Samotná diagnóza syndrómu karpálneho tunela na oboch rukách automaticky neznamená nárok na invalidný dôchodok. Pri posudzovaní sa hodnotí najmä to, do akej miery dlhodobé poškodenie nervov obmedzuje pracovnú schopnosť, bežné fungovanie a možnosť vykonávať primeranú zárobkovú činnosť.
Ak máte pretrvávajúce tŕpnutie, bolesť, stratu citlivosti alebo slabosť v oboch rukách, rozhodujúce sú odborné lekárske nálezy, výsledok elektromyografického vyšetrenia (EMG), funkčný stav rúk a celkový zdravotný stav. Neliečený syndróm karpálneho tunela môže viesť k trvalému zhoršeniu funkcie ruky, najmä k strate citlivosti a sily.
Čo je syndróm karpálneho tunela
Možno vás to prekvapí, ale karpálne tunely má každý z nás. Ide totiž o úzky tunel v zápästí, ktorým prechádza stredový nerv (nervus medianus) a tiež šľachy zodpovedné za pohyb prstov.
Syndróm karpálneho tunela je neurologický stav, ktorý vzniká tlakom na nerv medianus v oblasti zápästia, čo vedie k brneniu, necitlivosti a bolesti v ruke a prstoch. Karpálny kanál je tvorený kosťami zápästia a väzivom. V ňom prebiehajú šľachy ohýbačov prstov a stredový nerv.
Problémy nastávajú, keď dôjde k opuchu týchto šliach. Potom totiž začnú tlačiť na stredový nerv, čo sa môže prejaviť už spomínanou zhoršenou citlivosťou v prstoch, mravčením alebo bolesťou v prstoch.
Syndróm karpálneho kanála je poškodenie nervus medianus (stredový nerv) v karpálnom kanáli. Častejšie je postihnutá dominantná ruka, ale prejavy sa môžu objavovať na jednej, ale aj na oboch rukách.
Kedy môže súvisieť karpálny tunel s invalidným dôchodkom
Pri rozhodovaní o invalidnom dôchodku nie je podstatný iba názov diagnózy ani samotná skutočnosť, že je postihnutá jedna alebo obe ruky. Dôležité je, aké trvalé následky ochorenie spôsobuje a do akej miery znižuje schopnosť pracovať.
Pri obojstrannom syndróme karpálneho tunela môže byť významné najmä to, či ide o dlhodobé poškodenie oboch stredových nervov, či sa znížila sila úchopu, či došlo k úbytku svalstva dlane, strate citlivosti alebo obmedzeniu jemnej motoriky.
Posudzujú sa aj praktické dôsledky zdravotného stavu. Syndróm karpálneho tunela môže spôsobiť problémy s uchopením predmetov, čo ovplyvňuje každodenné činnosti ako je písanie, držanie predmetov alebo zapínanie gombíkov. Slabosť a necitlivosť v ruke môžu spôsobiť, že pacient má problémy udržať pevný úchop alebo vykonávať jemné pohyby prstov.
Samotné percentuálne hodnotenie alebo konečné rozhodnutie nemožno určiť iba podľa opisu príznakov. Lekár vykoná dôkladné vyšetrenie a vyhodnotí vhodnosť jednotlivých liečebných možností v závislosti na vašich individuálnych potrebách a stave syndrómu karpálneho tunela.
Príznaky obojstranného karpálneho tunela
Syndróm karpálneho tunela môže začať nenápadne napríklad ľahkým brnením a zhoršenou citlivosťou v prstoch a dlaniach. Časom sa potom príznaky u väčšiny ľudí zhoršujú.
Brnenie a znecitlivenie prstov pacienti často opisujú ako "mravčenie" alebo ako pocit, ako by sa prsty "zaspali". Postihuje najmä palce, ukazovák, prostredník a čiastočne prstenník.
Mravčenie, tŕpnutie, zhoršená citlivosť v prstoch sa najčastejšie vyskytuje v palci, ukazováku a prostredníku, niekedy aj na dlani. Brnenie sa často zhoršuje v noci a môže vás prebudiť aj zo spánku.
Mnoho pacientov so syndrómom karpálneho tunela hlási zhoršenie príznakov v noci. Počas spánku dochádza k opuchu mäkkých tkanív, čo zhoršuje stlačenie nervu a príznaky syndrómu.
Bolesť sa objavuje v oblasti zápästia a dlane, ale môže sa tiež šíriť po celej ruke až k ramenu. Bolesť môže vystreľovať do ruky až ramena a intenzívnejšia je pri činnostiach, ktoré vyžadujú opakované pohyby rúk a zápästia.
Bežná je tiež slabosť v ruke a problémy s uchopením predmetov. Môže sa stávať, že vám veci začnú vypadávať z ruky.
V pokročilých prípadoch syndrómu karpálneho tunela dochádza aj k trvalému úbytku citlivosti v postihnutej ruke. Pacient necíti dotyk, teplotu alebo bolesť, môže mať problémy rozpoznať horúce a studené predmety alebo sa zraní bez toho, aby si to všimol.
Svalstvo dlane na postihnutej ruke atrofuje, znižuje sa sila úchopu. Dochádza k záchvatom zbelenia prstov.
Príčiny a rizikové faktory
Tento syndróm môže byť spôsobený opakovanými pohybmi rúk, zraneniami, genetickou predispozíciou alebo hormonálnymi zmenami. Za opuchom šliach a tlakom na stredový nerv môže stáť hneď niekoľko príčin.
- Opakované pohyby: Dlhodobé vykonávanie rovnakých pohybov ruky a zápästia, ako je písanie na klávesnici, používanie počítačovej myši alebo hranie na hudobné nástroje.
- Zranenie: Zlomeniny a iné zranenia zápästia.
- Ochorenie: Cukrovka (diabetes mellitus), artritída, zápal šliach a ďalšie ochorenia pohybového aparátu, štítnej žľazy alebo nervového systému.
- Tehotenstvo a menopauza: Vplyv hormonálnych zmien počas tehotenstva alebo menopauzy.
- Dedičnosť: Napríklad vrodený zúžený karpálny tunel.
Syndróm karpálneho kanála sa vyskytuje najčastejšie pri pracovných činnostiach, ktoré vyžadujú opakované ohýbanie zápästia pri vynakladaní sily, čo vedie k dráždeniu pošiev šliach vnútri karpálneho kanála.
V postihnutej oblasti sa zhoršuje prekrvenie a vzniká opuch. Ak je preťažovanie tkanív rýchlejšie než ich regenerácia, vznikajú mikrotraumy, ktorých rozsah sa pri ďalšej záťaži zväčšuje.
Pracovné faktory
- opakovaná činnosť, vnútené tempo stereotypnej práce (málo času na obnovu funkcie),
- zvýšené svalové napätie,
- silné a dlhšie trvajúce uchopenie predmetu rukami (oslabenie krvného zásobenia),
- nepriaznivé polohy rúk (ohnutie dlane do maximálnych polôh),
- práca s rukami nad hlavou (zhoršené zásobenie krvou),
- držanie vibrujúceho nástroja (zúženie ciev poškodenie nervových vláken),
- expozícia chladu (zhoršené zásobenie krvou, pokles citlivosti hmatu a tým spôsobené silnejšie zvieranie rúk).
Medzi príklady výskytu patria ľudia pracujúci s náradím, ktoré využíva presnú motoriku, práca s nožnicami, práca s motorovou pílou, alebo vibračným kladivom, práca na počítači a s myšou, hudobníci na strunové nástroje.
Pri práci či hraní hier na počítači dochádza k opakovaným pohybom pri používaní myši a klávesnice. To môže viesť k preťaženiu v oblasti zápästia a opuchu šliach v karpálnom tuneli.
Pri manuálnej práci s náradím, vibračnými nástrojmi alebo pri výrobnej linke tiež často dochádza k opakovaným pohybom v zápästí. Najmä golfisti, tenisti a ďalší raketoví športovci kladú na zápästie veľkú záťaž, čo sa môže prejaviť preťažením aj zápalom šliach v tejto oblasti.
Diagnostika
To, že ide o syndróm karpálneho tunela (skratka SKT) musí potvrdiť lekár na základe vyšetrenia. Diagnóza syndrómu karpálneho tunela zvyčajne zahŕňa fyzické vyšetrenie ruky a zápästia, spolu s podrobným rozhovorom o vašej histórii príznakov a lekárskej anamnéze.
Prvým krokom je návšteva praktického lekára, ktorý môže vykonať základné vyšetrenie a podľa zváženia vás pošle k ortopédovi, neurológovi, prípadne inému špecialistovi.
Vyšetrovacie metódy
- Osobná a rodinná anamnéza: História ochorení a užívanie liekov, bližší popis príznakov.
- Fyzikálne vyšetrenie: Napríklad Phalenov alebo Tinelov test, pri ktorých sa preveruje neuromotorická funkcia ruky.
- Elektromyografia: Elektromyografia (EMG, meranie elektrickej aktivity svalov) môže posúdiť vedenie nervového signálu a rozsah poškodenia nervu.
- Zobrazovacie metódy: Ultrasonografia (UZ) alebo röntgen (RTG).
Tieto vyšetrenia slúžia aj na vylúčenie iných príčin ťažkostí (artritída). Pri obojstranných ťažkostiach je dôležité, aby boli vyšetrené obe ruky a aby lekár posúdil rozdiel v citlivosti, sile a motorike.
Aké lekárske nálezy sú dôležité pri posudzovaní pracovnej schopnosti
Pri hodnotení dlhodobého zdravotného stavu sú významné najmä objektívne výsledky vyšetrení a konkrétny opis funkčných obmedzení. Nestačí uviesť iba to, že ruka bolí alebo tŕpne; dôležité je popísať, čo človek pre zdravotné ťažkosti nedokáže alebo zvláda iba s výraznými problémami.
- výsledok EMG a rozsah poškodenia stredového nervu,
- údaje o postihnutí pravej, ľavej alebo oboch rúk,
- znížená sila úchopu a vypadávanie predmetov z ruky,
- úbytok svalstva v oblasti dlane,
- trvalá strata alebo výrazné zhoršenie citlivosti,
- obmedzenie jemnej motoriky,
- bolesť a jej vplyv na spánok a každodenné činnosti,
- výsledok liečby a prípadnej operácie,
- obmedzenia pri doterajšej práci a pri iných primeraných pracovných činnostiach.
V pokročilých prípadoch býva bolesť natoľko intenzívna, že obmedzuje každodenné aktivity a zhoršuje kvalitu života. Strata citlivosti a zhoršená motorika v ruke sú často spôsobené poškodením nervov.
Kedy vyhľadať lekára
Ak máte podozrenie na syndróm karpálneho tunela, je dôležité vedieť, kedy vyhľadať lekára. Ten zaistí komplexnú diagnostiku a pomôže s riešením tohto problému.
Včasná diagnostika môže zabrániť trvalému poškodeniu funkcie ruky. Za varovné signály treba považovať najmä:
- Pretrvávajúce príznaky: Mravčenie, zhoršená citlivosť alebo bolesť, ktorá trvá dlhšie ako niekoľko týždňov.
- Zhoršujúce sa príznaky: Symptómy sa zhoršujú, ovplyvňujú negatívne spánok alebo každodenné fungovanie.
- Bolesť vystreľujúca do predlaktia alebo ramena: Bolesť nie je len v mieste karpálneho tunela a ruky, ale vystreľuje do celej hornej končatiny.
- Strata citlivosti a zhoršená motorika v ruke: Necitlivosť v prstoch, problémy s pohybom prstov a uchopovaním predmetov.
Liečba a jej význam pre funkciu oboch rúk
Liečba syndrómu karpálneho tunela závisí od závažnosti príznakov a individuálnych potrebách každého pacienta. Vždy záleží od dĺžky trvania a závažnosti príznakov, celkovom zdravotnom stave a ďalších faktoroch.
Konzervatívna liečba
Konzervatívna liečba syndrómu karpálneho tunela je často prvou voľbou pri miernych a stredne ťažkých prípadoch tohto stavu. Zahŕňa užívanie zápästnej ortézy počas spánku, čo udrží zápästie v neutrálnej polohe a zníži tlak na nervy.
Odpočinok a ergonomické úpravy znamenajú obmedzenie alebo úplné vynechanie aktivít, ktoré vedú k zhoršeniu príznakov. Ďalej úprava pracovného prostredia s cieľom minimalizovať záťaž na zápästie a predlaktia.
Fyzioterapia je ďalším dôležitým prvkom konzervatívnej liečby, kde sú pacientom predpísané špecifické cvičenia zamerané na posilňovanie a pretiahnutie svalov ruky a zápästia, čo uvoľní tlak na nervy a zníži bolesť.
Liečba môže zahŕňať nesteroidné protizápalové lieky (NSAID), kortikosteroidné injekcie, ultrazvuk, laser, magnetoterapiu, rázovú vlnu a iné metódy.
Injekčná terapia
Injekčná terapia je ďalšou možnosťou liečby syndrómu karpálneho tunela, najmä pre pacientov s vyšším stupňom bolesti a zápalu. Táto terapia zahŕňa podanie kortikosteroidnej injekcie priamo do karpálneho tunela, čo podľa výskumov znižuje zápal a tlak na nervy, a tak dochádza k zmierneniu bolesti a brnenia.
Kortikosteroidy majú protizápalové vlastnosti a môžu poskytnúť úľavu od príznakov po dobu niekoľkých týždňov až mesiacov. Injekcie sa zvyčajne vykonávajú ambulantne, ale nie sú dlhodobým riešením.
Steroidový obstrek je možný, ale pri opakovanej aplikácii môže dochádzať k atrofii tkanív. Analgetický obstrek môže zmierniť bolesť.
Chirurgická liečba
V prípadoch, keď konzervatívna liečba neprináša dostatočnú úľavu, alebo ak sú príznaky syndrómu karpálneho tunela už pokročilé, lekári zvážia a ponúknu chirurgickú liečbu.
Operácia sa nazýva karpálna tunelová dekompresia a vykonáva sa na odstránenie tlaku na nervy v karpálnom tuneli. Pri chirurgickom zákroku operatér nareže priečny zápästný väz, a tým sa uvoľnia štruktúry pod ním, a najmä tlak na stredový nerv.
Rana približne v dĺžke 3 cm je potom uzavretá stehmi a ruka obviazaná. Celé to trvá približne 30 minút a zákrok typicky prebieha ambulantne.
Syndróm karpálneho tunela sa niekedy rieši aj endoskopickou operáciou. Pri nej chirurg vykoná dva malé rezy, do jedného zavedie kameru a pomocou nej potom môže vidieť vnútorné štruktúry karpálneho tunela na monitore.
Úľava prichádza spravidla hneď pár dní po operácii. Pri obojstrannom postihnutí lekár určí ďalší postup podľa rozsahu poškodenia a funkcie jednotlivých rúk.
Rekonvalescencia
Po operácii sa objavuje bolesť a opuch v oblasti rany. Úľavu potom okrem liekov môže prinášať ľadovanie, a to napríklad vychladeným gélovým vreckom.
Približne po 14 dňoch sa odstraňujú stehy a v tom čase tiež začína pozvoľný návrat k ľahkým aktivitám. Úplné uzdravenie a návrat aj k náročnejším činnostiam a športu môže trvať 4 - 6 týždňov.
Rekonvalescencia po endoskopickej operácii je spravidla menej bolestivá a kratšia. Úplné uzdravenie môže trvať 2 - 4 týždne.
Syndróm karpálneho tunela ako pracovné ochorenie
Syndróm karpálneho kanála je najčastejšie ochorenie podpornopohybového systému zapríčinené pracovnou činnosťou. Vyskytuje sa najmä pri dlhodobom opakovanom zaťažení, silnom uchopení, práci s vibrujúcimi nástrojmi a pri nepriaznivej polohe zápästia.
Na Slovensku sa podľa hodnotenia zdravotných rizík rozdeľujú práce do štyroch kategórií. O zaradení práce do rizikovej tretej kategórie (a štvrtej) kategórie rozhoduje príslušný orgán verejného zdravotníctva.
Robieva to na základe návrhu zamestnávateľa alebo aj z vlastného podnetu. Pri zaraďovaní pracovísk do týchto kategórií dochádza k chybám.
Syndróm sa podľa odborníka často vyskytuje u ľudí, vykonávajúcich prácu zaradenú do 2. kategórie rizikovosti, kde nie je predpoklad poškodenia zdravia. Mnoho pracovísk z 2. kategórie by ale podľa jeho slov patrilo skôr do 3. kategórie, kde je zdravie zamestnancov ohrozené.
Títo zamestnanci nedostávajú informácie, ktoré vedú k zníženiu rizika a nie sú vykonávané periodické lekárske prehliadky, pri ktorých sa dajú odhaliť začínajúce príznaky ochorenia.
Čo ukazuje príbeh dlhodobého zanedbania
Prvé príznaky syndrómu karpálneho tunela môžu byť mierne, ale postupne sa môžu zhoršovať a ovplyvniť vašu schopnosť vykonávať bežné každodenné aktivity.
„Ja som praváčka a začalo to to tŕpnutím prstov tejto ruky - palca, ukazováka a prostredníka. Aj keď som mala ruku v pokoji, najmä v noci. Budilo ma to. Vravím si, preboha, čo to je? Chrbtica? To som si myslela asi dva-tri roky,“ opisuje začiatok svojich problémov.
Liečba dlhodobo nezaberala, tak sa až po rokoch dostala k neurologičke. Vtedy už mávala ruku, akoby ju vybrala z mrazničky, často dostávala do nej kŕče.
Špecialista syndróm potvrdil odborným vyšetrením a ochorenie bolo v druhom štádiu. Pacientka však s operáciou ešte rok čakala.
Po operácii lekár povedal, aby si ruku šetrila, lebo problémy sa môžu vrátiť. V práci ich však často žiadali, aby robili aj nadčasy.
Prácu hľadala polroka, napokon to vzdala a podala žiadosť o polovičný invalidný dôchodok. Paradoxne ho dostala na diagnózu depresia, karpálny tunel zavážil iba 5 percentami.
Príbeh ukazuje, že pri posudzovaní nemusí byť rozhodujúca iba diagnóza karpálneho tunela. Význam môže mať aj iné ochorenie, psychické následky, celkový zdravotný stav a konkrétne obmedzenia, ktoré spolu ovplyvňujú schopnosť pracovať.
Prevencia a ochrana rúk
Prevencia syndrómu karpálneho tunela zahŕňa opatrenia na minimalizáciu rizikových faktorov, ako sú opakované pohyby rúk a dlhodobé držanie ruky v rovnakej polohe. Dôležitá je aj ergonomická úprava pracovného prostredia a pravidelné pauzy pri práci, aby sa zabránilo preťaženiu ruky a zápästia.
Uistite sa, že váš stôl je v správnej výške, aby ste si naň mohli pohodlne oprieť predlaktia a zároveň ich pri písaní mohli držať zdvihnuté nad klávesnicou. Klávesnica a myš od počítača by mali byť umiestnené tak, aby pri písaní vaše ramená zostali uvoľnené a zápästie v neutrálnej polohe.
Zároveň je vhodné používať ergonomickú klávesnicu a myš, ktoré podporujú neutrálnu pozíciu zápästia. To znamená, že by nemalo byť vytočené ani na jednu stranu.
Rizikové sú najmä pohyby, pri ktorých dochádza k ohýbaniu a krúteniu zápästia po dlhšiu dobu. Pokiaľ sa tomu nemôžete v rámci práce a ďalších každodenných aktivít úplne vyhnúť, zaraďujte pauzy, meňte pravidelne ruky a čas strávený touto činnosťou zvyšujte postupne.
Počas práce si robte pravidelné prestávky, aby si vaše zápästie mohlo oddýchnuť. Ideálne každých 20 - 30 minút natiahnite zápästie a prsty, čo pomôže s prekrvením a uvoľnením tejto oblasti.
Pri pracovných úkonoch je dôležité správne držanie zápästia, aby s ním človek nešiel do krajných polôh. Treba sa vyhýbať práci v chlade a snažiť sa odstrániť zdroje neprimeranej fyzickej záťaže technickými a organizačnými opatreniami.
Pomôže aj úprava nástrojov, aby bolo umožnené pohodlné držanie, či ergonomické usporiadanie pracoviska. Dobrým krokom je striedanie pracovných činností a rotácia pracovníkov v nich.
Cvičenia a uvoľnenie
Predpažte, vytvorte päsť a potom roztvorte dlane s maximálnym natiahnutím prstov do strán. Zostaňte v predpažení a aspoň 10-krát vystriedajte päsť a roztvorenie dlane.
Postavte sa alebo zostaňte sedieť a predpažte. Najprv ohnite zápästie dlaňami k telu a potom ich pretočte vpred, aby prsty smerovali nahor, ako by ste ukazovali „STOP“.
Pre ešte väčšie natiahnutie zatlačte jednou rukou do prstov tej druhej v smere k sebe. Uchopte mäkkú gumovú loptičku do ruky, silne ju stlačte po dobu 5 sekúnd, uvoľnite a opakujte 10-krát.
Okrem naťahovania je tiež dôležité posilňovať svaly v oblasti predlaktia a zápästia. Vďaka silným svalom môžete zlepšiť stabilitu ruky a podporiť funkciu zápästia.
Pokiaľ sa vám stáva, že pri spaní ohýbate zápästie alebo sa často budíte s pocitmi mravčenia alebo necitlivosti v ruke, môžete vyskúšať bandáž. Tá vám pomôže udržať zápästie v neutrálnej polohe.
Čo si pripraviť pri posudzovaní zdravotného stavu
Pri dlhodobých ťažkostiach je užitočné mať zdokumentovaný vývoj ochorenia, výsledky vyšetrení, absolvovanú liečbu a konkrétne funkčné obmedzenia. Osobná a rodinná anamnéza zahŕňa históriu ochorení a užívanie liekov, bližší popis príznakov.
Významné sú najmä odborné nálezy neurológa, ortopéda alebo iného špecialistu, výsledok EMG, správy o fyzioterapii, údaje o ortézach, injekčnej alebo chirurgickej liečbe a dokumentácia o pretrvávaní príznakov napriek liečbe.
V opise každodenného fungovania treba uviesť, či dokážete písať, držať predmety, zapínať gombíky, vykonávať jemné pohyby prstov, prenášať predmety alebo používať nástroje. Dôležité je tiež uviesť, či sa problémy týkajú oboch rúk a či je výraznejšie postihnutá dominantná ruka.
Ak máte pretrvávajúce príznaky, zhoršujúce sa príznaky, bolesť vystreľujúcu do predlaktia alebo ramena, stratu citlivosti alebo zhoršenú motoriku v ruke, je vhodné vyhľadať lekára a nečakať, kým sa poškodenie stane trvalým.