Kubitálny tunel v lakti: príznaky, príčiny, diagnostika a liečba

Kubitálny tunel v lakti je prirodzene zúžené miesto, ktorým prechádza lakťový nerv, odborne nervus ulnaris. Pri jeho stlačení vzniká syndróm kubitálneho tunela, ktorý sa prejavuje slabosťou, opuchom a bolesťou predlaktia a ruky, najmä v oblasti malíčka a prstenníka.

Ťažkosti často vznikajú v dôsledku dlhodobého alebo opakovaného zaťaženia lakťa, zotrvávania v neprirodzenej polohe, úrazov, opuchov alebo chronického tlaku pri stereotypných aktivitách. Pri podceňovaní prvých príznakov môže dôjsť k zhoršeniu citlivosti, motoriky a v pokročilých prípadoch aj k trvalému poškodeniu nervu.

Čo je kubitálny tunel

V našom tele sa nachádza viacero prirodzene zúžených miest, cez ktoré prechádzajú nervy a šľachy v tesnej blízkosti kostí a väzivového tkaniva, resp. popod tzv. väzivový pruh, ktorý spevňuje kĺby. V týchto miestach môže v dôsledku úrazov, opuchov, kostných výrastkov či chronického tlaku pri stereotypných aktivitách prísť k zvýšenému tlaku na nerv a tým aj k jeho akútnemu alebo chronickému poškodeniu.

Takéto zúžené miesta v našom tele voláme tunely a podľa toho, kde na našom tele sa nachádzajú dostali svoje pomenovania. Na hornej končatine sú to napríklad už spomínaný karpálny tunel, ktorého názov je odvodený od gréckeho slova Karpos, čo znamená zápästie. V lakti sa nachádza tzv. kubitálny tunel odvodený od latinského slova cubitus - lakeť.

Stlačením lakťového nervu - nervus ulnaris - vzniká tzv. syndróm Kubitálneho tunela, ktorého následkom je slabosť, opuchy a bolesti predlaktia a ruky, najmä však v oblasti malíčka alebo prstenníka.

Úloha lakťového nervu

Periférne nervy môžu byť vystavené tlaku, ťahu/rozťahovaniu, treniu alebo ich kombinácii. Aby nervový systém normálne fungoval, musí byť schopný plniť tri základné funkcie: odolávať napätiu, posúvať sa vo svojom obale a byť stlačiteľný.

Nervy sa jednoducho nerozťahujú. Ich pohyb je kombináciou posúvania, stláčania, predlžovania, približovania a ohýbania. Každá vrstva nervu má v každej z týchto funkcií samostatnú úlohu.

Nervy sú obzvlášť citlivé na ischémiu. Ak sú ischemické zmeny spôsobené akútnou kompresiou, príznaky sú reverzibilné. Ak však dôjde k chronickému edému, môže to viesť k tvorbe jaziev a nezvratným zmenám na nerve.

Príznaky syndrómu kubitálneho tunela

Najtypickejším prejavom je tŕpnutie alebo mravčenie v malíčku a prstenníku. Ťažkosti môžu sprevádzať bolesť predlaktia, slabosť ruky, pocit opuchu a zhoršená schopnosť uchopiť predmety.

• tŕpnutie alebo mravenčenie v oblasti malíčka a prstenníka,
• bolesť v lakti alebo predlaktí,
• slabosť ruky a prstov,
• zhoršenie úchopu,
• opúšťanie predmetov z ruky,
• zhoršená citlivosť na strane ruky pri malíčku,
• zhoršená jemná motorika,
• ťažkosti pri písaní, obliekaní alebo osobnej hygiene,
• neschopnosť pevne zovrieť ruku v päsť,
• problém pritiahnuť malíček k ostatným prstom.

Prvými príznakmi úžinových syndrómov je tŕpnutie alebo mravčenie v postihnutých miestach, ktoré môžu neskôr prerásť do výpadkov citlivosti, neutíchajúcej bolesti a strate hybnosti postihnutej končatiny.

Pacienti začínajú mať problém s bežnými každodennými aktivitami ako je obliekanie, osobná hygiena a pod. Ľudia, ktorí stav podcenili, mali v jeho dôsledku skutočne horšiu motoriku.

Prečo vzniká syndróm kubitálneho tunela

V prípade, ak je táto časť ľudského tela pravidelne a nadmerne preťažovaná, môže dôjsť ku vzniku mikrotráum. Podobne sú na tom aj šľachy a svaly v našom tele. Ak sú neustále vystavované nadmernej záťaži, prípadne musia vykonávať svoju funkciu v neprirodzenej polohe, jedného dňa vypovedajú poslušnosť.

Príčinou vzniku je dlhodobá alebo opakovaná záťaž konkrétnych oblastí ľudského tela, ako napríklad bicyklovanie, hra na hudobnom nástroji, stereotypná manuálna práca, ale aj každodenná práca na počítači, ktorá jej v poslednom období jednou z najčastejších príčin práve syndrómu karpálneho tunela.

V týchto miestach môže v dôsledku úrazov, opuchov, kostných výrastkov či chronického tlaku pri stereotypných aktivitách prísť k zvýšenému tlaku na nerv a tým aj k jeho akútnemu alebo chronickému poškodeniu.

Najčastejšie rizikové situácie

• dlhodobé opieranie lakťa o tvrdú podložku,
• dlhé zotrvanie v polohe s výrazne ohnutým lakťom,
• opakované ohýbanie a vystieranie lakťa,
• stereotypná manuálna práca,
• práca s nástrojmi,
• používanie vibrujúcich nástrojov,
• športové a pracovné preťaženie hornej končatiny,
• úraz lakťa alebo predlaktia,
• opuch alebo zápal v oblasti lakťa,
• kostné výrastky a zmeny anatómie.

V mnohých profesiách sa nedá vyhnúť stereotypným pohybom, ako je ohýbanie rúk v zápästí, ohýbanie prstov alebo pevný stisk. Ide zvyčajne o manuálne povolania, ktoré zahŕňajú prácu s nástrojmi (kliešte, nožnice atď.) alebo vibrujúcimi nástrojmi (motorová píla, kladivo atď.).

Syndróm karpálneho tunela však často postihuje aj masérov, hudobníkov alebo kancelárskych pracovníkov používajúcich nevhodnú počítačovú myš. Pri opakovanom ohýbaní rúk v týchto profesiách môže ľahko dôjsť k mikroskopickým poraneniam (mikrotraumám) šliach ohýbačov prstov.

Rozdiel medzi kubitálnym a karpálnym tunelom

Karpálny tunel sa nachádza v oblasti zápästia a prechádza ním stredový nerv, nervus medianus. Kubitálny tunel sa nachádza v lakti a jeho stlačenie postihuje lakťový nerv, nervus ulnaris.

Poškodenie lakťového nervu môže nastať aj v oblasti zápästia a v tomto prípade hovoríme o syndróme Guyonovho kanálu, pri ktorom dochádza k poruche citlivosti dlane na strane malíčka a celkovej slabosti prstov.

Na hornej končatine sú to napríklad už spomínaný karpálny tunel, ktorého názov je odvodený od gréckeho slova Karpos, čo znamená zápästie. V lakti sa nachádza tzv. kubitálny tunel odvodený od latinského slova cubitus - lakeť.

Ďalšie úžinové syndrómy

Pacient má v tomto prípade problém uchopiť veci, nedokáže zovrieť ruku v päsť a pritiahnuť malíček k ostatným prstom. Podobnú anatómiu majú aj dolné končatiny, kde sa nachádza tzv. Tarzálny tunel, odvodený od latinského pomenovania pre členok.

Touto úžinou do prstov dolnej končatiny prechádza nervus tibialis, ktorý pri poškodení spôsobuje necitlivosť a bolesti chodidla a prstov nôh. Tieto ťažkosti sa zhoršujú pri chôdzi, behu, ale aj pri dlhšom státí.

Medzi známe užinové syndrómy patrí aj poškodenie fibulárneho nervu na vonkajšej strane kolena, ktorý môže spôsobiť znecitlivenie a znehybnenie chodidla, ale aj syndróm nervus cutaneus femoris lateralis, ktorý prechádza slabinovým väzom, kde môže byť poškodený tesným odevom alebo opaskom.

Kedy vyhľadať lekára

Ak máte podozrenie, že by ste mohli mať syndróm kubitálneho tunela, je dôležité čo najskôr vyhľadať lekára. Vyhnete sa tým zhoršeniu príznakov a potenciálne trvalému poškodeniu nervov.

Pokiaľ ste jedným z tých, ktorých pracovná náplň alebo záľuby predpokladajú stereotypne zaťaženie určitej časti vášho tela a pociťujete niektoré z vyššie uvedených problémov, neváhajte a obráťte sa na neurológa.

Ten na základe odborných vyšetrení stanoví diagnózu a vhodnú liečbu pre vaše problémy. Správnu diagnózu môže stanoviť iba lekár.

Diagnostika kubitálneho tunela

Ošetrujúceho lekára bude zaujímať presný opis problémov, kedy sa bolesti objavujú, čo vám prináša úľavu a ako dlho problémy trvajú. Lekár zisťuje citlivosť a silu ruky.

Pri vyšetrení sa hodnotí citlivosť, svalová sila, rozsah pohybu a funkcia ruky. Dôležitou súčasťou je aj prehmatanie lakťa, predlaktia a priebehu lakťového nervu.

Elektromyografické vyšetrenie

Elektromyografické vyšetrenie (EMG) Meria vodivosť nervov a môže diagnózu nielen potvrdiť, ale aj určiť jej závažnosť.

Štúdie nervového vedenia zostávajú diagnostickým štandardom vďaka svojej schopnosti odhaliť rozdiel medzi axonálnou a demyelinizačnou patológiou.

Zobrazovacie vyšetrenia

Ultrazvukové vyšetrenie umožňuje získať prehľad o stave mäkkých tkanív a nervu. Röntgenové vyšetrenie môže pomôcť v tom, že odhalí iné choroby, ktoré sa môžu prejavovať podobne ako syndróm karpálneho tunela.

Magnetická rezonancia môže byť užitočná pri zisťovaní koexistujúcich patológií, vzorcov svalovej denervácie a postihnutia nervových koreňov.

Čo môže stav zhoršovať

Ťažkosti sa zväčša vyvíjajú postupne - človek môže spočiatku cítiť len mierne bolesti, prejav problémov už potom býva veľmi bolestivý. Aj preto je dôležité tieto bolesti neignorovať a pri výskyte neváhať s odbornou pomocou.

Faktom je, že mnoho ľudí má tendenciu prvé signály nášho organizmu prehliadať. Pokiaľ ale ešte v počiatočnom štádiu nepodniknete kroky na odbremenenie zaťažovaného nervu, môže prísť k jeho trvalému poškodeniu, ktoré sa dá riešiť už len operatívne.

• chronická bolesť,
• trvalá strata citlivosti,
• úbytok svalovej sily,
• zhoršenie jemnej motoriky,
• obmedzenie funkcie ruky,
• ťažkosti pri každodenných aktivitách.

Liečba syndrómu kubitálneho tunela

Liečba závisí od príčiny, intenzity príznakov a rozsahu poškodenia nervu. Pri včasnej diagnostike, dodržiavaní určitých zásad a prevencii sa dá nutnosť operačného zákroku oddialiť.

Prvým krokom býva obmedzenie aktivít, ktoré problémy zhoršujú. Pri činnostiach, ktoré ruku namáhajú, sa odporúčajú pravidelné pauzy a uvoľňovacie cviky.

Úprava záťaže a pracovných návykov

• obmedzte dlhé opieranie lakťa o tvrdú podložku,
• vyhýbajte sa dlhému zotrvaniu v polohe s výrazne ohnutým lakťom,
• pri opakovaných pohyboch si robte krátke prestávky,
• striedajte zaťažované činnosti,
• upravte si pracovné prostredie tak, aby ste nemuseli robiť neprirodzené pohyby rukami,
• dbajte na správne držanie celého tela,
• nepoužívajte nadmernú silu pri úchope nástrojov alebo predmetov.

Ortéza a dlahovanie

Vhodné sú aj ortézy určené práve pri diagnostikovanom karpálnom tuneli alebo tenisovom lakti. Aplikujú sa v noci. Ak sú bolesti pretrvávajúce, tak aj počas pracovného alebo športového výkonu.

Pri útlaku lakťového nervu môže byť dôležité udržať lakeť v polohe, ktorá znižuje tlak na nerv, najmä počas spánku. Konkrétny typ pomôcky a spôsob používania má určiť lekár alebo fyzioterapeut.

Fyzioterapia a cvičenie

V kooperácii s fyzioterapeutom naučíme klienta užitočné cviky, vďaka ktorým dochádza k precvičeniu všetkých ohrozených partií. Úspech zákroku je do veľkej miery podmienený rehabilitáciou postihnutej končatiny, ktorá spočíva v postupnom zaťažovaní a precvičovaní svalov na mieste postihnutia.

Pri zmiernení tenisového lakťa sa často využíva fyzikálna terapia. Teda elektroliečba, laser, magnetoterapia, kryoterapia a bioptronová lampa. Rýchlejšiemu hojeniu tiež napomáha magnetoterapia, relaxačné i liečebné masáže.

Svoju úlohu zohráva aj cvičenie, ktoré by vám mal ukázať fyzioterapeut alebo rehabilitačný pracovník. Po odznení bolesti treba svaly a šľachy predlaktia roztiahnuť a opatrne posilňovať.

Lieky a lokálne prípravky

Pomáhajú tiež voľnopredajné gély zmierňujúce opuchy a uľavujúce od bolesti. Lekár môže odporučiť lieky na tlmenie bolesti a zápalu, pričom výber liečby závisí od vášho zdravotného stavu.

Úľavu od bolesti môžu priniesť masti - napríklad tie s obsahom mentolu. Ďalším variantom sú masti s rôznymi bylinnými extraktmi, ktoré sa nanášajú na zápästie a ruku.

Liečbu syndrómu kubitálneho tunela môže určiť iba lekár po zvážení vášho celkového zdravotného stavu. Pred použitím ktoréhokoľvek lieku, výživového doplnku alebo zdravotníckej pomôcky si pozorne prečítajte písomnú informáciu pre používateľa a návod na používanie a poraďte sa s lekárom alebo lekárnikom.

Jednoduché opatrenia na zmiernenie ťažkostí

• pri opakovaných pohyboch rúk si robte krátke prestávky,
• často otáčajte zápästiami a naťahujte prsty,
• opakujte uvoľňovacie cviky v priebehu každého dňa,
• vyhnite sa spánku na rukách,
• pri práci v chlade používajte rukavice,
• pri opuchu môžete krátkodobo použiť studený obklad,
• nezaťažujte lakeť v polohe, ktorá vyvoláva mravčenie alebo bolesť.

Ak cítite stuhnutosť a bolesť -uľavte si jednoduchým cvikom, karpálny kanál ochránite pravidelným uvoľnovacím cvičením. Robte si pravidelné prestávky a krúžte počas nich zápästiami do pravej a aj ľavej strany.

Cvičenie pri syndróme karpálneho tunela vám môže uľaviť od nepríjemných bolestí. Opakovane zatínajte a otvárajte päsť. Cvik niekoľkokrát opakujte.

Zdvihnite ruky nad hlavu, umožníte tak lepšie prúdenie krvi. Ohýbajte jemne zápästie smerom hore a dole.

Kineziotejping

Na tenisový lakeť či bolesti karpálneho tunela vyskúšajte kineziotejping. Pomáha odľahčovať štruktúry zužujúce karpálny tunel, zlepšuje cirkuláciu krvi a blahodarne pôsobí proti opuchu.

Pri syndróme kubitálneho tunela však kineziotejping nemá nahrádzať odborné vyšetrenie ani liečbu príčiny útlaku lakťového nervu.

Operácia kubitálneho tunela

Ak bolesti a problémy neustupujú ani po dobu dvoch mesiacov, je nutné zvoliť operáciu. Pri ďalšom zhoršení je indikovaná operácia, ktorá však nemusí byť vždy úspešná.

Cieľom operačného zákroku pri úžinových syndrómoch je uvoľniť tlak na zasiahnutý nerv zo strany okolitých tkanív či kostí. Tento cieľ možno dosiahnuť niekoľkými spôsobmi v závislosti od formy a miesta vzniku tlaku.

V lakťovej oblasti alebo v prípade iných úžinových syndrómov sa môže využiť aj metóda transpozície, čiže vytvorenia nového nervového lôžka v podkoží, kde naňho nebudú tlačiť okolité tkanivá.

O konkrétnom operačnom postupe vás bude informovať váš chirurg počas predoperačných konzultácií.

Príprava na operáciu

Menšie operácie úžinových syndrómov sa bežne vykonávajú v režime lokálnej anestézie a nevyžadujú žiadnu špeciálnu predoperačnú prípravu. Pri väčších zákrokoch, ktoré si vyžadujú celkovú anestéziu je potrebné absolvovať odporúčané predoperačné a predanesteziologické vyšetrenia.

Na predoperačnej konzultácii vám váš chirurg tiež odporučí vysadiť niektoré lieky proti zrážanlivosti krvi, resp. nastaviť ich užívanie tak, aby nedošlo k zvýšenému krvácaniu.

Počas konzultácií a predoperačných vyšetrení je potrebné podrobne informovať vášho chirurga o vašom zdravotnom stave a všetkých liekoch, ktoré užívate.

Pooperačný režim

Operácia karpálneho tunela a ďalších úžinových syndrómov sa vykonáva v režime jednodňovej chirurgie, pričom pacient môže opustiť kliniku v samotný deň operácie. V prípade lokálnej anestézie alebo na druhý deň po operácii.

Pacient pri prepustení do domácej starostlivosti dostane všetky potrebné pokyny na pooperačnú starostlivosť, ošetrenie rany a dohodne sa s chirurgom na termíne najbližšej kontroly za účelom odstránenia stehov a nastavenia ďalších liečebných procedúr.

Po operácii sa odporúča držať operovanú končatinu podľa možnosti vo vyvýšenej polohe, ktorá zmierňuje opuch a prípadné pooperačné bolesti. Ešte niekoľko dní po zákroku sa však odporúča zachovať rany v suchu a obväzy snímať len po konzultácii s vašim lekárom.

Úspech zákroku je do veľkej miery podmienený rehabilitáciou postihnutej končatiny, ktorá spočíva v postupnom zaťažovaní a precvičovaní svalov na mieste postihnutia.

Doba rekonvalescenie závisí od individuálnych predpokladov každého pacienta, ale aj od miery poškodenia nervu pred zákrokom. Plné obnovenie funkčnosti postihnutej končatiny môže u pacientov trvať od niekoľkých týždňov až po niekoľko mesiacov.

Možné komplikácie

Každá operácia okrem očakávanej úľavy pre pacienta so sebou prináša aj určité riziká, a je preto potrebné rešpektovať všetky pokyny lekára a nezatajiť žiaden aspekt vášho zdravotného stavu.

• nežiaduce reakcie na anestéziu,
• zvýšené krvácanie počas a po operácii,
• ťažšie hojenie rán,
• vznik jaziev,
• zanesenie infekcie do rany,
• poškodenie nervu,
• sťaženie hojenia zasiahnutého nervu,
• porucha motorických alebo senzitívnych funkcií v operovanej oblasti.

Pri operáciách úžinových syndrómov však môžu nastať špecifické komplikácie spojené s poškodením nervu alebo sťažením hojenia zasiahnutého nervu, ktoré môžu viesť k poruche motorických alebo senzitívnych funkcií v operovanej oblasti.

Tieto komplikácie vyžadujú niekoľkomesačnú intenzívnu liečbu, prípadne opakovanie zákroku. Akékoľvek komplikácie pri hojení je potrebné riešiť s lekárom, ktorý stanoví najvhodnejší postup.

Prevencia

Prevencia je založená na znížení tlaku na lakeť, obmedzení stereotypných pohybov a úprave pracovných návykov. Dôležité sú aj pravidelné prestávky a precvičovanie končatín.

Ako ideálny spôsob prevencie sa uvádza pravidelné cvičenie a masáže, čím sa posilní pohybový aparát. Akýkoľvek problém s pohybovým aparátom sa ťažko lieči a hrozí, že sa stav bude zhoršovať až kým nepôjde už o chronickú diagnózu.

• neopierajte lakeť dlhodobo o tvrdú plochu,
• vyhýbajte sa dlhému ohnutiu lakťa,
• robte si pravidelné prestávky,
• striedajte pracovné činnosti,
• upravte pracovné prostredie,
• dbajte na pohodlnú pozíciu tela pri práci,
• nepreťažujte sa,
• pri pretrvávajúcich ťažkostiach vyhľadajte odborníka.

Upozornenie: Článok má informatívny charakter a nenahrádza lekárske vyšetrenie alebo konzultáciu ohľadom vášho zdravotného stavu s lekárom alebo iným kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom.

tags: #karpalny #tunel #v #lakti