Čo je rúrkovitá nervová sústava

Rúrkovitá nervová sústava je najdokonalejší typ nervovej sústavy, ktorý je základným znakom chordátov. Vzniká z ektodermu vo forme nervovej trubice uloženej na chrbtovej strane živočícha nad chordou.

U vyšších chordátov, teda stavovcov, sa nervová trubica diferencuje na centrálnu nervovú sústavu, ktorú tvoria mozog a miecha, a periférnu nervovú sústavu tvorenú nervami mimo mozgu a miechy. V prednej časti tela sa nervová trubica rozširuje a vzniká mozog, zatiaľ čo jej dlhšia zadná časť vytvára miechu.

Postavenie rúrkovej nervovej sústavy v živočíšnej ríši

Fylogenetický vývoj nervovej sústavy odráža dosiahnutý stupeň dráždivosti organizmov, t. j. schopnosti prijímať podnety a primerane na ne reagovať. Úmerne tomu sa nervová sústava štruktúrne aj funkčne zdokonaľovala a neuróny sa u jednotlivých skupín organizovali do príslušných typov nervových sústav.

Na úplnom začiatku fylogenetického vývoja stoja hubky (Porifera). Klasické nervové bunky (neuróny) ani zmyslové orgány u nich nie sú vyvinuté. Napriek tomu telo na podnety reaguje a prebiehajú v ňom koordinované aktivity.

Skutočné nervové bunky sa prvýkrát objavujú až u pŕhlivcov a rebroviek, u ktorých nachádzame najjednoduchší typ nervovej sústavy - rozptýlenú (difúznu) nervovú sústavu. Hviezdicovité nervové bunky sú u nich rovnomerne rozptýlené v ektoderme a endoderme, nevytvárajú žiadne nervové centrum a vzruchy sú v tejto sieti vedené obojsmerne (všetkými smermi).

U pohyblivých medúzovcov však už dochádza k určitej koncentrácii neurónov po obvode zvona, kde vzniká primitívna nervová obrúčka. Podobný, radiálne (lúčovito) usporiadaný nervový systém - kruhovú nervovú sústavu - s okoloústnou obrúčkou a lúčovite vybiehajúcimi nervami nachádzame sekundárne aj u ostnatokožcov.

Prechodom k dvojstranne súmerným živočíchom sa predný koniec tela dostával do kontaktu s prostredím ako prvý. To viedlo k procesu zvanému cefalizácia, kedy sa zmyslové orgány a nervové bunky začali koncentrovať v prednej (hlavovej) časti tela, kde postupne vytvorili dominantné nervové centrum - hlavové ganglium (primitívny mozog).

Zhluky nervových buniek - gangliá - sa následne prepojili, čím vzniklo viacero typov uzlovej nervovej sústavy, ktorá sa u prvoústovcov typicky nachádza na brušnej (ventrálnej) strane tela. U ploskavcov sa stretávame s pásovou nervovou sústavou.

Z párových cerebrálnych ganglií v hlave vybiehajú smerom do tela pozdĺžne nervové pásy, ktoré sú na viacerých miestach priečne prepojené. U obrúčkavcov a niektorých jednoduchších článkonožcov sa páry nervových uzlov opakujú v každom telovom článku.

Uzly jednotlivých článkov sú priečne prepojené spojkami, čím pod tráviacou rúrou vzniká typická rebríčková nervová sústava. U vývojovo vyšších článkonožcov dochádza vplyvom spájania telových článkov k zhlukovaniu a splývaniu nervových ganglií - vzniká modifikovaná rebríčková sústava.

Rúrkovitá nervová sústava chordátov

Vo fylogenéze predstavuje najdokonalejší typ trubicová (rúrková) nervová sústava, ktorá je základným znakom celého kmeňa chordátov. Vzniká z ektodermu vo forme nervovej trubice uloženej na chrbtovej strane živočícha nad chordou.

Chordáty patria medzi druhoústovce. Nervová sústava je na chrbtovej strane a je rúrková. Cievna sústava je na brušnej strane. Majú dobre vyvinutý célom a ak majú kostru, tak je vnútorná.

Chorda dorsalis - chrbtová struna - je vnútorná osová kostra, ktorá je pevná, ohybná a pružná. Vzniká počas ranného vývinu v podobe vychlípeniny na chrbtovej strane tráviacej rúry.

Vývojovo jednoduchšie chordáty ju majú po celý život, pokročilejšie chordáty, teda stavovce, ju majú iba počas ranej ontogenézy a neskôr ju nahrádzajú stavce. Stavce vytvárajú chrbticu, ktorá chráni miechu a nervy.

Rúrkovitá nervová sústava kopijovcov

U evolučne nižších chordátov, akými sú bezlebkovce, napríklad kopijovec, je rúrkovitá nervová sústava ešte veľmi jednoduchá. Tvorí ju po celej dĺžke tela iba miecha, ktorá v prednej časti končí slepo.

Skutočný mozog u nich ešte úplne absentuje. Kopijovce vzhľadom pripomínajú malé priehľadné ryby a žijú na morskom dne. Charakteristickým znakom kopijovcov je doživotná prítomnosť chordy, ktorá sa tiahne celým telom od hlavového až po chvostový koniec.

Rúrkovitá nervová sústava stavovcov

U všetkých vyšších chordátov - stavovcov - sa rúrková nervová sústava funkčne i morfologicky diferencovala na centrálnu nervovú sústavu, ktorú tvoria mozog a miecha, a obvodovú, čiže periférnu nervovú sústavu.

Z nervovej trubice sa vyvinula miecha, chránená chrbticou, z ktorej vychádzajú miechové nervy. V prednej časti, teda v hlave, sa trubica zväčšila a utvoril sa mozog, ktorý je chránený lebkou.

Stavovce sú najdokonalejšou skupinou chordátov s dobre vyvinutou nervovou sústavou a zmyslami. Chorda je postupne nahrádzaná chrupkovými, neskôr kostenými stavcami, ktoré tvoria vnútornú kostru.

Stavce vytvárajú chrbticu, osovú kostru tela, ktorá je charakteristickým znakom stavovcov a tiahne sa od hlavy po chvost. Na chrbticu je pripojená lebka, lopatkovým pletencom horné končatiny a panvovým pletencom dolné končatiny.

Funkciou chrbtice je chrániť miechu a nervy. Oporu tela tvorí kostra, ktorá určuje jeho tvar. Stavovce sú pohyblivými živočíchmi s pevnou vnútornou kostrou z kostí alebo chrupiek.

Vývoj nervovej trubice na mozog a miechu

Vývoj mozgu stavovcov nebol v priebehu fylogenézy priamočiary a úzko súvisel s rozvojom zmyslových orgánov. V embryonálnom štádiu sa mozog stavovcov diferencuje na tri základné časti, ktoré sú priamo prepojené s inerváciou dôležitých zmyslov.

• Predný mozog súvisí s čuchovým orgánom.
• Stredný mozog súvisí so zrakovým orgánom.
• Zadný mozog súvisí s polohovnovážnym a sluchovým orgánom.

Z týchto troch základov sa postupne sformoval úplný mozog, ktorý sa u drvivej väčšiny stavovcov diferencuje na päť častí: predĺženú miechu, zadný mozog, stredný mozog, medzimozog a koncový, čiže predný mozog.

Výnimkou sú len fylogeneticky najprimitívnejšie stavovce, kruhoústnice, ktorých mozog je zložený len zo štyroch častí uložených lineárne za sebou; úplne im chýba mozoček.

Evolučne najstaršiu a základnú časť mozgu všetkých stavovcov predstavuje mozgový kmeň. Patria sem predĺžená miecha, most, stredný mozog a čiastočne medzimozog.

Sídlia v ňom centrá pre udržanie základných životných funkcií, ako sú dýchanie a srdcová činnosť, ale aj nepodmienených obranných a potravových reflexov, akými sú kašľanie, kýchanie, hltanie či cicanie.

Časti rúrkovitej nervovej sústavy stavovcov

Miecha

Hlavnou funkciou miechy u ľudí a ostatných vyšších stavovcov je najmä nervové prepojenie mozgu so zvyškom tela a prevod informácií. U nižších živočíchov, ktoré nemajú tak dobre vyvinutý mozog, je však aj dôležitým primárnym riadiacim orgánom.

Miecha je valcovitý povrazec dlhý asi 40-45 cm a s priemerom približne 1 cm, ktorý je bezpečne uložený v chrbticovom kanáli. Pred mechanickými nárazmi ju chránia telá stavcov a mäkké mozgové obaly, medzi ktorými sa nachádza voľný epidurálny priestor a mozgovomiechový mok.

Na priečnom priereze sa miecha skladá z bielej hmoty na povrchu a zo sivej hmoty vo vnútri. Bielu hmotu miechy tvoria myelinizované nervové dráhy, ktoré majú prevodovú funkciu.

Sivá hmota má na priereze tvar písmena H alebo motýlích krídel a stredom prechádza centrálny kanálik miechy vyplnený mokom. Nervové bunky tvoriace sivú hmotu vytvárajú v mieche stĺpce, ktoré na priereze vidíme ako rohy.

Predné miechové rohy tvoria motorické nervové bunky, ktorých axóny vedú príkazy priamo ku kostrovým svalom. Zadné miechové rohy tvoria senzitívne neuróny prijímajúce signály z periférie. Bočné miechové rohy sú viditeľné najmä v hrudnej časti a nachádzajú sa v nich bunky autonómneho nervového systému.

Z postranných rýh vystupujú z miechy zväzky nervových vláken - predné a zadné miechové korene. Zadný koreň je dostredivý, teda aferentný a senzitívny, a nachádza sa na ňom zhrubnutina - spinálne ganglium.

Predný koreň je odstredivý, eferentný a motorický. Ich spojením vzniká zmiešaný miechový nerv. Z miechy odstupuje celkovo 31 párov miechových nervov.

Mozog

Mozog sa nachádza v lebečnej dutine, ktorá ho mechanicky ochraňuje. Skladá sa asi z 86 miliárd neurónov a u dospelého človeka váži asi 1400 až 1500 g.

Mozog sa z fylogenetického hľadiska rozdeľuje na niekoľko oddielov, pričom základom sú tri dobre diferencované časti rôzne vyvinuté u všetkých stavovcov: kosohranový mozog, stredný mozog a predný mozog.

• Kosohranový mozog zahŕňa miechový mozog, teda predĺženú miechu, a zadný mozog, ktorý tvorí Varolov most a mozoček.
• Stredný mozog tvorí samostatný oddiel mozgového kmeňa.
• Predný mozog zahŕňa medzimozog a koncový mozog.

Najväčšia časť mozgu u ľudí sa nazýva koncový mozog, čiže veľký mozog, a v prevažnej miere súvisí s vyššími nervovými činnosťami, ako sú myslenie, pamäť, vedomie, duševné schopnosti a centrum reči.

Predĺžená miecha, Varolov most a stredný mozog tvoria mozgový kmeň, v ktorom sú centrá životne dôležitých funkcií a reflexov.

Predĺžená miecha

Predĺžená miecha je plynulým pokračovaním chrbtovej miechy do lebečnej dutiny. Centrálny kanál miechy sa tu rozširuje a vytvára IV. mozgovú komoru.

Biela hmota je uložená na povrchu a prechádzajú ňou dôležité vzostupné aj zostupné nervové dráhy. Na hranici predĺženej a chrbtovej miechy dochádza ku kríženiu pyramídovej dráhy.

Vďaka tomuto prekríženiu vlákna z pravej polovice mozgu ovládajú ľavú polovicu tela a naopak. Sivá hmota je uložená vo vnútri a sú v nej jadrá, v ktorých začínajú alebo končia vlákna viacerých hlavových nervov.

V jadrách predĺženej miechy sú centrá pre životne dôležité nepodmienené reflexy. Obživné reflexy zahŕňajú cicanie, hltanie, slinenie a sekréciu žalúdočných štiav; obranné reflexy zahŕňajú kýchanie, kašľanie, zvracanie, slzenie a žmurkanie.

V predĺženej mieche sa nachádza aj retikulárna formácia. V nej ležia najvyššie centrá pre riadenie životne dôležitých vegetatívnych funkcií, ako sú dýchanie, srdcová činnosť a krvný tlak.

Zadný mozog a mozoček

Zadný mozog tvorí v užšom slova zmysle Varolov most a mozoček. Varolov most je súčasťou mozgového kmeňa a fyziologicky spája mozgový kmeň s mozočkom.

Nachádzajú sa tu jadrá niektorých hlavových nervov, ktoré riadia somatické a viscerálne motorické funkcie. Predná časť je tvorená bielou hmotou, ktorou prechádzajú nervové dráhy vrátane zostupnej pyramídovej dráhy pre vôľou ovládané pohyby.

Mozoček je uložený v zadnej lebečnej jame nad predĺženou miechou a je tvorený z dvoch pologúľ - hemisfér. Jeho povrch pokrýva sivá hmota, ktorá tvorí kôru s výraznými závitmi.

Biela hmota je vo vnútri a rozvetvuje sa do sivej hmoty, kde vytvára charakteristický útvar v tvare rozkonáreného stromu - „strom života“. V kôre mozočka sú typické veľké, silne rozkonárené neuróny, tzv. Purkyňove bunky.

Mozoček monitoruje proprioceptívne, vizuálne, hmatové, rovnovážne a sluchové vnemy. Zohráva kľúčovú úlohu v koordinácii napätia kostrových svalov, podieľa sa na udržiavaní vzpriamenej polohy tela a na ukladaní spomienok na naučené pohybové vzorce.

Stredný mozog

Stredný mozog je najmenšia časť ľudského mozgu a krátky oddiel mozgového kmeňa. Nachádza sa medzi Varolovým mostom a predným mozgom.

V hornej časti stredného mozgu sú dva páry hrbolčekov, ktoré nazývame štvorhrbolie. V prednom páre končí časť vlákien zo zrakového nervu a zabezpečujú reflexný pohyb očí a hlavy za zdrojom svetla.

V zadnom páre sú uložené nižšie sluchové centrá pre reflexné natočenie hlavy za zvukom. Stredný mozog obsahuje aj červené jadro, ktoré riadi svalový tonus, a čiernu hmotu, ktorá reguluje motorické funkcie v spolupráci s bazálnymi gangliami.

Medzimozog

Medzimozog je obklopený hemisférami koncového mozgu, takže je ním takmer úplne prekrytý a vidno len jeho spodnú časť. Z anatomického hľadiska tvoria medzimozog tri kľúčové časti: epithalamus, thalamus a hypotalamické oblasti.

Epithalamus tvorí strechu III. mozgovej komory a obsahuje šuškovité teliesko, epifýzu, ktorá produkuje hormón melatonín zodpovedný za reguláciu cirkadiánneho rytmu.

Lôžko, thalamus, je dôležitou prepájacou stanicou a zoskupením množstva mozgových jadier. Križujú sa v ňom takmer všetky senzitívne vzostupné dráhy, ktoré vedú do mozgovej kôry, okrem čuchových.

Podnety prichádzajúce do medzimozgu lôžko buď prepustí do mozgovej kôry, alebo ich utlmí. Lôžko preto nazývame „bránou vedomia“.

Koncový mozog

Hlavným vývojovým smerom celej nervovej sústavy stavovcov bolo zdokonaľovanie a rast koncového mozgu. Kým u primárne vodných kruhoústnic a rýb je koncový mozog ešte celistvý, už u obojživelníkov sa po prvýkrát priečne rozdeľuje na dve pologule.

U nižších stavovcov slúžil koncový mozog výlučne na spracovanie čuchových vnemov. U plazov sa zhlukovaním sivej hmoty po prvýkrát objavuje druhotná mozgová kôra.

Z nej sa následne u cicavcov vyvíja rozsiahla a zvrásnená mozgová kôra, neokortex, ktorá u nich tvorí až 90 % celého koncového mozgu a predstavuje najvyšší stupeň evolučného rozvoja.

Práve v mozgovej kôre sú sústredené ústredia najzložitejších nervových funkcií, pamäte a logického myslenia. U človeka dosiahol vývin nervovej sústavy najvyšší stupeň, čo umožňuje abstraktné myslenie, emócie, reč a vedecké poznanie prírody.

Stavba neurónu a prenos nervového vzruchu

Základnou štruktúrnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka - neurón. Neurón je základná stavebná jednotka nervovej sústavy a skladá sa z tela bunky a nervových výbežkov.

Kratšie výbežky sa nazývajú dendrity a dlhý výbežok neurit, čiže axón. Dendrity vedú vzruchy dostredivo k telu bunky, zatiaľ čo axóny vedú vzruchy odstredivo od tela bunky.

Výbežky sú často pokryté myelínovou pošvou. Myelínová pošva izoluje nervové vlákna a pomáha nervom prenášať správy.

Na konci axónu sa nachádza gombíkovité zakončenie, ktoré sa približuje k ďalšej bunke a vytvára synaptické spojenie. Prenos nervového vzruchu z neurónu na neurón umožňuje komunikáciu medzi nervovými bunkami a výkonnými orgánmi.

Na povrchu membrány neurónu sú ióny Na, z vnútra sú Cl a K. Ak je povrch v pokoji, vzniká napätie - pokojový potenciál.

Ak nastane vzruch, membrána sa stane selektívne priepustná a vzniká akčný potenciál. Sodíková pumpa obnovuje pokojový potenciál.

Gliové bunky

Okrem neurónov je nervová sústava zložená z tzv. gliových buniek, ktoré zabezpečujú nervom živiny a ochranu. Gliové bunky obklopujú neuróny, neprenášajú vzruchy a zachytávajú škodlivé látky.

V centrálnej nervovej sústave sa nachádza niekoľkonásobne väčšie množstvo podporných buniek - neuroglie. Ich úlohou je neuróny izolovať, odstraňovať patogény a pomáhať ich vyživovať.

Astrocyty sprostredkúvajú transport látok z krvi do neurónov, vytvárajú dôležitú hematoencefalickú bariéru a po mechanickom poškodení tkaniva vytvárajú zátku, ktorá miesto zacelí.

Oligodendrocyty vytvárajú myelínovú pošvu axónov, mikrogliové bunky majú schopnosť fagocytózy a ependýmové bunky vystielajú mozgové komory.

Funkcie rúrkovitej nervovej sústavy

Na čele riadiacich systémov organizmu je nervová sústava. Má schopnosť prijímať informácie o zmenách vonkajšieho a vnútorného prostredia, tieto informácie triediť, spracúvať a vytvárať výstupné signály, ktoré privádza k výkonným orgánom, čím primerane usmerňuje ich činnosť.

Funkciou nervovej regulácie je prijímať podnety, reagovať na zmeny vonkajšieho a vnútorného prostredia a spolu s hormonálnou sústavou zabezpečiť rovnovážny stav organizmu, teda homeostázu.

Podstatou nervovej regulácie je pohotovo premeniť podnet - informáciu z okolia - na signál, ktorý zmenou elektrického, čiže akčného potenciálu bunkovej membrány vyvolá okamžitú odpoveď cieľového orgánu.

• Zmyslová funkcia: získavanie a vnímanie rôznych vnemov vrátane chuti, vône, zraku a zvukov.
• Integračná funkcia: kombinovanie zmyslových informácií z rôznych častí tela a ich spracovanie.
• Motorická funkcia: generovanie reakcií na zmyslové informácie a riadenie pohybov svalov.
• Regulačná funkcia: riadenie činnosti orgánov, žliaz, dýchania, srdcovej činnosti, trávenia a ďalších procesov.
• Vyššie nervové funkcie: učenie, pamäť, myslenie, reč, inštinktívne správanie a uvedomovanie si samého seba.

Keď sa človek rozhodne vziať niečo do ruky, mozog vyšle cez miechu a nervy signál do daných svalov ruky, aby zovreli predmet. Z receptorov v koži, zo šliach i svalov ide späť do mozgu informácia, že ruka predmet drží.

Receptory, dostredivé a odstredivé dráhy

Receptory sú senzory zachytávajúce podnety. Podnety sa šíria dostredivými nervovými vláknami do miesta spracovania, ktorým je centrálna nervová sústava, teda mozog a miecha.

Po spracovaní informácie sa odpoveď vedie odstredivými nervovými vláknami k efektoru. Efektorom je výkonný orgán, napríklad sval alebo žľaza.

Senzorické neuróny prijímajú informácie zo zmyslov a posielajú signály do mozgu. Motorické neuróny vysielajú signály do svalov, aby sa hýbali.

Rozdelenie nervovej sústavy stavovcov

Centrálny nervový systém

Centrálnu nervovú sústavu tvoria mozog a miecha. V týchto štruktúrach sa okrem neurónov nachádza aj veľké množstvo gliových buniek.

Centrálna nervová sústava je s organizmom spojená prostredníctvom periférnych nervov. Mozog a miecha tvoria hlavné riadiace centrum, v ktorom sa prijímajú, spracúvajú a koordinujú nervové informácie.

Periférny nervový systém

Periférnu nervovú sústavu tvoria nervy umiestnené mimo mozgu a miechy, teda hlavové a miechové nervy. Tento systém prepája centrálny nervový systém so zvyškom tela vrátane orgánov, svalov, žliaz, rúk a nôh.

Somatický a autonómny nervový systém

Somatický nervový systém pomáha pri dobrovoľných pohyboch a mozgomiechový systém ovládame vôľou. Autonómny nervový systém pracuje nezávisle od našej vôle a riadi činnosť vnútorných orgánov.

Autonómny nervový systém riadi činnosti človeka vrátane dýchania, ktoré sa deje automaticky. Riadi tiež mimovoľné pohyby, pravidelný tlkot srdca, trávenie potravy, potenie a reakcie organizmu na stresové situácie.

Reflexná činnosť miechy

Miecha okrem prevodovej funkcie predstavuje aj dôležité reflexné ústredie. Reflex je automatická, fyziologická odpoveď organizmu na podráždenie a prebieha po dráhe nazývanej reflexný oblúk.

1. Receptor zaznamená podnet.
2. Dostredivá dráha vedie informáciu zadným miechovým koreňom.
3. Reflexné centrum sa nachádza v sivej hmote miechy.
4. Odstredivá dráha vedie odpoveď predným miechovým koreňom.
5. Efektor je výkonný orgán, napríklad sval alebo žľaza.

Monosynaptické reflexy sú najjednoduchšie, pretože dostredivý neurón sa priamo, len cez jednu synapsiu, spája s motorickým neurónom. Polysynaptické reflexy obsahujú medzi senzitívnym a motorickým neurónom jeden alebo viacero interneurónov a slúžia na zložitejšie, často obranné reakcie.

V mieche sú uložené centrá pre dôležité nepodmienené reflexy, ktoré ovplyvňujú činnosť a napätie svalov bez nutnosti vedomej regulácie z mozgu. Miecha reflexne reguluje aj vyprázdňovanie močového mechúra, konečníka, sekréciu potu a napätie cievnych stien.

Vývoj rúrkovitej nervovej sústavy u stavovcov

Počas evolúcie dochádza k fylogenetickému posunu najvyššieho riadiaceho ústredia z nižších poschodí mozgu do vyšších. Najvyšším ústredím a centrom koordinácie pohybov u rýb a obojživelníkov je stredný mozog.

U plazov, vtákov a cicavcov sa toto riadenie presúva vyššie, predovšetkým na mozoček a mozgovú kôru koncového mozgu, zatiaľ čo stredný mozog zostáva dôležitým už len pre základné reflexné odpovede.

Pre žraloky, ako výrazné predátory s potrebou dokonalého čuchu, je charakteristický obrovský rozvoj čuchových lalokov koncového mozgu. U cicavcov a najmä u primátov a človeka sa najvýraznejšie rozvíja mozgová kôra.

Rúrkovitá nervová sústava a chordáty

Chordáty sa delia na plášťovce, kopijovce a stavovce. Charakteristickým znakom plášťovcov je plášť, čiže tunika, do ktorého je obalené telo.

Kopijovce majú doživotne zachovanú chordu a jednoduchú rúrkovitú nervovú sústavu. Stavovce majú dobre vyvinutý mozog, miechu, zmyslové orgány a vnútornú kostru.

Rúrkovitá nervová sústava a stavba tela stavovcov

Stavovce sú pohyblivými živočíchmi s pevnou vnútornou kostrou z kostí alebo chrupiek. Kostra je pevná a zároveň ohybná vďaka kĺbovým spojom a pripájajú sa na ňu svaly.

Pohyb zabezpečujú končatiny, väčšina stavovcov má štyri končatiny, ryby majú vyvinuté plutvy a vtáky krídla. Funkciou chrbtice je chrániť miechu a nervy.

Nervová sústava stavovcov je rúrkovitá a sústredená na chrbtovej strane tela. Rozšírením miechy v oblasti hlavy sa vytvára mozog, ktorý je chránený lebkou.

Zmyslové orgány sa sústreďujú na hlave. Zrak, sluch, čuch, chuť, hmat, magnetické a elektrické zmysly, ako aj zmysly na vnímanie bolesti, tepla a gravitácie slúžia na hľadanie potravy, ochranu pred nebezpečenstvom a orientáciu v prostredí.

Systematické skupiny stavovcov s rúrkovitou nervovou sústavou

Prečo je rúrkovitá nervová sústava výhodná

Rúrkovité usporiadanie umožňuje vytvorenie pozdĺžnej osi nervového riadenia. V zadnej časti tela sa nachádza miecha, ktorá vedie informácie medzi mozgom a telom, a v prednej časti sa sústreďuje mozog, ktorý spracúva zložitejšie informácie.

Takéto usporiadanie súvisí s cefalizáciou, s koncentráciou zmyslových orgánov a nervových centier v hlavovej časti tela. Umožňuje rýchlejšie prijímanie podnetov, ich spracovanie a koordinovanú odpoveď svalov alebo orgánov.

Rúrkovitá nervová sústava je preto zložitejšia než difúzna, kruhová alebo gangliová nervová sústava. U stavovcov umožňuje vznik centrálnej nervovej sústavy s mozgom a miechou, periférnej nervovej sústavy s nervami a autonómneho systému riadiaceho vnútorné orgány.

tags: #aka #je #to #rurkovita #nervova #sustava