Kde sa v mozgu tvoria myšlienky

Myšlienky nevznikajú v jedinom presne ohraničenom „centre myslenia“. Vznikajú činnosťou rozsiahlych sietí neurónov, ktoré si vymieňajú elektrochemické signály a prepájajú vnemy, spomienky, emócie, jazyk, pozornosť a schopnosť rozhodovania. Pri vyšších kognitívnych procesoch má významnú úlohu najmä mozgová kôra, predovšetkým prefrontálny kortex, no na tvorbe myšlienky sa podieľajú aj ďalšie oblasti.

Pri spontánnych nápadoch, predstavivosti a kreatívnom myslení sa výrazne zapája sieť neurónov označovaná ako DMN (Default Mode Network). Kreatívne myšlienky podľa výskumov najskôr vznikajú v tejto sieti a následne ich hodnotia iné mozgové regióny, ktoré sa starajú o komplexné riešenie problémov a rozhodovanie.

Myšlienka nie je uložená na jednom mieste

„Centrum myslenia“ preto nemožno hľadať ako jednu samostatnú miestnosť v mozgu. Rozdielne časti mozgu vykonávajú rozličné funkcie, rozdiely však nie sú tak presne vymedzené, ako je to v skupinách kancelárií. Pamäť sa napríklad neviaže iba na jednu časť, ale týka sa celého mozgu.

Kognitívna neuroveda potvrdzuje, že kreativita, myšlienky a logické myslenie vznikajú v prefrontálnom kortexe, ktorý sa nachádza v prednej časti lebky. Hoci kreativita nemá svoj vlastný mozgový región, ktorý by sa staral len o ňu, vedci vedia, že kreativita je špecifická mozgová funkcia.

„Na rozdiel od motorických funkcií alebo zraku, vyššie kognitívne procesy, ako napríklad kreativita, nie sú závislé na jednom špecifickom regióne mozgu. V tomto orgáne nenájdeme niečo ako “kreatívny kortex”,” vysvetlil Ben Shofty, jeden z autorov štúdie.

Prefrontálny kortex a vedomé myslenie

Prefrontálny kortex je súčasťou čelného laloka. Čelný lalok súvisí s vedomím, schopnosťou uvažovania a rozhodovania, a prefrontálne oblasti sa podieľajú na plánovaní, udržiavaní pozornosti, riešení problémov a vyhodnocovaní možných dôsledkov.

Keď premýšľame nad problémom, porovnávame možnosti, vytvárame plán alebo kontrolujeme impulzívnu reakciu, prefrontálny kortex spolupracuje s ďalšími oblasťami mozgu. Myšlienka tak nie je iba elektrickým signálom v jednej bunke, ale výsledkom koordinovanej činnosti veľkého počtu nervových buniek.

Práve pri problémoch s prefrontálnym kortexom vznikajú duševné poruchy ako depresia, úzkostné stavy, bipolárna porucha, schizofrénia, posttraumatický stresový syndróm, fóbie a podobne. Spomínaný projekt už v súčasnosti prebieha, datábaza údajov z mozgových skenov sa ustavične zväčšuje a vedci sa vďaka tomu oboznamujú s normálnym aj abnormálnym fungovaním oblastí mozgu vrátane prefrontálneho kortexu.

DMN: sieť spontánnych myšlienok

Pri dennom snení, meditácii, spomínaní, predstavovaní si budúcnosti alebo voľnom uvažovaní sa zapája sieť neurónov, ktorú označujeme ako DMN (Default Mode Network). Svoj názov získala preto, lebo sa táto sieť spája s preddefinovanými vzorcami rozmýšľania. Tie sa objavujú, pokiaľ nemá naša hlava na starosti špecifickú úlohu.

„DMN sieť nie je na rozdiel od iných mozgových funkcií orientovaná na určitý cieľ. Ide o sieť, ktorá v podstate funguje nepretržite a udržiava našu spontánnu predstavu o našom vedomí,” tvrdí Shofty.

DMN sieť funguje naprieč mnohými mozgovými regiónmi. Aj preto je podľa slov autorov náročné sledovať jej aktivitu v reálnom čase. Autori štúdie ale využili špecifickú zobrazovaciu metódu, ktorá sa používa pri lokalizovaní záchvatov pacientov s ťažkou epilepsiou.

Počas experimentu dobrovoľníci podstúpili kreatívne cvičenie. V rámci neho mali vymyslieť nové použitie pre každodenné veci. Tu si autori práce všimli, že spočiatku sa DMN sieť rozžiarila aktivitou. Následne sa aktivita DMN siete synchronizovala s aktivitou iných mozgových regiónov.

Medzi nimi bol aj región, ktorý sa stará o komplexné riešenie problémov a rozhodovanie. Autori štúdie veria, že kreatívne myšlienky vznikajú najskôr v DMN sieti a následne ich “hodnotia” iné mozgové regióny.

Štúdia zároveň dokázala, že časti DMN siete sa vyžadujú špecificky pre kreatívne myšlienky. Keď pomocou elektród utlmili aktivitu špecifických regiónov DMN siete, všimli si, že odpovede dobrovoľníkov neboli až tak kreatívne.

Naša kreativita sa teda nespája s DMN sieťou, no je na nej od základu závislá. Autori štúdie zároveň vysvetľujú, že aktivita DMN siete je v prípade viacerých mentálnych porúch zmenená. Mení sa napríklad v prípade depresie , kedy je DMN sieť aktívnejšia. To môže zohľadňovať, že človek sa drží negatívnych myšlienok.

Ako neuróny vytvárajú myšlienku

Základnou štruktúrnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka - neurón. Neuróny dokážu vysielať a prijímať elektrochemické signály, a predstavujú tak pomyselné drôty v supervýkonnom počítači, ktorým je náš mozog.

Mozog (encephalon) sa skladá asi z 86 miliárd neurónov a u dospelého človeka váži asi 1400 až 1500 g. Každá nervová bunka sa spája s tisíckami ďalších buniek, takže možný počet ciest pre postup signálu je nepredstaviťeľne veľký.

Neurón sa skladá z dvoch hlavných častí:

• Tela neurónu (soma; je tu uložené jadro),
• Výbežkov neurónu (krátke dendrity a dlhé axóny).

Na povrchu sa nachádzajú krátke početné výbežky dendrity, ktoré vedú vzruchy k telu a odovzdávajú informáciu axónu, dlhému výbežku vedúcemu vzruch do tela. Voľba cesty signálu cez dendrity závisí od toho, akú informáciu signál prenáša.

Na to aby neuróny mohli medzi sebou komunikovať a vzájomne fungovať musia vytvoriť spojenie - synapsu. Vďaka nej sú schopné vymieňať si informácie prijaté z okolia a spracovať ich v mozgu.

Synapsu tvorí presynaptický a postsynaptický neurón. Medzi nimi sa nachádza synaptická štrbina brániaca priamemu prechodu prúdu medzi jednotlivými časťami.

Elektrické signály a neurotransmitery

Signál sa v neuróne šíri ako elektrochemický vzruch. Na konci axónu sa pri synapse uvoľnia chemické látky, ktoré prenesú informáciu na ďalší neurón alebo na inú bunku.

Látky zodpovedné za prenos impulzu medzi 2 neurónmi sa nazývajú neurotransmitery. Delíme ich na excitačné (stimulujúce) a inhibičné (tlmivé), pričom každý z nich sa líši chemickou štruktúrou a zložením.

• Acetylcholín - zodpovedný za pohyb, prenos vzruchu z nervu na sval (nervovosvalová platnička).
• Noradrenalín - pôsobí aj ako hormón, rozťahuje cievy, zvyšuje srdcový tep.
• Adrenalín - tvorí sa v dreni nadobličky, zväčša má podobné účinky ako noradrenalín.
• GABA - hlavný inhibičný neurotransmiter, znižuje aktivitu neurónov a znižuje stres.
• Dopamín - dôležitý pri emóciách.

A mnoho ďalších ako napríklad sérotonín, glutamát, glycín a iné. Kombinácia excitačných a inhibičných signálov určuje, ktoré neurónové okruhy sa aktivujú, ktoré sa utlmia a ako sa informácia ďalej spracuje.

Šedá a biela hmota pri tvorbe myšlienok

Keď sa bavíme o koncovom mozgu, nemôžeme zabudnúť na bielu a šedú mozgovú hmotu, z ktorých sa skladá. Šedou hmotou je tvorená zvrásnená mozgová kôra riadiaca naše vedomie.

Zvrásnenie má jednoduchý dôvod - zvyšuje plochu mozgovej kôry. Tá ma viac ako 50 oblastí (Brodmanove oblasti) a každá ma svoje jedinečné vnútorné usporiadanie a prepojenia s ostatnými časťami mozgu.

Oproti zvyšku mozgu obsahuje šedá hmota pomerne málo tukov, a je tak tvorená predovšetkým telami nervových buniek neurónov. Naopak biela hmota mozgová, ktorá prepája jednotlivé časti mozgu, obsahuje vysoký podiel myelinizovaných nervových vlákien (axónov).

Šedá hmota spracúva informácie v telách neurónov a v ich prepojeniach, zatiaľ čo biela hmota umožňuje rýchlu komunikáciu medzi vzdialenými oblasťami. Myšlienka preto závisí nielen od miestnej aktivity mozgovej kôry, ale aj od spojení, ktoré prepájajú rôzne časti mozgu.

Úloha jednotlivých lalokov

Zvrásnená mozgová kôra sa delí na niekoľko lalokov, z ktorých každý plní inú funkciu:

Zrakové centrum tvorí obrazy na základe signálov z očí. Odkazy zachytené ušami sa ďalej spracovávajú v sluchovom centre a význam slov môžeme pochopiť prostredníctvom rečového centra.

Centrum myslenia a pocitov je v prednej časti mozgovej kôry. Pohybové (motorické) centrum riadi pohyby tela a rovnováhy tela.

Jednotlivé časti teda prispievajú k myšlienke rôznym spôsobom: zrakové a sluchové oblasti dodávajú zmyslový materiál, spánkový lalok pomáha s pamäťou a jazykom, temenný lalok vytvára priestorové súvislosti a čelný lalok pomáha informácie vyhodnotiť.

Úloha talamu a ďalších hlbokých štruktúr

Časť mozgu, ktorá sa volá talamus a je uložená v jeho hĺbke, funguje ako rozdeľovňa. Príma informácie z tela a zo zmyslových orgánov. Prijaté informácie rozdeľuje a vysiela podľa určenia do rozličních častí mozgu.

Thalamus sprostredkúva reakcie na rozličné podnety (čuchové, chuťové, dotykové, bolesť) a citovo ich prifarbuje (rozhoduje sa tu, či je vnem príjemný alebo nepríjemný). Lôžko preto nazývame „bránou vedomia“.

Medzimozog je obklopený hemisférami koncového mozgu, takže je ním takmer úplne prekrytý a vidno len jeho spodnú časť. Jeho časti sa podieľajú na prepájaní zmyslových informácií, regulácii hormónov a riadení cirkadiánneho rytmu.

Predĺžená miecha, Varolov most a stredný mozog tvoria tzv. mozgový kmeň (truncus cerebri), v ktorom sú centrá životne dôležitých funkcií a reflexov. Mozgový kmeň sa priamo nepovažuje za miesto, kde vznikajú zložité vedomé myšlienky, ale udržiava činnosť organizmu potrebnú na ich vznik.

Hemisféry spolupracujú ako jeden celok

Mozog, presnejšie povedané koncový mozog, je rozdelený na dve hemisféry, ktoré spája tzv. kalózne teleso tvorené neurónmi. Mozgové hemisféry tak možno považovať za párový orgán, pričom každá z nich má na starosti trochu iné oblasti.

Nielenže ovládajú opačnú stranu tela, teda pravá hemisféra ľavú a ľavá hemisféra pravú, ale každému z nich sú pripisované trochu iné zručnosti a schopnosti:

• Ľavá hemisféra: matematické a logické schopnosti, analytické a abstraktné myslenie, rečové zručnosti, písanie, počítanie, motorické reakcie.
• Pravá hemisféra: predstavivosť, tvorivosť, sluchové vnemy, intuícia, vnímanie trojrozmerného priestoru, interpretácia neverbálnej komunikácie, vnímanie kontextu a emócií.

Zároveň je na mieste dodať, že obe hemisféry je potrebné vnímať ako dve polovice jedného celku. Pre správne fungovanie mozgu je absolútne nevyhnutná komunikácia medzi oboma hemisférami.

Keď v rámci snahy o liečbu epilepsie prerušil americký neurofyziológ Roger W. Sperry kalózne teleso spájajúce obe hemisféry, došlo u pacientov k poruchám správania a narušeniu integrity osobnosti.

Myšlienky, pamäť a učenie

Nikto presne nevie, akým mechanizmom sa v mozgu zabezpečuje pamäť. Každá informácia môže byť uložená do pamäti ako zmena chemickej substancie alebo ako vytvorenie špeciálneho spojenia (kruhu) medzi určitými nervovými bunkami.

Niektoré skutočnosti si pamätáme iba niekoľko minút, iné sa uchovajú v pamäti po celý život. Nové spojenia sa v mozgu tvoria po celý život, nezáleží na veku.

Vždy, keď si človek na niečo spomenie alebo mu niečo nové napadne, vytvorí sa v mozgu nové spojenie. Najviac sa ich tvorí počas učenia sa. Zosilňujú sa po učení a upevňujú sa počas spánku.

Každý neurón vytvára spojenia s inými neurónmi. Takto môžu vytvoriť až 1 kvadrilión (1 milión biliónov) spojení. Postupom času sa tieto neuróny môžu spájať, čím sa zvyšuje úložná kapacita pre rôzne informácie.

Prečo niekedy príde nápad, keď naň nemyslíme

Ak sa človek stretol s problémom, ktorý nie a nie vyriešiť, možno sa mu už stalo, že ho správna odpoveď napadla náhodne, väčšinou, keď robil niečo úplne iné. Ide o kreatívne myslenie, vlastnosť ktorá nás robí ľuďmi.

Výskumníci z University of Utah si však všimli, že kreativita je tak trochu paradoxom. Najlepšie riešenia nás napádajú práve vtedy, keď na ne nemyslíme.

V novej štúdii sa preto zamerali na naše záhadné kreatívne myslenie. Cieľom ich práce bolo pochopiť, ako kreativita funguje z neurologického hľadiska a čo sa deje v mozgu, keď myslíme mimo našich škatuliek.

V rámci práce vedci použili mimoriadne presné metódy merania mozgovej aktivity. Tieto metódy im umožnili zistiť, ako jednotlivé časti mozgu spolupracujú, aby vytvorili kreatívnu myšlienku.

Ako sa myšlienky skúmajú pomocou fMRI

Ideálny stav by nastal, keby sme vedeli doslova čítať myšlienky v reálnom čase, teda už počas toho, ako daná idea skrsne v mozgu. Keby sme vedeli merať pocity a presne identifikovať reakcie mozgu na každý stimul, bol by to veľký pokrok.

A presne tento cieľ - mapovať ľudský mozog v reálnom čase - si zvolili výskumníci z Princetonskej univerzity v spolupráci s Intelom. Na ďalší stupeň pochopenia fungovania nášho hlavného riadiaceho orgánu je nutné jeho hlbšie skúmanie.

Ide o systém tzv. funkčnej magnetickej rezonancie na mapovanie odozvy mozgu na vonkajšie a vnútorné podnety. Systémy fMRI fungujú trochu inak než bežná magnetická rezonancia mozgu.

Tá, zjednodušene povedané, využíva magnetizmus atómov a molekúl na vytvorenie statického 3D obrazu, ktorý následne manuálne analyzuje lekár. Funkčná magnetická rezonancia má schopnosť detegovať dynamické zmeny v pomere oxyhemoglobínu a deoxyhemoglobínu, čiže okysličeného a neokysličeného hemoglobínu.

Práve pomer okysličenia hemoglobínu a sledovanie prietoku krvi v mozgovej kôre používa fMRI na mapovanie neurálnej aktivity. Aktívna časť mozgu spotrebúva kyslík a poskytuje silnejší signál než ostatné, menej aktívne či neaktívne oblasti.

Vedci analyzujú nazbierané informácie, aby vytvorili akúsi myšlienkovú mapu. Tá zachytáva kognitívne štádiá a procesy v mozgu na úrovni jedného voxelu (3D pixel).

Bežný mozgový sken obsahuje približne milión voxelov, z čoho vyplýva, že spracovanie si vyžaduje obrovský výpočtový výkon. Ide totiž o spracovanie reakcie okysličenia a prietoku krvi v každom bode mozgu definovanom voxelom, a to vzhľadom na vonkajšiu senzorickú stimuláciu aj vnútorné myšlienkové procesy.

Umelá inteligencia a odhadovanie obsahu myslenia

Umelá inteligencia sa učí priraďovaním mozgovej aktivity k určitému typu stimulov. Účastníkom výskumu ukazujú rôzne typy obrázkov a počas toho skenujú v reálnom čase ich neurálnu aktivitu.

Vďaka strojovému učeniu je umelá inteligencia schopná priraďovať obsah obrázkov k mozgovej aktivite a pri novom type obrázku potom dokáže odhadovať, ako by mala príslušná aktivita v mozgu vyzerať.

Asi to znie trochu paradoxne, no ľudský mozog nie je schopný spracovávať množstvo údajov, ktoré sú výstupom meraní aktivity ľudského mozgu. Je preto potrebné siahnuť po úplne novom prístupe.

Ten sprostredkujú umelé neurónové siete, zažívajúce rozmach v podstate len posledných niekoľko rokov. Ešte nedávno by sa však takéto veľké množstvo mozgových skenov nedalo efektívne a zmysluplne analyzovať.

Takéto merania však neznamenajú jednoduché doslovné čítanie hotových viet z mozgu. Zachytávajú vzorce mozgovej aktivity, ktoré možno porovnávať s naučenými súvislosťami medzi stimulmi a reakciami mozgu.

Myšlienka vzniká zo spolupráce viacerých systémov

Pri tvorbe myšlienky sa spájajú informácie zo zmyslov, uložené spomienky, aktuálna pozornosť, emócie, jazykové schopnosti a rozhodovacie procesy. Tieto funkcie nie sú sústredené v jedinom bode, ale prebiehajú v prepojených neurónových sieťach.

Príjem informácií je prvou časťou procesu. Každú minútu prijíma mozog milióny signálov, ktoré prechádzajú cez nervy tela. Dôležité informácie sa musia rýchlo vytriediť spomedzi menej dôležitých.

Vzdialený hluk dopravy nemusí byť príliš dôležitý, ale zápach vznikajúci pri horení môže mať v živote dôležitý význam. Talamus a ďalšie oblasti pomáhajú prichádzajúce signály triediť a smerovať do príslušných častí mozgu.

Potom nasleduje spracovanie a výdaj informácií. Každú minútu opúšťajú mozog milióny nervových signálov, ktoré prikazujú svalom, čo majú robiť.

Ak sa chceme naučiť niečo nové, napríklad bicyklovať sa, potrebujeme sa riadne sústrediť. Keď už činnosť ovládame, môžeme ju robiť automaticky. Rovnako je vtedy, keď sa učíme chodiť alebo hovoriť.

Vzťah medzi myslením a pohybom

Keď sa človek rozhodne zdvihnúť ruku alebo skočiť, mozog ihneď pristúpi k akcii. Tento fascinujúci proces sa začína v motorickej kôre, kde mozog vytvára príkazy pre pohyb.

Tieto príkazy putujú cez pyramídovú dráhu do miechy a následne sú smerované do svalov prostredníctvom periférneho nervového systému. Na konci cesty, v neuromuskulárnom spojení, chemický posol acetylcholín zabezpečí, že svaly sa kontrahujú.

Mozgová aktivita a svaly sú úzko prepojené. Dokonca aj keď si človek len predstaví vykonávanie pohybu, aktivujú sa v jeho mozgu rovnaké oblasti, ako keby pohyb skutočne vykonal.

Využitím tohto poznatku možno stimulovať svaly aj bez fyzického pohybu, čo je obzvlášť užitočné pri rehabilitácii. Pacienti s motorickými poruchami si často predstavujú pohyby, ktoré chcú vykonať, čím pomáhajú obnoviť svoje motorické funkcie.

Neuroplasticita: mozog sa mení skúsenosťou

Nové spojenia sa v mozgu tvoria po celý život, nezáleží na veku. Táto schopnosť sa označuje ako neuroplasticita.

Rozdiel medzi adaptáciou mozgu a svalov je úchvatný. Svaly sa zväčšujú a posilňujú prostredníctvom hypertrofie a hyperplázie, zatiaľ čo mozog sa zlepšuje vďaka neuroplasticite.

Mozog teda zvyšuje svoju efektivitu a učiacu sa schopnosť bez fyzických zmien veľkosti alebo počtu buniek. Ak človek pravidelne cvičí, jeho svaly narastajú, zatiaľ čo mozog sa adaptuje zlepšením koordinácie, nie zväčšením.

Fyzická aktivita nielenže podporuje rast nových nervových buniek, ale aj zvyšuje produkciu BDNF, čo je základný kameň pre neuroplastickosť - schopnosť mozgu prispôsobiť sa novým výzvam.

Čo sa deje s negatívnymi myšlienkami

Ľudský mozog je veľmi prispôsobivý a dokáže sa prispôsobiť pozitívnemu aj negatívnemu. Každá negatívna myšlienka vytvára ďalšiu negatívnu myšlienku a dlhodobý pesimizmus môže mať za následok zníženie imunity, problémy s trávením, sústredením a pamäťou.

Aktivita DMN siete je v prípade viacerých mentálnych porúch zmenená. Mení sa napríklad v prípade depresie, kedy je DMN sieť aktívnejšia. To môže zohľadňovať, že človek sa drží negatívnych myšlienok.

Pochopenie toho, ako táto sieť funguje môže vedcov naviesť k efektívnejšej liečbe depresie a iných duševných ochorení. Neznamená to však, že človek môže silou myšlienky priamo meniť okolité predmety alebo vytvárať hmotu mimo svojho tela.

Čo môže podporiť fungovanie mozgu

Hoci mozog, rovnako ako zvyšok nášho tela, starne, môžeme jeho zdravie vedome podporiť, a znížiť aj riziko rozvoja neurodegeneratívnych ochorení či napríklad zhoršenie pamäti a ďalších kognitívnych funkcií.

Dostatočný spánok

Prvým krokom k zdravému mozgu je predovšetkým dostatočný a kvalitný spánok. Počas noci sa totiž regeneruje nielen naše telo, ale aj mozog.

Podľa odborníkov dochádza pri spánku k spracovaniu a ukladaniu spomienok, zážitkov či traumy, ktoré sme predchádzajúci deň prežili. Podmienkou je však neprerušovaný spánok po dobu aspoň šiestich hodín, počas ktorého môžu prebehnúť všetky spánkové cykly a fázy.

Vyvážená strava

Mozog pre svoju činnosť spotrebuje až 20 percent všetkej energie, a je tak nevyhnutné ho zásobovať živinami. Kľúčovým prvkom pre zdravie mozgu sú predovšetkým omega 3 mastné kyseliny, ktoré nájdeme predovšetkým v rybách či napríklad olivovom oleji.

Náš mozog je orgán, ktorý je závislý na neustálom dodávaní energie - glukózy. Nevie ju skladovať, a preto je jej dodávanie tak veľmi dôležité pre jeho správny chod.

Najlepšie využiteľné sú zložené sacharidy. Sú celodenným zdrojom energie, nakoľko sa z nich glukóza uvoľňuje postupne. Najviac sú obsiahnuté v ovsených vločkách, strukovinách a v celozrnných výrobkoch.

Omega-3 mastné kyseliny sa nachádzajú v rybách, hlavne v lososovi a sardinkách, v ľanových a dyňových semiačkach a v olejoch. Sú nevyhnutné na tvorbu bunkových membrán a izoláciu nervových vlákien.

Pravidelný pohyb

Zabúdať by sme nemali ani na pravidelný pohyb - ako ukazuje množstvo štúdií, ľudia pravidelne vystavení fyzickej aktivite majú nižšie riziko rozvoja Alzheimerovej choroby a ďalších neurodegeneratívnych ochorení.

Nie je potrebné sa venovať vrcholovému športu. Vášmu zdraviu prospeje svižnejšia prechádzka, plávanie, beh či napríklad jazda na bicykli.

Pohyb tiež podporuje váš kardiovaskulárny systém, bez ktorého nemôže mozog správne fungovať. Okrem pravidelnej fyzickej aktivity je vhodné tiež venovať pozornosť cholesterolu, krvnému cukru či tlaku.

Tréning pozornosti a kognitívnych funkcií

Rovnako ako je nevyhnutné trénovať svaly, aby sme predišli ich atrofii, aj mozog vyžaduje pravidelnú činnosť. Skúste preto do svojho každodenného režimu zaradiť činnosti, ktoré zapoja mozgové závity, či už ide o lúštenie krížoviek, sudoku, čítanie alebo napríklad skladanie hlavolamov.

Počas dňa mozog neustále pracuje a veľakrát prijíma podvedome informácie, ktoré ho zaťažujú. Či už ide o scrollovanie sociálnych sietí, počúvanie rozhovorov iných a pod., je potrebné mozog na nejaký čas “vypnúť”.

Môže ísť o športové aktivity, hobby alebo krátky oddych. Základom všetkého je však kvalitný spánok.

Starostlivosť o psychické zdravie

So zdravým mozgu súvisí aj naša mentálna a psychická pohoda. Nezabudnite preto udržovať sociálne vzťahy, minimalizovať stres a naopak dostatočne relaxovať.

Vykonávanie viacerých činností súčasne spôsobuje pokles sústredenia, znižuje sa kvalita a efektivita práce, sťažuje sa organizovanie a filtrovanie získaných informácií.

Čomu sa pri podpore myslenia vyhnúť

Spánok je nevyhnutným procesom regenerácie ako pre telo, tak aj pre mozog. Mozog sa nezastaví počas dňa ani na chvíľu a stále prijíma nové informácie.

Nedostatkom spánku sa narúša sústredenie a poškodzuje sa pamäť. Alkohol a fajčenie môžu fungovanie nervovej sústavy tiež nepriaznivo ovplyvňovať.

Dlhodobé a pravidelné požívanie alkoholu môže spôsobiť trvalé poškodenie mozgu. Ako určite vieš, nikotín poškodzuje cievy a tým pádom zvyšuje riziko vzniku mozgovej cievnej príhody.

Čo teda odpovedá na otázku, kde vznikajú myšlienky

Myšlienky vznikajú v spolupráci viacerých oblastí mozgu, nie v jedinom bode. Pri vedomom uvažovaní a rozhodovaní má významnú úlohu prefrontálny kortex, pri spontánnych predstavách a kreatívnych nápadoch sa výrazne zapája DMN sieť.

Na tvorbe myšlienky sa zároveň podieľajú mozgová kôra, talamus, spánkové a temenné oblasti, pamäťové okruhy, emočné centrá a spojenia medzi hemisférami. Neuróny si pri tom vymieňajú elektrochemické signály prostredníctvom axónov, synapsií a neurotransmiterov.

Myšlienka je preto výsledkom koordinovanej činnosti celého systému: mozog prijme informácie, vytriedi ich, spojí ich s pamäťou a emóciami, vytvorí možný význam a následne ho prefrontálne oblasti vyhodnotia alebo použijú pri rozhodovaní.

tags: #kde #sa #tvoria #myslienky #v #mozgu