Pri podozrení na závažné poranenie umožňuje CT rýchle a presné odhalenie prípadného krvácania. O potrebe vyšetrenia rozhoduje lekár podľa mechanizmu úrazu a klinického stavu pacienta.

Kedy po úraze vyhľadať lekára

Lekársku pomoc treba vyhľadať po závažnom mechanizme úrazu, pri bezvedomí alebo prechodnej poruche vedomia, pri vracaní, silnej bolesti hlavy, poruche videnia, zmene správania, poruche hybnosti, nerovnakých zreničkách alebo pri úniku krvi či čírej tekutiny z nosa alebo uší.

Okamžité vyšetrenie je potrebné aj vtedy, keď sa objaví prvý epileptický záchvat, keď záchvat trvá dlhšie ako 5 minút, keď sa záchvaty opakujú bez úplného prebudenia alebo keď sa pacient po záchvate nevracia k vedomiu.

Prvá pomoc pri epileptickom záchvate

Epileptický záchvat môže človeka, ktorý sa s ním ešte nestretol, vyľakať. Najdôležitejšie je zachovať pokoj a zabrániť ďalšiemu poraneniu.

1. Odstráňte z okolia ostré a tvrdé predmety, o ktoré by sa pacient mohol poraniť.
2. Pod hlavu položte niečo mäkké, napríklad sveter, vankúš alebo deku.
3. Uvoľnite oblečenie okolo krku.
4. Nesnažte sa pacienta presúvať, pokiaľ mu bezprostredne nehrozí nebezpečenstvo.
5. Nezabraňujte kŕčovitým pohybom a nesnažte sa ho násilím držať.
6. Nevkladajte nič medzi zuby a nesnažte sa násilím otvoriť ústa.
7. Po odznení kŕčov uložte pacienta do stabilizovanej polohy na boku.
8. Skontrolujte dýchanie a zostaňte pri pacientovi až do odznenia zmätenosti alebo príchodu pomoci.

Počas záchvatu viac robiť nemôžete. Neodchádzajte a zostaňte pri osobe, kým záchvat neskončí.

Pri výraznom slinení, zvracaní alebo krvácaní v ústach otočte hlavu a celé telo na bok. Po odznení záchvatu nechajte postihnutého v polohe na boku a overte, či sa obnovilo dýchanie.

Do úst nikdy nevkladajte predmety ani vlastné prsty. Počas záchvatu sú svaly aj jazyk silno napnuté a nehrozí, že by si človek jazyk „prehltol“ alebo že by mu „zapadol“.

Po záchvate môže byť pacient zmätený, nepokojný, unavený alebo krátkodobo agresívny. Pokojne mu vysvetlite, čo sa stalo, a doprajte mu čas, kým sa mu vráti plné vedomie.

Kedy volať tiesňovú linku

• ak záchvat trvá 5 minút alebo dlhšie;
• ak nasleduje ďalší záchvat bez plného prebudenia medzi nimi;
• ak ide o prvý záchvat v živote alebo nie je známe, či má osoba epilepsiu;
• ak má osoba ťažkosti s dýchaním počas alebo po záchvate;
• ak sa osoba počas záchvatu zranila, napríklad utrpela úraz hlavy pri páde;
• ak ide o dieťa;
• ak máte pochybnosti o stave osoby alebo sa situácia nezdá bezpečná.

Ak záchvat trvá viac ako 5 minút alebo sa opakuje bez obnovenia vedomia, ide o status epilepticus. V takom prípade zavolajte záchrannú službu na čísle 155 alebo 112.

Status epilepticus

Status epilepticus je stav, keď záchvat trvá dlhšie ako 5 minút alebo keď sa záchvaty opakujú bez toho, aby pacient medzi nimi znovu nadobudol plné vedomie.

Dlhodobý neprimeraný elektrický vzruch môže spôsobiť poškodenie mozgu, narušiť srdcovú činnosť a dýchanie. Pri zhoršení stavu môže dôjsť k hypoxii mozgu, opuchu mozgu, zvýšeniu vnútrolebečného tlaku a kardiopulmonálnemu zlyhaniu.

Pri dlhotrvajúcom stave môže následne vzniknúť renálne, teda obličkové, a hepatálne, teda pečeňové, zlyhanie až multiorgánové zlyhanie.

Diagnostika epilepsie po úraze

Diagnostika aj liečba patria do rúk neurológa. Základom je podrobná anamnéza, opis priebehu záchvatu, informácie od svedkov, rodinná anamnéza, užívanie liekov a presné údaje o úraze.

Pri hodnotení sa sleduje začiatok záchvatu, jeho trvanie, porucha vedomia, pohyby končatín, dýchanie, zmena farby kože, pohryzenie jazyka, pomočenie a stav po záchvate.

Neurologické a laboratórne vyšetrenia

Nasleduje kompletné klinické neurologické vyšetrenie. Cieľom je odhaliť odchýlky vo funkcii jednotlivých periférnych nervov a mozgu ako celku.

Základné laboratórne a toxikologické testy môžu pomôcť odhaliť infekciu, metabolickú poruchu, intoxikáciu alebo inú príčinu záchvatu. Pri pátraní po príčinách epilepsie možno doplniť metabolické a genetické vyšetrenie.

EEG

Elektroencefalogram je najbežnejší test používaný pri diagnostike epilepsie. Elektródy pripevnené na pokožke hlavy zaznamenávajú elektrickú aktivitu mozgu.

EEG môže zachytiť abnormálne signály typické pre epilepsiu aj medzi záchvatmi. Video-EEG umožňuje porovnať elektrickú aktivitu mozgu s konkrétnymi prejavmi pacienta a pomáha určiť typ záchvatu.

EEG s vysokou hustotou používa elektródy umiestnené tesnejšie na pokožke hlavy. To umožňuje presnejšie určiť oblasť mozgu, ktorá je postihnutá.

CT a MRI mozgu

CT a MRI mozgu pomáhajú odhaliť štrukturálne poškodenia, nádory, krvácanie, vývojové chyby, zápaly a jazvy po úraze.

Pri CT sa získavajú prierezové snímky mozgu pomocou röntgenového žiarenia. MRI poskytuje detailný pohľad na mozog pomocou rádiových vĺn a silných magnetov.

Funkčná MRI identifikuje presné miesta kritických funkcií mozgu, napríklad pohybu a reči. Zvyčajne sa vykonáva pred operáciou, aby sa tieto oblasti pri chirurgickom výkone nepoškodili.

Špecializované vyšetrenia

Ak EEG a MRI nedokážu presne lokalizovať oblasť, v ktorej záchvaty vznikajú, možno použiť PET, SPECT, SISCOM, magnetoencefalografiu alebo ďalšie analytické metódy.

Pozitrónová emisná tomografia zobrazuje aktívne oblasti mozgu a jeho abnormality. Jednofotónová emisná počítačová tomografia identifikuje miesto zodpovedné za záchvaty pomocou záznamu aktivity prietoku krvi počas záchvatu.

Magnetoencefalografia meria magnetické polia vytvárané mozgovou aktivitou a pomáha určiť potenciálne miesto začiatku záchvatu.

Liečba epilepsie po úraze hlavy

Epilepsia sa nedá vždy úplne vyliečiť, no vo väčšine prípadov sa dá veľmi dobre kontrolovať. Cieľom liečby je zabrániť vzniku záchvatov a umožniť pacientovi viesť plnohodnotný život.

Liečba musí byť komplexná a závisí od typu záchvatov, rozsahu poškodenia mozgu, výsledkov vyšetrení, veku, celkového zdravotného stavu a odpovede na liečbu.

Antiepileptiká

Základom liečby sú antiepileptiká, ktoré stabilizujú elektrickú aktivitu mozgu. Lekár vyberá liek podľa typu záchvatov, veku, pohlavia, pridružených ochorení a možných nežiaducich účinkov.

Cieľom je liečiť jedným preparátom v čo najnižšej účinnej dávke, aby sa minimalizovalo riziko nežiaducich účinkov a dosiahol stav bez záchvatov. Ak liek nezaberá, pristupuje sa k jeho výmene alebo ku kombinácii viacerých antiepileptík.

Predpísané lieky sa musia užívať pravidelne. Nikdy neprekračujte ani svojvoľne neznižujte predpísanú dávku a liečbu neukončujte bez konzultácie s lekárom.

Medzi možné nežiaduce účinky patria závraty, priberanie na váhe, kožné vyrážky, problémy s rečou, strata koordinácie, únava a problémy s pamäťou a myslením. Pri závažnej vyrážke, výraznej depresii, samovražedných myšlienkach alebo nezvyčajnej zmene správania treba okamžite kontaktovať lekára.

Rastlinné prípravky, voľnopredajné lieky a iné lieky, ktoré nie sú na predpis, sa nemajú užívať bez súhlasu lekára.

Akútna liečba dlhotrvajúceho záchvatu

Niektoré lieky sú určené na zastavenie status epilepticus. Na domáce použitie môže byť určený rektálny alebo bukálny roztok, ktorý aplikuje rodič alebo opatrovník podľa pokynov lekára.

Chirurgická liečba

Chirurgická liečba sa zvažuje vtedy, keď záchvaty nereagujú na lieky a ich ohnisko je presne lokalizované. Pri operácii sa odstráni oblasť mozgu, ktorá je zodpovedná za vznik záchvatov.

Operácia je možná iba vtedy, keď oblasť určená na odstránenie nezasahuje do životne dôležitých funkcií, ako sú motorika, jazyk, reč, sluch alebo zrak.

V prípade, keď sa po dvoch rokoch farmakologickej liečby ani po výmene aspoň dvoch liekov nedosiahne vymiznutie záchvatov alebo ich podstatné zníženie, možno pacientovi navrhnúť epileptochirurgickú liečbu.

Predpokladom operácie je detailná lokalizácia epileptického ohniska pomocou video-EEG a ďalších vyšetrení. Príprava na takýto výkon môže trvať rok aj viac.

Stimulácia nervus vagus

Ďalšou možnosťou je stimulácia blúdivého nervu pomocou malého zariadenia implantovaného pod kožu. Zariadenie elektrickými signálmi stimuluje nervus vagus, čím môže skracovať a znižovať frekvenciu záchvatov.

Táto liečba je indikovaná najmä vtedy, keď pacient nereaguje na inú liečbu a chirurgický zákrok nie je možný.

Ketogénna diéta a režimové opatrenia

Liečba môže zahŕňať úpravu životného štýlu, vyhýbanie sa spúšťačom, rehabilitáciu, psychologickú podporu a v niektorých prípadoch ketogénnu diétu.

Ketogénna diéta je špeciálna nízkosacharidová diéta s vysokým obsahom tukov, ktorá mení spôsob, akým telo a mozog získavajú energiu. Jej účinok závisí od typu epilepsie a veku, pričom u detí môže výrazne znížiť počet záchvatov.

Diéta je náročná na prípravu a môže mať nežiaduce účinky, napríklad nefrolitiázu, hepatopatiu alebo osteopéniu. Preto patrí do rúk odborníka.

Život po úraze a po diagnostikovaní epilepsie

Vďaka účinným moderným liekom môže väčšina pacientov žiť bez záchvatov aj celé roky. Dnešné lieky sú účinné u 75-90 % ľudí s epilepsiou.

Vo všeobecnosti možno uviesť, že 70-75 % pacientov je do 5 rokov od začiatku liečby bez záchvatu. U približne 30 % pacientov sa záchvaty nedarí liekmi úplne potlačiť a časť z nich môže mať prospech z operačnej liečby.

Epilepsia môže časom spontánne ustúpiť, najmä pri niektorých detských formách s dobrou odpoveďou na liečbu. O znižovaní dávky alebo postupnom vysadení liekov môže neurológ uvažovať najskôr po dlhšom období bez záchvatov a vždy podľa individuálneho rizika.

Spánok, alkohol a stres

Základom úspešnej liečby je dostatočný spánok, približne rovnaký čas ukladania sa na spánok aj vstávania a vyhýbanie sa ponocovaniu.

Ľudia s epilepsiou by sa mali vyhýbať alkoholu, drogám, veľkému množstvu energetických nápojov a nadmernému stresu. Medzi časté spúšťače patria aj nedostatok spánku, niektoré lieky a blikajúce svetlá.

Vedenie denníka záchvatov môže pomôcť identifikovať okolnosti, ktoré záchvat vyvolávajú, a umožniť pacientovi vyhnúť sa týmto faktorom v budúcnosti.

Práca, šport a šoférovanie

Ľudia s epilepsiou môžu pri vhodnom pracovnom zaradení viesť plnohodnotný osobný aj rodinný život. Nie je pre nich vhodná práca v noci, práca so strojmi, pri ktorej by mohli počas záchvatu ublížiť sebe alebo okoliu, ani práca vo veľkej výške.

Niektorí pacienti nemôžu trvalo alebo dočasne šoférovať. O možnosti vrátenia vodičského oprávnenia rozhoduje neurológ podľa frekvencie záchvatov, času ich výskytu, charakteru záchvatov, EEG nálezu a dodržiavania liečby a životosprávy.

Neodporúčajú sa športy, pri ktorých by prípadný záchvat mohol viesť k vážnemu úrazu. Pri pohybových aktivitách je potrebné zohľadniť typ záchvatov, ich kontrolu liečbou a bezpečnosť konkrétneho prostredia.

Prevencia epilepsie po úraze hlavy

Neexistuje jediná preventívna metóda, ktorá by zabránila všetkým prípadom epilepsie. Riziko vzniku epilepsie po úraze však možno znižovať prevenciou poranení hlavy.

• používanie prilby pri bicyklovaní, lyžovaní a ďalších rizikových športoch;
• používanie bezpečnostných pásov v automobile;
• používanie detských autosedačiek;
• vyhýbanie sa nadmernému pitiu alkoholu;
• dodržiavanie bezpečnostných pravidiel pri športe;
• včasné vyšetrenie pri úraze hlavy a neurologických príznakoch;
• dodržiavanie liečby pri už diagnostikovanej epilepsii;
• dostatok spánku a pravidelný denný režim.

Preventívne podanie protizáchvatových liekov po úraze neovplyvní to, či sa epilepsia rozvinie. O podávaní liekov rozhoduje lekár podľa závažnosti poranenia a celkového klinického stavu.

Darovanie krvi po úraze hlavy a pri epilepsii

Pri ľahkých zraneniach, ako sú modriny, odreniny, škrabance, porezanie bez šitia, podvrtnutie členku alebo natiahnuté šľachy, je potrebné počkať, kým sa rany úplne zahoja.

Ak ide o väčšie rany, chirurgický zákrok alebo zošívanie, darca musí počkať na najbližší odber minimálne 4 mesiace.

Pri zlomeninách bez operácie možno darovať krv po zahojení, bez sadrových obväzov a vtedy, keď je možné hýbať všetkými zlomenými končatinami tak ako predtým. Ak bola pri zlomenine potrebná operácia, na odber sa možno dostaviť najskôr po pol roku.

Po autonehode, páde z bicykla alebo z lyží s tupým úrazom hlavy a otrasom mozgu závisí možnosť darovania krvi od klinických prejavov. Ak do jedného mesiaca po úraze nie sú žiadne ťažkosti, pacient neužíva lieky a nepotrebuje pravidelné lekárske vyšetrenia, krv darovať môže.

Ak pretrvávajú bolesti hlavy, závraty alebo iné problémy a je potrebné neurologické sledovanie, krv darovať nemôže. Ak sa po úraze hlavy prejavia závažnejšie neurologické komplikácie, ako napríklad epilepsia, krv darovať nemôže ešte 2 roky po ukončení neurologickej liečby.

tags: #epilepsia #po #uraze #hlavy