Epilepsia z čelovej časti mozgu a bicyklovanie

Epilepsia z čelovej časti mozgu neznamená automatický zákaz bicyklovania, ale bezpečnosť jazdy závisí od typu záchvatov, ich frekvencie, poruchy vedomia, prítomnosti aury, času posledného záchvatu a celkového zdravotného stavu. Jazdu na bicykli možno odporučiť najmä relatívne dobre kompenzovaným pacientom, pri záchvatoch viazaných na spánok, pri záchvatoch bez poruchy vedomia alebo vtedy, keď záchvatu vždy spoľahlivo predchádza aura.

Najbezpečnejšie je bicyklovať s osobou, ktorá o epilepsii vie a dokáže poskytnúť prvú pomoc. Pri jazde treba používať ochrannú prilbu a podľa okolností aj chrániče, vyhýbať sa hustej premávke, prudkým kopcom, vysokej rýchlosti, dlhým a príliš náročným trasám a dbať na dostatok spánku, tekutín, jedla a pravidelné užívanie predpísaných liekov.

Čo znamená epilepsia z čelovej časti mozgu

Epilepsia - známa aj ako záchvatové ochorenie - je ochorenie mozgu, ktoré spôsobuje opakujúce sa záchvaty. Epilepsia nie je len jedna nemoc, existuje ich přes 40 různých typů.

Epilepsia je chronické neurologické ochorenie, ktorého prejavom sú opakované epileptické záchvaty. Ide skôr o skupinu ochorení rôznej príčiny. Epilepsia postihuje 0,5 - 1% populácie, na Slovensku máme asi 60 tisíc chorých s touto diagnózou.

Záchvaty sa klasifikujú ako fokálne alebo generalizované podľa toho, ako a kde sa začína mozgová aktivita spôsobujúca záchvat. Keď sa zdá, že záchvaty sú dôsledkom aktivity len v jednej oblasti mozgu, nazývajú sa fokálne záchvaty.

Záchvaty frontálnych lalokov začínajú v prednej časti mozgu. Ide o časť mozgu, ktorá riadi pohyb. Záchvaty frontálneho laloku spôsobujú, že ľudia pohybujú hlavou a očami na jednu stranu.

Na oslovenie nereagujú a môžu kričať alebo sa smiať. Môžu natiahnuť jednu ruku a ohnúť druhú ruku. Môžu tiež vykonávať opakované pohyby, ako je kolísanie alebo šliapanie do pedálov bicykla.

Pri epilepsii z čelovej časti mozgu sa preto môže počas záchvatu objaviť náhle zmena pohybov, neprirodzené postavenie tela alebo končatín, opakované pohyby a porucha reakcie na okolie. Samotné šliapanie podobné pohybu pri bicyklovaní však neznamená, že človek má záchvat práve pri jazde na bicykli.

Aké prejavy môže mať záchvat z čelového laloku

Príznaky záchvatu sa líšia v závislosti od typu záchvatu. Keďže epilepsia je spôsobená určitou aktivitou v mozgu, záchvaty môžu ovplyvniť akýkoľvek mozgový proces.

Príznaky záchvatu môžu zahŕňať: Dočasnú zmätenosť. Hviezdny záchvat. Stuhnuté svaly. Nekontrolovateľné trhavé pohyby rúk a nôh. Strata vedomia. Psychické príznaky, ako je strach, úzkosť alebo déja vu.

Niektorí ľudia s fokálnymi záchvatmi majú varovné príznaky vo chvíľach pred začiatkom záchvatu. Tieto varovné príznaky sa nazývajú aura.

Medzi varovné príznaky môže patriť pocit v žalúdku. Alebo môžu zahŕňať emócie, napríklad strach. Niektorí ľudia môžu mať pocit déja vu. Aurou môže byť aj chuť alebo vôňa.

Môžu byť aj vizuálne, napríklad stálym alebo blikajúcim svetlom, farbou alebo tvarom. Niektorí ľudia môžu pociťovať závraty a stratu rovnováhy. Niektorí ľudia môžu vidieť veci, ktoré tam nie sú, čo sa nazýva halucinácie.

Fokálne záchvaty bez straty vedomia. Tieto záchvaty, ktoré sa kedysi nazývali jednoduché parciálne záchvaty, nespôsobujú stratu vedomia, známu aj ako strata vedomia.

Môžu meniť emócie alebo meniť vzhľad, vôňu, pocit, chuť alebo zvuk. Niektorí ľudia zažívajú deja vu. Tento typ záchvatu môže mať za následok aj mimovoľné trhanie časťou tela, napríklad rukou alebo nohou.

A fokálne záchvaty môžu spôsobovať zmyslové príznaky, ako je mravčenie, závraty a blikajúce svetlá. Pri takomto záchvate môže človek ostať pri vedomí, ale jeho pohyby, rovnováha alebo schopnosť bezpečne ovládať bicykel môžu byť narušené.

Fokálne záchvaty s poruchou vedomia. Tieto záchvaty, kedysi nazývané komplexné parciálne záchvaty, zahŕňajú zmenu alebo stratu vedomia.

Tento typ záchvatu sa môže javiť, akoby ste boli vo sne. Počas fokálneho záchvatu s poruchou vedomia môžu ľudia hľadieť do priestoru a nereagovať typickým spôsobom na okolie.

Môžu tiež vykonávať opakujúce sa pohyby, ako je trenie rúk, žuvanie, prehĺtanie alebo chôdza v kruhu. Pri bicyklovaní môže podobná porucha viesť k strate kontroly nad riadením, pádu alebo vjazdu do prekážky.

Prečo je bicyklovanie pri epilepsii osobitnou otázkou

Aktívne využívanie voľného času športom prospieva každému človeku vrátane ľudí s epilepsiou, aleboť prináša nielen lepšiu telesnú kondíciu, ale i psychickú pohodu.

Bylo prokázáno, že sportovní aktivita nejenže nevede ke zvýšení četnosti záchvatů, ale naopak řada vědeckých studií dokumentovala pokles frekvence záchvatů při pravidelné tělesné aktivitě a aerobním tréninku.

Výskumy však ukazujú, že fyzická aktivita je pre ľudí s epilepsiou prospešná. Dle odborníků ale výzkumné studie prokazují, že záchvaty vyvolané cvičením jsou vzácné a že fyzická aktivita naopak četnost záchvatů snižuje.

Zároveň tlumí stres, jemuž jsou lidé s epilepsií často vystaveni, a sportování pomáhá jejich přirozenému začlenění do společnosti.

Fyzická i duševní námaha je u nemocných epilepsií žádoucí v přiměřené míře, tato míra je však velmi individuální. Je nutné přihlédnout k aktuálnímu zdravotnímu stavu i tělesné výkonnosti.

Člověk s epilepsií by se neměl vystavovat extrémní zátěži. Činnosti je vhodné volit podle aktuální kondice, rozdělit je na kratší intervaly, při aktivním trávení volného času nezapomínat na přestávky a dostatečný pitný režim.

Je bicyklovanie pri epilepsii dovolené?

„Pokud lidé s epilepsií dodržují základní bezpečnostní pravidla, mohou si troufnout v podstatě na jakýkoli sport,“ vysvětluje MUDr. Jana Zárubová z Centra pro epilepsii FN Motol, která je zároveň místopředsedkyní spolku EpiStop.

„Epilepsie není jen jedna, takže je třeba ke každému pacientovi přistupovat individuálně, nikdo by se však kvůli své nemoci neměl pohybu vzdávat,“ dodává lékařka Jana Zárubová.

Jízdu na kole, na bruslích apod. je možné lidem s epilepsií doporučit jen za určitých okolností - u relativně dobře kompenzovaných pacientů, v případě záchvatů vázaných na spánek, tehdy, když při záchvatech nedochází k poruše vědomí nebo když záchvatům vždy předchází aura, která na blížící se záchvat spolehlivě upozorní.

Ak je epilepsia dobre kontrolovaná a človek nemá záchvaty s náhlou poruchou vedomia, môže byť bicyklovanie vhodnou pohybovou aktivitou. Ak sú však záchvaty časté, nepredvídateľné alebo vedú k pádu a bezvedomiu, bicyklovanie si vyžaduje individuálne posúdenie neurológom.

Čo treba zvážiť pred jazdou

Existuje řada faktorů, které ovlivňují výběr vhodné sportovní aktivity pro jedince s epilepsií. Mezi ně patří četnost a charakter záchvatů, výskyt aury či prodromů (počátečních příznaků, předzvěstí), které mohou včas na blížící se záchvat upozornit, výskyt specifických provokačních faktorů spojených s danou sportovní aktivitou, a konečně i ochota informovaného jedince s epilepsií (u dětí jeho rodičů) přijmout určitou rozumnou míru rizika.

Aktivity pro volný čas je vždy nutné vybírat také podle typu epilepsie, četnosti epileptických záchvatů a jejich výskytu přes den nebo v noci, podle možné vazby na spánek, přítomnosti tzv. aury atd.

Pokud má pacient záchvaty, měl by sportování předem probrat se svým neurologem. Pokud záchvaty již delší dobu nemá, sportu se, až na výjimky, vyhýbat nemusí.

Pokud jste nedávno měli záchvat, zkonzultujte sport se svým lékařem. U lidí s epilepsií, u nichž nejsou záchvaty zcela pod kontrolou, je obzvlášť důležité poradit se s trenérem či instruktorem a ověřit si, jaké aktivity lze provozovat a kterým bude lépe se vyhnout.

K přehodnocení pravidel využití volného času a sportu musí dojít i tehdy, kdy pacient mění léčbu. Pri zmene liečby sa preto nemá pokračovať v rovnakom režime automaticky bez opätovného posúdenia rizika.

Najdôležitejšie bezpečnostné pravidlá pri bicyklovaní

Nejazdiť osamote

Základním pravidlem je, aby člověk s epilepsií nesportoval úplně sám, aby dostatečně informoval okolí o své nemoci a jak mu může při případném záchvatu pomoci.

I při těchto sportech je nejbezpečnější jezdit s někým, kdo o vaší nemoci ví, zvlášť pokud onemocnění není zcela pod kontrolou.

Sprievodca by mal vedieť, ako vyzerajú záchvaty konkrétneho človeka, či sa uňho objavuje aura, aké lieky užíva a kedy má volať zdravotnú záchrannú službu.

Používať prilbu a ochranné pomôcky

Při sportování je také dobré používat ochranné pomůcky, jakými jsou přilba, chrániče nebo plovací vesta.

Nikdy nejezděte bez ochranné helmy a chráničů. Prilba nezabráni samotnému záchvatu, ale môže znížiť riziko vážneho poranenia hlavy pri páde.

Ak človek používa okuliare, mal by mať buď plastové sklá, alebo kontaktné šošovky.

Vybrať bezpečné miesto

Pokud od vašeho posledního záchvatu neuplynul alespoň rok, vyhýbejte se jízdě v hustém městském provozu.

Bezpečnejšie sú pokojné cyklotrasy mimo hustej premávky, bez úzkych okrajov, prudkých zrázov, železničných priecestí a ďalších prekážok, pri ktorých by pád mohol mať vážne následky.

Pri neistej kontrole záchvatov nie je vhodné jazdiť na miestach, kde by prípadný pád mohol viesť do premávky, vody alebo z veľkej výšky.

Prispôsobiť trasu a rýchlosť

Bez tréninku není dobré jezdit příliš náročné a dlouhé trasy. Je také lepší při jízdě z prudkých kopců nejezdit rychle, stále přibrzďovat a dodržovat bezpečnou rychlost.

Sportovec by také neměl dlouho pobývat na prudkém slunci bez pokrývky hlavy, volit příliš náročný trénink, dlouhé trasy či aktivitu, která by vedla k vysoké tepové frekvenci.

Pomůže také cvičení v kratších intervalech s přestávkami, pravidelné pití nesycených nápojů a pravidelný příjem stravy.

Obzvlášť zdůrazňujeme zejména pro ty, kdo se sportem začínají, že adaptace (zvykání) na fyzickou aktivitu by měla být postupná.

Kontrolovať technický stav bicykla

Vaše kolo by mělo být dobře vybavené (odrazky, světla) a seřízené (brzdy atd.); podobné zásady platí samozřejmě i pro brusle či skateboard.

Pred jazdou je potrebné skontrolovať brzdy, pneumatiky, riadidlá, osvetlenie a odrazové prvky. Technicky dobre pripravený bicykel znižuje riziko nehody, hoci nenahrádza neurologické posúdenie ani ochrannú prilbu.

Mať pri sebe dôležité informácie

Pomůže také, když bude mít u sebe kartičku epileptika a na ruce náramek, kam se dají vepsat jméno, diagnóza, kontakt na příbuzné, ošetřujícího lékaře či informace o lécích.

Na zápěstí si můžete připnout speciální náramek s diagnózou, medikací a důležitými telefonními čísly.

Na výjazd mimo bydliska je dobré mať pri sebe aj zásobu liekov v originálnom balení. Pri dlhšej trase je vhodné, aby blízka osoba vedela, odkiaľ a kam človek ide.

Bicyklovanie podľa typu záchvatov

Jízdu na kole, na bruslích apod. je možné lidem s epilepsií doporučit jen za určitých okolností - u relativně dobře kompenzovaných pacientů, v případě záchvatů vázaných na spánek, tehdy, když při záchvatech nedochází k poruše vědomí nebo když záchvatům vždy předchází aura, která na blížící se záchvat spolehlivě upozorní.

Záchvaty s poruchou vědomí Skupina 1: Lze povolit. Omezení jen v případě záchvatů, které jsou provokovány danou sportovní aktivitou Skupina 2: Lze povolit s omezením, nutná konzultace neurologa Skupina 3: Obvykle nevhodná, v individuálních případech je možné povolit s určitým omezením u sportů bez rizika pro přihlížející, nutná konzultace neurologa

Epilepsie, 12 měsíců bez záchvatů nebo epilepsie v remisi (více než 10 let bez záchvatů a více než 5 let bez antiepileptické léčby) Skupina 1, 2 a 3: Lze povolit

Ako reagovať na auru počas jazdy

Nie vždy stačí zareagovat a lehnout si, případně upozornit ostatní. Lidé v okolí občas blížící se záchvat u epileptika zaregistrují sami.

Ak človek pred záchvatom vníma auru, nemal by pokračovať v jazde ani sa pokúšať dôjsť do cieľa. Mal by okamžite bezpečne zastaviť mimo vozovky, zosadnúť, odložiť bicykel a upozorniť sprievodcu alebo okolie.

Aura však neposkytuje absolútnu ochranu. Nie každý záchvat po nej nasleduje a nie každý človek ju dokáže rozpoznať dostatočne skoro na bezpečné zastavenie.

Varovné príznaky sú preto dôležitou súčasťou individuálneho posúdenia, ale nemali by viesť k falošnému pocitu istoty pri jazde v hustej premávke alebo v nebezpečnom teréne.

Čomu sa pri bicyklovaní vyhnúť

Nedoporučujeme riskovat situace, ve kterých hrozí nebezpečí úrazu či ohrožení života.

Nevhodné sú všetky športy so zvýšeným nebezpečenstvom pádu z výšky. Pohyb vo výškach je preto pre človeka s epilepsií vždy riskantní.

Pri bicyklovaní treba odmietnuť najmä jazdu po okraji zrázov, po nebezpečných horských chodníkoch, v extrémnej rýchlosti, na skokoch a v teréne, kde by prípadný záchvat znamenal vysoké riziko pádu.

Rovnako nie je vhodné bicyklovať pri výraznej únave, nedostatku spánku, dehydratácii, vynechanom jedle, po požití alkoholu alebo po vynechaní antiepileptika.

Spúšťače, ktoré môžu zvýšiť riziko záchvatu

Záchvaty môžu spúšťať veci v prostredí. Spúšťače záchvatov nespôsobujú epilepsiu, ale môžu spúšťať záchvaty u ľudí, ktorí majú epilepsiu.

Väčšina ľudí s epilepsiou nemá spoľahlivé spúšťače, ktoré by vždy vyvolali záchvat. Často však dokážu identifikovať faktory, ktoré uľahčujú vznik záchvatu.

• Alkohol.
• Blikajúce svetlá.
• Užívanie nelegálnych drog.
• Vynechanie dávok liekov proti záchvatom alebo užívanie väčšieho množstva liekov, ako je predpísané.
• Nedostatok spánku.
• Stres.
• Dehydratácia.
• Vynechanie jedla.
• Choroba.

Veľmi dôležitým predpokladom, ako dosiahnuť zníženie počtu záchvatov, je dodržiavanie správnej životosprávy.

Základom je dostatočný spánok v množstve aj kvalite, približne rovnaký čas ukladania sa na spánok, ako aj vstávania, neponocovanie.

Užívanie alkoholu je úplne nevhodné, rovnako ako aj užívanie drog či pitie veľkého množstva energetických nápojov.

Nutnosťou je pravidelné užívanie ordinovaných liekov proti epilepsii. Za žiadnych okolností nesmie chorý vynechať antiepileptikum, ani si svojvoľne znižovať dávky, pretože by mohlo dôjsť k život ohrozujúcemu nahromadeniu epileptických záchvatov.

Fyzická záťaž, dýchanie a tempo

Člověk s epilepsií by se neměl vystavovat extrémní zátěži. Fyzická i duševní námaha je u nemocných epilepsií žádoucí v přiměřené míře, tato míra je však velmi individuální.

Při sportu se nepřepínejte, hlídejte si tepovou frekvenci, dýchání, dělejte pauzy, pijte a nesportujte na prudkém slunci.

Na druhou stranu není třeba se při sportu obávat hyperventilace (zrychleného a prohloubeného dýchání), před níž varují některé starší příručky.

Hyperventilace může provokovat některé typy záchvatů pouze tehdy, pokud k ní dochází bez zvýšené fyzické aktivity, v klidu. Naopak při sportovních aktivitách, jako je například aerobik, běh nebo kontaktní sporty, hyperventilace zajišťuje udržení rovnováhy krevních plynů.

Pri bicyklovaní je však vhodné vyhnúť sa náhlemu preťaženiu, dlhému šprintu a jazde do vyčerpania. Krátke prestávky umožnia skontrolovať dýchanie, hydratáciu, únavu a prípadné varovné príznaky.

Prvá pomoc pri záchvate počas bicyklovania

Zachovajme pokoj, záchvat pacientovi život neohrozuje. Zo všetkého najdôležitejšie je ochrániť chorého pred zranením, najmä poranením hlavy.

Dbajme na to, aby postihnutý nespadol zo schodov, neudieral si hlavu o tvrdú podložku, odstráňme z jeho okolia predmety, ktoré by ho mohli zraniť alebo popáliť.

Pri páde z bicykla treba najskôr zabezpečiť miesto pred ďalšou premávkou, odstrániť bicykel a nebezpečné predmety a zabrániť ďalšiemu nárazu. Človeka netreba násilne držať ani zastavovať kŕčovité pohyby.

Podložme mu hlavu napríklad svetrom, uvoľnime košeľu, viazanku, atď. Ostaňme s pacientom, ale do záchvatu nezasahujme, nič mu nevkladajme do úst, nepokúšajme sa vyťahovať pacientovi jazyk.

Buďme bez obáv, pacient sa neudusí. Nepolievajme chorého vodou v snahe ho prebrať, nedávajme mu nič piť.

Záchvat síce vyzerá dramaticky, ale po chvíli sám odznie. Zostaňme s chorým až do jeho prebratia.

Po ukončení kŕčov epileptika uložme do stabilizovanej polohy, aby mu mohli sliny a hlieny vytekať voľne z úst a nevdýchol ich.

Ak má pacient pripravenú záchrannú liečbu, podať ju môže iba osoba poučená lekárom a podľa vopred stanoveného postupu. Viacerí pacienti majú pripravenú konečníkovú tubu Diazepam, ktorú možno podať, eventuálne tabletku 10 mg Diazepamu.

Kedy volať zdravotnú záchrannú službu

Ak záchvat trvá dlhšie ako 5 - 6 minút, alebo ak nasleduje viacero záchvatov za sebou, prípadne došlo k zraneniu, najmä hlavy, zavolajme zdravotnú záchrannú službu 155.

Rovnako postupujeme, ak sa jedná o prvý záchvat v živote. Zdravotnickou záchrannou službu voláme, když jde o první záchvat v životě, nebo toho člověka neznáme a nevíme, že to je epileptik.

Také pokud křeče trvají déle než 3 minuty nebo jestliže došlo k poranění. Pri záchvate po páde z bicykla je obzvlášť dôležité posúdiť poranenie hlavy, pretože človek môže byť zranený aj vtedy, keď sa kŕče rýchlo skončia.

Diagnostika a liečba ovplyvňujú bezpečnosť jazdy

Onočajne sa chorý s prvým záchvatom v živote obráti na praktického lekára pre deti alebo dospelých, ktorý pacienta odošle k špecialistovi - neurológovi.

Kľúčový je údaj, kedy sa objavil prvý záchvat, čo pacient pred ním cítil, ako záchvat vyzeral. Veľmi cenná je informácia od osoby, ktorá záchvat videla, alebo videozáznam z mobilného telefónu.

Je dôležité identifikovať eventuálny provokujúci faktor, ako napríklad požitie alkoholu, drog, energetického nápoja, liekov, zvýšený stres, nedostatok spánku a podobne.

Nasleduje detailné neurologické vyšetrenie, ktoré môže odhaliť známky poškodenia centrálneho nervového systému. Potom neurológ vyhodnotí EEG (elektroencephalografický záznam elektrickej aktivity mozgu).

Základným zobrazovacím vyšetrením je CT mozgu, najmä po podanej kontrastnej látke. Zmapuje štruktúru mozgu a odhalí väčšie chorobné ložiská.

Jemnejšie odchýlky od normy v štruktúre mozgového tkaniva, ako napríklad vývojovú anomáliu časti mozgovej kôry, odhalí presnejšie MRI (magnetická rezonancia).

Pri epilepsii z čelového laloku môže byť dôležité presne určiť miesto, kde záchvatová aktivita vzniká, a odlíšiť ju od iných príčin náhleho správania, pádu alebo straty vedomia.

Príznaky fokálnych záchvatov sa môžu zamieňať s inými neurologickými ochoreniami, ako je migréna, narkolepsia alebo duševné ochorenie.

Treba mať tiež na pamäti, že nie každý stav s kŕčmi a stratou vedomia je epileptický záchvat. Podobný obraz môže mať aj závažná porucha srdcového rytmu alebo schopnosti udržať krvný tlak.

Liečba epilepsie a návrat k bicyklovaniu

Epilepsia sa v prvom rade lieči farmakologicky - antiepileptikami, teda liekmi, ktoré zabraňujú opakovaniu záchvatov.

Cieľom liečby je dosiahnuť stav bez záchvatov, alebo aspoň radikálne zníženie ich častosti bez toho, aby liek negatívne ovplyvňoval psychickú a fyzickú výkonnosť v škole, zamestnaní a spoločnosti.

Vhodnou farmakologickou liečbou sa dosiahne úplné vymiznutie záchvatov, alebo ich podstatné zníženie u 70 % pacientov, čo označujeme ako kompenzovaná epilepsia.

Avšak asi pri 30 % chorých sa úspech nedosiahne ani po dvoch rokoch liečby a výmene aspoň dvoch liekov na epilepsiu. Vtedy hovoríme o farmakorezistentnej epilepsii.

Lieky, ktoré užívate, závisia od typu záchvatov, ktoré máte, vášho veku a iných zdravotných ťažkostí. Najprv môžete užívať jeden liek v nízkej dávke.

Potom môže váš zdravotnícky pracovník dávku postupne zvyšovať, kým nebudú vaše záchvaty dobre kontrolované. K dispozícii je viac ako 20 rôznych typov liekov proti záchvatom.

Ak sa po nasadení alebo zmene liečby objavia závraty, ospalosť, poruchy koordinácie alebo iné nežiaduce účinky, môže byť bicyklovanie dočasne nebezpečné aj vtedy, keď sa samotné záchvaty znížili.

Po zmene liečby je preto potrebné znovu zhodnotiť stabilitu stavu, schopnosť bezpečne reagovať a riziko pádu.

Chirurgická liečba pri ohnisku v čelovom laloku

Ak antiepileptické lieky v rámci terapieneprinesú uspokojivé výsledky, lekár môže navrhnúť chirurgickú alebo inú terapiu.

Pri chirurgickom zákroku chirurg koriguje oblasť mozgu, ktorá spôsobuje záchvaty. Operácia je možná iba v tých oblastiach mozgu, ktoré nezasahujú do vitálnych funkcií, ako je reč, jazyk, pohybové funkcie, zrak alebo sluch.

Prvoradým predpokladom tejto liečby je detailná lokalizácia epileptického ohniska za pomoci video-elektroencephalografie, kedy je pacient určitý čas snímaný kamerami a súčasne je kontinuálne snímané EEG.

Tak v prípade zachyteného záchvatu vieme identifikovať jeho typ a súčasne väčšinou aj epileptický fokus v mozgu, v ktorom začal elektrický výboj.

Pri úspešnej liečbe a dlhšom období bez záchvatov môže neurológ spolu s pacientom opätovne posúdiť voľnočasové aktivity vrátane bicyklovania. Takéto rozhodnutie však vychádza z konkrétneho priebehu ochorenia, nie iba z toho, že pacient podstúpil operáciu.

Ďalšie možnosti liečby

Inou možnosťou prídavnej liečby u chorých s farmakorezistentnou epilepsiou je od 90-tych rokov minulého storočia stimulácia blúdivého nervu (nervus vagus).

Generátor elektrických impulzov sa implantuje pod ľavú kľúčnu kosť, pod kožu, a napojí sa na blúdivý nerv. Aj keď nie je celkom jasný mechanizmus, ako prístroj účinkuje, skúsenosti ukazujú, že dlhodobá stimulácia uvedeného nervu znižuje počet záchvatov o polovicu.

Stimulácia vagového nervu môže byť možnosťou, keď lieky nezaberajú dostatočne dobre na kontrolu záchvatov a operácia nie je možná.

Zariadenie napájané batériou vysiela výbuchy elektrickej energie cez blúdivý nerv do mozgu. Nie je jasné, ako to potláča záchvaty, ale zariadenie zvyčajne dokáže znížiť počet záchvatov o 20 až 40 %.

Hlboká stimulácia mozgu využíva zavedenie elektródy do špecifickej časti mozgu, zvyčajne talamu. Elektródy sú spojené s generátorom implantovaným do hrudníka alebo lebky.

Reaktívna neurostimulácia. Tieto implantovateľné zariadenia podobné kardiostimulátorom môžu pomôcť znížiť frekvenciu výskytu záchvatov.

Ketogénna diéta môže byť ďalšou možnosťou liečby, ale jej použitie musí byť vedené zdravotníckym tímom.

Druhý názor pri neprimeranom zákaze športu

Podle MUDr. Zárubové by se lidé s epilepsií neměli bát požádat o druhý názor jiného odborníka, než u kterého se léčí.

„Pokud má pacient zájem o sport, ale jeho ošetřující lékař mu jej z nějakého důvodu nedoporučuje nebo dokonce zakazuje, je vhodné, aby požádal o konzultaci jiného lékaře, ideálně ze specializovaného epileptologického centra,“ vysvětluje MUDr. Zárubová.

Individuálne posúdenie je dôležité preto, že epilepsia z čelového laloku môže mať veľmi odlišný priebeh. Iné rozhodnutie môže byť potrebné pri krátkych záchvatoch bez poruchy vedomia a iné pri náhlych záchvatoch s pádom.

Zákaz bicyklovania preto nemá vychádzať iba zo samotného názvu diagnózy. Rozhodujúce sú konkrétne riziká, ktoré sa môžu počas jazdy objaviť, a možnosti ich zníženia.

Praktický plán bezpečnej jazdy

1. Pred začiatkom bicyklovania prebrať aktivitu s neurológom, najmä po nedávnom záchvate alebo zmene liečby.
2. Vybrať trasu mimo hustej premávky a bez miest s vysokým rizikom pádu.
3. Jazdiť s informovaným sprievodom, ktorý pozná diagnózu a postup prvej pomoci.
4. Použiť prilbu, vhodné oblečenie a podľa rizika aj chrániče.
5. Skontrolovať brzdy, svetlá, odrazky a celkový technický stav bicykla.
6. Začať kratšou a menej náročnou trasou s prestávkami.
7. Vyhnúť sa nedostatku spánku, alkoholu, dehydratácii, vynechaniu jedla a vynechaniu liekov.
8. Pri aure alebo zhoršení zdravotného stavu okamžite bezpečne zastaviť a zosadnúť.
9. Pri páde alebo záchvate chrániť hlavu a nechať kŕče prebehnúť bez násilného obmedzovania.
10. Pri dlhom záchvate, opakovaných záchvatoch, prvom záchvate alebo poranení hlavy volať 155.

Čo platí pre deti a mladých cyklistov

Dětem pomáhá vyrovnat se zdravým kamarádům, učí je samostatnosti a dodává jim sebedůvěru.

Informované pedagogy a trenéry ocení nejeden mladý sportovec. Základním pravidlem je, aby člověk s epilepsií nesportoval úplně sám, aby dostatečně informoval okolí o své nemoci a poučil ho, jak mu může pomoci při případném záchvatu.

Pri deťoch je potrebné, aby o epilepsii vedeli rodičia, tréner, učiteľ a osoba, ktorá dieťa sprevádza na bicykli. Dieťa by malo poznať jednoduchý postup: pri aure zastaviť, zosadnúť, upozorniť dospelého a nepokračovať v jazde.

Rozhodnutie o jazde v premávke, na horských trasách alebo pri dlhších výjazdoch musí zohľadniť schopnosť dieťaťa rozpoznať príznaky, dodržať pokyny a bezpečne reagovať.

Prečo sa športu netreba automaticky vzdať

Dříve se pacientům s epilepsií zakazoval jakýkoliv sport, i dnes se lidé s tímto nejčastějším chronických onemocněním mozku setkávají s přístupem, že by sportovat vůbec neměli.

Odborníci přitom radí opak. Vědecké poznatky ukazují, že sport je pro nemocné epilepsií prospěšný, protože snižuje množství záchvatů a pomáhá tlumit stres, kterému jsou pacienti často kvůli své nemoci vystaveni.

„Provokace záchvatů fyzickou aktivitou je zcela výjimečná. Jen malé procento lidí s epilepsií má zvýšenou pohotovost k záchvatům kvůli sportování, a pokud ano, bývá připisována nadměrné fyzické zátěži.

Výzkumy rovněž neprokázaly, že by lidé s epilepsií měli vyšší procento úrazů než lidé zdraví.“

Není vhodné omezovat všechny fyzické aktivity. Určenie povolených alebo zakázaných druhov športu je individuálne.

Bicyklovanie teda môže byť pre človeka s epilepsiou z čelového laloku vhodnou aktivitou, ak je jeho zdravotný stav stabilný, riziko náhleho pádu je prijateľné a jazda prebieha s dôsledným dodržiavaním bezpečnostných pravidiel.

tags: #epilepsia #z #celovej #casti #byciklovanie