Karpálny tunel: diagnostika, vyšetrenia a odlíšenie od iných príčin

Diagnostika syndrómu karpálneho tunela vychádza z rozhovoru s pacientom, vyšetrenia citlivosti a sily ruky, provokačných testov a podľa potreby z elektromyografie (EMG), prípadne z ultrazvuku, röntgenového vyšetrenia alebo krvných testov. Cieľom je potvrdiť útlak stredového nervu v zápästí, určiť jeho závažnosť a vylúčiť ochorenia s podobnými príznakmi.

Vyšetrenie má zmysel riešiť čo najskôr, najmä ak sa príznaky opakujú, budia vás v noci alebo začínate cítiť slabosť úchopu či palca. Včasná diagnostika môže zabrániť trvalému poškodeniu funkcie ruky, strate citlivosti a oslabeniu svalov v oblasti palca.

Čo je syndróm karpálneho tunela

Karpálny tunel je úzky priestor v oblasti zápästia, ktorým prechádzajú šľachy prstov a jeden dôležitý nerv: stredový nerv, odborne nervus medianus. Tento „tunel“ je tvorený kosťami zápästia a silným väzivovým pruhom na jeho povrchu. Je to miesto, kde nerv nemá veľa priestoru a je citlivý na tlak.

Karpálny tunel je priechod pre šľachy flexor digitorum profundus a superficialis, flexor policis longus a stredový nerv, ktorý je ohraničený hamatkou, trapézom, trapézovou a hlavicovou kosťou, ako aj flexor retinaculum, ktorý sa tiahne od trapézu k hamatke. Nerv tento priestor zdieľa so šľachami ohýbačov prstov a zväzkom ciev. Časť kanála navyše vystiela aj tukové tkanivo.

Syndróm karpálneho tunela vzniká vo chvíli, keď je tento nerv dlhodobo utláčaný. Tlak môže vzniknúť z rôznych dôvodov: preťaženie ruky, opuch v oblasti zápästia, opakované pohyby, ale aj zápalové zmeny alebo zmeny v tehotenstve.

Stredový nerv prechádza týmto priechodom z predlaktia do ruky. Prenáša nervové signály pre pohyb svalov okolo koreňa palca a zabezpečuje citlivosť v palci, ukazováku, prostredníku a priľahlej polovici prstenníka. Malíček zvyčajne nebŕni, pretože jeho citlivosť zabezpečuje iný nerv.

Prečo vzniká tlak na stredový nerv

Syndróm karpálneho tunela vzniká v dôsledku pôsobenia tlaku, zápalu a opuchu šliach v karpálnom tuneli na stredový nerv v zápästí alebo ischémiou nervu, čo vedie k jeho stlačeniu alebo podráždeniu.

Syndróm karpálneho tunela často nemá jasnú príčinu a k jeho vzniku môže viesť kombinácia viacerých rizikových faktorov. U každého pacienta môže byť príčina trochu iná, ale niektoré faktory sa v praxi objavujú často.

Najčastejšie príčiny zúženia karpálneho tunela

• Úraz: zlomenina radiálnej kosti, krvácanie alebo luxácia karpálnej kosti.
• Zranenie zápästia: zlomenina, natiahnutie, vyvrtnutie alebo opuch po úraze.
• Opuch šliach: zápal šľachových puzdier a zhrubnutie šliach môžu zmenšiť priestor v tuneli.
• Nádory a útvary: lipóm, ganglion alebo osteofyty môžu mechanicky zužovať tunel.
• Artritída: najmä zápal spôsobený reumatoidnou artritídou môže zvýšiť tlak v karpálnom tuneli.
• Vrodená anatómia: niektoré osoby majú prirodzene menší alebo užší karpálny tunel.
• Hormonálne zmeny: tehotenstvo, klimaktérium, menopauza, hormonálna antikoncepcia alebo poruchy štítnej žľazy.
• Zadržiavanie tekutín: opuch zvyšuje tlak v uzavretom priestore karpálneho tunela.

Pracovné a pohybové zaťaženie

Riziková býva práca, pri ktorej ruky celý deň opakujú tie isté pohyby, napríklad vo výrobe, pri montáži alebo pri práci s náradím. Dlhodobé vykonávanie rovnakých pohybov ruky a zápästia môže zahŕňať písanie na klávesnici, používanie počítačovej myši alebo hranie na hudobné nástroje.

Práca s myšou, so strunovými nástrojmi, zbíjačkou, motorovou pílou, pneumatickým kladivom alebo na montážnej linke môže zvýšiť riziko tohto syndrómu z dôvodu opuchu mäkkých tkanív. Pri manuálnej práci je dôležité sledovať opakované pohyby a vibrácie.

Ťažkosti sa však netýkajú len ľudí v manuálnych profesiách. Objavujú sa aj u ľudí, ktorí trávia veľa času pri počítači a majú dlhodobo preťažované zápästie a prsty opakovanými pohybmi.

Ochorenia a ďalšie rizikové faktory

• tehotenstvo a zadržiavanie tekutín;
• obezita;
• cukrovka;
• hypotyreóza a iné poruchy štítnej žľazy;
• zlyhanie obličiek;
• reumatoidná artritída a iné zápalové ochorenia;
• dna;
• lymfedém;
• vyšší vek;
• rodinná anamnéza a vrodený úzky karpálny tunel;
• dlhodobá práca s vibračnými nástrojmi;
• opakované silové úchopy a dlhodobé ohýbanie alebo krútenie zápästia.

Ženy sú postihnuté približne trikrát častejšie ako muži. Ochorenie sa zvyčajne vyskytuje vo veku 40-60 rokov s maximom výskytu vo veku 55 rokov.

Niektoré zriedkavé choroby môžu spôsobiť ukladanie abnormálnych látok v karpálnom tuneli a okolo neho, čo vedie k podráždeniu nervov. Medzi tieto choroby patrí amyloidóza, sarkoidóza, mnohopočetný myelóm a leukémia.

Karpálny tunel v tehotenstve

Výskyt syndrómu karpálneho tunela v tehotenstve je pomerne častý. Odhaduje sa, že vinníkom môžu byť opuchy spojené s hormonálnymi zmenami a zadržiavanie tekutín v organizme.

U 40 % žien sa syndróm karpálneho tunela začal prejavovať až po tridsiatom týždni tehotenstva, teda v období, keď je najväčší prírastok na hmotnosti a v tele sa začína zadržiavať voda vo väčšom množstve. Príznaky karpálneho tunela počas tehotenstva sú rovnaké ako pri klasickom priebehu ochorenia, teda brnenie, bolesť a opuchy.

Až 50 % tehotných žien sa môže stretnúť so syndrómom karpálneho tunela na oboch rukách. Po pôrode problémy väčšinou samy odznejú. Ak však príznaky pretrvávajú, zhoršujú sa alebo sa pridá slabosť ruky, je potrebné odborné vyšetrenie.

Typické príznaky syndrómu karpálneho tunela

Základnými príznakmi CTS sú bolesť, parestézia a strata motorickej kontroly v oblasti stredového nervu. Príznaky sa zvyčajne vyvíjajú postupne a môžu sa časom zhoršovať.

Najčastejšie postihujú palec, ukazovák, prostredník a bočnú časť prstenníka. Môžu sa objaviť na jednej alebo na oboch rukách, pričom nemusia vzniknúť súčasne.

Senzitívne príznaky

• mravenčenie, brnenie a tŕpnutie prstov;
• znížená citlivosť alebo necitlivosť;
• pálenie prstov a dlane;
• pocit „špendlíkov“ alebo elektrických výbojov;
• precitlivenosť prstov;
• pocit popálenia špičiek prstov;
• stuhnutosť prstov;
• pocit opuchu prstov, aj keď skutočný opuch nemusí byť výrazný.

Mravenčenie a brnenie sa často vyskytujú najmä v pokoji, v noci alebo vtedy, keď dlhší čas držíme ruku v jednej polohe, napríklad pri riadení automobilu, bicyklovaní, držaní sa v MHD alebo čítaní novín.

Mnohí ľudia opisujú, že ich v noci zobudí nepríjemné tŕpnutie alebo necitlivosť a potrebujú ruku „pretriasť“, aby sa im uľavilo. Ráno po rozcvičení môže mravenčenie dočasne zmiznúť.

Bolesť

Bolesť môžete pociťovať v oblasti palca, ukazováka, prostredníka a časti prstov. Môže byť pálivá, ostrá, pulzujúca alebo vystreľujúca.

Bolesť môže postupovať do predlaktia, lakťa, celej paže, ramena alebo až do krčnej chrbtice. Intenzívnejšia býva pri činnostiach, ktoré vyžadujú opakované pohyby rúk a zápästia.

Motorické a funkčné príznaky

• slabosť palca;
• zníženie sily úchopu;
• vypadávanie predmetov z ruky;
• zhoršená koordinácia pohybov;
• zníženie obratnosti prstov;
• problémy so zapínaním gombíkov;
• ťažkosti pri uchopení drobných predmetov;
• problémy pri zaťatí ruky v päsť;
• oslabenie a atrofia svalov v oblasti thenaru.

V bežnom živote sa to často prejaví tým, že človek nezvláda úkony, ktoré predtým neriešil: uchopiť a udržať predmety, vykonávať jemnú prácu prstami alebo zvládať opakované úchopy pri domácich činnostiach.

Zmeny kože a opuch

Pri CTS sa môže pozorovať opuch zápästia, začervenanie, zmena sfarbenia a teploty kože v oblasti dlane alebo záchvaty blednutia prstov. V ojedinelých prípadoch môže zápästie až sfialovieť, čo súvisí s narušením funkcie vegetatívnych vlákien nervu.

Takéto prejavy si vyžadujú odborné posúdenie, pretože nemusia byť typické iba pre syndróm karpálneho tunela.

Stupne postihnutia stredového nervu

V dôsledku kompresie na nerv najskôr dôjde k postihnutiu najsilnejších senzitívnych vlákien nervu, takže dominujú senzitívne príznaky. Pri pretrvávaní tlaku môže dôjsť až k prerušeniu axónov.

Fáza 1: znecitlivenie alebo brnenie

Klasickým príznakom syndrómu karpálneho tunela je brnenie prstov alebo mravenčenie. Ťažkosti sa môžu objavovať najmä v noci alebo po dlhšom držaní zápästia v jednej polohe.

Fáza 2: bolesť, ktorá prebúdza v noci

Príznaky syndrómu karpálneho tunela majú tendenciu sa zhoršovať, keď spíte, pretože počas zmien polôh v spánku si zápästie môžete priľahnúť alebo urobiť iný bolestivý pohyb.

Fáza 3: pretrvávajúca bolesť, slabosť a porucha citlivosti

S narastajúcou progresiou postihnutia vzniká pocit tŕpnutia nielen po námahe alebo v noci, ale aj v práci či v pokoji cez deň. Často sa k nemu pridávajú bolesti prstov a neskôr celého zápästia.

Postihnutie motorických vlákien ovládajúcich pohyb príslušnej oblasti ruky sa prejavuje úbytkom svalovej hmoty palcového valu dlane, znížením obratnosti a jemnej motoriky prstov.

Pokročilé poškodenie

Náhle alebo postupné vymiznutie bolestí a zdanlivá úprava stavu v neskorých štádiách SKT neznamená zlepšenie stavu, ale naopak môže znamenať terminálne štádium deštrukcie stredového nervu v dôsledku zániku senzitívnych nervových vlákien.

Ak sa poškodenie nervu neopraví dostatočne včas, slabosť a atrofia svalov na koreňovej časti palca môžu byť trvalou komplikáciou. To môže viesť k zníženej obratnosti postihnutých prstov.

Kedy vyhľadať lekára

Vyšetrenie má zmysel riešiť čo najskôr, najmä ak sa príznaky opakujú, budia vás v noci alebo začínate cítiť slabosť úchopu či palca.

• Mravenčenie, zhoršená citlivosť alebo bolesť trvajú dlhšie ako niekoľko týždňov.
• Príznaky sa zhoršujú a negatívne ovplyvňujú spánok alebo každodenné fungovanie.
• Bolesť vystreľuje do predlaktia, paže alebo ramena.
• Pretrváva necitlivosť prstov.
• Predmety vám vypadávajú z ruky alebo máte slabý úchop.
• Máte problémy s pohybom palca alebo s jemnou motorikou.
• Ťažkosti vznikli po úraze, opuchu alebo zápale zápästia.

V prípade rýchleho zhoršovania je vhodné neodkladať návštevu odborníka: neurológ alebo ortopéd môže vyšetrenie urýchliť.

Ako prebieha diagnostika karpálneho tunela

Diagnóza SKT pozostáva z lekárskeho pohovoru s pacientom, skúmania anamnézy a popisu syndrómov, intenzity bolesti, pracovnej rutiny a používania rúk pri každodennej pracovnej činnosti.

Diagnostika sa neopiera o jediný príznak alebo jeden test. Lekár kombinuje údaje z rozhovoru, fyzikálneho vyšetrenia a podľa potreby z elektrofyziologických či zobrazovacích vyšetrení.

1. Rozhovor a osobná anamnéza

Lekár sa bude pýtať najmä na to, ktoré prsty sú postihnuté, či sa ťažkosti zhoršujú v noci, ako dlho trvajú, či sa postupne zhoršujú, aký typ práce a záťaže ruky máte, či ste mali úraz zápästia a či máte pridružené ochorenia.

Dôležité je uviesť aj opakované pracovné pohyby, silové úchopy, používanie vibračných nástrojov, dlhodobú prácu s počítačom, tehotenstvo, ochorenia štítnej žľazy, cukrovku, artritídu a užívané lieky.

2. Fyzikálne vyšetrenie ruky a zápästia

Nasleduje fyzické vyšetrenie zápästia, rúk a prstov, aby sa zistila slabosť svalov, znížená citlivosť alebo bolesť pri určitých pohyboch a tlaku na zápästie.

Lekár kontroluje citlivosť v oblasti zásobovanej stredovým nervom, silu úchopu, silu palca, jemnú motoriku, rozsah pohybu zápästia a prípadné zmeny svalov v oblasti thenaru.

Pri vyšetrení sa hodnotí aj to, či sú príznaky obmedzené na typickú oblasť stredového nervu. Ak sú výrazne postihnuté aj iné prsty alebo celá ruka, lekár musí zvážiť aj ďalšie príčiny ťažkostí.

3. Phalenov test

Pri Phalenovom teste sa zápästie na krátky čas ohne. Ak sa pri tom objaví alebo zosilní mravenčenie či tŕpnutie v prstoch, ktoré bývajú postihnuté najčastejšie, nález podporuje podozrenie na útlak stredového nervu.

Jednou z používaných polôh je pritlačenie chrbtov rúk k sebe s prstami smerujúcimi nadol a s predlaktiami rovnobežnými so zemou. Ak sa objaví brnenie, mravenčenie alebo pálčivá bolesť, výsledok môže podporovať podozrenie na syndróm karpálneho tunela.

Phalenov test sa opisuje ako trvalá flexia zápästia na konci rozsahu po dobu najmenej 60 sekúnd, ktorá sa považuje za pozitívnu, ak sa príznaky ruky opakujú.

4. Tinelov príznak

Tinelov test je založený na jemnom poklepe v oblasti karpálneho tunela. Pozitívny býva vtedy, keď poklep vyvolá brnenie alebo vystreľujúci pocit do prstov.

Pri vyšetrení sa používa aj poklep neurologickým kladivkom, ktorý vyvoláva krátky bolestivý vnem v senzitívnej oblasti stredového nervu.

Tinelov príznak je reprodukcia bolesti alebo príznakov po troch poklepaniach terapeuta na karpálny tunel.

5. Ďalšie klinické testy

• test kompresie karpu;
• Flick Sign test;
• test elevácie rúk;
• provokačné manévre pri napodobňovaní písania na klávesnici alebo pohybov s počítačovou myšou;
• vyšetrenie krčnej chrbtice a nervových koreňov;
• hodnotenie sily úchopu a sily kliešťového úchopu;
• vyšetrenie rozsahu pohybu a funkcie ruky pri každodenných činnostiach.

6. Elektromyografia a vyšetrenie vedenia nervom

Elektrofyziologická technika, ako elektromyografia (EMG), môže byť vykonaná na potvrdenie diagnózy. Cieľom vyšetrenia je meranie rýchlosti vedenia nervového vzruchu v oblasti nervu a preukázanie spomalenia vedenia senzitívnymi a motorickými vláknami cez oblasť zápästia.

Spomalenie vedenia je dôsledkom postihnutia myelínovej pošvy nervových vlákien. Odchýlka je v priamej úmere k stupňu postihnutia nervu.

EMG zároveň pomáha odlíšiť postihnutie nervových vlákien v iných úrovniach, napríklad na predlaktí, a môže určiť závažnosť ochorenia.

Štúdie nervového vedenia zostávajú diagnostickým štandardom vďaka svojej schopnosti odhaliť rozdiel medzi axonálnou a demyelinizačnou patológiou.

7. Ultrazvuk zápästia

Ultrazvuk prináša informácie o stave samotného stredového nervu aj o okolitých štruktúrach v karpálnom tuneli, napríklad o stave tukového vankúša či šliach.

Ultrazvuk môže niekedy viesť k priamemu zisteniu príčiny syndrómu karpálneho tunela, ak je napríklad spôsobený zapálenými puzdrami šliach blokujúcimi priestor kanála.

Ultrazvukom možno zistiť prierez nervu, čo je spoľahlivé objektívne meradlo ochorenia. V porovnaní s magnetickou rezonanciou má vynikajúcu vizualizáciu nervov, ale je silne závislá od operatéra.

8. Röntgenové vyšetrenie

Niekedy je potrebné urobiť röntgenové alebo ultrazvukové vyšetrenie a krvné testy na vylúčenie iných príčin bolesti a nepohodlia v ruke a zápästí.

Röntgenové vyšetrenie môže pomôcť odhaliť iné ochorenia, ktoré sa môžu prejavovať podobne ako syndróm karpálneho tunela. Dokáže stanoviť rozmer kostenej časti karpálneho kanála, ale nevie odlíšiť jednotlivé štruktúry vo vnútri.

9. Magnetická rezonancia

V posledných rokoch sa do diagnostiky čoraz viac zapája magnetická rezonancia, pretože je užitočná pri zisťovaní koexistujúcich patológií, vzorcov svalovej denervácie a postihnutia nervových koreňov.

Pokiaľ ide konkrétne o karpálny tunel, MRI má štyri diagnostické znaky: zvýšená intenzita signálu stredového nervu, zvýšená veľkosť stredného nervu na úrovni pisiformu, volárne vyklenutie flexorového retinakula a sploštenie stredového nervu na úrovni hamatu.

10. Krvné testy

Krvné testy môžu pomôcť odhaliť alebo vylúčiť ochorenia, ktoré zvyšujú riziko syndrómu karpálneho tunela, napríklad cukrovku, poruchy štítnej žľazy alebo zápalové ochorenia.

11. Diagnostická blokáda nervu

Diagnostická blokáda nervu lokálnym anestetikom je pomerne často používaný postup. Vymiznutie všetkých, prípadne len určitých príznakov po obstreku hovorí v prospech diagnózy SKT.

Blokáda musí byť vykonaná technicky správne, pretože nedodržanie techniky môže spôsobiť poškodenie stredového nervu. Zvyčajne je spojená aj s terapeutickým podaním kortikoidu.

Odlíšenie karpálneho tunela od iných ochorení

Syndróm karpálneho tunela sa môže javiť podobne ako radikulopatia v distribúcii krčných nervových koreňov C6 a C7. Rozlišujúcim faktorom je provokačné vyšetrenie krčnej chrbtice v porovnaní s testami na CTS.

Preto je dôležité odlíšiť poškodenie nervu v zápästí od problému vychádzajúceho z krčnej chrbtice alebo z inej časti hornej končatiny.

• Pri syndróme karpálneho tunela sú typické príznaky v palci, ukazováku, prostredníku a priľahlej polovici prstenníka.
• Pri cervikálnej radikulopatii sa príznaky môžu meniť pri pohyboch krku a sledovať distribúciu konkrétneho nervového koreňa.
• Pri syndróme hrudného vývodu sa ťažkosti môžu prejavovať najmä na ulnárnej strane predlaktia a ruky.
• Necitlivosť celej ruky nie je typickým prejavom izolovaného syndrómu karpálneho tunela.
• Strata citlivosti eminencie thenaru alebo celej dlane nie je bežným príznakom syndrómu karpálneho tunela.
• Výrazné postihnutie iných prstov môže naznačovať poškodenie iného nervu alebo problém mimo karpálneho tunela.

Ďalším užitočným vyšetrovacím nástrojom je palpácia, pri ktorej je potrebné prehmatať krčnú chrbticu a stredový nerv pozdĺž celého ramena a ruky, pričom sa zameriavate najmä na vyššie uvedené potenciálne miesta uviaznutia.

Nezabudnite na užitočnosť testov AROM a PROM, neurologického vyšetrenia, neurodynamického vyšetrenia a špeciálnych testov na cervikálnu radikulopatiu, syndróm hrudného vývodu a syndróm karpálneho tunela.

Čo nasleduje po potvrdení diagnózy

Liečba karpálneho tunela vždy závisí od toho, aké výrazné sú príznaky a ako dlho trvajú. U väčšiny pacientov sa začína so šetrnými, takzvanými konzervatívnymi postupmi.

Vhodný postup závisí od výsledku klinického vyšetrenia, EMG, prípadne zobrazovacích vyšetrení, od prítomnosti svalovej slabosti a od toho, či je nerv poškodený mierne alebo pokročilo.

Konzervatívne postupy

• odľahčenie ruky a úprava záťaže;
• dočasné obmedzenie činností, ktoré zhoršujú príznaky;
• ortéza alebo dlaha, najmä počas spánku;
• rehabilitácia a cielená fyzioterapia;
• lieky na zmiernenie bolesti a zápalu podľa zdravotného stavu;
• pri výraznom zápale kortikoidová injekcia pod kontrolou odborníka.

Ortéza na zápästie. Nosenie ľahkej podpornej dlahy, hlavne v noci, pomáha udržať zápästie v neutrálnej polohe a znižuje tlak na nerv.

Rehabilitácia a fyzioterapia. Cvičenie pre uvoľnenie zápästia, pretiahnutie šliach a posilnenie svalov predlaktia môže významne pomôcť.

Ak je v zápästí prítomný výrazný zápal alebo opuch, môže lekár zvážiť injekčné podanie kortikoidu. Tento postup môže priniesť rýchlu úľavu, ale používa sa uvážlivo a vždy pod kontrolou odborníka.

Kedy sa zvažuje operácia

Operácia prichádza do úvahy hlavne vtedy, keď konzervatívna liečba nezaberá, problémy trvajú dlho, dochádza k oslabeniu úchopu alebo je preukázané poškodenie nervu.

Zákrok spočíva v uvoľnení väzivového pruhu, ktorý nerv utláča. Existujú dve možnosti operácie, jednou je klasická operácia a druhou endoskopický zákrok.

Operácia by sa nemala dlho odkladať. Efekt operácie sa totiž pri niekoľkomesačnom odklade prudko znižuje, hlavne pri známkach postupujúceho poškodzovania nervu.

Pri chirurgickom zákroku operatér nareže priečny zápästný väz, a tým sa uvoľnia štruktúry pod ním, a najmä tlak na stredový nerv. Celé to trvá približne 30 minút a zákrok typicky prebieha ambulantne.

Endoskopický zákrok trvá kratšie a je sprevádzaný menšími pooperačnými bolesťami. Vzhľadom na menšiu možnosť kontroly krvácania je ale zaťažený väčším počtom pooperačných komplikácií v zmysle krvného výronu v mieste operačného zásahu.

Úľava od príznakov sa často dostaví v priebehu dní, no návrat sily je individuálny: zotavenie môže trvať približne 4 až 6 týždňov, pričom úchop sa môže zlepšovať ešte niekoľko mesiacov.

Čo možno robiť do vyšetrenia

Domáce opatrenia majú najväčší zmysel ako doplnok k liečbe nastavenej lekárom - najmä na zníženie dráždenia nervu v každodennom režime.

• dočasne obmedziť činnosti, ktoré zhoršujú príznaky;
• vyhnúť sa dlhým opakovaným úchopom, vibráciám a nevhodnej polohe zápästia;
• pri akútnom podráždení krátkodobo chladiť zápästie;
• udržiavať zápästie v neutrálnej polohe;
• zvážiť nočnú ortézu po konzultácii s odborníkom;
• zaradiť šetrné rozhýbanie prstov a zápästia, ak prináša úľavu.

Ak sa príznaky zhoršujú, cviky radšej nerobte „naslepo“ a riešte to odborne s fyzioterapeutom.

Prevencia pred zhoršením ťažkostí

Pri práci s počítačom pomáha najmä udržiavať zápästie v čo najneutrálnejšej polohe, nastaviť myš a klávesnicu tak, aby ste sa „nelámali“ v zápästí, a pravidelne striedať polohy rúk.

Uistite sa, že váš stôl je v správnej výške, aby ste si naň mohli pohodlne oprieť predlaktia a zároveň ich pri písaní mohli držať zdvihnuté nad klávesnicou. Klávesnica a myš od počítača by mali byť umiestnené tak, aby pri písaní vaše ramená zostali uvoľnené a zápästie v neutrálnej polohe.

Počas práce si robte pravidelné prestávky, aby si vaše zápästie mohlo oddýchnuť. Ideálne každých 20 - 30 minút natiahnite zápästie a prsty, čo pomôže s prekrvením a uvoľnením tejto oblasti.

Pri manuálnej práci je dôležité sledovať opakované pohyby a vibrácie. Pomáha striedanie činností, prestávky a šetrnejšia technika úchopu.

Najväčší rozdiel robia malé návyky: krátke mikropauzy počas dňa, uvoľnenie prstov a zápästia a zníženie „tichej“ záťaže, teda dlhého držania jednej polohy.

Prevencia nie je o jednej dokonalej technike, ale o tom, aby sa zápästie nedostávalo do dlhodobého preťaženia.

tags: #karpalny #tunel #diagnostika