Pre správne fungovanie mozgu je dôležitý dostatočný prívod okysličenej krvi a tým zajištění výživy pre mozog. Mozog je zásobený krvou, ktorú privádzajú dva páry tepien: aa. vertebrales a aa. carotides internae. Svojimi vetvami sú na báze mozgu prepojené do circulus arteriosus cerebri, teda Willisovho okruhu.
Cievy zásobujú mozgové tkanivo kyslíkom a živinami, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie organizmu. Zúženie ciev v mozgu spôsobuje poruchu prekrvenia a v pokročilom štádiu môže viesť k ischemickej mozgovej príhode alebo ku krvácaniu.
Úloha ciev v kardiovaskulárnej sústave
Srdcovo-cievna, odborne kardiovaskulárna sústava, zabezpečuje neustále zásobovanie všetkých častí tela krvou, čím prináša bunkám kyslík a živiny a odvádza z nich odpadové látky. Tvoria ju dve základné zložky: srdce - centrálny motorický orgán obehovej sústavy, krvné cievy - uzavretý periférny systém rúrok.
Krvné cievy predstavujú uzavretý systém rúrok, ktorými prúdi po tele krv. Vnútorný priestor, v ktorom prúdi krv, sa nazýva priesvit, čiže lumen cievy.
Stavba cievnej steny
Stena tepien a žíl sa skladá z troch vrstiev, pričom vlásočnice sú najtenšie cievy a majú len vnútornú vrstvu. Endotelová vrstva, tunica intima, je vnútorná vrstva všetkých ciev a je dokonale hladká.
Svalová vrstva, tunica media, je tvorená kruhovito a špirálovito usporiadanou hladkou svalovinou a elastickými vláknami. U tepien je táto vrstva oveľa mohutnejšia a pružnejšia ako u žíl, keďže musia odolávať vysokému tlaku krvi po jej vypudení zo srdca.
Vonkajší väzivový obal, tunica adventitia, upevňuje cievu v okolitom tkanive. Prechádzajú tadiaľto nervy inervujúce hladkú svalovinu a pri veľkých cievach tu prechádzajú aj drobné cievky, ktoré vyživujú samotnú hrubú stenu cievy, tzv. cievy ciev, vasa vasorum.
Rozdelenie krvných ciev
Cievy delíme podľa funkcie a stavby na tri skupiny:
- tepny, čiže artérie,
- žily, čiže vény,
- vlásočnice, čiže kapiláry.
Tepny
Tepny, arteriae, sú krvné cievy, ktoré vedú krv smerom zo srdca ku cieľovým tkanivám. Zväčša vedú okysličenú krv, no dôležitú výnimku tvoria pľúcne tepny, arteriae pulmonales, ktoré sa vetvia z pľúcnicového kmeňa vychádzajúceho z pravej komory srdca a vedú odkysličenú krv do pľúc.
Tepny majú pevné, hrubé steny, ktoré sú svalovité a zároveň pružné. Vďaka týmto silným stenám odolávajú vysokému tlaku, ktorý vytvára srdce. Tepny tvoria približne 20 % z celkového objemu krvného riečišťa v obehovom systéme človeka.
Najmohutnejšou tepnou tela je srdcovnica, aorta, vychádzajúca z ľavej komory. V nej prúdi krv najrýchlejšie a pod najvyšším tlakom. Tieto veľké cievy sa postupne delia na tepny menšieho prierezu, smerujúce do konkrétnych oblastí tela, až v konečnej fáze tvoria tepničky vyúsťujúce do kapilárnej siete.
Žily
Žila, véna, je krvná cieva, ktorá vedie odkysličenú krv z tkanív do srdca. Začínajú sa na venóznom konci kapilár, ktoré sa zbiehajú do venúl, teda žiliek, a tie sa spájajú do čoraz väčších žíl.
Transportovaná krv napokon vyúsťuje do pravej predsiene srdca prostredníctvom hornej a dolnej dutej žily. Žily obsahujú v každom okamihu asi 75 percent krvi celého organizmu, približne 20 percent krvi sa nachádza v tepnách a iba 5 percent vo vlásočniciach.
Niektoré žily vytvárajú na určitých miestach chlopne, ktoré zabraňujú spätnému toku krvi. Tie sa nachádzajú zväčša na dolných končatinách.
Vlásočnice
Vlásočnice, kapiláry, sú tenkostenné a jemné cievy spájajúce tepny a žily. Nemajú vytvorenú svalovú ani vonkajšiu väzivovú vrstvu.
Sú také tenké, že červené krvinky cez ne môžu prechádzať iba v rade za sebou a niekedy sa musia aj ohnúť, aby vlásočnicou prešli. V tele nie sú rovnomerne rozložené.
Na začiatku vlásočnice prestupuje tekutina obsahujúca kyslík a živiny z krvi do medzibunkového priestoru. Na konci vlásočnice sa do krvi vracia tekutina obsahujúca splodiny metabolizmu.
Prívod krvi do mozgu
Mozog je zásobený krvou dvoma hlavnými tepnovými systémami: karotickým systémom, ktorý tvoria vnútorné krčné tepny, a vertebrobazilárnym systémom, ktorý tvoria stavcové tepny a bazilárna tepna.
Arteria vertebralis je vetva podkľúčovej tepny. Po prechode krčným úsekom vydáva svalové a miechové vetvy. Jej najsilnejšou vetvou je a. cerebelli inferior posterior, ktorá zásobuje spodnú plochu mozočka.
Pravá a ľavá stavcová tepna sa spájajú na dolnom okraji Varolovho mosta a vytvárajú bazilárnu tepnu, arteria basilaris. Tá prebieha v sulcus basilaris pontis k hornému okraju Varolovho mosta, kde sa delí na dve zadné mozgové tepny.
Bazilárna tepna vydáva drobné vetvy pre predĺženú miechu, Varolov most, vnútorný zvukovod prostredníctvom a. labyrinthi a mozoček prostredníctvom aa. cerebelli inferiores anteriores a aa. cerebelli superiores.
Willisov okruh
Na báze mozgu je vytvorený tepenný okruh z konečných vetiev vnútorných krčných tepien, stavcových tepien a ich spojok. Tento okruh sa nazýva circulus arteriosus cerebri alebo Willisov okruh.
Konečné vetvy vnútornej krčnej tepny, a. cerebri anterior a a. cerebri media, sú spojené pomocou a. communicans anterior. Aa. communicantes posteriores spájajú obe aa. cerebri mediae s oboma aa. cerebri posteriores.
Tým vzniká vertebrobazilárny a karotický tepnový systém, ktorý vyrovnáva tlak a prietok krvi v oboch riečiskách.
Vnútorná krčná tepna
Arteria carotis interna sa podľa priebehu delí na štyri časti: pars cervicalis, pars petrosa, pars cavernosa a pars cerebralis.
Pars cervicalis
V oblasti sinus caroticus sa nachádza rozšírený začiatok a. carotis interna, kde sú v stenčenej stene receptory reagujúce na tlakové zmeny. A. carotis interna nevydáva na krku žiadne vetvy.
Pars petrosa
Pars petrosa prebieha cez canalis caroticus a vydáva drobné vetvy pre sliznicu stredoušnej dutiny, aa. caroticotympanicae.
Pars cavernosa
Pars cavernosa prebieha v sinus cavernosus a vydáva drobné vetvy pre hypofýzu, ganglion trigeminale a dura mater.
Pars cerebralis
Pars cerebralis sa mediálne od processus clinoideus anterior a laterálne od chiasma opticum delí na dve konečné vetvy: a. cerebri anterior a a. cerebri media.
Okrem toho vydáva a. ophthalmica, ktorá zásobuje orbitu, slznú žľazu, okohybné svaly, nosovú dutinu a očnú guľu, a a. choroidea anterior, ktorá zásobuje plexus choroideus postranných komôr.
Hlavné mozgové tepny
Predná mozgová tepna
A. cerebri anterior je konečnou vetvou a. carotis interna. Pravá a ľavá vetva sú po odstúpení spojené a. communicans anterior.
Arteria cerebri anterior zásobuje orbitálnu plochu čelného laloka, gyrus frontalis superior, gyrus praecentralis, gyrus postcentralis, gyrus cinguli a praecuneus.
Uzáver tejto tepny spôsobí druhostrannú obrnu prevažne dolných končatín, teda hemiplégiu, frontálny syndróm, demenciu, poruchy správania a poruchy chôdze alebo expresívnu poruchu reči.
Pars precommunicalis je časť tepny od jej vzniku až po a. communicans anterior. Vydáva aa. centrales anteromediales do talamu a corpus striatum, aa. striatae mediales proximales, a. supraoptica, aa. perforantes anteriores a aa. preopticae.
A. communicans anterior zásobuje chiasma opticum, hypothalamus a gyrus cingularis. Pars postcommunicalis siaha od miesta spojenia s a. communicans anterior a zahŕňa a. striata medialis distalis, a. frontobasalis medialis, a. polaris frontalis, a. callosomarginalis a a. pericallosa.
Stredná mozgová tepna
A. cerebri media je najsilnejšou vetvou a. carotis interna. Táto vetva prebieha laterálne a horizontálne k báze inzuly, pričom vydáva početné vetvy zásobujúce inzulárnu kôru, capsula extrema, claustrum a capsula externa.
Na konvexite hemisféry zásobuje gyrus frontalis medius et inferior, väčšinu gyrus praecentralis a postcentralis, temenný lalok, prednú časť záhlavného laloka, gyrus temporalis superior a medius a temporálny pól.
Uzáver cievy spôsobí kontralaterálnu hemiplégiu postihujúcu horné končatiny a mimické svalstvo a druhostrannú poruchu čitia.
Pars sphenoidalis prebieha medzi circulus arteriosus cerebri a kôrou inzuly a vydáva aa. centrales anterolaterales, a. polaris temporalis a a. temporalis anterior.
Pars insularis leží na povrchu inzuly a vydáva aa. insulares. Rami terminales inferiores predstavujú koncový úsek a. cerebri media na povrchu čelného, temenného a spánkového laloka.
Medzi jej vetvy patria r. temporalis anterior, r. temporalis medius, r. temporalis posterior, r. temporooccipitalis a r. gyri angularis. Rami terminales superiores sa rozdeľujú pre oblasť čelného a temenného laloka.
Zadná mozgová tepna
A. cerebri posterior prebieha okolo pedunculus cerebri a dostáva sa na mediálnu plochu temporálneho a okcipitálneho laloka. Zásobuje mediálnu plochu spánkového a záhlavného laloka.
Uzáver tejto tepny spôsobí poruchu videnia v kontralaterálnom zornom poli so zachovaním videnia v makulárnej oblasti.
Pars precommunicalis zodpovedá segmentu P1 a pars postcommunicalis segmentu P2. A. occipitalis lateralis zodpovedá segmentu P3 a a. occipitalis medialis segmentu P4.
Pars precommunicalis siaha po spojenie s a. communicans posterior a vydáva aa. centrales posteromediales, aa. circumferentiales breves, a. thalami perforans a a. collicularis.
Pars postcommunicalis prebieha okolo stredného mozgu na spodnú plochu hemisféry a vydáva aa. centrales posterolaterales, a. thalamogeniculata, rr. choroidei posteriores mediales et laterales a rr. pedunculares.
A. occipitalis lateralis prebieha v kôre spánkového laloka a vydáva rr. temporales. A. occipitalis medialis vydáva r. corporis callosi dorsalis, r. parietalis, r. parietooccipitalis a r. calcarinus.
Centrálnе alebo bazálne tepny
Centrálnе, čiže bazálne tepny, sú drobné tepny odstupujúce z počiatočných úsekov korových tepien. Zanořujú sa do mozgového tkaniva v okolí Willisovho okruhu.
Aa. centrales anteromediales zásobujú prednú časť striata, preoptickú oblasť a prednú časť hypothalamu. Aa. centrales anterolaterales zásobujú nucleus lentiformis, caput et corpus nuclei caudati, putamen, globus pallidus a prednú časť capsula interna.
Aa. centrales posteromediales zásobujú zadnú časť talamu a hypothalamu, subthalamus, globus pallidus a tegmentum mesencephali. Aa. centrales posterolaterales zásobujú zadnú časť talamu, corpora geniculata, corpus pineale, capsula interna a tectum mesencephali.
Cievne zásobenie mozgového kmeňa
Predĺžená miecha
Predĺženú miechu zásobujú tri skupiny perforujúcich artérií z a. spinalis anterior, a. spinalis posterior, a. vertebralis a PICA.
Predné medulárne vetvy z distálnej a. vertebralis a a. spinalis anterior zahŕňajú anteromediálne, čiže paramediálne, a anterolaterálne vetvy. Anteromediálne vetvy zásobujú mediálnu časť pyramídovej dráhy, časť lemniscus medialis, retikulárnu formáciu, fasciculus longitudinalis medialis a nucleus nervi hypoglossi.
Laterálne medulárne vetvy z a. vertebralis a PICA, kraniálnejšie z a. basilaris a AICA, zahŕňajú kaudálne, stredné, rostrálne a dorzálne vetvy. Zásobujú napríklad tractus spinothalamicus, tractus spinocerebellaris ventralis, nucleus ambiguus, spodinu IV. komory, nucleus dorsalis nervi vagi, nucleus solitarius, vestibulárne a kochleárne jadrá a spinálne jadro nervus trigeminus.
Zadné medulárne vetvy z a. spinalis posterior a PICA zásobujú nucleus gracilis, nucleus cuneatus, kaudálnu časť nucleus solitarius, jadrá nervus vagus a niekedy aj spinálne trigeminálne jadro a area postrema.
Varolov most
Pons zásobujú perforátory z a. basilaris, AICA, SCA a z pontinných tepien. S ohľadom na anatómiu pontu je len minimum zadných pontinných perforátorov zo SCA, preto pons zásobujú prevažne predné pontinné artérie a laterálne, dlhé pontinné artérie.
Predné pontinné artérie sa delia na anteromediálne a anterolaterálne. Anteromediálne vetvy zásobujú nucleus nervi VI, fasciculus longitudinalis medialis, rafeálne jadrá, paramediálnu časť retikulárnej formácie, mediálnu časť pyramídovej, kortikobulbárnej a kortikopontinnej dráhy, mediálne časti pontinných jadier a niekedy časť lemniscus medialis.
Anterolaterálne vetvy zásobujú laterálne a ventrálne pyramídové zväzky a laterálne časti dráh a jadier, ktorých mediálne časti zásobujú anteromediálne perforátory.
Laterálne pontinné perforátory zásobujú okrem iného laterálnu časť nucleus nervi VI, nervus VII, nucleus olivaris superior, tractus spinothalamicus, lemniscus lateralis a medialis, tractus tegmenti centralis, brachium pontis, spinálne a hlavné jadro nervus V, horné vestibulárne jadro, laterálne pyramídové vlákna a pontinné jadrá.
Stredný mozog
Perforátory stredného mozgu odstupujú z a. cerebri posterior, SCA a a. choroidea posterior. Predné mezencefalické anteromediálne vetvy zásobujú napríklad decussatio pedunculorum cerebellarium superiorum, nucleus ruber, substantia grisea centralis, fasciculus longitudinalis medialis, jadro nervus IV, jadro nervus III a dorzálne rafeálne jadrá.
Anterolaterálne, čiže pedunkulárne vetvy, zásobujú kortikopontinnú, kortikospinálnu a kortikobulbárnu dráhu, väčšinu substantia nigra a prípadne lemniscus medialis. Laterálne mezencefalické vetvy zásobujú napríklad spinotalamickú dráhu a lemniscus lateralis.
Zadné mezencefalické tepny vytvárajú arteriálnu sieť colliculi inferiores a sieť colliculi superiores.
Tepnové zásobenie talamu
Arteriálne zásobenie talamu je vo väčšine prípadov zabezpečované mnohopočetnými drobnými perforujúcimi cievami odstupujúcimi zo zadnej komunikanty, ACoP, a zo segmentov P1 a P2 aa. cerebri posteriores, ACP.
Zásobenie talamu sa rozdeľuje do štyroch teritórií:
- predné, zásobované a. polaris z ACoP,
- paramediálne, zásobované zo segmentu P1,
- inferolaterálne, zásobované a. thalamogeniculata z ACP,
- zadné, zásobované a. choroidea posterior z ACP.
Väčšina čisto talamických infarktov je lakunárneho pôvodu na podklade arteriolopatie terminálnych vetiev. Pri tromboembólii do ACP sú väčšinou postihnuté aj ďalšie oblasti zásobované ACP, najmä okcipitálny a temporálny lalok.
Tepny zásobujúce choroidálne plexy
A. choroidea anterior vydáva vetvy pre plexus choroideus temporálneho rohu postrann ej komory, glomus a plexus choroideus v centrálnej časti postrannej komory.
Ďalšie vetvy zásobujú hipokampálnu formáciu, amygdalu, globus pallidus a crus posterior capsulae internae. Patria medzi ne rr. choroidei ventriculi lateralis, rr. choroidei ventriculi tertii, rr. substantiae perforatae anteriores, rr. chiastmatici, rr. tractus optici, rr. corporis geniculati lateralis, rr. genus capsulae internae, rr. cruris posterioris capsulae internae, rr. partis retrolentiformis capsulae internae, rr. globi pallidi, rr. caudae nuclei caudati, rr. hippocampi, rr. corporis amygdaloidei, rr. nucleorum thalami, rr. substantiae nigrae, rr. nuclei rubri a rr. cruris cerebri.
A. choroidea posterior vydáva vetvy pre plexus choroideus ventriculi III., tectum a mediálnu časť talamu.
Žilový odtok z mozgu
Žilový systém mozgu tvoria povrchové a hlboké mozgové žily a žilové splavy tvrdej mozgovej pleny. Žilové splavy sú široké žilové priestory uložené v riasach dura mater a zvnútra kryté endotelom.
Povrchové mozgové žily
Vv. cerebri superiores odvádzajú krv z hornej časti konvexity hemisféry a ústia do sinus sagittalis superior. V. cerebri media superficialis ústi do sinus sphenoparietalis alebo do sinus cavernosus.
Jej spojka s v. cerebri superior sa nazýva v. anastomotica magna, čiže Trolardova žila. Spojka so sinus transversus je v. anastomotica inferior, čiže Labbého žila.
V. cerebri media profunda ústi do v. basalis. Vv. cerebri inferiores odvádzajú krv z dolnej časti konvexity a zo spodnej plochy hemisféry a ústia do sinus cavernosus a sinus petrosus superior et inferior.
V. basalis vzniká spojením v. cerebri media profunda a v. cerebri anterior, smeruje dozadu okolo crura cerebri a ústi do v. magna cerebri.
Hlboké mozgové žily
Vv. cerebri internae sú párové žily uložené na strope tretej mozgovej komory. Začínajú sa sútokom troch žíl v oblasti foramen interventriculare: v. anterior septi pellucidi, v. choroidea superior a v. thalamostriata superior.
Obe vv. cerebri internae sa spájajú a vytvárajú v. magna cerebri, čiže Galenovu žilu. V. cerebri magna je nepárová, vzniká sútokom oboch vv. cerebri internae v oblasti cisterna venae cerebri magnae, je dlhá iba 1-2 cm, prijíma povrchovú v. basalis a ústi do sinus rectus.
Žilové splavy tvrdej mozgovej pleny
Sagittálny, tylový a priamy splav
Sinus sagittalis superior prebieha v strednej čiare v hornom okraji falx cerebri, začína pred crista galli a končí pri protuberantia occipitalis interna v confluens sinuum. Do splavu sa vyklenujú arachnoidálne výbežky, ktorými sa mozgovomiechový mok vstrebáva do krvi.
Sinus sagittalis inferior prebieha v dolnom okraji falx cerebri a ústi do sinus rectus v mieste úponu falx cerebri na tentorium cerebelli. Sinus occipitalis začína pri okraji foramen magnum, prebieha nahor po crista occipitalis interna a vlieva sa do confluens sinuum alebo do sinus transversus.
Sinus rectus je uložený v mieste spojenia falx cerebri a tentorium cerebelli a ústi doň v. magna cerebri. Confluens sinuum predstavuje sútok splavov v oblasti protuberantia occipitalis interna, pričom ho tvoria sinus sagittalis superior, sinus rectus a sinus occipitalis.
K sútoku do jedného miesta dochádza asi v 10 % prípadov, preto existuje značná variabilita. Krv odtiaľ tečie do sinus transversus.
Priečny a esovitý splav
Sinus transversus je párový splav uložený v sulcus sinus transversi. Laterálne sa napája na sinus sigmoideus.
Sinus sigmoideus dexter et sinister je pokračovaním sinus transversus, končí vo foramen jugulare a vlieva sa do v. jugularis interna.
Kavernózny a skalný splav
Sinus cavernosus sa rozprestiera od fissura orbitalis superior po hrot pyramídy. Cez splav prebieha a. carotis interna a v jeho durálnej stene sa nachádzajú n. oculomotorius, n. trochlearis a prvá a druhá vetva n. trigeminus.
Do sinus cavernosus ústi v. ophthalmica superior. Sinus sphenoparietalis ústi mediálne do sinus cavernosus.
Sinus petrosus superior spája sinus cavernosus so sinus sigmoideus. Sinus petrosus inferior spája sinus cavernosus a foramen jugulare.
Plexus basilaris je žilová spleť na clivus occipitalis, ktorá prepája sinus cavernosus, sinus marginalis a žily chrbticového kanála.
Regulácia mozgovej cirkulácie
V riadení mozgovej cirkulácie prevažujú miestne humorálne, teda metabolické autoregulačné mechanizmy. Vazodilatačný účinok spôsobuje hypoxia, hyperkapnia, ale aj oxid dusnatý, NO.
Prietok krvi mozgom je daný tlakovým gradientom a periférnym odporom. Vďaka účinnému autoregulačnému myogénnemu mechanizmu zostáva prietok krvi nemenný aj pri veľkých zmenách tlaku.
Prietok krvi mozgom závisí od veku. U mladého jedinca pretečie v pokoji približne 750 ml/min, po 50 rokoch sa prietok krvi znižuje. Pri intenzívnej aktivite neurónov môže prietok krvi stúpnuť až o 50 %.
Arteriovenózna malformácia mozgu
Arteriovenózna malformácia, AVM, je cievne ochorenie nepravidelne spojených tepien a žíl, ktoré narúša prietok krvi a cirkuláciu kyslíka. V postihnutej oblasti tela sa tepny a žily nerozvetvujú na jemné kapiláry ako u zdravých ľudí, ale rastú spolu v komplexnej cievnej spleti.
AVM sa môžu vyskytovať v celom tele, ale obzvlášť zdravotne náročné sú v mozgu. Takáto malformácia v mozgu môže byť príčinou rôznych neurologických deficitov alebo dokonca mozgového krvácania.
To, aké nebezpečné je ochorenie v jednotlivých prípadoch a ako sa najlepšie lieči, závisí od presnej anatómie cievneho spletenca. Niekedy je možná lieková terapia, inokedy je potrebný chirurgický zákrok, napríklad keď cievna spleť spôsobí také lokálne zvýšenie krvného tlaku, že cievy môžu prasknúť.
Zúženie ciev v mozgu
Zúženie ciev v mozgu je veľmi časté ochorenie, ktoré sa spočiatku nemusí nijako prejaviť, no v pokročilom štádiu ohrozuje život pacienta. Patrí medzi cerebrovaskulárne ochorenia, teda ochorenia mozgových ciev.
Zúženie ciev spôsobuje poruchu prekrvenia. Ide o závažné akútne ochorenie, pretože už niekoľko minút nedostatočného prekrvenia môže viesť k trvalým následkom na zdraví.
Príčiny zúženia ciev
Zúženie ciev v mozgu najčastejšie spôsobuje nahromadenie usadenín cholesterolu, tukov, vápnika a ďalších látok pozdĺž výstelky tepny. Toto zúženie alebo kôrnatenie tepien sa nazýva ateroskleróza.
V takto narušenej cieve môže nastať trombóza, ktorá cievu uzavrie úplne. Poškodenie mozgových ciev môže spôsobiť aj embólia, čiže zanesenie krvnej zrazeniny z iného miesta v organizme.
Zúžené cievy, najčastejšie v srdci, môžu spôsobiť upchatie menších tepien v mozgu, ak sa do nich krvným riečiskom dostane úlomok plaku alebo krvnej zrazeniny.
Príznaky nedokrvenia mozgu
Zúžené cievy nemusia mať v počiatočných štádiách žiadne viditeľné príznaky. Ak však dôjde k nedokrveniu mozgu, nastáva náhla mozgová cievna príhoda.
- slabosť končatín na jednej strane tela,
- ochrnutie jednej strany tváre,
- ťažkosti s rozprávaním a porozumením reči,
- problémy s rozpoznávaním ľudí a predmetov,
- nevoľnosť a dezorientácia,
- bezvedomie.
Najzávažnejším dôsledkom mozgovej cievnej príhody v dôsledku zúženia ciev je smrť. Prvá pomoc a rýchly lekársky zásah dokážu pacienta zachrániť, no ak nedokrvené mozgové bunky odumrú, pacient môže byť po prekonaní mozgovej príhody ochrnutý alebo trpieť postihnutím.
Ak je prerušenie prietoku krvi do časti mozgu dočasné, môže spôsobiť prechodný ischemický záchvat. V tomto prípade sa prietok krvi obnoví ešte predtým, ako nedokrvenie trvalo poškodí mozgové bunky.
Príznaky prechodného ischemického záchvatu sú totožné s príznakmi mozgovej príhody, no odznejú v priebehu niekoľkých minút. Aj v tomto prípade je nevyhnutná okamžitá lekárska starostlivosť.
Prasknutie cievy v mozgu
Poškodenie alebo prasknutie cievy v mozgu spôsobuje krvácanie, teda mozgovú hemorágiu. Hovoríme o krvácavej mozgovej príhode, ktorá rovnako ako upchatá cieva znižuje prístup kyslíka a živín do mozgu.
Prasknutie cievy v mozgu sa najčastejšie vyskytuje u ľudí s neliečeným vysokým krvným tlakom. Prasknutiu cievy môže predchádzať psychické rozrušenie alebo namáhavá pohybová aktivita.
Ďalšie ochorenia ciev
Všeobecne môže ísť o dva hlavné problémy s cievami: oslabenú a zle vyživenú stenu cievy alebo hromadenie nežiaducich látok vo vnútri cievy, upchatie a zúženie cievy.
Artérioskleróza a ateroskleróza
Najčastejšou zmenou, ktorá postihuje tepny, je artérioskleróza. Ide o všeobecný pojem pre tvrdnutie tepien, pri ktorom steny ciev hrubnú, strácajú svoju prirodzenú pružnosť a tuhnú.
Ateroskleróza je ochorenie tepien, pri ktorom sa do poškodenej cievnej steny ukladajú tukové látky, najmä cholesterol. Kým artérioskleróza je samotná strata pružnosti, ateroskleróza je aktívne ochorenie, pri ktorom sa zmenšuje priesvit tepien následkom ukladania patologických nánosov v ich stene.
U starších ľudí ide o prirodzený sprievodný jav starnutia, avšak vyskytnúť sa môže aj u mladších ľudí. Následne dochádza k strate elasticity ciev a ich zúženiu.
Zúženými tepnami klesá prietok krvi, čím sa znižuje aj zásoba kyslíka a živín. Nedostatočné okysličenie a výživa môžu následne spôsobiť rôzne poruchy činnosti tkanív alebo orgánov, napríklad mozgu.
Riziko vzniku artériosklerózy zvyšujú faktory ako vysoký krvný tlak, obezita, fajčenie či cukrovka.
Trombóza a embólia
Trombóza je tvorba krvných zrazenín na stenách ciev. Takéto zrazeniny sa nazývajú tromby. Môžu cievu podstatne zúžiť alebo až uzatvoriť.
V prípade tepnovej, čiže artériovej trombózy dochádza k ischémii, teda nedokrveniu časti tela, ktorú postihnutá tepna zásobuje krvou.
Varixy
Varixy sú kŕčové žily, teda vakovité rozšírenie povrchových žíl zväčša na dolných končatinách alebo v okolí konečníka, kde sa označujú ako hemoroidy.
Ide o časté ochorenie žíl, ktoré vzniká v dôsledku zvýšenia tlaku v žilách dolných končatín. Ohrození sú najmä ľudia pracujúci v stoji a gravidné ženy.
Neliečené ochorenie môže spôsobiť vznik krvných zrazenín v miestach kŕčových žíl a následne zapríčiniť upchatie žily či jej zápal.
Hypertenzia a angina pectoris
Hypertenzia znamená vysoký krvný tlak. Angina pectoris vzniká pri postupnom zužovaní niektorej z vencovitých tepien a spôsobuje nedostatočný prísun okysličenej krvi k určitej oblasti srdcového svalu.
Prísun krvi môže byť dostatočný v pokojovom stave, ale pri veľkej námahe už nepostačuje, čo spôsobuje zníženie výkonu srdcového svalu a zvieravé bolesti charakteristické rýchlym ústupom po prerušení námahy.
Vyšetrenie mozgových a krčných ciev
Ultrazvuk ciev umožňuje identifikovať patologické procesy v cievach a posúdiť prívod krvi do mozgu. Ultrazvuk ciev hlavy a krku, teda dopplerografia, umožňuje posúdiť stav žíl a tepien a identifikovať vaskulárne patológie, aterosklerotické a zápalové lézie, kŕče a vaskulárnu obštrukciu.
Počas cievneho vyšetrenia špecialista určuje rýchlosť a charakter prietoku krvi, prítomnosť aterosklerotických plakov, prítomnosť krvných zrazenín a hrúbku steny cievy vrátane prítomnosti alebo absencie spevnení.
Vyšetrenie môže odhaliť poškodenie tepien a žíl, aneuryzmy, narušenie elasticity a integrity, natiahnutie alebo zúženie krvných ciev, vnútrolebečný tlak a anomálie v štruktúre krvných ciev.
Vyšetrenie ciev mozgu a krku umožňuje identifikovať cievne zmeny a ich príčiny vrátane vrodených anomálií. Ultrazvuková diagnostika ciev krku je zameraná na vyšetrenie krčných tepien, brachiocefalického kmeňa, venóznej vertebrálnej kongescie a temporálnych tepien.
Kedy sa vyšetrenie odporúča
Ultrazvukové vyšetrenie ciev mozgu sa odporúča všetkým ľuďom nad 40 rokov ako preventívne opatrenie na prevenciu rozvoja aterosklerózy a cievnej mozgovej príhody.
Ultrasonografia mozgových ciev sa odporúča ľuďom so zvýšeným rizikom vzniku cievnych ochorení, ktorí majú sprievodné ochorenia, ako cukrovku, ischemickú chorobu srdca, hypertenziu či kŕčové žily.
Medzi dôvody na vyšetrenie patria periodické mdloby, závraty, časté bolesti hlavy, hluk v ušiach, zhoršenie pamäti a koncentrácie, traumatické poranenie mozgu v anamnéze, zhoršenie zraku, výskyt cievnych útvarov na tvári, opuchy končatín, meteorologická závislosť, nevoľnosť v doprave a pocit slabosti a ťažkosti v končatinách.
Pri pravidelnom prejave týchto príznakov je dôležité urobiť ultrazvuk ciev hlavy a krku, aby sa predišlo nebezpečným stavom, ako sú mozgová príhoda, srdcový infarkt a angina pectoris.
Príprava na dopplerovské vyšetrenie
Pre vysokú informačnú hodnotu a presnosť vyšetrenia ciev hlavy a krku je potrebná predbežná príprava. Lekár musí byť informovaný o užívaní liekov a o prítomnosti sprievodných ochorení.
- nefajčiť dve hodiny pred vyšetrením,
- obmedziť fyzickú aktivitu deň pred vyšetrením,
- vynechať kofeínové nápoje, ako káva, čaj a energetické nápoje, deň pred vyšetrením,
- pred vyšetrením odstrániť z krku a hlavy všetky šperky.
Doppler ciev hlavy a krku nemá žiadne kontraindikácie a môže byť predpísaný v akomkoľvek veku. Diagnostika by sa nemala vykonávať iba vtedy, ak sú na hlave a krku otvorené rany alebo bolestivé vyrážky.
Priebeh vyšetrenia
Počas ultrazvukového vyšetrenia ciev hlavy a krku pacient leží chrbtom na ležadle. Na oblasť vyšetrenia sa aplikuje špeciálny gél a pomocou senzora lekár skúma cievy a hodnotí prietok krvi.
Pri vyšetrovaní ciev krku lekár pohybuje senzorom po boku krku. Počas ultrazvuku sa pacient nemôže hýbať ani rozprávať. Ultrazvuk ciev hlavy a krku trvá približne 20 minút.
Prevencia poškodenia ciev
Prevenciou pred artériosklerózou je zdravý spôsob života, strava bohatá na zeleninu a ovocie, dostatočný pohyb a šport. Prevencia problémov so zúženými cievami a následných komplikácií by mala zahŕňať dostatok pohybu, zdravú stravu, udržiavanie zdravej telesnej hmotnosti a zníženie stresu.
Dôležité je dodržiavanie liečby existujúcich ochorení, hlavne vysokého krvného tlaku, cukrovky a vysokého cholesterolu. Dôležitou súčasťou prevencie sú aj pravidelné lekárske prehliadky.
- obmedziť príjem soli z potravy,
- prijímať dostatok omega-3 mastných kyselín,
- dodržiavať pitný režim s nesladenou vodou,
- obmedziť príjem kofeínu, sladených nápojov a alkoholu,
- pravidelne sa venovať fyzickej aktivite, aspoň 30 minút niekoľkokrát do týždňa,
- nefajčiť a eliminovať stres.
Hodnotnou zdravou stravou s dostatkom vitamínov, minerálov, stopových prvkov, omega-3 mastných kyselín a bielkovín môžeme priaznivo pôsobiť na zdravie celého srdcovo-cievneho systému.
V rámci prevencie môže pomôcť napríklad aminokyselina L-arginín, z ktorej sa v cievach tvorí NO, teda oxid dusnatý. Znižuje zhlukovanie trombocytov a zlepšuje priechodnosť ciev.
Preventívne môžu pomôcť aj niektoré potraviny, najmä cesnak a pohánka, ale tiež jablká, paradajky, granátové jablko, vlašské orechy, zeler, slivky alebo kurkuma. Účinné sú aj rôzne bylinky, ako pagaštan konský, hloh obyčajný, púpava lekárska alebo ginkgo biloba.
V neposlednom rade sú pre zdravie ciev účinné antioxidanty ako vitamín C, betakarotén či extrakt zo zeleného čaju, ktoré pôsobia ako ochrana pred oxidačným stresom. Vitamín C prispieva k tvorbe kolagénu.
Kolagén zlepšuje elasticitu, celistvosť a pevnosť cievnej steny a znižuje riziko kŕčových žíl. Pri výbere výživových doplnkov pre zdravé cievy je ideálne siahnuť po kolagéne typu I.